Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cob/131/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivice Čelkovej a Mgr. Ivany Šlesarovej, v spore žalobcu: DOTON, s. r. o., so sídlom Zámocká 30, Bratislava, IČO 46 492 798, zastúpeného R.. Y. H., advokátom so sídlom T. XXX/XX, M., proti žalovanému: Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum, so sídlom Hlohovecká 2, Lužianky, IČO 42 337 402, zastúpenému R.. T. J., advokátom, so sídlom v W., S. XX, o vypratanie nehnuteľností, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 39Cb/136/2013-137 zo dňa 29. marca 2017, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II., ktorým bola žaloba zamietnutá a vo výroku III. o trovách konania z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom výrokom I. návrh na prerušenie konania zamietol, výrokom II. zamietol aj žalobu a výrokom III. žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vypratania nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom, pre okres M., obec M. M., k. ú. M. M., a to pozemku parc. č. XXXX/ X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 25.579 m2, pozemku parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 45 m2, pozemku parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 537 m2, pozemku parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 14 m2, pozemku parc. č. XXXX/ XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 388 m2, pozemku parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 293 m2, pozemku parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 556 m2, pozemku parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 502 m2, pozemku parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 736 m2, pozemku parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 755 m2, pozemku parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 98 m2, pozemku parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 232 m2, pozemku parc. č. XXXX/ XX, záhrady, o výmere 1.244 m2, pozemku parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 542 m2, pozemku parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 911 m2, pozemku parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 1.195 m2, pozemku parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 146 m2, pozemku parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 164 m2 a pozemku parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 384 m2 a náhrady trov konania. Žalobu žalobca zdôvodnil tým, že žalovaný ako nájomca uzavrel so spoločnosťou Y., s. r. o. ako prenajímateľom zmluvu o nájme poľnohospodárskych nehnuteľností vyššie popísaných ako aj pozemku p.č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 47 m2. Žalobca poznamenal, že po uzavretí zmluvy o nájme nadobudol do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti tvoriace predmet nájmu podľa Zmluvy

o nájme okrem pozemku parc. č. XXXX/XX. Žalovaný predmet nájmu užíva neprerušene odo dňa uzavretia zmluvy až doposiaľ. Nemá k užívaniu týchto nehnuteľností žiadny právny nárok, a teda neexistuje žiadna skutočnosť, ktorá by ho na užívanie dotknutých nehnuteľností oprávňovala. Žalobca zdôraznil, že žalovaného opakovane vyzýval na usporiadanie vzťahov ohľadne užívania dotknutých nehnuteľností, avšak ten na výzvy nereagoval. Neuhrádza mu ani primeranú odplatu za ich užívanie. Žalobca je názoru, že zmluva o nájme je od začiatku neplatná pre rozpor so zákonom. Ak by aj súd dospel k záveru, že zmluva o nájme nie je od začiatku neplatná, je potom nepochybné, že zmluva o nájme zanikla uplynutím času, na ktorý bola uzavretá. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 01.02.2011 do 31.08.2011. Uplynutím tejto doby došlo v súlade s ustanovením § 676 ods. 2 Obč. zákonníka k predĺženiu nájmu na obdobie 7 mesiacov. Nakoľko toto ustanovenie nevylučuje ani opätovné predlžovanie nájmu, k predĺženiu nájmu došlo opakovane, a to vždy na 7 mesiacov. K predĺženiu nájmu tak došlo na nasledovné obdobia: od 01.09.2011 do 31.03.2012, od 01.04.2012 do 31.10.2012 a od 01.11.2012 do 31.05.2013. Nájomný vzťah skončil ku dňu 31.05.2013. Keďže žalobca nemá záujem za podmienok uvedených v zmluve na predĺžení doby nájmu, podal v zákonnej 30-dňovej lehote túto žalobu. Podanie tejto žaloby má za následok ukončenie nájomného vzťahu založeného zmluvou o nájme a nájomný vzťah sa skončil ku dňu 31.05.2013. Žalovaným podanú námietku o miestnej nepríslušnosti považoval žalobca za nedôvodnú. Poukázal na znalecký posudok č. 46/2011 Ing. Ľubomíra Hurajta, ktorým bola určená náhrada za užívanie pozemkov vo výške 60.500 Eur ročne. Namietal, že neplatnosť zmluvy vidí v tom, že zmluva odporuje § 8 ods. 1 a § 10 ods. 1 z.č. 504/2003. Dojednanie doby nájmu je základnou náležitosťou každej nájomnej zmluvy a bez tohto dojednania nájomná zmluva nemôže platne vzniknúť. Pokiaľ bolo v Zmluve o nájme dojednané trvanie nájmu v rozpore § 8 ods. 1 zákona č. 504/2003, je toto ustanovenie neplatné pre rozpor so zákonom, a teda nájomná zmluva neobsahuje platné dojedanie o jej trvaní, čo ju robí neplatnou ako celok. Na neplatnosť nájomnej zmluvy poukázal žalobca aj cez § 12 ods. 1 z.č. 504/2003, z ktorého vyplýva, že ak je zmluva uzavretá na dobu určitú, môže prenajímateľ zabrániť jej prolongácii jednoduchým zaslaním písomnej výzvy na vrátenie prenajatého pozemku nájomcovi za podmienky, že táto výzva bude zaslaná najneskôr rok pred uplynutím dojednanej doby nájmu. Ak by pripustil, že nájomnú zmluvu bolo možné platne dojednať na obdobie 7 mesiacov, malo by to za následok odňatie možnosti prenajímateľa, ukončiť predmetnú nájomnú zmluvu, nakoľko by nemohol toto písomné oznámenie zaslať 1 rok pred uplynutím doby nájmu, keďže samotná doba nájmu je kratšia. Ďalej žalobca poukázal na výšku nájomného, keď nájomné je vo výške omnoho nižšej ako 1 % hodnoty predmetných pozemkov. Výška nájomného za celé obdobie nájmu, t. j. za 7 mesiacov, je len 200 Eur. Žalobca zdôraznil, že doba trvania nájmu je základnou náležitosťou každej zmluvy o nájme a bez platného dojednania nemôže nájomná zmluva vzniknúť. Ďalej žalobca poukázal na ďalšie dva znalecké posudky znalca Ing. Juríka č. 129/2011, ktorého zadávateľom bol jeho právny predchodca a tento predmetné nehnuteľnosti ocenil na sumu 1.119.365,76 Eur a ročný nájom, z toho vyplývajúci, stanovuje na sumu 99.839,04 Eur a znalecký posudok č. 46/2011 znalca Ing. Ľubomíra Hurajta, PhD., ktorý tieto nehnuteľnosti ocenil na sumu 666.000 Eur. Zdôraznil, že sám žalovaný dal spracovať tento posudok, sám vyberal zadanie, sám vyberal znalca. Keď na jeho základe zistil, aká je hodnota nehnuteľností, odmietol túto hodnotu platiť. Keď žalovaný zistil po vypracovaní posudku, aká je hodnota nehnuteľností, nájomné z toho vyplývajúce odmietol platiť a vznikli spory medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Namietol miestnu príslušnosť podľa ustanovenia § 88 ods. 1 O.s.p. s poukazom na § 470 ods. 4 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") s tým, že uplatnenie výlučnej miestnej príslušnosti podľa § 88 ods. 1 písm. h) O.s.p. nie je možné, pretože nejde o také právo k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré je predpokladané v tomto ustanovení, ale ide v nej o právo odlišné. Žiadal, aby bola vec postúpená Okresnému súdu Nitra. Poprel, že by predmetné pozemky užíval bez platenia primeranej odplaty a bez ochoty vysporiadania vzťahov týkajúcich sa užívania dotknutých pozemkov. Uviedol, že odplatu za užívanie dotknutých pozemkov chce platiť ale v rozumnej a odôvodnenej výške. Mal za to, že v predmetnej veci nie je vytvorený právny základ pre podanie žaloby na vypratanie nehnuteľností. Žalobu považoval za neurčitú. Zároveň žalovaný navrhol prerušiť konanie do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Nitra, sp. zn. 32Cb/89/2012, nakoľko sa v ňom rieši otázka majúca podstatný vplyv na rozhodnutie v predmetnej veci. Ust. § 8 ods. 1 zákona č. 504/2003 považuje za jednostranne kogentné v tom zmysle, že pripúšťa dohodu len rozširujúcu dĺžku trvania nájmu. V prípade, ak bol v nájomnej zmluve dohodnutý čas trvania nájmu menej ako 5 rokov, ide o neplatné zmluvné dojednanie ale nie o neplatnú zmluvu ako celok. Zmluvné strany sa dohodli, že predmet nájmu sa prenajíma a ak si dohodli lehotu kratšiu ako ustanovuje zákon, táto časť zmluvy musí byť nahradená znením zákona v dôsledku povahy súvisiaceho zákonného ustanovenia - jeho kogentnosti. Takáto nezrovnalosť však nemá vplyv na platnosť, resp.

neplatnosť zmluvy. Na vrátenie pozemku nebol vyzvaný v súlade so zákonom po uplynutí 4 rokov nájmu. Nesúhlasil s tvrdením, že zmluva o nájme dotknutých nehnuteľností je neplatná pre rozpor dohodnutej výšky nájomného. Podľa žalobcu majú predmetné nehnuteľnosti hodnotu cca 60.000 Eur. Tento záver je však nesprávny. Žalobca pri určení tejto výšky vychádzal z trhovej hodnoty nehnuteľností, ktorá nezodpovedá ich povahe. Už vo svojej výzve z 02.09.2011 sám označuje tieto pozemky za tzv. poľnohospodárske. V inom konaní (OS Nitra 32C/89/2012) bolo zo strany súdu pristúpené k vyhotoveniu znaleckého posudku, ktorým sa mala zistiť hodnota predmetných nehnuteľností. Sám súd tieto pozemky podľa svojho právneho záveru označil ako tzv. poľnohospodárske a znalec ich hodnotu ustálil na sumu 8.400 Eur. S poukazom na § 41, § 42, § 470 ods. 4 a § 88 ods. 1 písm. h) Os.p. sa súd prvej inštancie zaoberal vznesenou námietkou zaujatosti. Zistil, že nie je dôvod na postúpenie veci Okresnému súdu Nitra. Predmetom tohto konania je žaloba o vypratanie nehnuteľností z dôvodu priameho zásahu do vlastníckeho práva žalobcu, ktoré má žalovaný porušovať tým, že tieto bez právneho dôvodu, t. j. neoprávnene užíva. Právo užívať nehnuteľnosť je neoddeliteľným obsahom vlastníckeho práva a jednou zo základných zložiek vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie uviedol, že konanie o vypratanie dotknutých nehnuteľností sa týka práva k nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v obvode Okresného súdu Trenčín, a preto na prejednanie veci je príslušný práve tento súd. Súd prvej inštancie teda nevzhliadol dôvod pre postúpenie veci inému súdu a túto vecne prejednal. Ďalej s poukazom na § 162 ods. 3 a § 164 rozhodol súd prvej inštancie o návrhu žalovaného na prerušenie konania , ktoré žiadal prerušiť do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Nitra sp. zn. 32Cb/89/2012, nakoľko sa podľa jeho názoru v tomto konaní rieši otázka, ktorá má význam pre rozhodnutie v súdenej veci. Z rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 32Cb/89/2012-235 zo dňa 10.06.2015, ktorý v konaní predložil žalovaný, vyplýva, že predmetom tohto konania je zaplatenie sumy 25.526,62 Eur. Predmetom tejto súdenej veci na Okresnom súde Trenčín je však vypratanie nehnuteľností. V oboch konaniach sa ako predbežná otázka rieši otázka platnosti, resp. neplatnosti nájomnej zmluvy. Súd však nie je viazaný právnym posúdením predbežnej otázky; uvedenú skutočnosť je oprávnený posúdiť si sám, a preto nevzhliadol žiaden dôvod na prerušenie konania a návrh žalovaného zamietol. V ďalšom súd prvej inštancie uviedol, že žaloba bola podaná proti žalovanému, ktorým v čase jej podania bolo Z. U. W.. Pôvodný žalovaný však ku dňu 01.01.2014 rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 4818/2013-250 zo dňa 26.11.2013 zanikol splynutím so štátnou príspevkovou organizáciou Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum. Súd prvej inštancie preto ďalej konal s týmto právnym nástupcom. Po vykonanom dokazovaní listinnými dôkazmi špecifikovanými v bode 12 rozsudku súdu prvej inštancie, zistil prvostupňový nasledovný stav. Zmluvou o nájme poľnohospodárskych nehnuteľností zo dňa 01.02.2011 poskytol prenajímateľ, spoločnosť Y., s. r. o., ako výlučný vlastník do nájmu nájomcovi, ktorým bolo Z. U. W., nehnuteľnosti zapísané na LV XXXX vedenom Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom, pre k. ú. M. M. pozemky (presne špecifikované v bode 13. rozsudku). Účelom nájomnej zmluvy bolo vykonávanie poľnohospodárskej výroby nájomcom pre jeho vlastnú potrebu vo vzťahu k vedecko - výskumnej a vývojovej činnosti a špeciálnemu poradenstvu v oblasti chovu zvierat ako aj to, že na predmete nájmu je vybudovaný areál Ústavu chovu oviec, pričom budovy sú vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe nájomcu. Výška nájomného bola určená dohodou strán vo výške 200 Eur za celé obdobie trvania nájomného vzťahu. Strany si ďalej dojednali, že nájomný pomer sa uzatvára na dobu určitú, a to od 01.02.2011 do 31.08.2011. Z výpisu z LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Trenčín, odborom katastrálnym, pre k. ú. M. M. vyplýva, že výlučným vlastníkom nehnuteľností (pozemkov špecifikovaných v bode 14 rozsudku) je žalobca, pričom vklad vlastníckeho práva bol povolený na základe kúpnej zmluvy. Z výňatku zo zápisnice z konania vedenom na Okresnom súde Nitra sp. zn. 32Cb/89/2012 vyplýva, že znalec, ktorý podal v predmetnej veci znalecký posudok za účelom určenia hodnoty dotknutých nehnuteľností uviedol, že dotknuté pozemky sú poľnohospodárskou pôdou, lebo sa využívajú na hospodárske účely v poľnohospodárstve. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že z návrhu na uzavretie zmluvy o nájme zo dňa 23.08.2011 vyplýva, že pôvodný prenajímateľ, spoločnosť Y., s. r. o., oznámilo právnemu predchodcovi žalovaného, že nemá záujem na obnovení zmluvy o nájme poľnohospodárskych nehnuteľností zo dňa 01.02.2011 s tým, že navrhol uzavretie novej nájomnej zmluvy, podľa ktorej výška ročného nájmu predstavuje sumu 59.400 Eur a zmluva by bola uzavretá na dobu určitú od 01.09.2011 do 31.08.2012. Listom zo dňa 02.09.2011 upozornil pôvodný prenajímateľ, spoločnosť Y., s. r. o., právneho predchodcu žalovaného, že nájomný vzťah založený zmluvou o nájme poľnohospodárskych nehnuteľností zo dňa 01.02.2011 sa skončil uplynutím dojednanej doby. Preto žiadal nájomcu o zaslanie podpísaného návrhu na uzavretie novej nájomnej zmluvy. V opačnom prípade má nájomca túto výzvu

považovať za výzvu na vrátenie prenajatých pozemkov. Listom zo dňa 26.10.2011 žiadal pôvodný prenajímateľ nájomcu o stretnutie za účelom riešenia dohody o výške nájomného. Predžalobnou výzvou zo dňa 29.12.2011 oznámil pôvodný prenajímateľ právnemu predchodcovi žalovaného, že sa pre nemožnosť uzavretia dohody o výške nájomného obráti na súd a pri stanovení výšky nájomné bude vychádzať z hodnoty nehnuteľností stanovenej v znaleckom posudku Ing. Ľudovíta Juríka. Znaleckým posudkom Ing. Jozefa Miklu č. 1/2014 zo dňa 20.01.2014 bola určená hodnota pozemkov (pozemkov, ktoré súd predmetom nájmu, špecifikované v bode 13. a17. rozsudku) ako poľnohospodárskej pôdy vo výške 8.400 Eur. Znaleckým posudkom Ing. Ľudovíta Juríka č. 129/2011 bola určená všeobecná hodnota pozemkov (rovnakých pozemkov ako vo vyššie uvedenom posudku) vo výške 1.119.365,76 Eur. Znaleckým posudkom Ing. Ľubomíra Hurajta č. 46/2011 zo dňa 30.06.2011 bola určená všeobecná hodnota rovnakých pozemkov vo výške 666.000 Eur. V ďalšej časti rozsudku súd prvej inštancie právne poukázal na ustanovenia § 1 ods. 1, § 7 ods. 2, § 8 ods. 1, § 10 ods. 1, § 12 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov, § 663 a § 41 Obč. zákonníka. Súd prvej inštancie zhrnul, že z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba podaná žalobcom nie je dôvodná. Právni predchodcovia strán uzavreli dňa 01.02.2011 zmluvu o nájme poľnohospodárskych pozemkov. Vzhľadom k tomu, že základ uplatneného nároku žalobcu na vypratanie dotknutých nehnuteľností spočíva práve v uvedenej nájomnej zmluve, zaoberal sa súd ako predbežnou otázkou platnosťou tejto zmluvy. O to viac, keď jej absolútnu neplatnosť namietol aj sám žalobca. Keďže predmetom nájmu boli pozemky, ktoré žalovaný využíva na poľnohospodársku výrobu pre vlastnú potrebu vo vzťahu k vedecko - výskumnej a vývojovej činnosti (čo vyplynulo z nájomnej zmluvy), aplikoval súd na daný prípad ustanovenia zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov. Ide o špeciálny predpis vo vzťahu k všeobecnému predpisu, ktorým je Občiansky zákonník a na ktorého použitie tento zákon priamo odkazuje, ak neobsahuje odlišnú úpravu vzťahov medzi prenajímateľom a nájomcom. Ako vyplýva z § 663 Obč. zák., na vznik nájmu sa vyžaduje dohoda strán o podstatných náležitostiach nájomnej zmluvy, ktorými sú predmet nájmu a nájomné a jeho výška. Ak by sa zmluvné strany na týchto podstatných náležitostiach nedohodli, prípadná nájomná zmluva by bola neplatná a nájom by nevznikol. Zákon č. 504/2003 Z. z. neupravuje žiadne ďalšie podstatné náležitosti nájomnej zmluvy, a preto je potrebné vychádzať z citovaného ust. Obč. zák. Ako vyplynulo zo samotnej nájomnej zmluvy, zmluvné strany sa dohodli o predmete nájmu, ktorým boli nehnuteľnosti zapísané na LV XXXX vedenom Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom, pre k. ú. M. M., a to pozemky už bližšie vyššie špecifikované a tiež sa dohodli na výške nájomného v sume 200 Eur na celé obdobie nájmu, t.j. za 7 mesiacov. Súd prvej inštancie konštatoval, že zákon č. 504/2003 Z. z. obsahuje podrobnejšiu úpravu výšky nájomného, keď v ustanovení § 10 ods. 1 stanovuje, že na vznik zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku sa vyžaduje dohoda o výške nájomného alebo o spôsobe jej určenia, pričom výška nájomného je najmenej 1 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu. Dojednaná výška nájomného musí byť najmenej 1 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy. Ak táto výška dodržaná nebola, zmluva by nevznikla. V danej veci bola medzi stranami sporná hodnota nehnuteľností, z ktorej bolo potrebné vychádzať pri stanovení nájmu v zmysle uvedeného ustanovenia. V konaní boli stranami predložené na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení 3 znalecké posudky. Súd prvej inštancie sa priklonil k znaleckému posudku Ing. Jozefa Miklu č. 1/2014, ktorý ako jediný stanovil hodnotu poľnohospodárskych pozemkov. Ostatní dvaja znalci stanovili všeobecnú hodnotu pozemkov podľa klasifikácie zapísanej na liste vlastníctva. Súd prvej inštancie zdôraznil, že zo súkromnoprávneho hľadiska nie je rozhodujúce administratívnoprávne začlenenie pozemku, ani druh pozemku evidovaný v katastri nehnuteľností, ale skutočné hospodárske využitie pozemku. Znalec aj v konaní pred súdom vypovedal, že dotknuté pozemky ohodnotil ako poľnohospodársku pôdu, lebo sa využívajú na hospodárske účely. Preto nemožno iné konštatovať, len že podľa názoru súdu prvej inštancie postupoval správne. Pri hodnotení dojednanej výšky nájmu preto súd prvej inštancie vychádzal z hodnoty nehnuteľností stanovenej týmto znaleckým posudkom v sume 8.400 Eur, z čoho 1 % predstavuje sumu 84 Eur. Keďže si zmluvné strany dojednali nájomné vo výške 200 Eur, možno mať za to, že výška nájomného bola dojednaná v súlade s ustanovením § 10 ods. 1 zákona a z tohto pohľadu je zmluva platná. Žalobca sa neplatnosti zmluvy dovolával aj z toho dôvodu, že zmluva obsahuje údaj o dobe nájmu v rozpore so zákonom. Súd prvej inštancie akcentoval, že je pravdou, že zmluvné strany si dojednali dobu nájmu v trvaní od 01.02.2011 do 31.08.2011, t. j. v trvaní 7 mesiacov, pričom zákon v ustanovení §

8 ods. 1 stanovuje, že pozemok na poľnohospodárske účely sa nájomcovi prenajíma najmenej na dobu 5 rokov. Preto treba žalobcovi prisvedčiť, že takéto dojednanie je v rozpore so zákonom a z toho dôvodu aj neplatné. Doba nájmu nie je podstatnou náležitosťou nájomnej zmluvy ani podľa Občianskeho zákonníka a ani podľa zákona č. 504/2003 Z. z., preto neplatnosť tohto dojednania nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy. S ohľadom na § 41 Obč. zák. platí, že ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, ak sa dá oddeliť od ostatného obsahu. Súd prvej inštancie zastáva názor, že ustanovenie o dobe nájmu sa dá oddeliť od ostatného obsahu zmluvy, a preto za neplatné vyhodnotil len dotknuté ustanovenie o dobe nájmu, ktorého neplatnosť nemá vplyv na platnosť celej zmluvy. Tento názor korešponduje aj so zásadou, že úkon treba vykladať skôr tak, aby platil ako tak, aby neplatil. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie posúdil zmluvu bez dojednania určitej doby nájmu ako zmluvu dojednanú na dobu neurčitú. Zákonom č. 504/2003 Z.z. nie je zakázané uzavrieť nájomnú zmluvu aj na dobu neurčitú, čím ju umožňuje uzavrieť na dobu neurčitú. Zdôraznil, že v zmysle § 12 ods. 2 zákona, ak je nájomná zmluva uzavretá na neurčitý čas, je možné ju vypovedať len písomne. V konaní však žalobca ani netvrdil a ani nepreukázal, že by dotknutú nájomnú zmluvu písomne vypovedal. Konštatoval, že list zo dňa 02.09.2011 nemožno považovať za výpoveď, nakoľko z neho nevyplýva vôľa právneho predchodcu žalobcu dať právnemu predchodcovi výpoveď z nájomnej zmluvy, ale žiadosť o vypratanie nehnuteľností. Keďže zákonným spôsobom doposiaľ nájomná zmluva nebola vypovedaná, nájomný vzťah naďalej trvá, a preto nie je dôvod na vypratanie sporných nehnuteľností. Pri preskúmavaní nájomnej zmluvy súd prvej inštancie nezistil žiadne ďalšie dôvody jej absolútnej neplatnosti, a preto zamietol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 a 262 ods. 2 tak, že nakoľko mal v konaní plný úspech žalovaný, súd prvej inštancie mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania súd prvej inštancie rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku II. a III podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov § 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP. Uviedol, že z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že Zmluva o nájme poľnohospodárskych nehnuteľností zo dňa 01.02.2011 (ďalej len „Nájomná zmluva“), uzatvorená žalovaným, v právnom postavení nájomcu, so spoločnosťou Y., s.r.o., v právnom postavení prenajímateľ, je platná a doposiaľ trvá. Súd prvej inštancie tento záver ustálil z dôvodu, že nie je naplnený dôvod neplatnosti pre cenu nájmu ani neplatnosť pre dobu nájmu a iné dôvody neplatnosti Zmluvy o nájme súd prvej inštancie neskúmal, resp. ich neuviedol. Tým Zmluvu o nájme vyhlásil za platnú. Tento postup súdu žalobca označil za zjavne nesprávny, nakoľko sú dané oba dôvody neplatnosti Zmluvy o nájme. K tvrdeniu neplatnosti Zmluvy o nájme pre cenu nájmu žalobca poukázal na § 10 ods. 1 z.č. 504/2003 Z.z. a uviedol, že súd prvej inštancie správne poukázal v odôvodnení rozsudku, že v prípade, ak by výška nájomného bola v Zmluve o nájme dojednaná v hodnote nižšej ako 1 % hodnoty daných pozemkov, vôbec by nedošlo k vzniku Zmluvy o nájme. Avšak nájomné v Zmluve o nájme je určené vo výške omnoho nižšej ako 1 % hodnoty pozemkov, keď výška nájomného za celé obdobie nájmu 7 mesiacov je len 200 Eur, pričom hodnota nehnuteľností je podľa posudku č. 46/2011 znalca Ing. Ľ. Hurajta, PhD. vo výške 666.000 Eur a podľa Znaleckého posudku č. 129/2011 Ing. Ľ. Juríka dokonca až vo výške 1.119.365,76 Eur, teda je zjavné, že nájomné muselo byť na to, aby vôbec došlo k Zmluve o nájme, dojednané aspoň vo výške 6.660 Eur, čo však nebolo (výška dojednaného nájomného bola len vo výške 200 Eur). Súd prvej inštancie pri stanovení výšky nájomného, ktorú považoval za primeranú pre nájom pozemkov nepochopiteľne vychádzal zo Znaleckého posudku č. 1/2014 znalca Ing. J. Miklu, ktorý nehnuteľnosti ocenil len vo výške 8.400 Eur, pričom záver, že vychádzal z tohto posudku odôvodnil len veľmi stroho. K jeho odkazu na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 9Co/181/2015 doplnil, že v danom rozhodnutí súd vychádzal zo základnej premisy, podľa ktorej bol pozemok prenechaný vlastníkom do užívania nájomcovi, k čomu v tomto prípade nedošlo, pretože žalovaný užíva pozemky bez právneho dôvodu a rozhodujúca je skutočná hodnota pozemkov a nie teoretická tak, že by boli považované za poľnohospodárske pozemky. Záver žalobcu, že hodnotu pozemkov je potrebné určiť z ich všeobecnej hodnoty a nie ako hodnotu poľnohospodárskej pôdy zdôvodnil žalobca tým, že v danej veci pre stanovenie hodnoty pozemkov je reálna otázka, akým spôsobom , resp. na aký účel žalovaný predmetné pozemky užíva. Keďže vo veci neexistuje žiadny právny dôvod pre užívanie pozemkov žalovaným, je výslovne na vôli žalovaného, akým spôsobom ich bude užívať (nielen na poľnohospodárske účely). Preto nemôže byť na ťarchu žalobcu, že žalovaný sa rozhodol pozemky užívať ním zvoleným spôsobom. Preto treba vychádzať zo všeobecnej hodnoty pozemkov. V danom prípade nie je možné hovoriť o využívaní pozemkov ako poľnohospodárskej pôdy, nakoľko ide o pozemky tvoriace ucelený areál, kde na výraznej časti pozemkov sa nachádzajú stavby,

ktoré sú vo vlastníctve žalovaného, preto nemôže ísť o ich užívanie ako poľnohospodárskej pôdy. Zvyšné pozemky tvoria prístupové cesty a dvor k týmto stavbám. Hodnota pozemkov má byť preto určená zo všeobecnej hodnoty a táto má byť porovnávaná s dojednanou výškou nájmu v Zmluve o nájme. Až na základe tohto porovnania by mal súd dospieť z záveru, či predmetná zmluva o nájme vôbec vznikla. Záver o tom, podľa čoho je potrebné určiť výšku bezdôvodného obohatenia, je stanovenie všeobecnej hodnoty predmetných pozemkov, ako hodnota nájmu, ktorú by žalobca obvykle za užívanie pozemkov obdržal od tretej osoby. Zároveň pri určení výšky žalovaného bezdôvodného obohatenia nie je možné prihliadať na spôsob a rozsah užívania predmetných pozemkov. Záver znaleckého posudku Ing. Miklu je vzhľadom na uvedené nepoužiteľný v tomto konaní, pretože vychádza z nesprávnej hodnoty predmetných nehnuteľností, keď túto určuje ako hodnotu poľnohospodárskej pôdy. Žalobca doplnil, že predmetné pozemky nie sú poľnohospodárskou pôvodu v zmysle evidencie katastra, ale ide o zastavané plochy, nádvoria a záhradu. Z tohto dôvodu postup znalca Ing. Miklu nemá oporu v právnych predpisoch, keď pri určení jednotkovej východiskovej hodnoty pozemku pre výpočet výšky nájmu použil vyhlášku Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 38/2005 Z.z. V ďalšom žalobca poukázal na skutočnosti, že ak by bolo pripustené, že hodnotu pozemkov je možné určiť aj ako hodnotu poľnohospodárskej pôdy, ako tomu bolo v Uznesení Okresného súdu Nitra a ako to pripustil aj Okresný súd Trenčín v tomto konaní, tak tie isté nehnuteľnosti môžu mať dve rozdielne hodnoty . Žalobca tiež poukázal na to, že z výpovede znalca Ing. Miklu v konaní pred Okresným súdom Nitra vyplynulo, že zadanie Uznesenia nie je správne, pretože predmetné nehnuteľnosti nie sú poľnohospodárska pôda, a preto nie je možné určovať ich hodnotu ako hodnotu poľnohospodárskej pôdy. V ďalšej časti odvolania žalobca namietal nedostatočné zdôvodnenie rozsudku o minimálnej výške nájomného. Súd prvej inštancie sa neysporiadal s otázkou, za akú dobu nájmu je potrebné dojednať predmetné nájomné vo výške najmenej 1 % z hodnoty pozemkov, aby bolo naplnené znenie § 10 ods. 1 z.č. 504/2003 Z.z.. Nie je z neho zrejmé, či toto 1 % hodnoty predmetu nájmu má byť nájomným za napr. 7 mesiacov, 1, 2, 3 či viac rokov. V tejto časti označil žalobca rozsudok za nepreskúmateľný, čím je naplnený dôvod na jeho zmenu, resp. zrušenie. Žalobca označil Zmluvu o nájme za neplatnú aj z dôvodu neplatnosti pre dobu nájmu, poukazujúc na § 8 ods. 1 z.č. 504/2003.Zdôraznil, že Zmluva o nájme musí byť uzatvorená najmenej na obdobie piatich rokov. V tomto prípade bola Zmluva o nájme uzatvorená len na obdobie od 01.02.2011 do 31.08.2011, teda len na 7 mesiacov. Otázka doby trvania nájmu je základnou náležitosťou nájomnej zmluvy. Preto bez platného dojednania doby trvania nemôže žiadna nájomná zmluva platne vzniknúť. Žalobca zhrnul, že zmluva o nájme je neplatná, záver súdu o jej platnosti na dobu 7 mesiacov označil za nesprávny ako aj názor žalovaného, že zmluva bola platne dojednaná na dobu 5 rokov. Namietal aj záver súdu prvej inštancie, že Zmluva o nájme je platne dojednaná na dobu neurčitú a doba nájmu nie je podstatnou náležitosťou nájomnej zmluvy. Zmluvu o nájme súd prvej inštancie nesprávne posúdil ako zmluvu dojednanú bez určitej doby nájmu, z čoho vyvodil, že ide o zmluvu uzavretú na dobu neurčitú. Dobu trvania nájomnej zmluvy označil žalobca za základný pojmový znak každej nájomnej zmluvy (§ 663 Obč. zák.). Žalobca odmietol právny názor súdu prvej inštancie o jeho argumentácii, že v zmysle § 41 Obč. zák. možno danú časť Zmluvy o nájme, teda neplatné dojednanie o dobe nájmu oddeliť od ostatného obsahu. Žalobca vyslovil názor, že neplatnosť predmetného dojednania o dobe trvania nájmu spôsobuje neplatnosť Zmluvy o nájme ako celku. Posúdenie predmetnej Zmluvy o nájme ako zmluvy dojednanej na dobu neurčitú by bolo priveľkým zásahom do práv zmluvných strán, najmä žalobcu, nakoľko dojednanie Zmluvy o nájme na neurčitú dobu nebolo nikdy jeho vôľou a takúto zmluvu by nikdy neuzavrel. Žalobca tiež poukázal na to, že aj keby bolo pripustené, že Zmluva o nájme je uzavretá na dobu neurčitú, (čo žalobca vylučuje), žalobca v tom prípade Zmluvu o nájme riadne vypovedal prostredníctvom listín o skončení nájmu, ktoré resp. niektorú z nich je nepochybne potrebné posúdiť ako výpoveď nájmu. Žalobca poukázal na Znalecký posudok č. 46/2011 Ing. Ľ. Hurajta, PhD., ktorým bola hodnota nehnuteľností určená vo výške 666.000 Eur, ktorého zadávateľom bol sám žalovaný. Z toho vyplýva, že v čase vypracovania znaleckého posudku bol žalovaný názoru , že hodnou pozemkov je potrebné určiť ako všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti. Procesnú obranu žalovaného, podľa ktorej je potrebné určiť hodnotu pozemkov ako poľnohospodárskej pôdy, je potom s ohľadom na tento posudok vhodné posúdiť ako účelovú. V závere rozhodnutia žalobca uviedol, že súd prvej inštancie sa konkrétne nezaoberal otázkou a nevysvetlil, čo ho viedlo k záveru o dobe nájmu ako nepodstatnej náležitosti Zmluvy o nájme a na základe čoho súd prvej inštancie dospel k záveru, že danú časť Zmluvy o nájme, upravujúcu dobu trvania nájmu, je možné oddeliť od zvyšku Zmluvy o nájme. V týchto častiach súd prvej inštancie svoj právny názor len stroho konštatoval bez akéhokoľvek odôvodnenia. Rozsudok žalobca označil za strohý a nepresvedčivý. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pričom ho zaviaže svojím právnym názorom.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal s otázkou platnosti Nájomnej zmluvy zo dňa 01.02.2011, ktorú vyhodnotil ako platný právny úkon. V otázke o výške nájmu uviedol, že zo súkromnoprávneho hľadiska nie je rozhodujúce administratívne začlenenie pozemku, ani jeho druh evidovaný v katastri nehnuteľností, ale je rozhodujúce jeho skutočné hospodárske využitie. Súd prvej inštancie vychádzal z hodnoty nehnuteľností stanovenej znaleckým posudkom 8.400 Eur. Potom 1% predstavuje sumu 84 Eur. Keďže si zmluvné strany dojednali nájomné vo výške 200 Eur, možno mať za to, že výška nájomného bola dojednaná v súlade s § 10 ods. 1 zákona, a preto je zmluva platná. Žalovaný poukázal na rozhodovaciu prax v obdobných veciach, kde pre hodnotu pozemkov využívaných pre poľnohospodársku potrebu je dôležitá hodnota pozemkov z hľadiska ich reálneho využitia, nie z pohľadu všeobecnej hodnoty. Ďalej žalovaný uviedol, že tvrdenie žalobcu, že otázka, akým spôsobom žalovaný predmetné pozemky užíval, nie je relevantná pre určenie výšky bezdôvodného obohatenia žalovaného. Žalobca vychádza skôr z akéhosi imaginárneho a súčasnou právnou praxou nepoznaného inštitútu „bezdôvodného obohatenia“, než z reálne existujúceho inštitútu bezdôvodného obohatenia. K tvrdeniu žalobcu o dobe trvania nájomnej zmluvy ako základného pojmu každej nájomnej zmluvy žalovaný uviedol, že žalobca si nedôsledne zamieňa dočasnosť s potrebou dojednania konkrétnej doby nájmu, že ide o nájom na dobu neurčitú. Uviedol, že právna doktrína za pojmový znak nájomnej zmluvy považuje dočasnosť, no nevyžaduje nevyhnutne uvedenie trvania nájmu. Poznamenal, že za splnenie podmienky dočasnosti treba považovať aj púhe označenie zmluvy za nájomnú. Ak sa teda dohodneme s niekým na nájme určitej parcely za nejakú sumu bez akejkoľvek zmienky o dobe trvania nájmu, nájomný vzťah vznikol aj bez dojednania konkrétnej doby nájmu a vznikol na dobu neurčitú. Žalobca možnosť existencie platného nájmu bez dojednania konkrétnej doby jeho trvania síce uznáva ale len teoreticky. Na druhej strane však v prípade uzatvorenia nájomného vzťahu na dobu rozpornú so zákonom už na túto teoretickú možnosť nehľadí. Podľa žalovaného žalobca zaujal prekvapivý a nesprávny právny záver, pretože aj v prípade, ak je doba nájmu dohodnutá v rozpore so zákonom, nespôsobuje neplatnosť nájomného vzťahu ako takého, ale len neplatnosť dojednania o dĺžke nájomného vzťahu. Žalovaný sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého nájomný vzťah medzi stranami sporu stále trvá, nájomná zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú a do dnešného dňa nedošlo relevantným a zákonne aprobovaným spôsobom k ukončeniu tohto nájmu zo strany žalobcu. Konanie žalobcu, kedy on v čase nadobudnutia pozemkov vedel o tom, za akým účelom sú dlhé obdobie využívané, o aké stavby ide a kto ich užíva, pri následnom ohodnotení na sumu 2/3 milióna Eur, bez ohľadu na ich reálne využitie, označil žalovaný za špekulatívne, ktorého cieľom je dostať sa k peniazom od subjektu, ktorý je napojený na štátny rozpočet, kde zrejme žalobca videl garanciu „návratnosti“ svojej „investície“. Bol to totiž sám žalobca (jeho právny predchodca, avšak prepojenie oboch subjektov je nepopierateľné), kto v Nájomnej zmluve súhlasil s pôvodnou výškou nájomného a následne sa ju snažil neporovnateľne zvýšiť. Žalovaný zhrnul, že takémuto konaniu nemožno priznať ochranu. Nemožno nahliadať na pozemok len z pohľadu všeobecnej hodnoty bez zohľadnenia reálneho využitia pozemku, nemožno pozerať na bezdôvodné obohatenie ako na akési „ bezdôvodné obohatenie“ a nemožno neplatnosť právneho úkonu klásť pred jeho platnosť v prípade, ak neplatnú časť možno od zvyšku oddeliť. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny potvrdil s tým, že v prípade úspechu si uplatňuje náhradu trov konania.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že trvá na všetkých vyjadreniach a skutočnostiach uvedených v odvolaní. Zdôraznil, že žalovaný sa nevyjadril ku kľúčovým námietkam obsiahnutým v odvolaní. Ani sám žalovaný nie je schopný produkovať právnu argumentáciu, ktorá by spochybňovala závery žalobcu obsiahnuté v odvolaní. Opätovne poukázal na argumentáciu ohľadom platnosti resp. neplatnosti Zmluvy o nájme. Uviedol, že žalovaný sa nevyjadril ku viacerým skutočnostiam uvádzaným žalobcom v odvolaní (otázka nemožnosti aplikácie Vyhlášky, samotného výsluchu znalca a nemožnosti určenia dvoch hodnôt jednej nehnuteľnosti, ako aj otázku nedostatočného odôvodnenia rozsudku. Žalobca opätovne tvrdí, že Zmluva o nájme je neplatná z dôvodu jej neplatnosti pre dobu nájmu. Žalovaný sa vo vyjadrení obmedzil iba na vyjadrenie k otázke, či dojednanie doby trvania nájmu je alebo nie je podstatnou náležitosťou nájomnej zmluvy, teda náležitosťou bez dojednania ktorej ani nemôže dôjsť k vzniku nájomnej zmluvy a vyjadrenie žalovaného v tejto otázke nie je presvedčivé. Za podstatné žalobca označil, že žalovaný sa nevyjadril k možnosti, resp. nemožnosti oddelenia dojednania o dobe nájmu od zvyšku Zmluvy o nájme, ani k otázke prípadnej výpovede Zmluvy o nájme zo strany žalobcu. Žalobca označil tvrdenia žalovaného za nepravdivé, s cieľom jeho očierňovania v očiach súdu, pričom žalovaný postupuje v rozpore s právom a zásadami obchodného

styku. Zdôraznil, že Znalecký posudok č. 46/2011, predložený v konaní a vypracovaný Ing. Hurajtom, ktorým bola hodnota nehnuteľností určená vo výške 666.000 Eur (oproti hodnote 8.400 Eur, určenej znalcom Ing. Miklu), zadal vypracovať sám žalovaný. Po vypracovaní Znaleckého posudku Ing. Hurajta však žalovaný zistil, že hodnota pozemkov je výrazne vyššia ako očakával, túto následne napriek dohode odmietol žalovanému platiť, čo je dôvodom vzniku predmetného súdneho sporu ako aj ostatných súdnych sporov. V závere žalobca uviedol, aby odvolací súd rozhodol tak, ako to navrhol v odvolaní.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k vyjadreniu žalovaného doplnil, že dňa 12.07.2018 mu bol doručený rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 32Cb/89/2012-353 zo dňa 28.03.2018, ktorým súd v obdobnej veci opätovne rozhodol, že súvisiaca nájomná zmluva je platná a právnemu predchodcovi žalobcu bola priznaná náhrada za užívanie pozemkov podľa dojednanie výšky nájmu. Okresný súd Nitra v citovanom rozhodnutí uviedol, že užívanie predmetných pozemkov je potrebné posudzovať z pohľadu z.č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov. Aj v tomto citovanom rozhodnutí súd vyvodil záver, že súvisiaca nájomná zmluva na predmetné pozemky, ktorých vypratanie žalobca žiada, je platná. Ide o rovnaký právny záver ako v odvolaním napadnutom rozsudku Okresného súdu Trenčín.

6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu žalobcom podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP. Dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti zrušiť z dôvodov podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

7. Obligatórne (§ 380 ods. 2 sa odvolací súd zaoberal procesnými vadami uvedenými v § 389 ods. 1 písm. a/ CSP. Odvolací súd skúmal splnenie procesných podmienok a postup súdu prvej inštancie v tom smere, či jeho postupom nebolo znemožnené strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a či prípadná existencia nesprávneho procesného postupu ako nedostatku súdu prvej inštancie nemohla byť napravená v konaní pred odvolacím súdom. Vada konania vymedzená v § 389 ods. 1 písm. b/ je vo svojej podstate porušením základného práva strany sporu na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

8. Podľa § 220 ods. 2 v odôvodnení rozsudku/uznesenia súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

9. Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. Je pritom povinnosťou súdu starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany konania. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na to, aby závery, ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne a presvedčivé. Súd prvej inštancie sa týmito zásadami neriadil.

10. Zo záverov uznesenia Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 78/2005, vyplýva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

11. Za podstatné odvolacie námietky považoval odvolací súd tvrdenia žalobcu ktorý namietal neplatnosť predmetnej zmluvy o nájme pre jej rozpor s ust. § 10 ods. 1 z.č. 504/2003 Z.z. (neplatnosť pre cenu nájmu), ako aj pre jej rozpor s ust. § 8 ods. 1 z.č. 504/2003 Z.z. (neplatnosť pre dobu trvania nájmu) z dôvodu, že cena a doba nájmu bola v uzatvorenej zmluve dojednaná v rozpore s týmto zákonom, ako aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktorý podľa názoru žalobcu svoje závery nedostatočne odôvodnil.

12. K odvolaciemu dôvodu neplatnosti predmetnej zmluvy o nájme pre jej rozpor s ust. § 10 ods. 1 z.č. 504/2003 Z.z. odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že uvedené ustanovenie poznámkou priamo odkazuje na ust. § 43 ods. 2 z.č. 330/1991 Zb., ktorý je nadradený vyhláške č. 38/2005 Z.z., použitej pri určení hodnoty predmetných pozemkov v znaleckom posudku Ing. Jozefa Miklu č. 1/2014. Medzi stranami sporu nie je a ani nebolo sporné, že predmetné nehnuteľnosti boli prenajímané žalovanému na poľnohospodársky účel slúžiaci k vedecko-výskumnej a vývojovej činnosti, ani že na predmete nájmu je vybudovaný areál Ústavu chovu oviec, ktorý zjavne pozostáva zo stavieb a priľahlých pozemkov potrebných k ich chovu. Z tohto dôvodu nemôže byť sporné použitie z.č. 504/2003 Z.z. na úpravu zmluvných vzťahov medzi stranami sporu. Z rovnakého dôvodu je potrebné považovať zadanie znaleckej úlohy Okresným súdom Nitra, ktorý znalcovi Ing. Jozefovi Miklovi uložil znaleckú úlohu určiť hodnotu predmetných pozemkov ako poľnohospodárskej pôdy, za správne a relevantné pre určenie ceny poľnohospodárskej pôdy ako aj následného určenia výšky ceny nájmu v predmetnej zmluve v zmysle ust. § 10 ods. 1 z.č. 504/2003 Z.z. Možno však prisvedčiť žalobcovi v jeho argumentácii, že napadnutý rozsudok v tejto časti nie je dostatočne zdôvodnený, nakoľko sa súd prvej inštancie nedostatočne vysporiadal s argumentáciou žalobcu, ktorý navrhoval určenie ceny pôdy z hľadiska jej všeobecnej hodnoty.

13. Za dôvodnú považoval odvolací súd námietku žalobcu týkajúcu sa záveru súdu prvej inštancie, ktorý uzavrel, že predmetná zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú. Súd prvej inštancie vo svojich záveroch pravdepodobne vychádzal zo záverov rozhodnutia NS ČR sp. zn. 28Cdo 2747/2004 zo dňa 28.3.2007, ktorý pojednáva o nájme nehnuteľností s dohodnutou dobou nájmu na 100 rokov a ktorý takto uzatvorenú zmluvu pre dĺžku trvania nájomného vzťahu vyhodnotil ako zmluvu na dobu neurčitú. Podľa názoru odvolacieho súdu však nemožno závery v uvedenom rozhodnutí aplikovať na súdenú vec. Z obsahu spisu vyplýva, že v uzatvorenej zmluve zo dňa 01.02.2011 obe strany naopak zhodne vyjadrili vôľu uzatvoriť krátkodobú zmluvu na 7 mesiacov, pričom je nesporné, že takéto dojednanie je v rozpore s ust. § 8 ods. 1 z.č. 504/2003 Z.z., ktorý určuje minimálnu dlžku prenájmu na dobu 5 rokov. Z tohto dôvodu odvolací súd nepovažuje uvedený názor súdu prvej inštancie za správny. Zo žiadneho ustanovenia zákona totiž nevyplýva možnosť považovať povahu nájomnej zmluvy uzatvorenej na dobu 7 mesiacov ako zmuvy uzatvorenej na dobu neurčitú. V tejto súvislosti odvolací súd okrem iného vychádzal aj to záverov Uznesenia NS ČR sp. zn. 28Cdo 2391/2004 zo dňa 30.11.2004. Súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s prejavenou vôľou oboch zmluvných strán na uzatvorenie krátkodobej zmluvy, ani neskúmal okolnosti a dôvody jej uzatvorenia, teda či pri rokovaní o uzatváraní predmetnej zmluvy na dobu 7 mesiacov, bol považovaný práve krátkodobý charakter za podstatnú náležitosť zmluvy. Súd prvej inštancie nevyhodnotil tieto skutočnosti ani úmysel zmluvných strán z hľadiska platnosti uzatvorenej zmluvy (viď napr. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 04.12.2012 sp.zn. 14C/118/2012). V odôvodnení rozsudku zrozumiteľne nevysvetlil, resp. neodôvodnil, z akého dôvodu sa za prejavenej vôle účastníkov uzatvoriť zmluvu na dobu 7 mesiacov priklonil k záveru o uzatvorení zmluvy na dobu neurčitú a nie napr. k záveru o dĺžke nájmu na najkratšiu zákonne možnú dobu nájmu v zmysle z.č. 504/2003 Z.z., teda obdobie 5 rokov. Toto zdôvodnenie sa odvolaciemu súdu javilo potrebné nájmä vzhľadom na skutočnosť, že obe strany sporu prejavili vôľu uzatvoriť krátkodobú zmluvu, ako aj vzhľadom na argumentáciu žalovaného, ktorý tvrdil, že zmluvu je potrebné posudzovať ako uzatvorenú na 5 rokov. V tejto časti je odôvodnenie súdu prvej inštancie nedostatočné a nezrozumiteľné, nespĺňajúce náležitosti riadneho odôvodnenia.

14. Odvolací súd však považuje za potrebné zdôrazniť, že predmetom žaloby je vypratanie nehnuteľností, teda je potrebné prioritne sa zaoberať žalobcom navrhovaným petitom ako aj prípustnosťou samotnej žaloby o vypratanie nehnuteľností. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa domáha vypratania nehnuteľností zapísaných na LV XXXX k.ú. M. M., ktoré pozemky sú vo vlastníctve žalobcu. Z uvedeného LV XXXX k.ú. však vyplýva aj skutočnosť, že na niektorých pozemkoch

zapísaných na tomto liste vlastníctva, sú postavené stavby, ktoré sú zapísané na LV XXXX k.ú. M. M. a ktorým je pridelené súp. č. XXX. Tieto stavby sú vo vlastníctve Slovenskej republiky, pričom ich správcom je žalovaný. Táto skutočnosť nie je medzi stranami sporná. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal so skutočnosťou, že minimálne časť nehnuteľností, ktoré sa majú vypratať a na ktorých sú postavené stavby vo vlastníctve štátu, boli Zriaďovacou listinou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR zo dňa 04.11.2014 č. 4691/2014-250 zverené do správy žalovanému na výkon verejnoprospešnej činnosti. Slovenská republika ako právnická osoba vlastní majetok a nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu v súlade so zákonom č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu. Žaloba na vypratanie pozemku je osobitným druhom negatórnej žaloby, ktorá vychádza z ustanovenia § 126 Obč. zák.. V zmysle ust. § 120 ods. 2 Obč. zák., stavba nie je súčasťou pozemku. V súdenej veci preto nastal skutkový stav, kedy vlastníkom pozemkov je žalobca, a vlastníkom stavieb na niektorých pozemkoch, ktorých vypratania sa žalobca domáha, je Slovenská republika a ktorých správcom je žalovaný. Touto podľa názoru odvolacieho súdu pre rozhodnutie podstatnou skutočnosťou sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal, napriek tomu, že žalovaný sa touto námietkou pred súdom prvej inštancie bránil. Súd prvej inštancie rozhodol o zamietnutí žaloby z dôvodu, že zmluvu o nájme uzatvorenú medzi stranami sporu považoval za platnú, uzatvorenú na dobu neurčitú, pričom uzavrel, že k jej platnému ukončeniu nedošlo. Z tohto dôvodu sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, či existuje právny základ pre podanie žaloby o vypratanie nehnuteľností v tomto spore. Svoje rozhodnutie naviac súd prvej inštancie riadne neodôvodnil. Rozsudok súdu prvej inštancie preto nie je z hľadiska odvolacieho dôvodu podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) správny. Pretože súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, nevykonal žiadne dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu potrebného na rozhodnutie vo veci samej. Z tohto dôvodu nie sú splnené podmienky ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP, ktoré ustanovenie umožňuje odvolaciemu súdu, len doplniť dokazovanie, ak je to účelné, nie vykonať ho v plnom rozsahu. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec v zmysle § 391 ods. 1 vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP. Nedostatky súdneho konania ako vady konania spočívajúce v postupe, tak ako ich odvolací súd zistil a uviedol v tomto zrušujúcom uznesení, súd prvej inštancie odstráni v konaní o novom rozhodnutí vo veci. Vyzve žalobcu na podrobnú špecifikáciu jeho nároku tak, aby bolo zrejmé, čoho sa podanou žalobou voči žalovanému domáha, resp. čo žiada z pozemkov uvedených v žalobe vypratať s ohľadom na skutočnosť, že žaloba o vypratanie nehnuteľností poskytuje vlastníkovi pozemku ochranu proti tomu, kto má na tomto pozemku umiestnené hnuteľné veci. Z hľadiska predmetu sporu sa v zmysle ust. § 126 Obč. zák. a ustálenej judikatúry vysporiada s otázkou, či je žalobca oprávnený domáhať sa ochrany jeho vlastníckeho práva voči predmetným pozemkom práve žalobou o vypratanie nehnuteľností s ohľadom na skutočnosť, že na niektorých, v žalobe uvedených pozemkoch, sú zrejme oprávnene postavené stavby vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorých správcom je žalovaný. Preskúma pasívnu legitimáciu žalovaného a podľa výsledkov dokazovania sa prípadne vysporiada tak s okolnosťami uzatvorenia zmluvy a následne jej platnosťou, dobou trvania nájmu ako aj dohodou o cene za nájom. Po vykonanom dokazovaní opätovne právne posúdi vec, vo veci rozhodne, svoje rozhodnutie jasne, stručne a najmä presvedčivo odôvodní v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP, pričom v novom rozhodnutí bude dôsledne vychádzať zo skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, predložených dôkazov a tvrdení strán sporu.

16. Odvolací súd zrušil výrok súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov ako výrok viazaný k meritórnemu rozhodnutiu. Podľa § 396 ods. 3 rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci aj o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania. 17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 . Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .