Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/70/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcov: v 1. rade: U. U., nar. XX.XX.XXXX, L. XX, O., zastúpený advokátkou: JUDr. Barbora Petrovič, Hlavná 44, Trnava, IČO: 42 155 070, v 2. rade: J. U., rod. U. nar. XX.XX.XXXX, L. XX O., v 3. rade U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX O., proti žalovaným: v 1. rade: MUDr. P. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, O., zastúpený: Advokátska kancelária GRUJBÁR s.r.o., Adama Štrekára 8255/50, Trnava, IČO: 47 238 488, v 2. rade: Ing. Y. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, v 3. rade. MUDr. T. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., L. I - U. T., U. XXX/XX, o ochranu vlastníckeho práva a iné, o nároku na náhradu trov konania, na odvolanie žalobcov a žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Trnava sp.zn. 27C/112/2006-610 zo dňa 15.07.2016, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vo vzťahu k stranám sporu : žalobcov: v 1. rade: U. U., nar. XX.XX.XXXX, L. XX, O., v 2. rade: B. U., nar. XX.XX.XXXX, L. XX, O., obaja zastúpení advokátkou: JUDr. Barbora Šruteková, Hlavná 44, Trnava, proti žalovaným: v 1. rade: MUDr. P. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, O., v 2. rade: Z. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, O., obaja zastúpení advokátom: JUDr. Radovan Grujbár, Dolné Bašty 2, Trnava napadnutým uznesením rozhodol nasledovne : I. Žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom v 1. a v 2. rade náhradu trov konania v časti konania o odstránenie časti stavby postavenej na parc. č. 622/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 348 m 2 zapísaných na Liste vlastníctva č. XXXX Správy katastra Trnava, Katastrálny úrad Trnava, o zaplatenie škody spôsobenej odstránením stavby, o obnovenie izolácie stavby navrhovateľov do pôvodného stavu, o vydanie bleskozvodov, o zaplatenie sumy 870,- eur, o určenie, že stavba odporcov „Bytový dom - 8 bytových jednotiek" súpisné č. XXXX postavená na parc. č. 623/5 zapísaná na Liste vlastníctva č. XXXX (ďalej len „LV"), katastrálne územie (ďalej len k.ú.) O. je postavená aj na pozemkovej nehnuteľnosti navrhovateľky v 2. rade zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. O., parcela č. 621 o výmere 329 m2 - zastavané plochy a nádvoria v rozsahu 50%. II. Žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni v 2. rade náhradu trov konania v časti konania o vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu 100%. III. Žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade náhradu trov odvolacieho konania vo veci odvolania žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 25.04.2013, č.k. 27C/112/2006-530, v rozsahu 100%. IV. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania vo veci odvolania žalovaných a žalobcov proti uzneseniu č.k. 27C/112/2006-568 zo dňa 30.6.2014 . V. Žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť Okresnému súdu Trnava náhradu nákladov štátu v rozsahu 25%.

VI. Žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť Okresnému súdu Trnava náhradu nákladov štátu v rozsahu 75%. 2. Rozhodnutie odôvodnil s použitím ust. § 470 ods. 1 § 255 ods.2, § 256 ods.1, § 257, § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku a vecne tým, že žalobcovia (v rozhodnutí uvádzaní aj ako „navrhovatelia" z dôvodu znenia predchádzajúcej právnej úpravy) sa svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa 20.10.2006, ktorá bola doplnená po výzve súdu domáhali, aby súd uložil žalovaným (v rozhodnutí uvádzaní aj ako „odporcovia"): 1.odstrániť časť stavby postavenej na parc. č. 622/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 348 m 2 zapísaných na Liste vlastníctva č. XXXX Správy katastra Trnava, Katastrálny úrad Trnava, 2.zaplatiť škodu spôsobenú odstránením stavby podľa ods. 1, 3.obnoviť izolácie stavby žalobcov do pôvodného stavu, 4.vydať žalobcom dva bleskozvody, 5.postaviť múr o hrúbke 50 cm, výške 2 m a dĺžke 20 m po celej hranici nehnuteľnosti žalobcov.

3. Uznesením č.k. 27C/112/2006-375 zo dňa 1.12.2010 súd zastavil konanie v treťom odseku. Uznesením č.k. 27C/112/2006-409 zo dňa 17.5.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 23Co/193/2011-444 zo dňa 17.8.2012 súd zastavil konanie v časti odstránenia stavby a vydania dvoch bleskozvodov. Predmetom konania zostala náhrada škody spôsobenej odstránením stavby a postavenie múru, t.j. náhrada škody uvedením do pôvodného stavu. 4. Podaním zo dňa 3.2.2011 v spojení s podaním zo dňa 1.4.2011 doplneným na pojednávaní dňa 12.5.2011 žalobcovia požiadali i o pripustenie zmeny petitu a to rozšírením o nové nároky a to určenie, že stavba žalovaných je postavená i na časti nehnuteľnosti žalobkyne v 2. rade a v časti bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti vo výške nájmu za dva roky spätne od pripustenia zmeny petitu. Po vykonanom znaleckom dokazovaní žalobcovia spresnili už uplatnené nároky a to v časti náhrady škody spôsobenej odstránením stavby, ktorú si uplatnili vo výške 1.750,- eur a v časti náhrady škody uvedením múru do pôvodného stavu si uplatňujú skutočnú výšku škody 890,- eur. 5. Petit po pripustení zmeny uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 27C/112/2006-448 z 5.10.2012 znel (pozn. súdu - strany v rozhodnutí boli označované v zmysle znenia Občianskeho súdneho poriadku platného v čase vydania rozhodnutia ako navrhovateľ a odporca): „I. Súd určuje, že stavba odporcov „Bytový dom - 8 bytových jednotiek" súpisné č. XXXX postavená na parc. č. 623/5 zapísaná na Liste vlastníctva č. XXXX (ďalej len „LV"), katastrálne územie (ďalej len k.ú.) O. je postavená aj na pozemkovej nehnuteľnosti navrhovateľky v 2. rade zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. O., parcela č. 621 o výmere 329 m2 - zastavané plochy a nádvoria. II. Odporcovia sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne sumu 1.750,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. III. Odporcovia sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke v 2. rade sumu 66,16 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. IV. Odporcovia sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne sumu 870,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

