Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoE-112-2018.pdf
PDF · 71.82 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoE/112/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a členov senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Igora Ragana v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: D. L., P.. XX.X.XXXX, Y. XXXX/XX, XXX XX D. P. Y., o vymoženie 33,19 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom, Exekútorský úrad Košice, Moyzesova 34, Košice, pod EX 968/2008, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie č. k. 12Er/2515/2008-40 zo dňa 17.5.2018 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh súdneho exekútora na vydanie opravného uznesenia Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 12Er/2515/2008 zo dňa 12.12.2017 zamietol.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že uznesením č. k. 12Er/2515/2008-17 zo dňa 12.12.2017 Okresný súd Košice - okolie zastavil exekúciu a zaviazal povinného uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi trovy exekúcie vo výške 73,92 eur do 15 dní od doručenia uznesenia. Súdny exekútor dňa 6.4.2018 podal návrh na vydanie opravného uznesenia sp. zn. 12Er/2515/2008 zo dňa 12.12.2017 z dôvodu inej zrejmej nesprávnosti podľa § 224 v spojení s § 234 ods. 2 Civilného sporového poriadku. V návrhu žiadal, aby súd vykonal opravu predmetného uznesenia a to vo výroku II., ktorom žiadal zaviazať oprávneného na úhradu trov exekúcie namiesto pôvodne uloženej povinnosti nahradiť trovy exekútora povinným. Zároveň žiadal o opravu odôvodnenia uznesenia, keďže súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, pretože mal za to, že pohľadávka oprávneného je prekludovaná, pričom súdny exekútor uviedol, že podľa jeho právneho názoru pohľadávka oprávneného prekludovaná nie je, a teda nebol dôvod exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku.
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), podľa § 224, § 234 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) a uviedol, že chyby vytýkané súdnym exekútorom nie sú chybami v písaní, počítaní a ani sa nejedná o iné zrejmé nesprávnosti. Postup súdu prvej inštancie v súlade alebo v nesúlade so zákonnými ustanoveniami akéhokoľvek právneho predpisu v žiadnom prípade nemôže byť posudzované ako iná zrejmá nesprávnosť, nakoľko sa jedná o právny názor súdu, o právne posúdenie veci. Súd prvej inštancie zastával názor, že nesprávnosti vytýkané súdnym exekútorom nie je možné napraviť opravou uznesenia, pretože oprava slúži iba na odstránenie nesprávnosti, ktoré sú každému zrejmé z obsahu rozhodnutia alebo z obsahu spisu, pričom opravy, ktoré navrhol súdny exekútor takými inými zrejmými nesprávnosťami nie sú. Preto súd prvej inštancie návrh na opravu uznesenia ako nedôvodný zamietol.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor. Navrhol uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Zastával názor, že súd mal vydať opravné uznesenie z dôvodu inej zrejmej nesprávnosti, ktorou je nesprávne právne posúdenie inštitútu preklúzie v konaniach o uložení pokuty za priestupok podľa novely zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch účinnej od 1.9.2008. Nesprávnym právnym posúdením plynutia alebo zániku prekluzívnej lehoty súdom nastal stav, keď bol na úhradu trov exekúcie zaviazaný nemajetný povinný. Súd tým zároveň oslobodil oprávneného - štát od povinnosti zaplatiť mu trovy exekúcie. Súd mal zastaviť exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného v spojení s § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože nemajetnosť povinného nastala skôr ako uplynula prekluzívna lehota. Poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov, nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 151/2018-18 zo dňa 8.3.2018 a uviedol, že súdu preukázal nemajetnosť povinného viacerými lustráciami.
5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len „C.s.p.“) po zistení, že odvolanie podal súdny exekútor v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379, § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na prejednanie ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
6. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:
7. S účinnosťou od 1.7.2016 bol prijatý zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ako nový procesnoprávny predpis upravujúci postup súdu v sporovom konaní.
8. Podľa ustanovenia § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
9. Podľa ustanovenia § 224 C.s.p. súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.
10. Citované ustanovenie § 224 C.s.p. upravuje postup súdu pri oprave rozhodnutia v prípade, ak sa v rozhodnutí vyskytne chyba v písaní alebo počítaní alebo takéto rozhodnutie obsahuje inú zrejmú nesprávnosť. Predmetom opravy môžu byť pochybenia, ku ktorým došlo pri vyhlásení alebo v písomnom vyhotovení rozhodnutia, ktoré sa prejavujú pisárskou chybou alebo sú následkom chyby v počítaní.
11. Ústavný súd v Náleze zo dňa 24.7.2014 sp. zn. II. ÚS 576/2013 uviedol: Kým pojmy „chyby v písaní“ , resp. „chyby v počítaní“ sú pomerne jednoznačné, je pojem „iná zrejmá nesprávnosť“ relatívne neurčitým pojmom. Už vzhľadom na systematickú úpravu nápravy inej zrejmej nesprávnosti spolu s chybami a počítaní je zrejmé, že na jednej strane môže ísť len o také chyby, ktoré sú podobného druhu ako chyba v písaní alebo počítaní, na druhej strane musí ísť svojim obsahom o iné než pisárske alebo počtárske chyby, ak k ich vzniku došlo okamžitým zlyhaním mechanickej alebo duševnej činnosti osoby, ktorá sa zúčastnila na vyhlásení alebo vyhotovení rozhodnutia (porovnaj Rc 37/11969). Za zrejmú nesprávnosť podľa § 164 O. s. p. (teraz §224 C. s. p.) tak treba považovať rozpor medzi obsahom verejnomocenskej autoritatívnej vôle, ktorú súd svojim rozhodnutím v okamihu jeho vyhlásenia (vydania) prejaviť chcel a ktorej obsah je z dôvodov rozhodnutia bezpečne poznateľný, a obsahom samotného rozhodnutia ako prejavom tejto verejnomocenskej (autoritatívnej) vôle. Musí ísť o chybu súdu, nie účastníkov konania (súd preto nemôže postupom podľa § 164 O. s. p. odstraňovať nedostatky podaní účastníkov, ktoré zapríčinili nesprávnosť rozsudku; porovnaj aj 3M Cdo 21/2008. Z ustanovenia § 204 ods. 1 O. s. p. jednoznačne vyplýva, že oprava sa môže týkať aj výroku rozhodnutia (10 M Obdo V 11/2010, I. ÚS 206/2013).
12. Odvolací súd zdôrazňuje, že postupom podľa ustanovenia § 224 C.s.p. nie je možné opraviť právne posúdenie veci súdom, pretože sa nejedná o inú zrejmú nesprávnosť, ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie, a z napadnutého uznesenia nevyplýva (a odvolateľ to ani netvrdí), že je tu rozpor medzi výrokom a odôvodnením rozhodnutia. Nesprávnosti, ktorých opravu v prejednávanej veci navrhoval súdny exekútor, nie je možné posúdiť ako inú zrejmú nesprávnosť podľa ustanovenia § 224 C.s.p.. Súd prvej inštancie preto správne zamietol návrh súdneho exekútora na opravu uznesenia ako nedôvodný.
13. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie.
14. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 425 C.s.p. dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).