Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19C-17-2011.pdf
PDF · 139.99 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/17/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, pred sudkyňou JUDr. Katarínou Fakanovou, vo veci sporových strán žalobcu H. Á., D.. XX.XX.XXXX, N. O. F. XXXX/XX, O., právne zastúpený advokátkou JUDr. Ľubicou Sopkovou, AK Pribinova 3, Malacky, proti žalovanému JURKI - HAYTON s.r.o., so sídlom Prístavná 2, Bratislava, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou VIVID LEGAL, s. r. o., Plynárenská 7/A, Bratislava, o vyplatenie náhrady mzdy s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy v sume 2.841,36 € brutto s úrokom z omeškania: 9% ročne zo sumy 369,04 € od 16.03.2010 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 531,67 € od 16.4.2010 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 470,75 € od 16.05.2010 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 491,03 € od 16.06.2010 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 450,24 € od 16.07.2010 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd konanie zastavuje.
III. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu vo výške 100%, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 09.12.2010 sa domáhal žalobca vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného uhradiť navrhovateľovi sumu 2.596,41 € s príslušenstvom. Súčasne žiadal zaviazať žalovaného na náhradu trov konania. Žalobca ako prostriedok procesného útoku použil skutkové tvrdenia, podľa ktorých titulom náhrady nevyplatenej mzdy za obdobie od 08.02.2010 do 27.06.2010 je skutočnosť, že jeho pracovný pomer medzi účastníkmi konania vznikol pracovnou zmluvou č. XXXX zo dňa 01.09.2009 a bol dohodnutý na dobu neurčitú so skúšobnou dobou tri mesiace. Žalobca bol prijatý na pozíciu operátora čerpacej stanice s plnou hmotnou zodpovednosťou. Miestom výkonu práce bola čerpacia stanica v Malackách. Táto čerpacia stanica sa dňa 08.02.2010 stala terčom lúpežného prepadnutia. Od tohto dňa až do 27. 06. 2010 žalovaný neumožnil žalobcovi pracovať tak, ako to bolo dohodnuté v pracovnej zmluve. Dňa 19.02.2010 sa žalobca obrátil na žalovaného so žiadosťou o vysvetlenie. Žiadnej odpovede sa nedočkal. Následne bola žalovanému dňa 23.04.2010 zaslaná výzva na umožnenie pracovať. V prvej písomnosti zo dňa 18.02.2010 žalovaný uviedol, že neumožní žalobcovi pracovať pokiaľ nedoloží požadované bližšie nešpecifikované personálne doklady. Žalobca preto žalovanému zaslal kópiu zdravotného preukazu a potvrdenie o schopnosti vykonávať prácu počas nepretržitej prevádzky. V ďalšom liste žalovaný uviedol, že o ďalšom postupe rozhodne až po obdržaní výsledku vyšetrenia trestnej veci. Žalovaný vyzval žalobcu na nástup do zamestnania až listom zo dňa 21.06.2010. Žalobca začal opätovne pracovať až dňa 28.06.2010, t. j. v deň kedy bola jeho právnej zástupkyni písomnosť doručená. Tiež uviedol, že žalobca v čase od 08.02.2010 až do
28.06.2010 nevykonával druh práce dohodnutý v pracovnej zmluve, nakoľko mu to nebolo umožnené zo strany zamestnávateľa. Žalovaný nemal žiadny dôvod takto postupovať, nakoľko neexistovala žiadna prekážka v práci zo strany zamestnanca, ktorá by mu bránila prácu vykonávať. Mal za to, že žalovaný tak porušil základnú povinnosť zamestnávateľa, a to povinnosť prideľovať zamestnancovi prácu a nevyplatil žalobcovi náhradu mzdy za obdobie od 08.02.2010 do 27.06.2010 hoci bol žalobcom na úhradu opakovane vyzvaný. Žaloba mal za to, že za uvedené obdobie mu prináleží náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Nakoľko sa žalovaný dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania, žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania.
2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 32Ro/3355/2010-22, dňa 13.12.2010. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odôvodnený odpor, preto bol platobný rozkaz ex lege zrušený a vo veci bolo nariadené pojednávanie.
3. Žalovaný k veci uviedol, že tvrdenia žalobcu sa nezakladajú na pravde a žaloba je nedôvodná. Po prepade čerpacej stanice bol s ním vykonaný pohovor a bolo dohodnuté, že do skončenia vyšetrovania prepadu čerpacej stanice, nakoľko mal už dovolenku vyčerpanú. Keďže k došetreniu prípadu nedošlo, žalobca sa pýtal skôr na nástup do práce. S poukazom na tieto požiadavky žalobcu zamestnávateľ ho vyzval na nástup do práce na deň 25.6.. Tento list nebol však včas doručený žalobcovi, preto nastúpil na druhý deň na najbližšiu zmenu čo zamestnávateľ akceptoval. Žalobca mu nepredložil doklady, ktoré sú podmienkou pre výkon práce na čerpacej stanici, a to potvrdenie od lekára na vykonávanie nočných zmien a zdravotný preukaz, na základe ktorého je žalobca oprávnený predávať potraviny na čerpacej stanici. Žalobcu s týmito skutočnosťami oboznámil na stretnutí zo dňa 15.02.2010, ako aj listom zo dňa 18.02.2010, pričom v prítomnosti svedkov tento súhlasil, že do vyriešenia prepadu čerpacej stanice bude na neplatenom voľne. Pokiaľ ide o tvrdenie, že žalobca potrebné doklady žalovanému doručil, táto skutočnosť mu nie je známa a žiadal, aby žalobca toto svoje tvrdenie preukázal. Žalobca nastúpil do práce na výzvu žalovaného až dňa 28.06.2010 odkedy odmietal plniť pracovné príkazy vedúcej čerpacej stanice a bezdôvodne opúšťal svoje pracovisko. Na základe uvedených skutočností žalovaný so žalobcom dňa 13.08.2010 okamžite skončil pracovný pomer. Žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť a priznať náhradu trov konania.
4. Súd vo veci pod č. k. 19C/17/2011-130 dňa 25.10.2011 vyniesol rozsudok, ktorým návrh zamietol a zaviazal žalobcu k náhrade trov konania voči žalovanému. Rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, žiadal jeho zmenu tak, že odvolací súd návrhu v celom rozsahu vyhovie. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 5Co/479/2012-174 zo dňa 31.01.2014 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom uznesení vyslovil právny názor, že pracovnoprávne vzťahy podľa čl. 2 Zákonníka práce v znení platnom do 31.12.2011 môžu vznikať len so súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti (§ 13, ods. 3) zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. V Základných zásadách zákonníka práce je zásada zmluvnosti výslovne zvýraznená len na strane zamestnávateľa, s výnimkou prvej vety či. 2 ZP ktorá platí aj na zamestnanca. Výslovným zvýraznením zásady zmluvnosti len na strane zamestnávateľa zákonodarca akoby chcel zvýrazniť, že v uplatnení zásady zmluvnosti pracovnoprávnych vzťahov dominuje zamestnávateľ a že na strane zamestnanca - fyzickej osoby ide skôr o právnu, nie o faktickú slobodu pri rozhodovaní. Na druhej strane samotný výkon práva zamestnávateľa je aj pod pozitívnym zákonným obmedzením súladu s dobrými mravmi, ako aj zákazom jeho zneužitia. Negatívnou hranicou výkonu subjektívnych práv a povinností vyplývajúcich z pracovno- právnych vzťahov je zákaz zneužívať tieto práva na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Ak by sa v prípade výkonu práva zamestnávateľ dostal do rozporu s dobrými mravmi, alebo by došlo pri výkone jeho práva k zneužitiu práva, išlo by o absolútne neplatný právny úkon. Z argumentácie žalovaného počas celého súdneho konania, teda z jeho písomných i ústnych vyjadrení odznela teória ústne uzatvorenej dohody o poskytnutí, resp. čerpaní pracovného voľna bez náhrady mzdy so žalobcom. Žalobca uzavretie takejto dohody poprel, argumentujúc jednak svojou pripravenosťou na nástup do práce, už dňa 13.02.2010, kedy už jeho miesto bolo obsadené iným zamestnancom a potom 17.02.2010, teda deväť dní po prepade čerpacej stanice, v rámci ktorých čerpal tri dni dovolenky na zotavenie a potom i prejavením nesúhlasu s prejavom vôle žalovaného a jeho návrhom na čerpanie neplateného voľna tým, že návrh žalovaného, resp. zápis z rokovania dňa 15.02.2010 nepodpísal a bez podpisu tohto dokumentu opustil miestnosť. Dostatočne to deklaroval aj svojimi žiadosťami o nástup do práce, listami zo dňa 19.02.2010, 23.04.2010, 03.06.2010 a 20.07. 2010
na ktoré mu bolo oproti tvrdeniam žalovaného o uzavretej dohode dôvodené nedoložením potrebných personálnych dokladov a z toho dôvodu mu nebol povolený nástup na smenu (list zo dňa 17. resp. 18.02.2010 ). Listom zo dňa 03.05.2010 žalovaný v odpovedi na opätovnú žiadosť žalobcu uviedol, že vec je v štádiu trestného stíhania a po obdržaní výsledku vyšetrovania spoločnosť rozhodne o ďalšom postupe. Podľa názoru odvolacieho súdu, pokiaľ žalobca na prejav vôle žalovaného reagoval odmietnutím podpísania dotknutého zápisu z 15.02.2010 a opustením miestnosti, čo ani výpoveďami svedkov (zamestnancov odporcu), a ich zhodnými vyjadreniami o súhlase žalobcu s uzavretím dohody o čerpaní neplateného voľna, nemožno objektívne vyhodnotiť ako akceptáciu návrhu žalovaného zo stany žalobcu. Takéto správanie žalovaného treba totiž považovať za také, ktorého cieľom nie je dosiahnuť účel a zmysel sledovaný právnou normou, ale ktoré je v rozpore s ustálenými dobrými mravmi a môže viesť k spôsobeniu ujmy druhému účastníkovi, teda v tomto prípade žalobcovi. Odvolací súd preto uložil súdu prvého stupňa prehodnotiť skutkový stav vychodiac z návrhov účastníkov, vypočutím svedkyne L. Š., prítomnej pri prepade čerpacej stanice o psychickom stave žalobcu, svedkyne O., ako vedúcej čerpacej stanice, ktorá podávala podnety zamestnávateľovi a ako prvá reagovala na žiadosti žalobcu a vypočutím mzdovej účtovníčky prípadne zabezpečením dokladov, z ktorých bude zrejmý presný počet dní dovolenky, na ktorú mal žalobca za odpracované obdobie nárok a v zmysle toho bude súd postupovať pri výpočte náhrady mzdy za obdobie prekážok v práci zo strany zamestnávateľa, podľa ustanovení § 142 ods. 3 Zákonníka práce.
5. Súd doplnil doteraz vykonané dokazovanie o listinné dôkazy a výsluch svedkov L. Š., G. O., O.. U. S., D.U. Á., O.. Z. Á., osobným spisom navrhovateľa, mzdovými listami navrhovateľa za rok 2010, mesačným výkazom dochádzky za mesiac február, marec, júl, august 2010, pričom zistil tento stav vo veci:
6. Z Pracovnej zmluvy navrhovateľa súd zistil, že účastníci konania dňa 01.09.2009 uzavreli pracovnú zmluvu na dobu neurčitú. Predmetom zmluvy boli práce vo funkcii operátor ČS - práca pozostáva z predaja pohonných hmôt a ostatného tovaru s plnou hmotnou zodpovednosťou.
7. Zo zápisu zo stretnutia zo dňa 15.02.2010 súd zistil, že žalobca mal zostať dočasne na neplatenom voľne a to až do skončenia vyšetrovania prepadu čerpacej stanice. Žalobca zápis nepodpísal.
8. Z Registračného listu FO zo dňa 11.03.2010 súd zistil, že žalovaný nahlásil na Sociálnu poisťovňu prerušenie pracovného pomeru žalobcu ku dňu 17.02.2010 z dôvodu čerpania pracovného voľna bez náhrady mzdy.
9. Z potvrdenia zo dňa 17.02.2010 vyplýva, že žalovaný nepovolil žalobcovi nástup na smenu, nakoľko nepredložil požadované potrebné doklady na výkon práce. Uvedený stav trval aj 18.02.2010.
10. Z potvrdenia na prácu v nočných zmenách súd zistil, že lekár O.. M. X. dňa 25.02.2010 vydal žalobcovi potvrdenie o spôsobilosti na prácu v nočných zmenách. Z príjmových dokladov zo dňa 24.02.2010 a 25.02.2010 súd zistil, že žalobca za vydanie zdravotného preukazu a potvrdenia o spôsobilosti na nočnú zaplatil lekárovi príslušný poplatok.
11. Z výzvy na umožnenie pracovať súd zistil, že žalobca dňa 23.04.2010 vyzval žalovaného na riadne prideľovanie práce, výzva bola žalovanému doručená dňa 26.04.2010.
12. Z odpovede žalovaného na výzvu na umožnenie pracovať zo dňa 03.05.2010 súd zistil, že trestná vec je štádiu riešenia a po obdržaní výsledku sa spoločnosť rozhodne o ďalšom postupe, tiež konštatoval, že žalobca nepredložil doklady, ktoré mu chýbali k výkonu práce.
13. Z Uznesenia ČVS: ORP-XXX/X-OVK-BH-XXXX zo dňa 06.05.2010 súd zistil, že Okresné riaditeľstvo PZ trestné stíhanie prerušilo, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe.
14. Z výzvy zo dňa 21.06.2010 súd zistil, že žalovaný vyzval žalobcu, aby sa dňa 25.06.2010 dostavil na pracovisko.
15. Z Registračného listu FO zo dňa 28.06.2010 súd zistil, že žalovaný ohlásil Sociálnej poisťovni zánik prerušenia pracovného pomeru navrhovateľa.
16. Z Okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 13.08.2010 súd zistil, že zamestnávateľ so žalobcom okamžite skončil pracovný pomer z dôvodu opakovaného závažného porušenia pracovnej disciplíny.
17. Z výpovede svedkyne R. B. súd zistil, že žalobca na čerpacej stanici zabezpečoval obsluhu, predaj, čistotu a styk so zákazníkmi. Po tom čo došlo k prepadu čerpacej stanice bol u nich žalobca na firme, aby sa k prepadu vyjadril. Bolo to asi 15.02.2010 po tom, čo žalobca ukončil dovolenku, pričom zároveň požiadal o ďalšie voľno. Záznam z tohto stretnutia bol síce vyhotovený, avšak žalobca odišiel skôr, preto ho ani nečítal a ani nepodpísal. Záver bol taký, že žalobca požiadal o voľno s tým, že mu bude umožnené byť na neplatenom voľne až kým sa celá vec nevyrieši. Žalobca s navrhnutým neplateným voľnom výslovne súhlasil, lebo hovoril, že od prepadu nevie spávať, budí sa v noci. Neplatené voľno žalobcovi navrhol šéf, t. j. p. M..
18. Z výpovede svedka L.. O. M. súd zistil, že po prepade čerpacej stanice, kedy neboli odcudzené len peniaze ale aj diaľničné známky zvolal stretnutie, aby žalobca podal k celej udalosti vysvetlenie. Bolo to taktiež z dôvodu, že ho policajti upozornili, že žalobca bol po udalosti značne otrasený a chcel vedieť, či je schopný aj naďalej vykonávať svoju prácu. Na stretnutí zo dňa 15.02.2010 bolo žalobcovi navrhnuté, aby čerpal neplatené voľno, keďže nemal dovolenku. Uvedené bolo výsledkom predchádzajúceho rozhovoru so žalobcom, ktorý s neplateným voľnom súhlasil a malo trvať do skončenia, resp. vyšetrenia prípadu. Odmietol však podpísať záznam a zo stretnutia odišiel. Na stretnutí žalobca uviedol, že sa po prepade necíti dobre, bol zničený, odpovede na otázky z neho museli ťahať. Aj po návrate do zamestnania sa ukázalo, že sa žalobca nevedel koncentrovať na prácu, nebol stabilný, bál sa prostredia v ktorom pracoval. Vždy po takejto udalosti sa lustruje osobný spis príslušného zamestnanca, je to bežná rutina, pričom sa zistilo, že v spise absentuje zdravotný preukaz a doklady potrebné pre prácu v noci. Záznam zo stretnutia si žalobca určite prečítal. To, že ho nepodpísal nebrali ako nesúhlas, nakoľko voči navrhnutému riešeniu nemal žiadne výhrady a nereagoval nijako negatívne.
19. Z výpovede svedkyne V. W. súd zistil, že žalobcu videla prvý krát na stretnutí z 15.02.2010. Ing. M. chcel na stretnutí vedieť ako došlo k prepadu. V priebehu rozhovoru žalobca sám povedal, že sa ešte necíti na to, aby nastúpil do práce. S L.. M. sa dohodli, že si bude čerpať neplatené voľno a to až do úplného vyšetrenia prípadu. Záznam zo stretnutia si neprečítal, lebo ho v čase keď žalobca odchádzal ešte dopisovala. Ponáhľal sa nejaké ďalšie stretnutie.
20. Z výpovede svedkyne G. O. súd zistil, že pozná účastníkov konania, žalobcu a jej šéfa. Žalobcu pozná z doby, keď mal záujem u nich pracovať, vtedy prišiel z jedným kolegom, mali zhodou okolnosti voľné miesto, poslali sa všetky jeho papiere na vedenie spoločnosti a začal pracovať. Nepamätá si už, kedy u nich nastúpil. Pracoval ako obsluha čerpacej stanice, robil všetko čo bolo potrebné. Každý zamestnanec musí mať pre výkon svojej práce platný zdravotný preukaz, lebo robia s potravinami, potvrdenie od lekára, že môže vykonávať túto prácu a tiež potvrdenie lekára, že môže pracovať aj v noci, lebo majú nepretržitú nočnú prevádzku. Pamätá si, že k prepadnutiu čerpacej stanice došlo počas smeny na ktorej bol žalobca, začiatkom roka 2010, videla ho bezprostredne po lúpeži, volal jej ráno o pol siedmej, práve s dcérou a manželom odchádzali z domu, manžel ju hneď odviezol na pumpu do Malaciek. Žalobca bol počas prepadu na pumpe sám. Videla, že nebol na tom dobre, mal strach a keď o tom hovoril, nemala dobrý pocit, videla na ňom, že mu nebolo všetko jedno, že niekto na neho mieril zbraňou, mieril mu na hlavu aspoň tak to popisoval. Policajti už na pumpe boli, keď tam ona prišla, policajt so žalobcom hovoril vzadu v skladových priestoroch, predajňa vpredu bola zavretá a policajti brali stopy. V tom čase tam pracovali piati, štyria muži a ona pracovala osmičku. Muži chodili na dvanásťhodinové smeny, aby mohli pracovať aj v noci. Keď policajti skončili, pumpu otvorili a ešte v ten istý deň, poobede išli do Bratislavy na firmu. Ona a žalobca, viezol ich jej manžel. Na firme hovorili s pani G. a ostatnými zamestnancami, pýtali sa žalobcu ako sa cíti, nebolo mu dobre, musel si sadnúť na taký stolík. S konateľom o tomto nehovorili. Žalobca požiadal o čerpanie dovolenky, nepamätá sa už koľko dní dovolenky si chcel čerpať a ani si nevypisoval dovolenkový lístok, lebo to sa u nich nerobilo, keď sa dohodli o čerpaní dovolenky, zavolala na personálne a dovolenku im telefonicky nahlásila. Ďalej uviedla, že vie, že takto to nie je správne, ale u nich sa dovolenkové lístky nevypisovali. Tento postup prevzala od svojej predchádzajúcej vedúcej čerpacej stanice a až postupne zistila, že všetky veci sa nemajú
robiť tak, ako to robila ona. Kedy žalobca chcel po prepade stanice nastúpiť do práce si už nepamätá, jeho neprítomnosť riešili tak, že začala chodiť na dvanástkové smeny aj ona. Žalobca sa vrátil do práce niekedy začiatkom leta, nebol však už na smene sám, mal chodiť do práce na ôsmu hodinu, potom mal mať obedovú prestávku a zvyšok si mal odrobiť potom. Chodil už len na osemhodinovú smenu. Na túto smenu chodil preto, lebo začínalo leto a na pumpu chodilo viacej zákazníkov, nebolo to preto, že by to malo súvisieť s prepadom pumpy. Z jej výpovede tiež súd zistil, že na pumpe neboli na noc vytvorené podmienky na to, aby zamestnanec mohol spať, zamestnanec na svojej smene nesmel spať v noci aj keď v noci okolo jednej, druhej zákazníkov nebolo veľa, mohol zamestnanec zatvoriť dvere tak, aby sa neotvárali nebolo to však úplne bezpečné zatvorenie dverí, mohol si sadnúť na stoličku a na