Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27C/408/2012

Rozhodnutie

Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobkyne : N. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX W. XXX, právne zastúpená: JUDr. Ing. Viera Kolačanská, advokátka, so sídlom Nám. Sv. Anny 7269/20A, Trenčín, proti žalovaným: 1/ MUDr. P. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. 1115/59, S., 2/ U.S. I., s.r.o., so sídlom T. Q. XXXX/XXD, S., IČO: 36 719 595, obaja žalovaní právne zastúpení: JUDr. Katarína Galová, advokátka, so sídlom E. Belluša 10, Piešťany, o náhradu škody na zdraví a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalovaní 1/ a 2/ majú spoločne a nerozdielne proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Štát má voči žalobkyni nárok na náhradu trov štátu v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1.Žalobou doručenou súdu dňa 05.10.2012 sa žalobkyňa domáhala, aby súd žalovaných 1/ a 2/ zaviazal spoločne a nerozdielne na zaplatenie náhrady škody vo výške 5.295,51 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne z tejto sumy od 05.10.2012 do zaplatenia a na zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 20.000,- eur.

2. Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že začiatkom roka 2009 navštívila žalovaného 1/ z dôvodu záujmu o estetickú úpravu chrupu, pričom pri konzultácii ho vždy upozornila na to, že má silnú alergiu na kovy, hlavne na nikel, chróm a kobalt. Išlo o veľký zásah, kedy mala dostať 17 keramických koruniek, na hornej čeľusti jej mali byť zbrúsené predné jednotky a dvojky, mala nasledovať ich nadstavba koreňovými čapmi a nasadenie koruniek. Namiesto dvoch chýbajúcich stoličiek jej žalovaný 1/ navrhol implantáty, no tieto po upozornení na alergiu na kovy, zmenil na mostíky. Úpravu chrupu žalobkyňa konzultovala s alergologičkou a kožnou lekárkou, pričom na základe odporúčania požiadala žalobkyňa žalovaného 1/ aj pri poslednej konzultácii o otestovanie všetkých použitých materiálov. Žalovaný 1/ sa však vyjadril tak, že možnú alergiu pri použití ním implantovaných koreňových čapov vylúčil, lebo na tieto materiály ešte nikto nikdy nemal alergiu. Vnútil jej však na noc na otestovanie korunku a kovový čap, aby si ho nalepila na chrbát. Nereagoval na to, že je to zbytočné, pretože by žalobkyňa najprv musela na 3 až 5 dní vysadiť antialergiká, ktoré užíva 25 rokov, a potom by test musel trvať 3 až 5 dní. Na ťažkú alergiu žalovaného 1/ upozornila aj zubárka žalobkyňa MUDr. F., ktorá sa na zákroku osobne zúčastnila. Dňa 06.09.2009 uzavrela žalobkyňa so žalovaným 1/ dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, kde uviedla v dotazníku alergiu na penicilín, chróm, nikel, lieky a pravidelné užívanie liekov. Žalobkyňa dlhodobo trpí alergiou, čo vyplýva aj z lekárskej správy z roku 2004, z lekárskej správy zo dňa 29.06.2004 vyplýva výrazná alergia na síran nikelnatý - úroveň 4 z 5, opätovne bola testovaná na alergiu na nikel dňa 20.12.2007, kedy bola táto alergia na rovnako vysokej úrovni. Od jesene 2009 sa žalobkyni prudko zhoršil zdravotný stav, čo vyvrcholilo v roku 2011 dlhodobou práceneschopnosťou žalobkyne.

Úprava zubov začala 06.10.2009, obrusovanie všetkých zubov trvalo celý deň s prestávkami, čo bol pre žalobkyňu stresujúci zážitok, dňa 15.10.2009 žalovaný 1/ za prítomnosti MUDr. F. odskúšal keramické korunky a následne tieto 17.10.2009 nacementoval. Dňa 06.10.2009 nadstavil tiež koreňové čapy do zubov 21, 22, 11 a 12 z materiálu Wiron 99, ktorý obsahuje 65% niklu, 22,5% chrómu, ide o nikel- chrómovú zliatinu. Po úprave chrupu mala žalobkyňa stále problémy so zubami a objavili sa u nej aj iné zdravotné problémy, jej zdravotný stav je chronický. Za posledné dva roky sa objavili zápaly konečníka, ženské zápaly, ktoré sa vracajú, užíva preto antimykotiká, ktoré ničia biele krvinky a poškodzujú imunitu. Lieči tiež úbytok železa a únavu u hematológa. Z bolestí zubov je stresovaná, bolí ju krčná chrbtica, má časté bolesti hlavy a tie spočívajú vo vysokom krvnom tlaku. Je v liečbe neurológa a internistu. V auguste 2011 sa žalobkyňa zdravotne zrútila a bola 8 mesiacov práceneschopná, ako vyplýva z vyšetrenia u alergológa dňa 12.09.2011, tento odporučil vzhľadom na alergiu na kovy, riešiť stomatologické implantáty bez obsahu kovu, nakoľko zdravotné problémy môžu súvisieť s alergiou na kovy. Dňa 25.11.2011 bola po vyšetrení žalobkyni diagnostikovaná výrazná ekzematózna reakcia na nikel na úrovni 5 z 5. V roku 2011 žalobkyňa navštívila zubárku MUDr. Murgašovú, ktorá si prizvala na konzultáciu aj MUDr. Vlnu, obaja sa zhodli, že kovové koreňové čapy spôsobujú zdravotné problémy a musia sa vymeniť za nekovové. Na ich vybratie si však netrúfli, a preto žalobkyni odporučili lekára v Prahe, ktorý by sa na to mohol podujať. Žalobkyňa navštívila kliniku T. W., s.r.o. v Bratislave, kde jej na viackrát kovové čapy odstránili, pričom za operácie, vyšetrenia, konzultácie a RTG na tejto klinike platila v období od 11.10.2011 do 23.02.2012 sumu celkom 3.169,75 eur. Okrem toho dňa 09.11.2011 uhradila sumu 100,- eur za CT vyšetrenie. V období február - marec 2012 navštevovala Doc. Stanka maxiofaciálneho chirurga v Bratislave, ktorý po odstránení kovových čapov odporučil aj odstránenie korunky zubu 43, mostíky 13, 14, 15, 16, 23, 24, 25 a 27, V Onkologickom ústave Sv. Alžbety žalobkyňa uhradila dňa 27.02.2012 sumu 9,96 eur. Počas vyšetrení v Bratislave žalobkyňa tiež platila parkovné od 22.11.2011 do 25.04.2012 v sume 52,- eur. Následne u MUDr. P., ktorá jej začala chrup opravovať zaplatila žalobkyňa od 17.04.2012 do 21.09.2012 sumu celkom 1.963,80 eur. Celkovo tak náklady na ošetrenie po úprave chrupu žalovaným 1/ činia 5.295,51 eur. Žalobkyňa sa po identifikovaní dôvodov svojho zhoršeného zdravotného stavu obrátila listom zo dňa 24.10.2011 na žalovaných 1/ a 2/ s návrhom na náhradu škody. Táto bola odmietnutá s tým, že materiál Wiron 99 sa používa u pacientov alergických na kovy. Preto sa žalobkyňa obrátila na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý dňa 16.11.2011 konštatoval, že napriek známej pozitívnej alergickej anamnéze ošetrujúci lekár indikoval a protetické ošetrenie realizoval s použitím dentálneho kovu s obsahom niklu bez dokladovania stavu alergológom. V záznamoch nie je zmienka o prítomnosti či neprítomnosti alergickej reakcie, nie je uvedené odporúčanie na alergologické vyšetrenie pre zavedením dentálneho kovu, pričom vzhľadom na udávanú alergiu na kovy bolo potrebné pred ošetrením s použitím kovu kontaktovať alergológa. Žalobkyňa tvrdí, že žalovaný 1/ jej aplikoval do čeľuste dentálny kov s obsahom niklu, čo u nej spôsobilo ťažkú alergickú reakciu s prudkým zhoršením zdravotného stavu. Bola preto nútená si na vlastné náklady dať odstrániť protetické náhrady, nanovo si dať upraviť chrup náhradami, ktoré jej alergickú reakciu nespôsobujú. Použitím kovových prvkov tak žalobkyni spôsobil veľké zdravotné problémy a zhoršenie jej stavu, pre zlý zdravotný stav nemohla žalobkyňa vykonávať svoju prácu. Tlak pod ďasnami a pocit, akoby ich mala v dlahe, má žalobkyňa dodnes. Zuby reagujú na chlad, teplé a sladké, bolesť na zbrúsené jednotky a dvojky je mimoriadna, všetok svoj čas žalobkyňa venovala starostlivosti o zuby a návštevám lekárov. Použitie materiálu Wiron 99 pri zuboch 21, 22, 11 a 12 spôsobilo, že ju neprestajne boleli zuby, objavil sa úbytok železa, nadmerná únava, zo stresu začala mať bolesti hlavy, objavili sa bolesti kĺbov a chrbtice. Musela si zakúpiť kúpeľný pobyt na týždeň a chodí pravidelne na masáže chrbtice. Na imunitu musela užívať Wobenzim, Colostrum, na posilnenie imunity používala aniónové vložky a iné drahé prípravky. Zakúpila si prístroj W., DEA., navštívila aj centrá alternatívnej medicíny, pričom všetko bolo finančne náročné a z dôvodu zlého stavu nemohla ani pracovať. Konaním žalovaného 1/ došlo k nenapraviteľnej citovej ujme, pričom bolesť negatívne ovplyvnila jej súkromný život, aj sústredenie na prácu. Stále berie lieky proti bolesti, ďasná má chronicky zapálené, musí navštevovať alergologičku, s ktorou rieši problémy spôsobené alergiou na kovy, ktoré jej boli žalovaným 1/ implantované do tela. Nemôže jesť tvrdšie veci, potravu si musí krájať, vkladať do úst dozadu na ľavú stranu, nakoľko predné zuby upravované žalovaným 1/ nemôže používať. Musí si zuby čistiť po každom jedle, pretože inak má po jedle tlak pod ďasnami. Zimné obdobia musí tráviť vo vnútri, pretože chlad a vietor bolesti zubov zvýrazňovali. Týmto zákrokom došlo k závažnému zásahu do práva na ochranu osobnosti, došlo k obmedzeniu jej súkromného a rodinného života. Týmto zákrokom s použitím kovov, na ktoré je žalobkyňa alergická, bola žalobkyňa nie na krátky čas obmedzovaná vo svojom obvyklom rodinnom, pracovnom i osobnom živote, následky pociťuje stále pri jedení, rozprávaní, neustálom navštevovaní stomatológie, keďže má stále problémy so zubami. Z týchto dôvodov žalobkyňa žiada aj náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 20.000,- eur.

3. Podaním doručeným súdu dňa 25.04.2014 žalobkyňa žalobu rozšírila a uviedla, že nakoľko pretrváva jej zlý zdravotný stav, žiada aj náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Jej zdravotný stav nie je ustálený, trpí bolesťami a problémami spôsobenými účinkom alergénu niklu na jej organizmus, preto doposiaľ nebol vyhotovený lekársky posudok a navrhuje ho vyhotoviť v súdnom konaní. Uznesením č.k. 27C/408/2012-105 zo dňa 15.08.2014 súd pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobkyni aj bolestné a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vyčíslené podľa znaleckého posudku vypracovaného v konaní.

4. Žalovaní 1/ a 2/ vo svojich písomných podaniach ako aj prednesmi na pojednávaní žiadali žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Žalovaní uviedli, že žalobkyňa mala v čase zákroku amalgámové plomby a prefabrikované kovové čapy, nemala žiadne príznaky alergie. Žalovaný 1/ jej odovzdal vzorku materiálu Wiron 99, ktorú mala odovzdať svojmu alergológovi na testovanie a v žiadnom prípade jej nenavrhol nalepiť si kov na chrbát alebo iný druh testu na domáce testovanie. Odovzdal jej aj letáčik od výrobcu Wiron 99, kde je uvedené zloženie a bolo potrebné ho odovzdať alergológovi. V deň nacementovania čapovej nadstavby sa žalobkyňa vyjadrila, že čapy môžu byť nacementované a že nemá žiadnu alergiu, ale napriek tomu liečba bola vykonaná tak, že aj v prípade alergie na kovy by použitý materiál nemal negatívny vplyv na jej organizmus. Zuby bez periapikálneho nálezu s koreňovým liatym čapom Wiron 99 boli lepené Fuji plus cementom, na nich sú korunky so zirkónom. Čapy oddeľuje od biologického prostredia - kosti a ďasna - dentín, cementové lepidlo, a v korunkovej časti nekovová zirkónová korunka. Použité lepidlo je z cementu Fuji plus. Nakoľko zuby sú v koreňovej časti hermeticky uzavreté koreňovými výplňami, ktorú uzatvárajú dentínové tabuly, nie je možný priamy kontakt s biologickým prostredím. Sliznice a ďasná boli ružové, bez zápalu, opuchu a krvácania, pri opakovanom vyšetrení žalovaný nenašiel žiadne zmeny na slizniciach, ďasnách alebo inej časti ústnej dutiny, pery a koža boli bez patologických zmien. Poukázal na závery Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, kde sa konštatuje, že bolesť s nasadenými kovovými čapmi na sladké nie je možná, nakoľko zuby sú devitálne, ťažkosti popisované žalobkyňou nie sú typickými sprievodnými znakmi pre vznik toxoalergickej reakcie na kovovú zliatinu. Pri komplexnej analýze nie je možné vylúčiť citlivosť aj na iné dentálne materiály použité pri liečbe. Poukázali na záznamy zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne s tým, že žalobkyňou popisované zdravotné ťažkosti (opakujúce sa zápaly ženských orgánov, svrbenie, ktoré vznikli počas tehotenstva a trvali naďalej) sa stali chronickými a nemohli súvisieť s nacementovaním kovových čapov, na ktoré má byť žalobkyňa podľa jej tvrdení alergická. Tieto ťažkosti ako chronické sa liečia dlhodobo a nejde o akútny stav, čo vylučuje súvis s nacementovaním kovových čapov. Žalobkyňa v rozpore so skutočnosťou uvádza, že problémy s imunitou sa objavili posledné 2 roky po predmetnom zákroku, hoci podľa jej skorších vyjadrení a podľa priložených zdravotných záznamov bola liečená už v roku 2008 IMODIONOM, liekom na poruchu imunity a ani po ňom výsledky neboli dobré. Bolesť hlavy, vysoký krvný tlak a iné popisované ťažkosti nemajú súvis s kovovými čapmi zubov, ochorenie konečníka, výskyt vaginálnej mykózy, vrodená arachnoideálna cysta, bolesť hlavy a zvýšený krvný tlak nemajú nič spoločné s kovovými čapmi, ktoré sú hermeticky uzavreté v koreni zubov. Ďalej sa žalovaní bránili tým, že žalobkyňa v roku 2009 prešla do menopauzy, ktorej symptómom je pálenie v ústach, podľa štúdie Wardopa a spol. 33% žien po menopauze v štúdii udávali pocit diskomfortu v ústach bez prítomnosti orálnych zmien, zmeny boli sprevádzané suchosťou v ústach, poruchami chuti, orofaciálnymi bolesťami. Okrem toho žalobkyňa mala v čase zákroku v ústach amalgámové výplne, kovové intrapulpálne čapy na zadných zuboch. Bola jej odovzdaná vzorka kovu na testovanie s informačným letákom o zložení materiálu, čo mala riešiť s alergológom. Žalovaný 1/ dôveroval žalobkyni, že materiál bude testovať a konzultovať s alergológom a popiera, že by kázal žalobkyni testovať vzorku na tele doma. Samotný estetický zákrok chrupu bol komplikovaný pre chybu zhryzu, ktorý mala žalobkyňa od detstva, kedy sklon bol cca 45 stupňov, preto žalovaný 1/ začal liečbu - dokonalé vyplnenie a hermetické uzavretie koreňových kanálikov. Po nacementovaní čapových nadstavieb nedošlo k styku s ďasnami, mäkkými tkanivami, ani živými bunkami, pretože boli supragingiválne uložené do koreňa a necementované materiálom, ktorý hermeticky izoloval čapy v koreňoch. Posledná fáza bola nacementovanie koruniek, kde pracovný postup rovnako je taký, že izoluje a uzatvára čapy v zuboch, nedochádza ku kontaktu medzi kovom a živým orgánom, ako je sliznica, kosti, či sliny. Použitý materiál Wiron 99 je ušľachtilý, rezistentný voči erózii, nie je cytotoxický, nedochádza k uvoľňovaniu častíc do organizmu, keďže nemá priamy kontakt so sliznicou, mechanicky sa ani neopotrebováva aj preto, že je hermeticky uzavretý v koreňových kanáloch. Uviedol, že žalovaný 1/ vedel, že je žalobkyňa alergická na kov. Uviedol tiež, že podľa RTG snímky je daná prítomnosť prefabrikovaných kovových čapov v zuboch, ktoré pravdepodobne obsahujú nikel. Do 30.10.2009 nezaznamenal žiadne príznaky toxoalergickej reakcie,

pričom priložil fotografie po nacementovaní, pričom žalobkyňa bola maximálne spokojná. Potom sa v čakárni ambulancie priznala, že jej rodinní príslušníci povedali, že vôbec nemá tie zuby pekné a odvtedy už nebola s ničím spokojná. Ani v tomto období neboli prítomné žiadne ťažkosti. Počas spolupráce s MUDr. P. neboli zaznamenané žiadne zápaly v ústnej dutine, bez zápalu a krvácania ďasien. Po opakovaných vyšetreniach bola žalobkyňa psychicky labilná, plakala a žalovaný 1/ to vyhodnotil tak, že ide skôr o psychický problém, než o ťažkosti v ústnej dutine. Pacientka rozprávala zrozumiteľne a nešušlala. Opakovane tvrdil, že devitálne zuby - zuby zbavené nervu, nemôžu reagovať na chlad, vietor a podobne. V ďalšom priebehu konania žalovaný 1/ doplnil svoju argumentáciu v tom smere, že namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu v spore, keďže zdravotníckym zariadením poskytujúcim zdravotnú starostlivosť, bol žalovaný 2/ a nie žalovaný 1/ ako fyzická osoba. Poukazoval tiež na to, že na vznik nároku na náhradu škody musia byť splnené súčasne všetky predpoklady, pričom podľa žalovaných absentuje protiprávne konanie aj príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou. Jediné pochybenie bolo konštatované vo vedení zdravotnej dokumentácie, ale k tvrdenému protiprávnemu konaniu podľa žalovaných nedošlo.

5. Žalobkyňa v ďalších písomných podaniach ako aj na pojednávaní uviedla, že nie je pravdou, že by v čase zákroku mala amalgámové plomby, keďže v tom čase ich mala už dávno vymenené na zdraviu neškodlivé plomby, Poukázala na to, že o alergii na kov žalobkyne žalovaný 1/ vedel, keďže si túto skutočnosť poznamenal na zdravotnú kartu, keď uviedol - alergia - kov, pnc. Chýbajúce 3 zuby žalovaný 1/ navrhol riešiť titánovými implantátmi, ale vzhľadom na alergiu na nikel, toto rozhodnutie zmenil a navrhol mostíky. Aj alergologička, aj dermatologička trvali na pretestovaní materiálov, ktoré bude mať žalobkyňa v ústach, čo žalovaný 1/ ignoroval a povedal, že použije taký materiál, na ktorý nikto ešte nemal alergiu. Tiež poprela, že by žalobkyňa dostala pred zákrokom vzorku kovu Wiron 99 s letáčikom. Až večer pred raňajším obrusovaním zubov po vybratí nervov z predných 4 zubov jej žalovaný 1/ doslova nanútil korunku a koreňový čap, aby si ich nalepila na chrbát. Tiež je podľa nej klamstvom tvrdenie, podľa ktorého sa mala žalobkyňa vyjadriť tak, že čapy sa môžu nacementovať, lebo na ne nemá žiadnu alergiu. Použitie Wironu 99 je vážnym pochybením, pričom predložila výpisy z internetu, kde sa pacienti sťažovali na alergickú reakciu na niklové čapy. Okrem toho poprela, že by alergén nebol v kontakte s biologickým prostredím, pretože u nej pretrvával stály zápal ďasien, ktorý prešiel do chronického štádia, pričom aj T. u nej diagnostikoval apikálnu periodentitídu, tá vzniká ako dôsledok endodontickej infekcie a prejavuje sa ako obranná reakcia organizmu na mikroorganizmy prenikajúce zo systému koreňového kanálika zuba. Žalovaný 1/ nebol ochotný akceptovať odporúčanie na vybratie kovových čapov a zaujímalo ho len, kto to zaplatí. Napriek bolestiam a zdravotným problémom žalobkyne, nedal spraviť ani žiadne detailnejšie vyšetrenie, napr. CT. Tiež poukázala na to, že zloženie kovových čapov sa dozvedela až z listu právneho zástupcu žalovaných z 07.11.2011, teda viac ako 3 roky po zákroku. Žalobkyňa trvala na tm, že žalovaný 1/ výrazne medicínsky pochybil, keď jeho zákrok bol non lege artis. Žalovaný 1/ vedel o pozitívnej alergickej reakcii žalobkyne, aj napriek tomu zákrok vykonal s použitím alergénu, ktoré viedlo k poškodeniu zdravia žalobkyne.

6. Žalovaní navrhli vstup spol. KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., IČO: 00 585 441 do konania v pozícii vedľajšieho účastníka (ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku) z dôvodu uzavretej poistnej zmluvy so žalovaným 2/. Poisťovňa však do konania odmietla vstúpiť s odôvodnením, že v danej veci išlo o estetický zákrok, pričom škodu vzniknutú inému kozmetickým chirurgickým zákrokom uskutočneným z estetického dôvodu nebol poistnou zmluvou pripoistený. Súd preto s poisťovňou ako s vedľajším účastníkom nekonal.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, výsluchom svedkov, oboznámením sa s listinami, nariadil aj znalecké dokazovanie, pričom z vykonaného dokazovania zistil nasledovné:

8. Žalobkyňa pri svojom výsluchu uviedla, že u žalovaného 1/ bola náhodný pacient, už v roku 1995 jej navrhol estetickú úpravu chrupu, no vtedy to bolo pre ňu neprijateľné. Uviedla, že je pravdou, že od dospelosti má zdravotné problémy a chodí po lekároch, jej zdravotný stav bol obťažujúci, mala zápaly ženské, konečníka, a pod., s viacerými lekármi sa to snažila dostať pod kontrolu, absolvovala všetku dostupnú liečbu, aj injekciami Imodium a podarilo sa stav dostať pod kontrolu. Na vyšetrení v Bratislave v r.2004 jej objasnili, že pri alergii na nikel sú dôležité opatrenia týkajúce sa kontaktu s kovom, ale aj diétny režim. Pomaly sa jej stav zlepšoval, ale dlho to trvalo, lebo telo bolo nasýtené niklom. Estetickú úpravu chrupu dlhšie plánovala, žalovaného 1/ si vybrala preto, že mal dobré referencie a už s ním mala skúsenosť. Pri každom jednaní mu zdôraznila, že je alergická na nikel a vyjadrila obavy, aby

z toho neboli zase nejaké problémy. Dermatologička aj alergologička trvali na tom, aby žalovaný 1/ nechal všetky použité materiály otestovať a vyjadrili sa tak, že pokiaľ bude všetko otestované, k zákroku nemajú výhrady. V priebehu času navštívila viacero zubných lekárov a podľa žalobkyne nevedia, ako sa správne alergie testujú. Keďže má na nikel silnú alergiu, vždy sa žalovaného 1/ pýtala, či konkrétny použitý materiál neobsahuje nikel, pričom vždy jej povedal, že používa nealergické materiály, aj MUDr. F. ho na alergiu upozornila. Po denervovaní zubu jednotky sa táto zapálila, bolela, na čo jej žalovaný 1/ nasadil antibiotiká, ktoré ale v zdravotnej dokumentácii nie sú uvedené. Až z článku, ktorý jej našla právna zástupkyňa, sa dozvedela, prečo má problémy spočívajúce v bolestivých zuboch, na chlad či vietor a podobne. Po tom, čo jej boli implantované koreňové čapy, vznikli obrovské zdravotné problémy. Žalobkyňa mala pocit, že má zuby v dlahách, ale brala to ako súčasť zákroku. Potom sa mal jej stav zlepšovať, ale nebola to pravda, mala ubolené ústa a denne chodila za žalovaným 1/, aby to napravil, nemohla si ani čistiť zuby, ani jesť. Žalovaný 1/ mal aj snahu, povedal, že to bude riešiť po jednom, urobil aj zábrus, ale nič nepomáhalo. Žalovaný 1/ jej tvrdil, že po zákroku bude žalobkyňa plne funkčná, že si nebude musieť brať ani dovolenku, ale aj tak si musela vziať voľno, veľmi šušlala a doteraz sa jej zle rozpráva. Keď jej nasadil korunky, začalo jej slziť oko, na čo jej žalovaný 1/ len vypísal papier na očné. Zavolal potom MUDr. P., ktorá žalobkyni dve hodiny zuby obrusovala a objednala ju aj na ďalší zákrok, pričom povedala, že by taký zákrok nerobila na raz a dala jej zásadné rady. Stav sa trochu zlepšil, ale žalobkyňa i tak nemohla normálne fungovať. Od zákroku sa jej zmenil život, pribúdali zdravotné problémy, hoci na zákrok išla len preto, že mala stabilizovaný zdravotný stav. Problémy, ktoré sa následne vyskytli spočívali v opakovaných ženských problémoch, bolestiach konečníka, vysokom krvnom tlaku, žila v strese a zuby ju nonstop boleli. Rozladila sa jej imunita, trpela bolesťami hlavy a chrbta. Dva roky robila všetko preto, aby si na zuby zvykla. Žalovaný 1/ konzultoval zákrok s ďalšími dvomi zubármi a hovoril žalobkyni, že majú rovnaký názor ako on. Získala však vyjadrenie alergologičky, ktorá odporučila kovy z úst odstrániť. Od začiatku žalobkyňa tušila, že to bude tým kovom, Potom šla za P.. F., ktorá povedala, že upozornila žalovaného 1/ na alergiu a na to, že by nemal použiť kovové čapy a povedala žalobkyni, že je v podstate stále trávená, ukázala jej, ako ide ten kov do tela a povedala jej, že kov má dať von a vec má dať na súd a na úrad. F. sa už žalovaný 1/ k žalobkyni nesprával tak slušne a úctivo, aj úrad konštatoval, že pochybil. MUDr. F. a MUDr. P. potvrdili, že kov musí ísť von, ale že to asi na Slovensku nikto nedokáže. Potom šla do Dently W., kde jej vysvetlili, prečo ju zuby bolia a povedali riešenia, ktoré sú ale finančne náročné. Dovtedy si pripadala ako blázon. Zuby reagovali na dotyk, tri štvrtiny zubov žalobkyňa nepoužíva, má tam zrednutú kosť. Celé ju to stálo peniaze a bolesti, zanedbávala preto aj firmu, kde je konateľka a ústa sú jej práca. V Bratislave jej čapy vybrali, jeden čap trval 5 hodín a povedali jej, že má chronickú apikálnu perodontitídu. Zuby cíti, po každom jedle si ich musí detailne umyť, preto jedáva len 3 krát denne, denne jednu hodinu stráca čistením zubov, nemôže jesť hocikde, ľudia na verejných toaletách sa na ňu pozerajú ako na čudáka, keď si čistí zuby. Po vybratí čapov sa pomaly stav zlepšoval. Ona ani nevedela, čo má v zuboch, dozvedela sa to až z listu právneho zástupcu žalovaných, že ide o Wiron 99 a čo obsahuje. Prestala chodiť k MUDr. W., lebo to bolo finančne náročné a chodí teraz k P.. P., tá jej dorobila korunky. Niektoré zdravotné problémy pretrvali, napríklad vysoký krvný tlak. V dôsledku nepriaznivého počasia sa jej znovu obnovili ženské problémy, má zápal konečníka, znovu podstupuje liečbu u alergologičky a dermatologičky. Problém je, že v zube 4, kde je mostík, má stále kovový čap, ktorý jej nikto nevybral. Mala starosti so záchranou firmy, k 31.10.2014 končí a bude si musieť nájsť prácu. Podľa žalobkyne žalovaný 1/ pochybil. Pred zákrokom mu zdôrazňovala, že má alergiu na nikel, že má byť otestovaná. Vtedy žalovaný 1/ povedal, že nech si vezme korunku aj čap a nalepí si to na chrbát, žalobkyňa mu povedala, že si to nevezme, že tak sa to netestuje. Žalobkyňa uviedla, že spravila chybu, že si to vzala, ale žalovaný 1/ ju k alergologičke neposlal a ani jej nepovedal, čo jej dáva. Dal jej to večer pred raňajším zákrokom nasledujúci deň a žiaden letáčik od materiálu jej nedal. Y. plomby si dala vymeniť veľa rokov pred zákrokom, lebo sa dozvedela, že môžu mať negatívny vplyv na zdravie. Jednoznačne dala do súvisu krach firmy so svojím zdravotným stavom, lebo dva roky chodila len po lekároch a na firmu nemala čas.

9. Žalobkyňa na poslednom pojednávaní ešte uviedla, že sa jej zle rozpráva, problémy so zubami má stále. Liek Zopiklon užívala asi pol až trištvrte roka pred zákrokom, počas zákroku aj po ňom, pretože zuby ju veľmi boleli a užíva ho aj teraz. Aktuálne má v ústnej dutine sklené čapy, kovové čapy jej boli vybraté v Bratislave, jeden čap jej však v ústach zostal, keďže sa nedal vytiahnuť, nie je zrejmé, z akého materiálu tento čap bol, ale je umiestnený na spodnej štvorke vpravo. Žalobkyňa pripustila, že nejde o zub, ktorý realizoval žalovaný 1/. Žalovaný vedel o jej alergii na kovy, pričom každý lekár aj pri nepodstatnom zákroku sa pýta, či je pacient na niečo alergický a v prípade alergie na určitý materiál, tento materiál lekár nemôže použiť. Jej zdravotný stav v súčasnosti sa zlepšil vďaka tomu, že

navštevuje ozónový parný box, kde sa alergia z intenzity 5 hviezdičiek znížila na 2 hviezdičky. Dokázala si vďaka tomu, že do ozónového boxu chodí tri roky dva krát týždenne, zachrániť život, aj keď v ňom môže pokračovať len v 50% režime. Lekár nemôže alergén použiť v žiadnom ani v život zachraňujúcom zákroku a nieto ešte pri estetickom zákroku. Uviedla, že všetci zubári držia pri sebe a keď mala 7 zubov rozrobených, nikto ju nechcel vyšetriť. Všetci uvádzali, že použitý materiál je hermetický uzavretý. No do nej však išiel vďaka kovovým čapom jed, na ktorý pomaly zomierala. V dôsledku toho sa jej zvýšil krvný tlak, zuby ju boleli, keďže chronický zápal spôsobuje, že sa jej pod zuby dostala potrava, čo bolelo, spôsobovalo to stres a tým aj zvýšenie krvného tlaku. Vďaka ozónovému boxu sa jej zlepšil aj tento problém, aktuálne je bez tabletiek na tlak, keďže box čistí cievy a riedi krv. Materiál Wiron 99 žalovaný používa a možno nie je sama, kto kvôli nemu trpí a prípadne aj zomrel, keďže zuby súvisia s kardiovaskulárnymi ochoreniami, ktoré sú na prvom mieste v príčine úmrtí na svete a Slovensko je na prvých priečkach.

10. Svedkyňa P.. P. M. uviedla, že žalobkyňa je jej pacientka asi od roku 2008 a to až do súčasnosti. V ambulancii sa stretávajú sporadicky, naposledy bola na kontrole v novembri 2017. Liečia poruchy imunity, keď žalobkyňa chodila do jej ambulancie za účelom imunostimulačných procedúr. Žalobkyňa uvádzala alergie na nikel a chróm, ale keďže tento typ alergie sa prejavuje najmä na koži, tento problém rieši dermatológ a nie ona. Ekzémy, ktoré bývajú dominantným prejavom kontaktnej alergie na nikel, žalobkyňa svedkyni neudávala. O zákroku v ústnej dutine, ktorý je predmetom tohto konania, ona vedomosť nemala, nemá o ňom ani zmienku v zdravotnej dokumentácii, vie len o tom, že žalobkyňa až následne podstúpila úpravu chrupu a udávala problém s ďasnami. Problém, ktorý riešili v jej ambulancii od roku 2008, bola podpora imunity a stále bola predmetom jej liečby iná oblasť a to gynekologické problémy a nie problémy v ústach, problémy v ústnej dutine v tejto súvislosti žalobkyňa neuvádzala. Čo sa týka vývoja zdravotného stavu žalobkyne, má za to, aj vzhľadom na skutočnosť, že v súčasnosti tie kontroly sú sporadickejšie, že tento zdravotný stav sa zlepšil. Riešili dlhodobejšiu imunostimuláciu, no nebol spomínaný problém s ústami. V období v rokoch 2009-2010 liečila pani žalobkyňu z dôvodu istých chronických zdravotných problémov, predtým bola v liečbe iného alergológa, nevie prečo došlo k výmene lekára a ona pokračovala už len v započatej liečbe. V tom období vypĺňali testy na inhalačnú alergiu, kde sa preukázala najprv slabá alergia na brezu a neskôr s odstupom času bol výsledok tohto testu negatívny. V sezóne tiež testovali jarnú alergiu, táto však nebola ani pravidelná ani dominantná a liečba bola zameraná na podporu imunity za účelom odstránenia chronických zdravotných problémov. Čo sa týka odporučenia v zdravotnej dokumentácii zo dňa 12.9.2011 na čl. 31 spisu, to bolo zrejme písané vtedy, keď žalobkyňa prvý krát spomenula problém v ústach, a teda to, žeby mala mať v ústnej dutine nejaké kovové časti. Toto odporučenie písala svedkyňa ako na zváženie inému lekárovi špecialistovi stomatológovi, či by tento fakt mohol byť problémom alebo spúšťačom problémov žalobkyne. Táto skutočnosť je však mimo jej parkety a rozhodnutie musí prijať stomatológ. Neskôr jej bolo vysvetlené jedným kolegom, že problémy žalobkyne by nemal spúšťať kontakt kovu a tkaniva, že je to málo pravdepodobné. Ale keďže do určitej miery to bolo možné, uviedla to ako poznámku na zváženie pre kolegu špecialistu. So žalovaným 1/ sa nikdy nestretla, ani s nim nekomunikovala, doposiaľ netušila, že zákrok žalobkyne vykonával on. Žalobkyňa chodila do jej ambulancie, predpisovala jej antihistaminiká ,ktoré sa predpisujú takýmto medziodborovým pacientom, a to aj v prípade spomínanej kontaktnej alergie. Žalobkyňa chodila na injekcie a predpisovala jej i tieto lieky, pričom vysadenie týchto antihistaminík sa prejavuje svrbením pokožky aj prejavmi zhoršenia akýchkoľvek alergických problémov. Svedkyňa po nahliadnutí do lekárskej správy čl. 31 spisu uviedla, že toto odporučenie písala ona, pričom postupnosť je taká, že najprv zisťuje u pacienta subjektívny pocit, to čo lekárovi povie, zapíše a k tomu sa musí nejakým spôsobom vyjadriť. Tam uvedené odporučenie bolo teda uvedené a poznačené na základe toho, že žalobkyňa uviedla problémy v ústnej dutine. Svedkyňa vysvetlila, že ona je vždy povinná takéto subjektívne udávané problémy popísať, z jej pohľadu sa k ním vyjadriť, aj keď pacient udáva, že subjektívne pociťuje problémy s pečeňou, musí uviesť odporučenie internistovi, aby sa týmto problémom zapodieval a pečeň vyšetril. V prípade udávaných problémov v ústnej dutine, ona len pozrie ústnu dutinu, ale na to nemá žiadne špeciálne vybavenie. Pamätá si, že žalobkyňa mala ustupujúce ďasná a prejav paradentózy, no ona môže zhodnotiť iba viditeľné príznaky v ústnej dutine. Uvedené odporučenie teda bolo uvedené len na základe subjektívneho nálezu žalobkyne. Nepamätá si, žeby žalobkyňa mala objektívny alergický nález v ústnej dutine, pokiaľ by to tak bolo, zapísala by to do zdravotnej dokumentácie. Svedkyňa uviedla, že v roku 2009,2010 a 2011 žalobkyňa navštívila jej ambulanciu zhodne po 3x v každom roku, keďže sa jej aplikovali pravidelne injekcie na podporu imunity a táto liečba si vyžadovala pravidelnú návštevu v ambulancii. Tiež uviedla, že v zdravotnej dokumentácii nemá zmienku o zuboch a problémoch v ústnej dutine, na inom mieste, než len v zázname zo dňa

12.9.2011, ktorý je na čl. 31 súdneho spisu. Svedkyňa ďalej uviedla, že nevie s určitosťou povedať, či bola kontaktovaná žalobkyňou s požiadavkou na otestovanie materiálu, ktorý bol použitý pri spornom stomatologickom zákroku. Nemá o tom zmienku v zdravotnej dokumentácii. Ak pani žalobkyňa s takouto požiadavkou za ňou prišla, tak určite ona žiaden materiál netestovala, pretože na to nemá vybavenie a všetkých pacientov v každom prípade odporúča na špecializované pracovisko v Banskej Bystrici, kde testujú alergie na zubné materiály.

11. Svedkyňa MUDr. P. P. uviedla, že žalovaný 1/ je jej kolega, žalobkyňa navštevovala jej paradentologickú ambulanciu a dentálnu hygienu a to od roku 2009 približne dva roky do roku 2011. Žalovaný 1/ konzultoval s ňou zákrok v ústnej dutine žalobkyne a ona sa snažila pomôcť ako jemu, tak aj žalobkyni. Žalovaný 1/ bol u nej zamestnaný, keď odchádzal, nerozišli sa úplne v dobrom, ale ona je človek, ktorý zabúda na krivdy a nemá k nemu negatívny vzťah, vedia spolu komunikovať na profesionálnej úrovni a aj po odchode žalovaný 1/ s ňou konzultoval prípady, keď to bolo nutné. Uviedla, že bola prizvaná na konzultáciu až po zákroku, ktorý vykonával žalovaný 1/, žalobkyňa udávala ťažkosti a ona sa snažila pomôcť v riešení udávaných problémov. Žalobkyňa opisovala množstvo ťažkostí a ona to vyhodnotila tak, že žalobkyňa v tom období prechádzala ťažkou životnou etapou, keď bola v prechode, kedy oveľa intenzívnejšie vnímala tento zákrok a záťaž s ním spojenú a práce na tomto zákroku, ktoré boli vykonané v krátkom čase za sebou, ju traumatizovali. Ťažko zvoliť správne tempo pri takýchto zákrokoch tak, aby bol pacient spokojný a tak, aby sa dalo odhadnúť, ako pacient bude na tieto práce a zákroky reagovať a ako ich bude vnímať. Ona poskytovala pomoc najmä z paradentologického hľadiska ako pomoc s ďasnami a snažila sa poskytnúť žalobkyni aj psychické ukľudnenie. Niektorým pacientom vyhovuje rýchlejšie tempo zákroku a prác na ňom vykonaných, u niektorých pacientov platí to, že sú zase spokojnejší, keď je prác menej počas dlhšieho obdobia. Čo sa týka hodnotenia zákroku a jeho tempa, pokiaľ si to tak žalovaný 1/ so žalobkyňou dohodli, tak potom k tomu nemá čo uviesť. Ďalej uviedla, že pacientovi sa pri návšteve ambulancie dáva vyplniť anamnestický lístok, kde žalobkyňa uvádzala alergiu na nikel a kobalt. Tento anamnestický lístok žalobkyňa vyplnila pri prvej návšteve v jej ambulancii, čo bolo v roku 2009 a z neho sa dozvedela o udávanej kontaktnej alergii. Po spomínanej konzultácii spojenej so zákrokom žalovaného 1/ žalobkyni odporučila, aby k nej chodila na hygienu, keďže bolo potrebné, aby sa naučila starať sa o takto nanovo urobený chrup, kde sa aj lepšie spoznali, pričom žalobkyňu vnímala a vníma ako precíznu, pedantnú pacientku, s ktorou sa dobre spolupracovalo. Po zákroku u žalovaného 1/ sa žalobkyňa sťažovala na citlivé krčky a na to, že sa nedostane pri čistení do medzizubných priestorov, tieto priestory u svedkyne preto uvoľňovali, sťažovala sa na citlivosť zubov, čo je pri takomto zákroku normálne a na to aplikovali preparáty. Žalobkyňa sa sťažovala na ústup ďasien. V zdravotnej dokumentácii je však poznámka, že ide len o subjektívny pocit, objektívne takýto problém svedkyňa nezaznamenala. Čo ale svedkyňa zaznamenala bola suchosť v ústach, pričom žalobkyňa užívala antihistaminiká a liek Zopiklon na spánok, antimykotiká a antibiotiká, pričom ona jej uviedla, že tieto problémy súvisia s užívaním jej ostatných liekov. Uvádzala tiež kovovú pachuť v ústach, čo je aj podľa letáčiku na lieku Zopiklon vedľajší účinok jeho užívania. Žalobkyňa však mala za to, že kovová pachuť v ústach je spôsobená čapmi, ktoré jej boli pri zákroku do ústnej dutiny zavedené. Svedkyňa sa vyjadrila tak, že ona žiadnu alergickú reakciu v ústnej dutine žalobkyne po zákroku nezaznamenala, keďže žiaden kov v kontakte so sliznicou nebol a nemohol sa do kontaktu so sliznicou dostať. Uviedla, že musí uznať, že popísané ťažkosti neboli prejavom zákroku. Keď sa informovala, z akého dôvodu bol zákrok žalobkyne vykonaný, zistila, že zuby mali sklon vpred, pričom len z kovových čapov je možné tento sklon v požadovanom rozsahu napraviť, keďže len tieto čapy je možné nakloniť do potrebného sklonu. Sklenené čapy, tie sa takýmto spôsobom ohnúť nedajú a dajú sa aplikovať iba rovno. Uviedla, že jej je ľúto, že musí povedať, že nie je šanca, aby sa zo zuba do tkaniva uvoľnil kov, keďže sú oddelené dvomi lepidlami. Snažila sa k tomu dopátrať aj v zahraničnej literatúre, no nič ohľadom takejto možnosti nenašla. Svedkyňa sa nevedela bez RTG snímok vyjadriť k tvrdeniu MUDr. W., podľa ktorého kanál bol nedostatočne zaplnený. Uviedla tiež, že prizvala aj MUDr. Q. na konzultáciu na zhodnotenie stavu žalobkyne. Svedkyňa chcela vybrať čapy, ale vyslovene len z psychologického hľadiska s ohľadom na žalobkyňu, hoci ani nebola presvedčená, žeby to bolo nevyhnutné, pretože má za to, že dokedy by tam tie kovové čapy v ústnej dutine žalobkyňa mala, nebola by spokojná. Uspokojila by sa až po tom, čo by jej boli vybraté, vtedy toto bolo skôr ponímané z psychologického ako z medicínskeho hľadiska. S vybratím čapov sú spojené veľké riziká, ani preto svedkyňa nebola presvedčená o tom, že takýto postup je z medicínskeho hľadiska vhodný. Aj s MUDr. Q., s ktorým prípad konzultovala, boli obaja presvedčení o rizikách vybratia čapov a nevideli prejavy alergickej reakcie v ústnej dutine. Aj preto odporučili žalobkyni špičkového protetika JUDr. W. v Prahe, že ak má tento lepšie znalosti, aby ešte aj on posúdil, či je ozaj nevyhnutné čapy odstrániť. Žalobkyni zrejme toto bolo príliš ďaleko, preto toto riešila už po svojej linke

a potom už prestali so žalobkyňou komunikovať. Svedkyňa nemala vedomosť o tom, či mala žalobkyňa pred zákrokom zavedené amalgámové plomby.

12. Svedkyňa Eva P. uviedla, že pracuje v ordinácii žalovaného 1/ ako zdravotná sestra, Uviedla, že žalovaný 1/ žalobkyni, keď prišla do ambulancie, vysvetlil postup, ako bude zákrok realizovať, žalobkyňa bola poučená a súhlasila, aby žalovaný 1/ pristúpil k vyšetreniu. Bola prítomná pri prvej návšteve žalobkyne v ambulancii, počas ďalších návštev už nebola vždy prítomná pri zákroku. Pri prvej návšteve žalovaný 1/ povedal žalobkyni, čo ide robiť a ona mu povedala, že má problém v podobe alergie na kov, na čo žalovaný 1/ povedal, že to je v poriadku, a že aj takýto problém sa dá riešiť. Vysvetlil jej, čo jej do ústnej dutiny dá, čo použije a ona súhlasila. Žalovaný 1/ zobral aj z laboratória vzorku použitého materiálu, s tým, že, keď žalobkyňa, ako uvádzala, je alergická na kov, nech si to u lekára nechá vyskúšať. Svedkyňa si ale už nepamätala, či žalobkyňa si to dala otestovať alebo nie. Po zákroku žalobkyňa bola spokojná, žalovaný 1/ vždy ukáže pacientovi zrkadlo, tak ako to urobil aj pri žalobkyni, s tým, že nech sa pacient pozrie, či sa mu zuby páčia a žalovaný 1/ vždy povie, že sa prípadne nedokonalosti ešte môžu napraviť. Svedkyňa nevedela časovo ohraničiť obdobie, od kedy bola žalobkyni poskytnutá vzorka na testovanie až po čas, dokedy doktor pristúpil k zákroku. Vzorku si žalobkyňa na otestovanie zobrala, nepamätala si, žeby mala výhrady voči tomu, že jej žalovaný 1/ vzorku na otestovanie odovzdal.

13. Súdu bola predložená zdravotná dokumentácia, pričom zo záznamov súvisiacich so sporným zákrokom vyplynulo ( č.l. 10), že na nej bola poznačená alergia žalobkyne na penicilín a kov, pričom vstupné komplexné vyšetrenie žalobkyne prebehlo dňa 09.06.2009 a ďalej je v nej zaznamenaný postup prác pri zákroku s posledným záznamom zo dňa 12.11.2009 s poznámkou, pacientka bola na konzultácii u MUDr. P., udáva zlepšenie stavu. Poznačený je nález v ústnej dutine - sliznica vlhká, ružová. Z protetického štítku vystaveného žalovaným 2/ ( č.l. 14) vyplýva, že bol použitý materiál zirkon vh9 a wiron 99 3022. V lekárskej správe ( č.l. 15) z 07.06.2004 sa udáva alergia žalobkyne na rôzne kozmetické prípravky a v lekárskej správe z 29.06.2004 sa udáva výrazná alergia na síran nikelnatý ++++. V lekárskej správe MUDr. M. - alergologičky na č.l. 31 spisu zo dňa 12.09.2011 sa uvádza odporučenie, vzhľadom na alergiu na kovy by bolo vhodné riešiť stomatologické implantáty bez obsahu kovu, pacientkine ťažkosti môžu súvisieť s kontaktnou alergiou na kov. V správe tej istej lekárky zo dňa 10.10.2011 sa udáva, že žalobkyňa má v pláne výmenu zubov kvôli alergii na kovy. Výrazná ekzematózna reakcia bola zaznamenaná v správe dermatologičky MUDr. Q. dňa 25.11.2011 so záznamom nikel ++++. Z emailu adresovaného Dr. W. žalobkyni ( č.l. 164) vyplýva jeho konštatovanie o nedostatočne zaplnenom kanáli na zube 21, k zubu 23 sa uvádza, že nie je zaplnený, k zubu 25 sa uvádza, že je zaplnený len jeden kanálik a k zubu 27 sa uvádza nedostatočná endodoncia. Celá zdravotná dokumentácia vrátane RTG snímok a fotodokumentácie (č.l. 159) bola k dispozícii znaleckej organizácii pre účely spracovania znaleckého posudku, a teda táto bola odborne posúdená a závery tohto posúdenia sú premietnuté v znaleckom posudku.

14. Zo znaleckého posudku znaleckej organizácie forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o., č. posudku 72/2016 vyplynuli nasledovné závery:

- na základe analýzy zdravotnej dokumentácie žalobkyne pred vykonaním stomatologického zákroku v októbri 2009 bola konštatovaná ako relevantná v kontexte s predmetným zákrokom výrazná alergická reakcia na síran nikelnatý (potvrdená aj v správe MUDr. C. zo dňa 29.06.2004),

- žalobkyňa požadovala uvedený zákrok z dôvodu estetickej úpravy chrupu, predstavoval protetickú liečbu. Žalobkyňa mala výraznú protrúziu (predklonenie) horných predných zubov a hlboký zhryz. V čase stanovenia liečebného plánu zákroku existovali možnosti ortodontickej liečby bez použitia kovov, odmietnutie čeľustno- ortopedickej terapie žalobkyňou nie je uvedené ani v zdravotnej dokumentácii ani v informovanom súhlase. Zákrok bol vyhodnotený ako liečba žiadaná pacientom z estetických dôvodov, žalovaným bola indikovaná a vykonaná protetická liečba,

- aktuálny zdravotný stav žalobkyne nenastal výlučne v dôsledku stomatologického zákroku,

- štandardný diagnostický a liečebný postup by pri posudzovaní stavu a vykonaní zákroku v roku 2009 obsahoval informovaný súhlas pacienta s poučením, tento však v zdravotnej dokumentácii absentuje; pri indikácii liečby bolo potrebné posúdiť možnosť čeľustno - ortopedickej terapie, ktorá v danom čase už

mohla byť realizovaná aj bez použitia kovov a jej prípadné odmietnutie, resp. kontraindikácia, mala byť zaznamenaná v zdravotnej dokumentácii, čo však absentuje; pri indikácii ošetrenia v čase zákroku bol k dispozícii aj nekovový materiál na čapovanie devitalizovaných zubov - sklovláknité čapy, ktoré možno použiť aj u pacientov alergických na kovy. Použitie zliatiny predstavujúcej riziko pre pacienta by lege artis malo byť zaznamenané v zdravotnej dokumentácii a preukázateľne odsúhlasené pacientom po informovanom súhlase. Štandardným postupom by v prípade konzultácie použitia potenciálne rizikovej zliatiny s alergológom, bolo uviesť výsledok konzultácie do zdravotnej dokumentácie pacienta a uviesť všetky riziká pre pacienta v rámci obsahu poučenia vrámci získavania informovaného súhlasu pacienta. Na súčasnom oficiálnom letáku výrobcu zliatiny Wiron 99 sa uvádza, že prípade známych alergií na niektorú zo zložiek zliatiny použitie neodporúča K samotnému priebehu diagnostiky a technike protetického zákroku nemajú znalci výhrady a považujú ho za správny. Celkový postup pri realizácii výkonu bol však realizovaný non lege artis,

- čo sa týka postupu po vykonaní zákroku, po nasadení koruniek sa žalobkyňa sťažovala, že nehryzie na pravú stranu, stomatológ navrhoval artikulačný zábrus, čo je štandardný postup lege artis, tento však žalobkyňa odmietla, zahryzávanie do líc bolo odstránené zaleštením koruniek, čo bol lege artis postup, znalecká organizácia mala však výhrady voči predpísanému antibiotiku, záznam hovorí o bolesti, ale antibiotiká sa na bolesť štandardne nepredpisujú, uvedený postup preto nie je dostatočne odôvodnený,

- v októbri 2009 bola žalobkyňa alergická na nikel, aloe vera, rôzne kozmetické prípravky, uvádzala aj alergiu na penicilín, avšak analyzovaná zdravotná dokumentácia to však nepotvrdzuje, alergia na nikel vyplývala zo zdravotnej dokumentácie v čase zákroku,

- ďalej sa v posudku konštatuje, že podľa RTG snímok, v koreňovom kanáliku 25 vidno tieň, ktorý svojou sýtosťou zodpovedá kovu, tvar aj sýtosť naznačujú, že sa pravdepodobne jedná o prefabrikovaný intrapulpálny čap, v koreňovom kanáliku 27 vidno tieň, ktorý svojou sýtosťou zodpovedá kovu, tvar aj sýtosť naznačujú, že sa môže jednať o prefabrikovaný intrapulpálny čap, v korunkách zubov 36, 37 vidno tiene, ktoré svojou sýtosťou zodpovedajú kovu, v korunke zubu 17 možno pozorovať tien, ktorý zodpovedá sýtosti kovu. Podľa RTG snímok sa nemožno s určitosťou vyjadriť, o aký typ materiálov ide, len podľa sýtosti tieňa možné konštatovať, že sa pravdepodobne jedná o kovové materiály. Znalci sa zhodli na tom, že zdravotná dokumentácia nie je dostatočná na to, aby úplne jednoznačne potvrdili typ a presné zloženie materiálov opisované žalovaným ako amalgámové výplne a kovové čapy u žalobkyne už v čase vykonaného zákroku v októbri 2009, zhodli sa však na tom, že veľmi pravdepodobné je, že podľa RTG obrazu išlo o amalgámové výplne zubov a kovové intrapulpálne čapy,

- v prípade oznámenia nešpecifikovanej alergie na kovy, túto skutočnosť lekár zaznamená do zdravotnej dokumentácie pacienta a mal by si vyžiadať od pacienta kópiu časti zdravotnej dokumentácie potvrdzujúcej a špecifikujúcej danú alergiu, nemôže sa spoliehať len na informácie od pacienta. Ak ju pacient nemôže, alebo odmieta poskytnúť, lekár by mal odmietnuť vykonanie úkonu, dokiaľ nebude zrejmá alergologická anamnéza. Lekár nemôže vykonať úkon s použitím kovov pri zhotovovaní náhrad v dutine ústnej bez overeného medicínskeho údaja o alergii. V prípade plánovaného zákroku, ktorý by mohol byť zdravotným stavom pacienta kontraindikovaný, vyžiada lekár vyšetrenie alergológa a až následne vzhľadom na zistenia stanoví liečebný plán,

- nie je možné aplikovať automaticky konštatovanie, že ak má osoba alergiu na kov, má automaticky alergiu aj na zliatiny tohto kovu; v prípade ak má osoba alergiu na čistý kov, nemusí dôjsť zákonite k alergickej reakcii na zliatiny tohto kovu. Alergizujúci element kovu sa musí najprv zo zliatiny uvoľniť,

- k príznakom alergii na nikel posudok uviedol, že pri alergii na nikel ide o 4 typ reakcie - reakciu sprostredkovanú bunkami, reakcia nie je okamžitá, nastupuje po dvoch až troch dňoch, spúšťačom bývajú kontaktné alergény, postihnutá býva najčastejšie koža, zriedkavejšie sliznice. Príznaky vymiznú po odstránení kontaktu s alergénom. Neexistuje chronická toxoalergická reakcia, ak je osoba vystavená alergénu počas dlhšieho obodbia, príznaky sa zosilňujú. Za normálnych okolností sú materiály obsahujúce v dutine ústnej chemicky stabilné a nespôsobujú alergiu. Na to, aby sa vyvinula alergia, je potrebné, aby a kov zo zliatiny uvoľnil V tomto prípade bol kov, z ktorého boli zhotovené liate čapy, hermeticky uzavretý smerom k prostrediu dutiny ústnej zirkónovými korunkami nalepenými lepidlom fuji plus cement, konštatovali, že subjektívne príznaky alergie v ústnej dutine sú pálenie, štípanie, pocit

kovovej pachuti, nadmerné slinenie, objektívne príznaky sú zápal, opuch, začervenanie, lichenoidná vyrážka, príznaky môžu byť lokalizované v ústach, ale aj inde na tele, -pri vykonaní stomatologickeého zákroku boli použité materiály zirkón (zhotovené fixné korunky v hornej a dolnej čeľusti), canason (koreňový výplňový materiál), gutaperča (koreňový výplňový materiál), wiron (zliatina kovu použitá na liate čapy), Fuji plus cement (fixačný cement), materiál na výrobu provizórnych koruniek v ambulancii - v zdravotnej dokumentácii nie je uvedený typ použitého materiálu,

- na otázku, či je vedecky podložená možnosť toxoalergickej reakcie žalobkyne s ohľadom na jej zdravotný stav v októbri 2009 na materiál Wiron 99, znalecký posudok odpovedá, že nie je,

- na otázku, či je vedecky podložená možnosť toxoalergickej reakcie žalobkyne s ohľadom na jej zdravotný stav v októbri 2009 na iné dentálne materiály použité pri vykonaní stomatologického zákroku v októbri 2009, znalecký posudok odpovedá, že nie je,

- znalecký posudok ďalej uvádza, že preukázanie príčinnej súvislosti medzi jednotlivými zdravotnými ťažkosťami popísanými žalobkyňou a zákrokom, nie je z forenzného hľadiska možné. Znalecká organizácia nezistila žiaden taký relevantný a forenzne preukázateľný dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že ťažkosti žalobkyne sú spôsobené výlučne, v dominantnej miere alebo významnej miere stomatologickým zákrokom žalovaného. Nie je možné ani ustáliť matematické percentuálne vyjadrenie podielu možného priameho patofyziologického vplyvu posudzovaného stomatologického zákroku na zdravotný stav žalobkyne,

- znalecký posudok ďalej uvádza, že uvedené ťažkosti žalobkyne mohli súvisieť aj s inými chorobnými stavmi žalobkyne, než len s daným stomatologickým zákrokom. Vtedajšie aj dnešné vedecké poznatky nasvedčujú skôr tomu, že opisované komplikácie u žalobkyne súvisia s inými chorobnými stavmi a nemožno spoľahlivo konštatovať ani matematicky prevdepodobnostne vyčísliť, ako veľmi sa zákrok na vzniku a zhoršení jednotlivých zdravotných ťažkostí popísaných žalobkyňou podieľal. Posudok poukazuje na to, že kovové liate čapy zo zliatiny WIron boli vybraté v úst žalobkyne v Dently Babčan, s.r.o. dňa 22.11.2011 zo zubov 11 a 21 a dňa 28.11.2011 zo zubov 12 a 21. Kožné a slizničné zmeny, ktoré vzniknú ak následok alergickej reakcie na nikel zmiznú po odstránení kontaktu alergénu s kožou alebo sliznicou. Žalobkyňa však udáva, že v auguste 2011 sa zdravotne zrútila a bola 8 mesiacov PN, približne až do apríla 2012. Od konca novembra 2011 však už predmetné kovové čapy neboli v ústnej dutine. Preukázanie príčinnej súvislosti medzi odborným zákrokom a neskoršími zdravotnými problémami žalobkyne, nie je prakticky možné. Vtedajšie a súčasné vedecké poznatky naznačujú vyššiu pravdepodobnosť toho, že popisované zdravotné ťažkosti žalobkyne môžu súvisieť s inými zdravotnými komplikáciami než s predmetným stomatologickým zákrokom.

15. Žalobkyňa vyzvala žalovaných 1/ a 2/ na náhradu škody listom zo dňa 24.10.2011, k čomu žalovaní 1/ a 2/ dňa 07.11.2011 zaujali písomné stanovisko, ktorým zodpovednosť za škodu odmietli. Dňa 16.11.2011 žalobkyňa spracovala sťažnosť na postup pri úprave a ošetrení chrupu na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pričom Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou dňa 14.03.2012 oznámil výsledok šetrenia. V oznámení sa uvádza, že šetrením sa zistilo, že žalobkyňa bola v dohliadanom období v ambulantnej starostlivosti všeobecného lekára a dispenzarizovaná vo viacerých odborných ambulanciách, sledovaná imunoalergológom, v roku 2004 bola zistená alergia na síran nikelnatý, potvrdená alergia aj na pele brezovitých stromov, sledovaná je aj v dermatovenerologickej ambulancii, laboratórne boli potvrdené zmeny v počte bielych krviniek, v roku 2011 zistený vysoký krvný tlak, subarachnodiálnu cystu. Ďalej bol podpísaný chronologicky postup zákrokov v ambulancii žalovaného 2/ s tým, že k uzavretí dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti došlo 09.06.2009 a s tým, že 30.08.2010 a 21.03.2011 tak, ako to konštatuje Úrad pre dohľad, boli konštatované podľa zdravotnej dokumentácie ďasná bez patologických zmien. Konštatovalo sa, že v dotazníku žalobkyňa pri vstupnej prehliadke uviedla alergiu na kov a penicilín. Zdravotná dokumentácia neobsahuje záznamy o vydaní vzorky materiálu na alergologické vyšetrenie. Po analýze údajov uvedených v zdravotnej dokumentácii Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou konštatoval, že napriek známej pozitívnej alergickej anamnéze ošetrujúci lekár indikoval a realizoval protetické ošetrenie s použitím dentálneho kovu s obsahom niklu bez dokladovania stavu alergológom. C. nadstavba na zuby XX, XX, XX a XX realizovaná materiálom Wiron 99, ktorý obsahuje 65% niklu, 22,5% chrómu a definovaná je ako nikel-chrómová zliatina. Aj keď táto zliatina má minimalizovaný podiel na vznik alergie, u citlivých jedincov nie je vylúčená. Pred zavedením dentálneho kovu nie je v záznamoch zmienka o prítomnosti,

resp. neprítomnosti alergickej reakcie, nie je uvedené odporúčanie na alergologické vyšetrenie, pričom samotnú protetickú náhradu nie je možné prostriedkami dohľadu hodnotiť. Pre poruchy v artikulácii boli realizované úpravy artikulácie na protetickej náhrade, po jej zhotovení žalobkyňa udávala bolesti horných zubov, nemožnosť hrýzť. Pričom úrad konštatoval, že bolesť zubov sa nasadenými kovovými čapmi po endodontickom ošetrení zubov na sladké nie je možná, nakoľko zuby sú devitálne. Ťažkosti, ktoré žalobkyňa popisuje, nie sú typickými sprievodnými znakmi pre vznik toxoalergickej reakcie na kovovú zliatinu. Pri komplexnej analýze nie je možné vylúčiť citlivosť aj na iné dentálne materiály, ktoré boli použité v liečbe. Podľa údajov v zdravotnej dokumentácii neboli v dutine ústnej prítomné lokálne alergické prejavy. Stomatológ dohliadaného subjektu indikoval a realizoval ošetrenie s použitím dentálnych kovov s obsahom niklu bez dokladovania stavu alergológom, vzhľadom na známu alergiu na kovy bolo pritom potrebné pred ošetrením s použitím kovu v protetickej náhrade konzultovať alergológa. Po analýze zdravotnej dokumentácie úrad skonštatoval viaceré nedostatky v jej vedení.

16. Zákonné ustanovenia:

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z..z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, Poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy a v súlade so štandardnými postupmi na výkon prevencie, štandardnými diagnostickými postupmi a štandardnými terapeutickými postupmi pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta.

Podľa § 420 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, (1)Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. (2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa § 421a Občianskeho zákonníka, (1) Každý zodpovedá aj za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré sa pri plnení záväzku použili. Tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť. (2) Zodpovednosť podľa odseku 1 sa vzťahuje aj na poskytovanie zdravotníckych, sociálnych, veterinárnych a iných biologických služieb.

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, Pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 Občianskeho zákonníka, (1) Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. (2) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. (3) Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

17. V konaní nebolo sporné, že žalobkyni minimálne od roku 2004 bola diagnostikovaná výrazná alergická reakcia na síran nikelnatý. V konaní ďalej tiež nebolo sporné, že žalobkyňa so žalovaným 2/ dňa 09.06.2009 uzavrela dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti za účelom vykonania estetickej úpravy chrupu. Ďalej v konaní nebolo sporné, že stomatologický zákrok bol vykonaný u žalovaného 2/ ako u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, pričom fyzicky ho vykonával žalovaný 1/ ako stomatológ (konateľ žalovaného 2/). K samotnému zákroku bolo pristúpené dňa 06.10.2009. Nebolo tiež sporné, že pri stomatologickom zákroku boli na úpravu zubov 12, 11, 21 22 použité koreňové liate čapy z materiálu

- dentálneho kovu Wiron 99, pričom strany nerozporovali, že ide o nikel - chrómov zliatinu niklu (65%) a chrómu (22,5%).

18. Žalobkyňa popisovala prudké zhoršenie zdravotného stavu po vykonaní stomatologického zákroku, výskyt nových, resp. výrazné zhoršenie skorších zdravotných obtiaží, čo pripisovala predmetnému stomatologickému zákroku, ktorý mal byť vykonaný non lege artis, teda medicínsky chybne a mal spôsobiť popisované ťažkosti. Z tohto dôvodu žiadala nahradiť škodu na zdraví, vrátane bolestného a náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia a z dôvodu zásahu do jej práva na ochranu osobnosti si uplatnila voči žalovaným aj náhradu nemajetkovej ujmy. Žalovaní 1/ a 2/ odmietali chybné vykonanie zákroku a tvrdili, že žalobkyňou popisované zdravotné problémy nesúvisia s týmto zákrokom. Žalovaný 1/ súčasne namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu v spore.

19. V prvom rade sa súd vysporiadal s pasívnou vecnou legitimáciu žalovaných. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v civilnom spore rozumie oprávnenie alebo povinnosť strán sporu vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.

20. V konaní bolo zistené, že poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v čase vykonania sporného stomatologického zákroku, bol žalovaný 2/ ako právnická osoba, činnosť vykonával prostredníctvom iných osôb, ktoré sa podieľajú na plnení jeho úloh - na poskytovaní zdravotnej starostlivosti, bez ohľadu na to, na základe akého právneho vzťahu je vzťah medzi nimi založený (vzťah medzi právnickou osobou a osobami použitými pri plnení úloh môže byť založený či už na základe pracovnej zmluvy, alebo môže ísť o vzťah obchodnej spoločnosti a jej štatutára a pod.). Žalovaný 2/ ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je v konaní pasívne vecne legitimovaný a ani on sám svoju pasívnu legitimáciu v spore nenamietal. Žalovaný 1/ ako stomatológ a konateľ žalovaného 2/ pri popisovanom zdravotníckom výkone nebol poskytovateľom zdravotnej starostlivosti ako fyzická osoba, ale konal za poskytovateľa zdravotnej starostlivosti - žalovaného 2/ tým, že predmetný stomatologický zákrok fyzicky vykonal. Súd dospel k záveru, že žalovaný 1/ v konaní nie je pasívne vecne legitimovaný. Priama zodpovednosť žalovaného 1/ ako člena štatutárneho orgánu žalovaného 2/ voči tretím osobám je vylúčená a za vzniknutú ujmu môže zodpovedať výlučne sama obchodná spoločnosť, ktorej je konateľom. V prípade vzniku škody v rámci plnenia úloh právnickej osoby, konaním fyzickej osoby, ktorá plnila úlohy v jej mene, voči tretím osobám podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka zodpovedá totiž výhradne táto právnická osoba. Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1/ je potrebné konštatovať nielen v časti o náhradu škody, ale aj v časti uplatneného nároku z titulu neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti. Aj tu totiž platí, že ak bol neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou osobou k realizácii činností tejto právnickej osoby, postihujú občianskoprávne sankcie samotnú právnickú osobu. Predpokladom je, aby činnosť pracovníka nepostrádala miestny, časový, a vecný vzťah k plneniu úloh tejto právnickej osoby (konštatované napr. v rozsudku NSČR sp.zn. 30Cdo/73/2003 z 11.12.20103). Keďže žalovaný 1/ konal pri predmetnom zákroku v rámci plnenia úloh právnickej osoby, medzi jeho konaním a plnením úloh žalovaného 2/ je nepochybne vzťah vecný (stomatologický charakter úkonu), ako aj vzťah miestny (miesto vykonania úkonu) a časový (vykonanie úkonu v čase, keď bol žalovaný 2/ poskytovateľ stomatologickej zdravotnej starostlivosti, pričom žalovaný 1/ bol v tom čase jeho konateľom), potom aj v časti o ochranu osobnosti je daná výlučne len pasívna vecná legitimácia žalovaného 2/. S poukazom na to súd žalobu voči žalovanému 1/ bez skúmania ďalších okolností prípadu vo vzťahu k nemu ako k fyzickej osobe, ako nedôvodnú zamietol.

21. Súd meritórne posudzoval žalobu preto iba vo vzťahu k žalovanému 2/. Súd nárok na náhradu škody právne posúdil podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka, pričom primárne sa zameral na to, či sú kumulatívne splnené všetky predpoklady vzniku nároku na náhradu škody, a to existencia protiprávneho úkonu, existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a škodou, vznik škody a zavinenie.

22. Prvým predpokladom zodpovednosti podľa tohto ustanovenia je porušenie právnej povinnosti , teda existencia protiprávneho úkonu. Pre posúdenie vzniku nároku pacienta na náhradu škody na zdraví je nevyhnutné zistitˇ, cˇi poskytovateľ zdravotnej starostlivosti pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti postupoval správne (teda lege artis). Podstatným znakom postupu lege artis je súlad s poznatkami

medicíny a biomedicínskych vied. Za porušenie princípu de lege artis možno v praxi považovať napríklad nevyčerpanie všetkých dostupných diagnostických možností a postupov pri zisťovaní konkrétneho ochorenia, čím dochádza v mnohých prípadoch k omeškaniu v zahájení terapie a poškodeniu zdravia pacienta; chybný diagnostický záver pri danom vyšetrení; nerealizovanie všetkých dostupných diagnostických metód, postupov a výkonov na správne určenie diagnózy; nepostupovanie v súlade so štandardnými terapeutickými postupmi; nevykonanie potrebných kompletných laboratórnych vyšetrení; nesprávne posúdenie závažnosti zdravotného stavu pacienta a následné neprivolanie lekára špecialistu na konziliárne vyšetrenie; napriek vykonaniu realizovaných vyšetrovacích metód a laboratórnych vyšetrení nezistenie diagnózy dominantného ochorenia a z toho dôvodu nerealizovanie adekvátnej liečby pacienta; podcenenie konkrétnych lekárskych nálezov; nevyužitie všetkých dostupných možností diagnostiky a liečby v súvislosti s aktuálnym zdravotným stavom pacienta; nezvolanie konzília príslušných odborníkov - lekárov špecialistov; hospitalizovanie pacienta v závažnom zdravotnom stave v regionálnom zdravotníckom zariadení napriek nevyhnutnosti urgentnej chirurgickej intervencie; nedostatočné zhodnotenie stavu daného ochorenia operatérmi a po stabilizácii stavu okamžité neodoslanie pacienta na vyššie špecializované pracovisko; podcenenie konkrétneho ochorenia, podcenenie príznakov daného ochorenia; nedostatočné venovanie pozornosti vývoju zdravotného stavu pacienta po vykonaní invazívneho zákroku; nevhodné, neetické oznámenie diagnózy; nedôstojné a nešetrné zaobchádzanie s pacientom; zlá organizácia práce zdravotníckych pracovníkov, nedostatočné vedenie záznamov v zdravotnej dokumentácii, nedostatky vo vedení zdravotnej dokumentácie; absencia objektívneho lekárskeho nálezu v zdravotnej dokumentácii, ktorý indikoval dané vyšetrenie pacienta; nedostatočné zhodnotenie stavu pacienta vzhľadom na zhoršujúci sa klinický nález a pretrvávanie ťažkostí, bolestí pacienta; podcenenie zdravotného stavu pacienta napriek závažným klinickým príznakom; nepodloženie údajov v zdravotnej dokumentácii pacienta objektívnymi nálezmi, t.j. nevyšetrenie pacienta lekárom a napriek tomu konštatovanie lekára, že pacient zdravotné ťažkosti nemá; absencia objektívneho vyšetrenia zdravotného stavu pacienta na zistenie odôvodnenosti indikácie hospitalizácie pacienta, porušenie povinnej mlčanlivosti zo strany zdravotníckeho pracovníka, ako aj mnohé ďalšie špecifické prípady zlyhania zdravotníckych pracovníkov pri výkone svojho povolania (K tomu bližšie: Zborník Medicína a právo, Zborník z rovnomennej medicínsko-právnej Konferencie konanej dňa 18. novembra 2014 na Právnickej fakulte UK v Bratislave).

23. Celkový stomatologický zákrok žalovaného 2/ bol znaleckým posudkom vyhodnotený ako zákrok non lege artis. Znalci konštatovali, že štandardný diagnostický a liečebný postup by pri posudzovaní stavu a vykonaní zákroku v roku 2009 obsahoval informovaný súhlas pacienta s poučením, tento však v zdravotnej dokumentácii absentuje; pri indikácii liečby bolo potrebné posúdiť možnosť čeľustno

- ortopedickej terapie, ktorá v danom čase už mohla byť realizovaná aj bez použitia kovov a jej prípadné odmietnutie, resp. kontraindikácia, mala byť zaznamenaná v zdravotnej dokumentácii, čo však absentuje; pri indikácii ošetrenia v čase zákroku bol k dispozícii aj nekovový materiál na čapovanie devitalizovaných zubov - sklovláknité čapy, ktoré možno použiť aj u pacientov alergických na kovy. Použitie zliatiny predstavujúcej riziko pre pacienta by lege artis malo byť zaznamenané v zdravotnej dokumentácii a preukázateľne odsúhlasené pacientom po informovanom súhlase. Štandardným postupom by v prípade konzultácie použitia potenciálne rizikovej zliatiny s alergológom, bolo uviesť výsledok konzultácie do zdravotnej dokumentácie pacienta a uviesť všetky riziká pre pacienta v rámci obsahu poučenia vrámci získavania informovaného súhlasu pacienta. Na súčasnom oficiálnom letáku výrobcu zliatiny Wiron 99 sa uvádza, že prípade známych alergií na niektorú zo zložiek zliatiny použitie neodporúča K samotnému priebehu diagnostiky a technike protetického zákroku nemali znalci síce výhrady a považovali ho za správny. Celkový postup pri realizácii výkonu bol však vyhodnotený ako non lege artis. Ďalej uviedli, že v prípade oznámenia nešpecifikovanej alergie na kovy, túto skutočnosť lekár zaznamená do zdravotnej dokumentácie pacienta a mal by si vyžiadať od pacienta kópiu časti zdravotnej dokumentácie potvrdzujúcej a špecifikujúcej danú alergiu, nemôže sa spoliehať len na informácie od pacienta. Ak ju pacient nemôže, alebo odmieta poskytnúť, lekár by mal odmietnuť vykonanie úkonu, dokiaľ nebude zrejmá alergologická anamnéza. Lekár nemôže vykonať úkon s použitím kovov pri zhotovovaní náhrad v dutine ústnej bez overeného medicínskeho údaja o alergii. V prípade plánovaného zákroku , ktorý by mohol byť zdravotným stavom pacienta kontraindikovaný, vyžiada lekár vyšetrenie alergológa a až následne vzhľadom na zistenia stanoví liečebný plán.

24. Zákrok žalovaného 2/ teda nespočíval v pochybeniach iba vo vedení zdravotnej dokumentácie tak, ako to žalovaný 2/ prezentoval. Znalci mu totiž vyčítali nielen nesprávne alebo neúplne vedenú zdravotnú dokumentáciu, či nedostatok informovaného súhlasu žalobkyne, ale okrem iného aj to, že v

čase vykonania zákroku takýto zákrok mohol byť realizovaný už aj bez použitia kovov, bol k dispozícii aj nekovový materiál na čapovanie devitalizovaných zubov - sklovláknité čapy, ktoré už v tom čase bolo možné použiť aj u pacientov alergických na kovy. Ďalej znalci vyčítali žalovanému 2/ i to, že nezvolil štandardný postup, ktorý mal spočívať v tom, že v prípade oznámenia nešpecifikovanej alergie na kovy, si mal lekár vyžiadať od pacienta kópiu časti zdravotnej dokumentácie potvrdzujúcej a špecifikujúcej danú alergiu, s tým, že sa nemôže spoliehať len na informácie od pacienta. Ak ju pacient nemôže, alebo odmieta poskytnúť, lekár by mal odmietnuť vykonanie úkonu, dokiaľ nebude zrejmá alergologická anamnéza. Takisto konštatovali, že lekár nemôže vykonať úkon s použitím kovov pri zhotovovaní náhrad v dutine ústnej bez overeného medicínskeho údaja o alergii. V prípade plánovaného zákroku , ktorý by mohol byť zdravotným stavom pacienta kontraindikovaný, si má lekár vyžiadať vyšetrenie alergológa a až následne vzhľadom na zistenia má stanoviť liečebný plán.

25. To znamená, že vytýkané nedostatky, pre ktoré aj bolo konštatované, že zákrok bol non lege artis, spočívali v nevyužití všetkých dostupných možností diagnostiky a liečby v súvislosti s aktuálnym zdravotným stavom pacienta (mohol využiť už aj zákrok bez použitia kovov, no namiesto toho zvolil postup s použitím kovu), ale aj v chýbajúcej konzultácii zdravotného stavu žalobkyne s iným lekárom špecialistom - alergológom, vrátane toho, že si lekár mal vyžiadať vyšetrenie/záznam u alergológa a až na základe jeho zistení mal stanoviť liečebný plán. Relevantnou obranou žalovaného 2/ v tomto smere nemôže byť to, že odovzdal vzorku materiálu, ktorý hodlal pri zákroku použiť, žalobkyni, ktorá si ho aj vzala na otestovanie, čo sama potvrdila pri výsluchu. Podľa záverov znaleckého posudku totiž mal žalovaný 2/ trvať na tom, aby bol materiál otestovaný a aby záver k jeho použitiu vyslovil alergológ a dovtedy zákrok nemal začať vykonávať. Nedodržanie tohto postupu nemôže zhojiť potom ani tvrdenie žalovaného 2/, že mu žalobkyňa povedala, že môže začať so zákrokom, pretože ako znalci skonštatovali, nemohol sa spoľahnúť iba na informáciu od pacientky. Hoci k samotnej technickej stránke vykonaného úkonu znalci nemali konkrétne výhrady, nedostatky videli v postupe, ktorý zákroku bezprostredne predchádzal a ktorý s ním súvisel, a preto zákrok ako celok bol hodnotený ako non lege artis. Poskytnutie zdravotnej starostlivosti zo strany žalovaného 2/ nemožno totiž izolovať len na samotnú technickú stránku zdravotníckeho výkonu. Opačný výklad by viedol k absurdným záverom, keď by napríklad inak technicky bezchybne vykonaná amputácia končatiny bola považovaná za správnu aj vtedy, ak by sa amputovala omylom zdravá končatina. Hoci by bol technicky zákrok vykonaný bezchybne, zaiste by takýto zákrok nemohol byť hodnotený ako lege artis. Záväzok poskytovatelˇa postupovatˇ správne sa totiž netýka len samotného zdravotného výkonu (operácie, vyšetrenia, zavedenia transfúzie a pod.) ale vztˇahuje sa na celkovú starostlivosť o neho vrámci zdravotníckeho úkonu. Preto obrana žalovaného 2/ spočívajúca v tvrdení, že samotný zákrok bol vykonaný technicky správne, a teda chýba protiprávny úkon, neobstojí, pretože hodnotia sa (ako už bolo uvedené) aj ostatné aspekty zákroku, vrátane postupu, ktorý mu predchádzal, ako aj to, či lekár mohol zvoliť iný postup než ten, ktorý zvolil a dôvod, pre ktorý ho nezvolil. Závery znalcov o tom, že zákrok bol zákrokom non lege artis, neboli vyvrátené žiadnym iným dôkazom. Preto naplnenie prvého predpokladu vzniku náhrady škody mal súd preukázané.

26. Už len pre úplnosť v tejto súvislosti súd konštatuje, že keby naozaj bolo zistené pochybenie žalovaného 2/ len vo vedení zdravotnej dokumentácie alebo v nedostatku riadneho poučenia žalobkyne o možných rizikách a následkoch vykonávaného zákroku pred jeho vykonaním, naozaj by to nemalo vplyv na vznik nároku na náhradu škody, pretože tieto nedostatky nie sú v príčinnej súvislosti so vznikom tvrdenej škody na zdraví (k tomu obdobne uznesenie NSČR z 20.09.2005 sp.zn. 25Cdo/465/2005, uznesenie NSSR z 28.04.2010 sp.zn. 4Szd/1/2009). Nakoľko však boli zistené, ako už súd bližšie konkretizoval, iné nedostatky v poskytnutej zdravotnej starostlivosti, takéto nedostatky sú relevantné a (pri splnení ostatných predpokladov pre vznik náhrady škody) majú vplyv na vznik nároku na náhradu škody.

27. Tiež súd konštatuje, že vec posudzoval podľa § 420 Občianskeho zákonníka a nie podľa § 421a Občianskeho zákonníka. Zodpovednosť za škodu spôsobenú povahou prístroja alebo inej veci je daná len tam, kde škoda vychádza priamo z vlastností použitého prístroja alebo veci. Ak je ale príčinou vzniku škody spôsob použitia veci, ide o všeobecnú zodpovednosť za škodu podľa § 420 OZ. Ak v súdnom konaní bolo znaleckým posudkom preukázané, že príčinou poškodenia zdravia bol lekársky zákrok, ktorý bol vykonaný nesprávne, potom aj v situácii, keď aplikovaná látka vyvolala u poškodeného alergickú reakciu, nemožno vyvodiť, že škoda na zdraví bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe použitej látky, ale zodpovednosť žalovaného za chybný zákrok je potrebné posudzovať podľa § 420 (uznesenie NSČR z 31.08.2004 sp.zn. 25Cdo/2542/2003). Keďže v konaní bol znalcami jednoznačne

ustálený chybný postup pri realizácii zákroku, a teda ide o zákrok non lege artis, súd teda musel posúdiť zodpovednosť žalovaného 2/ podľa § 420 OZ, keďže tvrdená ujma u žalobkyne mala byť tak, ako to aj žalobkyňa odôvodňovala, vyvolaná nesprávne neprofesionálne vykonaným medicínskym zákrokom. Všeobecná zodpovednosť za škodu na zdraví podľa § 420 je teda daná vždy v prípade nesprávne vykonaného lekárskeho zákroku, teda zákroku vykonaného non lege artis, ktorý predstavuje porušenie právnej povinnosti ako objektívny nesúlad medzi tým, ako malo byť postupované podľa práva a tým, ako v skutočnosti postupované bolo.

28. Súd ďalej vyhodnocoval v poradí druhý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, a to príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom (non lege artis zákrokom) a škodou. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom protiprávneho úkonu škodcu, teda ak je jeho konanie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku a teda ak je preukázané, že nebyť protiprávneho úkonu, ku škode by nedošlo. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva, príčinou škody môže byť len tá okolnosť, bez existencie ktorej by škodlivý následok nenastal. Nemusí ísť o jedinú príčinu, ale stačí, ak ide o jednu z príčin, ktoré sa podieľali na nepriaznivom následku, o odškodnenie ktorého ide, a to o príčinu podstatnú.

29. Aj keď v prípade škody na zdraví tradičná judikatúra bazíruje na bezpečnom preukázaní príčinnej súvislosti medzi konaním škodcu a spôsobeným následkom a nestačí len konštatovanie o možnosti či pravdepodobnosti(napr. uznesenie NSČR sp.zn. 25Cdo/168/2003 z 25.11.2003, podľa ktorého príčinná súvislosť medzi liečebným postupom, ktorý nebol lege artis a škodou na zdraví pacienta musí byť bezpečne preukázaná), súd eviduje aj najnovšie náhľady na túto problematiku, ktorá od tohto nazerania postupne upúšťa. Podľa takýchto novších prístupov (k tomu viď pomerne aktuálny nález ÚSSR II. ÚS 716/2016-92 z 24.10.2017) v medicínsko-právnych sporoch nie je v mnohých prípadoch možné jednoznačne určiť skutočnú príčinu vzniku škodlivého následku, ale túto možno stanoviť len s určitou mierou jej pravdepodobnosti. V prípade, ak má za takejto situácie poškodený pacient, ako slabšia strana v priebehu súdneho konania dokázať stopercentnú príčinnú súvislosť medzi určitými právne relevantnými javmi, má v priebehu dokazovania pred sebou pomerne náročnú úlohu. Preto sa má upustiť od preukázania kauzality s absolútnou istotou a je potrebné v takýchto sporoch posudzovať mieru pravdepodobnosti poškodenia zdravia v dôsledku protiprávneho úkonu, a to metódou vylúčenia menej pravdepodobných variant a súd má určiť variantu najpravdepodobnejšiu, pri zohľadnení obvyklého chodu vecí v čase, tak aby o pravdivosti takto stanoveného skutkového deja neboli rozumné pochybnosti. Súd preto pristúpil k vyhodnoteniu príčinnej súvislosti týmto postupom.

30. Znalecký posudok konštatoval, že :

- aktuálny zdravotný stav žalobkyne nenastal výlučne v dôsledku sporného stomatologického zákroku

- nie je možné aplikovať automaticky konštatovanie, že ak má osoba alergiu na kov, má automaticky alergiu aj na zliatiny tohto kovu; v prípade ak má osoba alergiu na čistý kov, nemusí dôjsť zákonite k alergickej reakcii na zliatiny tohto kovu. Alergizujúci element kovu sa musí najprv zo zliatiny uvoľniť,

- na otázku, či je vedecky podložená možnosť toxoalergickej reakcie žalobkyne s ohľadom na jej zdravotný stav v októbri 2009 na materiál Wiron 99, znalecký posudok odpovedal, že nie je,

- na otázku, či je vedecky podložená možnosť toxoalergickej reakcie žalobkyne s ohľadom na jej zdravotný stav v októbri 2009 na iné dentálne materiály použité pri vykonaní stomatologického zákroku v októbri 2009, znalecký posudok odpovedal, že nie je,

- znalecký posudok ďalej uvádza, že preukázanie príčinnej súvislosti medzi jednotlivými zdravotnými ťažkosťami popísanými žalobkyňou a zákrokom, nie je z forenzného hľadiska možné. Znalecká organizácia nezistila žiaden taký relevantný a forenzne preukázateľný dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že ťažkosti žalobkyne sú spôsobené výlučne, v dominantnej miere alebo významnej miere stomatologickým zákrokom žalovaného. Nie je možné ani ustáliť matematické percentuálne vyjadrenie podielu možného priameho patofyziologického vplyvu posudzovaného stomatologického zákroku na zdravotný stav žalobkyne, -znalecký posudok ďalej uvádza, že uvedené ťažkosti žalobkyne mohli súvisieť aj s inými chorobnými stavmi žalobkyne, než len s daným stomatologickým zákrokom. Vtedajšie aj dnešné vedecké poznatky nasvedčujú skôr tomu, že opisované komplikácie u žalobkyne súvisia s inými chorobnými stavmi a nemožno spoľahlivo konštatovať ani matematicky prevdepodobnostne vyčísliť, ako veľmi sa zákrok na vzniku a zhoršení jednotlivých zdravotných ťažkostí popísaných žalobkyňou podieľal. Posudok poukazuje na to, že kovové liate čapy zo zliatiny Wiron boli vybraté v úst žalobkyne v DB., s.r.o. dňa 22.11.2011 zo zubov 11 a 21 a dňa 28.11.2011 zo zubov 12 a 21. Kožné a slizničné zmeny,

ktoré vzniknú ak následok alergickej reakcie na nikel zmiznú po odstránení kontaktu alergénu s kožou alebo sliznicou. Žalobkyňa však udáva, že v auguste 2011 sa zdravotne zrútila a bola 8 mesiacov PN, približne až do apríla 2012. Od konca novembra 2011 však už predmetné kovové čapy neboli v ústnej dutine. Preukázanie príčinnej súvislosti medzi odborným zákrokom a neskoršími zdravotnými problémami žalobkyne, nie je prakticky možné. Vtedajšie a súčasné vedecké poznatky naznačujú vyššiu pravdepodobnosť toho, že popisované zdravotné ťažkosti žalobkyne môžu súvisieť s inými zdravotnými komplikáciami než s predmetným stomatologickým zákrokom, -za normálnych okolností sú materiály obsahujúce v dutine ústnej chemicky stabilné a nespôsobujú alergiu. Na to, aby sa vyvinula alergia, je potrebné, aby a kov zo zliatiny uvoľnil V tomto prípade bol kov, z ktorého boli zhotovené liate čapy, hermeticky uzavretý smerom k prostrediu dutiny ústnej zirkónovými korunkami nalepenými lepidlom fuji plus cement. 31. Súd vyhodnotil skutkové zistenia a dospel k záveru o nepreukázaní príčinnej súvislosti medzi sporným zákrokom a tvrdeným poškodením zdravia tak, ako to v otázke 17 konštatovali znalci, keď uviedli, že preukázanie príčinnej súvislosti medzi zákrokom a neskoršími zdravotnými problémami žalobkyne nie je prakticky možné. Pokiaľ by súd vychádzal z teórie o povinnom bezpečnom preukázaní príčinnej súvislosti bez akýchkoľvek pochybností či pravdepodobností, už len samotné nepreukázanie stopercentnej príčinnej súvislosti bez akýchkoľvek pochybností by bolo dôvodom pre zamietnutie žaloby. Súd ale skúmal, tak, ako ukladá v týchto sporoch Ústavný súd SR postupovať, pravdepodobnosť súvisu zdravotných problémov žalobkyne a sporného zákroku a dospel k záveru o nepravdepodobnosti súvislosti tvrdenej ujmy a zákroku.

32. Pokiaľ ide o pravdepodobnosť toho, že popisované problémy súvisia so zákrokom, znalci sa vyjadrili jednoznačne, keď konštatovali, že vtedajšie aj súčasné vedecké poznatky nasvedčujú tomu, že je vyššia pravdepodobnosť toho, že popisované ťažkosti súvisia s inými zdravotnými komplikáciami než so sporným stomatologickým zákrokom. Uvedené je najvýznamnejšie zistenie, ktoré do značnej miery samo osebe vylučuje, aby bola daná čo i len pravdepodobná príčinná súvislosť medzi zákrokom a ujmou na zdraví. Znalci konštatovali, že aktuálny zdravotný stav nenastal výlučne v dôsledku stomatologického zákroku. Znalci nezistili taký dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že opisované zdravotné komplikácie boli spôsobené výlučne, v dominantnej miere alebo významnej miere stomatologickým zákrokom. Preto treba hľadať iné pravdepodobnejšie príčiny, ktorých existencia sa v spore aj potvrdila.

33. Pokiaľ sa teda bude aplikovať metóda pravdepodobnosti, potom musí súd jednoznačne ustáliť, že vzhľadom na uvedené zistenia, s najväčšou pravdepodobnosťou nemožno zdravotné ťažkosti žalobkyne pripísať na vrub zákroku žalovaného 2/. V konaní bolo zistené, že žalobkyňa síce trpela od roku 2004 alergiou na síran nikelnatý, ale súčasne bolo ustálené, že vedecky nie je ani len podložená možnosť, aby na použitý materiál Wiron 99 alebo na iné dentálne materiály, ktoré boli pri zákroku použité, sa u žalobkyni prejavila toxoalergická reakcia, a tiež to, že nie je vedecky podložené ani to, že ak má osoba alergiu na čistý kov, má automaticky alergie aj na zliatiny tohto kovu. Aj s poukazom na toto konštatovanie, keď všetky opisované ťažkosti žalobkyňa dávala za vinu neodbornému zákroku s použitím uvedených látok, sa táto jej varianta javí ako nepravdepodobná. To všetky za situácie, keď bolo znalcami konštatované (odpoveď na otázku 12), že kovové čapy boli hermeticky uzavreté smerom k prostrediu dutiny, čo potvrdilo obranu žalovaných ako aj zistenie neskoršej zubnej lekárky žalobkyne MUDr. P., ktorá možnosť kontaktu kovu s prostredím dutiny ústnej jasne vylúčila vo svojej výpovedi. Žalobkyňa síce predložila listinu vyhotovenú MUDr. Brežným o nevyplnení kanálikov, ale súd konštatuje, že znalecký posudok i napriek tomuto dôkazu, ktorý sa v spise nachádzal, skonštatoval hermetické uzavretie čapov od tkaniva, a teda posudok vyvrátil tvrdenia MUDr. W.. Pokiaľ žalobkyňa po zákroku opisovala bolesti zubov, reakcie zubov na chlad, vietor, teplé, sladké, problémy s hryzením, kovovú pachuť v ústach, znalci konštatovali, že subjektívne sa príznaky alergie na kovy v dutine ústnej môžu prejaviť pálením štípaním, pocitu kovovej chuti, nadmerným slinením, a objektívne zápalom, opuchom či začervenaním. Z výpovede svedkov (MUDr. M., MUDr. P.) aj zo zdravotnej dokumentácie vyplynulo, že príznaky alergickej reakcie v ústnej dutine neboli po zákroku zaznamenané, jedine, čo bolo objektívne zaznamenané, bola suchosť v ústach, čo opätovne skôr vylučuje bezprostrednú príčinnú súvislosť medzi zákrokom a popisovaným zhoršením zdravotného stavu. Rovnako zhoršenie pocitu v ústach a bolesti v dôsledku zákroku vylučujú zistenia Úradu pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou, ktorý konštatoval, že ťažkosti, ktoré žalobkyňa popisuje, nie sú typickými sprievodnými javmi pre vznik toxoalergickej reakcie na kovovú zliatinu. S najväčšou pravdepodobnosťou tak v kontexte vyššie uvedených zistení popisované problémy v dutine ústnej nesúviseli so zákrokom žalovaného 2/, keď aj v zdravotnej dokumentácii po zákroku (30.08.2010 a 21.03.2011) tak, ako to konštatuje Úrad pre dohľad, boli konštatované ďasná bez

patologických zmien. Okrem toho výpoveďou žalobkyne a svedkyne MUDr. Murgašovej bolo zistené, že v čase pred zákrokom, počas neho aj po ňom žalobkyňa pravidelne užívala liek Zopiklon, ktorého vedľajším účinkom bol pocit kovovej pachuti v ústach, ktoré tvrdenie nikto nerozporoval, a problémy, ktoré pripisuje žalobkyňa stomatologickému zákroku, preto pravdepodobne boli spôsobené užívaním liekov nesúvisiacich so zákrokom. MUDr. P. vo výpovedi potvrdila, že sa ani v zahraničnej literatúre nestrela s popisom reakcie na kovové čapy zavedené v ústnej dutine. Pre komplexné posúdenie súvislostí je treba podotknúť, že žalobkyňa sa pred zákrokom ako aj súbežne so zákrokom liečila na poruchy imunity, podstupovala imonustimulačnú liečbu pre poruchy s imunitou, čo bolo potvrdené výpoveďou svedkyne MUDr. M., okrem toho tak, ako to znalci konštatovali v odpovedi na otázku č. 7, bola žalobkyňa v októbri 2009 alergická aj na rôzne kozmetické prípravky, mala aj inhalačnú alergiu, ako to potvrdila MUDr. M.. Žalobkyňa teda v rozhodnom období podstupovala aj iné liečebné zákroky, než len sporný stomatologický zákrok a alergia na nikel nebola jedinou zaznamenanou alergiou. Žalobkyňou popisované ťažkosti, ktoré pripisuje vykonanému zákroku, neboli uvedené znalcami medzi typickými príznakmi reakcie na dentálne kovy, preto aj z tohto pohľadu sa javí ich súvis s vykonaným zákrokom ako málo pravdepodobný, resp. úplne nepravdepodobný. Znalci poukazovali aj na fakt, že podľa tvrdení žalobkyne sa zdravotne zrútila v auguste 2011 a bola práceneschopná až do apríla 2012, pričom však od konca novembra 2011 už sporné kovové čapy v ústnej dutine neboli. Aj tieto skutočnosti a časové súvislosti nasvedčujú tomu, že opisované komplikácie súvisia skôr s inými chorobnými stavmi žalobkyne. Okrem toho žalobkyňa potvrdila vo svojej výpovedi, že od dospelosti má zdravotné problémy, a MUDr. M. vo svojej výpovedi potvrdila, že už v roku 2008, kedy u nej začala žalobkyňa podstupovať liečbu na podporu imunity, keďže mala žalobkyňa opakované gynekologické problémy, a preto sa javí ako málo pravdepodobné, že by tvrdené gynekologické problémy boli spôsobené výlučne či prevažne v dôsledku prevedenia sporného stomatologického zákroku, pokiaľ nimi žalobkyňa trpela opakovane aj v minulosti, a pokiaľ tieto ani znalci do súvisu so zákrokom nedali. Gynekologické zápaly, bolesti kĺbov, chrbtice a vysoký krvný tlak podľa záverov znaleckého posudku navyše nie sú vôbec ani len uvedené (v odpovedi na otázku č. 12) ako prípadné možné reakcie na kovy, a teda keďže takéto prejavy ani nie sú odborníkmi opísané ako možné prejavy po zákroku s použitím kovu, potom bez ďalšieho ani nemožno pripísať ich výskyt stomatologického zákroku. Okrem toho treba dodať, že tak, ako to uviedla žalobkyňa na poslednom pojednávaní, hoci má v súčasnosti kovové čapy nahradené sklenými, doposiaľ má v jednom zube (štvorke vpravo dole), jeden kovový čap stále umiestnený, pričom pripustila, že nejde o zub, ktorý jej bol realizovaný žalovaným 2/ vrámci sporného zákroku. Uviedla, že nie je zrejmé, z akého materiálu tento čap je. To znamená, že žalobkyňa mala a má doposiaľ v ústnej dutine kovový čap neznámeho materiálu, ktorý jej nerealizoval žalovaný 2/ vrámci sporného zákroku, a teda treba konštatovať, že nielen kovové čapy aplikované žalovaným 2/ mohli byť potenciálne spúšťačom popisovaných problémov, pokiaľ v ústnej dutine žalobkyne sú doposiaľ aj iné bližšie neurčené kovové súčasti. Ani z tohto hľadiska potom nemožno povedať, že by aplikácia kovových čapov žalovaným 2/ spôsobila opísané zdravotné problémy, keď sa žalobkyňa v bližšie neurčenom čase v minulosti podrobila aj inému zákroku spočívajúcom v aplikácii čapov do iného zuba než boli tie, ktoré ošetroval žalovaný 2/.

34. Súd teda právne uzavrel, že nielenže nebola nepochybne, bezpečne, bez akýchkoľvek pochybností preukázaná tvrdená príčinná súvislosť, ale ani aplikáciou teórie o pravdepodobnosti súvislostí medzi zákrokom a poškodením zdravia sa nepodarilo dospieť k záveru o tom, že najpravdepodobnejšou príčinou poškodenia zdravia žalobkyne bol práve sporný zákrok. Vyššie popísané zistenia naopak svedčia tomu, že sú tu iné chorobné stavy žalobkyne, ktoré popísané problémy spôsobili, keď túto variantu ako najpravdepodobnejšiu vyhodnotili aj znalci a aj v kontexte ostatného vykonaného dokazovania sa táto varianta aj potvrdila. Žalobkyňa popisuje mnohé zdravotné problémy, pričom ale z vykonaného dokazovania bez akýchkoľvek rozumných pochybností možno dospieť k záveru, že ostatné chorobné stavy žalobkyne sú tými príčinami, pre ktoré sa u žalobkyni objavilo tvrdené zhoršenie zdravia a tieto problémy by boli prítomné bez ohľadu na prevedený stomatologický zákrok. Vzhľadom na nepreukázanie príčinnej súvislosti (ani len na báze najpravdepodobnejšej varianty) súd preto konštatuje nesplnenie ďalšieho povinného predpokladu pre vznik nároku na náhradu škody, čo je bez ďalšieho dôvodom pre zamietnutie žaloby v časti náhrady škody. Súd preto bez skúmania splnenia ďalších predpokladov žalobu v časti náhrady škody zamietol.

35. Keďže nebol daný základ nároku na náhradu škody, súd nevykonal dokazovanie žalobkyňou navrhované za účelom preukázania výšky škody titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, keďže jeho vykonanie by nebolo hospodárne a pre nepreukázanie základu nároku zbytočné. Súd ďalej nevypočul ani svedkyňu MUDr. F., ktorú navrhla žalobkyňa vypočuť na okolnosť

amalgámových plomb, keď táto mala potvrdiť, že amalgámové plomby v čase zákroku mala žalobkyňa už odstránené. Súd nepovažoval za potrebné preukazovať túto skutočnosť, keďže primárne sa bolo potrebné zamerať na posúdenie zákroku žalovaného 2/, a teda či tento zákrok spôsobil tvrdené poškodenie zdravia žalobkyne. Aj keby bolo potvrdené, že všetky v čase zákroku už boli vybraté, táto skutočnosť by aj tak sama osebe ešte neznamenala, že príčinou poškodenia zdravia žalobkyne bol zákrok žalovaného 2/, táto okolnosť by nezaložila tvrdenú príčinnú súvislosť. To platí najmä za stavu, keď žalobkyňa na poslednom pojednávaní uviedla, že v inom zube má ešte stále kovový čap, ktorý jej aplikoval niekto iný, než žalovaný 2/, a teda aj bez výsluchu svedkyne bola potvrdená prítomnosť aj inej kovovej súčasti v ústnej dutine žalobkyne, a aj preto vyhodnotil súd uvedený dôkaz zameraný na potvrdenie či vyvrátenie prítomnosti ešte aj ďalších iných kovových častí v dutine ústnej v kontexte tohto tvrdenia za nadbytočný. MUDr. Q., ktorá mala vypovedať na vývoj zdravotného stavu a alergie na nikel pred zákrokom a po ňom, súd nevykonal, keďže tento dôkaz bol zameraný na preukázanie následku v podobe zhoršenia zdravotného stavu, a teda na preukázanie tretieho predpokladu vzniku nároku na náhradu škody, ktorý ale zisťovať nebolo potrebné pre nepreukázanie príčinnej súvislosti medzi zákrokom a škodou.

36. Ďalej súd vyhodnotil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch z titulu neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti, keďže stomatologickým zákrokom podľa tvrdení žalobkyne došlo k nenapraviteľnej citovej ujme, pričom bolesť negatívne ovplyvnila jej súkromný život, aj sústredenie na prácu. Žalobkyňa nárok odôvodnila i tým, že stále berie lieky proti bolesti, ďasná má chronicky zapálené, musí navštevovať alergologičku, s ktorou rieši problémy spôsobené alergiou na kovy, ktoré jej boli pri zákroku implantované do tela. Nemôže jesť tvrdšie veci, potravu si musí krájať, vkladať do úst dozadu na ľavú stranu, nakoľko predné zuby upravované pri zákroku nemôže používať. Musí si zuby čistiť po každom jedle, pretože inak má po jedle tlak pod ďasnami. Zimné obdobia musí tráviť vo vnútri, pretože chlad a vietor bolesti zubov zvýrazňovali. Týmto zákrokom došlo k závažnému zásahu do práva na ochranu osobnosti, došlo k obmedzeniu jej súkromného a rodinného života. Týmto zákrokom s použitím kovov bola žalobkyňa nie na krátky čas obmedzovaná vo svojom obvyklom rodinnom, pracovnom i osobnom živote, následky pociťuje stále pri jedení, rozprávaní, neustálom navštevovaní stomatológie, keďže má stále problémy so zubami.

37. Na vznik občianskoprávnej sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby musia byť splnené zákonné predpoklady, ktorými sú: a/ existencia zásahu, ktorý vyvolal alebo bol objektívne spôsobilý vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnostných práv chránených ust. §11 OZ, b/ protiprávny charakter tohto zásahu, c/ existencia príčinnej súvislosti medzi zásahom a vzniknutou ujmou. Nenaplnenie ktoréhokoľvek z týchto predpokladov vylučuje možnosť vzniku sankcií podľa § 13 OZ.

38. Prvým zákonným predpokladom úspešného uplatnenia nárokov vyplývajúcich z neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti, či už do práva na ochranu života, zdravia či súkromia a dožadovania sa priznania nároku na primerané zadosťučinenie ako aj priznania náhrady nemajetkovej ujmy, je v zmysle aktuálnej legislatívnej úpravy preukázanie skutočnosti, že sa v danom prípade jednalo o zásah do osobnostnej sféry (predpoklad a/), ktorý bol neoprávnený (predpoklad b/), a teda že došlo na strane toho, kto mal do tejto sféry neoprávnene zasiahnuť, ku konaniu, ktoré je v rozpore s jeho zákonnou povinnosťou. V súlade s vyššie uvedeným vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že konaním žalovaného 2/ došlo k porušeniu jeho zákonnej povinnosti poskytnúť žalobkyni zdravotnú starostlivosť v súlade s dostupnými poznatkami lekárskej vedy a inými biomedicínskymi vedami, keď stomatologický zákrok ním vykonaný bol hodnotený ako zákrok non lege artis z dôvodov už vyššie podrobne opísaných. V prejednávanej veci ide o zákrok neoprávnený, ktorý by bol spôsobilý vyvolať ujmu v osobnostnej sfére pacienta.

39. Ako už bolo vyššie uvedené, musí byť vždy daná aj príčinná súvislosť medzi určitým správaním (tu lekárskym zákrokom non lege artis) a porušením či ohrozením osobnostných práv (tu žalobkyne ako pacienta). V tejto súvislosti súd však poukazuje na to, že hoci žalobkyňa popisuje svoje zdravotné problémy a bolestivé prejavy, ktoré ju mali po zákroku dlhodobo obmedzovať v jej osobnom, súkromnom a pracovnom živote, nemožno konštatovať, že takto tvrdená ujma bola vyvolaná práve zásahom v podobe stomatologického zákroku, keď súd na podklade vykonaného dokazovania vylúčil čo i len pravdepodobnosť toho, že zdravotné problémy žalobkyne, ktoré popisuje a ktoré ju následne mali v

súkromí obťažovať, spôsobovať jej bolesti a citové útrapy, majú svoj pôvod v zákroku. Za takéhoto stavu nie je potom možné tvrdené obmedzenie v osobnom živote žalobkyne dávať do súvisu so stomatologickým zákrokom, pretože, vylučujúc čo i len pravdepodobnosť toho, že zákrok poškodil zdravie žalobkyne, potom aj obtiaže, či bolesti, ktoré žalobkyňa vnímala ako obmedzovanie v osobnom, pracovnom živote, nemožno označiť za následok zákroku. Bolo preukázané, že zdravotné ťažkosti negatívne zasahujúce do života žalobkyne, mali svoj pôvod v iných chorobných stavoch žalobkyne, nie v stomatologickom zákroku. A teda pokiaľ pociťovala žalobkyňa v dôsledku nich obmedzenia v osobnom živote, potom aj tieto obmedzenia majú svoj základ v týchto iných chorobných stavoch a nie v zákroku samotnom. Preto ani nemôže žalovaný 2/ zodpovedať za ujmu z titulu zásahu do práva na ochranu osobnosti. Totiž iné chorobné stavy žalobkyne, ktoré boli pôvodcom jej zdravotných problémov, ktoré žalobkyňu mali výrazne v súkromní obmedzovať, tu boli bez ohľadu na dotknutý stomatologický zákrok, a tieto by žalobkyňa pociťovala tak či onak ako dôsledok týchto iných pridruženým ochorení a stavov. Skutočnosť, že žalobkyňa je obmedzená či už tým, že musí mať osobitný režim pri jedení, ústnej hygiene, či pohybe na chladnom vzduchu, čo sú negatívne prejavy poškodenia zdravia v bežnom živote žalobkyne, bez preukázanej príčinnej súvislosti medzi zákrokom a poškodením zdravia, nemôžu byť pripísané na ťarchu žalovaného 2/. Pokiaľ poukazuje žalobkyňa na zásah do osobného života tým, že musí navštevovať alergologičku na riešenie problémov po zákroku, takého obmedzenie by súd (aj v prípade existencie príčinnej súvislosti) nevyhodnotil ako relevantné, keďže návštevy u nej absolvovala žalobkyňa pravidelne aj pred zákrokom, pričom výpoveďou MUDr. M. bolo preukázané, že aj pred zákrokom navštevovala žalobkyňa jej ambulanciu a to dokonca častejšie, keďže teraz sú návštevy žalobkyne u nej v ambulancii iba sporadické. Z dôvodu nepreukázanej príčinnej súvislosti ako základu pre úspešnosť nároku uplatneného podľa § 13 OZ, súd preto žalobu aj v tejto časti zamietol s tým, že nevykonal ani dokazovanie zamerané na ustálenie výšky adekvátnej náhrady nemajetkovej ujmy výsluchom rodinných príslušníkov žalobkyne

40. Podľa § 255 ods. 1 CSP, Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 257 CSP, Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

41. Nakoľko žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, plne úspešnými sú žalovaní 1/ a 2/ a títo tak majú nárok na náhradu trov konania voči plne neúspešnej žalobkyne, a to v celom rozsahu. Súd im obom preto priznal spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

42. Pokiaľ žalobkyňa v záverečnej reči žiadala, aby súd aplikoval § 257 CSP, súd dôvody na aplikáciu tohto ustanovenia nevzhliadol. Ustanovenie § 257 predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 a od zásady zodpovednosti za zavinenie ( § 256 . Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (pozri napr. R 34/1982). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú, podľa ktorej nemožno § 257 považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania, ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu. Ustanovenie § 257 neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami a jeho použitie neodôvodňuje ani fakt, že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok.

43. Súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd žalovaným nemal priznať nárok na náhradu trov konania. Len samotná skutočnosť, že spor sa týka vzťahu medzi lekárom a pacientom nemôže založiť aplikáciu § 257 CSP. Žiadne významné individuálne okolnosti, na ktoré by súd musel vziať zreteľ ako na výnimočné okolnosti, v spore najavo nevyšli. Žalobkyňa sa síce domáhala aplikácie § 257 CSP, ale vôbec neuviedla, v čom vidí dôvody, pre ktoré by súd žalovaným náhradu trov konania priznať nemal. Z dokazovania vykonaného pred súdom nevyplynuli žiadne zistenia, ktoré by nasvedčovali nepriaznivej majetkovej, zárobkovej či sociálnej situácii žalobkyne, ona sama takéto tvrdenia ani neuvádzala. Taktiež ani z obsahu spisu nevyplývajú žiadne jedinečné osobitosti prejednávaného prípadu, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane sporu, pričom ako už súd konštatoval, len samotný charakter vzťahu medzi stranami sporu (lekár - pacient) na aplikáciu § 257 nestačí, pokiaľ neboli tvrdené ani preukázané na strane žalobkyne nepriaznivé majetkové, sociálne pomery, a keď sa v konaní nevyskytla žiadna osobitá, nezvyčajná procesná situácia, ktorú by súd musel zohľadniť. Sporové konanie podľa je silno ovládané zásadou kontradiktórnosti, a to aj v štádiu rozhodovania o nároku na náhradu trov konania. Žalobkyňa v priebehu konania neuviedla žiadne konkrétne okolnosti, ktoré by opodstatňovali použitie § 257 CSP. Vo vzťahu k žalovanému 1/, ktorý v konaní nebol pasívne vecne legitimovaný, a preto voči nemu bolo potrebné žalobu zamietnuť, súd vôbec nemohol vidieť dôvod na použitie § 257 , a to najmä pre dôvod, pre ktorý bola žaloba voči nemu zamietnutá. Žalobkyňa od počiatku žalovala žalovaného 1/, hoci u neho absentovala pasívna vecná legitimácia, a teda od počiatku nedôvodne, žaloba by bola voči nemu zamietnutá bez ohľadu na zistenia, ktoré v spore vyplynuli počas dokazovania. Z tohto dôvodu je preto potrebné uviesť, že pokiaľ žalobkyňa žalovala osobu bez pasívnej vecnej legitimácie, ktorá sa musela takto (dôvodne) brániť v spore, potom použitie § 257 vzhľadom na túto procesnú situáciu sa vôbec nejaví ako spravodlivé. Hoci vo vzťahu k žalovanému 2/, ktorý v konaní bol pasívne vecne legitimovaný, nedôvodnosť žaloby bolo možné (na rozdiel od žalovaného 1/) ustáliť až na základe záverov vykonaného dokazovania, vo vzťahu k nemu nenastala žiadna výnimočná procesná situácia, ktorá by sa odlišovala od iných sporových konaní.

44. Štát je v časti civilného procesu, v ktorej sa rozhoduje o nároku a výške jeho trov, tiež stranou konania a má nárok na náhradu trov konania, ktoré počas konania vyplatil z vlastných prostriedkov z dôvodu, že tieto neboli kryté preddavkami strán. V konaní vznikli trovy, platené z rozpočtových prostriedkov Okresného súdu Trenčín, a to titulom znalečného, ktoré bolo v časti ( 1.336,77 eur) vyplatené z rozpočtových prostriedkov na základe uznesenia č.k. 27C/408/2012-266 zo dňa 03.05.2016. Nárok na náhradu trov štátu s poukazom na cit. ust. § 255 ods. 1 súd priznal štátu voči plne neúspešnej žalobkyni, keďže strany sa podieľajú na náhrade trov štátu v rozsahu svojho neúspechu, pričom neúspech žalobkyne predstavoval 100%. O výške trov konania a štátu rozhodne súdny úradník samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.