Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/3/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Čechom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25. septembra 2018 v Prešove takto

rozhodol:

Obžalovaný:

A. W., nar. XX.XX.XXXX v X., trvale bytom R., prechodne bytom bez prihlásenia R., W. Š. XX, t. č. na neznámom mieste

j e v i n n ý

- z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, ktorý spáchal tak

ž e

- v období od mesiaca máj 2015 doposiaľ v R. a inde si úmyselne riadne neplnil zákonnú vyživovaciu povinnosť na svojho mal. syna W. Ď., nar. XX.XX.XXXX a to aj napriek tomu, že táto povinnosť mu bola určená rozsudkom Okresného súdu v R. č. k. 30P 10/2015 zo dňa 10.04.2015, právoplatným dňa 16.05.2015 a to tak, že na jeho výživu mal mesačne prispievať sumou 60,- Eur vždy do 25 - teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, čím takto za uvedené obdobie dlhuje na výživnom T. J. Ď. sumu najmenej 2.334,- Eur

t e d a

- úmyselne najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona za rovnakého pomeru priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písm. m) Tr. zákona a poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. l) Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona obžalovaného pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry R. podala na obžalovaného A. W.Ž. dňa 29.01.2016 obžalobu pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že v období od mesiaca máj 2015 doposiaľ v R. a inde si úmyselne riadne neplnil zákonnú vyživovaciu povinnosť na svojho mal. syna W. Ď., nar. XX.XX.XXXX a to aj napriek tomu, že táto povinnosť mu bola určená rozsudkom Okresného súdu v R. č. k. 30P/10/2015 zo dňa 10.04.2015, právoplatným dňa 16.05.2015 a to tak, že na jeho výživu mal mesačne prispievať sumou 60,- Eur vždy do 25 - teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, čím takto za uvedené obdobie dlhuje na výživnom T. J. Ď. sumu najmenej 480,- Eur.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne - poškodenej T. J. Ď., prečítaním zápisníc o výsluchu obžalovaného A. W. z prípravného konania, ako aj ostatnými listinným dôkazmi, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Svedkyňa - poškodená T. J. Ď. vypovedala na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní, že obžalovaný ako otec jej syna mal. W. Ď. si neplní svoju vyživovaciu povinnosť, a teda neplatí výživné na ich dieťa, napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu v R. zo dňa 10.04.2015, č. k. 30P/10/2015-21, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.05.2015 a vykonateľnosť dňa 26.05.2015 bol zaviazaný platiť výživné na syna W.Á. sumou 60,- Eur mesačne vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred k jej rukám počnúc 13.01.2015 opakovane do budúcna. Obžalovaný výživné neplatí prakticky od začiatku, odkedy je rozsudok právoplatný. Raz uhradil 66,- Eur a to je všetko, čo zaplatil. S obžalovaným neudržiava žiadny kontakt a preto nevie kde by mal pracovať, bývať a akú pozíciu zastávať. Dňa 21.09.2015 podala návrh na exekučné konanie, pričom doposiaľ jej nebola od povinného vymožená žiadna čiastka. Svedkyňa - poškodená na hlavnom pojednávaní ďalej uviedla, že poberá náhradné výživné v sume 60,- Eur mesačne. Jej syn sa lieči na alergiu, ale zvýšené náklady s tým nemá. Tie jej však vzniknú na budúci rok, kedy má syn nastúpiť do školy.

Súd ďalej na hlavnom pojednávaní prečítal zápisnice o výsluchu obžalovaného A. W. z prípravného konania, kedy obžalovaný vyhlásil, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný. Ďalej uviedol, že si je vedomý toho, že je otcom mal. W. Ď., nar. XX.XX.XXXX a vie, že je rozsudkom Okresného súdu v R. č. k. 30P/10/2015-21 zo dňa 10.04.2015 povinný platiť výživné na syna W. sumou 60,- Eur mesačne vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred k rukám jeho matky, počnúc dňom 13.01.2015 opakovane do budúcna. Taktiež vie, že má ešte zaplatiť dlžné výživné vo výške 240,- Eur, ktoré však neplatil od januára 2015 až doposiaľ spoločne s bežným výživným. Bežné výživné neplatil od mája 2015 doposiaľ a celkovo dlhuje na výživnom sumu 660,- Eur. Obžalovaný ďalej uviedol, že výživné na syna W. sa nejako snažil platiť, pričom si aj našiel zamestnanie a to asi tak od apríla 2015 v spoločnosti O. R. T. D. Y..N..K.. T. R., ale firma zamestnancom nevyplácala mzdu načas a stále im dávala zálohy vyslovene na prežitie a preto nemal z čoho platiť výživné. Snažil sa komunikovať s bývalou družkou T. J. Ď., kde ju viackrát telefonicky aj osobne kontaktoval, ale ona mu povedala, že to budú riešiť súdnou cestou. V prípade, keď si nájde novú prácu, ktorú už má vlastne prisľúbenú je ochotný potom výživné splácať alebo dohodnúť sa na splátkovom kalendári. Dlžné výživné chce zaplatiť už aj z toho dôvodu, že si je vedomý, že je v podmienke. Preto je ochotný dať aj písomný sľub.

Súd prečítaním oboznámil rozsudok Okresného súdu R. č. k. 30P/10/2015-21 zo dňa 10.04.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.05.2015 a vykonateľnosť dňa 26.05.2015, ktorým súd rozhodol tak, že zveril mal. W. Ď. do osobnej starostlivosti jeho matky T. Ď., ktorá je oprávnená a povinná maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Uvedeným rozsudkom ďalej súd určil otcovi - A. W. povinnosť prispievať na výživu mal. W. Ď. sumou vo výške 60,- Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 13.01.2015 opakovane do budúcna. Súd tiež rozhodol, že dlžné výživné vo výške 240,- Eur je otec - A. W. oprávnený platiť v splátkach po 20,- Eur mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.

Na hlavnom pojednávaní súd tiež oboznámil rodný list mal. W. Ď., nar. 17.08.2012 založený v knihe narodení matričného úradu R. vo zväzku XXX, roč. XXXX, str. XXX, por. č. XXXX, z ktorého vyplýva, že tento pochádza z otca A. W., nar. XX.XX.XXXX a matky T. Ď., nar. XX.XX.XXXX.

Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol v minulosti osemkrát súdne trestaný, ostatnýkrát trestným rozkazom Okresného súdu R. zo dňa 24.07.2015, sp. zn. 0T/126/2015 pre trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní osem mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní tri roky, ktorá uplynula dňa 24.07.2018. Rozsudkom Okresného súdu R. zo dňa 11.04.2012, sp. zn. 5T/39/2012 bol odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, pričom v tomto prípade sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Z odpisu registra trestov o. i. vyplýva aj odsúdenie rozsudkom Okresného súdu R. zo dňa 20.04.2004, sp. zn. 5T/11/2003 pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Zb., trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a Tr. zákona č. 140/1961 Zb. a trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Zb.

_________________________________________________________________

Na základe takto vykonaného dokazovania a vyhodnotením dôkazov podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán, dospel súd k jednoznačnému záveru, že skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku sa stal a že ho spáchal obžalovaný A. W..

Obžalovaný je zo spáchania skutku usvedčovaný výpoveďou svedkyne - poškodenej T. J. Ď., ako aj ďalšími vo veci vykonanými listinnými dôkazmi. Svedkyňa - poškodená vo svojej výpovedi uviedla, že obžalovaný ako otec ich syna mal. W. Ď. si neplní svoju vyživovaciu povinnosť na ich dieťa, a to prakticky od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Okresného súdu R. č. k. 30P/10/2015-21 zo dňa 10.04.2015. Po právoplatnosti uvedeného rozsudku uhradil iba výživné vo výške 66,- Eur. Podľa rozsudku Okresného súdu R. č. k. 30P/10/2015-21 zo dňa 10.04.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.05.2015 a vykonateľnosť dňa 26.05.2015 bola pritom obžalovanému uložená povinnosť prispievať na výživu mal. W. Ď. sumou vo výške 60,- Eur mesačne, ktoré je povinný poukazovať k rukám matky, vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 13.01.2015 opakovane do budúcna. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že samotný obžalovaný sa vo svojich výpovediach v prípravnom konaní k spáchaniu skutku priznal a uviedol, že si je vedomý toho, že je otcom mal. W. Ď. a vie, že je rozsudkom Okresného súdu R. č. k. 30P/10/2015-21 zo dňa 10.04.2015 povinný platiť výživné na syna W. sumou 60,- Eur mesačne vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred k rukám jeho matky, počnúc dňom 13.01.2015 opakovane do budúcna. Zároveň prisľúbil zaplatiť dlžné výživné, k čomu však nedošlo. Práve naopak, vyživovaciu povinnosť k mal. W. Ď. si naďalej neplnil.

Podľa súdu je nepochybné, že obžalovaný si úmyselne riadne neplnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči jeho synovi mal. W. Ď., teda najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si riadne neplní zákonnú povinnosť vyživovať iného.

Obžalovaný týmto svojím konaním po objektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona.

Pokiaľ ide o spáchaný skutok uvedený v obžalobe prokurátorky, tento súd precizoval vzhľadom na skutočnosť, že obžaloba bola podaná pred viac ako dvoma rokmi, preto aj prokurátorka pri jej koncipovaní prirodzene vychádzala zo stavu v čase podania obžaloby. Aj v období od podania obžaloby do vyhlásenia rozsudku v prejednávanej veci si však obžalovaný naďalej neplnil svoju vyživovaciu povinnosť. Vychádzajúc z oboznámeného rozsudku Okresného súdu R. č. k. 30P/10/2015-21 zo dňa 10.04.2015 bol obžalovaný povinný platiť od právoplatnosti tohto rozhodnutia, teda od 16.05.2015 výživné na syna W. sumou 60,- Eur mesačne vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred. Celkovo mal preto ku dňu vyhlásenia rozsudku v prejednávanej veci zaplatiť výživné v sume 2.400,- Eur, pričom vychádzajúc z výpovede poškodenej za uvedené obdobie zaplatil 66,- Eur. Dlžné výživné tak, bez započítania dlžného výživného určeného v citovanom rozhodnutí Okresného súdu R. č. k. 30P/10/2015-21 zo dňa 10.04.2015 vo výške 240,- Eur, predstavuje sumu 2.334,- Eur.

Subjektívna stránka konania obžalovaného je daná formou priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Tr. zákona, pretože obžalovaný svojím konaním chcel ohroziť, resp. porušiť záujem chránený zákonom, t.j. záujem štátu na ochrane rodiny a mládeže. Obžalovaný si bol vedomý svojej vyživovacej povinnosti, nakoniec to aj priznal pri svojom výsluchu v prípravnom konaní a táto jeho vedomosť svedčí aj z toho, že už v minulosti bol opakovane odsúdený, dokonca v jednom prípade aj za trestný čin zanedbania povinnej výživy. Obžalovaný teda presne vedel a vie, aké sú jeho zákonné povinnosti ako otca maloletého dieťaťa. Nemôže sa preto brániť tým, že súdom nebol varovaný, nemal vedomosť o tom, aké sú následky takéhoto konania. Práve naopak, u obžalovaného ide o osobu kriminálne narušenú, v minulosti opakovane súdne trestanú za rozličnú trestnú činnosť, o. i. aj za trestný čin zanedbania povinnej výživy. Treba uviesť, že sám obžalovaný sa svojím prístupom k trestnému konaniu vyradil z možnosti brániť sa a preto súd mal dostatok dôkazov aj bez jeho výsluchu a dospel k záveru, že aj po subjektívnej stránke došlo k naplneniu zákonných znakov skutkovej podstaty žalovaného trestného činu.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona umožňuje zákon uložiť jeho páchateľovi trest odňatia slobody až na dva roky.

U obžalovaného súd ako na poľahčujúcu okolnosť prihliadol na to, že v prípravnom konaní sa k spáchaniu skutku priznal (§ 36 písm. l) Tr. zákona). Na druhej strane, súd vyhodnotil priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. m) Tr. zákona, teda, že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený, a to s prihliadnutím na jeho odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu R. zo dňa 24.07.2015, sp. zn. 0T/126/2015 a rozsudkom Okresného súdu R. zo dňa 20.04.2004, sp. zn. 5T/11/2003.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že iba trest spojený s obmedzením osobnej slobody obžalovaného je spôsobilý naplniť požiadavky generálnej, ale predovšetkým individuálnej prevencie. Súd pritom prihliadol na početné predchádzajúce odsúdenia obžalovaného, ktoré neviedli k náprave. Práve naopak, trestná činnosť obžalovaného mala stupňujúci charakter závažnosti. Súd zároveň považuje za potrebné akcentovať spôsobený následok. Dlh na výživnom vo výške 2.334,- Eur predstavuje značnú sumu, ktorá by nepochybne maloletému dieťaťu výrazným spôsobom pomohla zvýšiť kvalitu života. Za primeraný preto súd považoval trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanástich) mesiacov, teda v polovici zákonnej sadzby, ktorý podľa názoru súdu splní zákonom definovaný účel trestu.

Pretože obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, zaradil ho súd pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 ( pätnástich ) dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Prešov. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Prešove. Odvolanie má odkladný účinok.