Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Csp/305/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom 811 07 Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom 810 00 Bratislava, Mýtna 48, P.O.BOX 205, proti žalovanému: U. Z., nar. X. X. XXXX, trvale bytom XXX XX Š., L. XXX/XX, o zaplatenie 392,78 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Galanta dňa 20. 10. 2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 392,78 eura s príslušenstvom (úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne z dlžnej sumy od 20. 12. 2014 až do zaplatenia).

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 6. 11. 2012 uzatvorili právny predchodca žalovaného spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., so sídlom 060 01 Kežmarok, Hlavné námestie 12, IČO: 35 923 130 a žalovaný Zmluvu o pôžičke číslo XXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky v sume 1500,- eur. Žalovaný sa zaviazal splatiť pôžičku 36 mesačnými splátkami po 62,12 eura. Žalovaný uhradil celkovo 1809,28 eura, dostal sa do omeškania so splácaním pôžičky a napriek opakovaným upomienkam dlžné splátky nedoplatil, teda nedošlo k jej riadnemu a včasnému splácaniu. Žalobca pristúpil k zosplatneniu celej pôžičky ku dňu 19. 12. 2014 a vyzval žalovaného, listom zo dňa 31. 12. 2014, aby splatil celú dlžnú čiastku. Celkový dlh žalovaného predstavuje sumu 392,78 eura.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne dňa 18. 1. 2018. Uviedol, že z dôvodu právnej istoty vznáša námietku premlčania. Zastáva názor, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle ust. § 565 zákona č. 40/1964 Zb. v spojení s ust. § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. V tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že ani Zmluva ani Všeobecné obchodné podmienky neobsahujú žiadnu zmienku o dohode v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, ktorá dohoda je predpokladom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti poskytnutého úveru. Úkon žalobcu je možné v zmysle ust. § 41a zákona č. 40/1964 Zb. považovať za odstúpenie od zmluvy. Žalovaný je toho názoru, že žalobcovi uplynula dvojročná subjektívna lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia skôr, než bola žaloba žalobcu doručená na súd. Ak súd po posúdení žaloby dospeje k záveru, že námietka premlčania nie je dôvodná, žalovaná zastáva názor, že žalobca má nárok výlučne na rozdiel medzi poskytnutou istinou a žalovanou uhradenými splátkami. Zmluva totiž neobsahuje obligatórne náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., z ktorého dôvodu je úver poskytnutý žalovanému žalobcom potrebné v zmysle ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. považovať za bezúročný a bez poplatkov. V Zmluve absentuje uvedenie hodnoty RPMN a priemernej hodnoty RPMN. Ich uvedenie

absentuje v žiadosti o poskytnutie pôžičky a ich uvedenie výlučne v akceptácii nespôsobuje písomné dohodnutie sa na týchto obligatórnych náležitostiach. Žalovaný nikdy ich výšku neakceptoval. Zo Zmluvy nie je vôbec zrejmé, v aký deň nastáva splatnosť prvej splátky a ku ktorému dňu sú splatné jednotlivé splátky poskytnutého úveru. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2160/104/2016 zo dňa 30. 03. 2017. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol bud' z dôvodu premlčania, alebo z dôvodu, že vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru má žalované istinu úveru už uhradenú. Ako vyplýva z prehľadu splátok, žalovaný uhradil žalobcovi 1809,28 eura. Po podaní žaloby uhradil ešte 9,23 eura. Nakoľko mu bola poskytnutá pôžička vo výške 1500,- eur, nemá žalobca nárok na úhradu žiadnych finančných prostriedkov a žaloba je v celom rozsahu nedôvodná.

4. Právna úprava v ustanovení § 150 zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 . Keďže žalobca je v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktu vychádza, musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať žaloba a rovnako musí vedieť, že k žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje (hoci podľa § 295 je tu malá výnimka v spotrebiteľských sporoch, vzťahujúca sa však na spotrebiteľov, nie veriteľov). Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať. Súd poukazuje pri posúdení splnenia podmienok podľa § 150 aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 13/2009 z 24. 2. 2010, podľa ktorého základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. (teraz § 150 , podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Zároveň súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/217/2007 z 27. 7. 2009, podľa ktorého účastníci konania teda majú povinnosť tvrdenia a povinnosť tvrdenie preukázať. Ak účastník neunesie dôkaznú povinnosť, resp. dôkazné bremeno, má to pre neho nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre neho nepriaznivého rozhodnutia vo veci.

5. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013 súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady

kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strany napr. so stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

6. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

7. Súd dáva do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

8. Súd vykonal dokazovanie - Žiadosť o pôžičku číslo XXXXXXX a jej akceptácia, zmluvné podmienky, predžalobná upomienka z 29. 10. 2014 s doručenkou - a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

9. Žalobca podal žalobu tak, ako je vyššie popísaná.

10. Strany uzatvorili dňa 6. 11. 2012 strany Zmluvu o pôžičke číslo XXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo výške 1500,- eur. Zmluva bola žalobcom však predložená v absolútne nečitateľnej forme, teda žalobca si bremeno dôkazu splnil len formálne bez možnosti jej preskúmania zo strany súdu. súd nemohol ani preskúmať, či predmetom zmluvy je aj dohoda o predčasnej splatnosti pôžičky, čím sa súd stotožňuje s vyjadreniami žalovaného ako sú zhrnuté v bode 3. tohto odôvodnenia. Súd nemohol preskúmať, či zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/010 Z.z.

11. Uzatvorená úverová zmluva podlieha právnej úprave zakotvenej v § 52 a nasledujúceho Občianskeho zákonníka (ďalej len , ako aj zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZoSÚ), oba predpisy účinné k 6. 11. 2012.

12. Súd posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský, nakoľko právny predchodca žalobcu plnil v rámci svojej podnikateľskej činnosti, žalovaný vystupuje ako fyzická osoba nepodnikateľ.

13. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Preto treba aspoň rámcovo vymedziť, ktoré, resp. aké podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa považujú za neprijateľné, pričom dôsledkom je to, že sú zo zákona neplatné. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ dobromyseľne uzaviera zmluvu a právom očakáva, že dodávateľ ako odborník, "profesionálne znalý podnikateľ" dodáva tovar alebo služby so zárukou kvality.

14. Právny predchodca žalobcu žalovanému poskytol sumu 1500,- eur a žalovaný mu mal splatiť 1809,28 eura. Tieto skutočnosti sú nepochybné. Z listu adresovaného žalovanému, ktorému bolo oznámené schválenie pôžičky dňom 6. 11. 2012 vyplýva, že konečná splatnosť pôžičky mala byť 11/2015, splatnosť prvej splátky bola určená na 20. 12. 2012. Zodpovedá pravde, že zákonné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a), c), f), g), i), j), k) zák. č. 129/2010 Z.z. nie sú uvedené v žiadosti o pôžičku,

pričom tieto by boli schválené právnym predchodcom žalobcu, a jednostranný právny úkon žalobcu, ktorým schválil pôžičku bez dohodnutých zákonných náležitostí tento nedostatok nemôže napraviť, potom je nutné zmluvu považovať za bezúročnú a bezpoplatkovú.

15. Podľa § 3 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ, (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 43a ods. 1 a 2 veta prvá OZ, (1) Prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. (2) Návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený.

Podľa § 43c ods. 1 a 2 veta prvá OZ, (1) Včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. (2) Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi.

Podľa § 44 ods. 2 veta prvá OZ, (2) Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh.

Podľa § 46 ods. 1 OZ, Písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Podľa § 40 ods. 1 OZ, Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 1 ods. 1 a 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ZoSÚ), (1) Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. (2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 písm. a), c), f), g), i), j), k) cit. zák., (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 píms. a) ZoSÚ, Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

16. Podľa názoru súdu, s poukazom na § 44 ods. 2 veta prvá OZ, nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, nakoľko návrh zmluvy podpísaný žalovaným obsahoval len výšku požadovanej pôžičky, pričom list žalobcu zo 6. 11. 2012 (č. l. 9 strana druhá spisu) obsahoval dodatky, ktoré úplne menili podmienky poskytnutia pôžičky, teda tento list bol odmietnutím pôvodného návrhu a považuje sa za nový návrh, ktorý už žalovaný nepodpísal. Teda nebola dodržaná písomná forma zmluvy a preto je táto neplatná podľa § 40 ods. 1 OZ. K poskytnutiu pôžičky tak došlo z titulu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 (Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.). Ak by aj zmluva bola platná, vzhľadom na citovaný § 11 ods. 1 ZoSÚ predloženú zmluvu súd považuje za bezúročnú a bez poplatkov, nakoľko v nej absentujú údaje podľa § 9 ods. 2 písmeno a), c), f), g), i), j), k). Vzhľadom k tomu je žalovaný povinný vrátiť len sumu poskytnutej pôžičky vo výške 1500,- eur, čo sa aj stalo, preto je žaloba podaná nedôvodne.

17. Ak žalobca postupoval správne (čo súd nevie posúdiť vzhľadom na nečitateľnosť zmluvy) a zosplatnil dlh listom zo dňa 31. 12. 2014 (nie je však jasné, k akému dátumu), potom podľa § 563 (Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.) sa dlh stal splatný okamžite po doručení listu žalovanému. Dôkaz o doručení listu však žalobca nepredložil, preto ak súd vychádza z toho, že tento list bol žalovanému doručený najneskôr v januári 2015, potom k premlčaniu nemohlo dôjsť tak, ako to žalovaný uvádza vo svojom vyjadrení, nakoľko k premlčaniu mohlo dôjsť až v januári 2018, pričom žaloba bola podaná 20. 10. 2017. Skutočnosť zosplatnenie však nemá na rozhodnutie súdu žiaden vplyv, preto ju súd bližšie neskúmal.

18. Keďže však žalobca plnil z titulu bezdôvodného obohatenia, plnil tak v novembri 2012 v prospech žalovaného a preto sa jeho právo premlčalo v novembri 2014 v subjektívnej premlčacej dobe podľa § 107 ods. 1 (Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.). Nakoľko žaloba bola podaná na súd až 20. 10. 2017, v tomto prípade žalovaný správne vzniesol námietku premlčania a premlčané právo súd žalobcovi nemôže priznať.

19. Na základe uvedeného súd potom žalobu zamietol v plnom rozsahu.

20. O trovách konania súd rozhodol súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalovaný mal v konaní plný úspech a mal by nárok na náhradu trov konania, avšak žiadne trovy konania mu nevznikli, preto mu ich náhradu súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 .

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 371 žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť. Podľa § 372 v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.