Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/63/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: C. I., nar. XX.XX.XXXX, C. I., nar. XX.XX.XXXX, E. I., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, deti rodičov: matka - N. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom obec U., t. č. M. č. XXX, otec - C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. Q. XXX/ XX, XXX XX H. L., zastúpený advokátom: JUDr. Eva Skačániová, Korzo Bélu Bartóka 789/3, Dunajská Streda o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 5P/54/2016-127 zo dňa 22.mája 2018, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok prvej inštancie v časti zamietnutia návrhu na zmenu zverenia maloletého C. nar. XX.X.XXXX r u š í a vec v zrušenom rozsahu vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. návrh otca na zmenu umiestnenia maloletých detí I.: C. nar. X.X.XXXX, C., nar. XX.XX.XXXX a E., nar. X.X.XXXX a obmedzenia práv matky k nim sa zamietol a výrokom II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie v časti zamietnutia návrhu na zmenu zverenia odôvodnil s použitím ust. § 26, § 30 ods. 1, § 28 ods. 1 písm. a) až c), čl. 5 písm. a) až písm. j) Zákona o rodine, v ostatnej časti zamietnutia návrhu rozsudok neodôvodnil ani právne ani vecne.

3. V dôvodoch argumentoval tým, že otec mal. detí návrhom podaným na súd 05.09.2016 žiadal o zmenu výkonu úpravy rodičovských práv a povinností, tzn. zmenu zverenia maloletých detí do jeho výlučnej osobnej starostlivosti poukazujúc na § 111 Civilného mimosporového poriadku a tiež žiadal obmedzenie práv rodiča matky podľa § 38 ods. 2 písm. a) a c) Zákona o rodine až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Návrhu na zmenu výkonu rodičovských práv a povinností nasvedčuje aj v závere návrhu navrhovaný petit, v ktorom otec žiada ako aby súd zmenil svoje pôvodné rozhodnutie o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a určil, že všetky 3 deti sa zverujú do osobnej starostlivosti otca, s poukazom na to, že matka detí v súčasnom období nie je schopná zabezpečiť riadnu výchovu maloletých detí, keďže nemá trvalé bydlisko a žije takým spôsobom života, ktorý negarantuje ich zdravý psychický vývoj a duševnú rovnováhu, domáha sa, aby súd podľa ust. § 38 ods. 2 písm. a) a c) obmedzil výkon jej rodičovských práv, čo je v záujme maloletých detí a záujmom spoločnosti. Naposledy súd rozhodol rozsudkom č. k. 9P/66/2012 - 40 zo dňa 07.06.2012, matka mal. detí v súčasnom období nie je schopná zabezpečiť im riadnu výchovu, nemá trvalé bydlisko a žije takým spôsobom života, ktorý negarantuje ich zdravý psychický vývoj a duševnú rovnováhu, čo je podložené správou zo základnej školy J. L. s vyučovacím jazykom maďarským v H. L. z 20.12.2016, ktorú pripojil. Pokiaľ maloleté deti vychovávala ich matka neboli pripravené na vyučovacie hodiny, neučili sa riadne, nikdy si nepísali domáce úlohy, nemali učebné pomôcky, niekedy ani desiatu, mali veľa neospravedlnených vyučovacích

hodín. Keď sa do školy dostavili, zvyčajne s 30 minútovým meškaním. Matka sa nestarala riadne o svoje deti. Zmeny nastali až po tom, keď sa deti nasťahovali k nemu do bytu jeho rodičov. Poukázal na záznam spísaný Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, podľa ktorého u neho sú vytvorené dobré podmienky pre zabezpečenie zdravého, fyzického, sociálneho, psychického vývoja jeho maloletých detí. Poukázal na jej závislosť na alkohole a na drogách. Uznal, že pre neplnenie vyživovacej povinnosti na neho podala trestné oznámenie, vec rieši vyšetrovateľ OR PZ SR v Dunajskej Strede, kde už bol vypočutý. Matka detí už viackrát mala mať dočinenie s policajnými orgánmi, ktorej mal byť odobratý vodičský preukaz kvôli alkoholu.

4. Matka detí poprela nepodložené tvrdenia otca detí, o zlom výchovnom prostredí u nej, že by deti žili v ohrození života. Nenechávala ich na viac dní doma samých a do školy nechodili špinaví. Nežije bohatý život, ale čo potrebujú, zabezpečí svojim deťom. Je slobodná, rozvedená žena s tromi deťmi a je na všetko sama. Keďže býva sama bez rodičov, nemá žiadnu výpomoc v domácnosti a nemá na opatrovanie detí. Okrem bývalého muža, ktorému sa vždy musela prosiť, aby dával pozor na svoje deti, kým bola v práci. Uznala, že deti niekedy boli samé doma, kým neskončila v práci, lebo bývalý manžel vedome nebol ochotný ich postrážiť. Sama musela platiť nájom, zabezpečiť stravu, teplo, oblečenie, keď otec svoju vyživovaciu povinnosť neplnil riadne aspoň súdom určené výživné, pričom býval s rodičmi, žil si bezstarostný život. Od 07.06.2012 do rozvodu do 19.05.2015 je jej otec detí dlhoval 4.920,- Eur. Medzi nimi viazne komunikácia, pre odmietavé stanovisko otca detí.. V priebehu roka 2017 sa jej situácia trošku zhoršila z dôvodu straty zamestnania, keďže nevedela zaplatiť nájomné a bývalý manžel nebol schopný jej prispieť 100,- Eur. Aj počas pobytu detí u otca sa vyskytli problémy s hygienou, keď navštevovala deti dole pred bytovkou, tieto sa sťažovali, že sa môžu kúpať iba každý piatok, že ich všetko svrbí, celé telo, lebo boli doštípané od ploštíc. Poukázala na rozdielny prístup rodiny otca k maloletým deťom, keď najstarší syn C. pre tieto rozdielny prístup, nadával a ohováral bývalú svokru, za čo ho vyhodili z bytu a následne sa musel pokorne ospravedlniť. Nasťahovala sa bývať do zdedeného rodinného domu po starej matke, ktorý bol zanedbávaný, neporiadok na dvore, v záhrade a takisto aj v dome. Celý august chodili upratovať dvor, záhradu aj domácnosť, aby stihli začiatok školského roka. Po menšom zrekonštruovaní kuchyne, izby, kúpeľne sa presťahovali do rodinného domu a keďže bol tam veľký neporiadok a veľa roboty, meškali pár dní s deťmi do školy. Deti začali navštevovať školu 15.09. v M.. Deti sa rýchlo prispôsobili a zvykli si novému bývaniu, majú radosť z veľkého dvora a záhrady, kde sa môžu vonku hrať. Odkedy bývajú v rodinnom dome v M., jej bývalý manžel mohol brať svoje deti každý víkend k sebe. Vždy boli problémy s tým, že o najstaršieho C. nemal veľký záujem. Vzhľadom na všetky okolnosti žiadala o prešetrenie veci starostlivosti o maloleté deti C., C. a E., Rodina otca obmedzuje deti, okrem stretnutí počas víkendov stanovené súdom, si nemôže s deťmi volať. Otec im zobral telefóny a bývalá svokra odkázala aby kúpila ona deťom telefóny. Matka súdu doručila ďalšie vyjadrenie 24.05.2017, kde znovu uviedla, že deti sú u otca, málo sa s nimi stretáva. Keď jej ich dá, nedovolí, aby u nej prespali ani napriek tomu, že sa deti samé prosia a plačú, aby u nej mohli zostať. Bol by ochotný jej dať deti vtedy, keď je v práci, čo si nemôže dovoliť. Týmto ju psychicky týra. Aj ona má také isté právo na svoje deti ako otec podľa čoho sa on vôbec neriadi. Zakazuje deťom sa s matkou stretávať, preto sa s nimi stretáva málo, dokonca nevie sa k nim ani dovolať. Preto žiada súd, aby čo najrýchlejšie dokončil tento proces. Deti sa iba trápia, sú psychicky týrané. Zároveň navrhla, aby súd vykonal výsluch detí a zverenie maloletých detí do jej výchovy. Matka v ďalšom poprela, že by mala problém s alkohol alebo s drogami alebo že by mala dočinenia s policajnými orgánmi.

5. Kolízny opatrovník navrhol návrh otca na zmenu umiestnenia detí zamietnuť a prihliadnuť na vôľu detí.

6. Súd maloleté deti vypočul. Z výpovede mal. E., súd zistil, že u otca sa nachádzajú od minulého roku od januára. Navštevuje 5. ročník základnej školy, bývajú spolu s otcom u starej matky, ktorá sa stará o domácnosť. Počas víkendov sú u matky ale len ona a straší brat, nakoľko C. nechodí k matke z obavy z otca, ktorý mu to zakázal. Otec sa zdržiava doma dlhšie , keď príde neskôr domov, inak chodieva k svojej priateľke do H. F.., s ktorou plánujú kúpiť si dom, nakoľko čakajú spoločné dieťa. V škole dosahuje priemerné výsledky, keď z dvoch predmetov stojím na štvorku, ktoré známky sa snaží si opraviť matka v každom prípade chcela by ostať u matky, nie, pretože by bola babka prísna, pretože považuje aj matku za dosť prísnu ale u nej sa cíti vo väčšom bezpečí. Nerobilo by jej problém opäť chodiť na ZŠ v M.. Tvrdila, že obaja súrodenci chcú rovnako byť u matky, ale brat C. zo srandy na chodbe mal povedať, že chce byť u otca. S otcom boli na výlete, odkedy sú spolu ,len raz, na kúpalisku a odročili aj lyžovanie, ktoré sa nepozdávalo priateľka otca. Inak dieťa konštatoval, že s priateľkou otca vychádza dobre.

7. Maloletý C. uviedol, že chce ostať u otca, aj v prípade, že by obaja súrodenci išli k matke, jemu by to nevadilo. Navštevuje 7. ročník základnej školy, učí sa so starou mamou alebo s otcom, z dvoch predmetov stojí na prepadnutie z angličtiny a zo slovenčiny. K matke nechce chodiť a ani nechodí , žiadny dôvod neuviedol. Rovnako potvrdil, že otec príde domov niekedy ostávať doma, inokedy odchádzať do H. F. k priateľke.. Má záľubu vo futbale, ktorý hrá za klub v Malom Blahove. Každú sobotu chodia na zápasy ktoré sú bez poplatku.

8. Malol. C., uviedol , že chce bývať u matky, od ktorej odišiel len preto, že sa s ňou pohádal. Každý víkend trávia u matky. V prípade ponechania u matky, nemá problém tráviť víkendy u otca. Navštevuje 7. ročník základnej školy, stojí však na prepadnutie z viacerých predmetov, z dejepisu, z matematiky, fyziky, chémie. Na vyučovanie sa pripravuje sám. Otec sa zdržiava po práci málo doma chodí za priateľkou do H. F., ktorú tiež zvyknú navštíviť s otcom. Z jeho pohľadu sa zdá, že starí rodičia už ani nechcú, aby tam u nich bývali, nakoľko stará mama s nimi len kričí a starý otec ten nepovie nič. Na rodičovské združení chodí stará matka a niekedy otec. V štvorizbovom byte má samostatnú izbu a dvaja súrodenci si podelili izbu s otcom. V súvislosti so sľubmi otca, že pôjdu bývať do rodinného domu v H. F. tomu už neverí, pretože otec už polroka sľuboval, že donesie auto, a auto ešte stále nemajú. V súvislosti so správaním sa brata C., z jeho pohľadu má brat obavu zo starých rodičov, ktorý sa mu tak snažia zamedziť, aby chodil k matke a sľubujú kúpiť vecí ako laptop, keď doposiaľ mu žiadnu z týchto vecí nekúpili. Konštatoval, že nechápe správanie sa otca prečo chce, aby boli jemu zverené, keď viac času trávi u svojej priateľky s ktorou čakajú dieťa. Dieťa rovnako potvrdil, že zvykol navštevovať priateľku otca v poobedňajších hodinách , ale nikdy tam neprestali . Pri návštevách matky počas víkendov otec im zakázal nosiť školské potreby k matke a pripravovať sa na vyučovanie, hoci kým bývali s matkou zvykli sa spolu učiť.

9. Na základe vykonaného dokazovania, hodnotenie dôkazov jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti, súd dospel k záveru že návrh otca na zmenu umiestnenia maloletých detí nie je dôvodné. Na základe posledného rozhodnutia o zverení maloletých detí matke v rámci rozvodového konania , otec nevzniesol žiadne námietky proti výchovnému prostrediu matky, ktorá v rozhodnom čase bývala s maloletými deťmi vo U.. Najstaršie dieťa navštevovala 2. ročník základnej školy v obci a ďalšie 2 deti navštevovali predškolské zariadenie. Problém nastal pri komunikácii rodičov ohľadom výživného, keď matka podala trestné oznámenie na otca, z dôvodu zanedbania povinnej výživy, keď mal vzniknúť nedoplatok vyše 4000,-€. Po presťahovaní sa do M., matka nemala dostatok príjmu na úhradu nájomného. Od januára 2017 deti bývajú u otca, ktorý žije spolu so svojimi rodičmi, starými rodičmi maloletých detí v štvorizbovom byte, kde staršie dieťa má vlastnú izbu a menšie dve deti sa delia o jednu izbu spolu s otcom. Od decembra 2016 maloleté deti navštevujú základnú školu v H. L.. Všetky tri deti dosahujú priemerné výsledky, ktorý stav bol obdobne, aj v čase keď deti navštevovali základnú školu v M.. Tvrdenia otca a zanedbaní starostlivosti o maloleté deti matkou, dokazoval správou zo základnej školy v H. L., ktorú škola vystavila na jeho požiadanie, pričom túto skutočnosť v plnej miere nepotvrdila správna zo základnej školy v M.. Deti mali dobrú školskú dochádzku, najstaršie dieťa malo len 5 vymeškaných hodín, nebolo zrejmé, či ide o neospravedlnené. Matka nemala peniaze na zošity, tie zaplatil dodatočne otec. Síce potvrdila okolnosti nedostatočnej prípravy na vyučovanie. Matka v dôsledku zanedbania pravidelnej výživy z strany otca, nemala dostatok finančných prostriedkov na zabezpečovanie nákladov na deti. Otec potvrdil, že v súčasnosti náklady na tri deti predstavujú mesačne 450,-€, pričom od posledného rozhodnutia o výživnom v roku 2012 uplynulo šesť rokov a výživné nebolo upravené, hoci dve mladšie deti sú rovnako školopovinné a dve staršie navštevujú už druhý stupeň základnej školy. Ako potvrdili vo svojich výpovediach malol. deti bolo zrejmé, že starostlivosť o domácnosť zabezpečuje stará matka, ktorá na deti perie, žehlí ,upratujem, varí a zvykne sa s C. učiť. Otec detí sa zdržiava doma sporadicky po práci. Je pravdou, že podľa posledného hodnotenia detí školou, sa zlepšila dochádzka detí, nie je však zrejmé v akom smere, nakoľko s dochádzkou deti nemali problém ani na základnej škole v M.. Problém pretrváva s prípravou detí na vyučovanie. Otec ani stará matka sa dvoma deťmi neučia. C. stojí aj po roku na prepadnutie z viacerých hlavných predmetov. Nepreukázalo sa v správaní sa otca, že pre neho sú prioritou deti, ich záujme na dosahovaní lepších výsledkov v škole a v tomto smere sa snažil spolupracovať so školou a do toho zahrnúť aj matku. Preto že nielen každý rodič, ale dieťa má právo na starostlivosť od obidvoch rodičov, ktoré vyplýva z článku 41 ods. 4 Ústavy slovenskej republiky, ako aj z článku 7, 8, 29, 9, 18 dohovoru o právach dieťaťa. Nie je dôvodné, aby právo matky a práv dieťaťa bolo obmedzované bez zákonných dôvodov zo strany 2. rodiča pre narušenie vzájomných vzťahov medzi rodičmi navzájom. Ide pritom o citlivo otázku, keď dôsledkom zamedzenia práv 2. rodiča nemohlo viesť k narušeniu v citových vzťahoch dieťaťa k 2. rodičov ak vzájomnému odcudzeniu, ktoré nebolo budúcnosti

ťažko napraviteľné. V tomto smere v súlade vyníma správanie sa maloletého C. ovplyvnené prostredím, v ktorom sa v súčasnosti nachádza, v ktorom mier zvýhodňovaný oproti dvom súrodencom on. Ako konštatovala základná škola maloletý C. na cit pre spravodlivosť a toto sa prejavuje aj vo vnímaní starých rodičov, hlavne starej matky, ktorá nemá s nimi trpezlivosti a mám pocit, že jeho brat sa prispôsobuje tomuto prostrediu a získala z neho výhodou. Tento postreh dieťaťa potvrdzuje aj postoje maloletého C., keď vyhlásil, že jemu nevadí, ak ostane o otca a dvaja súrodenci pôjdu k matke.

10. Súd poukázal na článok 5 základných zásad zákona o rodine, vyzdvihujúc pritom záujem maloletého dieťaťa, a dospel k záveru že, hoci u matky sú jednoduchšie podmienky na výchovu maloletých detí, ale zásadne matka hrala rozhodujúcu úlohu pri výchove maloletých detí, ktorá bola vždy prítomná pri ich výchove a podľa svojich schopností a možností sa o ne starala. Otca nikdy neobmedzovala pri výkone jeho rodičovských práv napriek tomu, že ten si pravidelne neplnil svoju ryžovaciu povinnosť. Je zrejmé, že sporadicky uhrádzal náklady, ktoré matka nebola schopná v niektorých situáciach zaplatiť čo bolo dosť vypočítavé od neho a ktorú situáciu potom zneužil proti matke, tvrdiac, že nezvládala finančne starostlivosť o deti. Dlhodobejšie odlúčení detí od matky, nezmenili ich postoj k matke. Na matku naďalej sú citovo naviazané a cítia sa u nej bezpečne. Názor maloletého C. je ovplyvnený jeho prostredím, ktorý ho zvýhodňuje a aj zastrašuje . Dieťaťa, ktoré má 13 rokov , je si vedomý náklonnosti rodiny otca, z čoho pre neho môžu plynúť výhody. Ak by takéto dieťa bolo vytrhnuté z rodinných zväzkov so svojimi súrodencami , by to mohlo viesť v budúcnosti k posilneniu niektorých negatívnych vlastností dieťaťa. Zatiaľ správanie sa detí v škole je nezmenené. Napriek pomerom, v ktorých žijú a vzťahov medzi rodičmi, ktoré aj oni preciťujú, sú deti slušne vychované.

11. Pokiaľ ide o tvrdenie otca o závislosti matky na alkohole a na drogách, tieto okolnosti neboli preukázané. V tomto smere žiadne dôkazy neboli predložené. Nepoukázal na to ani opatrovník detí, ktorý sleduje rodinu. V dôsledku uvedených zistení, súd nevzhliadol dôvod na zmenu umiestnenia maloletých detí z výchovného prostredia u matky, len z dôvodov, keď nie otec, ale stará matka zabezpečuje prevažnú časť starostlivosti o maloleté deti, ktorej aj možno skutočne záleží na deťoch, pričom rozhodujúcu úlohu pri výchove detí majú rodičia v zmysle ústavne § 30 ods. 1 Zákona o rodine a oni majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným presvedčením, čo nevylučuje súčinnosť aj iných členov rodiny, ktoré však nemôže prevažovať starostlivosť rodiča, u ktorého neexistuje vážna prekážka, ktorá by bránila výkonu rodičovských práv.

12. Súd o trovách konania rozhodol podľa § 52 , žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

13. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec výslovne len v časti zamietnutia návrhu na zmenu zverenia tzn. zverenie mal. C. do jeho výchovy prostredníctvom svojej právnej zástupkyne s tým, že napadnutým rozsudkom súd jeho návrh na umiestenie maloletých detí C., C. a E. a obmedzenie práv matky zamietol, pričom žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že z pohovoru, ktorý vykonal kolízny opatrovník zistil, že maloletá E. vyslovila svoj názor v tom zmysle, že chce bývať u matky, kde sa cíti lepšie, maloletý C. tak, že chce bývať s otcom, s matkou sa chce len stretávať a maloletý C. tak že naďalej chce bývať s ním a u matky nechce byť. Súd zistil aj to, že ako otec má vytvorené dobré podmienky na zabezpečenie zdravého fyzického, sociálneho i psychického vývoja maloletých detí. Z výpovedí maloletých detí súd zistil napokon, že maloletí C. a E. chcú žiť s matkou a maloletý C. chce žiť s ním a to aj v prípade, že by obaja súrodenci chceli žiť s matkou. Súd však vyvodil záujem detí na zachovaní stability výchovného prostredia. Poukázal na vo veci nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd dočasne zveril všetky tri deti do jeho osobnej starostlivosti a matke uložil povinnosť platiť na nich výživné a upravil styk s deťmi. Predbežná úprava má platiť až do právoplatnosti ukončenia konania vo veci samej. Od 22.12.2016 všetky tri maloleté deti boli už v jeho osobnej starostlivosti, avšak 30.05.2018, teda potom, čo mu bol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie doručený maloletý C. a E. odišli k matke, maloletý C. však odmietol odísť k matke a zostal u neho. V sobotou 09.06.2018 matku navštívil, kde aj prespal, vrátil sa však v nedeľu 10.06.2018 a oznámil, že viac už k matke nepôjde, hlavne tam nebude spať, lebo matka sa celú noc hádala so svojím druhom. Maloletý C. trvá na tom, že s matkou nechce žiť, ale chce žiť s ním. Nie je pravdivé to, že by bol C. pred ostatnými deťmi u neho zvýhodňovaný. Nikto ho na jeho rozhodnutie nenavádzal, ani neovplyvňoval žiadnymi výhodami. Je to práve maloletý, ktorý si vždy trvá na svojom a nie je ovplyvniteľný. Pre svoje deti urobil všetko, teda to, čo bolo v jeho silách, je pravdou, že pracoval v Rakúsku, aby mal väčší príjem a deti zabezpečil. Kvôli nim však v Rakúsku prestal robiť a od 12.02.2018 pracuje v spoločnosti U. F., s.r.o., so

sídlom v N. W. I.. Rešpektuje však rozhodnutie maloletých detí C. a E., rovnako ako chce, rešpektovať a názor a vôľu maloletého C.. Nie je pravdou, že by starí rodičia z jeho strany boli už nervózni z toho, že deti s nimi žijú. Nikdy nemali problém z tejto skutočnosti a snažili sa prispievať k ich starostlivosti a výchove. Sám má priateľku v H. F., s ktorou čaká dieťa. Ona býva u matky, snaží sa však zadovážiť trojizbový obecný byt, ktorý má byť dokončený v novembri 2018 a na tento cieľ už zaplatili aj akontáciu. Takisto poukázal na to, že Okresný súd Dunajská Streda vydal proti nemu trestný rozkaz sp.zn. 4C/44/2017-120 z 31.10.2017, ktorým bol uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy, keďže neplatil na deti riadne výživné od 15.11.2014 do 31.12.2016. Proti predmetnému platobnému rozkazu podal odpor a konanie nie je doteraz právoplatne ukončené. Aj matka detí N. I. je stíhaná pre prečin zanedbania povinnej výživy, pretože neplatila výživné jemu od 20.04.2017 a jej dlh na výživnom do 17.10.2017 predstavuje 406,95 Eur. Matku detí súd uznal vinnou z prečinu zanedbania povinnej výživy a trestným rozkazom spisovej značky 4T/94/2017-40 zo dňa 17.10.2017 jej bol uložený podmienečný trest.

14. S maloletým C., keďže odmieta žiť s matkou, navštívil 04.06. psychiatra, ktorý spísal lekársku správu po vyšetrení maloletého s tým, že s maloletým je dobrý kontakt, má priemernú emotivitu, náladu však nestabilnú, dominuje o neho úzkosť, ide o citlivú osobu vo vývine, ktorá je neurotizovaná rodinnými vplyvmi a z psychohygienických dôvodov odporučil znalecké dokazovanie, keďže pri vyšetrení sa maloletý vyjadril tak, že je s ním a s matkou ísť nechce. Súd síce v rozsudku správne konštatoval, že dieťa má právo vyjadriť svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho dotýkajú, to znamená v konaniach, ktoré sa ho dotýkajú, má právo byť vypočuté. Názoru maloletého má byť venovaná dôležitá pozornosť. Súd však názor maloletého v danom prípade neakceptoval. Tvrdenie súdu, že maloletý sa takto vyjadril preto, že je u otca zvýhodňovaný, nie je pravdivé. Súd vychádza zrejme z toho čo naznačoval maloletý C., je teda viac ako zrejmé, že je potrebné vykonať znalecké dokazovanie, aby znalec posúdil osobnosť maloletého C., zistil príčiny, ktoré vedú skutočne k jednoznačnému rozhodnutiu maloletého žiť s ním a v širšom slova zmysle, aby posúdil aj to, čo bude pre maloletého z hľadiska jeho budúcnosti lepšie. K odvolaniu pripojil lekársku správu zo dňa 04.06.2018. Odvolaním sa teda domáha, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v časti týkajúcej sa umiestnenia sa maloletého C. a v tejto časti vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Matka detí a kolízny opatrovník sa neodvolali a k doručenému odvolaniu sa písomne nevyjadrili.

16. Vzhľadom na to, že z obsahu odvolania otca je jednoznačné, že predmetom jeho odvolania je výlučne výrok o zamietnutí jeho návrhu na zmenu zverenia maloletého C. v ostatnej časti, t.j. v časti, v ktorej súd prvého stupňa rozhodol o zamietnutí návrhu otca na zmenu zverenia mal. C. a mal. E. a tiež v časti zamietnutia návrhu na obmedzenie práv matky ku všetkým trom mal. deťom pre nedostatok podaného odvolania rozhodnutie súdu prvého stupňa nadobudlo právoplatnosť a nestalo sa predmetom odvolacieho prieskumu.

17. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu zostalo rozhodnutie o zamietnutí návrhu otca na zmenu výchovného prostredia mal. C. tak, aby bol zverený do osobnej starostlivosti otca.

18. V zmysle ustanovenia § 26 Zákona o rodine dohody i súdne rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre doterajšiu úpravu, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno-právnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností je teda zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výkon rodičovských práv a povinností za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane rodičov maloletého alebo na strane maloletého, alebo objektívne - vývojom objektívnych okolností.

19. Úprava práv a povinností rodičov k maloletým deťom sa uskutočňuje podľa stavu zisteného v čase rozhodovania súdu . Po tejto úprave však môžu nastať zmeny tak v pomeroch rodičov, ako aj v pomeroch maloletých detí, odôvodňujúcich zmenu pôvodného rozhodnutia súdu príp. dohody rodičov. Iba zmena závažnejšieho charakteru môže byť dôvodom na takú zmenu rozhodnutia. Zmena pomerov môže spočívať v rôznych okolnostiach, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska záujmu maloletých detí. Pri úvahe o tom, či sa má zmeniť rozhodnutie súdu alebo dohoda rodičov, treba mať na zreteli záujem dieťaťa na jeho riadnej výchove, pri rešpektovaní stálosti výchovného prostredia. Zmena doterajšieho výchovného

prostredia je odôvodnená najmä vtedy, keď doterajšie výchovné prostredie už nezabezpečuje priaznivé podmienky pre plnohodnotný vývoj a rozvoj maloletého. Základným predpokladom pre zmenu pôvodného rozhodnutia súdu je, že od pôvodného rozhodnutia došlo k takej zmene pomerov, ktorá vyžaduje zmenu pôvodnej úpravy, zohľadňujúc pritom primárne záujem maloletého.

20. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie, z ktorého zistil, že maloletý dieťa pochádza z manželstva rodičov obdobne ako aj jeho dvaja súrodenci. Rodičia spolu nežijú . právoplatným rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 9P/66/2012-40 zo dňa 07.06.2012, súd manželstvo rodičov rozviedol, na čas po rozvode všetky 3 deti zveril do osobnej starostlivosti matky a schválil ohľadne výživného dohodu rodičov, podľa ktorej otec sa zaviazal platiť na každé dieťa po 50,- Eur mesačne, pričom styk otca s deťmi súd ponechal neobmedzený. Návrh o rozvod manželstva podávala matka detí, keď po nezhodách s otcom detí už štyri roky nežili spolu. V tom čase vykonaného šetrenia z výchovného prostredia maloletý deti u matky dňa 29.05.2012 bolo zistené, že s deťmi obýva rodinný dom vo vlastníctve starej matky zo strany matky, ktorý pozostáva dvoch izieb s príslušenstvom. V dome počas návštevy bol poriadok a hygiena na požadovanej úrovni. Deti mali zabezpečené všetky potrebné veci. V rozhodnom čase bola matka bez pracovného pomeru, vedená na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie. Od januára 2012 s otcom maloletý deti nežili v spoločnej domácnosti, ktorý sa odsťahoval bývať k svojim rodičom to štvorizbového bytu. Rovnako otec detí bol bez pracovného pomeru, s príjmom z príležitostných prác. Kontakt otca a detí bol pravidelný, podľa potreby deťom kupoval veci a dobrovoľne prispieval ich výživu po 50 eura mesačne. Mal C. v tom čase navštevovala 2. ročník základnej školy v obci U., maloletý C. a E. navštevovali materskú škôlku v obci U.. Úradom bolo konštatované, že matka má vytvorené vhodné podmienky na ich riadnu výchovu.

21. Od uvedenej doby sa pomery hlavne v čase podania návrhu otcom zmenili a je nesporné, že všetky 3 maloleté deti sa fakticky dostali do starostlivosti otca a Okresný súd Dunajská Streda uznesením sp.zn. 5P/54/2016-77 zo dňa 06.10.2017 nariadil neodkladné opatrenie v zmysle ktorého súd dočasne maloleté deti C. I., nar. XX.XX.XXXX, C. I., nar. XX.XX.XXXX, E. I., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti otca maloletých detí, ktorý ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Matka uložil povinnosť platiť výživné na maloleté deti vo výške 30 % zo sumy životného minima na každé nezaopatrené dieťa do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca maloletých detí a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Matke upravil styk s deťmi tak, že matka je oprávnená stýkať sa s maloletými deťmi každý týždeň v piatok od 18:00 hod. do nedele do 18:00 hod., až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Otec je povinný deti na stretnutie s matkou riadne pripraviť a v určený deň a hodinu ich matke odovzdať.

22. Aj od vydania predmetného uznesenia sa pomery počas konania zmenili, lebo je nesporné, že deti sa vrátili k matke , u ktorej je súdom konštatované vytvorenie podmienok pre výchovu mal. detí, ale maloletý C. podľa tvrdení otca od matky odišiel, vrátil sa domácnosti otca, ktorý býva spolu so svojimi rodičmi a je rozhodnutý zostať vo výchove otca, s ktorým rozhodnutím maloletého otec súhlasí, maloletého žiada zveriť do jeho osobnej starostlivosti, pričom matka a kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.

23. V zmysle § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti v celom ich rozsahu majú v zásade obaja rodičia.

24. V zmysle § 43 ods. 1 Zákona o rodine: „maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti“.

25. V zmysle Čl. 24 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa (ods. 2). Každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom (ods. 3).

26. V zmysle Čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

27. V zmysle Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

28. V zmysle Čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

29. Podľa článku 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa názorom dieťaťa sa má venovať náležitá pozornosť, zodpovedajúca jeho veku a úrovni, ako je vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť schopné formulovať svoje názory.

30. Podľa Všeobecného komentára č. 14 (2013) o práve dieťaťa na prvoradé zohľadnenie jeho najlepšieho záujmu (čl. 3 ods. 1) tento inštitút predstavuje: „Hmotné právo, zásadu a procesné právo, ktoré sú založené na posúdení všetkých prvkov najlepšieho záujmu dieťaťa alebo detí v konkrétnej situácii. V zmysle citovaného Všeobecného komentára je nesporné, že najlepší záujem dieťaťa je pojem veľmi pružný, ktorý musí byť skúmaný individuálne, vždy v konkrétnej situácií bez aplikácie predsudkov a neoverených predpokladov. Záver o tom, čo je pre konkrétne dieťa jeho najlepším záujmom, musí vychádzať zo zistených okolností a musí sa uskutočniť tak, aby v plnej miere rešpektovali všetky práva zakotvené v Dohovore o právach dieťaťa a jeho Opčných protokoloch. Pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, súd dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, styk s dieťaťom a na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati.

31. Dohovor o právach dieťaťa (Oznámenie FMZV č. 104/1991 Zb.) ako najvýznamnejší dokument medzinárodnej ochrany práv detí ukladá štátom, ktorý sú jeho signatármi, aby vydali maximálne úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa.

32. Podľa čl. 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, každé dieťa pokiaľ je to možné, má právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť. Podľa čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, rodičia alebo zákonní zástupcovia majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, právom dieťaťa oddeleného od jedného alebo dvoch rodičov je udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

33. Súd vo veci vypočul všetky tri maloleté deti, pričom výsluch mal. C., ktorý na rozdiel od jeho súrodencov chcel zostať naďalej v starostlivosti otca dostatočne nevyhodnotil a nevenoval mu dostatočnú pozornosti. Z obsahu jeho výsluchu na pojednávaní dňa 22.05.2018 je pritom zrejmé , že výsluch maloletého C. je najstručnejší, ale maloletý vo svojich 13 rokoch jasne vyjadril svoje rozhodnutie zostať o otca aj v prípade, že ostatní jeho dvaja súrodenci sa rozhodli byť s matkou a to bez bližšieho vysvetlenia, ktoré súd od neho ani nežiadal a žiadne dôvody takéhoto rozhodnutia maloletého z jeho výsluchu zistiť nemožno.

34. Maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. Je veľmi ťažké rozpoznať, či je dieťa k prezentovaniu svojho postoja manipulované jedným z rodičov, alebo ide o jeho skutočne prejavenú vôľu. Práve z tohto dôvodu výpoveď dieťaťa má byť hodnotená ako každý iný dôkaz, v kontexte s ostatnými vykonanými dôkazmi a v ich logickej súvislosti. Preto nemôže byť rozhodným jednoduché vypočutie dieťaťa. Významným je aj jeho hodnotenie neverbálnej komunikácie, emocionálnych prejavoch, ktoré sprevádzajú výsluch, prípadne neformálnych prejavov, v ktorých dieťa uvoľnene reaguje na odľahčenú, zdanlivo nesúvisiacu tému. Prínosom tohto poznania je fundovaný názor psychológa alebo odborníka na neverbálnu komunikáciu, prostredníctvom ktorej sa hľadá riešenie zodpovedajúce najlepšiemu záujmu dieťaťa.

35. Z vyššie uvedeného treba mať za to, že aj keď vypočutie maloletého sa výslovne týkalo zmeny zverenia maloletého tzn. zverenia otcovi , je nedostatkom , že tento výsluch bol pomerne povrchný a

tak následne súdom nedostatočne vyhodnotený. Súd mal vzhľadom na vek maloletého na jeho názor prihliadať a svoje rozhodnutie, ktoré je v rozpore s názorom maloletého dostatočne odôvodniť.

36. S poukazom na vyššie uvedené okolnosti prípadu boli splnené podmienky na zrušenie rozsudku v napadnutom rozsahu v zmysle § 389 ods. 1 písm. a) písm. b) CSP.

37. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť predovšetkým potrebu a možnosť rozhodnutia žiadaným rozsudkom na zmenu zverenia maloletého podľa návrhu otca, a ak nedôjde k dohode medzi rodičmi za účasti kolízneho opatrovníka, tak na zodpovedanie tejto otázky vykonať potrebné dokazovanie, či už opakovaným výsluchom maloletého, prípadne znaleckým dokazovaním, následne výsledky vykonaného dokazovania riadne vyhodnotiť a zvoliť spôsob rozhodnutia so zohľadnením najlepšieho záujmu dieťaťa a rozhodnutie odôvodniť v súlade s požiadavkami uvedenými v § 220 Civilného sporového poriadku.

38. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

39. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .