Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1CoKR/17/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členiek senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Moniky Školníkovej, v právnej veci žalobcu: KOMMERZ s.r.o., Čečinová 16/A, 821 05 Bratislava, IČO: 35 803 037, zast.: Mgr. Zdenko Nováček, advokát, Brančská 7,851 01 Bratislava, proti žalovanému v 1. rade: JUDr. Martina Mrázová, Šoltésovej 20, 811 08 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu NECHASIM, s.r.o., Bottova 7, 811 09 Bratislava, IČO: 35 950 587 a žalovanému v 2. rade: THERMIUS, s.r.o., Námestie osloboditeľov 20, 040 01 Košice, IČO: 36 275 476, zast.: JUDr. Róbert Selvek, advokát, Němcovej 30, 040 01 Košice, v konaní o určenie neplatnosti Zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 10.04.2014, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 3Cbi/18/2014-434, zo dňa 07.02.2017, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 07.02.2017, vydaný v konaní pod č.k. 3Cbi/18/2014-434, potvrdzuje.

odôvodnenie:

Okresný súd Bratislava I vydal rozsudok zo dňa 07.02.2017, ktorým žalobu o určenie neplatnosti Zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 10.04.2014 zamietol. Vo vzťahu k trovám konania konštatoval 100 % úspech žalovaných v spore.

V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou podanom na tunajší súd dňa 09.07.2014 žiadal žalobca určenie neplatnosti Zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 10.04.2014, ktorú uzavrel správca konkurznej podstaty - Mgr. Alexandra Rapiová, so sídlom kancelárie Dunajská 25, Bratislava, značka správcu S 1456 a spoločnosť THERMIUS, s.r.o., Košice, IČO: 36 275 476. Žalobca svoje procesné postavenie odvodil od skutočnosti, že je konkurzným veriteľom úpadcu, v konaní označenom ako žalovaný v 1. rade. Konkurz na žalovaného v 1. rade je vedený tunajším súdom pod sp. zn. 6K/3/2013. Žalovaný v 1. rade uzavrel so žalovaným v 2. rade dňa 10.04.2014 Zmluvu o predaji časti podniku, ktorou previedol na žalovaného v 2. rade nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre kat. územie: A. H.. Žalobca pred súdom prvej inštancie namietal porušenie zákonných povinností vyplývajúcich z ust. § 83, ust. § 92 ods. b/ č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), ako aj ust. § 476 ObchZ. V konaní pred sudom prvej inštancie žalobca tvrdil, že žalovaný v 1. rade previedol časť podniku úpadcu na žalovaného v 2. rade ako spriaznenú osobu so zabezpečeným veriteľom len za 16 % znalecky stanovenej hodnoty v rozpore s vydaným neodkladným opatrením zo dňa 08.04.2014. Žalovaný v 2. rade vyjadrením zo dňa 18.08.2014 namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na podanie žaloby, nakoľko žalobca nebol účastníkom (zmluvnou stranou) zmluvy uzavretej dňa 10.04.2014. Žalobca podal žalobu v dôsledku tej skutočnosti, že jeho ponuka na odkúpenie časti podniku ako záujemcu nebola úspešná, pričom ponúkol sumu 380.000,- Eur. Žalobu preto považoval žalovaný v 2. rade za účelovú. Namietol tvrdenie, že vtedajší správca (Mgr. Alexandra Rapiová) konal v rozpore s predbežným opatrením z dôvodu, že ku dňu 10.04.2014 (uzavretie Zmluvy o predaji časti

majetku) nebolo toto opatrenie doručené ani žalovanému v 1. rade, ani žalovanému v 2. rade, pričom uznesením Krajského súdu v Bratislave v konaní pod sp. zn. 2CoKR/81/2014 zo dňa 29.05.2014 bolo v celom rozsahu zrušené. Žalovaný v 2. rade namietol v konaní pred súdom prvej inštancie tvrdenie žalobcu o hodnote podniku, nakoľko správca nechal vyhotoviť znalecký posudok č. 2/2014, v ktorom znalec Ing. Ľudovít Kunák stanovil hodnotu časti podniku na sumu 2.390.000,- Eur a tento ako jediný spĺňal lehotu 6 mesiacov. Stanovením reálnej ceny časti podniku bolo zrejmé, že hodnota podniku (jeho časti) v rozhodnom období neprevyšovala hodnotu zabezpečenej pohľadávky veriteľa C.I.B.C. vo výške 2.443.381,69 Eur, a teda bolo nepochybné, že jediným príslušným orgánom pre udelenie a schválenie úkonu v zmysle ust. § 82 zák. č. 7/2005 Z.z. bol tento zabezpečený veriteľ. Žalovaný v 2. rade ďalej pred súdom prvej inštancie poukázal aj na samotný priebeh speňažovania majetku úpadcu, kde po štyroch kolách (neúspešných), kde ponuky predstavovali sumy záujemcov od 280.000,- Eur do 510.000,- Eur, došlo v konečnom dôsledku až v 5. kole speňažovania k akceptácii ponuky žalovaného v 2. rade, ktorý ponúkol sumu vo výške 700.000,- Eur. Žalobca podaním zo dňa 04.12.2014 upravil petit žaloby v dôsledku zmeny vlastníctva a zároveň odvolaním doterajšej správkyne konkurznej podstaty Mgr. Alexandry Rapiovej a ustanovením nového správcu konkurznej podstaty JUDr. Martiny Mrázovej. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 09.07.2015 pripustil zmenu žaloby v znení, ako navrhol žalobca. Žalovaný v 1. rade sa podaním zo dňa 29.04.2016 vyjadril k žalobe, kde namietol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, poukázal na priebeh speňažovania, ako aj na skutočnosť, že predmetná časť podniku úpadcu bola speňažená až v 5. kole za sumu 700.000,- Eur. Žalobca podaním zo dňa 03.06.2016 požiadal o pripustenie zmeny žalobného petitu a rozšírenie petitu, pričom súd uznesením zo dňa 05.10.2016 pripustil rozšírenie petitu o petit určujúci neplatnosť predmetnej zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 10.04.2014. Žalobca dôvodnosť svojho nároku odôvodnil tým, že konaním žalovaných došlo k ohrozeniu jeho práva na čo najvyššie uspokojenie. Nárok na určenie neplatnosti prevodu odvodzoval podľa ust. § 39 z absencie súhlasu konkurzného súdu vykonávajúceho oprávnenia veriteľského výboru. Trval na námietke neplatnosti prevodu v zmysle ust. § 476 ObchZ z dôvodu, že prevodom na žalovaného v 2. rade neprešli aktíva a pasíva spojené s prevádzanou časťou podniku. Žalovaný v 2. rade poukázal na dobromyseľnosť nadobudnutého majetku. K hodnote časti podniku uviedol, že si dal z dôvodu právnej istoty posúdiť znalecký posudok č. 2/2014 znaleckému Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity a ten znaleckým posudkom č. 138/2015 stanovil hodnotu sporu na sumu 2.420.000,- Eur, čo jednoznačne vyvracia hodnotu uvádzanú žalobcom a súčasne vyvracia argumentáciu žalobcu o absencii súhlasu príslušného orgánu. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu o rozpore zmluvy s ust. § 476 ObchZ uviedol, že zmluvy o prevodu podniku v rámci konkurzného konania sa spravujú prioritne ustanoveniami osobitného predpisu ako lex specialis, a to zákonom č. 7/2005 Z.z. ZKR, ktorý stanovuje, že sa prevádzajú len veci, práva a majetkové hodnoty po vyhlásení konkurzu uvedené v zmluve a ich rozsah stanovil správca (Mgr. Rapiová) vecne správne. Súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 82 ods. 1, ods. 2, zák. č. 7/2005 Z.z., ako aj s poukazom na ust. § 476 ods. 1 ObchZ na podklade ust. § 191 ods. 1 a ust. § 218 ods. 1 ako nespornú vyhodnotil skutočnosť, že žalovaný v 2. rade bol vo vzťahu k zabezpečenému veriteľovi osobou spriaznenou. Zaoberal sa z dôvodu hospodárnosti a účelnosti námietkou nedostatku naliehavého právneho záujmu na podanie žaloby zo strany žalobcu. Z dokazovania vedeného na súde prvej inštancie preto súd prvej inštancie ustálil ako nesporné, že žalobca sa zúčastnil ponukového konania na predmetnú časť podniku v 3. kole s ponukou vo výške 360.000,- Eur. Ponuka žalobcu bola právnym predchodcom žalobcu v 1. rade odmietnutá. Súd prvej inštancie v konaní konštatoval nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na podaní žaloby z dôvodov, že žalobcom tvrdená hodnota predmetu sporu vo výške 4.300.000,- Eur, a teda možnosť zlepšenia právneho postavenia žalobcu ako veriteľa úpadcu je účelová a nepreukázaná, nakoľko je nesporné, že pre samotného žalobcu nemal predmet sporu hodnotu vyššiu ako 360.000,- Eur. Súd vychádzal z ponuky žalobcu. Účasťou v ponukovom konaní žalobca akceptoval spôsob zverejnenia ponukového konania a tým, že sa ho zúčastnil, spôsob nenamietal, ponuku doručil a uchádzal sa o kúpu majetku. Účasťou na výberovom konaní tiež akceptoval formu ponuky - zmluvu o predaji časti podniku

- vrátane rozsahu prevodu aktív a pasív súvisiacich s predmetom sporu (týmto súd prvej inštancie považuje za vyvrátený tvrdený rozpor tejto zmluvy s ust. § 476 ObchZ. Vo vzťahu k tvrdenej absencii súhlasu príslušného orgánu, a to súdu, zo strany žalobcu - mal súd prvej inštancie za preukázané, že súhlas s postupom správcu poskytol zabezpečený veriteľ na základe skutočností, že po neúspešných ponukových kolách správca dôvodne znížil hodnotu predmetu sporu zo sumy 4.300.000,- Eur na základe nového znaleckého posudku na sumu 2.390.000,- Eur a táto hodnota v rozhodnom období neprevyšovala hodnotu pohľadávky zabezpečeného veriteľa. Zabezpečený veriteľ preto vykonával vo vzťahu k predmetu sporu všetky práva, ktoré mu zákon ukladá. Zníženú výšku hodnoty predmetu sporu potvrdil aj znalecký posudok doložený do spisu zo strany žalovaného v 2. rade. Súd prvej inštancie

preto mal za nesporné, že v rozhodnom období vykonával pôsobnosť orgánu vo vzťahu k predmetu sporu zabezpečený veriteľ a správca disponoval k jeho platným súhlasom so speňažením. Spriaznenosť žalovaného v 2. rade so zabezpečeným veriteľom po vykonanom dokazovaní preto nemala žiaden preukázaný dopad na výšku kúpnej ceny za predmet sporu. Súd prvej inštancie mal v konaní za preukázané, že zmluva o predaji časti podniku nie je v rozpore s ust. § 476 ObchZ, nakoľko je nesporné, že správca mal zákonné práva určiť rozsah aktív a pasív prevádzaných spolu s nehnuteľnosťami. O účelovosti výkladu vzťahu ust. § 476 ObchZ k predmetu sporu svedčí aj tá skutočnosť, že žalobca výklad správcu akceptoval a za rovnakých podmienok sa ponukového konania zúčastnil. Žalobca sa až po svojom neúspechu s ponukou obrátil na súd s argumentáciou o neprípustnosti konania a tým neplatnosti uzavretej zmluvy. Súd prvej inštancie tiež prisvedčil argumentácii žalovaného v 1. rade, keď konštatoval, že nie je dôvodné predpokladať pozitívnu zmenu právneho postavenia žalobcu ako konkurzného veriteľa, nakoľko na základe piatich ponukových konaní nie je dôvodné predpokladať, že výťažok z opätovného konania na predmetný majetok prevýši hodnotu pohľadávky zabezpečeného veriteľa tým dôjde aspoň k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky žalobcu. Ponuka spoločnosti Modeste nebola v konaní vyhodnotená ako relevantná, nakoľko v čase uzavretia zmluvy právne neexistovala. Na takto zistenom skutkovom základe súd prvej inštancie zistil, že žalobca neuniesol dôkaznú povinnosť a nepreukázal naliehavý právny záujem na určení vlastníctva k predmetu sporu, ani naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o predaji (prevode) časti podniku zo dňa 10.04.2014, a preto vydal rozsudok, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, ods. 2, ako aj podľa ust. § 262 ods. 2, ust. § 263 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP). Súd prvej inštancie priznal žalovaným v spore 100 % úspech.

Proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 07.02.2017 podal žalobca odvolanie dňa 11.04.2017 doručením do podateľne súdu prvej inštancie, tak ako vyplýva z č.l. 436-458. Odvolanie je podané riadne a včas (rozsudok bol doručený žalobcovi dňa 28.03.2017). V odvolaní navrhovateľ uvádza, že neboli splnené podmienky pre zamietnutie žaloby. Poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Bratislave v konaní 2CoKR/120/2014 o potvrdení uznesenia súdu prvej inštancie vydaného v konaní 6K/3/2013-477, poukazuje na ust. § 194 a má za to, že sú splnené odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g) a h/ a žiada žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za arbitrárny, nepresvedčivý, zmätočný. Poukazuje na skutočnosť, že nenapadol výsledok 3. kola speňažovania, ale výsledok 5. kola speňažovania. Hodnota prevádzaných nehnuteľností 4.300.000,- Eur je výsledkom znaleckého posudku č. 72/2013 a znaleckého posudku č. 10/2012. Žalobca nikdy neakceptoval spôsob (nedostatočného) zverejnenia ponukových kôl alebo naopak aktívne voči tomu vystupoval. Žalobca nemohol svojou účasťou v 3. kole akceptovať formu ponuky - zmluvy o predaji, nakoľko obsahom nebol návrh zmluvy o predaji podniku. Má za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne a skutkovo posúdil a vydal rozhodnutie, ktoré napáda odvolaním. Ohradzuje sa voči záverom súdu prvej inštancie. Opätovne poukazuje na uznesenie 2CoKR/120/2014 a uvádza, že podľa jeho názoru bola otázka právne a skutkovo ustálená rozhodnutím súdu. Pristúpenie správcu k vypracovaniu nového znaleckého posudku č. 2/2014 a následne predaju majetku na základe pokynu zabezpečeného veriteľa bolo vykonané v snahe obísť ust. § 82 ods. 2 písm. b/ ZKR, kde by sa na predaj majetku vyžadoval záväzný pokyn súdu (nakoľko na súd prešla pôsobnosť veriteľského výboru). Poukazuje na ust. § 135 ods. 2 OSP v kontexte ust. § 194 CSP. Poukazuje na to, že žalovaný v 2. rade je v prípade napadnutého prevodu právnym nástupcom žalovaného v 1. rade a od roku 2014 tiež jedným z účastníkov konkurzného konania. Žalovaní nemali k uzavretiu napadnutej zmluvy obligatórny súhlas súdu podľa ust. § 84 ods. 1 a ust. § 83 ods. 1 písm. b/, d/ a e/ v spojení s ust. § 82 ods. 2 písm. b/ ZKR, a tak je ním napadnutá zmluva podľa ust. § 39 neplatná. Poukazuje na analogické rozhodnutia NS SR, ktoré príkladom uvádza (napr. 8SŽO 223/2008, 8Sžo 71/2008 a ďalšie). V odvolaní ďalej uvádza, že nízke cenové ponuky za OC Monar vygenerované v rámci ponukových kôl speňažovania nemôžu slúžiť ako dôvod preurčenie hodnoty predávaných nehnuteľností, pričom poukazuje na skutočnosť, že ponukové kolá neboli zverejnené v k tomu určenej časti v Obchodnom vestníku „predaj majetku“. Ponukové konania boli vyhlasované v Obchodnom vestníku v časti „konkurzy a reštrukturalizácie“. Neodborné (netrhové) speňažovanie OC Monar podľa názoru odvolateľa osvedčujú aj ust. § 11 ods. 4 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, ako aj ust. § 8a ods. 1 a ust. § 14c ods. 2 zák. č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu. Poukazuje na posudzovanie transparentnosti pri predaji majetku. Tvrdenie súdu prvej inštancie o relevancii znaleckého posudku č. 2/2014, ktorým bol ohodnotený OC Monar na sumu 2.390.000,- Eur, je výsledkom toho, že súd podľa názoru odvolateľa ignoroval žalobcom namietnutý fakt, že tento posudok vychádzal z neaktuálnych (fiktívnych údajov), keď jeho základom sa nestali aktuálnejšie hospodárske údaje úpadcu z r. 2013/2014, ale údaje z r.

2012. Znalecký posudok č. 138/2015, ktorý stanovil hodnotu predmetu sporu na sumu 2.420.000,- Eur, považuje za rozporný. Za týmto účelom žiadal v konaní vypočuť Ing. Mariána Viparinu, PhD., ktorý tento znalecký posudok č. 138/2015 vyhotovil. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolateľa ignoroval aj žalobcom namietanú skutočnosť, že ak by aj bol znalecký posudok č. 138/2018 správny, tak hodnota zabezpečovaného majetku beztak prevyšovala hodnotu pohľadávky zabezpečeného veriteľa 2.443.382,- Eur, ak súd nepripočítal k údajnej hodnote OC Monar 2.420.000,-Eur aj zostatok na účte 33.567,93 Eur, čím hodnota zabezpečeného majetku úpadcu predstavovala v súčte 2.453.567,93 Eur a cca od 10 tis. Eur viac ako je hodnota pohľadávky zabezpečeného veriteľa. Zároveň namieta zmätočnosť a svojvoľnosť rozsudku súdu prvej inštancie, a to z dôvodu porušenia ust. § 92 ods. 2 a má za to, že žalovaný v 1. rade nebol oprávnený určiť rozsah aktív a pasív prevádzaných spolu s nehnuteľným majetkom. Predmetom napádanej Zmluvy o predaji časti podniku nie je prevod podniku podľa ust. § 92 ods. 2 v znení ust. § 476 ods. 1 ObchZ, nakoľko jej obsahom nie je súčasné scudzenie všetkých § 92 ods. 2 predpokladaných pasív a aktív podniku, čo je podľa názoru odvolateľa v rozpore s ust. § 39 OZ. Zároveň namieta, že ponuku spoločnosti Modeste súd prvej inštancie nevyhodnotil ako relevantnú vo veci priznania naliehavého právneho záujmu žalobcu na podaní žaloby. V odvolaní poukazuje na ust. § 5, ust. § 94, ust. § 95 ods. 1 a má za to, že je ohrozené právo žalobcu na čo najvyššie uspokojenie jeho pohľadávky. V odvolaní poukazuje na ust. § 37 ods. 1, ods. 2 a má za to, že vyhovenie jeho žalobe môže mať priaznivý dopad na jeho právne postavenie ako člena VV úpadcu podľa ust. § 37 ods. 1 (spolupôsobenie žalobcu pri následnom speňažovaní majetku). Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s argumentáciou žalobcu, že nadobudnutiu vlastníctva OC Monar žalovaný v 2. rade bránilo vykonateľné predbežné opatrenie zakazujúce vtedajšej správkyni Mgr. Rapiovej speňažiť OC Monar. Na takto uvedených dôvodoch odvolania, preto žiada odvolací súd, aby ním napadnutý rozsudok zmenil tak, že vyhovie jeho žalobe. K odvolaniu priložil listiny, tak ako sú založené na č.l. 448-458.

K odvolaniu bolo súdu prvej inštancie dňa 07.06.2017 doručené vyjadrenie žalovaného v 1. rade. Správkyňa konkurznej podstaty považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne, odvolateľ okrem už zistených skutkových záverov neuviedol v odvolaní žiadne iné právne skutočnosti než tie, ktoré tvrdil pred súdom prvej inštancie a má za to, že nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu titulom, že bol jedným z uchádzačov o predaj majetku. KOMMERZ s.r.o. (žalobca) preto nie je subjektom, ktorý by sa účinne mohol domáhať určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX obec: A. H., okres: Senec. Žalobca nie je vlastníkom predmetu sporu, ani mu nesvedčí vlastnícke právo k predmetu sporu. Poukazuje na priebeh speňažovania vtedajšou správkyňou konkurznej podstaty Mgr. Rapiovou, pričom poukazuje na podstatu a účel žaloby podľa ust. § 80 písm. c/ OSP. Zároveň poukazuje na judikatúru v oblasti rozhodovania súdov, a to uznesenie NS SR sp. zn. 5M Cbo 1/2010, sp. zn. 1CdO 26/07, 2CdO 231/07, 1Cdo 91/2006. Má za to, že rozhodnutie súdu je vecne správne. K vecnej stránke posudzovanej žaloby a podaného odvolania v časti II. zhrnula nasledovné skutočnosti, tak ako sú obsahom bodov 1 - 9. Má za to, že na strane žalobcu absentuje naliehavý právny záujem na žalobe a jej výsledku, Poukazuje na skutočnosť, že v čase, kedy správca žiadal udelenie záväzného pokynu, neexistoval predpoklad uvedený v ust. § 82 ods. 1 písm. b/ ZKR, t.j. že po uspokojení zabezpečenej pohľadávky zabezpečeného veriteľa oddelenej podstaty zvýši v oddelenej podstate majetok, z ktorého by sa mohli uspokojiť nezabezpečení veritelia. V posudzovanom prípade, preto vtedajšia SKP nebola povinná postupovať spôsobom, ktorý uvádza odvolateľ a nebola ani oprávnená žiadať záväzný pokyn veriteľský výbor (ďalej len „VV“), resp. súd. V konaní má za to, že VV, ani súd zastupujúci VV, neboli v danom prípade príslušným orgánom. Správca v danej veci postupoval v zmysle ponuky a ponukového konania vyhlásenom v Obchodom vestníku č. 45/2014 a disponoval platne a záväzne udeleným záväzným pokynom príslušného orgánu, ktorý mu bol udelený v súlade s ust. § 83 ods. 1 písm. b/, d/ a e/ ZKR. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo dokazovaním náležite zistené, že verejné ponukové konanie prebehlo v súlade s ust. § 92 ods. 1 písm. b/ a že vyhlásenie ponukového konania bolo zverejnené v OV, ktorý je vydávaný MS SR. Obchodný vestník je základným médiom pre zverejňovanie podaní, vyhlásenie ponukového konania je všeobecne akceptovaný médiom pre konkurzy a reštrukturalizácie. Ostatné dôvody odvolania považuje za nepreukázané a tieto boli v dokazovaní pred súdom prvej inštancie riadne vyvrátené, preto žiada žalobu zamietnuť a rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správne.

Súd prvej inštancie doručil odvolanie žalobcu žalovanému v 2. rade, aby sa v lehote uvedenej vo výzve zo dňa 15.06.2017 písomne vyjadril. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 24.05.2017, ktoré doručil do podateľne súdu prvej inštancie dňa 20.06.2017 (č.l. 468-485) vyplýva, že považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne v celom rozsahu a odvolanie žalobcu považuje za nedôvodné, nakoľko

vykladá ustanovenia zákonov spôsobom, ktoré nemá oporu v právnej vede a ustálenej judikatúre. Rozporuje námietku právnej istoty podľa čl. 2 CSP, na ktorú poukazuje odvolateľ v kontexte so zásadou prejudiciality podľa ust. § 194 odvolávajúc sa na nález ÚS SR 349/09. Poukazuje v kontexte na námietky, že uznesením Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod č.k. 2CoKR/120/2014, o potvrdení rozhodnutia súdu prvej inštancie vydaného v konaní vednom pod č.k. 6R/3/2013-477, boli niektoré otázky prejudikované a poukazuje na ust. § 218 ods. 1, ust. § 228 ods. 1, ust. § 234 ods. 2 CSP. Z obsahového hľadiska je výrok rozsudku tou časťou, ktorá ako jediná nadobúda právoplatnosť a zaväzuje strany sporu (ust. § 228 , pričom uznesením citovaného rozhodnutia bola z funkcie SKP odvolaná Mgr. Alexandra Rapiová. Z uvedeného odvodzuje, že odvolanie z funkcie správcu má účinky voči tejto osobe, pričom citovaný nález ÚS SR 349/09 sa týka štátno- zamestnaneckého pomeru a nemožno ho aplikovať na posudzovaný prípad. Zároveň uvádza, že v prípade posudzovanom ÚS SR bola preukázaná totožnosť predmetu konania (alebo prejudiciálnej otázky), zákonnosť skončenia štátno-zamestnaneckého pomeru, ako aj totožnosť účastníkov konania. Pričom z rozhodnutia odvolacieho súdu vydaného v konaní 2CoKR/120/2014-610 zo dňa 06.08.2014 vyplýva, že výrokom uvedeného rozhodnutia bolo potvrdené odvolanie Mgr. Alexandry Rapiovej z funkcie SKP, a nie určenie vlastníckeho práva k predmetu sporu, preto nemožno na toto rozhodnutie poukazovať a už vôbec prihliadať. Neexistuje žiadne iné právoplatné rozhodnutie, ktoré by prejudikovalo rozhodovanie v predmete konania, teda spore o určenie vlastníckeho práva. Vo vzťahu k výhradám odvolateľa vo veci určenia hodnoty predmetu sporu v čase jeho predaja poukazuje na skutočnosť, že správca vyhlásil ponukové konanie celkom štyrikrát a za čas podniku neponúkol nikto viac než 10 % jeho údajnej hodnoty, preto správca využil oprávnenie vyplývajúce mu z ust. § 77 ods. 6 ZKR, a to ak počas konkurzu zistí, že hodnota majetku zapísaného do súpisu nezodpovedá hodnote uvedenej v tomto súpise, správca môže opätovne stanoviť hodnotu zapísaného majetku. Postup správkyne Mgr. Rapiovej preto považuje za vecne správny v súlade s ust. § 75 ods. 5 ZKR, ak nechala vypracovať znalecký posudok č. 2/2014, ktorým bola stanovená hodnota majetku na sumu 2.390.000,- Eur a potom čo bol informovaný zabezpečený veriteľ, bola takto stanovená nová súpisná hodnota majetku publikovaná v Obchodnom vestníku, čím boli splnené všetky zákonné podmienky. Správca podľa ust. § 77 ods. 6 k opätovnému stanoveniu hodnoty majetku zapísaného do súpisu nepotrebuje súhlas VV, a ani zabezpečeného veriteľa, čo vyplýva z formulácie poslednej vety ust. § 77 ods. 6 ZKR. Sám žalovaný z dôvodov neustáleho spochybňovania si dal posúdiť znalecký posudok č. 2/2014 Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ktorý vypracoval znalecký posudok č. 138/2015, kde bola stanovená hodnota predmetu sporu na sumu 2.420.000,- Eur, čo jednoznačne preukazuje účelovosť znaleckých posudkov uvedených žalobcom. Vo vzťahu k tvrdeniu odvolateľa o tom, že neboli splnené predpoklady uvedené v ust. § 82 ods. 1 písm. b/ uvádza, že správca pred konaním právnych úkonov v ponukovom konaní vyhlásenom v Obchodnom vestníku č. 45/2014 mal v súlade s ust. § 83 ods. 1 písm. b), d) a e) udelený záväzný pokyn ako postupovať pri speňažení časti podniku zabezpečeným veriteľom, ktorý bol jediným oprávneným subjektom takýto záväzný pokyn udeliť. Nemohlo preto dôjsť k porušeniu namietaného ustanovenia ZKR, ako uvádza odvolateľ. Vo vzťahu k tvrdeniu, že výberové konanie malo prejsť údajne neštandardne uvádza, že zverejnenie ponukového konania v Obchodnom vestníku, ktorý je vydávaný Ministerstvom spravodlivosti SR, nie je možné označiť za nevhodný spôsob, ako sa snaží odvolateľ. Rozporuje aj odvolávanie sa na ust. § 11 ods. 4 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, ako aj odvolávka na zák. č. 278/93, kde nie je explicitne uvedená povinnosť (dokonca ani zmienka), že sa konanie dražby musí zverejniť v periodickej tlači s celoštátnou pôsobnosťou. Vo vzťahu k nesprávnemu vypočítaniu hodnoty zabezpečeného majetku, kde sa malo údajne prihliadať na zostatok sumy na účte vo výške 33.567,93 Eur, uvádza, že skutočný zostatok na účte ku dňu 31.03.2014 bol vo výške 2.490,32 Eur (nie vo výške uvedenej odvolateľom). Nie je možné započítavať v prospech zabezpečeného veriteľa niečo, čo v rozhodnom čase (deň nadobudnutia vlastníctva) v ním (odvolateľom) tvrdenej výške neexistovalo. Účet slúžil na úhradu pohľadávok proti podstate a jeho stav sa preto v priebehu konania menil, preto námietka žalobcu aj v tejto časti nie je opodstatnená. Vo vzťahu ku kreovaniu príslušného orgánu vo vzťahu k majetku tvoriaceho zabezpečené podstatu podľa ust. § 82 ods. 2 písm. d/ poukazuje žalovaný na skutočnosti, že orgán oprávnený udeliť záväzný pokyn bol kreovaný vecne správne. Za nepravdivé považuje tvrdenie žalobcu, že by sa mala vždy vziať do úvahy aj súpisová hodnota majetku, ktorého sa netýka speňažovanie a tým vytvoriť stav tvrdený žalobcom. Vo vzťahu k právnej kvalifikácii samotnej zmluvy o predaji časti podniku, jej náležitostí vo vzťahu k obsahu odvolania žalovaný uvádza a poukazuje na vyjadrenie Krajského súdu v Bratislave v uznesení vydanom pod č.k. 2CoKR/81/2014-473, ktorý konštatoval, že je špeciálnou právnou normou nadväzujúcou na ostatné právne normy, je teda špeciálnym zákonom nielen vo vzťahu k vtedy platnému OSP, ale aj k ObchZ. Aj spôsob predaja podniku, resp. jeho časti je

vymedzený v ZKR, pričom úprava v má prednosť a je zjavne odlišná než úprava uvedená v ust. § 476 a nasl. ObchZ. Poukazuje na ust. § 92 ods. 2 ZKR, kde zo záväzkov súvisiacich s podnikom prechádzajú záväzky, ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku úpadcu po jeho vyhlásení. Z uvedeného vyplýva, že zmluvou o prevode časti podniku neprechádzajú všetky záväzky úpadcu, ale len tie záväzky, ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkou podniku úpadcu. Poukazuje aj na rozhodnutie NS ČR publikované pod č. 32OdO 523/2003. Čo sa týka namietaného nedostatku prevodu pohľadávok, tak ten nie je krytý ustanovením § 580 ods. 2 OZ. Na nadobúdateľa neprechádzajú najmä peňažné pohľadávky a dlhy prenajímateľa, ktoré vznikli za trvania pôvodného nájomného vzťahu, ako je napr. pohľadávka prenajímateľa na splatné nájomné, zľava z nájomného a pod. Pre peňažných pohľadávok z nájmu, ako tvrdí odvolateľ, by preto podľa žalovaného bolo v rozpore s ust. § 86 ods. 3 posledná veta ZKR, ktorý jednoznačne uvádza, že výťažok z nájmu sa považuje za výťažok zo speňaženia majetku podliehajúci konkurzu. Vo vzťahu k námietke absencie prechodu zamestnancov vo vzťahu k zmluve o predaji časti podniku, považuje žalovaný túto námietku za bezpredmetnú, nakoľko súčasťou prevádzanej časti podniku neboli zamestnanci, nakoľko úpadca žiadnych zamestnancov k tomuto dňu neevidoval. Vo vzťahu k namietanému porušeniu ust. § 217 ods. 1 žalovaný uvádza, že súd má posudzovať, či došlo k splneniu podmienok ponukového konania, tým aj podmienok na uzatvorenie predmetnej zmluvy k tomu okamihu, kedy sa právny úkon uskutočnil. Opačný výklad by vniesol právnu neistotu do vzťahov účastníkov konania. Z uvedeného preto vyplýva, že súd prvej inštancie v konaní nerozhodoval v rozpore s ust. § 217 ods. 1 a argumentácia odvolateľa je v tejto časti nesprávna. Vo vyjadrení ďalej poukazuje na ust. § 67 ZKR, ust. § 137 písm. c/ CSP. Zmluva o predaji časti podniku zo dňa 10.04.2014 sa týka majetku zaradeného do osobitnej podstaty zabezpečeného veriteľa a tak žalobca ako nezabezpečený veriteľ nemá právo na uspokojenie svojej pohľadávky z tejto časti majetku úpadcu. Tým nemohlo dôjsť ani k ohrozeniu jeho práva ako uvádza v odvolaní. Akékoľvek hypotetické výpočty odvolateľa, nemajú oporu v objektívnej realite, pretože majetok, ktorý je predmetom namietanej zmluvy sa podarilo predať až v 5. kole za cenu 700.000,- Eur a tým je dostatočne preukázané, že dosiahnutá hodnota zodpovedala najvyššej ponuke na trhu. Žalovaný preto považuje za preukázané, že odvolateľ ako žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na podanej žalobe. Vo vzťahu k námietke, že uzavretiu zmluvy o predaji časti podniku bránilo vydané predbežné opatrenie, žalovaný uvádza, že uvedené predbežné opatrenie súdom prvej inštancie v konaní 6K/3/2013, ktorým súd zakázal a obmedzil činnosť vtedajšej SKP Mgr. Rapiovej bolo odvolacím súdom rozhodnutím vydaným v konaní pod č.k. 2CoKR/81/2014-473 zo dňa 29.05.2014 zrušené ako nezákonné v celom rozsahu. Z odôvodnia rozhodnutia odvolacieho senátu vyplýva, že predbežné opatrenie, tak ako bolo vydané, ani vydané byť nemalo, nakoľko zákon vydanie predbežného opatrenia obmedzujúceho správcu konkurznej podstaty nedovoľuje. Navyše poukazuje na to, že uvedené predbežné opatrenie nebolo ku dňu 10.04.2014 (deň uzavretia Zmluvy o predaji časti podniku) doručené ani jednému z účastníkov pričom s poukazom na vtedajšie ust. § 171 ods. 2 OSP (platné v tom čase) nenadobudlo ani vykonateľnosť. Týmto vyvracia tvrdenia odvolateľa. Poukazuje aj na uznesenie ÚS SR JÚS 10/2013-22 zo dňa 16.01.2013. Žalovaný v 2. rade preto nadobudol vlastnícke právo k predmetu sporu v súlade so zákonom, na základe zákona pri predaji boli splnené všetky podmienky na to, aby sa stal plnoprávnym vlastníkom veci. Žiada, aby odvolací súd potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vydané v konaní 3Cbi/18/2014-434 zo dňa 07.02.2017.

Súd prvej inštancie doručil vyjadrenie k odvolaniu na vedomie v zmysle ust. § 374 ods. 3 CSP, tak ako vyplýva z doručenky na č.l. 510, doručil vyjadrenie k odvolaniu aj žalovanému v 1. rade, tak ako vyplýva z doručenky na č.l. 511. Žalovaný v 1. rade sa mailom zo dňa 02.11.2017 vyjadril, že zotrváva na obsahu vyjadrení a má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne v celom rozsahu.

Dňa 20.11.2017 bolo do podateľne súdu prvej inštancie doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu Mgr. Zdenka Nováčka, advokáta k vyjadreniam k odvolaniu zo strany oboch žalovaných. Vo vyjadrení právny zástupca žalobcu uvádza, že rozporuje vyjadrenia a naďalej zotrváva, že je ohrozené právo, na čo najvyššie uspokojenie pohľadávky klienta podľa ust. § 5 v znení ust. § 94 a § 95 ods. 1 (či už z oddelenej alebo len zo všeobecnej podstaty, čomu sa následným vrátením OC Monar späť do konkurznej podstaty, spolu s jej následným speňažením, snažil žalobca predísť žalobou. Poukazuje na obsah odvolania voči rozsudku súdu prvej inštancie. Má za to, že pri predaji došlo k hrubému porušenie právnych predpisov, ak predaj nebol v zmysle ust. § 82 odsúhlasený aj konkurzným súdom, ako aj z dôvodu, že správca (Mgr. Alexandra Rapiová) zverejňovala ponuky nie v časti „predaj majetku“ OV. Napáda dôvodnosť vypracovaného č. 2/2014. Poukazuje na ust. § 194 CSP. Žalovaného v 2. rade považuje za singulárneho nástupcu žalovaného v 1. rade, ako aj od r. 2014 jedným z účastníkov

(veriteľom) konkurzného konania vedeného pod č.k. 6K/3/2013. Má za to, že súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal so všetkými otázkami a že sa neriadil ústavným princípom právnej istoty. Opätovne poukazuje na rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým potvrdil odvolanie Mgr. Alexandry Rapiovej z funkcie správcu konkurznej podstaty a na dôvody odvolania. Vyjadruje svoje stanovisko v zhode s dôvodmi odvolania, a to vo vzťahu k znaleckým posudkom č. 72/2013, č. 10/2012, poukazuje na ust. § 83 ZKR, ust. § 39 OZ, ust. § 47 ods. 1 OZ. Má za to, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani s ostanými námietkami žalobcu vo vzťahu k ním deklarovanému rozporu posudkov č. 2/2014 a č. 138/2015, ktoré predložili žalovaní a na ktoré sa súd prvej inštancie odvolal vo vzťahu k určeniu hodnoty OC Monar pod úrovňou zabezpečenej pohľadávky veriteľa. Poukazuje aj na pochybenie súdu prvej inštancie, ktorý sa nevysporiadal s úpadcovým účtom v sume 33.567,93 Eur a tým poukazuje na hodnotu (výšku) pohľadávky zabezpečeného veriteľa z hľadiska určenia orgánu, ktorý má udeľovať záväzné pokyny vo vzťahu k speňaženiu majetku, a to OC Monar. Má za to, že príslušným orgánom mal byť v danom prípade zabezpečený veriteľ spolu s veriteľským výborom. Správca mal preto podľa jeho názoru požadovať v zmysle ust. § 82 záväzné pokyny pri speňažovaní majetku od súdu, ktorý ich nahrádzal neexistujúci veriteľský výbor. Vo vzťahu k samotnej zmluve poukazuje na dôvody, ktoré sú zhodné s obsahom jeho odvolania a považuje túto zmluvu v rozpore s ust. § 92 ods. 2 ZKR. Má za to, že vznikali aj ďalšie záväzky z odberu médií, upratovania strážnej služby a bolo potrebné tam zahrnúť aj záväzky z nájomných zmlúv (vrátka zábezpeky nájomcom, preplatky zo záloh na odber médií a kaucie a ich vrátky vložené ako investície zo strany nájomcov). Nesúhlasí s dôvodmi rozsudku poukazuje na ust. § 5, ust. § 94, ust. § 95 ods. 1 ZKR. Zároveň poukazuje na neskôr zrušené predbežné opatrenie, ktoré však v čase od 11.04.2014 do 12.06.2014 bolo vykonateľné. Poukazuje na obmedzenie žalovanému v 1. rade scudziť v prospech žalovaného v 2. rade predmetnú nehnuteľnosť, a preto má za to, že žalovaný v 2. rade nebol dobromyseľný. Pridržiava sa odvolania, ako aj ďalších podaní s tým, že žiada zrušiť odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu.

Krajský súd v Bratislave prejednal vec v napadnutej časti podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podstatnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania bolo, či súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav prejednávanej veci a akými právnymi skutočnosťami sa zaoberal pri posudzovaní žaloby o určenie neplatnosti Zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 10.04.2014 (a určení vlastníckeho práva v prospech úpadcu). Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že podstatnou otázkou pri rozhodovaní súdu bolo právne ustáliť, či žalobca v konaní o určenie neplatnosti Zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 10.04.2014 preukázal a náležite pred súdom prvej inštancie preukázal právny dôvod podanej žaloby voči označeným žalovaným (procesné podmienky konania). Odvolací súd v zhode so skutkovými závermi zistenými súdom prvej inštancie v konaní 3Cbi/18/2014 zistil, že dňa 10.04.2014 uzatvoril žalovaný v 1. rade, vtedajší správca konkurznej podstaty NECHASIM, s.r.o. (Mgr. Alexandra Rapiová), so žalovaným v 2. rade THERMIUS, s.r.o., Zmluvu o predaji časti podniku, ktorú previedol na žalovaného v 2. rade vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, v kat. území: A. H., za sumu 700.000,- Eur. Uznesením súdu prvej inštancie dňa 05.10.2016 pripustil zmenu žalobného návrhu, a to rozšírením, kde žalobca žiadal okrem určenia neplatnosti predmetnej zmluvy aj určenie, že tieto nehnuteľnosti (vymedzené vo výroku) patria do konkurznej podstaty úpadcu NECHASIM, s.r.o., ako aj to, že spoločnosť NECHASIM, s.r.o. (úpadca) je vlastníkom predmetných nehnuteľnosti. Odvolací súd pri preskúmaní odvolacích dôvodov, tak ako ich uviedol odvolateľ (žalobca) v odvolaní zo dňa 11.04.2017, doručené dňa 11.04.2017, na č.l. 436-447 zistil, že odvolateľ sa domáhal naplnenia ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP. V konaní pred súdom prvej inštancie tak ako vyplýva z obsahu spisu vedenom pod č.k. 3Cbi/l 8/2014, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie, z ktorého vecne správne zistil, že žalobca bol zároveň v postavení záujemcu o predmetnú časť podniku, a to v 3. kole, kedy predložil ponuku vo výške 360.000,- Eur. Ponuka bola právnym predchodcom žalovaného v 1. rade odmietnutá na základe podnetu zabezpečeného veriteľa. Súdom prvej inštancie konštatovaný nedostatok naliehavého právneho záujmu odvolateľa (žalobcu) z dôvodov, ktoré sú uvedené v bode 22. odôvodnenia rozsudku zo dňa 07.02.2017, sú vecne správne a odvolací súd nenašiel žiadne pochybenie súdu prvej inštancie v tomto smere, ktoré by zakladalo zrušenie alebo zmenu ním vydaného rozhodnutia. Nie je možné preto v tejto časti prihliadnuť k odvolaniu žalobcu. Vo vzťahu k tvrdeniu, že žalobca ako záujemca o predaj predmetu sporu ponukové kolá neakceptoval a navrhoval predaj iným spôsobom (napr. cestou investičných fondov, finančných domov, realitných kancelárií a pod.) poukazujúc na záznam zo dňa 18.11.2013, nemožno brať ako obranu a k nej prihliadnuť, nakoľko žalobca nie je rozhodujúcim veriteľom z hľadiska jeho hlasovacích práv. Názor veriteľa v konkurze je

limitovaný výškou jeho uznanej pohľadávky, jeho postavením v orgánoch (veriteľskom výbore) alebo jeho postavením ako zabezpečeného veriteľa. Konkurzné konanie je konaním, v ktorom veritelia (pluralita veriteľov a ich záujmov) uplatňujú svoje práva spôsobom a formou, ktoré upravuje zák. č. 7/2005 Z.z. Prezentovanie ich názorov, podnetov, postojov je preto vyjadrené v podobe záväzných pokynov udeľovaných podľa ust. § 82 ods. 1 v kontexte ods. 2 písm. a/ a b/ ZKR, a to buď veriteľským výborom na základe výsledkov hlasovania, alebo zabezpečeným veriteľom. Odvolateľ (žalobca) nemá v konkurze postavenie zabezpečeného veriteľa vo vzťahu k predmetu sporu - teda nemá postavenie, ktoré by mu zakladalo udeľovať záväzné pokyny podľa ust. § 82 ods. 1 v kontexte ust. § 82 ods. 2 písm. b) prvá časť vety pred bodkočiarkou zák. č. 7/2005 Z.z. ZKR. Obranu odvolateľa v tejto časti preto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Vo vzťahu k námietke odvolateľa k predloženým znaleckým posudkom tak, ako sú založené v spise a navrhovaným dôkazom na ich vykonanie, odvolací súd nezistil pochybenia v konaní súdu prvej inštancie, ak tento neprihliadol k tvrdeniu, o spornosti vypracovaných znaleckých posudkov, a to č. 2/2014 znalcom Ing. Ľudovítom Kunákom zo dňa 25.01.2014, ani k spornosti posudku č. 138/2015 vypracovanom Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. Odvolací súd v zhode so závermi zistenými súdom prvej inštancie mal za preukázané, že hodnota predmetu sporu, tak ako bola ustálená, či už č. 2/2014 (na sumu 2.390.000,- Eur) alebo č. 138/2015 (na sumu 2.420.000,- Eur) neprevyšovala výšku zabezpečeného veriteľa (výška prihlásenej a zistenej pohľadávky zabezpečeného veriteľa predstavovala sumu 2.443.381,61 Eur), ktorý tak bol jediným veriteľom, ktorému svedčalo právo udeliť záväzný pokyn vtedajšej správkyni Mgr. Rapiovej, a to podľa ust. § 82. ods. 2 písm. b/ ZKR. Podľa uvedeného ustanovenia je príslušným orgánom zabezpečený veriteľ oddelenej podstaty, ak ide o majetok tvoriaci oddelenú podstatu. K námietke odvolateľa, či vtedajšia správkyňa Mgr. Rapiová postupovala správne, ak opätovne stanovila novú hodnotu majetku, opierajúc sa o nove znalecké posudky, odvolací súd konštatuje, že podľa ust. § 77 ods. 6 ZKR: „ak sa počas konania zistí, že hodnota majetku zapísaného do súpisu nezodpovedá hodnote, správca môže opätovne stanoviť hodnotu zapísaného majetku.“ V danom prípade preto bola správkyňa oprávnená postupovať podľa ust. § 77 ods. 6 a odvolací súd nenašiel dôvody, ktoré by viedli k pochybeniam na jej strane. K tomuto záveru odvolací súd dospel v súvislosti s tým, že v priebehu všetkých piatich ponukových konaní sa nepodarilo dosiahnuť cenu približujúcu sa hodnote uvedenej žalobcom. Správca v čase, kedy žiada o udelenie záväzného pokynu, je povinný zistiť príslušný orgán, ktorému žiadosť adresuje (ust. § 82 ods. 1, ods. 2 v kontexte ust. § 83 . Zo spisu (vyjadrení a listín založených stranami sporu) odvolací súd zistil, že správca pred konaním prvých právnych úkonov v ponukovom konaní vyhlásenom v Obchodnom vestníku č. 45/2014 mal v súlade s ust. § 83 ods. 1 písm. b/ a písm. d/ (e) udelený záväzný pokyn ako postupovať pri speňažení predmetnej časti podniku, a to zo strany zabezpečeného veriteľa, ktorý bol jediným takýto záväzný pokyn správkyni udeliť. Odvolací súd preto nenašiel dôvody, ktoré uvádza odvolateľ a ktoré by mali za následok neplatnosť predmetnej zmluvy v zmysle ust. § 39 ObčZ. Vo vzťahu k odvolaniu v tej časti, v ktorej odvolateľ napáda netransparentnosť ponukového konania z dôvodu, že ponuka bola zverejnená v Obchodnom vestníku, nie v časti „predaj majetku“, ale v časti „zverejnenia správcu“, odvolací súd sa stotožnil s obsahom vyjadrenia odporcu v 2. rade zo dňa 24.05.2017 (č.l. 471), v ktorom uvádza, že Obchodný vestník je všeobecne uznaným médiom, ktorý je vydávaný Ministerstvom spravodlivosti SR. Obchodný vestník je verejne prístupný, publikovaný na oficiálnych stránkach webového sídla MS SR. Zverejnenie ponuky preto prebehlo v súlade s ust. § 92 ods. 1 písm. d/ tým, že sa konania mohol zúčastniť neurčitý počet osôb. Nemožno prihliadnuť k zákonu č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, ani k zákonu č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, ktoré uvádza odvolateľ vo vzťahu k publicite ponúk, nakoľko zák. č. 7/2005 Z.z. je lex specialis. Zverejnenia správca vykonáva spravidla v Obchodnom vestníku, zverejnenie preto nemožno vyhodnotiť ako netransparentné. Vo vzťahu k argumentácii odvolateľa (žalobcu) vyjadrenej v uznesení odvolacieho súdu v konaní 2CoKR/120/2014, ktorým potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie o odvolaní doterajšej správkyne Mgr. A. Rapiovej odvolací súd uvádza, že tieto závery nemožno bez výhrad brať ako judikované, nakoľko sa netýkali predmetu sporu vedenom pred súdom prvej inštancie a rozsah vykonávaného dokazovania pri odvolaní správcu a rozsah vykonávaného dokazovania pri žalobe o určení neplatnosti, či určení vlastníckeho práva, je diametrálne odlišný. Nemožno preto prihliadnuť ani v tejto časti k odvolaniu žalobcu. Vo vzťahu k právnej kvalifikácii zmluvy o predaji podniku a námietkam odvolateľa odvolací súd poukazuje, že úprava zák. č. 7/2005 Z.z. je úpravou lex specialis. Nemožno aplikovať úpravu zmluvy o predaji podniku, tak ako je vymedzená v ust. § 476 a nasl. zák. č. 513/1991 Zb. ObchZ bez kontextu na lex specialis (zák. č. 7/2005 Z.z. . V danom prípade sa preto ust. § 476 a nasl. ObchZ primerane použije na zmluvu o predaji podniku, alebo jeho časti. Podľa ust. § 92 ods. 2 zo záväzkov súvisiacich s podnikom na kupujúceho prechádzajú len záväzky, ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku po predaji podniku a nepeňažné záväzky z pracovno-právnych vzťahov uvedených v zmluve. V čase

prevodu podniku odvolací súd neidentifikoval existenciu záväzkov (vyplývajúcich z listín a obsahu spisu), ktoré by mali byť prevedené na kupujúceho. Zároveň odvolací súd poukazuje na znenie Zmluvy o prevode časti podniku zo dňa 10.04.2014, v ktorej je uvedené, že zo záväzkov prechádzajú len záväzky, ktoré vzniknú z trvajúcich zmlúv po prechode vlastníckeho práva k predmetu prevodu na kupujúceho (identifikácia okamihu prevodu záväzkov). Vo vzťahu k vráteniu zábezpek nájomcom, odvolací súd prihliadol k tvrdeniu, že správca vrátil nájomcom poskytnuté zábezpeky titulom ukončenia nájomných vzťahov ešte pred speňažovaním a uzavretím predmetnej zmluvy. Nemožno preto prihliadnuť k dôvodom odvolania a vyvodiť neplatnosť zmluvy z dôvodov, ktoré uvádza odvolateľ. V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo podľa názoru a záverov zistených odvolacím súdom porušené ustanovenie § 217 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie má pri skúmaní otázky naplnenia podmienok namietanej neplatnosti zmluvy, resp. určenia vlastníckeho práva posudzovať, či došlo k splneniu podmienok ponukového konania a tým splneniu podmienok na uzatvorenie zmluvy k okamihu, keď sa právny úkon urobil. Nemožno preto prihliadnuť na písomnosť doloženú ako ponuka iného subjektu v priebehu konania pred súdom prvej inštancie (ponuka spoločnosti Modeste). Táto ponuka nemôže byť listinou, ktorá by zakladala konštatovanie neplatnosti, alebo závery vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva v prospech žaloby. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom, vyjadreným v bode 20. odôvodnenia (spriaznenosť žalovaného v 2. rade vo vzťahu k zabezpečenému veriteľovi), ako aj s vyhodnotením tohto skutkového záveru, tak ako je uvedený v bode 24. odôvodnenia rozsudku, kde sa konštatuje, že daná skutočnosť nemá žiaden preukázaný dopad na výšku kúpnej ceny dosiahnutej speňažením, ani na predmet sporu. Vo vzťahu k tvrdeniu odvolateľa v tej časti, že uzavretiu zmluvy bránilo nariadené predbežné opatrenie súdom v konaní 6K/3/2013, odvolací súd zistil, že toto predbežné opatrenie bolo uznesením odvolacieho súdu v konaní 1CoKR/4/2015 - strana 146 (právoplatné dňom 19.03.2015) zmenené tak, že návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia bol vo vzťahu k žalovanému v 2. rade zamietnutý. Nakoľko je pre rozhodovanie súdu podstatný stav veci v čase vydania rozhodnutia, nemožno prihliadnuť k obrane a dôvodom odvolateľa. Odvolací súd v kontexte naliehavého právneho záujmu sa stotožnil s tým, že nevyhnutným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie (v danom prípade o určenie vlastníctva) je preukázanie naplnenia naliehavého právneho záujmu. Rozhodujúci je právny záujem žalobcu, nie žalovaného (odporcu). Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť v konaní preto zaťažuje žalobcu. Zákon vyžaduje existenciu preukázania naliehavého právneho záujmu nielen v čase začatia konania, ale aj v čase rozhodovania súdom, pričom účelom je zabrániť vyvolávaniu sporov bez praktického významu pre strany sporu. Naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu. V danom prípade však žalobca, ako konkurzný veriteľ, v neposlednom rade aj samotný záujemca o predaj majetku, ktorého prinavrátenia sa do podstaty súdom prvej inštancie v konaní domáha nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu nakoľko jeho postavenie ako veriteľa (nezabezpečeného) by nebolo v priaznivejšom postavení vzhľadom k výške pohľadávky zabezpečeného veriteľa a hodnote majetku, čím je daný vecne správny záver zistený súdom prvej inštancie vymedzený v bode 26, 27, a 28 odôvodnenia rozhodnutia. Odvolateľ preto podľa názoru odvolacieho súdu nepreukázal dôvodnosť podaného odvolania, ani skutočnosti, v ňom uvedených, ktoré odvolací súd náležite preskúmal a nezistil dôvody zakladajúce zmenu, alebo zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

Na takto zistenom a uvedenom skutkovom základe preto odvolací súd vydal rozsudok, ktorým potvrdil vecnú správnosť vydaného rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 07.02.2017 v celom rozsahu.

Na takto uvedenom a zistenom skutkovom základe preto odvolací súd v zhode so závermi zistenými súdom prvej inštancie uvádza, že žalobca nepreukázal dôvodnosť ním podanej žaloby, neuniesol dôkazné bremeno tvrdených skutočností, a to ani v konaní pred súdom prvej inštancie, ani v konaní pred odvolacím súdom. Odvolateľ nepreukázal ním tvrdené skutočnosti, ktoré sú obsahom jeho odvolania, preto odvolací súd k nim nemôže prihliadnuť.

Na takto zistenom a uvedenom skutkovom základe preto odvolací súd nemôže vyhovieť odvolaniu žalobcu a rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdzuje.

Na tomto skutkovom základe preto odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa 07.02.2017 v celom rozsahu.

Podľa § 392 CSP, odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok, inak rozhoduje uznesením.

Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok prvého stupňa podľa § 387 potvrdil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ .