Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_26Co-211-2017.pdf
PDF · 128.3 KB
Case nature
Area
Subarea
26Co/211/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov Mgr. Jozefa Mačeja a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: O. Y., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu Y., H. XX, t.č. R., H. XX, zast. advokátom: JUDr. Ing. Elena Divko, PhD., adresa sídla Skalica, Gorkého 1, proti žalovanej: B. E., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu R., H. XXXX, zast. advokátom: JUDr. Anna Mišeková, adresa sídla Holíč, Nám. Sv. Martina 9, o 3.567,54 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Skalica z 13. apríla 2017 č.k. 7C/749/2015-273 takto
rozhodol:
I. Odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi sa voči žalovanej priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.1 Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.567,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2,44 eur od 26.12.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 114,86 eur od 26.01.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 114,86 eur od 26.02.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 114,86 eur od 26.03.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 44,86 eur od 26.04.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 114,86 eur od 26.05.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 114,86 eur od 26.06.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 114,86 eur od 26.07.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 79,72 eur od 26.09.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 114,86 eur od 26.10.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 114,86 eur od 26.11.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 114,86 eur od 26.12.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 44,86 eur od 26.01.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 114,86 eur od 26.02.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 64,86 eur od 26.03.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 114,86 eur od 26.04.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 114,86 eur od 26.05.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 114,72 eur od 26.07.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 114,86 eur od 26.08.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 114,86 eur od 26.09.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 114,86 eur od 26.10.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 114,86 eur od 26.11.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 114,86 eur od
26.12.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 114,86 eur od 26.01.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 114,86 eur od 26.02.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 114,86 eur od 26.03.2017 do zaplatenia, a to do 15. dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
1.2.1 Z vykonaného dokazovania mal za dokázané, že žalobca ako jediný dlžník čerpal úver v R., a.s. na základe Zmluvy o splátkovom úvere číslo 5059920146 zo dňa 18.7.2014 v sume 5.500 eur s dohodnutou mesačnou splátkou 114,86 eur vždy k 25. dňu v mesiaci a počtom 72 splátok. Pri vybavovaní úveru bola v banke s žalobcom žalovaná osobne, sedela pri bankovej poradkyni vedľa neho. Na účet žalobcu bola dňa 18.7.2014 pripísaná suma 5.500 eur. V ten istý deň žalobca vybral zo svojho účtu sumu 5.000 eur a následne požičal žalovanej sumu 5.500 eur. Žalovaná sa zaviazala pôžičku žalobcovi vrátiť v 72 splátkach po 114,86 eur mesačne, splatných vždy k 25. dňu v mesiaci tak, ako bol žalobca povinný vrátiť úver jeho úverujúcej banke.
1.2.2 Žalovaná v čase čerpania pôžičky ako aj v čase jej splácania žila v druhovskom pomere s K. J.. Žalovaná dňa 26.8.2014 platne písomne uznala svoj dlh voči žalobcovi z tejto pôžičky čo do výšky istiny 5.500 eur spolu s úrokmi v sume 2.769,92 eur (inak vo výške, v ktorej je žalobca povinný platiť svoj dlh R. R. a.s. z úveru číslo 5059920146), ako aj čo do právneho dôvodu (titulom nevrátenej pôžičky peňazí) a takto uznaný dlh sa zaviazala uhradiť žalobcovi v pravidelných mesačných splátkach po 114,86 eur, splatných vždy do 25. dňa v mesiaci, pri počte splátok 72.
1.2.3 Žalovaná zaplatila na splatenie tejto pôžičky vkladom na účet žalobcu dňa 19.8.2014 sumu 104 eur, dňa 25.8.2014 sumu 10 eur, dňa 25.9.2014 sumu 115 eur, dňa 20.10.2014 sumu 114 eur, dňa 25.11.2014 a dňa 20.4.2015 sumu po 70 eur, dňa 15.6.2015, 15.7.2015, 15.8.2015, 15.9.2015, 15.10.2015, 15.11.2015, 15.12.2015 vždy sumu po 114,86 eur. Celkovo tak na úhradu svojho dlhu voči žalobcovi titulom nevrátenej pôžičky zaplatila sumu 1.331,02 eur. Jej druh (po tom čo aj on písomne dňa 9.6.2016 uznal dlh voči žalobcovi z tejto nesplatenej pôžičky poskytnutej žalovanej) zaplatil na tento dlh žalovanej dňa 25.8.2015 sumu 150 eur, dňa 28.1.2016 sumu 70 eur, dňa 21.3.2016 sumu 50 eur a dňa 20.6.2016 sumu 115 eur, t.j. spolu 385 eur.
1.2.4 Svedeckou výpoveďou pani P. - pracovníčky úverujúcej banky žalobcu bolo preukázané, že žalobca a žalovaná sa v úverujúcej banke žalobcu priamo v čase keď žalobca banku žiadal o poskytnutie úveru dohadovali na sume o požičanie ktorej má žalobca banku požiadať.
1.2.5 Žalovaná si už v minulosti od inej osoby požičala peniaze a to spôsobom podobným ako to bolo v tomto prípade, kedy si táto osoba vzala úver a peniaze odovzdala žalovanej bez písomného dokladu (čo vyplynulo z výpovede svedka Mgr. V. D.).
1.2.6 Sestra žalobcu C. H. s manželom - V. H. a žalobcom navštívili dňa 26.8.2014 žalovanú v priestoroch jej zamestnávateľa za účelom podpísania uznania dlhu žalobkyne voči žalovanému z titulu nesplatenej pôžičky z ktorej nároky sú predmetom tohto konania. Uznanie dlhu vyhotovila a následne aj upravila (do znenia ako sa nachádza na č.l. 15 spisu) sestra žalobcu C. H. potom, ako sa na jeho znení - obsahu dohodli so žalovanou. Žalovaná takéto uznanie dlhu pred oboma svedkami (C. H. a jej manželom V. H.) a za prítomnosti žalobcu vlastnoručne podpísala.
1.2.7 Svedok K. J. - druh žalovanej síce písomne 9.6.2016 uznal svoj dlh voči žalobcovi z titulu nevrátenia pôžičky ktorej zaplatenia sa žalobca domáhal voči žalovanej avšak to len z dôvodu, aby bol pokoj, teda aby žalobca nevymáhal vrátenie pôžičky od žalovanej, ale od neho. Za účelom zmätenia žalobcu a súd, že práve on je jeho dlžníkom žalobcu namiesto žalovanej, na úhradu uznaného dlhu zaplatil celkovo 385 eur v nepravidelných splátkach. Jeho úmyslom nebolo dlh žalobcu splatiť (v čase uznania dlhu bol nezamestnaný, bez príjmov a po uznaní dlhu dlh riadne nesplatil v splátkach ako sa k tomu sám zaviazal), ale jeho úmyslom bolo dosiahnuť, aby sa nekonalo so žalovanou.
1.3 Vec právne posúdil ako nárok veriteľa na vrátenie pôžičky peňazí s príslušenstvom voči jeho dlžníkovi podľa § 657, § 658 ods. 1 a § 558 O.z. (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení jeho neskorších zmien a doplnení) a nárok veriteľa na úrok z omeškania dlžníka podľa § 517 ods. 1 a 2 O.z. a § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky číslo 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
1.4 Súd prvej inštancie napokon dospel k záveru, že žalobcovi vzniklo právo na vrátenie peňažnej pôžičky poskytnutej žalobcom žalovanej v uplatnenej výške 3.567,54 eur s príslušným úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne, počítaným z jednotlivých omeškaných splátok odo dňa nasledujúceho po ich splatnosti, tak ako je to uvedené vo výroku I. rozsudku.
1.5 Pokiaľ ide o námietku nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej v tomto konaní uzavrel, že z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalovaná je v konaní pasívne legitimovaná, nakoľko práve ona bola osobou, ktorej žalobca finančnú pôžičku poskytol. Takýto záver vyplynul či už zo zisteného skutkového stavu veci - samotného správania sa žalovanej a to či už v čase poskytovania jej pôžičky žalobcom (osobne sa zúčastnila so žalobcom rokovania v banke - R. R. a.s., ktorá žalobcovi dňa 18.7.2014 poskytla úver vo výške 5.500 eur, ktorú sumu žalobca následne - bezprostredne po jej vyplatení v pokladni banky vo výške 5.000 eur a priložení sumy 500 eur z vlastných prostriedkov použil na poskytnutie pôžičky žalovanej), alebo najneskôr po jej obdržaní (keď poskytnutú pôžičku splácala osobne hotovostnými vkladmi na účet žalobcu s poznámkami, že ide o "splátku" prípadne, že ide o "vrátenie určitej požičanej súčiastky", po prevzatí upomienky žalobcu o jej omeškaní so splácaním dlhu svoj dlh voči žalobcovi bez zbytočného odkladu nespochybňovala, podpis na uznaní svojho dlhu voči žalobcovi začala spochybňovať až po niekoľkých mesiacoch potom, čo sa údajne o tom, že takáto listina s jej podpisom existuje dozvedela - podnet na začatie trestného stíhania vo veci prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona bol podaný na polícii až dňa 19.1.2016, hoci o údajnom falšovaní jej podpisu sa dozvedela už dňa 27.8.2014) ako aj z vykonaného dokazovania a to najmä písomného uznania dlhu žalovanej z 26. augusta 2014 (ktoré vyhodnotil ako platný právny úkon zakladajúci vyvrátiteľnú domnienku, že dlh žalovanej voči žalobcovi, ktorého zaplatenia sa žalobca v tomto konaní domáha v čase uznania trval), výpovedí v konaní vypočutých svedkov Mgr. V. D. a Mgr. J. B. - vyšetrovateľov policajného zboru, pani P. - pracovníčky banky v ktorej žalobca úver čerpal, pani C. H. - sestry žalobcu a jej manžela V. H. za prítomnosti ktorých žalovaná podpísala uznanie dlhu.
1.6 O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu 100 % trov konania. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. (zákon číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení účinnom od 1. júla 2016) a vecne vznikom nároku žalobcu na plnú náhradu trov konania pre jeho plný úspech v spore.
2.1 Rozsudok napadla riadnym a včasným odvolaním žalovaná s návrhom na jeho zmenu zamietnutím žaloby žalobcu, prípadne na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, viniac súd prvej inštancie, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené.
2.2 Súd uveril výlučne tvrdeniam žalobcu, jeho sestre pani H. a jej manželovi pánovi H. (švagrovi žalobcu), že žalovaná mu dňa 26.8.2014 podpísala uznanie dlhu, pričom neprihliadol na tvrdenia žalovanej, že dané uznanie dlhu nepodpísala. Rovnako nezohľadnil oznámenie Mgr. V. D. - vyšetrovateľa policajného zboru zo 4.11.2016 (číslo listu 194 spisu), že znalec z odvetvia ručného písma nedokáže vyjadriť záver o individuálnej identifikácii zhotoviteľa sporného podpisu žalovanej, pretože je evidentné, že tento podpis je úplne vymyslený a navyše sa jedná o krátku parafu nacvičeného podpisu.
2.3 Súd sa nevysporiadal s tvrdeniami žalovanej a ďalších svedkov v konaní.
2.4 V konaní bolo nesporným, že žalovaná išla do banky so žalobcom, kde si žalobca požiadal o úver. Žalovaná však tvrdila, že tam išla len ako jeho opora. Svedkyňa pani P. - zamestnankyňa banky vo svojej výpovedi potvrdila, že žalovaná síce počúvala, ale neskôr išla do vestibulu, stála bokom a k pokladni išiel len žalobca. Záverom dodala, že nevidela, že by žalobca niečo (peniaze) žalovanej dával.
2.5 Žalovaná od začiatku konania tvrdila, že peniaze si nepožičala, naproti tomu jej druh či už v tomto konaní alebo aj pri vyšetrovaní na polícii od začiatku tvrdil, že peniaze si od žalobcu požičal on.
2.6 Pokiaľ súd v bode 15. rozsudku uviedol, že z výpisov z účtu žalovaného vedeného v R. R. a.s. je preukázané, že žalovaná vložila na účet žalobcu sumu 114 eur dňa 20.10.2014 s poznámkou "B.
E., vrátenie určitej požičanej čiastky", ďalej že žalobca preukázal doloženými obratmi, že mu žalovaná zaplatila dňa 19.8.2014 sumu 104 eur (s poznámkou "B. E., splátka"), dňa 25.8.2014 sumu 10 eur (s poznámkou "B. E., splátka"), dňa 25.9.2014 sumu 115 eur s poznámkou "B. E."), dňa 20.4.2015 sumu 70 eur (s poznámkou "B. E., vrátenie určitej dlžnej sumy") a ďalej po 114,86 eur dňa 15.6.2015, 15.7.2015, 15.8.2015, 15.9.2015, 15.10.2015, 15.11.2015 a 15.12.2015 nejde o pravdivé skutočnosti, nakoľko žalovaná vložila peniaze na účet nasledovne:
- 19.8.2014 sumu 104 eur s poznámkou "splátka",
- 25.8.2014 sumu 10 eur s poznámkou "splátka",
- 25.9.2014 sumu 115 eur bez akejkoľvek poznámky,
- 20.10.2014 sumu 114 eur s poznámkou "vrátenie určitej požičanej čiastky",
- 25.11.2014 sumu 114 eur s poznámkou "vrátenie určitej požičanej čiastky",
- 20.4.2015 sumu 70 eur s poznámkou "vrátenie určitej dlžnej sumy".
Nie je teda pravdou, že by žalovaná uskutočňovala všetky vklady ako to súd uviedol v odôvodnení rozsudku v bode 15. a tiež, že do poznámky uvádzala svoje meno ako meno dlžníka, ktorý spláca splátky. Okrem práve uvedených vkladov všetky ďalšie vklady už uskutočňoval výlučne len pán J., nie žalovaná. Rovnako obaja vo svojich výpovediach uviedli, že si neboli vedomí, že ak pán J. požiada svoju družku (žalovanú), aby za neho vložila peniaze do banky, bude ju súd považovať za dlžníka. Žalovaná vložila na účet žalobcu spolu 5 vkladov, a následne pán J. vložil minimálne 9 ďalších vkladov. Žalovaná nikdy v poznámke neuviedla svoje meno, avšak napriek tomu súd vo svojom odôvodnení rozsudku na strane 12 v bode 42. uviedol, že logickým výsledkom dospel k tomu, že ten kto bol v poznámke uvedený ako osoba, bol aj reálnym dlžníkom žalobcu.
2.7 K podpísaniu uznania dlhu pánom J. prišlo dňa 3.11.2016 po skončení pojednávania, na základe telefonického návrhu právneho zástupcu žalobcu z 2.11.2016, čo je protokolárne zaznamenané i v zápisnici z pojednávania z 3.11.2016. Menovaný s takto dohodnutým uznaním súhlasil, pretože od začiatku tvrdil, že peniaze si od žalobcu požičal on sám. Pojednávanie dňa 3.11.2016 sa v tomto duchu odročilo, aby mohol začať dlh splácať. Týmto postupom v danom čase žalobca uznanie dlhu akceptoval. Žalobca mal požiadať o zmenu účastníkov konania t. j., aby z konania vystúpila žalovaná a na jej miesto vstúpil pán J.. Súd na jednej strane súhlasil s tým, že dlh uznáva pán J. avšak, keď si tento neplnil svoju povinnosť splácať dlh riadne a včas, tak znovu sa priklonil k tvrdeniu žalobcu, že peniaze si požičala žalovaná.
2.8 Je nesporné, že dlh existuje, avšak súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam o jeho dlžníkovi.
2.9 Nie je pravdou, že by žalovaná celú vec začala riešiť až keď prišiel list od mediátorky, nakoľko túto vec začala riešiť hneď po návšteve pani H. v jej zamestnaní, kedy prvýkrát pochopila, že pani H. vzala vymáhanie dlhu do vlastných rúk a celý dlh chce vymáhať od žalovanej. Na druhý deň prišiel žalobca za žalovanou a dohodli sa, že pôjdu večer aj s pánom J. na kofolu. Tam žalobca podpísal žalovanej čestné prehlásenie, aby dal celú vec do poriadku. Ďalej riešila túto vec tak, že bola za žalobcom v práci sa spýtať, prečo chce peniaze od nej. Vec riešila rozhovorom so žalobcom, SMS správami a listom adresovaným žalobcovi na adresu jeho zamestnávateľa. Rovnako sa bránila podaním trestných oznámení.
2.10 Žalobca v súdnom konaní nepreukázal, že žalovaná je nositeľom tvrdenej povinnosti.
3. Žalobca odvolací návrh nepodal a vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalovanej navrhol odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny potvrdiť. Vo svojom vyjadrení poukázal na to, že žalovaná pred začatím súdneho sporu splácala svoj dlh v nepravidelných splátkach, čím založila preukázateľne svoj záväzok. Pán J. začal splácať dlh až po začatí súdneho sporu z čoho je zrejmé, že chceli zmiasť súd, že ten kto vkladá peniaze na účet inej osoby nie je osoba, ktorá je dlžníkom. Pokiaľ pán J. podpísal uznanie dlhu, žalobca od neho môže vymáhať uhradenie ďalších 5.500 eur. Pokiaľ žalovaná dlh uznala, toto uznanie založilo vyvrátiteľnú domnienku, podľa ktorej sa má za to, že záväzok v dobe uznania trval, potom v konaní, v ktorom sa veriteľ domáha splnenia tohto záväzku spočíva dôkazné bremeno ohľadom neexistencie záväzku na dlžníkovi. Pozitívne riešenie otázky, či strana sporu uniesla dôkazné bremeno ohľadom neexistencie záväzku alebo nie, nemôže byť založené na samotnom popretí skutočnosti o ktorej existencii platí vyvrátiteľná domnienka. Žalovaná nepreukázala, že uznaný záväzok neexistuje.
4. Žalovaná vo svojej replike zotrvala na svojich doterajších tvrdeniach, že dlh voči žalobcovi písomne ani iným spôsobom nikdy neuznala.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 355 ods. 1 C.s.p), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C.s.p) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p..
6. Predmetom konania vedeného pred súdom prvej inštancie a pod spisovou značkou 7C/749/2015 je žaloba o zaplatenie sumy 3.567,54 eur s príslušenstvom a to titulom nároku žalobcu ako veriteľa na vrátenie peňažnej pôžičky s príslušenstvom poskytnutej žalovanej dňa 18.7.2014. Súd prvej inštancie k žalobe žalobcu vyhovel a žalobcovi priznal voči žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
7. S prihliadnutím na obsah podaného odvolania, predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalovanej bolo posúdiť, či súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, v dôsledku čoho súd nesprávne žalobe žalobcu vyhovel a priznal mu aj voči žalovanej plnú náhradu trov konania.
8. Podľa ust. § 387 ods.1 a 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2). 9. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Nakoľko tu však bol i nesúhlas žalovanej s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:
10.1.1 Pokiaľ námietky smerujú k právnemu posúdeniu veci odvolací súd uvádza: Podľa § 489 O.z. (v znení účinnom ku dňu 18.7.2014), záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
10.1.2. Podľa § 657 O.z., zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
10.1.3 Podľa § 658 ods. 1 O.z., pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
10.1.4 Podľa § 558 O.z. (v znení účinnom ku dňu 26.8.2014), ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.
10.1.5 Podľa § 517 ods. 1, veta prvá O.z., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
10.1.6 Podľa § 517 ods. 2 O.z., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
10.1.7 Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené uvádza, že takáto námietka žalovanej neobstojí, nakoľko súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval správne právne normy a to § 489, § 657, § 658 ods. 1, § 558, § 517 ods. 1 a § 517 ods. 2 O.z. a ich obsah správne aj interpretoval. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že nároky žalobcu bolo potrebné posúdiť ako nároky veriteľa na vrátenie pôžičky s jej príslušenstvom - dohodnutým úrokom a úrokom z omeškania, kedy pri rozhodovaní o veci bolo potrebné prihliadnuť aj na žalobcom predložené uznanie v tomto konaní vymáhaného dlhu žalovanou a z neho plynúcu vyvrátiteľnú právnu domnienku o existencii dlhu žalovanej v čase tohto prejavu.
10.1.8 V tejto súvislosti je potrebné dodať, že ustanovenie § 558 možno charakterizovať ako jednostranný písomný a adresný (vo vzťahu k veriteľovi) právny úkon dlžníka, zakladajúci vyvrátiteľnú právnu domnienku o existencii dlhu v čase tohto prejavu. Pre platnosť úkonu nie je pritom rozhodujúce, či dlh v čase prejavu skutočne existoval. Uznanie dlhu má aj významné procesné dôsledky a to, že ním dochádza k preneseniu dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka, ktorého v prípade súdneho konania zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že v čase uznania dlhu dlh netrval (ako to v konaní namietal aj samotný žalobca). Z hľadiska formálnych náležitostí pre jeho uzatvorenie sa vyžaduje písomná forma a z hľadiska obsahových náležitosti pre platnosť prejavu je rozhodujúce, či tento prejav obsahuje označenie oprávnenej osoby (veriteľa), označenie povinnej osoby (dlžníka), určenie dôvodu dlhu (spravidla jeho právne kvalifikovanie, napríklad pôžička zo dňa), uvedenie výšky dlhu, skutočnosti, z ktorých vyplýva vedomosť (pripravenosť plniť) dlžníka o svojej povinnosti.
11.1 Vzhľadom na vyššie uvedené, pokiaľ ide o námietku žalovanej, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam o pasívnej legitimácii žalovanej v tomto konaní, odvolací súd obdobne ako súd prvej inštancie uzatvára, že z vykonaného dokazovania (a to najmä skutkových tvrdení samotného žalobcu podložených listinnými dôkazmi, ako aj výpoveďami v konaní vypočutých svedkov) vyplynulo, že žalovaná dňa 26.8.2014 v tomto konaní vymáhaný dlh zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej so žalobcom platne písomne uznala (uznanie dlhu predložené žalobcom spolu so žalobou totiž spĺňa všetky zákonom vyžadované náležitosti). Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že túto listinu nepodpísala je potrebné dodať, že žalobca či už predložením samotnej listiny obsahujúcej podpis žalovanej, ako aj výpoveďou v konaní vypočutých svedkov (C. H. a V. H.) - právne relevantnými prostriedkami procesného útoku súdu preukázal svoje skutkové tvrdenia uvádzané v žalobe, že žalovaná svoj dlh voči nemu platene písomne uznala. Naproti tomu žalovaná takéto prostriedky procesného útoku žalobcu v rámci prostriedkov svojej procesnej obrany len poprela, avšak vlastné skutkové tvrdenia o tom, že podpis na predmetnom uznaní dlhu nie je jej podpisom žiadnym spôsobom nepreukázala (p. H., ktorá svojou svedeckou výpoveďou mala potvrdiť takéto skutkové tvrdenie žalovanej ho nepotvrdila, lebo nebola počas celej doby prítomná v predajni keď malo dôjsť k jeho podpísaniu a okrem toho jej výpoveď nepôsobí vierohodne, najmä ak sama prehlásila, že pred vypovedaním na súde sa so žalovanou rozprávala o tom ako má pred súdom vypovedať - tu pozri č.l. 233 spisu). Okrem toho z prostriedkov procesnej obrany žalovanej - jej skutkových tvrdení o neexistencii jej dlhu voči žalobcovi v čase jeho uznania z dôvodu, že dlžníkom z tohto dlhu, ktorý žalobca vymáha voči žalovanej je jej priateľ K. J., ktorý tento dlh voči žalobcovi aj písomne uznáva, popretí skutkových tvrdení žalobcu o tom, že takéto uznanie dlhu podpísala nebolo možné prijať záver o neexistencii žalobcom vymáhaného dlhu voči žalovanej. Vzhľadom na to potom námietku žalovanej o nesprávnosti skutkových zistení súdu prvej inštancie o nedostatku jej pasívnej legitimácie v tomto konaní bolo potrebné považovať za nedôvodnú. Žalovaná neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala svoje skutkové tvrdenia, že uznanie dlhu z 26.8.2014 je neplatným právnym úkonom, ani že uznaný dlh v čase jeho uznania neexistoval.
