Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1CoE-171-2018.pdf
PDF · 82.45 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoE/171/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a členov senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v exekučnej veci oprávnených: 1/ B. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom K X. XXX/XX, XXX XX O. a 2/ D. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom K X. XXX/XX, XXX XX O., obaja zastúpení matkou ako zákonnou zástupkyňou: P. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom K X. XXX/XX, XXX XX O., proti povinnému: F. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. W. č. XX, XXX XX <.B., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Ivanom Šteinerom, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Lipová 7, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, pod spisovou značkou EX 252/2013, o vymoženie pohľadávky zameškaného výživného vo výške 1 530,- € a bežného výživného vo výške 280,- € mesačne počnúc mesiacom máj 2013, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 16Er/314/2013 - 82 zo dňa 18. mája 2018, takto
rozhodol:
Odvolanie povinného o d m i e t a.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým uznesením Okresný súd Zvolen (ďalej len „súd prvej inštancie“) zastavil exekúciu vo zvyšnej časti postupom podľa § 80 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017 (výrok I.) a priznal poverenému súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči povinnému v plnom rozsahu (výrok II.).
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení predmetného uznesenia uviedol, že povinný po začatí exekučného konania, t. j. po doručení návrhu na vykonanie exekúcie zaplatil súdnemu exekútorovi dňa 18.04.2013 celé zameškané výživné, ako aj nezaplatenú časť výživného, ktoré sa počas exekučného konania zosplatnilo. Skonštatoval, že v tejto časti došlo k vymoženiu pohľadávky, nakoľko plnenie počas exekučného konania je považované za úspešné vymoženie pohľadávky a exekučné konanie teda v tejto časti skončilo bez nutnosti rozhodovania súdu. Súd prvej inštancie preto exekúciu v tejto časti zastavil. Súd prvej inštancie navyše priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči povinnému, nakoľko zákonná zástupkyňa maloletých detí podala návrh na vykonanie exekúcie oprávnene, a zastavenie exekúcie navrhol povinný, ktorý uhradil zameškané výživné.
3. Voči uvedenému uzneseniu podal povinný v časti výroku II., ktorým súd prvej inštancie priznal poverenému súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči povinnému v plnom rozsahu, odvolanie z dôvodu, že takýto výrok považoval za nesprávny. Odvolanie odôvodnil tým, že samotnú exekúciu iniciovala zástupkyňa maloletých oprávnených a je podľa jeho názoru zrejmé, že aj k zastaveniu exekúcie došlo zavinením zástupkyne maloletých oprávnených. Podľa jeho názoru bolo účelom exekúcie vzdanie sa jeho rodičovských práv voči maloletým oprávneným a získanie jeho súhlasu k ich osvojeniu novým partnerom zákonnej zástupkyne maloletých, pričom na podporu jeho tvrdení pripojil k podanému odvolaniu kópiu rozsudku č. k. 9P/8/2017 - 64 zo dňa 05.10.2017. Ďalej poukázal na nesprávnu výšku vyčíslenia trov exekúcie v uznesení súdu prvej inštancie 16Er/314/2013 - 51 zo dňa
02.12.2015. Z uvedených dôvodov žiadal, aby boli na trovy exekúcie minimálne v rovnakom rozsahu zaviazaní spolu so zástupkyňou maloletých oprávnených.
4. K podanému odvolaniu povinného sa vyjadrila zákonná zástupkyňa oprávnených, ktorá uviedla, že nesúhlasí s tým, aby bola zaviazaná k náhrade trov exekúcie, nakoľko túto požiadavku povinného považuje za nedôvodnú a rozpornú so zákonom. Poukázala na skutočnosť, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne a v dôsledku toho, že povinný si neplnil vyživovaciu povinnosť voči maloletým oprávneným, ktorá bola judikovaná súdnym rozhodnutím. Povinný zaplatil zameškané výživné, ako aj nezaplatenú časť bežného výživného, až po začatí exekučného konania. Vyjadrenia povinného ohľadom účelu exekučného konania za označila za nepravdivé s tým, že odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti výroku II. považovala za vecne správne a preto navrhla, aby ho odvolací súd potvrdil.
5. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade poukázať na to, že s účinnosťou od 01.07.2016 začal platiť nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý sa v zmysle prechodných a záverečných ustanovení, ako aj v zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, použije aj v právoplatne neskončených exekučných konaniach.
6. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017; ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP.
8. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP), skôr ako pristúpil k vecnému preskúmavaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia, zisťoval, či odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou, smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné a či má všetky zákonom požadované náležitosti. Po zistení, že odvolanie smeruje voči rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, odvolací súd odvolanie odmietol.
9. Odvolací súd z predloženého súdneho spisu súdu prvej inštancie zistil, že oprávnení v zastúpení zákonnou zástupkyňou podali dňa 18.04.2013 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor dňa 25.04.2013 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 12.06.2013 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci bol rozsudok Okresného súdu Piešťany č. k. 9C 236/2009 - 43 zo dňa 15.02.2010. Uznesením č. k. 16Er/314/2013-82 zo dňa 18.05.2018 súd prvej inštancie postupom podľa § 80 Exekučného poriadku zastavil exekúciu (výrok I.) a priznal poverenému súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči povinnému v plnom rozsahu (výrok II.). Proti uvedenému uzneseniu, v časti výroku II., podal povinný odvolanie.
10. Podľa § 196 Exekučného poriadku; za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
11. Podľa § 199 Exekučného poriadku; výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
12. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku; ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
13. Podľa § 355 ods. 2 CSP; proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
14. Podľa § 386 písm. c) CSP; odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
15. Z dikcie § 9a ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že v konaní podľa Exekučného poriadku sa primerane použijú ustanovenia CSP, ak to nevylučuje povaha veci. Exekučný poriadok nemá vlastnú právnu úpravu konania o odvolaní, preto sa v exekučnom konaní aplikuje právna úprava obsiahnutá v § 355 a nasl. CSP. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. V tomto ustanovení je obsiahnuté všeobecné pravidlo prípustnosti odvolania proti uzneseniu, z ktorého vyplýva, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa. Rozhodujúce preto podľa § 355 ods. 2 CSP je, či odvolanie pripúšťa Exekučný poriadok. Z ustanovenia § 200 ods. 5 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd pri zastavení exekúcie rozhodne aj o tom, kto a v akej výške bude hradiť trovy exekúcie. Exekučný poriadok proti tomuto rozhodnutiu odvolanie výslovne nepripúšťa (na rozdiel od iných typov uznesení napr. podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) až m) Exekučného poriadku). Preto podľa § 355 ods. 2 CSP platí, že odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné. V zmysle uvedenej rozhodujúcej platnej a účinnej právnej úpravy tak odvolací súd nemá oprávnenie na to, aby zasiahol do výroku o náhrade trov exekúcie. Prelomiť tento zo zákona vyplývajúci záver nemôže ani nesprávne poučenie súdu prvej inštancie o prípustnosti odvolania proti výroku o trovách exekúcie.
16. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je prípustné vo vzťahu k trovám exekúcie aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. Je potrebné poukázať na to, že trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, odlišný od trov konania. Trovy exekúcie majú právny základ v Exekučnom poriadku, vlastný okruh účastníkov konania, osobitný spôsob ich uplatňovania a tiež osobitný spôsob rozhodovania (preto ani nie je na mieste rozhodovanie osobitne o nároku a osobitne o výške, ale je potrebné rozhodnúť o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí). Rozhodnutie o trovách exekúcie z týchto dôvodov nemožno ani primerane subsumovať pod rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania podľa § 357 písm. m) CSP. Ak by zákonodarca chcel pripustiť odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o trovách exekúcie, jeho vôľa by musela byť vyjadrená spôsobom, ktorý nepripúšťa pochybnosti, a to najmä uvedením zákonného ustanovenia v Exekučnom poriadku, z ktorého by vyplývalo, že proti uzneseniu o trovách exekúcie je prípustné odvolanie, čo je štandardná formulácia pre exekučné konanie, alebo by výslovne uviedol uznesenie o trovách exekúcie v ustanovení § 357 CSP, ktoré obsahuje taxatívny výpočet rozhodnutí súdu prvej inštancie, proti ktorým je prípustné odvolanie.
17. Ak účastník konania podá odvolanie proti uzneseniu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, má to za následok odmietnutie odvolania v zmysle § 386 písm. c) CSP. Odmietnutie odvolania vyjadruje procesnú situáciu, v ktorej sa odvolací súd nezaoberal vecným obsahom napadnutého rozhodnutia, pretože zistil niektorý z dôvodov, ktorý viedol k nemeritórnemu rozhodnutiu.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacie súdu pomerom hlasov 3:0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacie súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).