Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-62-2017.pdf
PDF · 130.67 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/62/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Nižňanskou, právnej veci žalobkyne: T.. T. M., G.. X.X.XXXX, C. X Z. K., U. A., zastúpená advokátom: JUDr. Martinom Višňovským, AK Zámocká 30 v Bratislave, proti žalovaným: 1. T.. U. Š., G.. XX.X.XXXX, P. V. XX Z. K., U. A., zastúpená žalovanou v 2. rade, 2. B.. N. Š., G.. XX.X.XXXX, Z. X Z. K., U.Q. A., 3. T.. M. Š., G.. XX.XX.XXXX, V. X Z. K., U. A., o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovaným v 1., 2. a 3. rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súd dňa 3.10.2017 domáhala, aby súd určil, že dôvody vydedenia jej otcom V.. T.. B. Š., R.., zomrelým XX.X.XXXX, uvedené v Listine o vydedení spísanej formou Notárskej zápisnice G. XXX/XXXX, G. XXXXX/XXXX, G. XXXXX/XXXX z dňa 16.9.2016, nie sú dané.
2. V Listine o vydedení jej otec uviedol, že o neho neprejavovala žiadny záujem, ktorý by ako dcéra mala prejavovať a súčasne mu v rozpore s dobrými mravmi v chorobe a starobe neposkytla žiadnu pomoc. Dôsledky vydedenia sa vzťahujú aj na jej potomkov podľa § 469a ods. 2 Občianskeho zákonníka.
3. Žalobkyňa si nie je vedomá dôvodov vydedenia, ktoré sa v Listine uvádzajú. Považuje ich za výsledok súhrnu okolností a ťažkých rodinných pomerov. Keď mala 9 rokov, rodičia sa rozviedli pre otcov alkoholizmus a násilnícke klony, ktoré musela u nich doma riešiť aj polícia. Od rozvodu aj s bratom M. vyrastala u matky. Otec sa druhý krát oženil a mal dcéru N.. V období rozvodu sa musela s bratom zamykať pred otcom v izbe. Pod dojmom týchto zážitkov sa s bratom nechceli s otcom stretávať. Neskôr sa s ním stretávali keď bol v Bratislave, pretože väčšinou pracoval na východe. Stretávali sa pravidelne na oslavách rodinných príslušníkov a na sviatky.
4. V roku 2009 žalobkyňa vážne ochorela. Na onkológii absolvovala niekoľko operačných zákrokov ako aj pooperačnú rádioterapiu. Otec o tom vedel, avšak ani raz počas jej 6-mesačnej PN ju nenavštívil. Nikdy sa nezaujímal o jej zdravotný stav, bavil sa s ňou len o jeho problémoch. V roku 2013 po jej opätovnej hospitalizácii a následnej PN, o čom otca informoval brat M., ju otec navštívil doma. V roku 2014 sa žalobkyňa musela podrobiť hysterektómii. Celé vyššie uvedené obdobie sa cítila zle, mala bolesti, ktoré ju diskvalifikovali z plnohodnotného života. Navyše mala neodkladné pracovné povinnosti ako štátny radca na Štatistickom úrade SR. Musela sa tiež postarať o deti, ktoré mali v tom čase 15 a 17 rokov. Napriek tomu, že otec o tom vedel, vymienil si pozvať ju na oslavu svojich 80-tych narodenín. Jej neúčasť na tejto oslave potom považoval za jeho osobnú urážku. Následne sa ich kontakty prerušili.
5. Dôvody vydedenia nezodpovedajú skutočnosti. Nie je pravdou, že na otcovu oslavu neprišla bezdôvodne. Otec veľmi dobre poznal jej zdravotný stav. Nie je tiež pravdou, že sa do oslavy stretávali len sporadicky. Otec za ňou chodil aj do práce, keď potreboval vyhotoviť fotokópie alebo niečo napísať. Stretávali sa aj doma, či v reštaurácii. Aj deti žalobkyne boli s dedkom až do konca, boli s ním v pravidelnom kontakte, telefonovali si spolu a stretávali sa. Nie je pravdou ani to, že sa žalobkyňa nezaujímala o otcov zdravotný stav. Od uvedenej oslavy, keď kontakty prerušil on, sa svojich detí vždy pýtala, ako sa má. Keď dcéra žalobkyne dňa 19.marca 2017 blahoželala dedkovi k meninám, dozvedela sa žalobkyňa o jeho vážnom zdravotnom stave a ihneď zavolala sestre N., aby sa informovala a chcela otca vidieť. Sestra jej povedala, že by to nebolo vhodné, pretože otec je už "mentálne mimo" a chce, aby si ho pamätali takého, ako keď bol v poriadku.
6. Ako dôkazy navrhla žalobkyňa vypočuť strany sporu.
7. Žalovaní v 1. až 3. rade sa žalobe písomne vyjadrili v podaní doručenom súdu 8.12.2017. V ňom uviedli, že žalobkyňa si je zjavne vedomá pravdivosti dôvodov vydedenia, tieto ale nepovažuje za závažné, či podstatné, pretože ich má za nejaký súhrn okolností, či dôsledok ťažkých rodinných pomerov. Žalovaným však nie je známe, aké konkrétne ťažké rodinné pomery má žalobkyňa na mysli, keď uvádza, že Listina o vydedení je ich dôsledkom, no tieto v žiadnom prípade nemôžu ospravedlniť jej nezáujem o vlastného otca.
8. Tvrdenie žalobkyne, že sa s poručiteľom pravidelne stretávala na oslavách rodinných príslušníkov, či na sviatky a vždy, keď bol v Bratislave, sú zavádzajúce. Navyše takéto stretávanie sa nie je možné považovať za reálny vzťah zodpovedajúci skutočnému vzťahu medzi otcom a jeho potomkom. Žalovaní sa tiež pýtajú, kedy naposledy sa žalobkyňa takto so svojim otcom, či rodinnými príslušníkmi stretla. V posledných dvoch rokoch pred smrťou poručiteľa sa tak nestalo, čo napokon žalobkyňa ani nepopiera.
9. Tvrdenia žalobkyne, že sa zaujímala o otcov zdravotný stav prostredníctvom svojich detí, sú absurdné. Poručiteľ ako starý otec nezaťažoval svoje vnúčatá svojim zdravotným stavom. Žalovaní tieto tvrdenia žalobkyne považujú len za nehoráznu výhovorku, pričom takéto ne/konanie v žiadnom prípade nemožno považovať za prejav kvalifikovaného záujmu potomka o svojho rodiča. Ide o priame preukázanie samotného nezáujmu žalobkyne o svojho otca v jeho starobe a chorobe. Poručiteľ informoval žalobkyňu o svojom zlom zdravotnom stave a to telefonicky dňa 1.5.2016 a túto skutočnosť si zaznamenal aj vo svojom diári. Poznačil si tiež, že sa chcel pokúsiť obnoviť ich narušené vzťahy, no ako je zrejmé aj zo samotných tvrdení žalobkyne v žalobe, neúspešne. Žalobkyňa ani na takýto podnet svojho otca nijako nereagovala. Neprišla otca navštíviť ani do nemocnice, ani domov. V telefóne nevyjadrila ani len strohé a formálne želanie skorého uzdravenia. Svoj záujem o otca neprejavila ani tým, že by kontaktovala ktoréhokoľvek rodinného príslušníka, aby zistila, čo otcovi vlastne je a z akého dôvodu je hospitalizovaný, či aká je prognóza jeho stavu. Nepovažovala za potrebné informovať o tom ani svojich potomkov, od ktorých údajne priebežne zisťovala ako sa má. Na jej nezáujme sa nič nezmenilo ani v júli, či auguste 2017, keď poručiteľa kontaktovali deti žalobkyne.
10. Žalobkyňa sa o svojho otca zaujímala len vtedy, keď niečo sama potrebovala, napr. pôžičku. Nie je pravdivé ani jej tvrdenie, že o jej zlom zdravotnom stave mal poručiteľa informovať brat M., teda žalovaný v 3.rade. Žalobkyňa a žalovaný v 3.rade nie sú spolu v kontakte viac ako 20 rokov a neprehovorili spolu ani na pohrebe poručiteľa.
11. Žalobkyňa síce uvádza, že sa cítila v jej chorobe zle, avšak zároveň z jej vyjadrení vyplýva, že jej zdravotný stav ju neobmedzoval v pracovnej oblasti, bola dostatočne spôsobilá chodiť do práce a vykonávať pracovnú činnosť. V tejto súvislosti žalovaní uvádzajú, že miesto výkonu práce žalobkyne sa nachádza neďaleko miesta trvalého bydliska poručiteľa. Žalobkyňa napriek svojim zdravotným problémom teda bola objektívne spôsobilá prejavovať záujem o poručiteľa, no v rozpore s dobrými mravmi tak minimálne počas dvoch rokov neurobila, čo ani sama nepoprela.
12. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, svoj skutočný, resp. akýkoľvek záujem o poručiteľa. Všetky jej tvrdenia sú zavádzajúce a dokonca si protirečia. Napriek tomu, že poručiteľ sa o ňu zaujímal, staral sa o ňu, zabezpečil jej vzdelanie, žalobkyňa ho nepozvala ani na vlastnú svadbu. Poručiteľ mal záujem sa s ňou stýkať, jej nezáujem však vyvrcholil tým, že bez akéhokoľvek vysvetlenia neprijala ani
jeho pozvanie na významnú narodeninovú oslavu, čo sa ho hlboko citovo dotklo. Napriek tomu ešte posledný rok svojho života mal poručiteľ záujem obnoviť svoj vzťah so žalobkyňou, pretože mu tento stav nebol ľahostajný, na rozdiel od žalobkyne.
13. V čase spísania Listiny o vydedení mal poručiteľ 82 rokov, bol starobným dôchodcom a žil v spoločnej domácnosti so svojou manželkou, tiež starobnou dôchodkyňou s početnými zdravotnými problémami a obmedzenou hybnosťou. Je absolútne nepochopiteľné, že žalobkyňa svojho otca nenavštívila, nespýtala sa ho, či niečo nepotrebuje, hoci to vzhľadom k jeho veku bolo viac ako pravdepodobné. Od roku 2016 používal chodítko ako zdravotnú pomôcku, v Lekárskej správe z jeho prvej hospitalizácie je uvedené, že vykazuje ľahký až stredne ťažký stupeň závislosti od pomoci druhej osoby pri bežných denných činnostiach. Jeho manželka mala tiež problémy s pohybovým aparátom, preto mu mohla pomáhať len v obmedzenej miere. Z toho dôvodu bol poručiteľ odkázaný predovšetkým na pomoc svojich detí. Išlo o jeho osobnú hygienu, zabezpečenie stravy, bežné nákupy potravín, zabezpečenie návštev v zdravotníckych zariadeniach, najmä k internistovi, nefrológovi, kardiológovi, nákupy liekov. Postupom choroby sa už nedokázal sám postaviť z postele alebo talety. Žalovaní v 2. a 3. rade mu boli vždy nablízku a striedali sa v jeho domácnosti, aby mu potrebnú pomoc vždy poskytli.
14. Vzťah medzi žalobkyňou a poručiteľom nie je možno nazvať štandardným, ako ona v žalobe uvádza. Štandardné je, ak deti svojim rodičom pomáhajú či už v starobe, alebo chorobe. Žalobkyňa sa o svojho otca nezaujímala ani z dôvodu jeho veku a ani choroby.
15. I keď žalobkyňa uvádza, že sama mala zlý zdravotný stav, tento ju neobmedzoval v jej, ako sama uvádza, významnej pracovnej činnosti, či starostlivosti o vlastnú rodinu, bola teda nepochybne spôsobilá poskytnúť nejakú pomoc aj svojmu otcovi v jeho ťažkej chorobe a starobe. Sama žalobkyňa naznačila, že už otcove pozvanie na oslavu jeho 80-tych narodenín považovala za nevhodné až urážlivé, keď uviedla v žalobe, "že si ho jej otec vymienil".
16. Všetku starostlivosť poručiteľovi poskytli v jeho ťažkej chorobe najmä žalovaní v 2. a 3.rade, dohliadali najmä na zabezpečenie a dávkovanie predpísaných liekov, konzultovali jeho stav s príslušnými lekármi - špecialistami, zabezpečovali túto starostlivosť aj po finančnej stránke. A to všetko napriek tomu, že boli tiež obaja pracovne vyťažení a nemali teda vhodnejšie podmienky na poskytnutie tejto starostlivosti než žalobkyňa. Je preto nepochybné, že do času spísania Listiny o vydedení sa poručiteľ ocitol v situácii, kedy nutne potreboval pomoc svojich blízkych, pretože bol na ňu odkázaný. Žalobkyňa mala reálnu možnosť potrebnú pomoc poručiteľovi poskytnúť, daný stav však vedome ignorovala a pomoc mu neposkytla. Žalobkyňa sa o svojho otca nezaujímala ani len formálne, nieto ešte úprimne a skutočne, len v prípadoch, kedy žiadala o pomoc ona sama. Už takéto konanie je v rozpore s dobrými mravmi. Pre žalobkyňu bolo všetko ostatné dôležitejšie, než jej vlastný starý a chorý otec. Chodila do práce, realizovala dovolenky /aj zahraničné/, no na prejavenie záujmu o poručiteľa jej čas nezvýšil, a to ani prostredníctvom rýchleho telefonického rozhovoru.
17. Žalovaní považujú podanú žalobu za absolútny prejav neúcty a vypočítavosti. Tvrdenia žalobkyne o štandardnom vzťahu medzi ňou a poručiteľom sú účelové a ničím nepodložené, s cieľom zvrátiť stav založený právnym úkonom poručiteľa, ktorým ju z dôvodu jej vlastného, ničím nepodloženého správania voči nemu vydedil, teda odňal jej právo na jeho majetok.
18. V súvislosti s tvrdeniami žalobkyne o agresívnom a násilníckom správaní sa poručiteľa žalovaní uvádzajú, že žalobkyňa klame. Rovnako klame v tom, že s bratom M. vyrastali po rozvode u matky a s otcom sa nechceli stretávať. Žalovaný v 3. rade zotrval po rozvode u matky asi rok a následne sa presťahoval k svojmu otcovi po tom, ako ho matka 15 ročného vyhodila. V otcovej novej rodine bol prijatý s láskou a so svojou sestrou, žalovanou v 2. rade má dodnes veľmi blízky vzťah. Naopak, vzťah žalobkyne a žalovaného v 3. rade je hlboko narušený, čo sa poručiteľ snažil celý život zvrátiť, no bezvýsledne.
19. Žalobkyňa sa žalobou domáha len majetkového zisku. Po tom, ako sa dozvedela o Listine o vydedení, telefonicky sa skontaktovala so žalovanou v 2. rade s tým, že táto skutočnosť ju nijako neprekvapuje, pretože poručiteľ jej to mal viackrát povedať. Čo sa jej však dotklo bolo to, že dôsledky vydedenia sa vzťahujú aj na jej potomkov a to tak nenechá.
20. Žalovaní považujú konanie poručiteľa, ktorým žalobkyňu vydedil za spravodlivé, pretože je nepochybné, že poručiteľ bol vo svojej starobe a chorobe odkázaný na pomoc iných, pričom žalobkyňa mu túto pomoc neposkytla a o jeho potreby sa nezaujímala. Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť.
21. Žalobkyňa v replike doručenej súdu 2.2.2018 uviedla, že obdobie ktoré so svojim otcom prežila do 9 rokov života bolo jej najhorším obdobím. Otec sa o nich nezaujímal, niekedy ho nevideli celé týždne. Keď bol doma, bol pod vplyvom alkoholu, kričal na nich, bil mamu a tiež brata. Ich rozvodové konanie trvalo cca dva roky. O ich ťažkých rodinných pomeroch vedeli aj v škole. Vzájomný vzťah medzi ňou a otcom bol teda narušený od jej detstva a to jeho vinou, keď opustil spoločnú domácnosť a druhý krát sa oženil. Napriek prežitému sa s ním v dospelosti stretávala. Prerušenie kontaktov nastalo v období po spomínanej oslave jeho narodenín. Aj keď spolu telefonovali, len ju urážal.
22. Žalobkyňa nemôže spravodlivo znášať následky vydedenia, keď situáciu, že sa posledné obdobie s poručiteľom nestretávala, spôsobil aj on tým, že sa urazil a odmietal ju. K výhradám žalovaných o jej možnosti poskytovať poručiteľovi pomoc aj napriek jej zlému zdravotnému stavu, ktorý jej nebránil v jej pracovnej činnosti žalobkyňa uviedla, že z dôvodu optimalizácie a reštrukturalizácie štátnej správy sa obávala o svoju pracovnú pozíciu a straty pracovného miesta. V tom čase už mala 50 rokov a po prípadnej strate zamestnania by mala problém nájsť si prácu. Preto sa napriek bolestiam a ťažkostiam snažila vymeškať čo najmenej hodín a nemať príliš vysokú ospravedlnenú neprítomnosť v práci. Preto odmietla akceptovať aj pôvodne naplánovaný termín operácie v januári 2014, keďže sa mal realizovať v čase jej mimoriadne exponovaného pracovného zaťaženia.
23. Od 11.11.2013 do 13.11.2013 bola žalobkyňa hospitalizovaná pre polyp tela maternice, následne bola PN. Po vyhodnotení histológie sa musela 25.2.2014 podrobiť ďalšiemu operačnému zákroku - hysterektómii. Keďže teda vedela, že ju čaká neodkladný operačný zákrok, musela si v práci zariadiť všetky termínované úlohy a navyše aj všetky záležitosti okolo detí a bežného chodu domácnosti. Cítila sa nesmierne ubolená, vyčerpaná a vystrašená, fyzicky jednoducho zle, bez síl a energie. A práve v tom čase bola pozvaná na oslavu otcových narodenín. Otec sa ani neinformoval, či tento vážny operačný zákrok vôbec prežila.
24. V roku 2010 bola Sociálnou poisťovňou uznaná za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, s poklesom schopnosti vykonávať pracovnú činnosť 50%. Bol jej priznaný invalidný dôchodok.
25. Žalovaní doručili súdu dňa 9.3.2018 Dupliku. Uviedli, že žalobkyňa v Replike, rovnako ako aj v žalobe uvádza tvrdenia, ktoré si vzájomne protirečia, čo len preukazuje ich účelovosť. Na jednej strane uvádza, že to bol poručiteľ, ktorý spôsobil ich vzájomné odcudzenie a prerušenie kontaktov, keď opustil spoločnú domácnosť s jej matkou a bratom a oženil sa. V žalobe ale konštatuje, že sa s otcom pravidelne stretávala, udržiavali spolu osobný, písomný a telefonický kontakt.
26. I keď sa poručiteľ druhýkrát oženil, , rovnako sa vydala aj matka žalobkyne, a to 3 dni po rozvode manželstva s poručiteľom. Klamstvom je aj ďalšie tvrdenie žalobkyne v Replike, že to bol poručiteľ, ktorý sa na ňu urazil a odmietal ju pre jej neprítomnosť na jeho oslave a urážal ju. Toto tvrdenie je ničím nepodloženým výmyslom žalobkyne. Naviac sama v žalobe uviedla, že informácie o jeho zdravotnom stave mala od uvedenej oslavy od svojich detí, ktoré s dedkom mali nejaký kontakt, teda ona ho nikdy nekontaktovala ani osobne, ani telefonicky.
27. Žalobkyňa opakovane argumentuje, že ani poručiteľ sa nezaujímal o jej zdravotný stav, či výsledok operácie, teda zrejme v rámci svojej optiky a vnímania sveta bolo úplne prirodzené, že ani ona sa recipročne nezaujímala o jeho zdravotný stav. Žalobkyňa vôbec nepreukázala, že by poručiteľa o svojich zdravotných problémoch vôbec informovala a teda že on mal o nich nejakú vedomosť. Podľa jej tvrdenia mal o jej problémoch vedieť od žalovaného v 3.rade, ktorý ale preukázateľne nemá so žalobkyňou kontakt viac ako 30 rokov. Žalobkyňa teda vyčíta poručiteľovi jeho nezáujem o niečo, o čom nemal žiadnu vedomosť.
28. Konanie žalobkyne vyplýva z jej celoživotného negatívneho vzťahu k jej otcovi, ktoré ale nebolo vyvolané ním samým. Ak bol poručiteľ taký strašný človek, vyvstáva otázka, prečo žalobkyňa dovolila svojim deťom, aby sa s ním stretávali?
29. Za skutočnosti bez právneho významu považujú žalovaní tvrdenia žalobkyne o optimalizáciách a reštrukturalizáciách štátnej správy ako aj opakovane predkladané lekárske správy o jej lekárskych zákrokoch, operáciách, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne o tom, že bola uznaná za ťažko zdravotne postihnutú osobu, avšak nie za osobu odkázanú na pomoc inej osoby, či sprievodcu. Ani z jedného žalobkyňou predloženého dokladu nevyplýva, že by žalobkyňa bola z dôvodu svojho zdravotného stavu, či obavy o zamestnanie akýmkoľvek spôsobom obmedzená vo svojej možnosti poskytnúť potrebnú pomoc svojmu otcovi, resp. prejaviť o neho aspoň predstieraný záujem. Žalobkyňa sa zmieta vo svojich vzájomne protirečivých tvrdeniach, napr. že ju mal poručiteľ odmietať, či urážať, hoci sa s ním ani nepokúsila kontaktovať.
30. Žalobkyňa nepreukázala, že by o poručiteľa prejavovala akýkoľvek záujem, že by mu pomohla v starobe alebo chorobe a že by bol jej nezáujem vyvolaný samotným poručiteľom. Rovnako nepreukázala objektívnu neschopnosť pomôcť poručiteľovi, či aspoň prejaviť o neho akýkoľvek záujem.
31. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámil sa s obsahom spisu ako aj pripojeného dedičského spisu pod sp. zn. 38D/417/2017 a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.
32. Z Uznesenia tunajšieho súdu pod č.k. 38D/417/2017 zo dňa 23.10.2017 bolo zistené, že dedičské konanie po poručiteľovi V.. T.. B. Š., R.., zomrelom XX.X.XXXX bolo prerušené do skončenia konania o určenie, že dôvody vydedenia T.. T. M. uvedené v Listine o vydedení spísanej notárom B.. T. Z., pod sp. zn. G. XXX/XXXX, G. XXXXX/XXXX, nie sú dané.
33. Žalobkyňa ako dedička v I. dedičskej skupine bola ešte predtým na základe Oznámenia o existencii Listiny o vydedení zo dňa 22.8.2017 poučená, aby v lehote 30 dní podala na súd žalobu.
34. Z Listiny o vydedení spísanej dňa 16.9.2016 na Notárskom úrade B.. T. Z. pod sp. zn. G. XXX/XXXX, G. XXXXX/XXXX, G. XXXXX/XXXX súd zistil, že poručiteľ V.. T.. B. Š., R.., otec žalobkyne, žalovaných v 2. a 3. rade a manžel žalovanej v 1. rade, vydedil svoju dcéru (žalobkyňu) z dôvodu, že v rozpore s dobrými mravmi mu neposkytuje potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch a o neho trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mala prejavovať.
35. Ďalej v Listine uvádza, že pred dvomi rokmi sa dožil významného životného jubilea- 80-tych rokov- pri príležitosti ktorých urobil menšiu oslavu v kruhu rodiny a priateľov. Pozval aj svoju dcéru T. s manželom a deťmi. Dcéra T. však bez akéhokoľvek dôvodu neprišla a nepovažovala ani za potrebné mu svoju neúčasť oznámiť, či zdôvodniť. Keďže dovtedy boli sporadicky v kontakte, tento prístup sa ho hlboko dotkol.
36. Tento rok, koncom apríla bol prvýkrát v živote hospitalizovaný v nemocnici. Napriek tomu, že s dcérou T. nebol v kontakte viac ako dva roky, mal potrebu ju o tejto skutočnosti informovať telefonicky a dať ich vzťahy opäť do poriadku. Dcéra ho vypočula a to bolo všetko. Ani len želanie skorého uzdravenia. S väčšími či menšími prestávkami bol pre opakujúci a zhoršujúci sa zdravotný stav hospitalizovaný dodnes, o čom vedia jej deti, jeho vnúčatá, s ktorými bol občas v kontakte. Dozvedel sa tak, že im nebolo známe, že je v nemocnici, pretože im to ich matka nepovažovala za potrebné oznámiť.
37. Už dva roky ho jeho dcéra Ivana nekontaktovala, neudržuje s ním ani písomný, ani telefonický kontakt, napriek vážnym zdravotným problémom, ktoré v súčasnosti má a vedomosti o jeho hospitalizácii, ho ani raz v nemocnici nenavštívila, nezaujíma sa o to, z akého dôvodu je v nemocnici, aký je jeho zdravotný stav, či niečo nepotrebuje a pod.
38. Jeho dcéra T. o neho neprejavuje žiaden, nielen opravdivý záujem, ktorý by ako dcéra mala prejavovať a súčasne v rozpore s dobrými mravmi mu ani neposkytuje v chorobe a starobe žiadnu pomoc.
39. Z Prepúšťacej správy z Onkologického ústavu sv. Alžbety v Bratislave vyplýva, že žalobkyňa bola v dňoch 17.3.2009 - 24.3.2009 hospitalizovaná pre operáciu Ca mammae 1.dx.
40. Z Lekárskej správy Onkologického ústavu sv. Alžbety v Bratislave zo dňa 23.6.2009 vyplýva absolvovanie pooperačnej rádioterapie .
41. Dňa 24.8.2010 bol žalobkyni priznaný invalidný dôchodok a to Rozhodnutím Sociálnej poisťovne pod č. XXX XXX XXX. Žalobkyňa mala pokles schopnosti pracovať 50%. Dňa 29.7.2010 bola uznaná za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.
42. Z ďalších Prepúšťacích správ z Onkologického ústavu sv. Alžbety súd zistil, že žalobkyňa bola v dňoch od 11.11.2013 do 13.11.2013 hospitalizovaná pre polyp tela maternice a od 25.2.2014 do 6.3.2014 pre hysterektómiu.
43. Z Prepúšťacej a Prekladovej správy založených žalovanými súd zistil, že poručiteľ bol hospitalizovaný v dňoch od 26.4.2016 do 21.5.2016, prepustený na základe dohovoru s príbuznými do ambulantnej starostlivosti. Vykazuje ľahký až stredne ťažký stupeň závislosti od pomoci druhej osoby pri bežných denných činnostiach, chôdza za pomoci 4-kolesového chodítka.
44. Súd nariadil vo veci predbežné prejednanie sporu, pričom plynulo prešiel do otvorenia hlavného pojednávania, keďže vzájomné tvrdenia strán sporu boli podopreté len dôkazmi v podobe ich výsluchu.
45. Žalobkyňa sa podanej žaloby v celom rozsahu pridržala. Potvrdila, že sa s otcom stretávala a komunikovala len do r. 2014, teda asi do obdobia 2,5 roka pred jeho smrťou. Mala zdravotné problémy, ktoré pretrvávajú doteraz. Tiež mala veľa pracovných povinností, ktoré musela zvládnuť. S otcom telefonovala 21.12.2013, vtedy jej povedal, že bude robiť oslavu. Ona mu povedala, že má zlé zdravotné výsledky a musí ísť na operáciu. Otec jej telefonoval aj 2.1.2014, že chce zoznámiť jej deti s ich bratrancami a sesternicami a že ich má priviesť, čo tiež neurobila. Otcovi k narodeninám zablahoželala, poslala mu aj pohľadnicu. Je pravdou, že jej vzťah s otcom bol poznačený jej zážitkami z detstva. Do roku 2014 však svojmu otcovi pomáhala, napr. jej manžel ho zaviezol na chatu, keď potreboval vypnúť vodu, ona nemá vodičské oprávnenie. Stretávali sa aj na rôznych oslavách a sviatkoch, ale otec ich dookola všetkých urážal. Jej brat mal k nemu iný vzťah, pretože s ním žil v spoločnej domácnosti. S otcom sa stretávali aj jej deti, teda aj od nich mala vedomosť o jeho zdravotnom stave.
46. Právny zástupca žalobkyne poukázal na obsah z Prepúšťacej správy poručiteľa v dobe jeho hospitalizácie od 13.5.2016 do 21.5.2016 z ktorej vyplýva, že otec žalobkyne bol pri prijatí dezorientovaný. Navrhol, aby sa súd zameral na skúmanie jeho duševného stavu čase spísania Listiny o vydedení a k tomu navrhol vypočuť aj notárku B.. T. Z. s tým, že súd by mal skúmať či vydedenie je platné, alebo nie. K otázke narušenia vzťahov medzi žalobkyňou a jej otcom navrhol pripojiť rozvodový spis jej rodičov.
47. Keďže išlo o nové skutkové tvrdenia, ktoré v žalobe neboli uvedené a teda sa v rámci prostriedkov procesnej obrany ku nim protistrana nemohla vyjadriť, súd v zmysle § 143 C.s.p. túto zmenu žaloby nepripustil.
48. Žalovaná v 2. rade (sestra žalobkyne), zároveň aj ako splnomocnená zástupkyňa žalovanej v 1. rade (druhej manželky poručiteľa) pri výsluchu taktiež zotrvala na svojich vyjadreniach k žalobe a v duplike. Mala za to, že tvrdenia žalobkyne neobstoja. Aj žalovaní mali pracovné povinnosti, napriek tomu sa o otca zaujímali a mu pomáhali. Žalobkyňa nie je samo živiteľka rodiny a preto sa aj zo svojho rodinného prostredia mohla uvoľniť. Jej tvrdenia nevnímajú ako objektívnu prekážku k tomu, aby sa zaujímala o svojho otca. O žiadnej pohľadnici poslanej žalobkyňou otcovi k narodeninám nemajú vedomosť. Žalobkyňa nespochybnila, že mala vedomosť o zlom zdravotnom stave jej otca, nespochybnila, že jej otec oznámil, že je chorý, ale ona sa o neho vôbec nezaujímala, nespýtala sa nikoho zo žalovaných na jeho zdravotný stav.
49. Žalovaný v 3.rade (brat žalobkyne) pri výsluchu uviedol, že mu je ľúto, že je svedkom takéhoto konania žalobkyne, s ktorou nemá žiadny vzťah, keďže sa odmietala s nimi ako rodinou stretávať a nijako sa nechcela na nich kontaktovať, i keď si to otec veľmi želal a
prakticky celý život ho to trápilo, že ako rodina nedržia všetci spolu. Trápilo ho to aj v nemocnici, keď ku nemu zavolali farára a ten mu navrhol, aby žalobkyni zatelefonoval, čo aj urobil, ale nenastala žiadna odozva z jej strany. On sám za obdobie niekoľko posledných rokov videl deti žalobkyne viac krát, než žalobkyňu za 30 rokov. Ak ona uvádza, že sa nekontaktovala s otcom, ktorý pracoval na východe, on žil 16 rokov v Kanade a napriek tomu bol s otcom v kontakte. Priletel vždy, keď mal nejaké okrúhle výročie, aby sa stretol nielen s ním, ale aj so svojou rodinou. Teraz žije v Bratislave. Čo sa týka detstva, v čase rozvodu ich rodičov mala žalobkyňa 9 rokov a on 13 rokov. Na rozvode dokonca svedčil v otcov neprospech. Napriek tomu sa rozhodol, že bude žiť u otca, pretože ich mama sa 3 dni po rozvode znovu vydala. Ak bolo v ich rodine nepríjemne, bolo to z dôvodu, ktorému ako deti nemohli rozumieť. S otcom potom žil v jeho novej rodine ešte 6 rokov.
50. Žalobkyňa v reakcii na výsluch žalovaných uviedla, že otec vo zvýšenej miere požíval alkohol, mama pochádzala z Ruska, stále jej vykrikoval, že príde o deti. Dňa 19.3.2016 mal otec meniny, vtedy mu telefonovala jej dcéra a chcela mu gratulovať, otec však len niečo nezrozumiteľne hovoril. Potom jeho manželka zavolala jej manželovi, že je chorý a už ho nemajú kontaktovať.
51. Žalovaná v 2.rade namietla, že si ten telefonát pamätá, nie je pravdou, že povedala, že ho nemajú kontaktovať, uviedla, že je vážne chorý a možno už ani nie je vhodné ho navštíviť, lebo by ju nespoznal. Ten stav nastal veľmi rýchlo, otec mal poškodené srdcové chlopne. Bol to však stav, ktorý nastal až po spísaní Listiny o vydedení. Žalovaná navrhla v prípade skúmania duševného stavu poručiteľa v čase spísania Listiny o vydedení vypočuť notárku Z..
52. Žalobkyňa navrhla vypočuť jej manžela na preukázanie skutočnosti, že poručiteľa zaviezol na chatu vypnúť vodu. Na otázku súdu, kedy sa to stalo, žalobkyňa uviedla, že si to nepamätá, možno v roku 2010, 2011, 2012, 2013...
53. V záverečných rečiach sa strany sporu pridržali doterajších prednesov a vyjadrení.
54. Podľa § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže vydediť potomka, ak
a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať
55. Podľa § 469a ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2.
56. Podľa § 140 ods. 2 C.s.p. Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.
57. Podľa § 143 ods. 2 C.s.p súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe.
58. Podľa § 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
59. Podľa § 153 ods. 1 C.s.p. strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
60. Podľa § 153 ods. 3 C.s.p. ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
61. Vydedením sa rozumie jednostranný výslovný prejav vôle poručiteľa, ktorým sa odníma potomkovi ako neopomenuteľnému dedičovi dedičské právo, ktoré by mu inak patrilo zo zákona. Vydedenie je možné len z taxatívnych dôvodov uvedených v zákone.
62. V prejednávanej veci vydedil poručiteľ žalobkyňu ako svoju dcéru z prvých dvoch zákonných dôvodov. Pokiaľ dôvodom vydedenia je neposkytnutie pomoci v chorobe, v starobe, alebo v iných závažných prípadoch, treba posúdiť jednak potrebnosť takej pomoci na strane poručiteľa a jednak objektívnu možnosť toho, kto bol poručiteľom vydedený, poskytnúť poručiteľovi potrebnú pomoc. Tento dôvod nie je daný, ak poručiteľ zásadne odmietal potrebnú pomoc zo strany vydedeného dediča a ani vtedy, ak vydedenému dedičovi bránili v poskytnutí pomoci objektívne prekážky. Dôvod vydedenia spočívajúci v neprejavovaní opravdivého záujmu potomka o poručiteľa je potrebné posudzovať podľa okolností konkrétneho prípadu.
63. V súdenej veci mal súd preukázané, že žalobkyňa neprejavovala o svojho otca opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mala prejavovať. Žalobkyňa sa v období najmenej dva a pol roka pred smrťou poručiteľa na neho nekontaktovala, netelefonovala mu, nestretávala sa s ním, nezaujímala sa o jeho zdravotný stav. Neprijala jeho pozvanie na oslavu životného jubilea, nevyhovela jeho požiadavke aby priviezla svoje deti za účelom ich zoznámenia sa s najbližšími príbuznými, nenavštívila ho v nemocnici, keď v nej bol hospitalizovaný. Hoci poručiteľ mal záujem stýkať sa s ňou, preukázateľne jej telefonoval, čo ani sama nepoprela , ona na jeho telefonáty nijako nereagovala. Nepreukázala, že by mu aspoň zablahoželala k sviatkom, či popriala skoré uzdravenie. Nepreukázala, že by sa informovala u jeho príbuzných na jeho zdravie, nespýtala sa ich, či nepotrebuje nejakú pomoc a nespýtala sa to ani poručiteľa. Jej tvrdenie, že o jeho zdravotnom stave mala vedomosť od svojich detí, ktoré sa s ním sporadicky stretávali len svedčí o tom, že ona sama taký záujem neprejavila a ak aj vedela o jeho vážnej chorobe, nijako na túto skutočnosť nezareagovala.
64. Žalobkyňa vyššie uvedené skutočnosti zdôvodňovala svojím narušeným vzťahom s poručiteľom, ktorý pramenil ešte z detstva a to z obdobia rozvodu rodičov. Uvádzala, že poručiteľ bol alkoholik, ktorý jej matku bil a kričal na ňu aj jej brata, žalovaného v 3.rade. Na preukázanie jej tvrdení navrhla pripojiť rozvodový spis. Súd tejto požiadavke nemohol vyhovieť, pretože uvedené udalosti sa stali pred cca 50- timi rokmi, žalobkyňa sa už s nimi dávno mala sama vysporiadať, ako sa s nimi vysporiadal jej brat, žalovaný v 3.rade. Žalobkyňa však namiesto cesty zblíženia sa so svojim otcom postupom rokov, zvolila cestu odmietania a negatívneho postoja.
65. Ďalej žalobkyňa argumentovala tým, že sama trpela vážnym onkologickým ochorením, ktoré jej bránilo v kontakte s poručiteľom. Z obsahu spisu ako aj z výsluchu strán sporu však mal súd preukázané, že napriek tomuto ochoreniu si žalobkyňa riadne plnila svoje pracovné povinnosti a starala sa aj o svoju rodinu, či chodila na dovolenky, čo nepoprela. Nebola teda objektívne vylúčená z pracovných či iných sociálnych a rodinných vzťahov a pokiaľ mohla chodiť do práce, či starať sa o domácnosť a rodinu, mala rovnako možnosť nájsť si pár minút na telefonát s poručiteľom, či jeho rodinou, prípadne hodinku na jeho návštevu doma alebo v nemocnici. Rovnako mala možnosť spýtať sa ho, či jeho príbuzných, či niečo nepotrebujú. Žalobkyňa však ani takýto minimálny kontakt nevykonala a poručiteľovi neprejavila ani žiadnu účasť na jeho trápení v poslednom období jeho života. Ak žalobkyňa poukázala na to, že ani poručiteľ neprejavil záujem o jej zdravotný stav, svedčí to len o tom, že jeho vysoký vek a chorobu vážnym spôsobom podcenila. Naviac žalobkyňa vôbec nepreukázala, že poručiteľ mal o jej pretrvávajúcich zdravotných problémoch akúkoľvek vedomosť. Jej tvrdenie, že o nich vedel od žalovaného v 3.rade bolo žalovaným výslovne popreté s tým, že sa so žalobkyňou nekontaktujú viac ako 30 rokov.
66. Súd mal za preukázané, že poručiteľovi v starobe a chorobe poskytovali pomoc len žalovaní, ktorí sa o neho aktívne zaujímali a starali. Poručiteľ potreboval túto pomoc, keďže aj z lekárskych správ táto potrebnosť od iných osôb pri bežných denných činnostiach vyplývala, pretože poručiteľ chodil len za pomoci chodítka. Žalovaní uviedli, že jeho manželka mala tiež problém s obmedzenou hybnosťou, teda pomoc ostatných príbuzných bola nevyhnutná. Aj žalobkyňa mala povinnosť na tejto pomoci participovať, čo však neurobila, keďže sa o jeho zdravotný stav vôbec nezaujímala a ak aj o ňom mala vedomosť (ako uviedla od svojich detí), táto skutočnosť ju nechávala chladnou.
67. Súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalobkyňou na výsluch jej manžela, ktorý mal potvrdiť, že v minulosti (žalobkyňa nevedela uviesť ani len rok) mal odviezť poručiteľa na chatu za účelom vypnutia vody, pretože takáto ojedinelá pomoc niekedy v minulosti ešte neznamená, že nebol naplnený dôvod vydedenia pretože žalobkyňa poručiteľovi žiadnu relevantnú pomoc v jeho starobe a chorobe, keď ju naviac potreboval neposkytla a opravdivý záujem o neho mu neprejavila.
68. Súd nevykonal ani dôkaz výsluchom notárky Z. (správne malo byť JUDr. T. Z. - pozn. sudcu) na zistenie duševného stavu poručiteľa v čase spísania Listiny o vydedení, pretože táto skutočnosť sa nestala predmetom dokazovania z dôvodu nepripustenia zmeny žaloby. Naviac, tento prostriedok procesného útoku nebol uplatnený včas. K tomu súd ešte dodáva, že notár vždy skúma spôsobilosť tej ktorej osoby, ktorá príde na jeho úrad urobiť určitý právny úkon, teda či nejaví známky nejakej duševnej choroby, nepôsobí zmätene, nie je pod vplyvom alkoholu a podobne a pokiaľ dôjde k záveru, že nie je k tomu spôsobilá, úkon nevykoná.
69. Ak mala žalobkyňa za to, že bolo potrebné skúmať duševný stav poručiteľa v čase spísania Listiny o vydedení, mala túto skutočnosť (prostriedok procesného útoku) uviesť priamo v žalobe a navrhnúť príslušný dôkaz tak, aby sa k tomu protistrana mohla vyjadriť, či navrhnúť prostriedok procesnej obrany. Naviac len zistenie, že poručiteľ bol pri prijatí do nemocnice dezorientovaný, ešte nepostačuje k tomu, aby súd nariadil znalecké dokazovanie na skúmanie jeho duševného stavu, keď táto hospitalizácia nastala až po tom, ako poručiteľ spísal napadnutú Listinu o vydedení.
70. Na základe vyššie uvedeného dokazovania a citovaných právnych predpisov súd žalobu zamietol keď dospel k záveru, že dôvody vydedenia, uvedené v napadnutej Listine o vydedení boli dané.
71. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovaní mali v spore plný úspech, žiadne trovy im však nevznikli, preto im ich súd nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.).