Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Co/29/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobkyne N. X. , nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXXX/XX, M., právne zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, v konaní o ochranu spotrebiteľa, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 28C/89/2014-171 zo dňa 18. 09. 2017, jednohlasne takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Obsah napadnutého rozhodnutia

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 968 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobkyni voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Súd prvej inštancie vychádzal z ustanovení § 52 ods. 1 až 4, § 107 ods. 1 a 2 a § 451 Občianskeho zákonníka.

3. V odôvodnení uviedol, že v danej veci Krajský súd v Prešove potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 10. 12. 2014 v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky a zrušil rozsudok vo vyhovujúcom výroku a výroku o trovách konania. Po doplnenom dokazovaní po zrušujúcom rozsudku odvolacieho súdu v tejto časti, súd prvej inštancie mal preukázané zaplatenie uplatnenej sumy k tejto konkrétnej zmluve č. XXXXXXXXX na základe výpisu z internetu

- klientska zóna spoločnosti Pohotovosť. Vychádzajúc z predmetného listinného dôkazu mal za preukázané, že suma, ktorú zaplatila žalobkyňa nad istinu 1.000 eur bola práve suma 968 eur, čo jej súd v tejto časti priznal. Vo vzťahu k premlčaniu nároku uviedol, že žalovaný namietal premlčanie vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 968 eur. Žalobkyňa uzavrela úverovú zmluvu v auguste 2011, k splateniu úveru došlo v auguste 2012 a žaloba bola podaná na tamojší súd v marci 2014. S poukazom na príslušné zákonné ustanovenie o premlčaní a dvojročnej lehote pri bezdôvodnom obohatení, dospel k záveru, že nie je možné na premlčanie prihliadať, ak premlčaniu tohto nároku nedošlo.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 Civilného sporového poriadku.

Obsah odvolania

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávnych skutkových zistení. Namietal, že odôvodnenie súdu prvej inštancie nie je presvedčivé. Namieta premlčanie nároku žalobkyne. Poukázal na to, že požadovaný nárok žalobkyne zo zmluvy o úvere sa stal premlčaný v subjektívnej premlčacej lehote v rozsahu 312 eur dňa 03. 05. 2014. Žalobkyňa svoju žalobu podala na súde až dňa 27. 03. 2014. Mal za to, že žalobkyni zo zmluvy o úvere subjektívna premlčacia lehota začala plynúť najneskôr odo dňa 03. 05. 2012 zaplatenia splátky v sume 164 eur. t.j. odo dňa 03. 02. 2012 a uplynula dňa 03. 05. 2014, vzhľadom ku skutočnosti, že od do dňa 05.04.2012 (uhradením istiny) mala žalobkyňa vedomosť o bezdôvodnom obohatení, nakoľko žalovanému uhrádzala sumy nad rámec istiny, ktorým sa hradili úroky a splátky. Pričom všetky predchádzajúce splátky sú rovnako premlčané v subjektívnej premlčacej lehote. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 27. 04. 2015, sp. zn. 17Co/372/2015, v ktorom súd svoje rozhodnutie oprel o vedomosť dlžníka o bezdôvodnom obohatení spočívajúcom v platbách na úroky a poplatky úveru, vzniká v zásade v okamihu prvej platby nad rámec poskytnutej istiny. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Hodnotenie odvolacieho súdu

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“) vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

7. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v takom rozsahu, v ktorom sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastane suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví aj medze, v ktorých má odvolací súd po stránke kvalitatívnej rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených žalovaným, to či súd prvej inštancie svoje rozhodnutia riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní.

9. Čo sa týka námietky žalovaného, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne a v úplnosti neodôvodnil, je potrebné uviesť, že požiadavka na riadne úplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje zásadu spravodlivého procesu, vyplýva to aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie významný, bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď. Špecifická odpoveď sa vyžaduje na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúcim (Ruiz Torija c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-A; Hiro Balani c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-B).

10. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé

11. Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a preskúmateľný. Súd prvej inštancie vysvetlil, z akých dôvodov žalobe vyhovel, odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá kritériám odôvodnenia, ktoré sú upravené v § 220 ods. 2 CSP. Nie je možné konštatovať, že by rozhodovacím procesom došlo k odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom a k porušeniu práva na spravodlivý

súdny proces. Za odňatie možnosti konať pred súdom a za porušenie práva na spravodlivý súdny proces nie je možné považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.

12. Žalovaný ďalej namieta, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.

13. Súd prvej inštancie v rozsudku zo dňa 10. 12. 2014, č.k. 28C/89/2014-82 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 22. 06. 2016, č.k. 28C/89/201- 137 určil, že poplatok v časti 2/3 zahŕňajúci náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou uvedených vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru k zmluve č. XXXXXXXXX je neprijateľný. Z neplatného dojednania o úroku a administratívnom poplatku žalovanému nevzniklo právo na plnenie. Keďže žalobkyňa žalovanému okrem istiny úveru uhradila aj predmetný poplatok v celkovej výške 968 eur (tvorený úrokom a administratívnym poplatkom), vo vzťahu k tomuto poplatku ide o plnenie žalobkyne bez právneho dôvodu. Prijatím predmetného plnenia žalovaným na jeho strane došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia vo výške 968 eur (§ 451 .

14. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

15. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

16. Občiansky zákonník v ust. § 107 upravuje premlčaciu dobu pre vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom rozlišuje medzi subjektívnou (§ 107 ods. 1) a objektívnou premlčacou dobou (§ 107 ods. 2). Začiatky ich plynutia sú upravené odlišne.

17. Za rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Nie je pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná (preukázaná), nielen predpokladaná vedomosť oprávneného (porovn. Rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Cdo 145/2004, sp. zn. 1 Cdo 67/2011, R 25/1986).

18. Odvolateľ považoval nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčaný v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote v celom rozsahu. Podľa jeho názoru vedomosť dlžníka o bezdôvodnom obohatení spočívajúcom v platbách na úroky a poplatky úveru, ktorý bol bezúročný a bezodplatný vzniká v zásade okamihu prvej platby nad rámec poskytnutej istiny. Mal za to, že žalobkyni začala plynúť subjektívna lehota najneskôr nasledujúcim dňom odo dňa 03. 05. 2012 zaplatenia splátky v sume 164 eur. t.j. odo dňa 03. 05. 2012 a uplynula dňa 03. 05. 2014, vzhľadom ku skutočnosti, že od do dňa 05.04.2012 (uhradením istiny) mala žalobkyňa vedomosť o bezdôvodnom obohatení, nakoľko žalovanému uhrádzala sumy nad rámec istiny, ktorým sa hradili úroky a splátky.

19. K uvedenej odvolacej námietke uvádza odvolací súd, že žalobkyňa podala žalobu dňa 27. 03. 2014, čiže ešte pred dňom 03.05.2014, ktorý považoval žalovaný za deň uplynutia subjektívnej premlčacej lehoty. Za takejto situácie je potrebné konštatovať, že žalobu žalobkyňa podala v rámci plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby.

20. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobkyňa bola úspešný, no v priebehu odvolacieho konania jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalovanému ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných

princípov zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 v spojení s § 396 ods. 1 o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).