Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_34P-89-2018.pdf
PDF · 70.2 KB
Case nature
Area
Subarea
34P/89/2018
Uznesenie
Okresný súd Trenčín vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa R. B. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov: matky R. K., trvale bytom V. C., t. č. bytom X A. E., XXX X. R., Z. - R., S XYT, M. A., v konaní zastúpená splnomocnenou zástupkyňou M. V., bytom W. B. XXX/XX, C. a otca W. K., trvale bytom Y. XXX/XX, C., o návrhu matky na určenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
Vyhlasuje sa, že Okresný súd Trenčín n e m á právomoc vo veci konať.
Konanie s a z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka dieťaťa svojím návrhom žiadala, aby súd rozhodol o určení vyživovacej povinnosti otca k maloletému R. B.. V návrhu matka uviedla, že anglický súd rozhodol o zrušení striedavej osobnej starostlivosti a maloletého zveril do starostlivosti matky. Matka s maloletým žije v P., otec dieťaťa by sa mal podľa matky zdržiavať na B.. V dodatku k návrhu matka uviedla, že otec hral v A. hokejovú sezónu od 2014 do 2017, pohybuje sa po C. u rodičov.
2. Otec dieťaťa sa k návrhu matky vyjadril tak, že nie je daná právomoc slovenských súdov o tejto veci konať. Maloletý má obvyklý pobyt v P., kde žije nepretržite už od narodenia, navštevoval tam predškôlku, škôlku a teraz školu. Na základe tohto o právach a povinnostiach k dieťaťu rozhodujú anglické súdy, na čo poukazuje aj samotná matka v návrhu. Otec nesúhlasí s právomocou slovenských súdov a žiada konanie zastaviť.
3. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 4. Podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
5. Jednou z podmienok konania, ktorú súd musí vždy skúmať, je i právomoc súdov Slovenskej republiky. Súdna právomoc je procesná podmienka a jej splnenie súd skúma z úradnej povinnosti v každom štádiu konania a na každom stupni, pričom jej nedostatok je neodstrániteľný, resp. je odstrániteľný len novou zákonnou úpravou, a preto záver o nedostatku právomoci zásadne vedie k zastaveniu konania. Pomer právomoci slovenských súdov k právomoci súdov iných štátov zásadne riešia medzinárodné zmluvy, v prípade členských štátov Európskej Únie nariadenia vydané Radu a Európskou komisiou
6. V prejednávanej veci matka žiada o určenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému R. B.. Vzhľadom k tomu, že z obsahu návrhu vyplýva, že dieťa má svoj obvyklý pobyt v P., súd postupoval
v zmysle predpisov Európskej únie upravujúcich právomoc súdov členských štátov. Týmto predpisom je Nariadenie Rady (ES) číslo 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej Nariadenie o výživnom), ktoré je súčasťou sekundárneho komunitárneho práva s priamou aplikovateľnosťou.
7. Podľa kapitoly II, článku 3, písmeno a) až d) Nariadenia o výživnom, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná: a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného, alebo b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.
8. Z obsahu návrhu matky dieťaťa a z ďalších pripojených spisov vyplynulo, že maloletý sa v Anglicku narodil, nepretržite tam spolu s matkou žije, navštevuje tam školské zariadenie, čím maloletý nadobudol svoj obvyklý pobyt v P. a príslušným súdom podľa čl. 3 písm. b) Nariadenia o výživnom je preto anglický súd. Sama matka uviedla, že o maloletom rozhodoval anglický súd, ktorý striedavú osobnú starostlivosť zrušil a maloletého zveril do starostlivosti matky.
9. Súd ďalej zisťoval obvyklý pobyt povinného na určenie, či má tunajší súd právomoc konať podľa čl. 3 písm. a) Nariadenia o výživnom aj s poukazom na to, že otec maloletého namietal nedostatok právomoci slovenských súdov. Povinný sa k výzve na preukázanie obvyklého pobytu vyjadril tak, že sa na Slovenku nezdržuje, obvyklý pobyt má v H. republike, kde od roku 2013 pracuje, pracovnú zmluvu má na dobu neurčitú. K svojmu podaniu priložil pracovnú zmluvu, v ktorej je uvedený prechodný pobyt povinného v D.. Okrem toho súd ďalej vlastnou činnosťou z dostupných internetových stránok zistil, že povinný hráva hokej za tím HC L. S. od roku XXXX až doposiaľ. Za HK W. A. hrával povinný hokej len v rokoch XXXX/XXXX.
10. Vzhľadom na takto zistené skutočnosti, keď sa povinný zdržiava a pracuje v H. republike už niekoľko rokov, má tam svoj prechodný pobyt a je aktívnym hokejovým hráčom za český tím, dospel súd k záveru, že obvyklý pobyt povinného sa nachádza v H. republike, čím v danej veci nie je založená právomoc slovenského súdu vo veci konať a rozhodnúť.
11. Nakoľko súdy B. republiky nemajú právomoc vo veci konať a nedostatok právomoci je prekážkou neodstrániteľnou, súd v konaní nemôže ďalej pokračovať, a preto konanie v zmysle § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku zastavil.
12. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 127 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.