Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Er-118-2009.pdf
PDF · 113.04 KB
Case nature
Area
Subarea
23Er/118/2009
Uznesenie
Okresný súd Martin v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, proti povinnému: V. Š., J.. XX.X.XXXX, G. Š.D. XXXXX/X, XXX XX S., v konaní pre vymoženie pohľadávky 1619,98 € s príslušenstvom a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vedené na úrade súdneho exekútora JUDr. Júliusa Rosinu pod sp. zn. 898/2009 voči povinnému Romanovi Šípošovi, nar. 12.4.1974, bytom Ševčenkova 10192/8, 036 01 Martin zastavuje.
II. Oprávnený je p o v i n n ý do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia nahradiť súdnemu exekútorovi: JUDr. Július Rosina, so sídlom Exekútorského úradu Stummerova 1553, 955 01 Topoľčany trovy exekúcie vo výške 121,63 €.
odôvodnenie:
1. Súdny exekútor JUDr. Július Rosina doručil súdu dňa 8.10.2009 žiadosť o udelenie poverenia v exekučnej veci PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava proti povinným F. Š., J.. XX.X.XXXX, G. Š. XXXXX/X, XXX XX S. a povinnému v rade 2.) V. Š., J.. XX.X.XXXX, G. Š. XXXXX/X, XXX XX S. o vymoženie sumy 1619,98 € s príslušenstvom. Exekúcia sa vedie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok rozhodcu Mgr. Erika Končoka rozhodcu v Bratislave číslo konania RK-589/07-EK zo dňa 5.9.2007. Uvedený exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 5.10.2007 a vykonateľnosť dňa 9.10.2007.
2. Okresný súd Martin poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie v hore uvedenej exekučnej veci poverením č. 5506 064357 zo dňa 21.10.2009. Súd uznesením č. k. 23Er 118/2009-55 zo dňa 12.7.2018 exekúciu zastavil voči povinnej v rade 1.) Ingrid Šípošovej, nar. 10.5.1971, bytom Ševčenkova 10192/8, 036 01 Martin.
3. Dňa 25.01.2016 súdny exekútor doručil súdu doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného spolu s prílohami v súlade s ust. § 39 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok") a ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku.
4. Oprávnený k svojmu vzťahu s povinným uviedol, že dňa 14.08.2006 uzavrel ako veriteľ s povinným v I. rade ako dlžníkom (ďalej len ako „povinný“) zmluvu č. 800005540, na základe ktorej poskytol povinným revolvingový úver vo výške 1.261,70 €. Za jej poskytnutie sa povinný zaviazal zaplatiť oprávnenému odplatu (zmluvnú odmenu) vo výške 580,39 € predstavujúcu úroky za poskytnutie pôžičky, a to za celú dobu poskytnutia pôžičky. Zmluvná odmena bola splatná ku dňu poskytnutia pôžičky a bola uhradená započítaním oproti nároku dlžníka (povinného) na poskytnutie pôžičky. V zmysle uvedenej zmluvy bol povinný ako dlžník povinný uhradiť istinu pôžičky v 30 mesačných splátkach vo výške 42,06 €. Vzhľadom na omeškanie s úhradou splátok sa 3.07.2007 stal splatným celý nesplatený záväzok zo zmluvy, t. j. nesplatená istina pôžičky vo výške 1083,35 €, a vznikol oprávnenému nárok na zmluvné pokuty podľa zmluvy v celkovej výške 3435,97 €. Nárok na zmluvné pokuty pozostáva zo zmluvnej pokuty vo výške
15,50 €, zo zmluvnej pokuty vo výške 23,60 €, zo zmluvnej pokuty vo výške 3,42 €, zo zmluvnej pokuty vo výške 3319,66 € za omeškanie s úhradou zo splatného úveru, ktorý sa stal splatným v dôsledku omeškania s úhradou splátky. Zmenka bola vystavená povinným v 1.rade ako vystaviteľom na rad oprávneného ako veriteľa za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo zmluvy, pre prípad omeškania povinného s plnením jeho splatných záväzkov, a to v súlade s ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z. z. Spoludlžník č. 1 (v základnom konaní vedený ako povinný v II. rade) podľa 533 Občianskeho zákonníka pristúpil k peňažnému záväzku dlžníka zo zmluvy a zároveň podpísal zmenku ako ručiteľ za vystaviteľa zmenky. Oprávnený v súlade s vyplňovacím právom k blankozmenke dohodnutým v zmluve a v súlade s ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z. z. vyplnil zmenku a uplatnil svoj nárok cestou príslušného súdu, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz (rozhodcovský rozsudok - pozn. súdu), ktorý je exekučným titulom. Oprávnený ďalej zdôraznil, že na daný zmluvný vzťah nemožno aplikovať ustanovenia právnych predpisov o zákaze zabezpečenia alebo splnenia spotrebiteľského úveru zmenkou podľa zákona č. 129/2010 Z. z., vzhľadom k tomu, že v čase uzatvorenia zmluvy a vyplnenia zmenky nebol tento právny predpis účinný. Vzhľadom na uvedené oprávnený navrhol, aby súd rozhodol o pokračovaní exekúcie. Oprávnený k doplneniu návrhu na vykonanie exekúcie pripojil zmluvu č. 8000048616 zo dňa 2.8.2006.
5. Po tom, čo oprávnený v priebehu konania predložil súdu doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f Exekučného poriadku, i keď už bolo vo veci vydané poverenie na vykonanie exekúcie, súd opätovne prehodnotil procesné podmienky pre ďalšie trvanie exekúcie s poukazom na skutočnosť, že súd je povinný v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania skúmať zákonnosť exekučného titulu, napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť. (uznesenie Ústavného súdu SR č. k. ÚS 456/2011-19, zo dňa 23.11.2011). Udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je také procesné rozhodnutie, ktoré by vylučovalo čiastočné alebo úplné zastavenie exekúcie pre nesúlad exekučného titulu so zákonom. Keďže súd je oprávnený v každom štádiu exekučného konania skúmať z úradnej povinnosti, či tu nie je daný niektorý z dôvodov, pre ktorý by musel exekúciu zastaviť, samotné udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preto nie je prekážkou pre rozhodnutie o zastavení exekúcie, keď sú preto splnené podmienky. Uvedené ustanovenie je podľa súdnej praxe plne aplikovateľné aj na naplnenie čl. 6 smernice 93/13/EHS a umožňuje zastaviť exekúciu aj pokiaľ ide o plnenie z neprijateľných zmluvných dojednaní (ďalej len „zmluvné podmienky“).
6. Exekučným titulom v predmetnej exekučnej veci je Rozhodcovský je rozhodcovský rozsudok rozhodcu Mgr. Erika Končoka rozhodcu v Bratislave číslo konania RK-589/07-EK zo dňa 5.9.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 5.10.2007 a vykonateľnosť dňa 9.10.2007 (ďalej len ako „Rozsudok“) Rozsudkom bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému do 3 dní od právoplatnosti rozsudku peňažné sumy v rozsahu, v akom ich uplatnil oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie. Nároky priznal rozhodca oprávnenému, pretože povinní mu nesplatili úver, poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8000048616 zo dňa 2.8.2006. Svoju právomoc rozhodnúť spor zo zmluvy rozhodca odvodil z rozhodcovskej doložky obsiahnutej v článku 18 zmluvných dojednaní.
7. Oprávnený uzavrel s povinným v rade 1.) a povinným v rade 2.) dňa 02.08.2006 zmluvu o revolvingovej pôžičke č. 8000048616 (ďalej len ako „Zmluva“), na základe ktorej oprávnený poskytol povinným ako fyzickým osobám - nepodnikateľom revolvingovú pôžičku. V zmluve sú povinní označení svojím menom, priezviskom, rodným číslom a adresou trvalého bydliska. Zvyšná časť zmluvných ustanovení je vyhotovená ako formulár.
8. Súčasťou zmluvy sú aj zmluvné dojednania ďalej len ako „ZD“), vyhotovené vopred oprávneným ako formulár.
9. V článku 18.1 ZD je stanovené, že akékoľvek spory, nezrovnalosti, alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce, alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy, s porušením, ukončením, či neplatnosťou tejto zmluvy budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z nasledujúcich rozhodcov: JUDr. Gustáv Ret, advokát, JUDr. Ján Smetana, advokát, JUDr. Marianna Mochnáčová, advokátka.
