Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Pc/21/2018

Zmenené rozhodnutím 9Pc/3/2022
„Rozhodnutie Okresný súd Nitra, v právnej veci navrhovateľky: O. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. pri E. XXX/XX, XXX XX I. U., proti osobe povinnej platiť výživné: S. P., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. G. 1, XXXX J., S., o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, sudkyňou JUDr. Vierou Koscelanskou, takto rozhodol: I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 25Pc/21/2018-20 zo dňa 25.09.2018 tak, že vyživovaciu povinnosť povinnej osoby platiť výživné sa zvyšuje zo sumy 85 eur na sumu 100 eur mesačne počnúc od 01.02.2022. Povinná osoba je povinná platiť výživné navrhovateľke vždy do 15 teho dňa toho ktorého mesiaca vopred. II. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a. III. Zročné výživné za obdobie od 01.02.2022 do 31.05.2022 v sume 60 eur je povinná osoba p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľky: B. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. T. - Z. G. XXX/XX, proti osobe povinnej platiť výživného: A. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. U. Q. X/X, M., A., o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, sudcom JUDr. Petrom Heinrichom, takto

rozhodol:

I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Nitra z 4.2.2013 č.k. 13P/297/2013-49 v časti výživného na navrhovateľku tak, že vyživovacia povinnosť povinnej osoby platiť výživné sa zvyšuje zo sumy 50 eur na sumu 85 eur mesačne počnúc od 1.9.2018. Povinná osoba je povinná platiť výživné navrhovateľke vždy do 15 teho dňa toho ktorého mesiaca vopred.

II. Zročné výživné za obdobie od 1.9.2018 do 30.10.2018 v sume 70 eur súd povoľuje povinnej osobe platiť v mesačných splátkach po 10 eur spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia.

III. Vo zvyšku súd návrh zamieta.

IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.Navrhovateľka sa podaným návrhom doručeným dňa 23.08.2018 domáhala voči osobe povinnej platiť výživného - matke zvýšenia výživného na plnoleté dieťa zo sumy 50 eur na sumu 200 eur mesačne. Manželstvo rodičov bolo rozvedené v roku 2014, bola zverená otcovi. Tento zabezpečuje starostlivosť o navrhovateľku, matka prispieva len podľa určeného výživného. Od posledného určenia výživného ubehli štyri roky a od septembra 2018 bude študovať na vysokej škole.

2.Navrhovateľka sa pridržiavala podaného návrhu. S matkou nežijeme 6 rokov, nie su spolu v kontakte. Býva s bratom a otcom v dome, brat tiež študuje v 2. ročníku na SŠ, matka platí výživné 90 eur na obe deti. Otec spláca pôžičku na dom 100 eur mesačne. Má bežné náklady zvýšené na okuliare či zubára. Matka platí výživné pravidelne, v mesiaci september zaplatila za september. Navrhuje zvýšiť výživné od 1.9.2018. Otec poberá rodinné prídavky. Finančne im pomáha babka, resp. im navarí. Matka je slovenskej národnosti.

3. Osoba povinná platiť výživné sa na pojednávanie nedostavila ospravedlnila svoju neúčasť, nežiadala odročiť pojednávanie, súd pojednával v jej neprítomnosti. Má príjem 122.000 forintov, mesačne spláca pôžičku v sume 16.500 forintov, žije v Maďarsku. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť v sume 40 eur. So zvýšením výživného vzhľadom na svoje finančné pomery nesúhlasila.

4.Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: vyjadrením povinnej osoby čl. 4, dokladmi totožnosti čl. 5-6, dokladom o úvere čl. 7-12, dokladom o príjme čl. 13-14, potvrdením o štúdiu čl. 15, príjmom otca N čl. 16 a zistil tento skutkový a právny stav :

5.Navrhovateľka je dcéra osoby povinnej platiť výživného ( ďalej matka). Rozsudkom Okresného súdu Nitra 13P/297/2013 -49 zo dňa 04.02.2013 bola zverená do výchovy otca, matka bola zaviazaná na platenie výživného v sume 50. Navrhovateľka od 05.09.2018 študuje na vysokej škole - SPU v Nitre v prvom ročníku. Matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť v sume 40 eur voči bratovi navrhovateľky ktorí tiež podal návrh na zvýšenie výživného. Navrhovateľka žije s bratom a otcom v rodinnom dome. Otec má príjem 403 eur mesačne, spláca pôžičku na dom v sume 100 eur mesačne. Pomáha im babka, navarí im. Navrhovateľka má bežné náklady, na viac potrebuje finančné prostriedky na okuliare a zubára. Žiadal zvýšiť výživné na sumu 200 eur od 01.09.2018. Matka žije a pracuje v Maďarsku, má mesačne príjem 122.000 forintov čo je 377 eur. Spláca pôžičku v sume 1.081,53 eura mesačne v sume 55,99 eura. So zvýšením nesúhlasila.

6.Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

7.Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

8.Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

9.Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

10.Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

11.Podľa § 65 ods.3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

12.Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

13.Pojem výživné znamená zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb medzi osobami, ktoré majú k sebe príbuzenský alebo iný rodinný vzťah. Pojmovými znakmi výživného je majetková hodnota, ktorá má vyhranený účel (úhrada osobných potrieb) a že jej základom a vlastným dôvodom existencie je určitý osobný, rodinný vzťah medzi oprávneným a povinným. Vyživovaciu povinnosť má osoba, ktorá má hradiť úhradu osobných potrieb. Korešponduje jej nárok na výživné, ktorý má osoba oprávnená. Výživné je právny inštitút, ktorý je vnútorne diferencovaný a to podľa povahy osobného pomeru medzi oprávneným a povinným. Spoločensky je najvýznamnejšia vyživovacia povinnosť rodičov k deťom. Funkcia výživného je podmienená i mravnými názormi spoločnosti. Právna úprava inštitútu výživného sa snaží zaistiť, aby tam, kde dôjde k poruchám v rodinnoprávnych vzťahoch, bola riešená tak, aby ich pôsobenie bolo čo najmenej obmedzené. Pre úpravu výživného to konkrétne znamená, že zákon usiluje zaistiť i pre poruchové prípady plnenie výživného pravidelne, riadne a v rozsahu, ktorý zodpovedá jeho funkcii v rodine. Nárok na výživné a vyživovacia povinnosť sú založené priamo v zákone. To znamená, že k vzniku vyživovacej povinnosti postačí, aby tu existovali podmienky, ktoré zákon stanoví, bez toho, aby k tomu museli pristúpiť akékoľvek ďalšie právne skutočnosti. Právne predpisy, ktoré upravujú výživné, majú kogentnú povahu, teda nemôžu byť menené dohodou medzi oprávneným a povinným. Z povahy výživného ako zákonného nároku vyplýva i to, že zákon záväzne upravuje i jeho rozsah.

Vzhľadom k mnohotvárnosti konkrétnych prípadov sa pri jeho určovaní kladie dôraz na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti povinného. Pri rozhodovaní o výživnom musí súd vychádzať zo zistení, ktoré určujú rozhodujúce podmienky pre stanovenie a výšku výživného v dobe rozhodovania. Pre rozsudok je rozhodný stav, ktorý tu je v dobe jeho vyhlásenia. Životná úroveň detí má odzrkadľovať životnú úroveň rodičov. Rodičia sú povinný zabezpečiť dostatočnú životnú úroveň detí, za týmto účelom majú vykonávať maximálnu možnú snahu.

14.V zmysle citovaných zákonných ustanovení vzhľadom na horeuvedené skutočnosti, vychádzajúc z preukázaného stavu súd čiastočne vyhovel návrhu tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť matky na navrhovateľku zo sumy 50 eur na sumu 85 eur, počnúc od 01.09.2018. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Súd takto rozhodol vzhľadom na situáciu platnú v čase rozhodnutia. Súd akceptoval návrh navrhovateľky v tom, že prišlo k zmene v rodinných vzťahoch, ktorá odôvodňovala určenie výživného. Od posledného určenia výživného uplynula dlhšia doba a u navrhovateľky nastali s odstupom času zmeny odôvodňujúce vyššie náklady ( vek, status, hospodárska situácia spoločnosti) ako aj zásadná zmena v štúdiu na vysokej škole ktoré je finančné náročnejšie. Na strane navrhovateľky tak bol dôvod na zvýšenie výživného, súd však musí brať do úvahy aj možnosti rodiča. podľa vyjadrenia matky súd vyhodnotil, že je dôvod pre zvýšenie výživného na sumu 85 eur mesačne, čo je matka schopná platiť a životná úroveň navrhovateľky a matky bude približne rovnaká. Súd bral do úvahy pôžičku ktorú spláca matka, ale aj otec spláca pôžičku vo vyššej sume, preto súd nemohol brať v prospech matky túto skutočnosť tak, že by bol dôvod na platenie nižšieho výživného. Predbežne súd vychádzal z úvahy, že aj vyživovacia povinnosť matky na brata navrhovateľka sa zvýši o 35 eur. Spolu príjem otca s výživným a rodinnými prídavkami v sume 40 eur predstavuje sumu cca. 603 eur, matke zostane suma 217 eur. Navrhovateľka je plnoletá a brat je blízko plnoletosti ( 17 rokov). Navrhovateľka má zvýšené náklady na okuliare. Určeným výživným bude úroveň rodičov a detí približne rovnaká čo je účel určenia či zvýšenia výživného, súd pritom zohľadnil potreby navrhovateľky a možnosti matky.

15. Zročné výživné za obdobie od 01.09.2018 do 31.10.2017 predstavovalo sumu 70 eura a túto sumu súd zaviazal matku zaplatiť navrhovateľke v splátkach po 10 eur mesačne spolu z bežným výživným, počnúc od právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa 232 ods. 4 CSP. Naposledy bolo určené výživné matke na navrhovateľku vopred súd tak túto úpravu ponechal, čo znamená že do 15 v mesiaci je potrebné zaplatiť za nasledujúci mesiac. Súd zmenil pôvodný výrok v tom, že výživné bude matka platiť navrhovateľke.

16.O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie podľa civilného mimosporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.