Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17Co-68-2018.pdf
PDF · 97.33 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/68/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Klenovej PhD. a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobcu: Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., Komenského 50, 042 48 Košice, IČO: 36 570 460, proti žalovanému: P. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. 78, o zaplatenie XXX,XX eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 15Csp/81/2016-52 zo dňa 07.03.2017 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí sumy 338,23 eur s prísl. a vo výroku o trovách konania.
Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 75,94 eur, 5,5% úrok z omeškania ročne zo sumy 15,31 eur od 12.11.2013 do zaplatenia, 5,25% úrok z omeškania ročne zo sumy 6,03 eur od 1.1.2014 do zaplatenia, 5,25% úrok z omeškania ročne zo sumy 54,70 eur od 21.3.2014 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti 338,23 eur s príslušenstvom žalobu z a m i e t a . Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.“ Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 22 ods. 1, § 23 ods. 1zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, § 631, § 517 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1, § 53 ods. 4 písm. k), § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení uviedol, že žalobca podal dňa 16.09.2016 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 414,27 eur, príslušných úrokov z omeškania a na náhradu trov konania. Na základe Zmluvy o dodávke vody z verejného vodovodu, odvádzaní odpadových vôd z povrchového odtoku verejnou kanalizáciou č. XX -XXXXXXXXXPDXXXX zo dňa 09.10.2013 žalobca dodával žalovanému pitnú vodu z verejného vodovodu, odvádzal odpadovú vodu do verejnej kanalizácie a odvádzal vody z povrchového odtoku. Podľa čl. 3.1 a 3.2. citovanej zmluvy vznikla žalovanému povinnosť platiť za odber vody z verejného vodovodu vodné a za odvádzanie vôd verejnou kanalizáciou stočné. Cenu za vodné a stočné určuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a môže sa zvýšiť pri zmene DPH alebo pri zmene vstupov spojených s výrobou a dodávkou vody, odvádzaním a čistením odpadových vôd, s žalovaný v zmluve vyjadril súhlas (čl. 3.3 zmluvy). Podkladom pre zaplatenie vodného a stočného je daňový doklad - faktúra (čl. 3.5 zmluvy). Za uvedené mu vyfakturoval spolu sumu vo výške 75,94 eur faktúrou č. XXXXXXXX splatnou 11.11.2013 sumu 15,31 eur, č. XXXXXXXXXX splatnou 31.12.2013 sumu 6,03 eur, č. XXXXXXXX splatnou 20.03.2014 sumu 54,70 eur. Žalovaný podmienky zmluvy nedodržal, neuhradil vyfakturované sumy a preto súd podanej žalobe v časti istiny 75,94 eur vyhovel. Žalobca uzavrel so žalovaným Zmluvu o dielo č. XXXX/XXXX/AXV to dňa 04.10.2013 s prílohami. Predmetom zmluvy bola montáž vodomernej zostavy a montáž zariadenia umožňujúceho diaľkový
odpočet stavu vodomera. V zmysle čl. III zmluvy objednávateľovi poskytuje zhotoviteľ zľavu, ktorú tvoria náklady spojené s dodávkou a realizáciou prác uvedených v čl. II v bode 1 podľa preukázaných skutočne vynaložených nákladov bez DPH uvedených v preberacom protokole po odčítaní 0,83 eur (t.j. 1 eur s DPH). Zmluve predchádzala žiadosť žalovaného zo dňa 04.10.2013 a následne žalovaný podpísal zápisnicu z realizácie diela zo dňa 11.10.2013. Na základe predmetnej zmluvy o dielo boli žalovanému realizované služby súvisiace s dopravou, vyfakturované na sumu 15,31 eur. Žalovaný bol v rozhodujúcom období odberateľom vody na odbernom mieste E. Na základe uvedeného žalovaný v období od 11.10.2013 do 11.11.2013 odobral a spotreboval vodu 1m3, vyfakturovanú na sumu 6,03 eur. Keďže žalovaný mal neuhradené faktúry, pristúpil žalobca v zmysle § 32 zákona č. XXX/XXXX Z.z. dňa 24.02.2014 k prerušeniu dodávky vody na odbernom mieste a práce vyfakturoval na sumu 54,70 eur podľa cenníka č. 2 Vybrané výkony a služby. Žalobca žalovanou faktúrou na sumu 338,23 eur za obdobie od 12.11.2013 do 24.02.2014, t.j. do prerušenia dodávky vody, keďže došlo k porušeniu čl. IV bod 7 Zmluvy o dielo zo strany žalovaného a teda vzniklo žalobcovi právo vyfakturovať množstvo minimálneho odberu v zmysle ustanovení čl. IV bod 8 Zmluvy o dielo až do dňa platnosti zmluvy o dielo do 10.10.2018vo výške 338,23 eur. Podľa čl. 4 bodu 8 Zmluvy o dielo, ak počas hodnotiaceho obdobia dôjde k prerušeniu pripojenia odberného miesta zo strany zhotoviteľa, je oprávnený zhotoviteľ vyfakturovať zmluvnú pokutu, ktorá bude predstavovať finančné vyjadrenie množstva minimálneho odberu uvedeného v čl. IV v bode 4 za obdobie odo dňa prerušenia pripojenia odberného miesta do konca hodnotiaceho obdobia podľa platného cenníka VVS, a.s.. Právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvodzoval z článku IV, bodu 8 Zmluvy o dielo. Táto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s formulárovým obsahom s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. V tejto veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy je prísnejšie resp. výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, teda výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy, čo už samo o sebe spôsobuje nerovnováhu v povinnostiach oboch účastníkov. Žalobca Zmluvou o dielo uskutočnil montáž vodomernej sústavy a montáž zariadenia umožňujúceho diaľkový odpočet stavu vodomera za ním určenú zníženú cenu 1 eur, resp. mu poskytol zľavu v rámci jeho marketingovej a obchodnej stratégie na trhu, keď je nepochybné, že k takémuto kroku, resp. k predaju za takýchto podmienok nebol nijako donucovaný, bolo to jeho dobrovoľné rozhodnutie podľa názoru súdu zamerané výhradne na účel získania klientov. Je neprípustné, aby takýto zmluvný konsenzus bol v prípade nesplnenia očakávaní, ktoré do zmluvného vzťahu žalobca vkladal, z jeho strany reparovaný zmluvnou pokutou na úkor spotrebiteľa. Zároveň ďalší dôvod neprimeranosti súd vidí v tom, že žalobca požaduje za nesplnenie povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, a zároveň z tejto zmluvnej pokuty ešte i úrok z omeškania. Na základe vyššie uvedeného, preto súd zmluvné dojednanie obsiahnuté v zmluve o dielo, a to v článku IV, bodu 8), ktorého obsahom je dojednanie zmluvnej pokuty posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Z uvedeného dôvodu žalobu v časti o zaplatenie sumy 338,23 eur s príslušenstvom, ktorou si žalobca uplatnil zmluvnú pokutu zamietol.
2. Proti rozsudku, a to proti zamietavému výroku a súvisiacemu výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Nestotožňuje sa so záverom, že už samotné dojednanie zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve pre prípad porušenia povinností zo strany spotrebiteľa spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy. Žalovaný už pri uzatváraní zmluvy o dielo zo dňa 4.10.2013 získal oproti žalobcovi nepochybne výhodu, spočívajúcu v práve žalovaného na montáž vodomernej sústavy a montáž zariadenia umožňujúceho diaľkový odpočet stavu vodomera za symbolickú cenu po zľave vo výške 1 Eur, dojednanú v čl. III. zmluvy. Celkové náklady za dodané práce boli v skutočnosti vo výške 344,89 Eur (čo vyplýva z faktúry č.. zo dňa 25.10.2013). Tým, že žalobca sa so žalovaným dohodol na poskytnutí zľavy, žalobca ako dodávateľ sa už pri uzatváraní zmluvy o dielo dostal oproti žalovanému do ekonomickej nevýhody, ktorú mal do určitej miery zmierňovať záväzok žalovaného plniť si riadne a včas svoje povinnosti zo zmluvy o dodávke vody počas hodnotiaceho obdobia. Žalovaný mal možnosť zľavu odmietnuť a objednať si montáž za bežnú cenu. Nemožno dospieť k záveru o neprimeranosti pokuty, táto predstavuje paušalizovanú náhradu škody. Žalovaný na základe zmluvy o dielo získal nepochybne viac výhod ako žalobca. Osobitný nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo zmluvnej pokuty nemôže mať žiaden vplyv na primeranosť či neprimeranosť dojednania o zmluvnej pokute., keďže ide len o zákonný dôsledok vzniku omeškania s
plnením peňažného záväzku. Zmluvná pokuta je primeraná významu a hodnote výhod poskytnutých žalobcom žalovanému, nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobca na správu vodovodných a kanalizačných sietí vynakladá nemalé finančné prostriedky. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na opätovné rozhodnutie, alternatívne, aby žalobe vyhovel a žalobcovi priznal trovy prvoinštančného ako aj odvolacieho konania.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Podľa článku 6 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993, o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzavretých so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Je nepochybné, že zmluva o dielo zo dňa 04.10.2013 ako aj zmluva o dodávke vody a odvádzaní odpadových vôd zo dňa 09.10.2013 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že na predmetnú zmluvu je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl.). Uvedené je dôvodom k tomu, aby súdnej kontrole boli podrobené aj zmluvné dojednania majúce charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pritom by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy. Odvolací súd zastáva názor, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka,, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar.vl. 87/1995 Zz.) (rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 18Co/109/2011 zo dňa 21.11.2012). Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Pre posúdenie dojednania zmluvnej pokuty ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve z hľadiska jej neprijateľnosti nie je podstatné, či reálne dôjde k porušeniu povinnosti. V dohode o zmluvnej pokute musí byť jednoznačne špecifikovaná zmluvná povinnosť, na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje. V zmluve uvedená formulácia „...dôjde k prerušeniu pripojenia odberného miesta zo strany zhotoviteľa...“ je podľa názoru odvolacieho súdu všeobecná a nejednoznačná. Zo znenia dohody o zmluvnej pokute v zmluve o dielo (čl. IV. bod 8) nevyplýva jednoznačná špecifikácia porušenia povinnosti, na ktorú sa vzťahuje. Zmluvná podmienka nijako nekonkretizuje dôvody prerušenia pripojenia, pričom zo samotného zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách vyplýva, že dodávateľ môže prerušiť dodávku vody nielen z
dôvodov na strane odberateľa - spotrebiteľa ale aj z dôvodov na strane dodávateľa resp. v dôsledku udalostí nezávislých na vôli resp. konaní či opomenutí dodávateľa a spotrebiteľa. V danom prípade nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobca odôvodňuje porušením povinnosti žalovaného uhrádzať riadne a včas cenu za dodané služby. Odvolací súd konštatuje, že dojednanie o zmluvnej pokute nijako nereflektuje na závažnosť porušenia zmluvných povinností spotrebiteľa, zmluvná podmienka oprávňuje dodávateľa požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty bez ohľadu na výšku dlhu spotrebiteľa. Nie každé porušenie povinnosti je rovnakej intenzity a významu. Pri oneskorenej úhrade peňažného plnenia nemôže ostať bez povšimnutia výška dlhu spotrebiteľa vzniknutého porušením záväzku. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie považuje zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté v zmluve o dielo za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie o zmluvnej pokute, ktoré nebolo individuálne dojednané, lebo sa jedná o štandardnú typovú zmluvu a ktoré spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je v rozpore s ochranou práv spotrebiteľa, ako aj v rozpore s Chartou základných práv Európskej únie (čl. 98), podľa ktorého v záujme naplnenia jedného zo základných práv Európskej únie politiky štátov je zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa, a preto je potrebné využiť všetky efektívne prostriedky ochrany spotrebiteľa, aby sa zvyšovala dôvera spotrebiteľov v trh, aby neprimerané postupy spotrebiteľov na trhu nezaťažovali. Dodávateľ má odbornú prevahu nad spotrebiteľmi, ktorým svoje služby poskytuje, a preto možno od neho očakávať, že vo vzťahu k spotrebiteľom sa bude správať s náležitou odbornou starostlivosťou. Nemožno akceptovať odvolacie námietky žalobcu, ktorý sa odvoláva na to, že zmluvná pokuta bola dojednaná v dôsledku poskytnutej zľavy za zriadenie vodovodnej prípojky. Tieto inštitúty nemožno navzájom zamieňať a je vecou obchodnej politiky žalobcu, že poskytol zľavu za zriadenie prípojky. Dojednaná zmluvná pokuta je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neplatná. Z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanému povinnosť plniť. Keďže žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, nevznikol mu ani nárok na zaplatenie príslušenstva (úrokov z omeškania) z tejto zmluvnej pokuty. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. (Pozri rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Správnemu výroku o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie 338,23 Eur s príslušenstvom zodpovedá aj správny výrok o trovách konania. Za daného stavu odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
5. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný. Naopak fakticky plne úspešný bol žalovaný, ktorému vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní pasívny, k odvolaniu sa nevyjadril, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.
6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.