Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16Csp-24-2021.pdf
PDF · 98.54 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/24/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudkyňou JUDr. Ing. Soňou Sura, PhD., v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: G. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P. XXXX/XX, XXX XX J. J., o zaplatenie sumy 19.331,08 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Súd žalovanému náhradu trov konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným súdu dňa 02. 10. 2020 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 19.331,08 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 19.331,08 EUR od 26. 12. 2017 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania, a to titulom neplnenia Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „V.“ č. XXXXXXXXXXXXXXX uzatvorenej dňa XX. XX. XXXX (ďalej len „zmluva o spotrebiteľskom úvere“), uzatvorenej v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z.
2. Z podaného návrhu súd zistil, že právny predchodca žalobcu, na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa XX. XX. XXXX, poskytol žalovanému bezúčelový spotrebný úver vo výške 25.000 EUR, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 107. mesačných splátkach, vo výške po 346,49 EUR, počnúc dňom 18. 02. 2015, vždy do 18. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci, s termínom konečnej splatnosti úveru 18. 12. 2023. Z dôvodu, že žalovaný poskytnutý úver riadne a včas nesplácal, a to napriek upozorneniu v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, právny predchodca žalobcu vyhlásil, v súlade so zmluvnými dojednaniami a čl. IX. Všeobecných obchodných podmienok s označením „Podmienky požadovanej predčasnej splatnosti úveru (okamžitá splatnosť úveru) zo strany banky a iné podmienky“, predčasnú splatnosť úveru ku dňu 07. 12. 2017, v sume 20.801,59 EUR, pozostávajúcej z istiny vo výške 20.014 EUR, úroku vo výške 783,32 EUR a poplatkov vo výške 4 EUR.
3. V návrhu na vydanie platobného rozkazu, požadoval žalobca uhradenie sumy 19.331,08 EUR, uplatnenej ako istina a úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 19.331,08 EUR od 26.12.2017 do zaplatenia.
4. Žalobca ďalej uviedol, že Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok, uzatvorenou dňa XX.XX.XXXX medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, ako postupcom (ďalej len „právny predchodca žalobcu“) a ním ako postupníkom,
nadobudol pohľadávku z nezaplateného úveru z úverovej zmluvy spolu s jej príslušenstvom. Žalovaného pred podaním žaloby vyzval na zaplatenie dlžnej sumy, avšak žalovaný túto neuhradil.
5. K žalobe žalobca pripojil listinné dôkazy, a to Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „V.“ č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX, Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s., na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom zo dňa XX. XX. XXXX, Spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu zo dňa XX. XX. XXXX, Európske informácie o spotrebiteľskom úvere týkajúce sa konverzie dlhu zo dňa XX. XX. XXXX, Rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa XX. XX. XXXX, kópiu preukazu poistenca a občianskeho preukazu žalovaného, Zmluvu o splátkovom úvere zo dňa XX. XX. XXXX, Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere zo dňa XX. XX. XXXX, Informáciu o RPMB zo dňa XX. XX. XXXX, Dodatok k tiketu pre refinancovanie úverov zo dňa XX. XX. XXXX, Oznámenie o splnení obchodných podmienok pre čerpanie Flexipôžičky, Čestné vyhlásenie žalovaného zo dňa XX. XX. XXXX, Žiadosť o predčasné splatenie úveru zo dňa XX. XX. XXXX, Zoznam dokladov k Flexipôžičke, Žiadosť o Flexipôžičku - bezúčelovú zo dňa XX. XX. XXXX, Email o schválení osobnej pôžičky zo dňa XX. XX. XXXX, Výzvu na zaplatenie pohľadávky zo dňa XX. XX. XXXX, Podací hárok č. R Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s., na poskytovanie spotrebného úveru VÚBPÔŽIČKA fyzickým osobám - občanom účinné ku dňu 01. 01. 2015, Prehľad splátok, Tretiu upomienku - pokus o zmier zo dňa XX. XX. XXXX, Poštový podací hárok O Výzvu na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa XX. XX. XXXX spolu s doručenkou, Prílohu k zmluve o postúpení pohľadávok, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa XX. XX. XXXX, Podací hárok č. R Žalobca ďalej odkázal na uloženie ďalších listinných dôkazov v súdnom registri súdu OpP (sp. zn. 1OpP/75/2017, sp. zn. 1OpP/32/2018 a sp. zn. 1OpP/37/2020), a to Osvedčenie o registrácii pre DPH, Plnomocenstvo a Rámcová zmluva a Žiadosť o postúpenie a prevod.
6. Po zrušení platobného rozkazu vydaného v upomínacom konaní pod sp. zn. 1Up/1879/2020, ktorý nebolo možné žalovanému doručiť do vlastných rúk (§ 11 ods. 5 zák. č. 307/2016 Z. z.), súd na návrh žalobcu (§ 14 ods. 3 zák. č. 307/2016 Z. z.), pokračoval v konaní ako súd príslušný na prejednanie sporu.
7. Žalovaný bol v konaní nečinný. Žaloba mu bola doručená v súlade s § 116 ods. 2 CSP, po uplynutí 15 dní od zverejnenia oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu. K žalobe sa nevyjadril.
8. Právny zástupca podaním doručeným súdu dňa 14. 03. 2022 ospravedlnil svoju neúčasť na vytýčenom pojednávaní a navrhol, aby súd konal v jeho neprítomnosti. Súčasne súdu predložil výzvu žalovanému - tretiu upomienku zo dňa 30. 10. 2017 spolu s podacím hárkom, z ktorého považoval za zrejmé, že výzva bola žalovanému odoslaná. Súd poznamenáva, že uvedené listiny sa už v súdnom spise nachádzali a žalovanému sa už doručovali.
9. Súd vo veci konal a rozhodoval v zmysle § 180 CSP v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa na pojednávanie nedostavil, neospravedlnil svoju neprítomnosť ani nepožiadal o odročenie pojednávania.
10. Súd konal a rozhodoval aj v neprítomnosti žalobcu a právneho zástupcu, ktorý sa ospravedlnil písomne dňa 14. 03. 2022 a navrhol, aby súd konal v jeho neprítomnosti.
11. Po právnej stránke posúdil súd zmluvný vzťah v súlade s právnou úpravou platnou v deň uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t. j. dňa XX. XX. XXXX.
12. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „Občiansky zákonník"), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
14. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
15. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
16. Podľa § 100 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110).
17. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvá raz.
18. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565) začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
19. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, a to žalobou a listinami, ktoré k nej na preukázanie svojich tvrdení pripojil žalobca (v rozsahu uvedenom v bode 5. tohto odôvodnenia), ako aj ostatnými listinami nachádzajúcimi sa v súdnom spise.
20. Z uvedených listinných dôkazov, ako aj z obsahu celého spisového materiálu, súd zistil nasledovný skutkový stav veci:
21. V konaní súd nepovažoval za sporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom, vystupujúcim v postavení dodávateľa a žalovaným ako dlžníkom, vystupujúcim v postavení spotrebiteľa, bola dňa XX. XX. XXXX uzatvorená Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru „V.“ č. XXXXXXXXXXXXXXX, titulom ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému bezúčelový úver vo výške 25.000 EUR. Žalovaný sa zaviazal úver splácať v 107. mesačných splátkach vo výške 346,49 EUR, vždy k 18. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 18. 02. 2015 a poslednou splátkou splatnou 18. 12. 2021. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním mesačných splátok.
22. Keďže si žalovaný svoje zmluvné povinnosti nesplnil riadne a včas, právny predchodca žalobcu, po predchádzajúcej výzve zo dňa 30. 10. 2017 označenej ako Tretia upomienka - pokus o zmier, vyhlásil dňa 07. 12. 2017 predčasnú splatnosť úveru. Následne dňa 14. 02. 2020 uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalobcom zmluvu o postúpení tejto pohľadávky.
23. Sporné nebolo ani to, že zmluvou o postúpení pohľadávok, uzatvorenou dňa 14. 02. 2020 medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, nadobudol žalobca pohľadávku z nezaplateného úveru z úverovej zmluvy spolu s jej príslušenstvom.
24. Ako už súd uviedol, v danom prípade nebolo sporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bolo dohodnuté plnenie v splátkach. S poukazom na ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka súd uvádza, že právnemu predchodcovi žalobcu vzniklo právo žiadať žalovaného o zaplatenie celej pohľadávky vtedy, ak boli splnené skutkové a súčasne zákonné predpoklady vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru. Predovšetkým, ak sa na tom zmluvné strany dohodli (§ 565 Občianskeho zákonníka), ak sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením niektorej zo splátok, ak bol v omeškaní viac ako 3 mesiace a ak ho právny predchodca žalobcu vopred písomne upozornil na to, že môže od neho žiadať uhradenie celého dlhu. Takéto upozornenie obsahovala v danom prípade Tretia upomienka
- pokus o zmier zo dňa 30. 10. 2017. Následnou výzvou na predčasné splatenie zostatku úveru zo dňa 07. 12. 2017, právny predchodca žalobcu úver zosplatnil ku dňu 07. 12. 2017. Bola tak naplnená ďalšia zákonná podmienka zosplatnenia a to, že lehota medzi upozornením na zosplatnenie a samotným zosplatnením nesmie byť kratšia ako 15 dní.
25. Súd z ďalších tvrdení žalobcu zistil, že žalovaný sa s platením jednotlivých mesačných splátok dostal do omeškania už pri úplnom začiatku splácania poskytnutého úveru. Z prehľadu jednotlivých uhrádzaných splátok úveru žalovaným mal súd za preukázané, že žalovaný riadne a včas uhradil len prvé dve splátka, a to konkrétne 1. splátku splatnú dňa 18. 02. 2015 a 2. splátku splatnú dňa 18. 03. 2015. Žalovaný sa do omeškania dostal prvýkrát už so splátkou splatnou dňa 18. 04. 2015, ktorú uhradil až dňa 28. 04. 2015. Následne splátku splatnú dňa 18. 05. 2015 neuhradil žalovaný vôbec. Pri uhrádzaní nasledovných mesačných splátok žalovaný nedodržiaval určený splátkový kalendár, určený pre splatnosť tej ktorej mesačnej splátky vždy do 18. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, keď napríklad v rozmedzí obdobia február 2015 až december 2016, keď bol žalovaný povinný zaplatiť spolu 23 mesačných splátok, zaplatil žalovaný spolu celkovo len 21 splátok. V roku 2017 začal žalovaný platiť jednotlivé mesačné splátky až počnúc mesiacom apríl. Takéto neplnenie si povinnosti zo strany žalovaného uhrádzať jednotlivé mesačné splátky riadne a včas dospelo k tomu, že ku dňu 30. 10. 2017 sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou pohľadávky veriteľa až vo výške 1.019,29 EUR, kde istina predstavovala sumu 511,15 EUR, pričom zo strany právneho predchodcu žalobcu bol žalovaný vyzvaný na úhradu tejto pohľadávky, a to prostredníctvom písomnej Tretej upomienky - pokus o zmier zo dňa 30. 10. 2017.
26. K podmienkam samotného zosplatnenia celého dlhu, ktoré nastali po márnom uplynutí 15-dňovej lehoty poskytnutej žalovanému v zmysle Tretej upomienky - pokusu o zmier zo dňa 30. 10. 2017 súd uvádza, že neuhradenou splátkou, s ktorou bol žalovaný ku dňu zosplatnenia v omeškaní viac ako tri mesiace, a ktorá bola spôsobilá na vyvolanie predčasnej splatnosti celého úveru, je splátka splatná 18. 08. 2017. Súd potom vychádzal z toho, že dôvodom okamžitej splatnosti celého dlhu (predčasného zosplatnenia úveru) vyhlásenej ku dňu 07. 12. 2017, bola práve splátka splatná dňa 18. 08. 2017, s ktorou sa žalovaný dostal do omeškania a ktorú neuhradil riadne a včas. Súd s poukazom na ustanovenia § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka potom vychádzal z toho, že práve odo dňa splatnosti tejto splátky začala plynúť právnemu predchodcovi žalobcu, resp. žalobcovi premlčacia doba na uplatnenie jeho práva (§ 103 veta druhá Občianskeho zákonníka). Premlčacia doba potom žalobcovi uplynula dňa 18. 08. 2020. Žalobca podal žalobu na súd dňa 02. 10. 2020., teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Súd tak na premlčanie práva žalobcu prihliadol ex offo, s poukazom na ustanovenie § 54a Občianskeho zákonníka.
27. S poukazom na vyššie uvedené, súd z dôvodu premlčania práva žalobcu, na ktoré prihliadol ex offo, žalobu voči žalovanému v celom rozsahu zamietol.
28. Zároveň pokiaľ ide o začiatok plynutia premlčacej doby v zmysle § 103 OZ, súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/35/2015 zo dňa 25. 01. 2016: „Je teda zrejmé, že citované ustanovenie § 53 ods. 8 OZ stanovuje okamih a podmienky uplatnenia práva na zaplatenie celého dlhu pre nesplnenie splátky v spotrebiteľských veciach, ale nemení osobitným spôsobom upravený začiatok plynutia premlčacej doby, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stal zročným celý dlh. Ak potom začiatok plynutia premlčacej doby pri plnení dohodnutom v splátkach, ako aj v prípade, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh podľa § 565 OZ, upravuje osobitne § 103 OZ tak, že premlčacia doba začne plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, nemožno použiť všeobecnú právnu úpravu začiatku plynutia premlčacej doby podľa § 101 OZ, v zmysle ktorej premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Ustanovenie § 103 OZ neobsahuje výnimku, podľa ktorej by v prípade spotrebiteľských zmlúv veriteľ uplatňujúci si svoje právo podľa § 565 OZ mohol tak urobiť najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (a v súvislosti s uvedeným by začala aj premlčacia doba plynúť až tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky). Naopak, § 103 OZ stanovuje, že ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (teda nie od splatnosti celého dlhu). Odvolací súd len dodáva, že opačný výklad (prezentovaný žalobkyňou), by okrem toho, že nemá oporu v texte príslušných zákonných ustanovení, bol v rozpore s princípom ochrany spotrebiteľa, pretože by dodávateľovi poskytoval dlhšiu ako 3-ročnú premlčaciu dobu na uplatnenie práv zo spotrebiteľskej zmluvy (ak bolo plnenie dohodnuté v splátkach pod stratou ich výhody.)"
29. Všeobecná trojročná premlčacia doba žalobcovi začala plynúť najneskôr v auguste 2017 (18. 08. 2017) a uplynula v auguste 2020. Nakoľko žaloba bola na súde podaná až dňa 02. 10. 2020 (mylne sa domnievajúc, že trojročná premlčacia doba sa počíta až od splatnosti celého dlhu), žalobca právo na súde uplatnil po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby, preto súdu neostávalo iné, ako žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu premlčania.
30. Podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá náhradu trov konania právo.
31. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada nákladov konania, ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Platí teda, že žalobca má plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu, naopak, žalovaný má plný úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá.
33. V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 19.331,08 EUR s príslušenstvom. Súd žalobu v celom rozsahu zamietol a vzhľadom na pomer úspechu v konaní by úspešnému žalovanému patril nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
34. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v konaní nevznikli. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu, ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Súd preto v danej veci s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. § 355 Civilného sporového poriadku (CSP) odvolanie, ktoré sa podľa ust. § 362 CPS podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné.
Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.