Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Co-321-2017.pdf
PDF · 90.8 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/321/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Boroškovej, v spore žalobcu: VÚB Leasing, a. s., so sídlom Mlynské nivy 1, 820 05 Bratislava, IČO: 31 318 045, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715352, proti žalovanému B. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P. O. I. XXX/XX, Z. C., zastúpenému JUDr. Alanom Zvarom, advokátom so sídlom SNP 1/A, Veľký Krtíš, o zaplatenie 12 701,29 Eur istiny s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 2C/84/2015-154 zo dňa 23. 06. 2017, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 2C/84/2015-154 zo dňa 23. 06. 2017 p o t v r d z u j e. II. Žalobca n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 2C/84/2015-154, zo dňa 23. júna 2017, konanie v časti o zaplatenie 238,- Eur zastavil (I. výrok). Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 12 463,29 Eur, spolu s 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 12 463,29 Eur od 23.04.2014 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti odvolaním napadnutého rozsudku (II. výrok). Žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 96 % (III. výrok).
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu späť v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 238,-Eur skôr než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) alebo pojednávanie, prípadný nesúhlas žalovaný so späťvzatím by nebol účinný, preto potom konanie v tejto časti zastavil.
3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že pri svojom rozhodovaní vychádzal z § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. S prihliadnutím na to, že žalovaný predmetnú zmluvu uzavrel ako podnikateľský subjekt, okresný súd vec posudzoval ako vec obchodnú. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalovaný si neplnil svoje povinnosti v zmysle Zmluvy a zmluvy o zabezpečení č. 120114842, preto potom žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť úveru k 09.04.2014. Pokiaľ sa žalovaný bránil tým, že nebol vlastníkom predmetného motorového vozidla, toto jeho tvrdenie nie je pravdivé, pretože sa stal vlastníkom na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21.12.2011 č. 120114842 (č.l. 8 spisu) a to s poukazom aj na čl. 8 bod 9.1 VOP. Pokiaľ sa ďalej bránil tým, že škodovú udalosť mal poisťovni nahlásiť žalobca, súd prvej inštancie poukázal na to, že poistníkom bol žalovaný, pričom z čl. 14, bod 14.3 Všeobecných obchodných podmienok č. 1/2011 vyplýva, že v prípade vzniku škody na predmete financovania bol povinný okrem iného zabezpečiť všetky podklady na úspešné doriešenie poistnej udalosti, ak táto nastala a postupovať podľa pokynov poisťovne a žalobcu a taktiež v zmysle čl. 14 bod 14.9 bol povinný poistnú udalosť bezodkladne nahlásiť poisťovni a žalobcovi, ďalej bol povinný zabezpečiť všetky dôkazy a doklady
potrebné k vymáhaniu poistnej čiastky. Žalovaný nepreukázal, že by si túto povinnosť voči žalobcovi splnil, pričom uvádzal, že sa spojil so žalobcom len telefonicky, avšak túto skutočnosť nepreukázal. Okrem toho súd prvej inštancie zdôraznil tú skutočnosť, že žalovaný nemohol prenechať do užívania predmetné motorové vozidlo tretím osobám s tým, že práve keďže tak urobil došlo k tomu, že predmet financovania bol odcudzený, pričom z čl. 11 bod 11.2 2 mu vyplývala povinnosť udržiavať predmet financovania v technicky bezvadnom stave a chrániť ho proti odcudzeniu alebo strate alebo poškodeniu alebo nadmernému opotrebeniu. Súd prvej inštancie mal za to, že žaloba je dôvodná s tým, že žalovaný voči žalovanej sume nemal námietky, len uviedol, že by výška žalovanej sumy bola nižšia v prípade, ak by bola nahlásená poistná udalosť, ktorú povinnosť si však nesplnil práve žalovaný ako poistník. Preto potom súd žalobe vyhovel. Okresný súd zároveň žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania a to v súlade s ustanovením § 369 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, keďže mal preukázané, že žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu s prihliadnutím na ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 počínajúc dňom ktorý nasleduje po dni splatnosti dlžnej sumy.
4. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 256 ods.1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane, ako aj podľa § 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku podľa úspechu vo veci. Žalobca zavinil zastavenie konania v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 238 Eur, v ostatnej časti bol úspešný, preto mu potom súd prvej inštancie priznal náhradu trov konania vo výške 96 % (98% - 2% = 96%) s tým, že v zmysle ustanovenia § 262 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote voči všetkým jeho výrokom odvolanie žalovaný. Žalovaný odôvodnil podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Poukázal na skutočnosť, že počas celého konania jednoznačne tvrdil, že telefonicky nahlásil v súlade so zmluvnými podmienkami žalobcovi odcudzenie motorového vozidla a to začiatkom roka 2013. V predmetnej veci ako aj z pripojeného spisu ČVS: ORP-74/VYS-VK-2014 podľa žalovaného vyplýva, že trestné stíhanie sa ohľadom tohto motorového vozidla doposiaľ vedie avšak je prerušené nakoľko pre neprítomnosť svedka Andrea Findru nemožno vec náležite objasniť. To podľa žalovaného neznamená, že by bola vec ukončená a že by mal stále platiť lízingové splátky. V prípade ak by bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu sumy 12 463,29 Eur by podľa neho mohla nastať paradoxná situácia vtedy, ak by sa nakoniec osobné motorové vozidlo našlo. V tom prípade by bol podľa žalovaného žalobca vlastne 2 krát zvýhodnený a to jednak z titulu zaplatenia sumy ako aj z titulu, že je naďalej vlastníkom motorového vozidla. Žalovaný jednoznačne tvrdil, že žalobcovi oznámil začiatkom roka 2013 krádež motorového vozidla v maďarskej republike. Žalobca nepoprel počas konania tú skutočnosť, že by mu žalovaný telefonicky neoznámil krádež motorového vozidla. Žalovaný ďalej uviedol, že síce nenahlásil uvedenú udalosť do poisťovni, nakoľko mu bolo povedané zo strany žalobcu aby vec zatiaľ nenahlasoval, pričom žalovaný bol v dobrej viere v tom, že nahlásiť poistnú udalosť má žalobca. Žalovaný ďalej uviedol, že počas celého zmluvného vzťahu so žalobcom konal v dobrej viere s tým, že orgány činné v trestnom konaní v Slovenskej republike vyšetria páchateľa krádeže motorového vozidla. Bolo by podľa neho nespravodlivé požadovať už v tomto štádiu od neho zaplatenie žalovanej sumy nakoľko vec zo strany polície nie je k dnešnému dňu uzavretá a právoplatne skončená. Dôkaz o tom, že žalovaný oznámil poistnú udalosť žalobcovi začiatkom roka 2013 žalovaný nevie predložiť. Je preto podľa neho na mieste zamyslieť sa nad tou skutočnosťou, že či aj Okresný súd vo Veľkom Krtíši v tomto si nemal na návrh účastníkov vyžiadať od operátora uvedený výpis hovorov z obdobia začiatku roka 2013. Tým by sa podľa žalovaného preukázalo, že si splnil aspoň čiastočne povinnosť oznámiť poistnú udalosť žalovanému v zmysle Všeobecných obchodných podmienok poistnej zmluvy. Na základe uvedených skutočností preto žalovaný žiadal, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietne a zaviaže žalobcu k náhrade trov konania.
6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.
7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa ustanovenia § 379 CSP a § 380 CSP, prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9. Predmetom konania je nárok žalobcu na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov, ktoré žalobca poskytol žalovanému na zakúpenie konkrétneho motorového vozidla. Žalovaný neplatil dohodnuté splátky riadne a včas, v dôsledku čoho došlo žalobcom k vyhláseniu okamžitej splatnosti požičanej sumy. Zmluva bola uzatvorená medzi podnikateľmi a plnenie zabezpečené prevodom vlastníckeho práva.
10. Okresný súd správne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Prvoinštančný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, stručne, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil ako vec právne posúdil, odôvodnenie rozhodnutia tak spĺňa náležitosti v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP.
11. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa už prvoinštančný súd nebol vysporiadal v odôvodnení rozhodnutia.
12. K uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 až § 194 CSP. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 192 až § 194 CSP alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.
13. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. h) CSP) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávneho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade je treba konštatovať, že súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis čo znamená, že v tejto časti rozhodnutia nebola namietaná vada zistená.
14. Na zdôraznenie správnosti dôvodov uvedených v rozhodnutí okresného súdu uvádza krajský súd nasledovné skutočnosti:
15. Zo spisu odvolací súd zistil, že dňa 21.12.2011 uzavrel právny predchodca žalobcu so žalovaným zmluvu č. 120114842, na základe ktorej poskytol žalovanému celkovú sumu 11 326,08 Eur na zakúpenie osobného motorového vozidla a zároveň účastníci uzatvorili zmluvu, ktorou bol zabezpečený prípadný dlh dlžníka - zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva. V zmluve je žalovaný označený ako živnostník (č. 4 - 5 spisu). Súčasťou zmluvy o zabezpečení splátok je aj kúpna zmluva s rovnakým číslom, v ktorej je uvedená presná špecifikácia osobného motorového vozidla, ktoré žalovaný nadobudol
(č. l. 8 spisu) ako aj Všeobecné obchodné podmienky č. 1/2011 (č. l. 15 - 17 spisu). Nakoľko si žalovaný neplnil svoje povinnosti v zmysle uvedenej zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov, žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť k 09.04.2014 (č. l. 9 spisu).
16. Pokiaľ žalovaný v odvolaní opätovne poukázal na skutočnosť, že nakoľko bolo motorové vozidlo odcudzené a stále sa vedie trestné stíhanie tak nemá povinnosť platiť odvolací súd uvádza, že táto skutočnosť je v danom prípade irelevantná, nakoľko žalovaný sa v zmluve č. 120114842, ktorou mu boli poskytnuté finančné prostriedky zaviazal platiť splátky za poskytnutý predmet zmluvy a na základe vyhlásenej predčasnej splatnosti mu vznikla povinnosť vrátiť požičanú sumu. Z čl. 11.1 Všeobecných obchodných podmienok č. 1/2011 mu vyplýva povinnosť platiť dohodnuté splátky aj v prípade, ak dôjde k obmedzeniu užívateľských práv na jeho strane a to z akéhokoľvek dôvodu (č. l. 16 spisu). Žalovaný tým, že prenechal predmet financovania (predmetné motorové vozidlo) do užívania tretím osobám v dôsledku čoho bolo aj odcudzené, nekonal v súlade s čl. 11.2 Všeobecných obchodných podmienok č. 1/2011, v zmysle ktorého mu vyplývala povinnosť chrániť predmet financovania aj proti odcudzeniu alebo strate (č. l. 16 spisu). Žalovaný bol na základe čl. 14.9 Všeobecných obchodných podmienok č. 1/2011 povinný nahlásiť poistnú udalosť aj poisťovni, pričom tak neurobil a ani to v odvolaní nepoprel (č. l 16 spisu), nekonal tak podľa dojednania v zmluve, neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že konal ,,v dobrej viere“.
17. Pre úplnosť odvolací súd udáva, že pokiaľ odvolateľ tvrdí, že by mohlo dôjsť k paradoxnej situácii, vtedy ak by sa predmet financovania (motorové vozidlo) našiel a on by bol zaviazaný na zaplatenie sumy 12 463,29 Eur, čoho následkom by bol žalobca 2 krát zvýhodnený, a to titulom zaplatenia sumy ako aj z titulu, že je naďalej vlastníkom motorového vozidla, odvolací súd udáva, že zaplatením dlhu zo strany žalovaného by zanikol zabezpečený záväzok a tým súčasne jeho zabezpečenie dohodnuté medzi účastníkmi na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva uzatvorenej podľa § 553 a nasl. OZ, a teda by k následkom uvádzanými žalovaným nedošlo.
18. S poukazom na vyššie uvedené ako aj na skutočnosť, že žalovaný voči žalovanej sume nemal námietky, teda sa nestala predmetom preskúmavania v odvolacom konaní odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods.1 CSP potvrdil a to aj v závislom výroku o náhrade trov konania, keď okresný súd rozhodol o trovách konania podľa pomeru úspechu účastníkov v konaní.
19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a vzniklo mu proti žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Zo spisu však odvolací súd zistil, že žalobcovi žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli, preto mu odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).