11.2 Súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj žalovanou namietané výpovede v konaní vypočutých svedkov a to p. P., ktorá potvrdila, že žalovaná bola osobne prítomná v úverujúcej banke žalobcu v čase keď tento uzatváral úverovú zmluvu a spolu so žalobcom sa dohadovali na nejakej sume, ako aj p. H., ktorá vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 2.2.2017 potvrdila, že má vedomosť o tom, že žalovaná a jej druh v podstate spolu si mali požičať nejaké peniaze od žalobcu, teda mala
vedomosť o tom, že žalovaná si požičala od žalobcu peniaze (tu pozri číslo listu 233 spisu). Pokiaľ žalovaná poukazuje na svedeckú výpoveď svojho druha K. J., ktorou malo byť preukázané, že dlh žalovanej v čase jeho uznania neexistoval odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie takúto výpoveď správne vyhodnotil ako nedôveryhodnú, nakoľko pokiaľ ide o okolnosti, za ktorých malo dôjsť k samotnej pôžičke peňazí, svedok o týchto okolnostiach vypovedal jednak rozporne so žalovanou, ale aj so svojimi skoršími tvrdeniami. Pokiaľ ide o rozpornosť jeho výpovede s výpoveďou žalovanej je potrebné poukázať na to, že žalovaná vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 22.3.2016 (číslo listu 138 spisu) pokiaľ ide o okolnosti za ktorých k pôžičke peňazí malo dôjsť jednoznačne tvrdila, že bola v bare pritom, keď sa žalobca s jej druhom dohadovali, že žalobca mu požičia peniaze. Podľa jej výpovede sa so žalobcom rozprávali, že by si tento zobral pôžičku v banke a až keď sa v Y. dostane po svoju vkladnú knižku, tak odtiaľ vyberie peniaze a vyplatí dlh. Svedok však ohľadom tých istých okolností uvádzal, že sa v predmetnej reštaurácii - bare so žalobcom nebavili o tom, že by si tento mal zobrať pôžičku, pričom svedok jednoznačne prehlásil, že nevedel o tom, že si žalobca bude brať pôžičku. Svedok ďalej ohľadom týchto okolností najskôr uvádzal, že žalobcu aj odviezol do banky, keď predtým boli spolu ešte v reštaurácii a potom ho čakal, a neskôr svoju výpoveď zmenil a to v tom zmysle, že so žalobcom sedeli v reštaurácii ale svedok ho k banke neodviezol, ale žalobca šiel do banky sám. Následne na doplňujúcu otázku sudcu opätovne svoju výpoveď zmenil a uviedol, že do banky potom išla jeho družka - žalovaná. Takáto nedôveryhodná výpoveď svedka ohľadom okolností podstatných pre rozhodnutie v tejto veci aj podľa názoru odvolacieho súdu nebola spôsobilá vyvrátiť právnu domnienku o existencii dlhu žalovanej voči žalobcovi v čase jeho uznania žalovanou.
12.1 Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné aj ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené odvolací súd uvádza: Podľa § 149 C.s.p., prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
12.2 Podľa § 154 v C.s.p., prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
12.3 Podľa § 366 C.s.p., prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok (a), sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu (b), má nimi byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (c), alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (d).
12.4 Žalovaná síce vo svojom odvolaní ako odvolací dôvod uviedla, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, avšak v odvolaní takéto prostriedky či už procesnej obrany alebo procesného útoku žiadnym spôsobom nešpecifikuje. Pokiaľ ide o poukaz na výpoveď svedka žalobcu Mgr. J. B., uznanie dlhu z 9.6.2016 podpísané pánom J., platby žalobcovi zo strany pána J., poukaz na výpoveď svedka pána J., potvrdenia o hotovostnom vklade z 19.8.2014, 25.8.2014, 25.9.2014, 20.10.2014, 20.4.2015, 25.11.2014, 26.8.2015, 21.3.2016, 20.6.2016, 28.1.2016, 11.4.2017 a 4.4.2017 je potrebné uviesť, že ide o prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré už boli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, respektíve o prostriedky, ktoré odvolateľ mohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Nakoľko nešlo o prípustné novoty v odvolacom konaní, tak túto odvolaciu námietku žalovanej bolo potrebné považovať za nedôvodnú.
13.1 Pokiaľ ide o námietku o riadnom neodôvodnení rozsudku odvolací súd uvádza: Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013). Rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na
okolnosti každého prípadu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 163/2015 zo 17. marca 2016).
13.2 Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré primerane vysvetlil. Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany a, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Odvolacia námietka žalovanej, týkajúca sa nedostatku obsahových náležitostí napadnutého rozhodnutia preto nemohla obstáť.
14. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, keď tento správne v súlade s ustanovením § 255 ods.1 a § 262 ods.1 C.s.p. rozhodol i o náhrade trov konania.
15.1 Žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods. C.s.p.) a vznikol mu nárok na náhradu trov konania.
15.2 O nároku na náhradu trov rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 369 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.
15.3 O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.)
16. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods.2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).