Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_31P-230-2016.pdf
PDF · 98.33 KB
Case nature
Area
Subarea
31P/230/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Renátou Topolčanskou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti Q.: M., Z.. XX.XX.XXXX a F., Z.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, deti rodičov: matky, P. Q., Š. H. Q.M. J., B. B. XXX a otca, F. X., Š. H.T. Q. J., B. A.. Z. XXX/X, L. Z. V., o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom takto
rozhodol:
I. Maloleté deti M. T. F. Q. s a z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky.
II. Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia.
III. Otec detí j e p o v i n n ý prispievať za obdobie od 01.11.2015 do 28.02.2018 na výživu pre maloletú M. sumou 100,- Eur mesačne a na výživu pre maloletého F. sumou 90,- Eur mesačne, a s účinnosťou od 01.03.2018 pre maloletú M. sumou 130,- Eur mesačne a pre maloletého F. sumou 110,- Eur mesačne, ktoré j e p o v i n n ý poukazovať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od 01.11.2015.
IV. Dlh na výživnom za obdobie od 01.11.2015 do 31.09.2018 pre maloletú M. vo výške 3.221,- Eur a pre maloletého F. vo výške 2.801,- Eur s ú d p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 20,- Eur na každé dieťa popri bežnom výživnom k rukám matky, s účinnosťou od nasledujúceho mesiaca po právoplatnosti tohto rozsudku, až do úplného vyrovnania tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
V. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka detí svojím návrhom, doručeným súdu dňa 18.11.2015 žiadala, aby súd rozhodol o zverení maloletých detí do jej osobnej starostlivosti a otca detí zaviazal povinnosťou prispievať na výživu dcéry sumou 140,- Eur a na výživu syna sumou 130,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2015. V návrhu uviedla, že deti pochádzajú z mimomanželského vzťahu. S otcom detí od roku 2005 žili v spoločnej domácnosti, najskôr v prenájme, v roku 2007 kúpili rodinný dom, ktorý bol v osobnom vlastníctve otca detí, pretože získal úver. Po presťahovaní začali medzi rodičmi vznikať konflikty, dochádzalo k fyzickým útokom zo strany otca detí, čo matka aj nahlásila na polícii. Otec sa deťom takmer vôbec nevenoval, nemal k nim vytvorený citový vzťah. S otcom sa rozišli v roku 2014, matka následne v roku 2015 od otca odkúpila rodinný dom, v ktorom žili s tým, že otec sa odsťahuje. To však otec detí neurobil, opätovne fyzicky útočil, a tak mu matka zrušila trvalý pobyt. Po tom, ako otec fyzicky zaútočil na staršieho syna matky detí, bol odvedený políciou. Aj po odsťahovaní otec rodinu naďalej obťažoval, pričom matka bola nútená viackrát volať políciu. Z uvedených dôvodov sa s ním maloleté deti nechceli stretávať. Rodičia
teda nežijú v spoločnej domácnosti od mája 2015. Otec v čase podania návrhu pracoval ako vodič kamiónovej dopravy, z bývalého manželstva mal dvoch plnoletých synov, na ktorých neplatil riadne výživné, za čo bol aj dvakrát podmienečne odsúdený. 2. Na pojednávaní konanom dňa 10.04.2018 matka detí upravila petit svojho návrhu tak, že žiadala určiť výživné na dcéru 140,- Eur a na syna 130,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.11.2015 a s účinnosťou od 01.01.2018 žiadala určiť výživné na každé z maloletých detí v sume 150,- Eur mesačne. Žiadala, aby obaja rodičia zastupovali maloleté deti a spravovali ich majetok. 3. Otec detí nesúhlasil ani so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matky ani s matkou navrhovanou výškou vyživovacej povinnosti. 