6. Podaním zo dňa 1.2.2013 doručeným súdu dňa 7.2.2013 vzali žalobcovia svoj návrh späť v I. odseku bez odôvodnenia. Žalovaní sa k späťvzatiu návrhu nevyjadrili. Súd konanie uznesením č.k. 27C/112/2006-481 zo dňa 6.3.2013 zastavil v I. časti. 7. Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 25.4.2013 č.k. 27C/112/2006-530 rozhodol tak, že: „I. Odporcovia sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľom sumu 2.620,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Odporcovia sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke v 2. rade sumu 66,16 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. III. Odporcovia sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľom náhradu iných trov konania vo výške 734,66 eur a navrhovateľke v 2. rade vo výške 16,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.747,07 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právnej zástupkyne navrhovateľov. IV. V časti konania o odstránenie časti stavby odporcov, obnovenie izolácie, v ktorých bolo konanie zastavené sú navrhovatelia povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcom náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 188,10 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu odporcov. V. V časti konania o vydanie bleskozvodov, v ktorej bolo konanie zastavené sú odporcovia povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľom náhradu iných trov konania vo výške 99,58 eur a náhradu

trov právneho zastúpenia vo výške 571,54 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právnej zástupkyne navrhovateľov. VI. V časti konania o určenie, že stavba odporcov je postavená na pozemku navrhovateľky, v ktorom bolo konanie zastavené súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bolo konanie čiastočne zastavené. VII. Odporcovia sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť Okresnému súdu Trnava náhradu trov konania štátu v sume 719,42 eur do 3 dní do troch dní od právoplatnosti rozsudku."

8. Proti vyššie uvedenému rozsudku voči výroku III., V., VI. a VII. podali odvolanie žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade. Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 19.3.2014 č.k. 27C/112/2006-552 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti o náhrade trov konania vo výrokoch III., IV., V., VI. a VII. zrušil a v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

9. Uznesením č.k. 27C/112/2006-568 zo dňa 30.6.2014 tunajší súd opätovne rozhodol o trovách konania v znení: „I. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v časti konania o odstránenie časť stavby postavenej na parc. č. 622/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 348 m 2 zapísaných na Liste vlastníctva č. XXXX Správy katastra Trnava, Katastrálny úrad Trnava, o zaplatenie škody spôsobenej odstránením stavby, o obnovenie izolácie stavby navrhovateľov do pôvodného stavu, o vydanie bleskozvodov, o zaplatenie sumy 870,- eur, o určenie, že stavba odporcov „Bytový dom - 8 bytových jednotiek" súpisné č. XXXX postavená na parc. č. 623/5 zapísaná na Liste vlastníctva č. XXXX (ďalej len „LV"), katastrálne územie (ďalej len k.ú.) O. je postavená aj na pozemkovej nehnuteľnosti navrhovateľky v 2. rade zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. O., parcela č. 621 o výmere 329 m2 - zastavané plochy a nádvoria. II. Odporca v 1. rade a odporkyňa v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke v 2. rade náhradu trov konania v časti konania o vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 145,07 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia k rukám právneho zástupcu navrhovateľky v 2. rade. III. Navrhovateľ v 1. rade a navrhovateľka v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi v 1. rade a odporkyni v 2. rade náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške 62,70 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia k rukám právneho zástupcu odporcov. IV. Navrhovateľ v 1. rade a navrhovateľka v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť Okresnému súdu Trnava náhradu trov konania štátu vo výške 359,71 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. V. Odporca v 1. rade a odporkyňa v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť Okresnému súdu Trnava náhradu trov konania štátu vo výške 359,71 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia."

10. Proti uvedenému uzneseniu podali odvolanie žalobcovia ako i žalovaní. 11. Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 11.8.2015 č.k. 24Co/576/2014-598 uznesenie súdu prvého stupňa pre jeho nedostatočné odôvodnenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, preto súd rozhodoval o náhrade trov konania opätovne. 12. V konaní si žalobcovia uplatňovali viacero nárokov a po čiastočných zastaveniach konaní, tak ako je uvedené vyššie, zostala predmetom konania náhrada škody na nehnuteľnosti vo výške 1.750,- eur, náhrada škody za zbúraný plot vo výške 870,- eur. V prípade oboch týchto nárokov ako aj nárokov, o ktorých konanie bolo zastavené ide o solidaritu - aktívnu aj pasívnu (na strane veriteľa aj dlžníka existuje viac subjektov) a bezdôvodné obohatenie vo výške 66,16 eur za užívanie časti nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne v 2. rade vo výške nájmu za dva roky spätne od zmeny pripustenia petitu - ide o samostatný nárok žalobkyne v 2. rade proti žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade. 13. V zmysle vyššie uvedeného právneho názoru Krajského súdu v Trnave, súd nerozhodoval o trovách konania samostatne čo do každého jednotlivého nároku strán samostatným výrokom, ale prihliadol na skutočnosť, že rozhodovanie o náhrade trov konania, ktoré predstavuje jeden celok, aj keď predmetom jedného konania môžu byť viaceré samostatné nároky, je vždy závislé od výsledku konania. V zmysle zásad vzťahujúcich sa na rozhodovanie o trovách konania je potom možné priznanie náhrady trov konania buď subjektom na strane žalobcu alebo subjektom na strane žalovaného, a to v spojení so zásadou zodpovednosti strán za výsledok konania, ktorá je vyjadrená v § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a v prípade (čiastočného) zastavenia konania i v zmysle § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ktoré vyjadruje výnimku zo zásady náhrady trov konania podľa pomeru úspechu vo veci, a

ktoré vyžaduje zodpovednosť za zavinenie strany, ktorej procesný úkon mal za následok zastavenie konania, pričom je potrebné prihliadať na celkovú úspešnosť v konaní. 14. Nakoľko konanie bolo sčasti zastavené, súd prihliadal na to, či a kto procesne zavinil, že k zastaveniu muselo dôjsť. Najprv teda posúdil (v režime § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku) otázku, čo bolo dôvodom, že konanie muselo byť sčasti zastavené, a s prihliadnutím k tomuto záveru potom zhodnotil (§ 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku) celkovú otázku, z akej časti bola ktorá strana, resp. ktorý konkrétny subjekt úspešný. Ak je na čiastočnom späťvzatí žaloby dané zavinenie jednej zo strán, treba z pohľadu § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku dovodiť, že v tomto rozsahu nemal vo veci úspech. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu (uzn. NS SR 6 M Cdo 19/2010). Súd tak pri určení úspechu a neúspechu v konaní toho ktorého subjektu na jednotlivých stranách sporu postupoval nasledovne:

- Pri posúdení úspechu a neúspechu v časti konania o nároku žalobcov: odstrániť časť stavby postavenej na parc. č. 622/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 348 m 2 zapísaných na Liste vlastníctva č. XXXX Správy katastra Trnava, Katastrálny úrad Trnava súd dospel k záveru: v tejto časti konania boli procesne úspešní žalovaní, nakoľko navrhovatelia svojím konaním procesne zavinili zastavenie konania v zmysle § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, nakoľko späťvzatie žaloby nebolo uskutočnené v reakcii na správanie žalovaného. Súd má však za to, že v danej veci sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 Civilného sporového poriadku, ktoré odôvodňujú náhradu trov konania v tejto časti nepriznať, resp. neprihliadať na žalobcov ako na neúspešných v tejto časti konania. Súd pri uvedenom konštatovaní vychádza zo skutočností, uvedených i v rozsudku, ktorým rozhodol o veci samej, že v konaní bolo zistené, že nehnuteľnosť žalovaných bola postavená sčasti na pozemku žalobcov, čo bolo potvrdené i znaleckým posudkom Ing. Gerčáka, ktorú skutočnosť súd považuje za zásadnú pre celé rozhodovanie o trovách konania. Žalobcovia žalovaných od počiatku upozorňovali, že stavba sa realizuje na ich pozemku, napriek tomu žalovaní pokračovali v stavebnej činnosti a nepreverili si, že svojou stavbou zasahujú do nehnuteľnosti navrhovateľov. Boli to teda žalovaní, ktorí vyvolali na strane žalobcov nevyhnutnosť riešiť vec súdnou cestou. Súd sa tak stotožnil s tvrdením žalobcov, že je potrebné prihliadať na situáciu a stav veci v čase začatia konania, pričom späťvzatie návrhu vo vyššie uvedenej časti bolo dôsledkom zmeny skutkového stavu po začatí konania, ktorú zmenu žalobcovia nezavinili, a len sa postupne prispôsobovali zmenenému stavu veci, pričom prakticky tiež len postupne menili svoju pôvodnú žalobu a svoje nároky si uplatňovali s prihliadnutím na aktuálne najvhodnejšie právne riešenie vzniknutej situácie.

- Pri posúdení úspechu a neúspechu v časti konania o nároku žalobcov: zaplatiť škodu spôsobenú odstránením stavby po doplnení žaloby v znení Odporcovia sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne sumu 1.750,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku dospel súd k záveru: v tejto časti konania boli úspešní žalobcovia, nakoľko súd v rozsudku vyhovel uvedenej časti návrhu žalobcov a žalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom sumu 1.750,- eur.

- Pri posúdení úspechu a neúspechu v časti konania o nároku žalobcov: obnoviť izolácie stavby navrhovateľov do pôvodného stavu dospel súd k záveru: v tejto časti konania boli procesne úspešní žalovaní, nakoľko žalobcovia svojím konaním procesne zavinili zastavenie konania v zmysle § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Súd má však za to, že v danej veci sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 Civilného sporového poriadku, ktoré odôvodňujú náhradu trov konania v tejto časti nepriznať, resp. neprihliadať na žalobcov ako na neúspešných v tejto časti konania. Pri odôvodnení súd odkazuje na vyššie uvedené odôvodnenie v časti o nároku žalobcov odstrániť časť stavby žalovaných. Zo znaleckého posudku Ing. Ilavského vyplývalo, že realizáciou stavby žalovaných došlo k poškodeniu zvislej hydroizolácie stavby žalovaných. Títo vzali svoj návrh na obnovenie izolácie do pôvodného stavu späť, ale súčasne si neskôr v konaní naďalej uplatňovali nárok na náhradu škody, ktorého súčasťou bola i škoda na hydroizolácii, v konaní, o ktorom nároku boli i úspešní. Súd tak nepovažuje za spravodlivé, ak by prispôsobenie sa zmenenej skutkovej situácií zmenou uplatnených nárokov (keď síce v danej veci bolo rozhodnuté o zastavení konania z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcami, avšak vo svojej podstate išlo podľa názoru súdu o zmenu žaloby, z pôvodne uplatňovaného uvedenia izolácie do pôvodného stavu, na nárok na náhradu spôsobenej škody za zachovania tvrdených skutkových okolností) bolo posúdené ako neúspech žalobcov v tejto časti konania.

- Pri posúdení úspechu a neúspechu v časti konania o nároku žalobcov: o vydanie bleskozvodov dospel súd k záveru: v tejto časti konania boli úspešní žalobcovia, konanie bolo zastavené, nakoľko žalobcovia vzali späť návrh podaný dôvodne, a teda sú to žalovaní, ktorí procesne zavinili zastavenie konania podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalovaní vo svojom odvolaní proti uzneseniu

č.k. 27C/112/2006-568 zo dňa 30.6.2014 namietali dôvodnosť podania žaloby žalobcami v tejto časti konania, uvádzajúc, že skutočný stav ohľadne bleskozvodov je nemenný a tieto sa naďalej nachádzajú v takom stave ako v čase, keď navrhovatelia žiadali súd, aby o nich rozhodol. Odporcovia navrhovateľom žiadne bleskozvody nevydávali, lebo im žiadne nezadržiavali. Odporcovia sa o podanie návrhu v tejto časti nepričinili a pri jeho späťvzatí, zase nerobili žiadny úkon, ktorý by mal mať za následok späťvzatie návrhu. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 9.6.2008 je však zrejmé, že žalovaní urobili úkon, ktorého následkom bolo späťvzatie žaloby, čo má súd za preukázané samotným vyjadrením žalovaného v 1. rade na pojednávaní, kedy uviedol, že pred kolaudáciou, keď sa robili bleskozvody na budove žalovaných, elektrikár napojil i bleskozvody navrhovateľov tak ako majú byť. Z uvedeného je zrejmé, že v čase podania žaloby bleskozvody žalobcov napojené neboli, tieto napojil až elektrikár pred kolaudáciou stavby žalovaných, čím zanikol dôvod žalobcov domáhať sa ďalej svojho nároku v časti týkajúcej sa bleskozvodov.

- Pri posúdení úspechu a neúspechu v časti konania o nároku žalobcov: postaviť múr o hrúbke 50 cm, výške 2 m a dĺžke 20 m po celej hranici nehnuteľnosti navrhovateľov po doplnení žaloby v znení odporcovia sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne sumu 870,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku dospel súd k záveru: v tejto časti konania boli úspešní žalobcovia, nakoľko súd v rozsudku vyhovel uvedenej časti návrhu žalobcov a odporcom uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľom sumu 870,- eur.

- Pri posúdení úspechu a neúspechu v časti konania o nároku žalobcov: o určenie, že stavba odporcov „Bytový dom - 8 bytových jednotiek" súpisné č. XXXX postavená na parc. č. 623/5 zapísaná na Liste vlastníctva č. XXXX (ďalej len „LV"), katastrálne územie (ďalej len k.ú.) O. je postavená aj na pozemkovej nehnuteľnosti navrhovateľky v 2. rade zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. O., parcela č. 621 o výmere 329 m2

- zastavané plochy a nádvoria dospel súd k záveru: v tejto časti konania boli úspešní žalovaní, nakoľko žalobcovia svojím konaním zavinili zastavenie konania v zmysle § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, nakoľko späťvzatie žaloby nebolo uskutočnené v reakcii na správanie žalovaného. V tejto časti súd nemá za to, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 Civilného sporového poriadku. Návrh na rozšírenie žaloby uplatnením uvedeného určovacieho petitu podali žalovaní dňa 1.4.2011, teda v čase odkedy sa podstatné skutkové okolnosti už podstatne nemenili. Sami žalobcovia uviedli, že tak učinili z dôvodu celkovej genézy sporu a pocitu neistoty u žalobcov, avšak tento dôvod nemožno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, žalobcovia si boli vedomí aktuálnej skutkovej i právnej situácie, a bolo len ich rozhodnutím podávať žalobu v tomto znení, ktorú následne vzali späť bez uvedenia dôvodu.

15. V rámci vyššie uvedených nárokov v konaní vystupovali navrhovatelia ako spoločenstvo t.j. šlo o aktívnu solidaritu navrhovateľov, keď z vyššie uvedených nárokov boli oprávnení spoločne a nerozdielne. Súd posúdil úspech a neúspech účastníkov zvlášť v časti konania, ktoré sa týkalo spoločných nárokov navrhovateľov, pričom v tejto časti konania súd konštatuje úspech účastníkov konania v pomere 75%:25%, keď predmetom konania vo vzťahu žalobcov v 1. a 2. rade proti žalovaným v 1. a 2. rade bolo celkovo 6 nárokov, pričom v konaní o dvoch nárokoch nemožno úspech v konaní z dôvodu aplikácie ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku priznať ani jednej zo strán, v konaní o jednom nároku boli úspešní žalovaní a v konaní o 3 nárokoch boli úspešní žalobcovia. Čistý úspech žalobcov v 1. a 2. rade v časti konania proti žalovaným v 1. a 2. rade je tak 50%, v ktorom rozsahu súd žalobcom priznal náhradu trov konania voči žalovaným, rozhodujúc v zmysle § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

- Pokiaľ ide o uplatnený samostatný nárok žalobkyne v 2. rade: o uloženie povinnosti odporcom spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke v 2. rade sumu 66,16 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku súd dospel k záveru, že v konaní o tomto nároku bola plne úspešná žalobkyňa v 2. rade, keď uplatnený nárok jej bol rozsudkom v plnom rozsahu priznaný, a preto jej súd v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku v tejto časti konania priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

16. O trovách odvolacieho konania vo veci odvolania žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 25.04.2013, č.k. 27C/112/2006-530 súd rozhodol tak, že plne úspešným odporcom priznal právo na náhradu trov konania, a to v rozsahu 100%. 17. O trovách odvolacieho konania vo veci odvolania žalovaných a žalobcov proti uzneseniu č.k. 27C/112/2006-568 zo dňa 30.06.2014 súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, keď v odvolacím konaní došlo na základe odvolania oboch strán k zrušeniu uznesenia súdu prvej inštancie, a teda úspešné boli rovnako obe strany.

18. Štátu vznikli v konaní výdavky poukázaním znalečného vo výške 719,42 eur z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu priznaných znalcom ako znalečné. 19. Uznesením súdu prvej inštancie č.k. 27C/112/2006-209 zo dňa 22.10.2009 súd priznal znalečné znalcovi Ing. Jánovi Gerčákovi za znalecký posudok č.1/2009 vo výške 792,34 eur, z čoho suma 392,34 eur bola vyplatená zo štátnych rozpočtových prostriedkov. 20. Uznesením súdu prvej inštancie č.k. 27C/112/2006-385 zo dňa 9.12.2010 súd priznal znalečné znalcovi Ing. Miloslavovi Ilavskému, PhD. za znalecký posudok č. 118/2010 a za účasť na pojednávaní vo výške 987,08 eur, z čoho suma 327,08 eur bola vyplatená zo štátnych rozpočtových prostriedkov. 21. Nakoľko vykonané znalecké dokazovanie bolo v záujme obidvoch strán v konaní a týkalo sa časti konania, v rámci ktorého sa konalo o spoločných nárokoch žalobcu v 1. rade a žalobkyne v 2. rade voči žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade, súd štátu podľa článku 4 ods. 2 a ustanovenia § 259 Civilného sporového poriadku priznal náhradu uhradených výdavkov s ohľadom na výsledok konania (strany boli úspešné v konaní v pomere 75% : 25%) a to voči subjektom na strane žalobcu vo výške 25% a voči subjektom na strane žalovaného v rozsahu 75%. 22. Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie žalobcovia 1 a 2 prostredníctvom svojho právneho zástupcu a to proti výrokom I., III., IV., V a VI.. Uznesenie považujú za nesprávne a vychádzajúce z nesprávne právne posúdeného skutkového stavu nezohľadňujúce všetky relevantné skutočnosti a zároveň majú za to, že odôvodnenie ani nekorešponduje s výrokom rozhodnutia. V úvahách o úspechu v časti konania o nároku na odstránenie časti stavby dospel súd k záveru, že úspešní boli žalovaní, avšak vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 Civilného sporového poriadku, avšak nie je zrejmé prečo vo výroku svojho rozhodnutia v tejto časti priznal náhradu trov konania žalobcov v rozsahu 50 %. Žalobcovia súhlasili s argumentáciou súdu vo vzťahu k dôvodom, na základe ktorých prišlo k zastaveniu konania a tieto navrhujú vyhodnotiť podľa § 256 Civilného sporového poriadku a majú za to, že je dôvodné, aby im bol priznaný nárok na náhradu trov konania v tejto časti rozsahu 100 %. Čo sa týka nároku na náhradu škody súd konštatuje, že úspešní boli žalobcovia, avšak vo výroku im súd prvej inštancie priznal v tejto časti v bode I. náhradu trov konania iba v rozsahu 50 %, teda v tomto smere je uznesenie nesprávne, pretože z odôvodnenia uznesenia vyplýva plný úspech a to priznanie nároku na náhradu škody v rozsahu 100 % a to aj napriek právnemu posúdeniu uvedeného v bode 24. odôvodnenia. 23. Pri posúdení úspechu strán v časti obnovenia izolácie súd konštatuje, že úspešní boli žalovaní, nakoľko žalobcovia mali vo svojom konaní procesne zaviniť, že konanie bolo v tejto časti zastavené. Súd však znovu vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 Civilného sporového poriadku, ktoré majú odôvodňovať nepriznanie náhrady trov, respektíve neprihliadol na žalobcov ako na neúspešných. Žalobcovia majú za to, že v tejto časti je dôvodné, aby im bol priznaný nárok za náhradu trov v rozsahu 100 % a to s poukazom na to, že žalobcovia ešte pred podaním žaloby, ako aj následne v konaní upozorňovali žalovaných na to, že časť ich stavby je umiestnená na ich pozemku, že žalovaní v priebehu konania svoju stavbu skolaudovali a neprichádzalo následne do úvahy už ani odstránenie stavby, ani obnovenie izolácií. Zo znaleckého posudku Ing. Ilavského vyplýva, že pri realizácii stavby žalovaných došlo k poškodeniu izolácie stavby žalobcov, pritom výška poškodenej škody bola uplatňovaná žalobcami v konaní a v tejto časti boli aj úspešní. Tiež preto, že žaloba bola podaná ešte v roku 2006 a v priebehu celého konania sa skutkové okolnosti zásadne menili. Ďalej pri úvahách o úspechu strán v časti o nároku na vydanie bleskozvodov súd správne konštatuje, že úspešní boli žalobcovia, avšak vo výroku je im priznal v tejto časti v bode I. náhradu trov iba v rozsahu 50 % a teda v tomto smere je uznesenie nesprávne, pretože v odôvodnení uznesenia vyplýva plný úspech a to priznanie nároku na náhradu škody v rozsahu 100 %. Obdobne je to aj pri úvahách v úspechu strán v časti o nároku o uloženie povinnosti postaviť múr. Žalobcovia ďalej nesúhlasia s úvahou súdu uvedenou v bode 24., kedy má súd za to, že o dvoch nárokoch nie je možné priznať náhradu trov ani jednej strane. Toto právne posúdenie je nesprávne, pretože v čase, keď boli predmetné nároky uplatnené, nemali žalobcovia inú možnosť ako sa domáhať ochrany svojich nárokov na súde. Žalovaní jednoznačne zadali príčinu vzniku sporu a navyše znovu výlučne iba konaním žalovaných bola v týchto častiach žaloba vzatá späť a preto nie je možné konštatovať úspech žalobcov a žalovaných v pomere 50 % : 50 %. Okrem toho súd v bode 24. konštatuje úspech žalovaných o jednom nároku, úspech žalobcov o troch nárokoch, pri dvoch nárokov nepriznal úspech ani jednej zo strán a výsledkom má byť 50 % : 50 %. Žalobcovia sa považujú za plne úspešných minimálne pri piatich zo šiestich nárokov, čo aj z odôvodnenia uznesenia vyplýva a za takejto situácie neobstojí stanovený pomer čistého úspechu 50 % : 50 %. Vo vzťahu k priznaniu náhrady trov odvolacieho konania žalovaným vo veci odvolania proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 25.04.2013 č.k. 27C/112/2006 v rozsahu 100 % zásadne nesúhlasia, nakoľko pokiaľ bol rozsudok napadnutý žalovanými v časti trov a odvolací súd vytýkal súdu prvého stupňa nedostatku v rozhodnutí, tak ako sú popísané v bode 7. napadnutého uznesenia, nie je možné tieto nedostatky

pripisovať v prospech žalovaných na úkor žalobcov, nakoľko žalobcovia nezodpovedajú za rozhodnutie o trovách, čo do odôvodnenia rozhodnutia. Odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie predovšetkým to, že o každom nároku rozhodoval samostatne. Na týchto procesných nesprávnostiach žalobcovia nemajú žiaden podiel. Obdobne nesúhlasia ani vo vzťahu k nepriznaniu náhrady trov odvolacieho konania proti uzneseniu zo dňa 30.06.2014. Práve na základe ich rozhodnutia bolo následne rozhodnuté napadnutým uznesením, ktorým sa priznáva výrazný a prevažný úspech žalobcov a preto žalobcovia majú za to, že aj v tomto odvolacom konaní boli úspešní. Pri uložení povinnosti žalobcom nahradiť trovy konania štátu v rozsahu 25 % žalobcovia poukazujú na celkový obsah tohto odvolania, kedy práve prístupom žalovaných, tak pred podaním žaloby, ako aj následne počas konania žalovaní zadali príčinu vzniku sporu, ako aj čiastočnému zastaveniu konania a teda majú znášať náhradu trov konania, vrátenie trov konania štátu v celom rozsahu. Navrhovali preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil takto: „I. Žalovaným 1 a 2 spoločne a nerozdielne súd ukladá povinnosť zaplatiť žalobcom náhradu trov konania v časti konania o odstránenie časti stavby postavenej na parc. č. 622/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 348 m2 zapísaných na LV č. XXXX Správy katastra Trnava, Katastrálny úrad Trnava, o zaplatenie škody spôsobenej odstránením stavby, o obnovenie izolácie stavby žalobcov do pôvodného stavu, o vydanie bleskozvodov, o zaplatenie sumy 870,-- Eur, o určenie, že stavby žalovaných „Bytový dom - 8 bytových jednotiek súp. č. XXXX postavenej na parc. č. 623/5 zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie O. je postavená aj na pozemkovej nehnuteľnosti žalovanej 2 zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. O., parc. č. 621 o výmere 329 m2 - zastavané plochy a nádvoria v rozsahu 100 %. II. Žalovaným 1 a 2 spoločne a nerozdielne súd ukladá povinnosť zaplatiť žalobkyni 2 náhradu trov konania v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu 100 %. III. Žalovaným 1 a 2 spoločne a nerozdielne súd ukladá povinnosť zaplatiť žalobcom 1 a 2 náhradu trov odvolacieho konania vo veci odvolania žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 25.04.2013, č.k. 27C/112/2006 a vo veci odvolania žalovaných a žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 30.06.2014 č.k. 27C/112/2006 v rozsahu 100 %. IV. Žalovaným 1 a 2 spoločne a nerozdielne súd ukladá povinnosť zaplatiť Okresnému súdu Trnava náhradu nákladov štátu v rozsahu 100 %." 24. Záverom vo vzťahu k vyčísleniu trov právneho zastúpenia trov konania žalobcov poukázali na svoje vyčíslenie nachádzajúce sa v spise zo dňa 29.04.2013, na ktorom trvajú a toto dopĺňajú o trovy tohto odvolacieho konania a to o jeden úkon právnej služby za odvolanie 62,32 Eur pre každého žalobcu + jeden krát režijný paušál á 8,58 Eur, čo spolu predstavuje 141,80 Eur. 25. Predmetné odvolanie bolo podané žalobcami dňa 17.08.2016. 26. Odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie aj žalovaný 1 prostredníctvom svojho právneho zástupcu s odôvodnením, že súd prvého stupňa v napadnutom uznesením zo dňa 15.07.2016 konal so žalovaným v 1. rade MUDr. P. U. a jeho manželkou žalovanou v 2. rade Z. U.. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaná v 2. rade Z. U. zomrela dňa XX.XX.XXXX napadnuté uznesenie napáda z dôvodu, že v čase jeho vydania neboli splnené procesné podmienky na jeho vydanie a navrhol, aby odvolací súd z tohto dôvodu napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň žalovaný 1 sa vyjadril k doručenému odvolaniu žalobcov s tým, že odvolanie považuje za nedôvodné a navrhuje odvolaciemu súdu, aby ho v plnom rozsahu zamietol. 27. Žalobcovia sa k podanému odvolaniu žalovaných vyjadrili písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie 25.11.2016. K úmrtiu žalovanej 2 uvádzajú, že je potrebné, aby toto žalovaný 1 súdu riadne preukázal, resp. predložil súdu rozhodnutie o dedičskom konaní po zomrelej, resp. potvrdenie o okruhu dedičov a následne je možné a to aj v odvolacom konaní rozhodnúť o odvolaní žalobcov, pričom trvajú na dôvodoch svojho odvolania. 28. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku) po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie

je treba zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku. 29. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP"), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 30. Z dedičského rozhodnutia, ktorým je osvedčenie o dedičstve 11D/187/2015, Dnot/47/2015-31 vydaného JUDr. Danielou Jašekovou, notárkou so sídlom v Trnave odvolací súd mal preukázané, že Z. U., rod. P., nar. XX.XX.XXXX zomrela v O. dňa XX.XX.XXXX. Na základe citovaného osvedčenia zo dňa 11.11.2015 dedičmi zo zákona po nebohej poručiteľke sú Ing. Y. U., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, MUDr. T. U., rod. U., nar. XX.XX.XXXX a manžel neb. poručiteľky MUDr. P. U., ktorý je žalovaným v 1. rade. Osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť 11.11.2015. 31. Okrem uvedeného, odvolací súd v konaní zistil že z pôvodných účastníkov konania dňa XX.XX.XXXX v O. zomrela aj žalobkyňa 2 B. U., rod. J., nar. XX.XX.XXXX. Uznesením Okresného súdu Trnava sp.zn. 11D/185/2014, Dnot 198/2014-15 súd konanie po poručiteľke zastavil a nepatrný majetok poručiteľky vydal osobe, ktorá sa postarala o pohreb poručiteľky U. U., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., L. XXX/X. Z obsahu dedičského uznesenia vyplýva, že poručiteľka zomrela ako rozvedená a ako dedičia zo zákona v prvej dedičskej skupine podľa § 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka po nech prichádzajú do úvahy jej deti J. U., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., L. XXX/XX a U. U., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., L. XXX/XX. 32. Predpokladom spôsobilosti byť účastníkom konania (stranou sporu) je hmotnoprávna subjektivita vo význame spôsobilosti mať práva a povinnosti podľa hmotného práva. Hmotnoprávna spôsobilosť fyzických osôb mať práva a povinnosti vzniká narodením a zaniká smrťou, prípadne vyhlásením za mŕtveho. Podmienkou, aby niekto mohol byť účastníkom občianskeho súdneho konania je, že musí byť na to spôsobilý. Spôsobilosťou byť účastníkom konania znamená spôsobilosť subjektu mať procesné práva a povinnosti. Ide teda o procesnú subjektivitu. 33. Občiansky súdny poriadok v § 19 stanovil, že spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Odkazoval teda na hmotné právo. Vo všetkých občianskoprávnych konaniach majú spôsobilosť byť účastníkmi konania tí, ktorí majú všeobecnú spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa hmotného práva, teda všeobecnú hmotnoprávnu subjektivitu. Hmotnoprávna spôsobilosť mať práva a povinnosti u fyzických osôb vzniká narodením, pričom túto spôsobilosť má i počaté dieťa za predpokladu, že sa narodí živé a zaniká smrťou fyzickej osoby (§ 7 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka) žalobkyňa 2 a žalovaná 2 zomreli za účinnosti občianskeho súdneho poriadku. 34. Ak po začatí súdneho konania účastník stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, postup súdu upravoval ustanovenie § 107 O.s.p. a aktuálne § 62 Civilného sporového poriadku. 35. Podľa § 107 Občianskeho súdneho poriadku upravujúceho prekážky postupu konania (1) Ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať. (2) Konanie súd zastaví najmä vtedy, ak zomrie manžel pred právoplatným skončením konania o rozvod, o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, pokiaľ Zákon o rodine nedovoľuje, aby sa v konaní pokračovalo. (3) Konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve, ak povaha veci nepripúšťa, aby sa v konaní pokračovalo skôr. (4) Ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

