Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoP-114-2018.pdf
PDF · 91.44 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/114/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci manžela: H. R. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, XXX XX V., štátna príslušnosť F. G., zastúpeného Smolák Hlavatá advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Laurinská 3, 811 01 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, proti manželke: P. Z., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, XXX XX V., štátna príslušnosť Slovenskej republiky, zastúpená Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom: Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, O. T. Z., nar. XX.XX.XXXX a D. R. Z., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, na odvolanie manželky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 27.09.2017, č.k. 25P/239/2016-169, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 27.09.2017, č.k. 25P/239/2016-169,sa v napadnutej časti o výživnom na maloleté deti m e n í tak, že otec je povinný platiť výživné na maloletú Q. Z., nar. XX.XX.XXXX vo výške XXX eur mesačne, na výživu maloletého O. T. Z., nar. XX.XX.XXXX vo výške XXX eur mesačne a na výživu maloletého D. R. Z., nar. XX.XX.XXXX vo výške XXX eur mesačne, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva, vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky.
Vo zvyšnej napadnutej časti sa rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 27.09.2017, č.k. 25P/239/2016-169, manželstvo účastníkov P. Z., rodenej L., nar. XX.XX.XXXX a H. R. Z., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX v K. V., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu V. - K. V., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X rozviedol. Na čas po rozvode manželstva zveri maloleté deti Z.: Q., nar. XX.XX.XXXX, O. T., nar. XX.XX.XXXX a D. R., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke. Určil, že každý z rodičov má právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otca zaviazal prispievať mesačne na výživu maloletej Q. Z. výživným vo výške XXX eur, maloletého O. T. Z. výživným vo výške XXX eur a na výživu maloletého D. R. Z. výživným vo výške XXX eur, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
2. O rozvode manželstva súd prvej inštancie rozhodol podľa § 23 ods. 1, 2 Zákona o rodine, majúc z vykonaného dokazovania za preukázané, že manželstvo účastníkov je vážne a trvale rozvrátené a v súčasnej dobe si neplní ani jednu zo svojich funkcií. Za príčinu rozvratu manželstva považoval
rozdielne názory manželov na rodinný a manželský život a existenciu mimomanželského vzťahu na strane manžela, ktoré vyústili do úplného vzájomného citového odcudzenia. Tým, že s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode ( § 100 CMP ), zameral svoje dokazovanie na zistenie najvhodnejšieho modelu osobnej starostlivosti o deti z pohľadu ako záujmov maloletých detí, tak aj zabezpečenia práva oboch rodičov podieľať sa na starostlivosti a výchove maloletých detí na čas po rozvode manželstva. Vykonanú úpravu pomerov manželov k maloletým deťom zdôvodnil potrebou stability ich výchovného prostredia majúc na zreteli, že po ukončení spolužitia rodičov maloleté deti zostali v nepretržitej osobnej starostlivosti matky, v ktorej nezistil žiadne nedostatky. O zastupovaní maloletých detí a správy ich majetku rozhodol rešpektujúc záujmy maloletých detí, kedy pri výkone týchto rodičovských práv budú rodičia aj po rozvode manželstva rovnocenní. Otázka zverenia maloletých detí, zastupovania maloletých detí a správe ich majetku napokon sporná medzi rodičmi nebola. Výšku výživného na maloleté deti posudzoval súd prvej inštancie podľa § 62 ods. 1 a 2, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Pri určení výšky výživného na maloleté deti vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí, príjmu rodičov, ich možností, schopností a majetkových pomerov. S prihliadnutím na vek a potreby maloletých detí matkou v konaní preukázaných, ako aj zárobkové pomery rodičov, dospel k záveru, že určené výživné je primerané a zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného na maloleté deti. Do úvahy vzal výlučnú osobnú starostlivosť matky o maloleté deti, na strane otca posudzoval jeho možnosti a schopnosti, vychádzajúc z ním deklarovaného a nie oficiálneho príjmu, viac ako X.XXX eur mesačne netto. O konkrétnej úprave styku otca s maloletými deťmi nerozhodol, keďže otec úpravu styku nenavrhoval. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
3. Proti tomuto rozsudku vo výroku o výživnom a o zastupovaní maloletých detí a správe ich majetku podala prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie matka. Žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom na maloleté deti zmeniť a výživné určiť na maloletú Q. v sume XXX eur, na maloletého O. T. v sume XXX eur a na maloletého D. R. v sume XXX eur mesačne. Namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci, keď sa vôbec nevysporiadal s pravidelnými mesačnými príjmami otca v hotovosti. Uviedla, že vzhľadom na skutočnosť, že každý mesiac mal otec odpracovaný iný počet hodín, je vysoko nepravdepodobné, že by mu každý mesiac vznikol nárok na úplne rovnakú mzdu. Tvrdenie otca o tom, že finančné prostriedky vyplácané od zamestnávateľa mimo oficiálnej mzdy sú pôžičky od tretích osôb, považovala za účelové. Zdôraznila, že otec od septembra 2017 pracuje v dvoch zamestnaniach na skrátený úväzok (každý 20 hodín týždenne), pričom jeho príjem má byť podľa jeho vyjadrenia asi XXX eur mesačne, s tým, že bude mať možnosť privyrobiť si brigádnicky tak, aby mal príjem X.XXX až X.XXX eur mesačne. Nakoľko priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca nesmie prekročiť 48 hodín, manželov plán brigádnicky si privyrobiť za cca 32 hodín mesačne, sumu rovnajúcu sa jeho dvom skráteným pracovným záväzkom, považovala za ďalšie špekulatívne správanie sa povinného rodiča. Poukazujúc na ust. § 121 CMP uviedla, že po poslednom pojednávaní 27.09.2017, na ktorom bolo manželstvo rozvedené, otec odišiel pracovať do P., bez akéhokoľvek oznámenia, či rozlúčenia sa s deťmi. Vzhľadom na túto skutočnosť sa zmenila výška príjmu manžela a taktiež mala za to, že je nevyhnutné zmeniť výrok týkajúci sa zastupovania maloletých delí a správy ich majetku tak, aby ich zastupovala a spravovala ich majetok iba matka, nakoľko presťahovanie sa manžela do zahraničia je závažnou prekážkou výkonu jeho rodičovských práv a povinností. Po odchode manžela do zahraničia je celá osobná starostlivosť o maloleté deti výhradne na nej, s tým, že pravdepodobnosť akejkoľvek osobnej, aspoň čiastočnej starostlivosti zo strany otca vo vzťahu k deťom je mizivá. Odsťahovanie sa otca do zahraničia má aj negatívny dopad na možnosti matky hľadať si vhodné zamestnanie, ktoré by zohľadňovalo program všetkých detí po skončení školy.
4. Otec prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu matky žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch ako vecne a právne správny potvrdiť. Mal za to, že súd prvej inštancie správne posúdil tak náklady na odôvodnené potreby maloletých detí ako aj možnosti a schopnosti oboch rodičov, a správne zohľadnil ním dosahovaný maximálny príjem. Zdôraznil, že jeho mesačný príjem do ukončenia pracovného pomeru v bistre La cocotte bol preukázaný a činil približne XXX eur. Z výpisov z účtu, ktoré predložil súdu vyplýva, že na bankovom účte sa nachádzali finančné prostriedky v hodnote vyššej ako bol jeho mesačný príjem, avšak tak ako už bolo niekoľkokrát uvedené, išlo o finančné prostriedky, ktoré nepochádzali z jeho pracovnej činnosti, ale ktorými disponoval v hotovosti, alebo ktoré si požičal od tretích osôb. Finančné prostriedky na svoj bankový účet vkladal postupne z dôvodu, aby tieto finančné prostriedky matka hneď neminula. Pokiaľ
by išlo peniaze, ktoré by boli jeho skutočným mesačným príjmom, boli by tieto vklady pravidelné a v rovnakej výške. K ďalším nepreukázaným tvrdeniam matky uviedol, že do zahraničia neodišiel a naďalej sa nachádza na Slovensku. V prípade, ak by si v zahraničí našiel prácu a nachádzal sa tam dlhodobo, táto skutočnosť nie je podľa jeho názoru dôvodom pre úplne zbavenie rodičovských práv a povinností. Vo vzťahu k miere jeho osobnej starostlivosti o maloleté deti uviedol, že tá je obmedzená nielen odopieraním mu riadneho stretávania sa s maloletými deťmi matkou, ale aj jeho pracovnou činnosťou, ktorou sa snaží zabezpečiť maloleté detí po materiálnej stránke najlepšie ako vie. Poukázal na viac ako dva roky trvajúcu nezamestnanosť matky, ktorá napriek tomu, že maloleté deti navštevujú školské a predškolské zariadenia nie je zamestnaná. Namietal tvrdenia matky o jej majetkových pomeroch, keď matka je v skutočnosti vlastníčkou nehnuteľného majetku nemalej hodnoty - rodinný dom, ktorý bol postavený v čase keď spolu žili, a v ktorom v súčasnosti matka spolu s maloletými deťmi býva, avšak ide o tzv. čiernu stavbu, ktorá je postavená za rodinným domom matkinej starej matky.
5. Matka vo svojom vyjadrení k vyjadreniu otca zotrvávala na svojich odvolacích dôvodoch a tvrdených skutočnostiach uvedených v odvolaní. Otec sa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu matky pridržiaval svojich tvrdení uvedených vo svojom vyjadrení k odvolaniu, ktoré čiastočne zopakoval.
6. Kolízny opatrovník písomné vyjadrenie k odvolaniu matky nepodal.
7. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 Zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), kedy nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1 a § 219 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, dospejúc k záveru, že odvolanie matky je čiastočne dôvodné.
8. Tým, že predmetom odvolacieho konania v konaní o rozvod manželstva je iba časť konania týkajúca sa úpravy pomerov manželov k maloletým deťom odvolací súd bude používať označenie účastníkov: matka, otec, maloleté deti.
9. Odvolací súd konštatuje, že predmetom odvolacieho konanie je rozhodnutie súdu prvej inštancie o návrhu na rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Rozsudok súdu prvej inštancie bol napadnutý odvolaním matky len v časti určenia výživného na maloleté deti na čas po rozvode a v časti o zastupovaní maloletých detí a správe ich majetku. Súd prvej inštancie rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, avšak so záverom ku ktorému v otázke výšky výživného na maloleté deti dospel sa odvolací súd stotožnil len čiastočne. Podľa názoru odvolacieho súdu pri určovaní výšky výživného, vychádzajúc z kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté dieťa, uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, bolo v danom prípade potrebné do výšky výživného vo väčšej miere premietnuť výlučnú osobnú starostlivosť matky o tri maloleté deti a skutočnosť, že otec sa na výchove a starostlivosti o maloleté deti podieľa iba v minimálnej miere. Odvolací súd reagujúc na odvolacie námietky matky v súvislosti s vyhodnotením príjmov otca súdom prvej inštancie udáva, že súd prvej inštancie v tomto smere vykonal potrebné dokazovanie, správne vyhodnotil zistené zárobkové a majetkové pomery rodičov a výšku výživného odvodil nie z oficiálne preukazovaného príjmu otca, ale z jeho možností a schopností. Aj v danom prípade pre stanovenie výšky výživného platí tzv. zásada potencionality a nie zásada fakticity zárobku, z ktorého dôvodu je pre určenie výživného rozhodujúci príjem otca, ktorý by reálne mohol dosiahnuť, keby riadne využíval svoje schopnosti a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, resp. preukazuje. V danom prípade pri posúdení potencionality príjmov otca bolo potrebné vziať do úvahy vek maloletých detí a aj zvyšovanie nákladov na ich odôvodnené potreby do budúcna a tomu prispôsobiť nastavenie výšky výživného na čas po rozvode manželstva. Výška výživného, ktorú odvolací súd čiastočne upravil, berúc do úvahy absenciu otca pri dennej osobnej starostlivosti o maloleté deti, takto zodpovedá praxi a skúsenostiam v plnení pracovných povinností otca, ako aj miestnym možnostiam otca uplatniť sa na trhu práce, ale aj odôvodneným potrebám maloletých detí v ich veku ako aj počtu celkových vyživovacích povinností rodičov. V konaní bolo dostatočným spôsobom preukázané, že úroveň možností a schopností otca umožňuje plnenie výživného na maloleté deti vo vyššom rozsahu. Nezaopatrené dieťa má právo na poskytovanie výživy od obidvoch rodičov v súlade s ich reálnymi možnosťami a schopnosťami. Správne súd prvej inštancie výšku výživného určil s ohľadom na skutočnosť, že otec sa nepodieľa na osobnej starostlivosti a výchove o maloleté deti, na ich výživu neprispieva vecnými plneniami v takom rozsahu, ktoré by bolo možné
považovať za plnenie si časti jeho vyživovacej povinnosti. Otec sa na starostlivosti a výchove o maloleté deti podieľa výlučne iba platením výživného, a je potrebné povedať, že za takejto situácie osobná starostlivosť matky o deti naďalej čiastočne nahrádza jej povinnosť finančne prispievať na ich výživu, rovnako znamená, že zvýšenú časť krytia odôvodnených potrieb maloletých detí musí zabezpečiť otec.
10. Odvolací sud pri posúdení možností a schopností rodičov a ich majetkových pomerov, od ktorých sú potreby maloletých detí závislé ustálil, že výživné, ktoré je potrebné považovať za výživné určené v súlade s kritériami uvedenými v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, s prihliadnutím na potrebu zohľadnenia príjmov oboch rodičov a potrebou zvyšovania výživného v súlade s rastom životných nákladov a potrieb maloletých detí do budúcna, je na maloletú Q. Z. vo výške XXX eur, na maloletého O. T. Z. vo výške XXX eur a na maloletého D. R. Z. vo výške XXX eur mesačne. Odvolací súd pripomína, že maloleté deti majú právo na zachovanie životnej úrovne aj po rozvode manželstva a žiaden z rodičov sa nemôže bezdôvodne zbaviť, a to ani čiastočne, svojej vyživovacej povinnosti k nezaopatrenému dieťaťu a preniesť tak ťarchu výživy na druhého rodiča, čomu musí prispôsobiť aj svoj osobný a pracovný život.
11. Pokiaľ ide o odvolacie dôvody matky proti výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie určil, že každý z rodičov má právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok z dôvodu, že otec sa údajne zdržiava v zahraničí, odvolací súd považoval za nedôvodné. V odvolaní matky v tomto smere neboli uvedené a preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by mohli odvolací súd viesť k úvahe o potrebe zmeny napadnutého výroku v záujme maloletých detí. Podľa § 28 ods. 1 písm. b/ Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä zastupovanie maloletého dieťaťa a podľa písm. c/ citovaného ustanovenia správa majetku maloletého dieťaťa. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Zastupovanie maloletých detí upravuje § 31 Zákon o rodine, rodič musí svoje dieťa zastúpiť pri tých právnych úkonoch, na ktoré dieťa nemá spôsobilosť. Na správu majetku dieťaťa sa vzťahuje jednak všeobecná úprava daná v § 28 Zákona o rodine a jednak úprava podľa § 32 a nasl. Zákona o rodine - správa majetku maloletého dieťaťa. Zásahy do výkonu rodičovských práv a povinností možno robiť len v súvislosti s konaním menovaným v § 38, a to pozastavenie, obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv a povinností. Pre aplikáciu ustanovenia však musí rodič naplniť niektoré zo zákonnom kvalifikovaných konaní. Bez splnenia tejto podmienky do výkonu rodičovských práv a povinností rodiča zasahovať nie je možné. Aj rodičia sú pri výkone rodičovských práv a povinností rovnoprávni. Rodičom zákon zároveň ukladá povinnosť vykonávať tieto práva a povinnosti tak, aby boli chránené najlepšie záujmy maloletého dieťaťa. V danom prípade z obsahu spisu a ani z odvolania matky nevyplýva, že by mal otec obmedzené možnosti v dôsledku objektívnych alebo subjektívnych skutočností vykonávať zastupovanie a správu majetku maloletých detí. Tu odvolací súd zdôrazňuje, že k obmedzeniu rodičovských práv jedného z rodičov nie je možné pristúpiť iba z dôvodu, ak sa preukáže, že tento rodič prijal pracovnú ponuku mimo územie Slovenskej republiky.
12. S poukazom na uvedené odvolací súd vyhodnotiac odvolacie dôvody matky ako čiastočné dôvodné rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti vo výroku o výživnom na maloleté deti zmenil podľa § 388 CSP. Výrok rozsudku ktorým súd prvej inštancie určil, že každý z rodičov má právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, odvolací súd ako vecne a právne správny potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP.
13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.
14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).