4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil správu o príjme otca za rok 2014 až 2017, uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. 31P/193/2015-62 zo dňa 19.08.2016, lustráciu matky v Sociálnej poisťovni, lustráciu otca v Sociálnej poisťovni, potvrdenie o výške príjmu matky za roky 2014 - 2017, oznámenie o výške priemerného zárobku otca za roky 2014 - 2017, lustráciu otca v ZVJS, správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín o dávkach poberaných matkou, správu kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov, zápisnicu o výsluchu otca v ústave na výkon trestu odňatia slobody, lustráciu matky v Sociálnej poisťovni, lustráciu otca v Sociálnej poisťovni, správu Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom o výške pracovných odmien otca detí, potvrdenie o výške príjmu matky za rok 2017, správu spoločnosti C. K., správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín o dávkach poberaných matkou, detail bankového príkazu a obratu - 13x preukazujúce náklady matky detí, oznámenie o výške priemerného zárobku otca za roky 2015 - 2018, lustráciu otca v Sociálnej poisťovni ako aj obsah opatrovanského spisu spisovej značky 31P/230/2016. 5. Takto bolo súdom zistené, že maloleté deti pochádzajú z mimomanželského vzťahu rodičov. Rodičia nežijú v spoločnej domácnosti od mája 2015. 6. Matka detí spolu s maloletými deťmi žije v rodinnom dome, ktorý je v jej osobnom vlastníctve, tento dom matka odkúpila od otca detí. Náklady na bývanie predstavujú sumu 152,- Eur mesačne. Matka detí je zamestnaná v spoločnosti T. Q., Q..J..H.. K., kde za obdobie od 3/2017 do 2/2018 dosiahla priemerný čistý mesačný príjem vo výške 986,84 Eur, za obdobie od 9/2014 do 12/2014 vo výške 853,39 Eur, za obdobie od 1/2015 do 12/2015 vo výške 776,30 Eur, za obdobie od 1/2016 do 12/2016 vo výške 829,57 Eur a za obdobie od 1/2017 do 7/2017 vo výške 945,89 Eur. Matka je tiež poberateľkou rodinného prídavku na dve deti a uplatňuje si daňový bonus. Otec deti navštívil po návrate z výkonu trestu. Vyššie výživné s účinnosťou od 01/2018 matka žiada z dôvodu, že deti sú väčšie a zvýšili sa náklady na oblečenie, ošatenie a výživu. Matka spláca hypotekárny úver na dom po 184,- Eur mesačne a spotrebný úver po 56,- Eur. Spotrebný úver si brala vo výške 3.000,- Eur na rekonštrukciu domu a hypotekárny vo výške 35.000,- Eur, pričom splácať ho bude ešte 17 rokov. Cestovné výdavky do práce má vo výške 60,- Eur mesačne. Matka vlastní osobný automobil Opel Astra, rok výroby 2003. Deťom a sebe hradí náklady na mobilné telefóny v celkovej výške 30,- Eur mesačne. Spolu s deťmi majú uzatvorené životné poistenie, za ktoré ročne platí 410,- Eur. Matka uviedla, že otec jej na výživu detí prispieva od mája 2015 nasledovne: 11/2015 - 200,- Eur, 12/2015 - 90,- Eur, 01/2016 - 08/2016 neprispel žiadnou sumou, 9/2016 - 2,08 Eur pre každé dieťa, 10/2016 - 2,55 Eur na každé dieťa, 11/2016 neprispel, 12/2016 - 100,- Eur, 01/2017 - 80,- Eur, 02/2017 - 80,- Eur, 03/2017 - 05/2017 neprispel, 06/2017 - 1,72 Eur na každé dieťa, 07/2017 - 19,80 Eur na každé dieťa, 08/2017 - 17,55 Eur na každé dieťa, 09/2017 - 17,19 Eur na každé dieťa, 10/2017 - 18,58 Eur na každé dieťa, 11/2017 - 9,97 Eur na každé dieťa, 12/2017 - 8,90 Eur na každé dieťa, 01/2018 - 8,67 Eur na každé dieťa, 02/2018 - 8,95 Eur na každé dieťa, 03/2018
- 7,96 Eur na každé dieťa. Matka poukázala na to, že otec u toho istého zamestnávateľa v minulosti dosahoval príjem vo výške cca 1.300,- až 1.800,- Eur mesačne. Momentálne už nepracuje cez víkendy, ale privyrába si u svojho kamaráta, čo však nevie matka preukázať. 7. Otec detí žije v jednoizbovom byte, ktorý mu patrí do vlastníctva. Náklady na bývanie hradí vo výške 160,- Eur mesačne spolu. Cestovné náklady do práce má vo výške 150,- Eur až 250,- Eur mesačne. Má ešte ďalšie dve deti, ktoré sú už plnoleté, avšak dopláca na ne dlh na výživnom v celkovej sume 1.400,- Eur, a to po 45,- Eur na oboch synov. Tiež spláca hypotéku po 239,40 Eur, ktorú si zobral vo výške 27.500,- Eur na kúpu bytu, túto bude splácať ešte 9 rokov. Ďalej spláca úver po 74,54 Eur, ktorý si zobral na kúpu auta pre matku detí. Na auto, ktoré užíva otec spláca leasingové splátky po 135,70 Eur. Otec za obdobie od 09/2014 doposiaľ bol zamestnaný v spoločnosti C. K. K., kde dosahoval nasledujúce priemerné mesačné čisté príjmy: za obdobie od 09/2014 do 12/2014 vo výške 515,- Eur, za obdobie od 01/2015 do 12/2015 vo výške 512,- Eur (plus stravné v priemernej výške 874,- Eur), za 01/2016 vo výške 53,97 Eur, od 06.01.2016 do 25.09.2016 čerpal neplatené voľno z dôvodu výkonu trestu odňatia slobody, pričom bol odsúdený za nebezpečné vyhrážanie a porušovanie domovej slobody, za obdobie od 09/2016 do 12/2016 dosiahol priemerný čistý mesačný príjem vo výške 426,- Eur (plus stravné v priemernej
výške 720,- Eur), za obdobie od 01/2017 do 03/2017 vo výške 432,- Eur (plus stravné v priemernej výške 570,- Eur), od 07.03.2017 do 19.03.2018 otec opäť čerpal neplatené voľno z dôvodu výkonu trestu odňatia slobody za prečin zanedbania povinnej výživy a za obdobie od 03/2018 do 04/2018 dosiahol otec príjem vo výške 306,- Eur (plus stravné v priemernej výške 630,- Eur). V období výkonu trestu odňatia slobody od 05/2017 do 2/2018 bol otec pracovne zaradený a za toto obdobie dosiahol pracovnú odmenu v priemernej výške 110,- Eur mesačne. Otec na pojednávaní konanom dňa 10.04.2018 uviedol, že súhlasí so zverením detí do osobnej starostlivosti matky s tým, že ale nechce byť úplne vylúčený zo starostlivosti o deti. Otec súhlasil, že matke na výživu detí prispieval tak, ako ona uviedla. Uviedol, že nie je schopný platiť výživné vo výške 200,- Eur. Matke poslal na deti po 200,- Eur v 11/2015 a 12/2015. Otec uviedol, že chodí pracovať ku kamarátovi, ale týmto spôsobom mu spláca svoj dlh, takže kamarát ho nevypláca. Dlží mu 4.300,- Eur, pretože kamarát za neho platil veci, počas jeho výkonu trestu odňatia slobody. Otec uviedol, že nemá problém platiť 150,- Eur na výživu detí spolu od 11/2015. Otec namietal správu svojho zamestnávateľa o príjme, v ktorej je podľa neho nesprávne uvedené, že pracoval od 06/2016 až do 12/2016. Otec uviedol, že pracoval až od 09/2016, dovtedy v roku 2016 vôbec nepracoval. Otec na pojednávaní konanom dňa 25.09.2018 uviedol, že iné príjmy nemá. Pokiaľ ide o výživné, súhlasil by s výživným vo výške 100,- Eur na dcéru a 90,- Eur na syna mesačne s účinnosťou od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. 8. Maloletá M. má 13 rokov, je žiačkou 8. ročníka základnej školy. Je zdravá. Navštevuje základnú umeleckú školu, odbor klavír za poplatok 6,- Eur mesačne a športový krúžok, ktorý je bez poplatku. 9. Maloletý F. má 11 rokov, je žiakom 5. ročníka základnej školy. Je zdravý. Navštevuje základnú umeleckú školu, odbor klavír za poplatok 6,- Eur mesačne. 10. Kolízny opatrovník súhlasil so zverením detí do osobnej starostlivosti matky a výživné navrhol rozčleniť od 01.11.2015 do 31.12.2017 vo výške 100,- Eur na dcéru a 90,- Eur na syna a s účinnosťou od 01.01.2018 vo výške 150,- Eur na dcéru a 130,- Eur na syna. 11. Podľa 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20160101>, § 25 a 26 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2005/36/20160101> sa použijú primerane. 12. Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. 13. Podľa § 28 ods.1, 2 a 3 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. 14. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 15. Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. 16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 17. Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 18. Matka detí sa svojím návrhom domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, bolo preto namieste upraviť práva a povinnosti k maloletým deťom s poukazom na § 36 Zákona o rodine. Otec súhlasil so zverením detí do starostlivosti matky, taktiež kolízny opatrovník. Matka sa vzorne stará o maloleté deti. Z uvedeného dôvodu súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky za súhlasu otca detí aj kolízneho opatrovníka s tým, že zastupovať deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Pokiaľ ide o výšku vyživovacej povinnosti, matka žiadala určiť výživné od 01.11.2015, odkedy si podala návrh na úpravu rodičovských práv a povinností. Výška vyživovacej povinnosti bola súdom určená za použitia § 62 a § 75 Zákona o rodine s poukazom na vek detí, ich záujmovú činnosť a výdavky s tým súvisiace, ako aj príjmové možnosti a schopnosti, celkové majetkové pomery oboch rodičov a ich výdavky. Výšku vyživovacej povinnosti súd rozčlenil na dve časové obdobia. Prvé, do 28.02.2018, a zároveň obdobie, kedy otec ešte pracoval a následne sa dostal do výkonu trestu. S poukazom na túto okolnosť bolo určené výživné vo výške 100,- Eur na maloletú M. a vo výške 90,- Eur na maloletého F.. Druhé obdobie, od 01.03.2018, kedy sa otec vrátil späť do zamestnania k pôvodnému zamestnávateľovi, ktorý mu na dobu výkonu trestu odňatia slobody poskytol čerpanie neplateného voľna. Súd výšku vyživovacej povinnosti odvíjal z tejto skutočnosti, že otec svojím subjektívnym zavinením spôsobil si to, že nemal riadny príjem v čase, keď bol vo výkone trestu odňatia slobody. Výživné platil tak, ako uvádzala matka. Otec sa stotožnil s matkou uvádzanými sumami, a takto dobrovoľne platené výživné mu bolo odrátané zo súdom určeného výživného a bol mu vyčíslený dlh. Z uvedeného dôvodu zročné výživné pre maloletú M. vo výške 3.221,- Eur (28 mesiacov x 100 = 2.800 mínus uhradené výživné 390,96 plus 7 mesiacov x 130 = 910 mínus 97,96) a pre maloletého F. vo výške 2.801,- Eur (28 mesiacov x 90 = 2.520 mínus uhradené výživné 390,96 plus 7 mesiacov x 110 = 770 mínus 97,96) súd povolil, s poukazom na jeho príjem, splácať otcovi za použitia § 217 ods. 2 a § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku v splátkach po 20,- Eur na každé z maloletých detí. 19. Podľa § 217 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti. 20. Podľa § 232 ods. 4 Civilného mimosporového poriadku, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. 21. O trovách účastníkov konania rozhodoval súd v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (v troch vyhotoveniach). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP). Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom (§ 371 ods. 1 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).
Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 38 zákona č. 233/1995 Z. z.).