36. Podľa § 61 Civilného sporového poriadku procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

37. Podľa § 62 Civilného sporového poriadku, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

38. Podľa § 63 Civilného sporového poriadku

(1) Ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. (2) V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve. (3) Ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve.

39. V danom prípade vo veci samej súd už právoplatne rozhodol a konanie sa aktuálne týka iba rozhodnutia o náhrade trov konania.

40. Žalobkyňa 2 zomrela dňa XX.XX.XXXX, čo zatiaľ súdu zo strany žalobcu 1, ani zo strany ich právnej zástupkyne zastupujúcej oboch pôvodných žalobcov 1 a 2 nebolo oznámené a odvolanie podané advokátkou dňa 17.08.2016 bolo podané neúčinne aj za žalobkyňu 2, hoci plná moc ňou udelená advokátke smrťou žalobkyne 2 zanikla. Informácia o smrti žalobkyne 2 sa súdu dostala až v odvolacom konaní lustráciou účastníkov.

41. Žalovaná 2 zomrela dňa XX.XX.XXXX a o jej smrti sa súd dozvedel z odvolania podaného žalovaným 1. Vzhľadom na odvolací dôvod použitý žalovaným 1 sa odvolací súd potom prioritne zaoberal otázkou, či ten, kto v konaní vystupuje ako účastník konania mal spôsobilosť byť účastníkom konania.

42. Ak účastník konania stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako bolo konanie právoplatne skončené, posúdi súd podľa povahy veci, či môže v konaní pokračovať. Ak nie je možné v konaní pokračovať ihneď, konanie preruší. V prípade, ak dôjde k strate spôsobilosti byť účastníkom konania u fyzickej osoby a ak povaha veci umožňuje (ide o majetkovú vec), môže v konaní pokračovať s jej procesným nástupcom (nástupcami), ktorými sú jeho dedičia, ak zákon neustanovuje inak.

43. Smrť fyzickej osoby je v majetkových veciach právnou skutočnosťou, s ktorou sa spája univerzálna sukcesia podľa § 460 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Dedičstvo sa síce nadobúda smrťou poručiteľa, avšak princíp ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva sa prejavuje v tom, že dedičstvo musí byť súdom prejednané a vyporiadané. Podľa rozhodnutia súdu o potvrdení dedičstva (rozhodnutí o vyporiadaní dedičov a obdobne) sa nadobúda dedičstvo s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa (rozsudok Najvyššieho súdu SR, zo dňa 14. októbra 2008, sp. zn. 5 Cdo 220/2008).

44. Pokiaľ súd prvej inštancie za účastníkov v čase rozhodnutia napadnutým uznesením považoval aj pôvodnú žalobkyňu 2 neb. B. U. a neb. Z. U. pôvodne žalovanú 2 a nekonal s ich dedičmi, ide o prípad procesnej vady, na ktorú odvolací súd musí brať zreteľ (§ 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Ide o prípad odňatia možnosti konať žalobcom 2 a 3 a žalovaným 2 a 3 ( ktorí sú dedičmi po žalobkyni 2 a žalovanej 2) pred súdom z dôvodu, že súd prvej inštancie pri prejednávaní a rozhodovaní veci nepostupoval v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a znemožnil im uplatniť procesné práva priznané im právnym poriadkom na zabezpečenie ich práv a oprávnených záujmov (§ 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku).

45. S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s použitím ustanovenia § 389 ods. 1 písm. a) a b) Civilného sporového poriadku zrušil (aj napriek tomu, že ide o opakované zrušenie uznesenia, pretože iné riešenie neprichádzalo do úvahy, keďže súd prvej inštancie za účastníkov považoval medzičasom zomrelé osoby ) a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

46. Povinnosťou súdu prvej inštancie, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku), bude opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania strán, podľa aktuálne účinného Civilného sporového poriadku, dôsledne posúdiť úspech/neúspech strán v spore porovnajúc požiadavku žalobcov v petite žaloby s výsledkom rozhodovania vo veci samej súdom prvej inštancie s prihliadnutím na pripustené zmeny, nárok na náhradu trov konania posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť o náhrade trov konania účastníkov a štátu , pričom je potrebné dbať na to, aby odôvodnenie bolo jasné a zrozumiteľné, aby odôvodnenie výroku bolo v súlade s jeho výrokom a rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku odôvodniť.

47. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

48. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 .

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .