Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/358/2017

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Boroškovej (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanej: K. V., narodená XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, XXX XX R., štátna občianka SR, o zaplatenie sumy 27,38 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 8Csp/121/2016-52 zo dňa 03. 05. 2017, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 8Csp/121/2016-52 zo dňa 03. 05. 2017 vo výroku, ktorým okresný súd žalobu žalobcu vo zvyšnej časti zamietol (II. výrok) a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania (III. výrok), z r u š u j e a v zrušenom rozsahu v r a c i a vec okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. II. V ostatnej odvolaním nenapadnutej časti t. j. vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 27,38 Eur s príslušenstvom do troch dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok) zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 27,38 Eur, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 27,38 Eur od 17.03.2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok). Súd prvej inštancie ďalej žalobu žalobcu vo zvyšnej časti zamietol (II. výrok) a žalobcovi priznal náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu v spore (III. výrok).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd poukázal na ust. § 497 zák. č. 513/1991 Zb. (), ust. § 9 ods. 2 písm. y) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľskom úvere (ďalej „ZoSÚ“) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere č. 614602689 (26.11.2012) a na ust. § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ. Ďalej uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená zmluva, ktorú možno právne kvalifikovať ako zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. zák. č. 513/1991 Zb. (, ďalej „ObZ“), ktorá sa ako spotrebiteľský právny vzťah spravuje aj ustanoveniami ZoSÚ ako aj ustanoveniami § 52 a nasl. zák. č. 40/1964 zb. (Občiansky zákonník, ďalej „OZ“) o spotrebiteľských právnych vzťahoch. Žalovaná sa v Zmluve za poskytnutie úveru vo výške 1.600 Eur zaviazala vrátiť žalobcovi aj príslušný poplatok vo výške 1.544 Eur za podmienok dohodnutých v Zmluve v 12 mesačných splátkach po 262,00 Eur, počnúc dňom 18.12.2012, pričom celková odplata žalovanej za poskytnutie úveru predstavovala v prepočte 302,67 % ročne. Po citácii § 53 ods. 6 a § 1a ods. 1 a 4 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie uviedol, že podľa dostupných údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok 2012 (stav platný ku dňu 30.09.2012) bola výška RPMN pri spotrebiteľských úveroch do 6.500 Eur pri splatnosti od 6 do 12 mesiacov 21,00 %. Dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov pri obdobnom úvere činí tak 42,00 %. Celková odplata žalovanej za poskytnutie úveru zo zmluvy predstavuje v prepočte

302,67 % ročne, čo prevyšuje najvyššiu prípustnú mieru odplaty určenú vyššie citovaným zákonným predpisom. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že takto vysoká odplata odporuje dobrým mravom (§ 3 ods. 1 ako aj zásadám poctivého obchodného styku (§ 265 , teda základným morálnym a etickým zásadám. Z uvedeného dôvodu je uzatvorená zmluva absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 OZ. Z takéhoto právneho úkonu teda žalobcovi vznikol nárok len na vrátenie istiny poskytnutého úveru žalovanej. Žalobca v spore preukázal, že poskytol žalovanej úver vo výške 1.600 Eur, z ktorého žalovaná zaplatila žalobcovi sumu 1.572,62 Eur, čiže dlhuje mu sumu 27,38 Eur, ktorú okresný súd priznal žalobcovi od žalovanej. Súd prvej inštancie ďalej priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške, ktorú uplatnil zo sumy 27,38 Eur od 17.03.2015 do zaplatenia, lebo žalobca úrok z omeškania takto žalobou uplatnil, okresný súd bol žalobou viazaný a do splatnosti úveru dňa 18.12.2013 žalovaná dlžnú sumu nezaplatila.

3. Súd prvej inštancie vo zvyšnej časti žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol, žalobcovi nepriznal ani poplatok, trovy mediačného konania vo výške 389,39 Eur, poplatky za upomienky 20 Eur, vrátane úroku vo výške 32 % ročne z dlžných súm, lebo zmluva zo dňa 26.11.2012 je absolútne neplatným právnym úkonom a z neho žalobcovi nemohli vzniknúť žiadne ďalšie uplatnené nároky.

4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 a § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP“).

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca včas odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd podľa ustanovenia § 391 ods. 1 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Namietal odvolacie dôvody uvedené v ustanovení § 365 ods. 1, písm. b), d), f) a h) CSP.

6. K zmluve o úvere uviedol, že zmluva bola uzatvorená podľa ust. § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov. V zmysle ust. § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka má zmluva povahu absolútneho obchodu. Aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa nie je možná, nakoľko právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou s prihliadnutím na charakter zmluvy nie je vzťahom spotrebiteľským. Žalobca má za to, že právnu úpravu ochrany spotrebiteľa nie je možné bezvýnimočne aplikovať na všetky prípady, kde spolukontrahentom je fyzická osoba. Uvedeným spôsobom by došlo k absolútnemu vylúčeniu aplikácie ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalobca taktiež namietal, že zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom 2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadila podľa predpisov účinných do 31. mája 2014. Znamená to, že pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na základe zmluvy uzavretej do 31.05.2014, obmedzenie výšky odplaty sa tu nebude aplikovať. Regulácia odplaty sa riadi § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Žalobca tak argumentuje, že na peňažnom trhu boli v čase poskytnutia úveru stovky iných subjektov, ktorí vystupovali ako veritelia pri poskytnutí úveru. Žalovaná uzatvorila zmluvu o spotrebiteľskom úvere so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. slobodne, vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok, čo potvrdil svojim podpisom. Hlavným predmetom zmluvy je odplatné poskytnutie finančných prostriedkov zo strany veriteľa dlžníkovi, pričom ekvivalentom ceny plnenia je v danom vzťahu dohodnutý úrok, resp. odplata za poskytnutie finančných prostriedkov. Úrok patrí žalobcovi od vzniku úverového vzťahu, resp. poskytnutia finančných prostriedkov, a to až do doby, kedy boli poskytnuté finančné prostriedky vrátené žalobcovi. Uplatnený nárok žalobcu v podobe úroku vo výške 32 % ročne, vzhľadom na povahu a podmienky úverového vzťahu, ako aj jeho zabezpečenie považuje žalobca za primeraný a v súlade s dobrými mravmi, keďže v danom období podstatným spôsobom neprevyšoval výšku odplaty (úroku) v obdobných prípadoch pri poskytovaní úverov inými nebankovými subjektmi, resp. bankami pri istom druhu finančných produktov. Na záver žalobca poukázal aj na ust. § 220 ods. 2 druhá veta CSP.

7. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) rozsudok okresného súdu v napadnutom II. výroku a v súvisiacom III. výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) zrušil a podľa § 391 ods. 1 vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

10. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

11. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

12. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu viazaný (§ 379 CSP; § 380 , pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 .

13. K námietke žalobcu, že žalovaná nenapĺňa definíciu spotrebiteľa v zmysle ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka odvolací súd uvádza, že ustanovenie § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka pre účely vymedzenia pojmu spotrebiteľ nezakotvuje podmienku uzavretia spotrebiteľskej zmluvy na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, zakotvuje len jedinú podmienku, a to, aby fyzická osoba pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Zo spisu nevyplýva, že by žalovaná predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavierala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti; odvolací súd preto v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v prejednávanom spore ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, na ktorú je potrebné aplikovať aj ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Odvolací súd nepopiera argumentáciu odvolateľa o tom, že zmluva bola uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka, vec sa však týka záväzkovo-právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Ide o vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Zmluvným dojednaním nie je možné vylúčiť pôsobnosť Občianskeho zákonníka, ktorý sa vzťahuje na všetky zmluvy spĺňajúce definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka. Zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka výnimku netvoria.

14. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že rozsudok považuje za arbitrárny, nepreskúmateľný a zmätočný a to s poukazom na ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd po preštudovaní napadnutého rozsudku konštatuje, že odvolanie je dôvodné.

15. Podľa ust. § 220 ods. 2 v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

16. Odvolací súd z napadnutého rozsudku zistil, že súd prvej inštancie v odôvodnení poukázal na ust. § 9 ods. 2 písm. y) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľskom úvere a § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona (ods. 9 a 10 napadnutého rozsudku), avšak nič bližšie k predmetným ustanoveniam neuviedol. Súd prvej inštancie s poukazom na citované zákonné ustanovenia nekonštatoval, či predmetná zmluva obsahuje náležitosti v zmysle zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľskom úvere. Zároveň ale súd prvej inštancie poukázal na celkovú odplatu za poskytnutie úveru a vyslovil, že uzatvorená zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Uvedené podľa odvolacieho súdu spôsobuje zmätočnosť odôvodnenia t.j. nepreskúmateľnosť. K danému odvolací súd

dodáva, že ak súd prvej inštancie posúdil uzatvorenú zmluvu o úvere č. 614602689 zo dňa 26.11.2012 ako absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka nemohol ju posudzovať ako bezúročnú alebo bezpoplatkovú v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľskom úvere. S poukazom na uvedené teda možno považovať rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti za nepreskúmateľné resp. zmätočné.

17. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia patrí medzi vady konania v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP, pretože súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva (konkrétne právo účinne sa brániť proti rozhodnutiu súdu) v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Tým je naplnený dôvod pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

18. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

19. Zamietnutie nároku žalobcu vo zvyšku je založené na závere, že celková odplata žalovanej za poskytnutie úveru zo zmluvy predstavuje v prepočte 302,67 %, čo prevyšuje najvyššiu prípustnú mieru odplaty určenú § 1a ods. 1 a 4 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Odplata podľa súdu prvej inštancie odporuje dobrým mravom ako aj zásadám poctivého obchodného styku. Na základe uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že uzatvorená zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

20. Tento záver súdu prvej inštancie však, vychádzajúc z obsahu uzatvorenej zmluvy, uznajúc dôvodnosť odvolacích námietok žalobcu, nie je správny.

21. Odvolací súd konštatuje, že nakoľko žalobca v odvolaní argumentuje, že pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku poukázal na neprimerane vysokú odplatu vo výške 302,67 % za poskytnutý úver, pričom súd vychádzal z ustanovenia § 1a Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., je správny a dôvodný odvolací argument žalobcu, že súd túto právnu úpravu aplikovať na daný právny vzťah nemohol. Zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere (26.11.2012, č. l. 12 spisu) nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty a pokiaľ posudzovaný záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom 2014, vychádzajúc z intertemporálneho ustanovenia § 10d ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z., odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadila podľa predpisov účinných do 31. mája 2014. Znamená to, že pokiaľ bol v danej veci spotrebiteľovi poskytnutý úver na základe zmluvy uzavretej do 31.05.2014, obmedzenie výšky odplaty vyplývajúce z ustanovenia § 1 tohto nariadenia vlády v znení účinnom od 01.06.2014 sa tu nebude aplikovať.

22. Na základe uvedeného v nadväznosti na odvolacie dôvody žalobcu má odvolací súd za to, že záver okresného súdu o absolútnej neplatnosti zmluvy uzatvorenej dňa 26.11.2012 o poskytnutí úveru uzavretej medzi žalobcom a žalovanou v danom prípade pokiaľ súd absolútnu neplatnosť odvodzoval od ust. § 1a ods. 1 a 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., nemožno považovať za správny a teda súd prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1 písm. c) vec nesprávne právne posúdil, pričom z odôvodnenia nevyplýva na základe akej úvahy predmetný predpis na daný právny vzťah aplikoval. Neplatnosť zmluvy by navyše mala byť len akási posledná možnosť riešenia vadnosti právneho úkonu.

23. Za tohto stavu odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšnej časti zamietol (II. výrok) a v súvisiacom výroku o trovách konania (III. výrok) zrušil v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) a vec v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

24. Rozsudok súdu prvej inštancie v I. výroku, ponechal nedotknutý bez preskúmavania v zmysle § 367 ods. 2 CSP.

25. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

26. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uvedie skutkový stav, ktorý považoval za rozhodujúci pre rozhodnutie, uvedie, ktoré konkrétne ustanovenia zákona aplikoval na danú vec, aké právne závery z nich vyvodil, aké úvahy ho viedli k danému zistenému skutkovému stavu a právnemu posúdeniu veci.

27. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 .

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .