Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1To-72-2018.pdf
PDF · 101.82 KB
Case nature
Area
Subarea
1To/72/2018
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polku a sudcov JUDr. Vladimíra Kuráka a JUDr. Moniky Liptákovej, na verejnom zasadnutí konanom 25. septembra 2018 prejednal odvolanie podané obžalovaným H. Y., nar. XX.XX.XXXX, proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, č.k. 9T/51/2017-300 zo dňa 22.5.2018 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného H. Y. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín, č.k. 9T/51/2017-300 zo dňa 22.5.2018, bol obžalovaný H. Y. uznaný za vinného, že:
„v presne nezistený deň mesiaca apríl 2016 od 21.04.2016 do 30.04.2016 v obci Istebné prevzal v areáli autoservisu „Štítik“ od H. F. osobné motorové vozidlo zn. ŠKODA OCTAVIA, typ: AC KOMBI, VIN: TMBUH21Z178014892 čiernej metalízy, EČ:DK 252BC za účelom jeho opravy po dopravnej nehode a toto do dnešného dňa vlastníkovi, aj napriek výzvam oprávnenej osoby nevrátil, čím poškodenej obchodnej spoločnosti Autoservis Koreň s.r.o. so sídlom E. Hroboňovej 2396, Dolný Kubín 026 01, IČO: 47 516 283 spôsobil škodu vo výške 3.312,- eur“,
čím spáchal prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. Za to bol odsúdený podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 56 ods. 1 Tr. zák. na peňažný trest vo výmere 1.000,- (tisíc) eur. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. bol obžalovanému uložený pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť škodu poškodenej spoločnosti Autoservis Koreň s.r.o., so sídlom E. Hroboňovej 2396, Dolný Kubín, IČO: 47 516 283 v sume 3.312,- Eur.
Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 22.5.2018 vyplýva, že hlavné pojednávanie sa vykonalo, po splnení zákonom stanovených podmienok (§ 252 ods. 2 Tr. por.), v neprítomnosti obžalovaného. Po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a po poučení o opravnom prostriedku sa prokurátor vzdal práva podať odvolanie vo vzťahu ku všetkým výrokom a obhajca žiadal doručiť rozsudok.
Dňa 11.7.2018 bolo súdu prvého stupňa doručené odvolanie obžalovaného H. Y. podané prostredníctvom obhajcu, proti výroku o vine, pričom uviedol nasledovné dôvody odvolania:
„Napadnutým rozsudkom bol som uznaný vinným zo spáchania prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 Tr. zák. na základe popísanom vo výroku rozsudku, za čo mi bol uložený peňažný trest vo výške 1.000,00 € eventuálne náhradný trest odňatia slobody v trvaní jeden rok a bola mi uložená aj povinnosť nahradiť poškodenej strane škodu vo výške 3.312,00 €. Ja s rozsudkom nesúhlasím a podávam proti nemu odvolanie z týchto dôvodov:
Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom svedkov H. F., E. F., X. F., S. Y., prečítaním výpovedí svedkov D. V., H. R., A. Y., Y. F., U. F., H. J. F., Z. L., zápisnicami o konfrontácii a ďaľšími nazhromaždenými v prípravnom konaní. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že skutok podľa obžaloby sa stal, keď neuveril tvrdeniu obžalovaného, že osobné motorové vozidlo Škoda Octavia RS po jeho oprave prevzal brat H. F. E. F.. Nesúhlasím s dôvodmi napadnutého rozsudku, že nie je dokázané, že osobné motorové vozidlo som neodovzdal. To, že nebolo spísané potvrdenie o jeho odovzdaní neznamená, že nebolo odovzdané. V zmysle takejto logicky som mohol aj ja tvrdiť, že ak neexistuje písomný doklad o tom, že som vozidlo do opravy prevzal ja /nie som vlastníkom autoservisu/, tak to nie je pravda. Ústna dohoda platí ako pri prevzatí vozidla tak aj pri jeho odovzdaní. Na pojednávaní bolo preukázaných viac pochybností o tvrdeniach H. F. a E. F.. Rozhodujúcou je skutočnosť, že H. F. sám vo vyšetrovaní i na pojednávaní tvrdil, že v čase nehody a následnej opravy, motorového vozidla nebol jeho vlastníkom, lebo ho kúpil v apríli 2016 a prepísané bolo až 06.05.2016. Zvláštnosťou, ktorá nebola vysvetlená je písomná zmluva o predaji predmetného vozidla dňa 14.08.2015. Táto skutočnosť potvrdzuje, že ide o úkon, ktorý bol antidatovaný. Má význam aj vo vzťahu k určeniu tzv. poškodeného, ktorý vystupoval v trestnom konaní. Tvrdím, že obchodná spoločnosť Autoservis Koreň s.r.o., to nebola. Zásadnou pochybnosťou správnosti napadnutého rozsudku je skutočnosť, týkajúca sa otázky predaja autorádia. Toto bolo súčasťou osobného motorového vozidla. H. F. ho predal. Nie však spôsobom a v dobe ako to tvrdil súdu on ale až po tom ako bolo vozidlo prevzaté jeho bratom E. F.. Existujú o tom dôkazy nazhromaždené v trestnom konaní ale aj na hlavnom pojednávaní, najmä z potvrdenia spoločnosti IMPA Dolný Kubín, s.r.o., ktorá potvrdila, že poškodený si vyžiadal kód rádia k motorovému vozidlu Škoda Octavia Combi RS eč DK 252 BC dňa 09.08.2017, pričom vozidlo v servise pristavené nebolo. Podľa môjho názoru, z dôvodu, že išlo o originál rádia, ktoré sa nachádzalo vo vozidle aj v čase jeho opravy a pri odovzdaní E. F. ide o dôkaz, že vozidlo bolo odovzdané tak ako to od začiatku vyšetrovania aj tvrdím. Súd prvej inštancie uvedené pochybnosti nezohľadnil a rozhodol vo veci aj napriek tomu, že v prípade pochybností, je súd povinný rozhodnúť vždy v prospech obvineného. Na nesprávnosť rozsudku poukazujem aj z dôvodu, že nebolo preukázané naplnenie skutkovej podstaty trestného činu podľa obžaloby z dôvodu, že v prípade opravy motorového vozidla id o občianskoprávny a nie trestnoprávny vzťah. Z uvedených dôvodov navrhujem aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že ma spod obžaloby v celom rozsahu oslobodí“.
Dňa 20.7.2018 bolo súdu prvého stupňa doručené vyjadrenie prokurátora k odvolaniu obžalovaného, v ktorom bolo uvedené:
„Poškodený, tak ako bol ustálený na základe vykonaného dokazovania, vlastnil predmetné vozidlo, ktoré odovzdal obžalovanému na výkon opravy, pričom tento predmetné vozidlo poškodenému nevrátil. Obžalovaný v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli obsahom spisového materiálu. Jeho tvrdenia o odovzdávaní vozidla poškodenému, resp. inej osobe oprávnenej na jeho prevzatie neboli preukázané a naopak z výsluchu svedkov a z obsahu listinných dôkazov vyplýva, že sa tak ani nestalo. K prevodu vlastníckeho práva ohľadom motorového vozidla je potrebné uviesť, že sa jedná o hnuteľnú vec, pričom tieto možno prevádzať aj na základe ústnych zmlúv. Okrem uvedeného o vlastníctve vozidla svedčí aj zápis v evidencii vozidiel. Zároveň je zrejmé, že vyžiadanie kódu rádia nesvedčí o tom, že obžalovaný poškodenému motorové vozidlo vrátil, ani nespochybňuje vinu obžalovaného. Vzhľadom na uvedené navrhujem, aby Krajský súd v Žiline odvolanie obžalovaného, podľa § 319 Trestného poriadku, zamietol pretože nie je dôvodné“.
Súdny spis neobsahuje vyjadrenie splnomocnenca poškodeného k dôvodom odvolania obžalovaného H. Y..
Odvolací súd po splnení zákonom stanovených podmienok (§ 293 ods. 5 Tr. por.) vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného H. Y..
Na verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím súdom prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietnuť. Obhajca obžalovaného navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a obžalovaného spod obžaloby oslobodil.
Krajský súd ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr. por. zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por., odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por., odvolanie spĺňa náležitosti § 311 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por. Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu (prečin sprenevery § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.) je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Skutkové zistenia prvostupňového súdu, tak ako sú vyjadrené v napadnutom rozsudku, sú správne a úplné, lebo zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonávaného na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na to odvolací súd v otázke skutkových zistení odkazuje na podrobne rozvedené dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu aj stotožnil. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové zistenia.
Obžalovaný H. Y. odvolanie založil na opakovaných dôvodoch svojej obhajoby použitej v konaní pred súdom prvého stupňa. S jeho námietkami skutkovými a právnymi sa ale súd prvého stupňa v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by ostalo na odvolacom súde.
Vina obžalovanému musí byť dokázaná na základe dôkazov vykonaných v súlade s Trestným poriadkom. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne, a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam.
Skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže sama osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa. Súd prvého stupňa veľmi podrobne rozviedol dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku a jeho správne právne závery majú dostatočný skutkový základ v riadne vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní.
Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa.
V posudzovanej veci uplatnené odvolacie námietky obžalovaného smerujú primárne do oblasti skutkových zistení. Z jeho strany ide o výhrady voči skutkovým zisteniam, spôsobu hodnotenia dôkazov vykonaných súdom nižšej inštancie. V podstate sa obžalovaný takýmto spôsobom snaží presadiť vlastnú (pre neho priaznivú a od skutkových zistení súdu prvého stupňa inú) verziu skutkového stavu veci. Až následne z uvedených skutkových (procesných) výhrad vyvodzuje záver o nesprávnom právnom posúdení skutku, resp. o inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení.
Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie napadnutého rozsudku predstavuje dostatočný základ pre jeho výrok, lebo súd prvého stupňa v potrebnej miere vysvetlil, na základe akých právnych úvah rozhodol a jasne odôvodnil svoje skutkové zistenia a závery. Súd prvého stupňa sa taktiež dostatočným spôsobom zaoberal obhajobou obžalovaného a následne presvedčivým spôsobom zdôvodnil, prečo ju považoval za nevierohodnú, nepotvrdenú žiadnym z vykonaných dôkazov.
Na tomto mieste odvolací súd poukazuje na nasledovnú časť odôvodnenia písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvého stupňa:
„Súd je toho názoru, že v rámci dokazovania bolo nepochybne preukázané, že medzi obžalovaným a poškodeným došlo k ústnej dohode o oprave vozidla Škoda Octavia, pričom poškodený zveril svoje osobné motorové vozidlo obžalovanému za účelom vykonania jeho opravy. Rovnako bolo preukázané, že vozidlo po oprave malo byť odovzdané E. F. z dôvodu nástupu poškodeného na výkon trestu odňatia slobody. Túto skutočnosť možno považovať za doplnenie pôvodnej dohody v časti týkajúcej sa odovzdania vozidla po jeho oprave. Ako poškodený tak aj obžalovaný toto ústne dojednanie nerozporovali. Bolo preukázané, že ústna dohoda sa začala realizovať prevozom predmetného vozidla do autoservisu v Istebnom, pričom obžalovaný mal vykonať opravu vozidla s primeranou starostlivosťou a za stav vozidla niesol plnú zodpovednosť až do jeho preukázateľného odovzdania po oprave. Vozidlo nebolo odovzdané zápisnične a hoci obžalovaný odovzdanie vozidla E. F. v priebehu celého konania neustále deklaroval, z výpovedí poškodeného, E. F. a X. F. vyplýva, že vozidlo E. F. odovzdané nebolo. Rovnako nebolo preukázané tvrdenie obžalovaného, že by si mal vozidlo odviezť pán F., nakoľko tento žiadne vozidlo od obžalovaného neprevzal a tvrdenia obžalovaného uvádzané v telefonickom rozhovore označil za klamstvo. Bolo povinnosťou obžalovaného po tom ako mu bolo zverené vozidlo poškodeného nakladať s ním tak, aby vlastníkovi nebola spôsobená žiadna škoda a to vrátane odovzdania vozidla oprávnenej osobe. Vykonaným dokazovaním teda bolo preukázané, že obžalovaný nakladal s motorovým vozidlom, ktoré mu zveril poškodený takým spôsobom, že vozidlo v súčasnosti nie je v držbe poškodeného a nie je známe, kde sa t.č. nachádza“.
Z analýzy odôvodnenia odvolania obžalovaného a jeho obhajcu vyplýva, že v podstate obžalovaný len opakuje, prípadne čiastočne modifikuje svoju obhajobu použitú v trestnom konaní. Odvolací súd však rovnako ako súd prvého stupňa po dôkladnom preštudovaní predloženého spisového materiálu dospel k právnemu záveru, že skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku sa stal, napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. a dopustil sa ho obžalovaný. Aj podľa názoru odvolacieho súdu obžalovaného usvedčujú z jeho spáchania najmä výpovede svedkov E. F., H. J. F., X. F. a poškodeného H. F. v kontexte s dôkazmi, ktoré súd prvého stupňa popísal vo svojom odôvodnení. Svoje úvahy súd prvého stupňa teda správne založil predovšetkým na výpovediach vyššie uvedených svedkov, ktoré boli potvrdené a podporené ďalšími vykonanými dôkazmi. Všetky vykonané dôkazy a okolnosti z nich vyplývajúce vo svojom súhrne (na ktoré poukázal prvostupňový súd) odôvodňujú záver, že zavinenie obžalovaného na spáchaní skutku je bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázané a vyvracajú obranu obžalovaného produkovanú v priebehu celého trestného konania. Z analýzy odôvodnenia odvolania obžalovaného vyplýva, že v podstate obžalovaný prostredníctvom obhajcu len opakuje svoju obhajobu použitú v trestnom konaní.
Pri hodnotení svedeckej výpovede sa zásadne vychádza z toho, že svedok po poučení o význame a dôležitosti svedeckej výpovede vypovedá pravdu, pokiaľ nie je procesne účinnými dôkazmi preukázaný opak. Na tomto mieste krajský súd pripomína, že každý svedok (a teda i svedkovia E. F., X. F. a poškodený H. F.) pred svojou výpoveďou v konaní pred súdom skladá zákonom predpísanú prísahu (zápisnica o hlavnom pojednávaní zo dňa 13.3.2018). Krajský súd si osvojuje názor súdu prvého stupňa, z ktorého vyplýva, že sú to práve svedkovia E. F., H. J. F., X. F. a poškodený H. F., ktoré usvedčujú obžalovaného H. Y. zo spáchania žalovaného skutku.
Na preukázanie viny obžalovaného, súhrn priamych a nepriamych dôkazov, musí tvoriť logickú, ničím nenarušenú a uzatvorenú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru.
V predmetnej mase dôkazov, ktoré usvedčujú obžalovaného z predmetného skutku, neboli zistené také nedostatky, ktoré by spochybňovali ich hodnovernosť do takej miery, aby umožňovali aplikáciu procesného pravidla in dubio pro reo (ktoré vychádza z ústavnej zásady prezumpcie neviny) a oslobodiť obžalovaného spod obžaloby preto, že by nebolo dokázané, že obžalovaný sa dopustil skutku popísaného vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.
Ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., t.j., že ich hodnotil na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne, a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam, odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu v zmysle uvedeného ustanovenia (R 53/1992). V prejednávanej veci odvolací súd ani sám na základe svojho presvedčenia nehodnotil tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako tieto dôkazy hodnotil súd prvého stupňa. Odvolateľ primárne namieta v odvolaní hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa a predkladá odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov, ktoré mali vyplynúť z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa si ale odvolací súd v plnom rozsahu osvojil a v podrobnostiach naň poukazuje.
Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov.
Pokiaľ ide o námietku obžalovaného, že v čase opravy a nehody poškodený nebol vlastníkom predmetného motorového vozidla, odvolací súd poukazuje na to, že z kúpnej zmluvy, ktorá je súčasťou spisového materiálu vyplýva, že predaj predmetného motorového vozidla sa mal uskutočniť dňa 14.8.2015. Okrem uvedeného o vlastníctve vozidla svedčí aj zápis v evidencii vozidiel a taktiež zhodné svedectvá Y. F. a U. F.. Tento listinný dôkaz ani svedectvá neboli počas celého trestného konania nijako spochybnené, ani oslabené inými dôkazmi. Neobstojí potom ani tvrdenie odvolateľa, že v čase keď sa motorové vozidlo malo nachádzať u obžalovaného, H. F. mal predať autorádio, ktoré malo byť v tom čase súčasťou motorového vozidla. Z výsluchu poškodeného na hlavnom pojednávaní zo dňa 13.3.2018 vyplýva, že predmetné autorádio mal poškodený odmontovať ešte predtým, ako dal auto do opravy, keďže záujemca o kúpu auta nemal o autorádio záujem. Zároveň je zrejmé, že vyžiadanie kódu rádia nesvedčí o tom, že obžalovaný poškodenému motorové vozidlo vrátil, ani nespochybňuje vinu obžalovaného.
S tvrdením odvolateľa, že nebolo preukázané naplnenie skutkovej podstaty trestného činu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. z dôvodu, že v prípade opravy motorového vozidla sa jedná o občianskoprávny vzťah a nie vzťah trestnoprávny nemožno súhlasiť. Vzhľadom na zhodnotené dôkazy vykonané počas celého priebehu trestného konania možno konštatovať, že skutok sa stal a kvalifikovane javí znaky vyššie uvedeného prečinu. K námietke obžalovaného, že sa jednalo o občianskoprávny vzťah možno v zásade súhlasiť, ale len do momentu naplnenia posledného znaku skutkovej podstaty trestného činu (v tomto prípade prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.), teda momentom prisvojenia si veci, ktorá mu bola zverená za splnenia podmienky, že tým bola spôsobená aspoň malá škoda. Od tohto momentu sa tento vzťah medzi obžalovaným a poškodeným transformoval na vzťah trestnoprávny.
K odvolacím argumentom obžalovaného ohľadom porušenia zásady in dubio pro reo krajský súd uvádza, že nezistil žiadne porušenie tejto zásady procesným postupom súdu prvého stupňa na hlavnom pojednávaní pri vykonávaní jednotlivých dôkazov. Z analýzy priebehu hlavných pojednávaní, ktoré sú zachytené v zápisniciach o hlavnom pojednávaní ustálil krajský súd, že všetky dôkazy boli vykonané procesne relevantným spôsobom. Odvolací súd nezistil žiadne podstatné rozpory vo výpovediach poškodeného H. F. ani svedka E. F., ktoré by bolo nevyhnutné odstraňovať procesným postupom podľa § 264 Tr. por. Ohľadom výpovede svedka X. F. na hlavnom pojednávaní dňa 13.3.2018, kde boli zistené rozpory medzi jeho výpoveďou z prípravného konania odvolací súd konštatuje, že tieto rozpory neboli
takej závažnosti, aby boli spôsobilé samostatne, alebo spoločne s inými vykonanými dôkazmi privodiť iný, pre obžalovaného priaznivejší výsledok trestného konania.
Súdu prvého stupňa treba vytknúť, že sa v dôvodoch svojho rozhodnutia nedostatočne zaoberal materiálnym korektívom (§ 10 ods. 2 Tr. zák.) vzhľadom k tomu, že obžaloba bola podaná pre prečin.
Základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky prečinu, ale i toho, či ide o prečin aj v intenciách odseku 2 § 10 Tr. zák., to znamená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolností, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť nie nepatrná (materiálny korektív).
Záver o tom, či pri prečine je materiálny korektív podľa § 10 ods. 2 Tr. zák. je záverom právnym.
Tento právny záver o materiálnom korektíve prečinu sa však musí zakladať na skutkových zisteniach súdu vyplývajúcich z vykonaného dokazovania rovnako, ako záver o objektívnych a subjektívnych znakoch prečinu. Skutočnosti významné pre právny záver o tom, či tu je materiálny korektív prečinu musia byť predmetom dokazovania práve tak, ako všetky ostatné okolnosti naplňujúce znaky trestného činu.
Pri zisťovaní okolností, ktoré majú význam pre záver o materiálnom korektíve prečinu, nemožno vopred prikladať osobitný význam žiadnemu dôkaznému prostriedku, ale na jeho naplnenie treba usudzovať zo všetkých konkrétnych okolností, za ktorých bol prečin spáchaný a zo všetkých relevantných dôkazov.
Krajský súd mal naplnenie materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Tr. zák. pri prečine sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. z pohľadu, či je jeho závažnosť nepatrná, so zreteľom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, za preukázaný.
Pri absencii odvolacích námietok obžalovaného proti výroku o druhu a výmere trestu, ktorý bol obžalovanému uložený súdom prvého stupňa, odvolací súd vykonal všeobecný prieskum uloženého trestu obžalovanému z hľadiska jeho zákonnosti a primeranosti (§ 317 ods. 2 Tr. por.) z pohľadu obžalovaného. Krajský súd zistil, že súd prvého stupňa správne aplikoval ustanovenia hmotného práva trestného rozhodujúce v okolnostiach prípadu pre uloženie trestu obžalovanému H.S. Y..
Obžalovaný H. Y. vo svojom odvolaní nešpecifikoval tiež žiadne výhrady k výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť škodu poškodenej spoločnosti Autoservis Koreň s.r.o. vo výške 3.312,- Eur. Preskúmaním tohto výroku obžalovaným napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa nezistil odvolací súd žiadne dôvody na jeho zmenu, prípadne zrušenie.
Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku obžalovaným a nezistil žiadne pochybenia. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré by boli takej povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku, a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por. alebo § 371 ods. 3 Tr. por.
Na základe týchto skutočností potom krajský súd ako súd odvolací odvolanie obžalovaného H. Y. podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.