10. Podľa bodu 14.1. ZD, v prípade omeškania dlžníka so splnením akéhokoľvek peňažného záväzku podľa tejto zmluvy je dlžník povinný uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % z výšky splátky za každý deň omeškania.
11. Podľa bodu 14.2. ZD, v prípade omeškania dlžníka s úhradu splátky pôžičky o viac ako 15 dní po termíne splatnosti sa dlžník zaväzuje uhradiť veriteľovi nad rámec zmluvnej pokuty podľa bodu 12.1.zmluvnú pokutu vo výške 5 % z výšky splátky.
12. Podľa bodu 14.3. ZD, v prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky pôžičky o viac ako 30 dní po termíne splatnosti sa dlžník zaväzuje uhradiť veriteľovi nad rámec zmluvnej pokuty podľa čl. 14 bodu 14.1. a 14.2. zmluvnú pokutu vo výške 10 % z výšky splátky.
13. Podľa bodu 14.4. ZD, v prípade omeškania dlžníka so splnením záväzkov podľa čl. 12.1. písm. a/ tejto zmluvy o viac ako 15 dní po termíne splatnosti je dlžník povinný 1/ uhradiť veriteľovi nad rámec zmluvnej pokuty podľa čl. 14 bodu 14.1. a 14.2. a 14.3. zmluvnú pokutu vo výške 50 % z nominálnej výšky pôžičky.
14. Podľa bodu 6 ZD bola poskytnutá pôžička zabezpečená zmenkou. V dôsledku zmluvných podmienok uvedených v tomto článku ZD povinný ako dlžník v deň podpisu zmluvy vystavil a odovzdal oprávnenému ako veriteľovi jednu vlastnú blankozmenku, v texte ktorej neboli uvedené údaje o sume zmenky a jej splatnosti. Zmenka bola vystavená na rad. Bod 6.2. ZD umožňoval, aby veriteľ v prípade, že sa dlžník dostane do meškania s platením akéhokoľvek peňažného záväzku podľa zmluvy, vyplnil na blankozmenke chýbajúce údaje podľa bodu 6.3. ZD a domáhal sa uspokojenia svojich práv.
15. Z výpisu z obchodného registra exekučný súd zistil, že oprávnený v čase uzavretia zmluvy s povinným bol podnikateľom s predmetom podnikania, okrem iného, poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov.
16. Podľa ustanovenia § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
17. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku účinného do dňa 31.03.2017, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
18. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku účinného do dňa 31.03.2017, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú
19. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku účinného do dňa 31.03.2017, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/.
20. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku účinného do dňa 31.03.2017, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
21. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku účinného do dňa 31.03.2017, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
22. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku účinného do dňa 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. Neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
23. Vzhľadom na dikciu ustanovení § 243f ods. 1 a ods. 3 Exekučného poriadku účinného do dňa 31.03.2017, exekučný súd v prvom rade konštatuje, že prebiehajúca exekúcia je od 23.12.2015 zo zákona odložená, keďže ide o exekučné konanie začaté pred účinnosťou zákona č. 438/2015 Z. z. a o exekučné konanie, kde bol návrh na vykonanie exekúcie podaný na podklade rozhodnutia (v danom prípade rozhodcovského rozsudku), ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Oprávnený si teda správne splnil svoju povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku účinného do dňa 31.03.2017 a stihol tak urobiť v zákonom stanovenej lehote.
24. Vzhľadom na uvedené je povinnosťou exekučného súdu preskúmať, či je alebo nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku účinného do dňa 31.03.2017 a exekúciu buď zastaviť alebo rozhodnúť o jej pokračovaní, pričom ust. § 243f ods. 4 Exekučného poriadku Exekučného poriadku účinného do dňa 31.03.2017 zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku existencie dôvodov na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku účinného do dňa 31.03.2017. V zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku účinného do dňa 31.03.2017 pritom na zastavenie exekúcie musia byť kumulatívne splnené tri podmienky: 1. rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, 2.v konaní vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a 3. Nebolo prihliadnuté na niektoré z okolností uvedené pod bodom 1 až 3, t. j. na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie, resp. neprípustnosť použitia zmenky alebo na rozpor s dobrými mravmi, resp. so zákonom.
25. Splnenie prvej podmienky exekučný súd konštatoval už vyššie. Po oboznámení sa s doplnením návrhu na vykonanie exekúcie a k nemu pripojenými listinnými dôkazmi dospel exekučný súd ďalej k záveru, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Zmluva o revolvingovej pôžičke, v súvislosti so zabezpečením ktorej bola vystavená zmenka, na ktorej základe následne došlo k vydaniu rozhodcovského rozsudku, má charakter zmluvy spotrebiteľskej (ust. § 52 ods. 1 v spojení s § 879j Občianskeho zákonníka).
26. Je nepochybné, že oprávnený pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinný nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti ( pozri odsek 7 uznesenia). Ich vzťah je vzťahom dodávateľa a spotrebiteľa podľa ust. § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka a treba naň aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských. Súčasťou zmluvy boli zmluvné podmienky, ktoré bez akýchkoľvek pochybností povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred, pre veľký počet spotrebiteľov ako takzvané formulárové zmluvy. Základnou črtou formulárových zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Predmetná zmluva o pôžičke túto charakteristiku spĺňa.
27. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že predmetná zmluva o pôžičke je jednoznačne spotrebiteľskou zmluvou a na právny vzťah ňou založený dopadajú všetky relevantné predpisy na ochranu spotrebiteľov najmä ustanovenia o ochrane spotrebiteľov pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami.
28. Výpočet neprijateľných zmluvných podmienok v ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, nie je konečný a súd môže podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka po preskúmaní veci ako neprijateľnú podmienku vyhodnotiť aj iné zmluvné ustanovenie, pokiaľ spĺňa zákonom vyžadované predpoklady. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá predstavuje nepomer v právach a povinnostiach spotrebiteľa a dodávateľa, je neprijateľnou, a teda neplatnou podmienkou. Neprijateľnou podmienkou je takáto zmluvná podmienka len vtedy, ak vyvoláva hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ako slabšej strany zmluvného vzťahu. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy.
29. Na neprijateľnú podmienku súd prihliada z úradnej povinnosti. Ak je takouto neprijateľnou podmienkou rozhodcovská doložka, súd musí zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, resp. zastaviť exekúciu v prípade, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcovského súdu/rozhodcu, ktorý svoju právomoc odvodil z neprijateľnej zmluvnej podmienky.
30. Po preskúmaní veci súd konštatoval, že v čl. 18 zmluvných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy o pôžičke, je obsiahnutá neprijateľná podmienka v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čl. 3 ods. 3 v spojení s bodom 1 písm. q) Prílohy č. 1 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, a to rozhodcovská doložka. Možnosť výberu spôsobu riešenia sporu cestou všeobecného súdu povinným je len zdanlivá, keď vo väčšine prípadov určuje spôsob riešenia prípadného sporu a v prípade rozhodcovského konania aj osobu rozhodcu oprávnený. Spotrebiteľ síce mal možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, avšak podaním žaloby v rozhodcovskom konaní oprávneným, stratil možnosť domáhať sa právnej ochrany pred všeobecným súdom. V danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu a osoby rozhodcu uskutočnená jednostranne, nakoľko dojednanie na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo aj samotnému rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže uzatvoreniu zmluvy. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd vidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto bude riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy, je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil vopred formulárové znenie zmluvných podmienok vrátane rozhodcovskej doložky. Súd poukazuje na skutočnosť, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 ažC-244/98,Zb. s I-4941, bod 25, ako aj z 26. októbra 2006, Mostazo Claro, C-168/05, Zb. s I-10421, bod25). Súd preto prihliada pri výkone rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, ex offo na nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom.
31. S poukazom na tieto skutočnosti súd ustálil, že rozhodcovská doložka nebola platne uzavretá. Bez platnej rozhodcovskej doložky rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať a rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozpore so zákonom. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej zmluvy odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul a z tohto dôvodu tento nikdy nenadobudol vykonateľnosť. Následne exekučný súd skúmal, či v rozhodcovskom konaní, v ktorom sa uplatňoval a následne aj priznal nárok zo zmenky bolo, resp. nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie resp. neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
32. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku nevyplýva, že by rozhodcovský súd aplikoval príslušné kogentné vnútroštátne či európske normy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, na základe čoho má exekučný súd za to, že v rozhodcovskom konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky. Ak by rozhodca podrobil dojednané zmluvné podmienky kontrolou z hľadiska ich možnej neprijateľnosti, musel by sa zaoberať už pri riešení otázky svojej právomoci spor medzi účastníkmi konania rozhodnúť dojednaním o rozhodcovskej doložke (18.2.1 ZD), na podklade ktorej ako jeden z možných rozhodcov spor rozhodol, čo však z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku nevyplýva. Dojednaná rozhodcovská doložka pritom má charakter výhradnej rozhodcovskej doložky (zo zmluvy alebo v súvislosti s ňou vzniknuté spory mali byť riešené jedine a výlučne v rámci rozhodcovského konania pred niektorým z rozhodcov), osobitne nevyjednanej (bola inkorporovaná do ZD), spôsobujúcej značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v tom, že veriteľ nadobúda voči dlžníkovi ako spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že sám určuje, kto s konečnou platnosťou ich spor rozhodne (a to už nehovoriac o situácii, keď výber rozhodcu, ktorý bude oprávnený vec prejednať rozhodnúť, bude spočívať na žalobcovi, kedy osobu rozhodcu určí výlučne veriteľ v bode 18.2.1 ZD dojednaných rozhodcov). Z ustálenej rozhodovacej činnosti prvostupňových i odvolacích súdov je pritom zrejmé, že takto formulovaná rozhodcovská doložka je, resp. mala by byť považovaná a vyhodnotená ako neprijateľná a z toho dôvodu absolútne neplatná zmluvná podmienka.
33. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že zmluvné dojednania (s ktorými mal byť povinný oboznámený a čl. 6 obsahujú dohodu o vyplnení zmenky) sú síce neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o revolvingovej pôžičke, avšak bez zmluvného dojednania podpísaného oboma účastníkmi zmluvy. Oprávnený formulárové zmluvné dojednania používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu a podľa názoru súdu v nich absentuje vôľa vystaviteľa zmenky. Povinný preto nemal
možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Z uvedeného dôvodu súd považoval ustanovenia dohody o vyplnení zmenky obsiahnutú v čl. 6 ZD za neplatné, ktoré sú v rozpore s poctivým obchodným stykom a s dobrými mravmi.
34. Na základe čl. 6 ZD mohol veriteľ vystaviť povinnému zmenku s neuvedením sumy a údaju splatnosti zmenky, pričom zmenkovú sumu mohol veriteľ vyplniť uvedením ľubovoľnej sumy zahrňujúcej, ale neprekračujúcej všetky pohľadávky veriteľa zo zmluvy splatné ku dňu splatnosti zmenky. Takéto zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah, a ktoré zmluvné dojednanie mení vzťah medzi účastníkmi zo zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a nepožíva žiadnu ochranu spotrebiteľa, malo byť vyhodnotené ako neprijateľné, a tým neplatné, keďže okrem uvedeného uzavretím dohody o vyplnení zmenky veriteľ dostáva do rúk oprávnenie rozhodnúť o tom, že ním požadované plnenie je v súlade so zmluvou a že zachoval všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o pôžičke, na ktoré mal prihliadať.
35. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku ďalej vyplýva, že rozhodca oprávnenému priznal žalovanú sumu 1752,04 € (52.782,- Sk) v plnej výške, z ktorej sumy dlžná istina predstavuje sumu 1 078,67 € (32.496,- Sk) a sumu 673,37 € (20.286,- Sk) predstavuje uplatnené zmluvné pokuty. Rozhodcovský súd nielenže neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v predmetnej spotrebiteľskej zmluve, ale priznal oprávnenému aj plnenie v rozpore s dobrými mravmi, a to zmluvnú pokutu v sadzbe 0,2 % denne, čo predstavuje 73,00 % ročne, za situácie, keď si veriteľ mohol a aj si uplatňoval popri uvedenej zmluvnej pokute aj ďalšie zmluvné pokuty vyplývajúce z bodu 14.2.,14.3. či 14.4., čím došlo ku kumulatívnemu "trestaniu" spotrebiteľa za nesplnenie svojich záväzkov. Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj s ohľadom na skutočnosť, že oprávnený v rámci doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie nepreukázal, že dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku účinného do dňa 31.03.2017 nie je daný (§ 243f ods. 4 Exekučného poriadku účinného do dňa 31.03.2017), rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
36. Podľa ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku 200 ods. 2, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
37. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
38. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3, 32 eura
39. Odmenu za 13 úkonov exekučnej činnosti a to žiadosť o udelenie poverenia, 3 zisťovanie platiteľa mzdy, zisťovanie účtu povinného, 3 x doručenie upovedomenia, zisťovanie bydliska, živnostenský register - súčinnosť, 3 x sociálna poisťovňa - súčinnosť jednotlivé úkony vykonal, vykonané úkony sú účelné a za tieto mu prináleží odmena, spolu 13 x 3,32 € spolu 43,16 €.
40. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
41. Náhradu hotových výdavkov súd priznal súdnemu exekútorovi za poštovné v sume 58,20 €. Súdny exekútor si správne uplatnil poštovné.( 1,70 € x 22 + 1,30 € x 16)
42. Súdny exekútor si k odmene uplatnil aj položku DPH. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 Zák. č. 222/ 2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v platnom znení (ďalej len Zák. o DPH) je súdny exekútor zdaniteľnou osobou, nakoľko nezávisle vykonáva ekonomickú činnosť, z ktorej dosahuje príjem (ust. § 3 ods. 1 Zák. o DPH) a ktorá je predmetom dane v zmysle ust. § 2 ods. 1 písm. b/, § 9 ods. 1 písm. d/ Zák. o DPH. Podľa kópie osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty je súdny exekútor zaregistrovaný pre daň z pridanej hodnoty v zmysle ust. § 4 Zák. o DPH. Ako zdaniteľná osoba má súdny exekútor daňovú povinnosť (povinnosť odviesť daň) voči správcovi dane, ktorá mu vzniká ku dňu dodania služby.
Keďže sa jedná o službu poskytovanú čiastkovo v priebehu určitého obdobia, za deň dodania služby sa považuje posledný deň obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodávanú službu vzťahuje (§ 19 ods. 2 a 3 Zák. o DPH). V predmetnom prípade je takýmto obdobím obdobie trvania exekučného konania a dňom dodania služby je deň právoplatnosti uznesenia súdu o zastavení exekúcie. Súdny exekútor je povinný za príslušné daňové obdobie odviesť DPH zo základu dane, ktorý je v zmysle ust. § 22 ods.1 a ods.2 písm. b) Zák. o DPH tvorený protihodnotou, ktorú súdny exekútor prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia (oprávnená) alebo inej osoby (napr. povinný, ak by bol zaviazaný na platenie trov exekúcie), za dodanie služby (teda odmenou súdneho exekútora) a súvisiacimi nákladmi (hotovými výdavkami súdneho exekútora vzniknutými pri vykonávaní exekúcie). Konečným nositeľom daňového zaťaženia pri dani z pridanej hodnoty je osoba pre ktorú sa služba, ktorá je predmetom dane poskytuje, alebo osoba, od ktorej zdaniteľná osoba (súdny exekútor) požaduje plnenie za poskytnutie služby, ktorá je predmetnom dane.
43. Súd priznal súdnemu exekútorovi v rámci náhrady trov exekúcie aj uplatnenej dane z pridanej hodnoty 20 % a to vo výške 20,27 € zo sumy 101,36 €.
44. Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný. Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku
45. Podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku trovy exekúcie vymôže exekútor niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie.
46. Podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
47. Súd rozhodoval o trovách exekúcie, súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 121,63 €, ( 43,16 € + 58,20 € + 20,27 € DPH). Súd priznal odmenu za úkony uplatnenú náhradu hotových výdavkov. Súd priznal zodpovedajúcu DPH. Súd v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného, ktorý zavinil zastavenie exekúcie. Exekúcia sa začala na základe exekučného titulu ktorým je rozhodcovský rozsudok rozhodcu Mgr. Erika Končoka rozhodcu v Bratislave číslo konania RK-589/07-EK zo dňa 5.9.2007, ktorý bol vydaný v rozpore so zákonom.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „CSP“), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Proti II. výroku tohto uznesenia rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.