chvíľu si vyložiť nohy na 10-15 minút. Nočná smena nebola taká, že by bol celých dvanásť hodín na nohách ako v iných zamestnaniach. Doplnila, že pokiaľ, že poobede na podniku sa žalobca cítil zle, nemuselo to byť pretože sa psychický zle cítil, ale preto, že bol po nočnej a bol unavený. Aj keď išli v aute do Bratislavy pýtali sa ho, či nie je unavený, pýtali sa ho aj policajti, či si nepotrebuje ľahnúť, žalobca nechcel, bolo na ňom vidno, že možno mohol byť aj unavený po smene, ale bol určite v šoku, bol celý roztrasený, bolo na ňom vidieť, že sa bál a bol to úplne iný človek ako ho poznala predtým. Keď mu povedali, že by si mal ísť domov ľahnúť povedal, že nie, lebo by aj tak nezaspal. Bolo jasné, že nemôže nastúpiť na ďalšiu smenu, ona ho takto videla a jej bolo jasné, že takto pracovať navrhovateľ nemôže. Ona o tom rozhodla, že bude po nástupe do práce robiť len v osemhodinových smenách. Predtým však telefonovala na personálne, či si to ako vedúca čerpacej stanice môže dovoliť. Zdôvodnila to tým, že čakali letnú sezónu, zvýšený počet zákazníkov a tým, že už s kolegami mali zabehnutý systém smien aj čerpanie dovoleniek aj to, ako budú riešiť lete bolo jej povedané, že to môže urobiť, nikde vraj nie je napísané, že žalobca musí robiť 12-hodinové smeny. Žalobca s týmto nesúhlasil, lebo bol prijatý ako obsluha čerpacej stanice. Rozpis služieb a dĺžku smien robila ona, ako vedúca čerpacej stanice rozhodovala o tom, kto kedy bude robiť, čo bude robiť. Dňa 17.02.2010, nepovolila žalobcovi nástup na smenu z dôvodu, že nedoložil požadované personálne doklady. Bolo jej povedané z firmy, že nemá platný zdravotný preukaz, ani preukaz na prácu v noci a keby prišla kontrola, bolo by to zlé, preto mu nedovolila nastúpiť do práce 17.02. a trvalo to až do doby, kým nedoložil tieto doklady. Pri prvom nástupe do pracovného pomeru v septembri 2009 nemal žalobca tieto doklady. Ututlali to, aby mohol ísť robiť, ďalej sa už o tom nebavili a požiadavka na tieto doklady z centra prišla potom ako prišlo k prepadu banky. Žalobca sa aj povahovo zmenil, predtým bol príjemný, kamarátsky potom bol nepríjemný.
21. Z výpovede svedkyne O.. U. S. súd zistil, že žalobcu nepozná, nikdy ho nevidela, pozná len konateľa žalovaného, lebo v spoločnosti pracuje. Pracuje tam od februára 2011. Mzdové listy sa spracovávajú počítačovým programom, ktorý ma firma zakúpený, do neho sa vkladajú osobné údaje zamestnanca a údaje týkajúce sa pracovného pomeru a mzdy za jednotlivé mesiace sa robia podľa podkladov, ktoré prídu z čerpacích staníc, z dochádzkových lístok, z dovolenkových lístkov. Keď nastupovala do firmy dovolenkové lístky sa vypisovali na tlačivá, ktoré sa bežné dali kúpiť. Dovolenkové lístky odsúhlasovali zamestnancom vedúci čerpacích staníc a keď išlo o správu tak im dovolenku podpisoval konateľ. Nikdy sa jej nestalo, že by jej dovolenku zamestnanca nahlásila vedúca čerpacej stanice a ani následne nebol vypísaný dovolenkový lístok. Dovolenkový lístok prišiel obyčajne dodatočne pripnutý na dochádzku. Svedkyňa vysvetlila rozdiel medzi mzdovým listom z 30.03.2011 v ktorom nie je žiadny prenos dát týkajúcich sa dovolenky a mzdovým listom z 30.06.2011, kde zostatky dovolenky sú uvedené, že je to spôsobené tým, že pracovný pomer pána Á. bol ukončený v roku 2010, mzdový list z 30.03.2011 mala prepnutý v režime roku 2011, keď už pán Á. vo firme nepracoval a preto sa mu údaj o dovolenke na rok 2011 vynulovali. Mzdový list z 03.06.2011 nastavila pri jeho tlači na december 2010 a preto sa v ňom objavil stav, ktorý mal navrhovateľ čo sa týka dovolenky za rok 2010.
22. Z výpovede svedkyne D. Á. súd zistil, že pozná žalobcu, je to jej syn, pamätá sa aj na to, keď došlo k prepadu benzínovej pumpy na ktorej pracoval, bolo to vo februári 2010. Stalo sa to na nočnej službe. Hneď ráno jej telefonoval, že sa mu čosi také stalo, domov prišiel v priebehu doobeda, nepamätá sa presne o koľkej to bolo, musel robiť výpoveď pre policajtov, ale bolo to určite doobeda. On to dobre znášal, bol pokojný, ešte dokonca ju ukľudňoval, že sa mu nič nestalo, toto jej hovoril do telefónu, keď prišiel domov bol v poriadku, bol v pohode. Keď prišiel domov, nevyzeral byť po nočnej unavený, povedal, že bude musieť ísť vypovedať na políciu, unavený prišiel domov až večer, keď prišiel večer z Bratislavy. Išiel hneď spať, ale už si to presne nepamätá, zdá sa jej, že mal ísť na druhý deň do práce, ona bola viac nervózna ako on. Syn bol na rozdiel od nej v pohode, dobre to znášal, keď mu kládla otázky, tak jej hovoril, že sa to už vyšetruje, že aby bola kľudná. Na druhý deň ráno išiel do práce, ale o chvíľu sa vrátil, vraj mu povedali, aby si zobral dovolenku, ona mu povedala, že načo si berie dovolenku,
veď ju bude potrebovať na Veľkú noc alebo na leto. Povedal jej, že v práci si musí zobrať dovolenku. Syn mal nárok na asi 3 - 4 dni dovolenky, myslela si, že zostane doma 1 - 2 dni, ale vyčerpal si celú dovolenku. Syn chodil každý deň do práce, zakaždým sa vrátil s tým, že nie je uvedený v rozpisoch. Takto bol syn doma skoro 2 mesiace, nepáčilo sa jej to, hovorila mu, že to nie je dobré. Poslala ho aj do Bratislavy, aby si to tam išiel vybaviť, aby ho dali na rozpis, či tam syn išiel nevie. Syn nastúpil do práce v čase, keď už bolo teplo, nevie to presne, bol koniec jari začiatok leta. Tiež uviedla, že jej syn určite o neplatené voľne nežiadal, nemal na to dôvod. Nehovoril jej, že by také niečo urobil. Povedal jej však, že zamestnávateľ od neho požadoval zdravotný preukaz, takéto papiere od neho požadovali, ale keď nastúpil do práce, takéto papiere už mal. Synovi hovorila, že prečo to od neho chcú teraz, keď ho mali chcieť na začiatku pracovného pomeru, aj doma hľadal, či nenájde nejaké papiere a povedal, že ich odovzdal zamestnávateľovi. Nepamätá sa, či si vybavil nový zdravotný preukaz a ako to syn doriešil. Čo sa týkalo psychického stav navrhovateľa tak ten bol v poriadku na rozdiel od nej, však je to jej dieťa, ale aj po prepade bol v celkom dobrom psychickom stave, chcel pracovať, predtým bol na úrade práce a to nie je dobré, psychicky to nevplýva veľmi dobre na človeka. Žalobca bol v práci veľmi rád. Jeho stav sa nezmenil, chcel ísť do práce, chcel pracovať, netrpel žiadnymi problémami. Keď nastúpil do práce, nevykonával tú istú prácu, synovi neumožnili pracovať vnútri v budove, držali ho vonku, vie že vtedy riešili, že prečo ho nechcú pustiť na tú istú pozíciu na ktorej bol. Nechceli ho pustiť do budovy. Syn nevedel vysvetliť, prečo ho nechcú pustiť pracovať dnu, že sa to určite dorieši, toto sa mu nepáčilo. Svedkyňa uviedla, že má magisterské vzdelanie, vzdelanie z psychológie a psychiatrie a vie posúdiť stav svojho syna. Vedela by odhadnúť, či jej syn trpí posttraumatickým syndrómom, prípadne depresiami, určite by viedla kroky k tomu, aby išiel k psychológovi, aby nemal nejaké následky, traumu, aby nebol z tej situácie v traume, na počudovanie bol v pohode, teda po nejakej dobe, keď sa rozprávali o tej situácii, naozaj bol v poriadku.
23. Z výpovede svedka O.. Z. Á., súd zistil, že žalobcu pozná, je s ním v príbuzenskom pomere, je to jeho mladší brat. Žil s bratom a matkou v spoločnej domácnosti do novembra 2012, potom sa odsťahoval a potom brat býval s matkou, ešte asi pol roka a brat sa tiež odsťahoval. Z obdobia keď došlo k prepadu benzínovej pumpy na ktorej pracoval jeho brat si niektoré veci pamätá veľmi presne. Vie, že v ten deň potom ako sa to stalo mu brat volal čo sa to stalo a on si pamätá ten pocit, že on to bral omnoho traumatickejšie ako brat, on bol omnoho pokojnejší ako on, prikladal tomu omnoho menšiu vážnosť, ako by ju tomu prikladal on. On bol vtedy na vysokej škole v Trnave, pýtal sa brata, že či má prísť domov a on povedal že nie, že nemusí, že je v pohode. Pýtal sa tiež, že čo bude robiť, hovoril mu nech odtiaľ odíde, ale on nechcel, povedal že sa to môže stať na akejkoľvek pumpe. Aj tak prišiel o deň skôr, vo štvrtok a vôbec nebadal, že by sa niečo u brata stalo, postavil sa k tomu akoby to nebolo nič extra vážne, že to chce hodiť za hlavu a chce normálne pokračovať ďalej a pracovať na tej istej benzínovej pumpe. Potom čo robil a či chodil do práce si už nepamätá, ani o tom s bratom nehovoril, nespomína si už, ako to v tom čase bolo. Vie o tom, že brat nechodil dlhšiu dobu do práce, ale neskôr sa dozvedel, že to nebolo z jeho vlastnej vôle. Vedel len toľko, že brat nemohol ísť do práce aj keď pumpa fungovala, nevedel prečo. Pokiaľ si spomína hovoril mu, že do práce ho nepustili a že si má zobrať neplatené voľno. Brat bol doma niekoľko dní 2 - 4, on potom išiel späť do školy a už to neriešil, že či brat je doma alebo chodí do práce. Tiež uviedol, že má psychologické vzdelanie, absolvoval 2 semestre všeobecnej psychológie a typológie osobnosti, ak by brat trpel post traumatickými depresiami, by to na ňom videl.
24. Prvoinštačný súd po doplnení dokazovania dňa 09.12.2014 vydal pod č. k. 19C17/2011-203 rozsudok, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 3.863,19 € brutto s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 396,92 € od 16.3.2010 do zaplatenia, zo sumy 937,93 € od 16.4.2010 do zaplatenia, zo sumy 897,15 € od 16.5.2010 do zaplatenia, zo sumy 856,37 € od 16.6.2010 do zaplatenia, a zo sumy 774,82 € od 16.7.2010 do zaplatenia, ako aj na trovy za zaplatený súdny poplatok za návrh v sume 155,50 € a trovy právneho zastúpenia v sume 2.682,83 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Voči tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 7Co/252/2015-292 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V záveroch svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že pokiaľ žalovaný namietal skutočnosť, že v rozhodnom období existovali prekážky v práci na strane žalobcu, nakoľko počas rozhodného obdobia nedisponoval dokladmi nevyhnutnými na výkon práce, t. j. zdravotným preukazom a preukazom spôsobilosti na výkon nočnej práce, podľa § 41 ods. 2 Zákonníka práce, odvolateľ (zamestnávateľ) mohol platne uzavrieť so žalobcom pracovný pomer, len za predpokladu, že tento v čase uzatvárania pracovného pomeru spĺňal stanovené podmienky na výkon práce. K uzavretiu Dohody o vykonaní práce dňa 07.08.2009 medzi zamestnávateľom a žalobcom došlo práve z dôvodu, že v danom čase u žalobcu absentovali
doklady preukazujúce, že tento spĺňal predpoklady pre výkon práce stanovené osobitnými predpismi a po tom, ako ich žalobca zabezpečil a predložil zamestnávateľovi, boli splnené podmienky na uzavretie pracovnej zmluvy medzi stranami, v prípade absencie dokladov nebol oprávnený uzavrieť pracovnú zmluvu so žalobcom s dojednaným druhom práce už dňa 01.09.2009 a ani ju nemal dôvod uzavrieť, keďže strany mali uzavretú dohodu o vykonaní práce do 31.12.2009. Ak by aj zamestnávateľ, majúc vedomosť o absencii dokladov, ktoré boli vyžadované na druh práce vykonávaný žalobcom v uzavretej pracovnej zmluve, i napriek tomu pracovnú zmluvu so žalobcom uzavrel, mal povinnosť preradiť žalobcu (zamestnanca) na inú prácu. Sporným a účelovým sa tak odvolaciemu súdu javí následná výzva odvolateľa zo dňa 18.02.2010, t.j. s odstupom 6 mesiacov od uzavretia pracovného pomeru so žalobcom, ktorou žalobcu vyzval na predloženie dokladov preukazujúcich splnenie predpokladov pre výkon práce (zdravotného preukazu a preukazu spôsobilosti na výkon nočnej práce). Mal za to, že v prejednávanej veci vznikla prekážka v práci na strane zamestnávateľa s povinnosťou zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi (žalobcovi) náhradu mzdy v sume priemerného zárobku zamestnanca. Súdu prvého stupňa odvolací súd uložil správne ustáliť výšku náhrady mzdy za obdobie od 08.02.2010 do 27.06.2010, pričom poukázal na to, že pri stanovení priemerného mesačného zárobku za mesiac február a marec 2010 bolo rozhodujúcim obdobím obdobie 10-12/2009 a v prípade zisťovania priemerného mesačného zárobku za mesiac apríl, máj a jún 2010 bolo rozhodujúcim obdobím obdobie 1-3/2010. Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.
25. Dňa 28.10.2014 žalobca doručil súdu prepočet výšky náhrady mzdy za žalované obdobie, ktoré vyčíslil nie vo výške sumy netto ale brutto Súd pripustil úpravu petitu uznesením na pojednávaní dňa 09.12.2014 tak, že „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 3.863,19 € brutto a úroky z omeškania 9% ročne zo sumy 396,92 € od 16.03.2010 do zaplatenia, zo sumy 937,93 € od 16.04.2010 do zaplatenia, zo sumy 897,15 € od 16.05.2010 do zaplatenia, zo sumy 774,82 € 856,37 € od 16.06.2010 do zaplatenia, zo sumy 774,82 € od 16.07.2010 do zaplatenia.“ Žalovaný vzniesol námietku premlčania v časti uplatnenej náhrady mzdy vyčíslenej v sume brutto 1.266,78 €. Súd na uvedenú námietku premlčania neprihliadol z dôvodu, že nárok na priznanie náhrady mzdy za rozhodujúce obdobie bol na súde uplatnený včas, náhrada mzdy bola vyčíslená žalobcom v netto sume, úprava petitu zohľadňovala len tú istú náhradu mzdy vyčíslenú v sume brutto. Naviac ide o konanie, kde výška požadovaného nároku je ustálená na základe vykonaného dokazovania a je ustálená na základe úvahy súdu. žalobca na pojednávaní dňa 25.09.2018 vzal späť časť žaloby týkajúcu sa rozšíreného návrhu zo dňa 09.102.2014, ktorou rozšíril žalobu na sumu 3.863,19 €. Právny zástupca žalovaného prítomný na pojednávaní so späťvzatím žaloby v tejto časti súhlasil. Súd podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku v tejto časti konanie zastavil.
26. Z písomného podania žalovaného doručeného súdu dňa 22.06.2018 súd zistil, že žalovaný uskutočnil výpočet náhrady mzdy, ktorá by mala byť vyplatená žalovanému, pričom pri výpočte vychádzal z rozhodného obdobia pre výpočet náhrady mzdy za mesiace február a marec 2010, ktorými sú mesiace október, november a december 2009. V ďalšom rozhodujúcom období pre výpočet náhrady mzdy za mesiace apríl, máj a jún 2010 vychádzal z mesiacov január, február a marec 2010. Keďže v mesiacoch január, február a marec 2010 žalobca neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, v tomto prípade mal za to, že je relevantný výpočet pravdepodobného zárobku (nie priemerného zárobku). Žalovaný mal za to, že priemerný zárobok žalobcu vypočítaný za rozhodujúce obdobie možno použiť aj ako pravdepodobný zárobok za ďalšie obdobie. Podľa mzdového listu bola priemerná hodinová mzda žalobcu za rozhodujúce obdobie žalovaným vypočítaná za jednotlivé mesiace nasledovne: 10/2010: (586,58 - 0 - 0) / (80 + 60) = 586,58/140 = 4,1899 EUR/hod 11/2010: (451,04 - 17,70 - 52,18) / 79,5 = 381,16/79,5 = 4,7945 EUR/hod 12/2010: (672,41 - 32,33 - 78,26) / (155 + 60) = 561,82/215 = 2,6131 EUR/hod. Priemerná hodinová mzda bola potom vypočítaná nasledovne: (4,1899 + 4,7945 + 2,6131) / 3 = 11,5975/3 = 3,8658 EUR / hod. Mesačný časový fond predstavuje súčin pracovných dní v danom mesiaci a 7,5 hod denného pracovného fondu. Výsledná hodnota vynásobená vyššie zistenou priemernou hodinovou mzdou potom predstavuje mesačnú hrubú mzdu žalobcu. Za žalované obdobie ide o sumy:
- 02/2010:
15 dní x 7,5 hod = 112,5
112,5 x 3,8658 = 434,90 EUR,
- 03/2020:
23 dní x 7,5 hod = 172,5 172,5 x 3,8658 = 666,85 EUR,
- 04/2010
20 dní x 7,5 hod = 150
150 x 3,8658 = 579,87 EUR, -05/2010: 21 dní x 7,5 hod = 157,5 157,5 x 3,8658 = 608,86 EUR,
- 06/2010:
19 dní x 7,5 hod = 142,5 142,5 x 3,8658 = 550,88 EUR. Uvedeným výpočtom bola vyčíslená hrubá mesačná mzda žalobcu za žalované obdobie od 08.02.2010 do 27.06.2010, spolu v sume 2.841,36 €. Čistá mesačná mzda žalobcu za žalované obdobie by bola nasledovná: 02/2010: 369,04 EUR, 03/2010: 531,67 EUR, 04/2010: 470,75 EUR, 05/2010: 491,03 EUR, 06/2010:450.24 EUR, spolu v sume 2.312,73 EUR.
27. Podľa § 119 ods. 1,veta prvá Zákonníka práce mzda a náhrada mzdy je splatná pozadu za mesačné obdobie, pokiaľ v podnikovej kolektívnej zmluve, alebo v pracovnej zmluve nebolo dohodnuté iné obdobie, a to v najbližšom výplatnom termíne po uplynutí obdobia, za ktoré sa poskytuje.
28. Podľa § 261 ods. 1, veta prvá Zákonníka prace nárok sa premlčí, ak sa neuplatnil na súde v lehote v tomto zákonníku ustanovenej.
29. Podľa § 135, ods. 1, veta prvá Zákonníka práce, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.
30. Podľa § 134 ods. 4, veta prvá Zákonníka práce, priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok.
31. Podľa § 262 ods. 1 Zákonníka práce lehota začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť po prvý raz.
32. Podľa § 263 ods. 1 Zákonníka práce ak nie je v tomto zákonník ustanovené inak, je lehota na uplatnenie peňažných nárokov tri roky.
33. Podľa § 130 ods. 5 Zákona č. 311/2001 Z. z. <http://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=29&p=2652741-2652741&f=2> Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancom písomný doklad obsahujúci údaje o jednotlivých zložkách mzdy a o vykonaných zrážkach a o celkovej cene práce. Celkovú cenu práce tvorí mzda vrátane náhrady mzdy a náhrady za pracovnú pohotovosť a osobitne v členení preddavok poistného na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na garančné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity a príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ.
34. V danom prípade súd priznal žalobcovi náhradu mzdy tak, ako je vyčíslená vo výroku rozsudku v objeme brutto. Zamestnávateľ je povinný odviesť z brutto priznanej náhrady mzdy dane a odvody podľa príslušných právnych predpisov.
35. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh nesplní riadne a včas je v omeškaní.
36. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatky z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatkov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
37. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
38. Súd priznal žalobcovi úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po splatnosti mzdy za jednotlivé mesiace (výplatný deň je u žalovaného určený k 15. dňu mesiaci) tak, ako žiadal žalobca z vyčíslenej čistej mzdy pripadajúcej na rozhodné obdobie uplatnené touto žalobou.
39. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
40. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
41. V súlade s § 255 ods. 1 CSP súd priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia proti neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 Civilného sporového poriadku nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi. Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva a spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a)sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Podľa § 373 ods. 4 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. Podľa § 263 ods. 1 ,2 Civilného sporového poriadku, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená viacerými advokátmi, súd určí za prijímateľa náhrady trov konania jedného z nich. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového o výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podľa § 376 ods. 1 Civilného sporového poriadku podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (personálna exekúcia). Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).