Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/71/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: L. Z., nar. X.X.XXXX, bytom T. XX, B. U., o zaplatenie 878,67 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 29. decembra 2017, č. k. 15Csp/128/2017-111

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rožňava (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a rozhodol o trovách konania tak, že žiadnej zo strán nárok na ich náhradu nepriznal.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 878,67 Eur s úrokmi vo výške 28% ročne od 19.7.2017 do zaplatenia zo záväzkového právneho vzťahu strán, založeného Zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb č. 7869574002 zo dňa 02.06.2014 (ďalej tiež len „zmluva“). Žalobca tvrdil, že na základe zmluvy zriadil a viedol pre žalovaného bankový účet, prostredníctvom ktorého mu poskytoval ďalšie bankové produkty a služby. Žalovaný podľa tvrdenia žalobcu porušil svoju zmluvnú povinnosť mať na účte dostatok prostriedkov, potrebných na realizáciu debetných operácii a na úhradu dohodnutých poplatkov; následkom toho došlo na účte k nepovolenému prečerpaniu, ktoré, nakoľko žalovaný nevyrovnal, pristúpil žalobca dňa 18.7.2017 k uzavretiu bankového účtu, ktorého záporný zostatok predstavoval sumu žalovanej istiny pohľadávky, ktorá bola podľa skutkového vymedzenia žaloby ďalej úročená zmluvným úrokom podľa dojednaní vo Všeobecných obchodných podmienkach banky ( ďalej tiež len „VOP“)

3. Prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku bezo zvyšku vyšiel zo zistení, zodpovedajúcich skutkovému vymedzeniu uplatneného nároku v žalobe. Naviac ďalej zistil, že zmluva vo svojom čl. IV bod 2 obsahovala dojednanie, podľa ktorého je banka oprávnená zúčtovať si poplatky podľa Sadzobníka poplatkov v platnom znení a všetky takéto poplatky účtuje na ťarchu zriadeného účtu na základe Zmluvy, ktorého sa poskytnutie produktu alebo služby týka, resp. na ťarchu akéhokoľvek iného účtu majiteľa účtu vedeného v banke. Majiteľ účtu vyhlasuje, že pred podpisom Zmluvy sa oboznámil s poplatkami súvisiacimi s príslušnou Zmluvou a so Sadzobníkom. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti mal za preukázané, že podľa Sadzobníka poplatkov žalobcu, účinného od 01.07.2016, predstavovala úroková sadzba pri nepovolenom prečerpaní účtu 28 % ročne. Napokon prvoinštančný súd tiež zistil, že podľa výpisu z účtu č. 7 za obdobie 29.11.2014 - 31.12.2014 bol pri predchádzajúcom výpise zo dňa 28.11.2014 zostatok 6,40 Eur a nový zostatok na účte žalovanej bol záporný, a to mínus 325,98 Eur. V uvedenom období bolo podľa výpisu vykonaných 13 debetných položiek a 2 kreditné v sume 410,46 Eur, pričom debetné položky pozostávali z výberov hotovosti v sume 540,- Eur, úhrad trvalého príkazu v sume 20,- Eur, úverovej transakcie splátka úveru v sume 135,03 Eur, platieb kartou spolu v sume 41,61 Eur,

úrokov v sume 2,30 Eur, mesačného poplatku za vedenie účtu v sume 3,90 Eur. Podľa výpisu z účtu č. 2 za rok 2015 bolo vykonaných 18 debetných položiek a 2 kreditné v sume 553,25 Eur, pričom debetné položky pozostávali z platieb kartou v sume 110,08 Eur, výberu hotovosti v sume 300,- Eur, úverovej transakcie, splátky úveru vo výške 135,03 Eur, úhrad trvalého príkazu spolu v sume 20,- Eur, úrokov vo výške 5,78 Eur, mesačného poplatku za vedenie účtu v sume 3,90 Eur. Podľa výpisu z účtu č. 2 za obdobie 31.01.2015 - 27.02.2015 bolo vykonaných 16 debetných položiek a 2 kreditné v sume 464,12 Eur, pričom debetné položky pozostávali z výberu hotovosti v sume 200,- Eur, platieb kartou v sume 59,32 Eur, úverovej transakcie splátky úveru vo výške 135,03 Eur, úhrad trvalého príkazu spolu v sume 60,- Eur, úrokov vo výške 5,03 Eur, mesačného poplatku za vedenie účtu v sume 3,90 Eur. Podľa výpisu č. 3 za rok 2015 bolo vykonaných 12 debetných položiek a 2 kreditné v sume 440,18 Eur, pričom debetné položky pozostávali z poplatku za zrušenie trvalého príkazu v sume 1,50 Eur, platieb kartou v sume 52,97 Eur, výberu hotovosti v sume 230,- Eur, úverovej transakcie, splátky úveru vo výške 135,03 Eur, úhrad trvalého príkazu spolu v sume 10,- Eur, oznámení o nevykonanej platbe 1,- Eur, úrokov vo výške 5,78 Eur, mesačného poplatku za vedenie účtu v sume 3,90 Eur. Podľa výpisu č. 4 za rok 2015 bolo vykonaných 12 debetných položiek a 2 kreditné v sume 448,42 Eur, pričom debetné položky pozostávali z platieb kartou v sume 4,53 Eur, výberov hotovosti spolu v sume 300,- Eur, úverovej transakcie, splátky úveru vo výške 135,03 Eur, oznámení o nevykonanej platbe 2,- Eur, úrokov vo výške 6,21 Eur, poplatku za výber hotovosti z bankomatu v sume 1,50 Eur, poplatku za výber hotovosti cez POS terminál v sume 10,- Eur, mesačného poplatku za vedenie účtu v sume 3,90 Eur. Podľa výpisu č. 5 za rok 2015 bolo vykonaných 17 debetných položiek a 4 kreditné v sume 500,13 Eur, pričom debetné položky pozostávali z upomienky - prečerpanie účtu v sume 15,- Eur, platieb kartou v sume 75,58 Eur, výberov hotovosti spolu v sume 230,- Eur, úverovej transakcie splátky úveru vo výške 135,03 Eur, úhrad z trvalého príkazu spolu v sume 20,- Eur, úrokov vo výške 6,12 Eur, mesačného poplatku za vedenie účtu v sume 3,90 Eur, poplatku za hotovostný vklad 0,50 Eur. Podľa výpisu č. 6 za rok 2015 bolo vykonaných 13 debetných položiek a 3 kreditné v sume 455,38 Eur, pričom debetné položky pozostávali z platieb kartou v sume 50,62 Eur, výberov hotovosti spolu v sume 240,- Eur, úverovej transakcie, splátky úveru vo výške 135,03 Eur, úhrady z trvalého príkazu spolu v sume 20,- Eur, úrokov vo výške 5,82 Eur, mesačného poplatku za vedenie účtu v sume 3,90 Eur. Podľa výpisu č. 7 za rok 2015 bolo vykonaných 8 debetných položiek a 2 kreditné v sume 536,96 Eur, pričom debetné položky pozostávali z platieb kartou v sume 13,12 Eur, výberov hotovosti spolu v sume 380,- Eur, úverovej transakcie, splátky úveru vo výške 135,03 Eur, úrokov vo výške 5,91 Eur, mesačného poplatku za vedenie účtu v sume 3,90 Eur. Podľa výpisu č. 7 (správne 8) za rok 2015 bolo vykonaných 7 debetných položiek a 2 kreditných v sume 637,67 Eur, pričom debetné položky pozostávali z výberu v hotovosti v sume 620,- Eur, platieb kartou v sume 24,53 Eur, úrokov vo výške 6,38 Eur, poplatku za výber hotovosti z bankomatu v SR 3,- Eur, mesačného poplatku za vedenie účtu v sume 3,90 Eur. Podľa výpisu číslo č. 9 za obdobie 01.09.2015 - 30.09.2015 boli vykonané 3 debetné položky, a to upomienka za prečerpanie účtu v sume 15,- Eur, úroky v sume 7,16 Eur a mesačný poplatok za vedenie účtu v sume 3,90 Eur. Podľa výpisu č. 10 za rok 2015 bolo vykonaných 8 debetných položiek a 1 kreditná v sume 200,- Eur, pričom debetné položky pozostávali z upomienky - prečerpanie účtu v sume 2x15,- Eur, úverovej transakcie, splátka úveru v sume 145,66 Eur, oznámení o nevykonanej platbe 2,- Eur, úrokov vo výške 7,39 Eur, poplatku za hotovostný vklad v sume 0,50 Eur, mesačného poplatku za vedenie účtu v sume 3,90 Eur. V období od 31.10.2015 do 30.11.2015 došlo k 3 debetným transakciám, a to upomienka- prečerpanie účtu v sume 15,- Eur, úroky v sume 7,28 Eur a mesačný poplatok za vedenie v sume 3,90 Eur. Podľa výpisu č. 12 za rok 2015 došlo k 4 debetným transakciám, a to oznámenie o nevykonanej platbe 2 x 1,- Eur, úroky v sume 8,04 Eur a mesačný poplatok za vedenie účtu v sume 3,90 Eur. Podľa výpisu č. 1 za rok 2016 došlo k 5 debetným transakciám, a to výzva prečerpanie účtu v sume 30,- Eur, oznámenie o nevykonanej platbe 2 x 1,- Eur, úroky v sume 8,86 Eur a mesačný poplatok za vedenie účtu v sume 3,90 Eur. Podľa výpisu č. 2 za rok 2016 došlo k 4 debetným transakciám, a to oznámenie o nevykonanej platbe 2 x 1,- EuR, úroky v sume 11,60 Eur a mesačný poplatok za vedenie účtu v sume 3,90 Eur. K rovnakým transakciám (úroky, mesačný poplatok za vedenie účtu) došlo podľa zistenia súdu prvej inštancie v obdobiach od 01.03.2016 do 31.03.2016, od 01.04.2016 do 29.04.2016, od 30.04.2016 do 31.05.2016, od 01.06.2016 do 30.06.2016, od 01.07.2016 do 29.07.2017, od 30.07.2016 do 31.08.2016, od 01.09.2016 do 30.09.2016, od 01.10.2016 do 31.10.2016, od 01.11.2016 do 30.11.2016, od 01.12.016 do 30.12.2016, od 31.12.2016 do 31.01.2017, od 01.02.2017 do 28.02.2017 a od 01.03.2017 do 31.03.2017. Podľa výpisu č. 4 za rok 2017 došlo k 4 debetným transakciám, a to oznámenie o nevykonanej platbe 2 x 1,- Eur, úroky v sume 18,18 Eur a mesačný poplatok za vedenie účtu v sume 3,90 Eur. V obdobiach od 29.04.2017 do 31.05.2017 a od 01.06.2017 do 30.06.2017 došlo k 3 debetným transakciám a to úroky, príplatok za vedenie účtu postihnutého exekúciou/ výkon rozhodnutia, mesačný

poplatok za vedenie účtu. V období od 01.07.2017 do 18.07.2017 došlo k 4 debetným transakciám, a to poplatok za zrušenie trvalého príkazu 2 x 1,50 Eur, úroky v sume 11,37 Eur, príplatok za vedenie účtu postihnutého exekúciou/ výkon rozhodnutia 5,- Eur. Debetný zostatok na účte predstavoval ku dňu zatvorenia účtu 18.07.2017 (-) 878,67 Eur.

4. Súd prvej inštancie na takto zistený skutkový stav aplikoval ust. 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1 až 3 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení neskorších zmien a doplnkov, § 708 ods. 1 a 2 a § 710 zák. č. 513/1991 Zb., , v znení neskorších zmien a doplnkov, právne posúdil vzťah strán ako záväzkový zo zmluvy o bežnom účte, majúcej zároveň povahu zmluvy spotrebiteľskej, z ktorého však podľa jeho záveru, žalobca nepreukázal, aby mala voči nemu žalovaná nesplnený záväzok. Súd prvej inštancie podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku k tomuto záveru dospel na podklade úvah, že už podľa dátumovo najstaršieho výpisu z účtu č. 7 z roku 2014 bol nový zostatok na účte žalovanej záporný (-325,98 Eur), pričom v nasledujúcich mesiacoch sa tento záporný zostatok na jej účte zvyšoval. Na ťarchu účtu žalovanej boli podľa prvoinštančného súdu od uvedeného obdobia účtované len rôzne poplatky ( poplatky za osobný účet, poplatok za vedenie účtu, poplatky za hotovostný vklad, poplatky za debetnú upomienku, poplatky za debetnú výzvu a poplatky za vedenie účtu postihnutého exekúciou, a tiež úroky), a to i napriek tomu, že zmluva neobsahovala zmluvné dojednania umožňujúce účet žalovanej poplatkami zaťažovať. Súd prvej inštancie k tomuto záveru dospel na podklade názoru, že ustanovenia o poplatkoch obsiahnuté vo VOP a v Sadzobníku poplatkov a služieb žalobcu (ďalej tiež len „Sadzobník“), na ktoré zmluva odkazuje, nemožno považovať za individuálne zmluvne dojednané ustanovenia, ktorých obsah pred podpisom zmluvy by žalovaná mala reálnu možnosť ovplyvniť. Ako také tieto ustanovenia spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku vyjadril tiež úvahy, že zmluva uzavretá medzi stranami sporu vykazuje znaky typizovanej a formulárovej zmluvy štandardne používanej žalobcom pri výkone svojej podnikateľskej činnosti, ku ktorej môže spotrebiteľ pristúpiť alebo nie. Pri jej kontrahovaní býva zo strany veriteľa v mnohých prípadoch využívaná neskúsenosť spotrebiteľa a moment jeho prekvapenia, čomu svedčí aj zapracovanie rôznych poplatkov do VOP a následne do Sadzobníka. Tieto majú mať podľa jeho názoru pre každého zmluvného partnera, t.j. pre neurčitý počet klientov v súvislosti s poskytovaním bankových produktov a služieb zo strany žalobcu, iba podporný a vysvetľujúci charakter individuálnych zmluvných dojednaní určitej zmluvy, uzavretej už s konkrétnym klientom. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je preto zvýšenie právnej ochrany slabšieho účastníka spotrebiteľského zmluvného vzťahu, ktorým je nepochybne spotrebiteľ, a to za účelom vyrovnania takejto faktickej nerovnosti v postavení zmluvných strán. Na podklade týchto úvah súd prvej inštancie právne uzavrel, že od spotrebiteľa nie je možné požadovať poplatky, ktoré nie sú individuálne dojednané v zmluve. Žalobca podľa záveru súdu prvej inštancie nepreukázal ani zmluvné dojednanie strán o úrokoch, ktoré by žalovanú zaväzovalo k povinnosti platiť ich. Vo vzťahu k úrokom prvoinštančný súd postrádal tiež vysvetlenie spôsobu zaťažovania účtu žalovanej úrokmi v sumách vyplývajúcich z jednotlivých mesačných výpisov v rámci sledovaného obdobia od 11/2014 do 07/2017. Skonštatoval zároveň, že úrok predstavuje odplatu pre veriteľa za poskytnuté peňažné prostriedky, avšak žalobca žalovanej žiadne peňažné prostriedky neposkytol, ani nevykonával príkazy žalovanej na platby, na ktoré by na účte nemala dostatok peňažných prostriedkov. Podľa jeho záveru účet žalovanej žalobca dlhodobo zaťažoval iba rôznymi, prevažne sankčnými poplatkami. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil s použitím ust. § 255 ods. 1 C.s.p. procesným úspechom žalovanej v spore a skutočnosťou, že jej v konaní žiadne trovy nevznikli.

5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi tiež nárok na plnú náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie. V odvolaní žalobca namietal predovšetkým proti spôsobu právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. Nesúhlasil s jeho záverom o absencii dojednania strán o úrokoch a o poplatkoch založenom na názore, že ich úprava nemôže byť zahrnutá vo VOP a v Sadzobníku, a že musia byť so spotrebiteľom individuálne dojednané. Odvolateľ vo svojej odvolacej argumentácii v tejto otázke poukázal na to, že ani zák. č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnkov a ani zák. č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnkov výslovne nevyžadujú, aby poplatky za platobné služby banky a poplatky spojené so spotrebiteľským úverom museli byť individuálne dojednané a pokiaľ ide o interpretáciu i takejto vnútroštátnej úpravy, upriamil pozornosť na závery formulované Súdnym dvorom

EÚ v rozhodnutí C 42/15 zo dňa 9.11.2016 vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej, podľa ktorých smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere nevyžaduje, aby zmluva o úvere bola vyhotovená na jednom dokumente a vo svojej podstate pripúšťa, aby sa súčasťou písomnej úverovej zmluvy stali aj iné na trvalom nosiči zachytené náležitosti za predpokladu, že úverová zmluva na ne jasne a presne odkazuje a spotrebiteľovi boli pred uzavretím úverovej zmluvy skutočne odovzdané. Zároveň platí, že podmienka písomného zachytenia náležitostí na trvalom nosiči nie je spojená s požiadavkou podpisu takého nosiča, pričom však ale Súdny dvor EÚ vo svojich záveroch nevylúčil, aby takúto požiadavku nad rámec smernice 2008/48/ES stanovovala vnútroštátna úprava. Na podklade tejto argumentácie zastával žalobca názor, že poplatky a úroky upravené v danom prípade vo VOP a v Sadzobníku, keďže tvoria súčasť zmluvného textu, boli medzi stranami dohodnuté. Žalobca odmietol tiež záver súdu prvej inštancie, že žalovanej neposkytol peňažné prostriedky, a že k vzniku debetného zostatku na účte došlo len pripisovaním prevažne sankčných poplatkov. V tejto súvislosti žalobca upriamil pozornosť na výpisy z bankového účtu žalovanej, z ktorých vo svojich skutkových záveroch vyšiel aj súd prvej inštancie a z ktorých je podľa odvolateľa zrejmé, že žalovanej poskytol peňažné prostriedky formou povoleného prečerpania účtu v limite 400,- Eur, pričom až po tom, čo žalovaná včas neuhradila svoje záväzky, sa na účte dostala do nepovoleného debetu. Percentuálna výška úroku pri nepovolenom debete sa stala podľa žalobcu pre strany záväznou zverejnením. Pokiaľ ide o trvanie úročenia žalobca zastával názor, opierajúci sa o interpretáciu ust. § 506 Obchodného zákonníka, že po odstúpení od úverovej zmluvy nastáva špecifická právna situácia (odlišná od odstúpenia od inej zmluvy), zmyslom ktorej je zachovaním povinnosti dlžníka platiť úroky, ochrániť veriteľa pred dopadom zrušenia zmluvy z dôvodov na strane dlžníka. Odvolateľ napokon vytkol súdu prvej inštancie nesprávnosť postupu, v ktorom za situácie, keď považoval skutkové vymedzenie žaloby za neúplné alebo nezrozumiteľné, vec prejednal bez toho, aby sa procesne predpokladaným spôsobom pokúsil o odstránenie týchto nedostatkov. Svojimi odvolacími námietkami, poukazujúcimi na nesprávnosť procesného postupu súdu prvej inštancie, na prítomnosť skutkovej vady, spočívajúcej v nesprávnych skutkových zisteniach na základe vykonaných dôkazov a na nesprávne právne posúdenie veci, žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) O.s.p.

6. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas (§ 362 C.s.p.), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C.s.p.), v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadísk odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) C.s.p. a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

8. Súd prvej inštancie podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku vystaval svoj záver, zjednodušene povedané, že žalovaná nie je povinná vyrovnať debetný zostatok evidovaný žalobcom na jej bežnom účte, na dvoch základných myšlienkových pilieroch. Ten prvý spočíva predovšetkým na skutkovom závere, že žalobca žalovanej neposkytol peňažné prostriedky, a že debetný zostatok je tak predstavovaný len poplatkami a úrokmi, ktorými žalobca účet počas dlhého obdobia zaťažoval. Na tento záver v úvahách súdu prvej inštancie nadväzuje právne posúdenie uplatneného nároku už len ako sumáru poplatkov a úrokov so záverom, že na ne žalobca nemá nárok preto, že neboli individuálne dojednané.

9. Žalobca svojimi odvolacími námietkami v intenciách uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p., nastolil predmetom odvolacieho prieskumu správnosť týchto skutkových zistení a spôsobu právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie.

10. Vo všeobecnosti k nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov alebo porušením pravidiel formálnej logiky.

11. V danom prípade súd prvej inštancie podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku vyvodil skutkový záver, že debetný zostatok vznikol len nabaľovaním poplatkov a úrokov na účte žalovanej na podklade zistenia, že podľa najstaršieho výpisu z účtu, ktorý mal k dispozícii (7/2014), bol už v roku 2014 na účte žalovanej záporný zostatok v sume 325,98 Eur, ktorý sa podľa jeho zistenia, opierajúceho sa o výpisy

za nasledujúce mesiace, už len zvyšoval o poplatky a úroky, pričom ku dňu uzavretia účtu dosiahol konečnú sumu 878,67 Eur. S takýmto spôsobom hodnotenia výpisov z účtu žalovanej sa odvolací súd nemohol stotožniť. Predovšetkým a v tom možno dať plne za pravdu odvolateľovi, súd prvej inštancie nemohol urobiť záver o právnom dôvode debetného zostatku (jeho častí) a o dôvodnosti jeho nárastu v sledovanom období bez toho, aby poznal jeho štruktúru na začiatku sledovaného obdobia. Súd prvej inštancie tým prakticky odignoroval, že do konečnej sumy debetného zostatku mohlo skutočne dôjsť k preneseniu a cez dlhodobé dodržiavanie určeného limitu tiež k zachovaniu, a to i v pomerne dlhom období, sumy povoleného prečerpania majúcej povahu úveru (§ 710 Obchodného zákonníka), prípadne i iných plnení zahrnutých v sume záporného zostatku na účte podľa prvého z výpisov, ktorý mal súd k dispozícii. Rovnako tento skutkový záver nemôže obstáť ani v kontexte tej súdom prvej inštancie zistenej skutočnosti, že podľa výpisov z bankového účtu boli na ňom vykonávané aj iné debetné operácie ako len pripisovanie úrokov a poplatkov na jeho ťarchu. Žalovaná predsa z účtu vyberala hotovosť a robila prostredníctvom neho tiež bezhotovostné úhrady. Za týchto okolností záver súdu prvej inštancie, že žalovaná suma vnikla len nabaľovaním poplatkov a úrokov, sčasti nezodpovedá vykonaným dôkazom a je tiež predčasný.

12. Táto skutková vada v konečnom dôsledku nemusela viesť k nesprávnemu rozhodnutiu, pokiaľ by súd prvej inštancie vec posudzoval správne z hľadiska právneho. Vo všeobecnosti právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval, avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav aplikoval, teda v skutkových okolnostiach z právnej normy vodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.

13. Súd prvej inštancie založil svoje právne posúdenie veci na nesprávnom názore, že poplatky a úroky možno v spotrebiteľských zmluvách dojednať len individuálne, alebo inak povedané odmietol možnosť ich zakotvenia v inom dokumente ako v zmluve. Tento svoj názor prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia naviac nijak bližšie nevysvetlil a obmedzil sa pritom len na poukaz na neadresné a paušálne výstupy aplikácie spotrebiteľského práva s dôrazom na formulárovú povahu zmluvy a nevýhodné postavenie spotrebiteľa oproti dodávateľovi. V tejto právnej otázke sa odvolací súd sa plne stotožňuje s odvolacou argumentáciou žalobcu; za správnu považuje jeho myšlienkovú konštrukciu, založenú na skutočnosti, že rozhodujúca právna úprava nevylučuje, ale naopak nepriamo počíta so zahrnutím zmluvných podmienok, popri zmluvách aj v iných a to i rámcových dokumentoch a ako výstižný v tejto súvislosti odvolací súd hodnotí tiež poukaz odvolateľa na závery formulované Súdnym dvorom EÚ v rozhodnutí C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej, podľa ktorých smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere nevyžaduje, aby zmluva o úvere bola vyhotovená na jednom dokumente a vo svojej podstate pripúšťa, aby sa súčasťou písomnej úverovej zmluvy stali aj iné na trvalom nosiči zachytené náležitosti za predpokladu, že úverová zmluva na ne jasne a presne odkazuje a spotrebiteľovi boli pred uzavretím úverovej zmluvy skutočne odovzdané. Odvolaciemu súdu sa v tejto súvislosti žiada v záujme presvedčivosti jeho úvah poznamenať, že s možnosťou určenia obsahu zmluvy aj odkazom na obchodné podmienky, za podmienok formulovaných v zmienenom rozhodnutí súdneho dvora už výslovne počíta novela Občianskeho zákonníka, toho času vo verejnom pripomienkovom konaní v rámci pripravovanej prvej etapy jeho rekodifikácie.

14. Súd prvej inštancie vedený nesprávnymi právnymi úvahami o základe uplatneného nároku v napadnutom rozhodnutí už nepremietol skutkové zistenia v rozsahu nevyhnutnom pre záver i o dôvodnosti jeho výšky. Nakoľko tento nedostatok, vzhľadom na povahu a rozsah jeho procesných dôsledkov, nemožno efektívne napraviť v odvolacom konaní, došlo tým k naplneniu dôvodu, pre ktorý odvolaciemu súdu z pohľadu ust. § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. neostávalo iné ako rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej a tiež v závislom výroku o trovách konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.) zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

15. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie predovšetkým zabezpečiť si pre svoje skutkové závery dostatočný skutkový podklad procesne predpokladaným spôsobom. V tomto postupe sa najmä

náležite vysporiada s listinnými dôkazmi, ktoré žalobca v priebehu konania už predložil, ktoré strany navrhnú v nastávajúcom priebehu konania, alebo ktoré sú pre rozhodnutie vo veci nevyhnutné a ich vykonanie je možné aj bez iniciatívy spotrebiteľa s použitím ust. § 295 C.s.p. Po prípadnom doplnení dokazovania súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne s tým, že v novom rozhodnutí vezme do úvahy len tie skutočností, ktoré vyšli (vyjdú) v konaní najavo (Čl. 11 ods. 4 C.s.p.) procesne správnym postupom, pričom vo svojich úvahách pri posudzovaní veci vyjde z právneho názoru odvolacieho súdu (§391 ods. 2 C.s.p.), vyjadreného v tomto uznesení. Nové rozhodnutie súd prvej inštancie náležite odôvodní tak, aby sa dôsledne a presvedčivo vyporiadal so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní a argumentmi sporových strán a zároveň, aby odôvodnenie nielen formálne spĺňalo náležitosti požadované ust. § 220 ods. 2 C.s.p., ale aby i materiálne zodpovedalo kritériám spravodlivého odôvodnenia.

16. K spôsobu právneho posúdenia veci v ďalšom konaní, reagujúc tým zároveň na odvolaciu argumentáciu žalobcu, odvolací súd uvádza: Právna úprava odplaty za dočasné prenechanie peňažných prostriedkov úverovou zmluvou, z ktorej je potrebné, vzhľadom na absenciu inej občianskoprávnej úpravy (§ 52 ods. 2 posledná veta Občianskeho zákonníka) vyjsť i pri posudzovaní spôsobu úročenia spotrebiteľských úverov je obsiahnutá v ust. §§ 502 a 503 Obchodného zákonníka. Podľa ust. § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Podľa ust. § 503 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. (2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. (3) Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že zákon naproti času, od kedy je úverový dlžník povinný platiť úroky (od poskytnutia) výslovne neupravuje, až na prípad keď dlžník vráti poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve, tiež do kedy úroky veriteľovi patria. To v praxi vyvolalo interpretačný spor, či sa poskytnuté peniaze úročia až do skutočného vrátenia poskytnutých peňazí alebo či povinnosť platiť úroky zaniká so splatnosťou úveru alebo jeho časti. Túto názorovú nezhodu, a to je potrebné zdôrazniť, i keď v jeho riešení možno zaznamenať istý trend v smere dávajúcom za pravdu opačnému ako odvolateľom prezentovanému názoru, jednoznačne a definitívne doposiaľ ukončený nebol. Je potrebné v tejto súvislosti pre objektívnosť uviesť, že predovšetkým v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu ČR (por. napr. rozsudok sp. zn. 32 Cdo 3830/2014) možno zaznamenať názor, že veriteľovi patria úroky aj po zosplatnení úveru. V každom z odvolaciemu súdu známych prípadov však riešenie tejto otázky nadväzovalo na záver o platnosti dohody veriteľa a dlžníka o úrokoch po zosplatnení úveru, pričom otázka výlučne zákonného rámca úročenia (teda o situáciu keď sa veriteľ s dlžníkom na úročení úveru po zosplatnení nedohodli), sa v týchto, len na prvý pohľad obdobných prípadoch, neriešila. V podmienkach Slovenskej republiky síce uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 143/98 zo dňa 1.7.2000, na ktoré sa v rozhodovacej praxi na podporu názoru o úročení úveru len do jeho splatnosti frekventovane odkazuje, nerieši túto otázku ťažiskovo a vyslovený právny názor k ďalšiemu postupu súdu prvej inštancie po zrušení jeho rozhodnutia „ Odvolací súd v tejto súvislosti upozorňuje, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania (§ 369 “, v ňom nie je nijak bližšie zdôvodnený. Na strane druhej však nemožno prehliadať, že zdôvodnenie založené i na tomto názore prešlo testom ústavnosti, pričom Ústavný súd SR vo svojom uznesení sp. zn. IV. ÚS 476/2012 z 18.9.2012, jednak zmienené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR považoval za súčasť štandardnej judikatúry všeobecných súdov a jednak výklad vo výsledku zodpovedajúci tejto alternatíve právneho posúdenia veci, považoval za ústavne akceptovateľný. Na podklade uvedených judikatórnych výstupov sa k tomuto názoru prikláňa tiež odvolací súd, pričom k formovaniu tejto jeho argumentačnej pozície došlo v podstatnom tiež na podklade týchto úvah: Interpretácia trvania úročenia úveru musí podľa úvahy odvolacieho súdu odzrkadľovať tiež samotnú podstatu úroku a špecifickosť právnej situácie, ktorá po zosplatnení úveru nastáva. Právna teória i rozhodovacia prax sú v tomto zmysle zajedno v tom, že úrok je cenou peňazí - odplatou veriteľa za to, že peňažné prostriedky dočasne prenechá dlžníkovi a ten ich v dohodou stanovenej alebo na základe zákona veriteľom určenej dobe môže využívať. Práve možnosť disponovať s peňažnou sumou na dosiahnutie vlastného hospodárskeho prospechu na strane dlžníka a získanie úroku za poskytnutie tejto možnosti na strane veriteľa predstavujú bezprostredný ekonomický

