Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/298/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a sudkýň: Mgr. Renáta Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová v právnej veci žalobkyne: C. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.

- D., Q. XXXX/XX, t. č. H., T. XX, zastúpenej JUDr. Helenou Buzgóovou, advokátkou, Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 2, proti žalovaným: 1. G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.-U. G., A. XXXX/XX, 2. AGNOS Credit, s. r. o., Bratislava - Petržalka, Tupolevova 15, IČO 45 351 783, zastúpený JUDr. Ľubošom Noskovičom, advokátom, Bratislava, Líščie nivy 7, 3. TECHNOLOGY REAL, s. r. o., Bratislava

- Staré mesto, Tallerova 4, IČO 47 753 901, za účasti intervenienta: CON AMICO PAGARE, s. r. o., Dunajská Streda, Gy. Szabóa 6293/64A, IČO 50 190 016, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 12C/526/2015-80 zo dňa 06. apríla 2017, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaným 1, 2, 3 a intervenientovi p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu zamietol a žalovaným 1 až 3 a intervenientovi priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil použitím ustanovení § 21 ods. 2, 3 a 4 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení ku dňu dražby (ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách“), s poukazom aj na procesné ustanovenia § 82 ods. 1, § 106, § 116 ods. 1 až 3, § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Vecne argumentoval tým, že vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. Okrem toho, že žalobkyňa neoznačila celý okruh účastníkov, ako žiada právna úprava, v danom prípade nie je dotknutou osobou v zmysle citovaného ustanovenia, nakoľko (hoci sa dotknutou byť cíti) nespochybňuje ani platnosť záložnej zmluvy, nenapáda ani porušenie zákona (procesu dobrovoľnej dražby), neplatnosť dražby uplatňuje len z titulu nároku na uzavretie kúpnej zmluvy (tu však ide o vzťah žalobkyňa - žalovaný 1/), čo (aj za predpokladu, že pri zmluve o budúcej zmluve išlo o perfektný právny úkon) nemá žiadny vplyv na priebeh uplatnenia záložného práva a dražbu. Na základe uvedeného súd žalobu zamietol. Po procesnej stránke boli žalovaní aj intervenient v spore úspešní v plnom rozsahu, preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

3. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podala odvolanie žalobkyňa, ktorým navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel, resp. ho zrušil a vrátil

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, uplatniac odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) CSP. Podľa odvolateľky boli porušené ustanovenia zákona č. 527/2002 Z.z., keď osoby, ktoré požiadala, aby sa zúčastnili dražby, neboli vpustené do priestorov, kde sa konala dražba. Žalobkyňa sa cíti v danej veci osobou dotknutou. Žalobkyňa hneď po oznámení dražby vo vchode bytu navrhovateľovi dražby písomne oznámila, že prebieha konanie o nahradenie vyhlásenia vôle vlastníka k predaju nehnuteľnosti na Okresnom súde Dunajská Streda sp.zn. 5C/378/2015, táto skutočnosť bola oznámená aj katastrálnemu orgánu, napriek tomu sa urýchlene konala dražba a nehnuteľnosť bola odpredaná za 33.600,- eur. Žalobkyňa vlastníkovi zaplatila kúpnu cenu 61.211,06 eur a nehnuteľnosť zveľadila sumou 12.000,- eur, od 26.02.2007 uhrádza všetky poplatky spojené s užívaním bytu a splnila všetky podmienky zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, dodnes nie je ukončené trestné stíhanie voči pôvodnému vlastníkovi. Odvolateľka namietala porušenie jej práva na spravodlivý súdny proces, keď súd s ňou nekonal ako so stranou sporu, v konaní nebola nikým zastúpená, nikomu neudelila plnú moc, súd napriek tomu konal len s advokátkou JUDr. Helenou Buzgóovou, ktorú žalobkyňa nikdy nesplnomocnila, táto bola pôvodne splnomocnená na zastupovanie v úplne inom konaní. Odvolateľka tiež namietala, že súd prvej inštancie sa v konaní nevysporiadal a neodôvodnil návrh žalobkyne na prerušenie konania v zmysle § 228 ods. 2 do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda sp.zn. 5C/378/2015 voči žalovanému 1 o nahradenie prejavu vôle. Odvolateľka namietala skutkové vady rozhodnutia, z dôvodu stručnosti odôvodnenia nevie, na základe akého dôkazu súd dospel k rozhodnutiu. Odvolateľka namietala priznanie trov konania intervenientovi, nakoľko ide o duplovanie trov, intervenient vystupoval aj ako účastník v predmetnom konaní.

4. Žalovaní 1 až 3, ani intervenient odvolanie nepodali. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný 2, navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Žalobkyňa neuviedla, v čom malo spočívať údajné porušenie zákona o dobrovoľných dražbách a ako mala byť dotknutá na svojich právach, žaloba vykazuje procesné nedostatky pokiaľ ide o okruh strán sporu, ani v podanom odvolaní tento okruh žalobkyňa nerozšírila, preto aj z tohto dôvodu jednoznačne nie je možné žalobe vyhovieť. Žalovaný 2 považuje konanie žalobkyne, ktorá podala dve odvolania, za obštrukčné a zneužívanie práva, žalobu podávala za žalobkyňu právna zástupkyňa a obe boli účastné na uskutočnenom pojednávaní. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril aj intervenient, navrhol toto odvolanie zamietnuť. Poukázal na to, že žalobkyňa nespochybňuje platnosť záložnej zmluvy ani ustanovenia zákona č. 527/2002 Z.z., jej žaloba nemá opodstatnenie v zákone.

5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej , ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 , súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je v celom rozsahu vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP.

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobkyne bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu zamietol, a to s poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľkou.

8. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec aj v napadnutom rozsahu i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 OSP, odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

9. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23). Podľa ods. 4 účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.

10. Neplatnosť dobrovoľnej dražby môže určiť len súd v samostatnom konaní o určenie jej neplatnosti, a preto neplatnosť dražby súd nemôže posudzovať v inom konaní než v konaní podľa zákona tohto ustanovenia (k uvedenému porovnaj aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Cdo 66/2008). Príklep licitátora na dobrovoľnej dražbe je nadobudnutie vlastníctva formou prechodu práva na základe inej skutočnosti v zmysle § 132 Občianskeho zákonníka. Takýto prechod práva je teda právnou skutočnosťou, ktorú ani nemožno preskúmať v rámci iného konania ako konania upraveného v § 21 ods. 2 a 3 zákona o dobrovoľných dražbách. Pokiaľ v osobitnom konaní o určenie neplatnosti dražby, v ktorom žaloba musí byť podaná v trojmesačnej prekluzívnej lehote, počítanej od konania dobrovoľnej dražby, súd neurčí neplatnosť dražby, nemôže nikto (ani súd) spochybňovať prechod práva na dobrovoľnej dražbe (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 186/2010).

11. Citovaný zákon o dobrovoľných dražbách jednoznačne stanovuje podmienky prípustnosti žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, pričom v ust. § 21 ods. 4 jednoznačne vymedzuje povinný okruh účastníkov súdneho konania o neplatnosť dražby, ktorými sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba.

12. V prejednávanom spore prebehla dobrovoľná dražba podľa osvedčenia o dobrovoľnej dražbe sp.zn. N 481/2015, Nz 32467/15 zo dňa 22.09.2015 (č.l. 39), pričom z tohto osvedčenia jednoznačne vyplýva, že navrhovateľom dražby bola spoločnosť AGNOS Credit s.r.o. (žalovaný 2) a dražobníkom bola spoločnosť Dražby a reality PAMAŠA s.r.o., IČO: 36 706 655, s vtedajším sídlom Kalvínske námestie 2, Levice.

13. Žalobkyňa neoznačila dražobníka - spoločnosť Dražby a reality PAMAŠA s.r.o., IČO: 36 706 655, s vtedajším sídlom Kalvínske námestie 2 , Levice, ako žalovaného, čím nesplnila základnú zákonnú požiadavku pre prípustnosť žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby v zmysle § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, následkom nesplnenia tejto povinnosti nebola iná možnosť ako žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť bez toho, že by bolo potrebné zaoberať sa ďalšími skutočnosťami (preto ani nebolo dôvodné skúmať, či žalobkyňa je dotknutou osobou v zmysle § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách). Predmetné osvedčenie o dobrovoľnej dražbe bolo súčasťou súdneho spisu a predmetom dokazovania, žalobkyňa k nemu teda mala prístup a zastúpená kvalifikovanou advokátkou mala objektívnu možnosť zistiť a správne označiť všetkých účastníkov súdneho konania o neplatnosť dražby.

14. Neobstoja ani ďalšie odvolacie námietky odvolateľky, ktorá nedôvodne (a nepochopiteľne, v rozpore s objektívnou realitou) namietala procesné pochybenia súdu prvej inštancie, keď namietala, že súd nekonal so žalobkyňou ale konal s jej právnou zástupkyňou bez udelenia plnej moci. Z obsahu spisu

jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa dňa 14.10.2015 udelila JUDr. Helene Buzgóovej, riadnu plnú moc na zastupovanie v tomto konaní (č.l. 28).

15. Odvolateľka tiež nedôvodne namietala, že súd prvej inštancie sa v konaní nevysporiadal a neodôvodnil návrh žalobkyne na prerušenie konania v zmysle § 228 ods. 2 do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda sp.zn. 5C/378/2015 voči žalovanému 1 o nahradenie prejavu vôle, nakoľko z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa a ani jej právna zástupkyňa žiaden návrh na prerušenie konania nepodala.

16. Pokiaľ odvolateľka namietala priznanie trov konania intervenientovi, nakoľko ide o duplovanie trov, intervenient vystupoval aj ako účastník v predmetnom konaní, ani táto jej námietka neobstojí, v prípade intervenienta ide o samostatný subjekt, odlišný od strán sporu. Pri rozhodovaní o výške trov konania bude súd prvej inštancie povinný pri svojom rozhodovaní vychádzať z kritéria účelnosti vynaložených trov.

17. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, pokiaľ súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 1 rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane vecne správneho výroku o náhrade trov konania, potvrdil.

18. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).

19. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní žalobcu, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv. Odvolací súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 218/2010, podľa ktorého obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

20. V odvolacom konaní plne úspešným žalovaným 1, 2, 3, ako aj intervenientovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 , o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudkom nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 .

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .