Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21CoKR/8/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného v právnej veci žalobcu: W.H. Group s.r.o., so sídlom Priemyselná 278, 905 01 Senica, IČO: 44 472 447, zastúpený: SOPKO LEGAL s.r.o., Pavlínska 7523/24, Trnava, proti žalovanému: JUDr. Miroslav Michalička, Vajanského 33, Trnava, správca úpadcu Holzhäuer Slovakia s.r.o. , v konkurze, so sídlom Štefánikova 697, 905 01 Senica, IČO: 36 665 193, o vylúčenie majetku zo súpisu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 25Cbi/11/2016-98, zo dňa 23.06.2017, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnute časti p o t v r d z u j e.

Žalobcovi odvolací súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie vylúčil z konkurznej podstaty úpadcu kompresor KSV, číslo zápisu 8, vysokozdvižný vozík YALE typ VEB 3280 N číslo zápisu 10, kotol na piliny HAMECH + zásobník, číslo zápisu 21, keď vo zvyšnej časti konanie zastavil a žalobcovi priznal voči úpadcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal vylúčiť z konkurznej podstaty úpadcu hnuteľné veci, ktoré v návrhu špecifikoval a ktoré vymenoval iprvoinštančný súd v bode 1. odôvodnenia rozsudku. Opodstatnenosť žaloby založil žalobca na tom, že na úpadcu bol dňa 31.04.2010 uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 25K/2/2010 - 83 vyhlásený konkurz, pred ktorým bola dňa 18.09.2009 medzi žalobcom a úpadcom uzatvorená kúpna zmluva, na základe ktorej došlo k odpredaju hnuteľného investičného majetku. Žalobca kúpnu cenu riadne zaplatil, čím nadobudol k predmetom kúpy vlastníctvo, napriek tomu správca úpadcu tento majetok zapísal do súpisu majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu, keď vychádzal z účtovných kníh a dokladov.

3. Žalovaný potvrdil, že predmetný majetok zapísal do súpisu ako sporný a osoba, v prospech ktorej svedčia pochybnosti sporného zápisu bol označený žalobca. Dôvodom spornosti bola skutočnosť, že majetok sa nachádza u žalovaného. Poukázal na to, že dňa 31.10.2011 žalobcu vyzval, aby označil dôvody a predložil dôkazy, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučujú, na čo žalobca nereagoval. Žalovaný má za to, že sporný majetok nepatrí žalobcovi, pretože i keď došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, ide o neplatný právny úkon dôvodu, že zmluva bola podpísaná za predávajúceho jeho konateľom, ktorý ale pri tomto úkone konal neslobodne a žalobca nepredložil dôkaz, ktorý by preukazoval, že vlastníctvo nadobudol.

4. Žalobca uvedené tvrdenia poprel, uviedol, že kúpna zmluva bola podpísaná Mgr. Pekníkom, konateľom predávajúceho vo Vrbovciach, pri podpise bola uhradená i kúpna cena a dôkazné bremeno o neplatnosti zmluvy znáša žalovaný.

5. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie žalobca vzal návrh v časti z vecí, ktoré žiadal vylúčiť späť a tak predmetom zostalo len konanie o vylúčení zostali len veci kompresor KSV, číslo zápisu 8, vysokozdvižný vozík YALE typ VEB 3280 N číslo zápisu 10, kotol na piliny HAMECH + zásobník, číslo zápisu 21.

6. Súd prvej inštancie vo veci vypočul strany sporu, svedkov V. B., Mgr. B. X., X. F., oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to Kúpnou zmluvou zo dňa 18.9.2009, výdavkovým, príjmovým pokladničným dokladom a dospel k záveru, že návrh je dôvodný.

7. Zistený skutkový stav prvoinštančný súd vyhodnotil, vec právne ho posúdil, poukázal na právnu úpravu uvedenú v § 132 Obč. zák. v súvislosti s nadobudnutím vlastníctva a § 37 Obč. zák., podľa ktorého hodnotil kúpnu zmluvu z hľadiska jej slobodného alebo neslobodného uzatvorenia, poukázal na ust. v spojený s § 78 ods. 1,2,3,5 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR), ktorým je upravená vylučovacia žaloba a pri aplikovaní procesného ustanovenia uvedeného v § 185 ods. 1 a § 191 ods. 1 C.s.p. s prihliadnutím na čl. 8 Základných princípov C.s.p. vo veci rozhodol.

8. Prvoinštančný súd uviedol, že sporným v konaní zostalo posúdenie, či uzatvorená kúpna zmluva bola platným právnym úkonom. Uzatvorenie písomnej kúpnej zmluvy dňa 18.09.2009 žalobca súdu preukázal jej podpísaním Mgr. Pekníkom, konateľom predávajúceho a preukázal i zaplatenie kúpnej ceny. Žalovaný svoju obranu založil na tvrdení, že zmluva nebola uzatvorená platne, pretože nebola uzatvorená slobodne a dobrovoľne ale pod nátlakom, k čomu navrhol vypočuť svedkov. Prvoinštančný súd ich výsluch vykonal, ale skonštatoval, že vypočutí svedkovia neboli prítomní pri podpisovaní predmetnej kúpnej zmluvy, preto sa nevedeli vyjadriť k okolnostiam jej uzatvorenia, o ktorých boli informovaní od iných osôb sprostredkovane. Uvedené zistenie súd prvej inštancie vyhodnotil a dospel k záveru, že žalovaným navrhnutí a súdom vypočutí svedkovia výpoveďami nepotvrdili existenciu skutočností, ktoré by kúpnu zmluvu uzatvorenú v písomnej forme spochybnili z dôvodu jej neslobodného uzatvorenia, a iba Mgr. Pekník uvádzal, že zmluvu uzatváral v mene predávajúceho pod nátlakom a neslobodne. Takéto tvrdenie ale nemohol vyhodnotiť súd prvej inštancie ako dôkaz preukazujúci opodstatnenosť námietky o neplatnosti kúpnej zmluvy ako právneho úkonu, ktorý nebol urobený slobodne. Za zásadný argument svedčiaci v prospech žalobcu súd označil kúpnu zmluvu uzatvorenú dňa 18.09.2009, ktorá bola podpísaná Mgr. Pekníkom, ktorý podpis nespochybnil, a namietal iba nedostatok slobodnej vôle pri podpisovaní. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalovaný okrem svojho tvrdenia o neslobode a nátlaku, ktorý mal byť smerovaný voči nemu ako konateľovi úpadcu neprodukoval žiaden iný dôkaz, ktorým by neslobodne konania preukázal, a tak skonštatoval, že úpadca ako predávajúci predal žalobcovi ako kupujúcemu hnuteľné veci, vylúčenie ktorých sa žalobca v konaní domáha. Vlastnícke právo k nim žalobca nadobudol uhradením kúpnej ceny, ktorej zaplatenie žalovaný tiež spochybňoval, ale opäť žiadny relevantný dôkaz o tom, že kúpna cena nebola zaplatená riadne. Listinné dôkazy, ktoré boli predložené zo strany žalobcu svedčali o opaku a preukazovali zaplatenie kúpnej ceny a to príjmový a výdavkový pokladničný blok, ktorý podpísal Mgr. Pekník.

9. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca v konaní relevantnými dôkazmi argumentoval dôkazné bremeno, ktorého zaťažovalo uniesol, preukázal dôvod prechodu a existenciu jeho vlastníckeho práva k vylučovanému majetku, preto návrhu vyhovel a hnuteľné veci zo súpisu vylúčil. V časti, ktorej žalobca zobral návrh späť súd podľa § 145 ods. 2 C.s.p. konanie zastavil. O nároku o náhrade trov konania rozhodol podľa úspechu strany sporu, keď poukázal na právnu úpravu uvedenú v § 255 ods. 1 C.s.p..

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie a žiadal odvolací súd, aby predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, z dôvodu existencie odvolacích dôvodov, ktoré označil poukazom na § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p. V odvolaní zdôraznil, že okolnosti podpísania kúpnej zmluvy, na ktorú ako neplatný právny úkon v priebehu konania poukazoval neboli zo strany prvoinštančného súdu dostatočne preskúmané a tak ani správne vyhodnotené, pretože po uzatvorení kúpnej zmluvy zástupca žalobcu O. vycestoval do Rumunska a hoci tvrdí, že vzťahy sa zhoršili až po podpísaní kúpnej zmluvy, podľa žalovaného odvolateľa k zhoršeniu došlo až po stretnutí v Rumunsku, čomu nasledovala výmena zámkov na

výrobnej hale, k čomu právny zástupca žalobcu na preukázanie opodstatnenosti svojich tvrdení uviedol, že predloží písomné stanovisko T. V. z Rumunska, ktorý je konateľom spoločnosti SC Palatinea Construst SRL, ktorý mal byť údajne prítomný pri podpisovaní kúpnej zmluvy, a s ktorým je ako vyplýva z jeho vyjadrenia stále v kontakte, a čím bolo možné preukázať, že obchod medzi touto spoločnosťou a úpadcom sa uskutočnil v rovnakom období, ako mala byť podpísaná predmetná kúpna zmluva a Mgr. Pekník do Rumunska vycestoval z dôvodu dodania pásovej píly, ako jedného zo svojich výrobkov kupujúcemu do Rumunska, ktorý ale riadne nezaplatil kúpnu cenu. Ak by došlo k prevodu všetkého majetku spoločnosti úpadcu na žalobcu niekoľko dní pred odchodom zástupcu žalobcu O. a Mgr. Pekníka do Rumunska, nebol by dôvod vymieňať zámky na výrobnej hale po návrate na Slovensko, pričom podľa predmetnej kúpnej zmluvy išlo o sumu 316.006,10 eur, ktorá mala byť výsledkom vzájomného rokovania. Zo súpisu majetku všeobecnej podstaty ale súpisná hodnota všetkých sporných hnuteľností v rozsahu pôvodnej žaloby je 33.350,- eur, oproti ktorej kúpna cena z údajne uzatvorenej kúpnej zmluvy na ten istý majetok bola 10 - násobne vyššia, čo znamená, že nezodpovedala reálne trhovej cene, bola navýšená úmyselne v snahe maximalizovať vratky DPH, ktorá okrem iného bola žalobcovi aj vyplatená. Po návrate z Rumunska prešiel všetok majetok na žalobcu a úpadca prestal vykonávať akúkoľvek činnosť, pretože jediným v spoločnosti zostal jej konateľ Mgr. Pekník a naviac žalobca ani nepredložil relevantný účtovný doklad o kúpe predmetného majetku, ktorý má byť zároveň i dokladom pre účely uplatnenia DPH , ktorým je faktúra za dodané predmetné hnuteľnosti podľa kúpnej zmluvy. Žalobca síce predložil príjmový pokladničný doklad a odvoláva sa na faktúru, súdu bol ale predložený príjmový doklad s dátumom 18.09.2010, čo je rok neskôr ako bola podpísaná kúpna zmluva 18.09.2009. Žalovaný predložil súdu i potvrdenie o prevzatí trestného oznámenia OR PZ v Trenčíne zo dňa 25.09.2009 a žiadal, aby prvoinštančný súd tento spis vyžiadal, ktorý dôkaz ale súd nevykonal, rovnako ako nevyhovel návrhu žalovaného a nevyžiadal spis vedený na Okresnom súde Senica pod sp.zn. 11C/182/2009, v ktorom sa koná o neplatnosti ukončenie nájomnej zmluvy a kúpnej zmluvy, a nevykonal ani dôkaz vyžiadaním spisu z Okresného súdu Senica vedenom pod sp.zn. 8Cb/259/2009 o ukončení rámcovej zmluvy a neplatnosti tohto právneho úkonu a tiež spis Okresného súdu Senica vedený pod sp.zn. 8Cb/257/2009 vo veci nariadenie neodkladného opatrenia.

11. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 11.08.2017, ktorý sa nestotožnil, s dôvodnosťou odvolania s poukazom na to, že pri podpise kúpnej zmluvy bol prítomný výlučne Mgr. Pekník. Prvoinštančný súd napriek tomu akceptoval a vyhovel návrhu žalovaného a vypočul ako svedkyňu B. a svedka F., ktorých svedecké výpovede ale nepotvrdili, že by boli prítomní pri podpise kúpnej zmluvy a svojimi zmyslami vnímali okolnosti, ktoré mali svedeckými výpoveďami preukázať. Svedkovia iba reprodukovali skutočnosti, ako im ich opísal Mgr. Pekník, z toho dôvodu žalovaný žiaden dôkaz o neslobode pri podpise zmluvy nepredložil, hoci bolo na ňom, aby preukázal existenciu okolnosti, ktorej by platné nadobudnutie vlastníctva v súvislosti s platne uzatvorenou kúpnou zmluvou vylúčili. Žalovaný dôkazné bremeno tvrdenia neuniesol. Okrem toho žalobca uviedol, že nemá povinnosť preukazovať neexistenciu skutočnosti v súvislosti s neslobodu vôle pri podpise, ale bolo povinnosťou žalovanej strany sporu preukázať existenciu takýchto skutočností. Rovnako je neopodstatnené tvrdenie žalovaného, podľa ktorého nedošlo k preukázaniu zaplatenia kúpnej ceny. Žalobca na preukázanie úhrady predložil pokladničný doklad, ktorý bol podpísaný konateľom súčasného úpadcu a opatrený jeho podpisom, jeho pravosť Mgr. Pekník nepoprel, čím žalobca zaplatenie kúpnej ceny osvedčil., čo preukazuje i skutočnosť, že pred podpisom kúpnej zmluvy úpadca majetok vo svojom účtovníctve evidoval, ale po podpise zmluvy predaný majetok už v účtovníctve neviedol, za vedenie účtovníctva bol zodpovedný Mgr. Pekník v postavení konateľa predávajúcej spoločnosti , ale ak bol názoru, že kúpna zmluva je neplantá, nebol by tieto veci z evidencie účtovníctva vylúčil. V prípade, že by nemal zaplatenú kúpnu cenu, tak by ju evidoval takýto záväzok žalobcu. Žiaden z takýchto doklad v účtovníctve úpadca nepredložil, čím je preukázané, že úpadca kúpnu zmluvu nepovažoval za neplatný úkon, a ani kúpu cenu za nezaplatenú. K okolnostiam, súvisiacim s cestou a pobytom v Rumunsku ide o domnienky, ktoré sú zo strany žalovaného nepreukázané. K namietanému nepomeru hodnoty veci v súpise a kúpnej ceny, na ktorú poukazuje v odvolaní žalovaný žalobca uviedol, že spor je o tri veci, ktoré boli súčasťou kúpnej zmluvy v pôvodnom znení, ostatné boli zapísaná v súpise, kúpna zmluva obsahujme položky, ktoré v súpise zahrnuté nie sú, a preto vzájomné porovnávanie je irelevantné. Námietka odvolateľa, že súd nepripojil ku konaniu i vyšetrovací spis a ďalšie označené súdne spisy, čím nedošlo k riadnemu vykonaniu dokazovania, žalobca uviedol, že zo strany súdu bol odvolávajúci sa žalovaný dotazovaný, aké skutočnosti majú byť týmito spismi preukázané, ale žiadne argumenty, ktoré by založili dôvodnosť tejto požiadavky neuviedol, uvedené konania sa neplatnosti kúpnej zmluvy netýkali, ale súviseli s neoprávneným odpočtom DPH. V závere žalobca zdôraznil, že v konaní vypočutí

svedkovia F. a B., ktorí okolnosti uzavretia kúpnej zmluvy vôbec nevnímali vlastnými zmyslami, nemožno považovať za nezaujatých, pretože obaja títo svedkovia majú založenú spoločnosť BOMAX SLOVAKIA s.r.o., ktorá podniká v rovnakom predmete činnosti ako žalobca, preto môžu mať záujem na tom, aby sa podnikateľská situácia žalobcu zhoršila, príp. aby bol žalobca v konaní neúspešný.

12. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného dňa 16.08.2017 s výzvou na podanie odvolacej repliky, na ktorú ale nebolo reagované.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (§ 356 písm. b) C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a) C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. ) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, ktorou bolo návrhu vyhovené je správne a je ho potrebné podľa § 387 ods.1 C.s.p. potvrdiť.

14. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

15.Podľa § 387 C.s.p.

(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. (3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

Základné princípy Civilného sporového poriadku Čl.8 Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie potrebné pre vyhlásenie rozhodnutia v dostatočnom rozsahu a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec i správne právne posúdil, s ktorého odôvodnením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§387 ods.2 C.s.p.)

17. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní, ktorými sa musí odvolací súd vo svojom rozhodnutí vysporiadať (§ 387 ods.3 C.s.p.), odvolací súd uvádza, že žalovaná strana sporu odvolanie založila na odvolacích dôvodoch, ktoré označila s poukazom na § 365 ods.1 písm. f/ a h/ C.s.p.,

18. Odvolací argument podľa § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p. znamená , že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, teda sa týka nedostatkov v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcich v tom, že skutkové zistenie, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie sú nesprávne. Musí ísť o také skutkové zistenie, na základe ktorého súd vec posúdil po právnej stránke, ale ktoré je nesprávne, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, v dôsledku čoho je nesprávny a chybný súdom vyslovený právny názor a skutkové zistenie tak nezodpovedá vykonaným dôkazom, súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi vykonané opomenul, napriek tomu, že vyšli najavo. Nesprávne skutkové zistenia sú i také, ktoré súd založí na chybnom hodnotení dôkazov, čím nastane logický rozpor v ich hodnotení z hľadiska zákonnosti, pravdivosti, prípadne i dôležitosti. V kontexte s týmto odvolacím dôvodom odvolací súd poukazuje na to, že i keď žalovaný tak v konaní pred súdom prvej inštancie, ako i v podanom odvolaní opakovane označuje kúpnu zmluvu, na základe ktorej

žalobca žiada o vylúčenie konkretizovaných hnuteľných vecí z konkurznej podstaty úpadcu za neplatnú z dôvodu nedostatku slobody vôle (§37 ods.1 Obč. zák.), keď zmluva mala byť uzatvorená konateľom úpadcu pod nátlakom na jeho osobu, pri jej podpise nekonal slobodne, bolo mu hrozené zbraňou a vyhrážaním sa o vytvorení podozrenia z prechovávania drog (č.l. 60), existenciu fyzického či psychického donútenia, ak má znamenať absolútnu neplatnosť právneho úkonu v súdnom konaní relevantnými dôkazmi preukázal a ani žiadnym následným správaním sa konateľa, ktorý pod takýmto donútením konal a zmluvu podpísal. Ide len o tvrdenia, ku ktorým žalovaná strana neuniesla dôkazné bremeno, ako skonštatoval i prvoinštančný súd. Okolnosť výmeny zámkov, odovzdanie kľúčov a zhoršenie vzťahov medzi žalobcom a konateľom úpadcu nepostačuje ani pri ich vyhodnotení k tomu, a by bolo možné kúpnu zmluvu označiť za absolútne neplatnú. Za dôvod absolútnej neplatnosti nepreukazuje ani nesúlad kúpnej ceny uvedenej v zmluve a hodnotou, ktorú im priradil pri súpise majetku správca. Podozrenie o porušení zákona o DPH a neoprávneného odpočítanie dane z pridanej hodnoty je skutočnosť, ktorá nie je otázkou pre toto konanie. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalovaný majetok, ktorý je predmetom sporu už po uzatvorení kúpnej zmluvy ani neviedol v evidencii a súdu nevysvetlil, na objasnenie akých podstatných skutočností by bolo potrebné pripojiť spisy z Okresného súdu Senica.

19. Pre odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. platí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, vyvodzuje zo skutkového zistenia práva a povinnosti, ktoré majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie venoval dostatok pozornosti všetkým skutkovým zisteniam, na ktoré správne aplikoval príslušnú právnu normu a tak dospel k zhodnému právnemu názoru ako súd prvej inštancie, podľa ktorého žaloba je v časti, ktorou jej bolo vyhovené dôvodná, súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, odvolacie dôvody, na ktoré poukazoval žalovaný nie sú vo veci dané, na základe čoho rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).