dôvod (kauzu) vzniku právneho vzťahu z úverovej zmluvy. Odstúpením od úverovej zmluvy veriteľom (uplatnením práva mimoriadného zosplatnenia úveru) dochádza celkom nepochybne k narušeniu tejto kauzy úverovej zmluvy; v ďalšom čase už totiž dlžník nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, keďže veriteľ mu túto možnosť už viac nedáva (odňal). Nevrátením prenechaných peňazí po zosplatnení úveru, bez ohľadu na to aké účinky z hľadiska trvania úverového vzťahu právnemu úkonu odstúpenia od úverovej zmluvy či zosplatnenia úveru pripíšeme, nepochybne vzniká protiprávny stav, s ktorým sú ako následok prípadne spojené sankčné (úroky z omeškania), zodpovednostné (náhrada škody) a zabezpečovacie plnenia (zmluvná pokuta), na ktorých sa účastníci pre tento prípad dohodli, alebo ktoré sú dané zákonom, a nie záväzky majúce povahu odplaty, medzi ktoré úrok, ako už bolo vyjadrené skôr, rozhodne patrí. Nemožno v tejto súvislosti prehliadnuť ani, že otázka „odplaty“ za nesplnenie povinnosti dlžníkom vyvstala výlučne v súvislosti s úverovými vzťahmi, pričom mimo nich odvolaciemu súdu nie sú zrejmé prípady, kedy by sa veriteľ po zročnosti plnenia domáhal mimo sankčných, zabezpečovacích alebo zodpovednostných záväzkov tiež iných vedľajších plnení majúcich povahu akejsi zmluvnej odplaty. Takto napríklad po skončení nájmu prenajímatelia nežiadajú nájomné až do vydania predmetu nájmu i napriek tomu, že zákon platenie nájomného len za obdobie trvania nájmu nelimituje (rovnako ako úrok pri úveroch). Možno síce namietať, že náhradu za užívanie veci bez právneho dôvodu vlastníci bežne žiadajú, treba mať ale na zreteli, že svojím charakterom sa nad akúkoľvek pochybnosť nejedná o odplatu, ale o náhradu zo zodpovednostného vzťahu z bezdôvodného obohatenia, ktorú, ako už bolo skôr zmienené, odvolací súd pripúšťa i v prípade úverových vzťahov. Odvolací súd teda nevzhliadol právny, ekonomický a vo svojej podstate ani žiaden iný racionálny dôvod, pre ktorý by výklad právnej úpravy mal smerovať k úročeniu poskytnutých peňazí aj po zosplatnení úveru (odstúpení od úverovej zmluvy), teda v čase, kedy veriteľ dlžníkovi neposkytuje možnosť užívať jeho peniaze, ale dlžník veriteľove peniaze protiprávne zadržiava. Celkom nepatričnou je argumentácia zástancov opačného názoru, založená na znení poslednej vety ust. § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého úroky je povinný (dlžník) zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov. Použitá formulácia na prvý pohľad evokuje u zástancov úročenia úveru aj po splatnosti, že tým je otázka zodpovedaná „do vrátenia“, a teda nie do splatnosti; tento argument však vo svojej podstate abstrahuje od toho, že jeho znenie, zvlášť však použité slovo „len“ v tomto ustanovení jasne naznačuje, že tým bolo sledované obmedzenie dohodnutého úroku v prípade skrátenia doby vrátenia peňazí a nie rozšírenie úročenia nad túto dobu. Zástancovia názoru o úročení úveru po splatnosti sa doposiaľ uspokojivo nevysporiadali ani s jeho zrejmou kolíziou s úpravou, priznávajúcou veriteľovi za omeškanie dlžníka s peňažným plnením iba úroky z omeškania (poplatok z omeškania) za situácie, keď možnosť kvantitatívneho rozšírenia tejto sankcie za oneskorené plnenie v občianskoprávnych vzťahoch je v právnej praxi jednotne odmietané. Úročenie zosplatneného úveru zároveň nereflektuje ani skutočnosť, že právny poriadok úhrn sankcií za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov (podľa ust. § 3a ods. 2 nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z. sa nimi rozumejú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov) limituje.

17. Prirodzene, vzhľadom na spotrebiteľskú povahu právneho vzťahu strán, nemožno opomenúť posúdiť ho tiež z hľadiska predpisov na ochranu spotrebiteľov. K tomu odvolací súd vo vzťahu k ďalšiemu konaniu poznamenáva, že záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, musí byť vždy preskúmateľným výsledkom vyhodnotenia rozhodujúceho spotrebiteľského kritéria, ktorým je primeraná rovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán (§ 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka). Zároveň, platí, že neprijateľnou nie je taká zmluvná podmienka, ktorá bola individuálne dojednaná (§ 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka). Z uvedeného vo vzťahu k spôsobu odôvodnenia napadnutého rozsudku treba súdu prvej inštancie vytknúť, že vo svojich úvahách precenil právny význam formulárovej povahy rozhodujúcich dojednaní. Neuvedomil si pritom dostatočne razantne, že formulárová povaha zmluvnej podmienky ( a teda nie jej osobitné vyjednanie) je predpokladom vôbec pre úvahu o jej neprijateľnosti a predstavuje tak podmienku a nie dôvod zakladajúci neprijateľnosť. Dôvodom neprijateľnosti zmluvnej podmienky je vždy, ako už bolo zmienené, značná nerovnováha, ktorú v právnom vzťahu v neprospech spotrebiteľa zakladá, z čoho vyplýva, že záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky sa nevyhnutne bez kvalifikovaného zdôvodnenia takejto nerovnováhy nezaobíde. Za takéto zdôvodnenie rozhodne nemožno bez ďalšieho považovať len paušálny poukaz na nevýhodnejšie postavenie spotrebiteľa, rovnako ani subjektívne konštatovanie, že zmluvná podmienka zakladá hrubú nadvládu alebo, ako už bolo zmienené, len odkaz na formulárovú podobu zmluvných dojednaní.

18. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie tiež o všetkých trovách, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p).

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.). Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.