Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/66/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Ľubicou Cambelovou v spore žalobcu: I. W., W.. XX.X.XXXX, F. H. L. XXX, XXX XX H. L., proti žalovanému: Y. Š., K.: XX XXX XXX, L. L. Š. XXX, XXX XX Š., zast. JUDr. Gabriel Turza, advokát, so sídlom Schubertova 12, 937 01 Želiezovce o zaplatenie 4.200,- eur,

rozhodol:

I. Súd žalobu v časti o zaplatenie 3.700,00 eur z a m i e t a .

II. Súd konanie v časti o zaplatenie 500,00 eur z a s t a v u j e .

III. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd stanovil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 4200 eur. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že žalovaný prevzal od žalobcu zálohu v celkovej výške 4200 eur. Jednotlivé čiastky zálohy boli prevzaté nasledovne: 3. 7. 2012 300 eur, 16. 7. 2012 700 EUR, 16. 7.2012 2100 eur, 25. 6. 2012 800 eur, 27. 6. 2012 300 eur. Záloha vo výške 2100 eur bola určená za práce pri zatepľovaní novostavby rodinného domu v obci H. L., ktorých termín ukončenia bol dohodnutý na 10 dní od začatia prác, pričom uvedené práce začali dňa 3. 7. 2012, avšak neboli dokončené. Ďalšia záloha vo výške 2100 eur bola za dodanie silikónovej fasádnej omietky, táto dodaná bola, ale bolo potrebné ju vymeniť, nakoľko bola nekvalitná a nezodpovedala vybranému odtieňu. K výmene však už neprišlo a žalovaný si nechal aj omietku aj peniaze. Dňa 10. 8. 2017 žalobca žalovanému poslal výzvu na zaplatenie za účelom mimosúdneho vyriešenia, avšak neúspešne. Na základe vyššie uvedeného, na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu, a to majetkovým prospechom získaným plnením bez právneho dôvodu, keďže napriek prevzatiu vyššie uvedených peňažných záloh žalovaný dohodnutú prácu nevykonal. Žalobca na preukázanie svojich skutkových tvrdení súdu predložil prehlásenie zo dňa 25. 7. 2012, doklady o prevzatí peňazí, výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že neuznáva nárok uplatnený žalobcom. Žalovaný, ešte ako podnikateľ, vykonal pre žalobcu na základe ústnej dohody stavebné práce - zateplenie, sieťka, lepidlo na rodinnom dome žalobcu. Žalovaný dňa 16. 4. 2016 ukončil živnostenské podnikanie. Poslednú fázu zateplenia, natiahnutie farebnej omietky, žalobca nechcel zakúpenou omietkou vyhotoviť, pretože sa mu nepáčil odtieň farby. Farebnú omietku nebolo možno vymeniť, a preto zostala ako náhrada za vykonanú prácu žalovaného u žalovaného. Práce na zatepľovanie rodinného domu boli vykonané štyrmi pracovníkmi v rozsahu cca troch týždňov, čo môže svedecky dosvedčiť V. Š.E., F. Š. Č.. XX, ktorý sa podieľal na prácach. Žalobca za vykonané stavebné práce nezaplatil. Žalobca uplatňuje nárok z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalovaný sa bezdôvodne neobohatil, pre žalobcu vykonal stavebné práce, za ktoré mu žalobca inak nezaplatil a farebnú omietku odmietol prevziať. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je potrebné posudzovať v zmysle Obchodného zákonníka. Prehlásenie

vyhotovené žalobcom 25. 7. 2012 potvrdzuje prevzatie 4200 eur. Práce mali byť dokončené najneskôr do 10 dní od 25.7.2012. Po dátume 5. 8. 2012 mohol žalobca akékoľvek právo súvisiace s výkonom stavebných prác uplatniť na súde. Od 5. 8. 2012 začala v zmysle § 391 Obchodného zákonníka plynúť zákonná premlčacia lehota, ktorá je podľa § 397 Obchodného zákonníka 4 roky. Vzhľadom na skutočnosť uplynutia premlčacej lehoty žalovaný v zmysle § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka uplatňuje námietku premlčania akéhokoľvek nároku uplatneného žalobcom voči žalovanému zo vzťahu vzniknutého medzi žalobcom a žalovaným v roku 2012. Na základe neexistujúceho nároku žalobcu voči žalovanému a uplynutie štvorročnej premlčacej doby žalovaný navrhuje, aby súd podanú žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení z 31.10.2017 uviedol tvrdenia, ako v podanej žalobe. Za účelom objasnenia ním uvádzaných tvrdení navrhol v konaní výsluch svedkov Y. F., I. W. E. C. T.. Na preukázanie svojich tvrdení o tom, že žalovaný prevzal od neho sumu 4200 eur, predložil aj fotokópiu zmenky podpísanej žalovaným na uvedenú sumu, čím sám žalovaný podľa neho priznal existenciu uvedeného nároku . Žalobca poukázal na to, že došlo k splneniu predpokladov, ktoré zakladajú medzi subjektami záväzkový právny vzťah bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ ide o otázku premlčania, poukázal na ust. § 101, 107 ods.1, 2 O. z. V prípade, ak k bezdôvodnému obohateniu došlo konaním obohateného, ktoré nemá charakter úmyslu, dĺžka objektívnej premlčacej doby je tri roky; ak naopak obohatený získal majetkový prospech zavineným úmyselným konaním, je dĺžka stanovená na 10 rokov. Vzhľadom na uvedené má žalobca zato, že k premlčaniu bezdôvodného obohatenia nedošlo.

4. Na svoje tvrdenie predložil žalobca fotokópiu zmenky z 23.7.2012 vystavenej žalovaným.

5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu v písomnom vyjadrení z 13.12.2017 vyjadril tak, že žalovaný nespochybňuje prevzatie zálohových platieb vo výške 4200 eur, ale tieto platby boli započítané na úhradu vykonaných stavebných prác, ktoré nespochybňuje žalobca. Žalovaný trvá na vznesenej námietke premlčania a k začiatku plynutia premlčacej doby predkladá súdu kópiu rozsudku Okresného súdu Nitra 29 Zm/24/2012, z ktorého je zrejmé, že žalobca už najneskôr dňa 4.10.2012, kedy bol podaný návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu, uplatňoval voči žalovanému pohľadávku, ktorú uplatňuje v tomto súdnom konaní a premlčacia doba začala dňom 4.10.2012 plynúť a aj v zmysle Obchodného zákonníka uplynula najneskôr 4.10.2016. Žaloba je podaná oneskorene, nemôže požívať z dôvodu premlčania ochranu súdom a preto žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

6. Žalobca pred začatím konania vo veci samej, pred prvým pojednávaním, vzal žalobu späť v časti o zaplatenie 500 eur, nakoľko prihliadol na to, že žalovaný v tejto výške vykonal práce a žalovaný sám túto sumu priznal, že práce v tejto výške vykonal.

7. Žalobca na pojednávaní trval na tom, aby súd stanovil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 3.700,00 eur. Uviedol, že zháňal majstra na fasádnu omietku a kvôli tomu žalovaného oslovil a dohodli sa, že za cenu 2.100,00 eur zateplí novostavbu jeho rodinného domu v H. L. s tým, že suma 2.100,00 eur bude za zateplenie polystyrénom, za vyhotovenie sieťky, lepidla a fasádnej omietky. Spočiatku začali lepiť polystyrén žalovaný aj s nejakými 4, 5 občanmi a po určitom čase mu povedal, že chlapci by chceli zálohu. Žalobca tomu vyhovel a zaplatil žalovanému sumu 800,00 eur 25.6.2012, 300,00 eur 27.6.2012, 300,00 eur 3.7.2012 a 16.7.2012 mu zaplatil 700,00 eur. Polystyrén bol v rozsahu 150 m2, urobil aj jednu stranu, kde natiahol sieťku a lepidlo asi na ploche 40-50 m2. Tieto práce postupne začal vykonávať len sám žalovaný, keďže ostatní zvykli chodiť pracovať inde. Tak mu žalovaný povedal, že museli inde nejaké práce dokončiť a keďže v práci riadne žalovaný nepokračoval, tak sa žalobca rozhodol ukončiť s ním zmluvný vzťah. Naposledy pracoval 25.7.2012 a aj sa dohodli na ukončení prác z jeho strany. Nežiadal žalovaného, aby práce ďalej vykonával a aby práce dokončil. Žalovaný mu podpísal prehlásenie 25.7.2012. Ešte počas vykonávania prác z jeho strany mu povedal, že má známeho, ktorý má farbu na fasádu a tak sa dohodli, že ju žalovaný zaobstará. Malo ísť o farbu polosilikónovú, vo farbe oranžovej. Na to mu zaplatil žalobca 2.100,00 eur 16.7.2012. Farbu žalovaný aj zabezpečil, avšak iného odtieňa, citrónového a išlo o farbu druhej triedy, na čo žalobca povedal, že takúto farbu nechce a žalovaný sľúbil, že túto farbu vymení, čo sa však nestalo. Nechal si tak farbu, ako aj sumu 2.100,00 eur, ktorú mu na farbu dal. Na polícii žalovaný uviedol , že vykonal na dome žalobcu práce v hodnote 500,00 eur. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť teda vychádza z toho, že táto suma 500,00 eur za vykonané práce mu patrí. Trvá však na tom, aby mu žalovaný zaplatil 3.700,00 eur. Pokiaľ ide o termín ukončenia prác na jeho dome, dohoda bola taká, že termín ukončenia prác bude do 10 dní od začatia

prác, pričom uvedené práce začali 3.7.2012. Pokiaľ žalobca uvádzal úmyselné konanie žalovaného vo svojom písomnom vyjadrení, chcel poukázať na to, že žalovaný mu nedal naspäť peniaze, ktoré od neho zobral a že zobral zálohu aj za tie práce, ktoré nevykonal. Žalobca uviedol, že on vychádzal len z toho, čo uviedol na polícii žalovaný, že on vykonal prácu za 500 eur. Inak dohoda medzi nimi bola taká, že žalovaný urobí celé zateplenie za 2.100 eur a za 2.100 eur bola farba.

8. Žalovaný trval na svojich písomných vyjadreniach a žiadal žalobu zamietnuť. Trval na tom, že uplynula premlčacia doba žalobcovi na uplatnenie jeho nároku proti žalovanému. Považuje nárok žalobcu za premlčaný, ak by sa mala posudzovať premlčacia doba podľa Obchodného zákonníka ako 4 ročná. Došlo k premlčaniu nároku aj pokiaľ ide o neuplatnený nárok v subjektívnej premlčacej dobe. Najneskôr premlčacia lehota začala plynúť 5.8.2012, t. j. po uplynutí 10 dní od dátumu prehlásenia žalovaného, ktoré bolo vystavené 25.7.2012. Úplne najkrajnejším termínom na začatie plynutia premlčacej lehoty žalobcovi bol podaný návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu, ktorý návrh podal žalobca na súde 4.10.2012. Je zrejmé, že v čase, keď 4.10.2012 podával žalobca žalobu na súd ohľadne vyplatenia zmenky, už vedel o tom, že si môže uplatniť nárok voči žalovanému a vtedy mu začala plynúť už subjektívna lehota. Žalovaný je toho názoru, že rozsah prác vykonal omnoho vyšší, ako uvádza žalobca. Pokiaľ ide o obsah toho, čo uviedli do úradného záznamu na polícii žalobca a žalovaný, ide o výšku nároku uvádzanú obidvomi stranami sporu rôznu. I keď výška nároku je neistá, vzhľadom na to, že došlo k premlčaniu nároku žalobcu, žaloba nie je podaná dôvodne.

9. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

10. Medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o dielo, predmetom ktorej boli práce na zatepľovaní rodinného domu žalobcu žalovaným v obci H. L.. Termín ukončenia prác bol dohodnutý na 10 dní od začatia prác, pričom uvedené práce boli začaté 3.7.2012. Medzi stranami sporu bolo dohodnuté, že žalovaný zakúpi silikónovú fasádnu omietku, ktorá bola dodaná, ale bolo potrebné ju vymeniť, nakoľko bola nekvalitná a nezodpovedala vybranému odtieňu. K výmene však neprišlo a žalovaný si ponechal aj omietku aj peniaze. Medzi stranami sporu bolo dohodnuté, že žalovaný urobí celé zateplenie za 2.100 eur a za 2.100 eur bola farba. Žalovaný postupne prestal vykonávať práce. Naposledy pracoval 25.7.2012. Strany sporu sa dohodli na ukončení prác zo strany žalovaného. Žalobca nežiadal žalovaného, aby práce ďalej vykonával a aby práce dokončil.

11. Žalovaný dňa 25.7.2012 podpísal prehlásenie, z ktorého vyplýva, že prevzal od žalobcu zálohu v celkovej výške 4200 eur. Jednotlivé čiastky prevzal nasledovne: 3. 7. 2012 300 eur, 16. 7. 2012 700 EUR, 16. 7.2012 2100 eur, 25. 6. 2012 800 eur, 27. 6. 2012 300 eur. Záloha vo výške 2100 eur bola určená za práce pri zatepľovaní novostavby rodinného domu v obci Dolná Seč, ktorých termín ukončenia bol dohodnutý na desať dní od začatia prác, pričom uvedené práce začali dňa 3.7.2012. Ďalšia záloha vo výške 2100 eur bola za dodanie silikónovej omietky. Žalobca súdu predložil aj doklady o prevzatí záloh v horeuvedenej výške. Vyššieuvedené skutočnosti žalovaný nepoprel, medzi stranami sporu nie sú sporné.

12. Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 29CbZm/24/2012 vyplýva, že návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu bol podaný žalobcom 4.10.2012. Návrh bol podaný na základe zmenky z 25.7.2012 a zmenkovej pohľadávky 4.200,00 eur s dátumom splatnosti 31.7.2012. Z rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 12.4.2013 č. k. 29CbZm/24/2012-29 vyplýva, že bol návrh žalobcu zamietnutý a rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 4.12.2013, č. k. 15CoZm/14/2013-46, bol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdený. Rozsudok v danej veci nadobudol právoplatnosť 14.02.2014.

13. Zo spisu ORPZ, Odbor kriminálnej polície Levice č. ČVS: ORP-700/OEK-LV-2013 vyplýva, že dňa 17.7.2013 bol napísaný úradný záznam so žalobcom o podaní informácie týkajúcej sa podozrenia z trestného činu podvodu. Žalobca okrem iného v úradnom zázname uviedol, že hodnotu vykonanej práce žalovaným odhaduje na 500 eur. Úradný záznam bola napísaný aj so žalovaným, ktorý okrem iného uviedol, že čo sa týka rozsahu prác, podľa neho to mohlo byť v hodnote cca 1300 eur. Uviedol tiež, že má vedomosti o tom, že mal peniaze vrátiť a to vo výške podľa jeho názoru 2900 eur. Uznesením zo dňa 16.10.2013 pod č.ČVS:ORP-700/OEK-LV-2013 bola vyšetrovateľom PZ vec podozrenia z prečinu Sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, z ktorého spáchania je podozrivý Y. Š. z obce Š., ktorý ako súkromný podnikateľ v oblasti uskutočňovania stavieb a ich zmien s obchodným menom Y. Š.E., K.: XX XXX XXX, Š. Č.. XXX prijal od poškodeného I. W. z obce H. L. dňa 25.6.2012

zálohu na vykonanie stavebných prác vo výške 800,00 eur, dňa 27.6.2012 sumu vo výške 300,00 eur, dňa 3.7.2012 sumu vo výške 300,00 eur, dňa 16.7.2012 sumu vo výške 700,00 eur a 2.100,00 eur, ktoré boli určené na realizáciu prác pri zatepľovaní novostavby rodinného domu v obci H. L. Č.. H.. XXX, pričom menovaný Y. Š. nepostupoval s prácami v zmysle dohodnutých termínov, práce v dohodnutom rozsahu nevykonal a po odstúpení od dohody na vykonanie práce, nepoužité finančné prostriedky i napriek výzvam nevrátil, čím spôsobil poškodenému I. W. z obce H. L. celkovú škodu vo výške 3.700,00 eur, odmietnutá, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.

14. Zo zmenky vystavenej 25.7.2012 vyplýva, že bola vystavená žalovaným. Predmetnou zmenkou sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi 4200 eur v júli 2012. V konaní Okresného súdu Nitra sp. zn. 29CbZm/24/2012 súd posúdil zmenku tak, že nemá zákonom vyžadované náležitosti, je neplatná.

15. Podľa § 631 O. z., zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

16. Podľa § 572 ods.2 O. z., strany sa môžu dohodnúť, že nesplnený záväzok alebo jeho časť sa zrušuje bez toho, aby vznikol nový záväzok. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, zrušovaný záväzok zaniká, keď návrh na jeho zrušenie prijala druhá strana.

17. Podľa § 573 O. z., ak výslovne z písomnej dohody o zrušení záväzku nevyplýva niečo iné, zaniká súčasne aj záväzok druhej strany, a ak už bol splnený, má druhá strana nárok na jeho vrátenie, a to pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi. Ak sa strany dohodnú na zrušení časti záväzku, zaniká záväzok druhej strany v rozsahu zodpovedajúcom zrušovanej časti záväzku.

18. Podľa § 451 ods. 1 O. z., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

19. Podľa § 451 ods. 2 O. z., bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

20. Podľa § 456 vety prvej O. z., predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

21. Podľa § 457 O. z., ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

22. Podľa § 100 ods. 1 O. z., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

23. Podľa § 100 ods. 2 O. z., premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.

24. Podľa § 107 ods. 1 O. z., právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

25. Podľa § 107 ods. 2 O. z., najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

26. Podľa § 107 ods.3 O. z., ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

27. Podľa § 112 vety prvej O. z., ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.

28. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom stanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka).

29. Pre premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, je vo vyššiecitovaných zákonných ustanoveniach upravená tzv. subjektívna premlčacia doba, ako aj premlčacia doba objektívna. Obidve doby začínajú a plynú nezávisle na sebe a ich vzájomný vzťah je taký, že ak skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí a ak je vznesená námietka premlčania, nemožno právo priznať.

30. Počiatok subjektívnej premlčacej doby práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa viaže ku skutočnosti, ktorou je vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa obohatil.

31. Pre stanovenie počiatku plynutia objektívnej premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 2 O. z. je rozhodujúci okamžik, kedy bezdôvodné obohatenie vzniklo.

32. Žalobca si proti žalovanému uplatnil podanou žalobou nárok na zaplatenie 4200 eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Sčasti vzal žalobu späť čo do zaplatenia 500 eur. V konaní bolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o dielo, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal žalobcovi vykonať práce pri zatepľovaní novostavby rodinného domu v obci H. L., za dojednanú cenu. Zmluvu o dielo súd považuje za zmluvu upravenú v § 631 O.z. a nasl. keď pri jej uzatváraní konal žalovaný v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalobca, ktorý je fyzickou osobou, nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Uvedené práce mali byť ukončené do 10 dní od začatia prác, t.j. od 3.7.2012, avšak dokončené neboli. Naposledy žalobca pracoval 25.7.2012. Žalobca a žalovaný sa ústne dohodli na ukončení prác zo strany žalovaného ešte pred zhotovením diela. Dohodli sa tým ústne na zrušení záväzku v zmysle § 572 O.z., a to najneskôr dňa 25.7.2012, pričom s poukazom na § 573 O.z. došlo k zrušeniu celého záväzkového vzťahu medzi stranami sporu. V rovnaký deň žalovaný podpísal potvrdenie o prevzatí zálohy v celkovej výške 4200 eur a v rovnaký deň vystavil žalovaný zmenku, v ktorej sa zaviazal, že žalobcovi zaplatí zmenkovú pohľadávku 4200 eur v mesiaci júl 2012 - zmenka je založená v spise Okresného súdu Nitra sp. zn. 29 CbZm/24/2012.

33. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje nárok na vrátenie zálohy vo výške 3700 eur, zohľadniac, že z poskytnutej zálohy 4200 eur, pripadá žalovanému za ním vykonané práce suma 500 eur ( v tejto časti o zaplatenie 500 eur žalobca vzal žalobu späť). Súd pri rozhodovaní primerane použil právnu úpravu bezdôvodného obohatenia podľa § 457 O.z., keď prihliadol na to, že došlo k zrušeniu zmluvy o dielo na základe dohody strán sporu najneskôr dňa 25.7.2012 a každej zo strán sporu vznikla povinnosť vrátiť druhej strane sporu všetko, čo podľa (zrušenej) zmluvy dostala. S poukazom na to, že žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu, súd v prvom rade skúmal, či námietka premlčania je žalovaným dôvodne vznesená.

34. Námietku premlčania nároku žalobcu proti žalovanému, ktorú žalovaný vzniesol, súd považuje za dôvodne vznesenú. Žalobca najneskôr dňa 25.7.2012 mal už vedomosti o ním tvrdenom bezdôvodnom obohatení na strane žalovaného, ako aj o výške bezdôvodného obohatenia, za ktoré v tom čase považoval sumu 4200 eur. Žalobcovi najneskôr 25.7.2012 boli známe všetky okolnosti, ktoré boli rozhodujúce pre uplatnenie jeho práva na súde voči žalovanému z titulu bezdôvodného obohatenia - vedomosť o bezdôvodnom obohatení a o jeho rozsahu - maximálne vo výške 4200 eur, ako aj vedomosť o osobe, žalovanom, ktorý mu nevydal finančné prostriedky maximálne v rozsahu 4200 eur. Najneskôr dňom 26.7.2012 začala preto žalobcovi plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba, ako aj objektívna trojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia na súde. Prihliadnuc na to, že došlo k spočívaniu premlčacej doby na základe uplatneného nároku žalobcu zo zmenky vystavenej na sumu 4200 eur, v období od podania žaloby žalobcu na Okresný súd Nitra

vo veci vedenej pod sp.zn. 29 CbZm/24/2012, t.j. od 4.10.2012 do dňa právoplatnosti rozsudku vo veci samej, t.j. rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 12.4.2013 č.k.29CbZm/24/2012-29 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 4.12.2013 č.k. 15 CoZm/14/2013-46, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.2.2014, premlčacia doba subjektívna i objektívna neplynula v období od 4.10.2012 do 14.2.2014 a plynutie premlčacej doby pokračovalo od 15.2.2014. Súd pri rozhodovaní prihliadol na to, že dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia na súde uplynula dňa 7.12.2016. Súd vychádzal z toho, že subjektívna dvojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobcu na súde začala plynúť dňa 25.7.2012 a plynula do 3.10.2012, t.j. 71 dní. Od 4.10.2012 do 14.2.2014 spočívala, t.j. po dobu 499 dní. Od 15.2.2014 do 25.7.2014 (dňa 25.7.2014 by uplynula dvojročná subjektívna premlčacia doba, ak by nedošlo k jej spočívaniu) uplynulo 161 dní. Premlčacia doba od 26.7.2014 pokračovala ešte 499 dní, t.j. do 6.12.2015 a keďže posledný deň premlčacej doby pripadol na nedeľu, premlčacia doba sa skončila nasledujúcim pracovným dňom, t.j.7.12.2015. Žalobca si do 7.12.2015 nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia na súde neuplatnil a žalobu v tomto súdnom konaní podal až 23.8.2017, t.j. už po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Súd preto námietku žalovaného považoval za dôvodne vznesenú. Súd prihliadol na námietku premlčania vznesenú žalovaným s poukazom na ust.§ 107 ods.3 O.z., pretože aj žalobca by mohol namietať premlčanie nároku, ak by si žalovaný uplatnil peňažný nárok voči žalobcovi.

35. Súd vzhľadom na dôvodne žalovaným vznesenú námietku premlčania nemohol žalobcovi uplatnený nárok priznať a žalobu v časti o zaplatenie 3700,00 eur zamietol.

36. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

37. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

38. Súd konanie zastavil v časti o zaplatenie 500 eur, v ktorej časti vzal žalobca žalobu späť.

39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 256 ods.1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

41. Žalovaný mal v konaní úplný procesný úspech, keď súd žalobu o zaplatenie 3700,00 eur voči nemu zamietol. Žalobca vzal žalobu sčasti späť o zaplatenie 500 eur bez toho, aby mu žalovaný túto sumu zaplatil a súd konanie v tejto časti zastavil. Žalobca tak procesne zavinil čiastočné zastavenie konania. Súd z uvedených dôvodov rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od dňa doručenia rozsudku na Okresnom súde Levice v dvoch písomných vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.