Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6Co-276-2018.pdf
PDF · 102.39 KB
Case nature
Subarea
6Co/276/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu : U. I., narodený X. L. XXXX, bytom L., Š. XXX/X, proti žalovanému : Y. I., narodený XX. S. XXXX, bytom L. W. U., M. X. Y. XXXX/X, zastúpenému JUDr. Ľubomírou Bašistovou Vírovou, advokátkou, so sídlom Zimná 62, Spišská Nová Ves, o neodkladnom opatrení, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 10. júla 2018 č.k. 13C/16/2018-8 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku, ktorým súd zakázal žalovanému vstupovať do rodinného domu a dvora v L., ul. Š. XXX/X, a to až do právoplatného skončenia konania o vylúčení žalovaného z užívania nehnuteľností a vo výroku o náhrade trov konania.
Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1.Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) uznesením zo dňa 10. júla 2018 č.k. 13C/16/2018-8 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal žalovanému vstupovať do rodinného domu a dvora v L., ulica Š. XXX/X, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej (v prípade podania žaloby vo veci samej). Ak žaloba vo veci samej podaná nebude, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší (výrok I.). Uložil žalobcovi povinnosť podať voči žalovanému v lehote 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia žalobu vo veci samej o vylúčenie žalovaného z užívania nehnuteľností (výrok II.). Vyslovil, že žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu (výrok III.).
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že súdu prvej inštancie dňa 9. júla 2018 bol doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal zákazu vstupu žalovaného do spoločného obydlia z dôvodu zachovania života bez strachu, bez psychického nátlaku, bez ponižovania ľudskej dôstojnosti a bez obavy útoku na ľudský život. Svoj návrh odôvodnil tým, že zo strany žalovaného je mu už vyše jedného roka vyhrážané smrťou zlikvidovaním a udusením, čo považuje za zvlášť nebezpečné v budúcnosti. Za neúnosné a nebezpečné považuje aj vystupovanie žalovaného dňa 02.07.2018, kedy hliadke ušiel zo spoločného obydlia ohrozenej osoby - žalobcu. Takéto správanie žalovaného malo vplyv aj na zdravotný stav ich 83 ročnej matky, ku ktorej bola dňa 02.07.2018 privolaná záchranná služba a následne bola prevezená na ďalšie vyšetrenia do nemocnice. Žalobca tvrdil, že jeho zdravotný stav je veľmi vážny, a že má obavy o svoj život ako aj o život matky, ktorá prekonala mozgový infarkt a je chorá na srdce. Uviedol tiež, že žalovaný priznal všetky obvinenia, ktoré dňa 03.07.2018 uviedol na polícii, kde žalobca podal trestné oznámenie.
3. Spolu s návrhom na neodkladné opatrenie predložil aj listinné dôkazy, a to Potvrdenie Okresného riaditeľstva Policajného Zboru v Spišskej Novej Vsi o vykázaní zo spoločného obydlia a lekársku správu matky.
4. Z obsahu listinných dôkazov súd zistil, že dňa 3. júla 2018 o 15.45 hod. bol žalovaný príslušníkom OR PZ v Spišskej Novej Vsi, Odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ Spišská Nová Ves vykázaný zo spoločného obydlia, a to z rodinného domu a dvoru na ulici Š. XXX/X v L. č. XXX, a to na dobu 10 dní s tým, že žalovaný sa bude zdržiavať na adrese M. X. Y. X, L. W. U.. Žalovaný bol zo spoločného obydlia vykázaný na dobu 10 dní v zmysle § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. a napriek poučeniu podľa § 27a ods. 6 zákona č. 171/1993 Z.z. neodovzdal kľúče od spoločného obydlia policajtovi.
5. Podľa lekárskej správy zo dňa 2. júla 2018 o 21.23 hod. bola M. I. prevezená RZP s tým, že po príchode syna domov ju tento napadol, ona sa zľakla a po odchode dostala bolesti na hrudníku a chvenie srdca.
6. Po citácii § 324 ods. 1, 2, 3 CSP, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. e/ CSP, § 328 ods. 1 CSP a § 329 ods. 1,2 CSP, § 330 ods. 1,2 CSP, § 331 ods. 1 CSP, § 332 ods. 1,2 CSP, § 336 ods. 1,2,3 CSP súd uviedol, že po oboznámení sa s obsahom predloženého návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj s obsahom predložených listinných dôkazov dospel súd k záveru, že návrh je dôvodný a že žalobca osvedčil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol súd bez nariadenia pojednávania, nakoľko sa stotožnil s dôvodmi uvedenými v návrhu a mal za to, že je nutná dočasná úprava pomerov, a to s poukazom na to, že žalovaný musel byť príslušníkom policajného zboru vykázaný zo spoločného obydlia. Na základe všetkých uvedených skutočností súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.
7. Pretože návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol doručený súdu pred začatím konania, uložil súd žalobcovi podať žalobu vo veci samej, a pokiaľ tak neurobí, súd aj bez návrhu neodkladného opatrenia zruší.
8. O nároku na náhradu trov konania neodkladného opatrenia súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, a tak žalobca bol v konaní plne úspešný, a preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
9. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zmeniť napadnuté uznesenie a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Žiadal priznať náhradu trov konania. Odvolanie podal podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP. Uviedol, že žalobca je bratom žalovaného. Žalobca je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/10 a žalovaný v podiele 2/10 k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXX katastrálne územie L.E.y, a to rodinný dom č. súpisné XXX, postavený na parcele KN 613/1, parcely KN 613/1, zastavaná plocha a nádvoria o výmere 463 m2 a KN 613/2
- záhrady o výmere 740 m2. Zároveň žalovaný je výlučným vlastníkom garáže súpisného č. XXXX, postavenej na parcele 613/1 - viď LV č. XXXX katastrálne územie L.. Žalovaný so svojou manželkou žil po dobu 13 rokov v Anglicku, kam odišli za prácou. V priebehu posledného roka sa zdržiavali mimo Slovenska. Domov sa vrátili až koncom mája 2018. Tvrdenia žalobcu, že žalovaný sa mu už vyše roka vyhráža smrťou, zlikvidovaním a udusením sa nezakladajú na pravde. Keď bol pred rokom na Slovensku, žiadal žalovaný od žalobcu len, aby mu vrátil veci, ktoré predal a ktoré boli umiestnené v nehnuteľnosti, ktorej je aj žalovaný podielovým spoluvlastníkom, prípadne, aby mu dal peniaze za tieto veci. Následne pracoval v Anglicku a nekontaktoval sa (nikdy) so žalovaným, či už telefonicky alebo listom. V júni 2018 bol prvýkrát na nehnuteľnosti, kedy opätovne viedol rozhovor len ohľadom veci, ktoré žalobca niekam odpredal. V garáži ako aj na príľahlom pozemku mal žalovaný uskladnený rôzny stavebný materiál, nakoľko s manželkou plánujú si postaviť rodinný dom. Po návrate na Slovensko bol skontrolovať stav materiálu a zistil, že materiál odtiaľ postupne mizne. Dcéra žalovaného, ktorá žije mimo územia Slovenska navštívila babku so žalovaným a jeho manželkou. Na uvedenej návšteve sa otvorila diskutovaná téma, ale hádka nikdy nezašla tak ďaleko, aby dochádzalo k vyhrážkam zo strany žalovaného na adresu žalobcu. Na uvedenú tému sa naposledy bavili až 2. júla 2018. Diskusia bola o tom istom, aby žalobca niesol zodpovednosť za svoje správanie. Žalobca celý život poriadne nepracoval. Bol niekoľkokrát súdne trestaný, a nič si neváži. Zneužíva matku, ktorej neplatí ani za bývanie v rodičovskom dome. Nikdy sa žalobcovi nevyhrážal žiadnou ujmou, či zabitím a podobne. Matke len uviedol, že chráni žalobcu a pritom nevyhodnocuje danú situáciu objektívne, ale stále mu nadržiava. Do domu nevstúpil, bol len v garáži. Matka bola so žalobcom v predsieni domu. Tvrdenia v lekárskej správe, že žalovaný
mal matku napadnúť, sa nezakladajú na pravde. Ak prišlo matke žalovaného nevoľno, tak to bolo len v dôsledku hádky, ktorú vyvolal žalobca. Samotná skutočnosť, že došlo len k výmene názorov, žiadne vyhrážanie a už vôbec nie napadnutie, nemožno postihnúť takýmto spôsobom, aby bol žalovanému zamedzený vstup do nehnuteľnosti, ktorej je spoluvlastníkom. Pokiaľ ide o zdravotný stav žalobcu, za tento si môže evidentne on sám svojou životosprávou, neplatením zdravotného poistenia a podobne. Žalovaný bol na Slovensku len sporadicky po dobu posledných 13 rokov a je len ťažko obhájiteľné, že zdravotné problémy matky a žalobcu mohli vzniknúť na podnet rodinnej hádky. Zároveň uviedol, že svoju matku nemal ako napadnúť, lebo bola v predsieni domu. Je evidentné, že nedošlo k takým vážnym okolnostiam, aby mohol súd rozhodnúť o nariadenom neodkladnom opatrení, a tak zasiahnuť do vlastníckych práv žalovaného.
10. Žalobca vo vyjadrení na odvolanie žalovaného uviedol, že všetky jeho tvrdenia sú pravdivé. Na spoločnom pozemku sa nachádzal rozličný železný šrot, ktorý po rozhovore s mamou odviezol do zberných surovín. Bolo to pred 10 rokmi. Bude rád, ak bude v konaní vypočutá žalovaného dcéra L., ktorá zabránila odcudzeniu televízneho prijímača a ktorá prosila žalovaného, aby prestal s vyhrážaním, na čo všetci ukončili návštevu u babky. Navrhol vypočuť ako svedkov T. I., E. F., H. I., L. I., M. I., lebo tieto osoby prinesú veľa svetla ohľadom pravdivosti jeho podania. Napadnutie matky nebolo fyzického charakteru, ale psychického, slovného, ktoré vyvolalo stav, že musela byť privolaná rýchla zdravotná pomoc.
11. Z vyjadrenia žalovaného k stanovisku žalobcu vyplýva, že tvrdenia žalobcu sú nepravdivé a zavádzajúce. Vyjadruje sa k veciam, ktoré sa netýkajú neodkladného opatrenia. Neuvádza žiadne skutočnosti, pre ktoré by malo naďalej trvať neodkladné opatrenie. Podstatné je poukázať na rozpory žalobcu a jeho matky. Sám žalobca v stanovisku tvrdí, že žalovaný nemal napadnúť matku fyzicky, ale psychicky a nie je zrejmé, koho mal napadnúť, či matku, či žalobcu. V lekárskej správe matky sa uvádza, že ju mal žalovaný napadnúť, skôr to pôsobí, že malo ísť o fyzické napadnutie. Ak došlo k hádke, uvedené neodôvodňuje potrebu nariadiť neodkladné opatrenie. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplýva motív údajného konania žalovaného.
12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
13. Okresnému súdu bola 19.7.2018 doručená žaloba o vylúčenie žalovaného z užívania predmetných nehnuteľností.
14. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
15. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
16. Podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
17. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvod a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
18. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
19. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
20. Ako už bolo vyššie konštatované pre rozhodnutie súdu o nariadení neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdom prvej inštancie. Stavom v čase rozhodovania je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na neodkladné opatrenie. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí jeho návrhu. Preto sa súd vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu. Aby mohol vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí jeho navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj o potrebe neodkladnej úpravy pomerov, či obavy z ohrozenia exekúcie.
21. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení ide o osvedčovanie tvrdených skutočností, čo na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu, kedy súd rozhodne o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, okrem výnimočných a odôvodnených prípadoch.
22. Dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.
23. V prejednávanej veci z obsahu spisu je zrejmé splnenie všetkých zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože žalobca osvedčil danosť práva, ktorému sa má navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana a osvedčil aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá vyplýva zo správania žalovaného voči nemu, ako aj voči matke, ako aj vzťah navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej o vylúčení žalovaného z užívania nehnuteľnosti, z ktorého dôvodu súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, ak neodkladným opatrením zakázal žalovanému vstupovať do rodinného domu a dvora v L. na ul. Š. XXX/X, a to až do právoplatného skončenia konania, t.j. o vylúčení žalovaného z užívania nehnuteľnosti.
24. Žalobca osvedčil okolnosť preukazujúcu pravdepodobnosť takéhoto konania žalovaného, ktoré bezprostredne indikuje násilie vo vzťahu k nemu, a to predložením potvrdenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi, Odboru poriadkovej polície, Obvodného oddelenia PZ Spišská Nová Ves, ktorým bol vykázaný zo spoločného obydlia, a to rodinného domu a dvora na ul. Š. XXX/X v L., a to po dobu 10 dní s tým, že žalovaný sa bude zdržiavať na adrese M. X. Y. X, L. W. U.. Žalovaný bol vykázaný zo spoločného obydlia na dobu 10 dní podľa § 27a ods. 1 zák. č. 171/1993 Z.z. a napriek poučeniu podľa § 27a ods. 6 zák. č. 171/1993 Z.z. neodovzdal kľúče od spoločného obydlia policajtovi.
25. Z lekárskej správy Nemocnice s poliklinikou Spišská Nová Ves, Y.. Y. C., vyplýva, že dňa 2.7.2018 o 21.23 hod. bola M. I. prevezená RZP. Uviedla, že dnes prišiel domov syn a napadol ju. Ona sa zľakla. Po jeho odchode dostala bolesti na hrudníku a chvenie srdca. Záver vyšetrenia - Artériová hypertenzia s indukovanými stenokardiami a akútna stresová reakcia.
26. Pokiaľ žalovaný namieta, že súd pred nariadením neodkladného opatrenia nezisťoval skutkový stav, ale vychádzal iba z tvrdení žalobcu, odvolací súd poukazuje na ust. § 329 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
27. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu (§ 328 ods. 2 CSP).
28. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP, ktorým súd môže strane uložiť, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Nejde tu teda o nevyhnutnosť preukázania existencie takého násilia ako to namieta žalovaný vo svojom odvolaní. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, pričom postačuje,
že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa v prípade § 325 ods. 2 písm. e/ CSP zásadne preukazuje listinnými dôkazmi.
29. Žalobca v tomto konaní, ktoré je z hľadiska procesného maximálne zrýchlené, predložil súdu dôkaz osvedčujúci dôvodné podozrenie žalovaného z násilia voči nemu, ako aj matke, a tak osvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy ako jednej z podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Nebolo nevyhnutné, aby dôvodnosť tohto podozrenia malo intenzitu, resp. kvalitu podozrenia potrebného na začatie trestného stíhania, prípadne priestupkového konania. Pre osvedčenie podozrenia z násilia páchaného na žalobcovi a matke strán sporu preto postačuje predložené potvrdenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi zo dňa 3.7.2018, ako naň správne poukazuje súd prvej inštancie v dôvodoch uznesenia.
30. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v danom prípade ide o domáce násilie, v ktorom je žalobca a jeho matka vystavená obtiažnej dôkaznej situácii na preukázanie násilia v blízkom rodinnom kruhu, pričom situácia, ktorú domáce násilie môže vyvolať, neznesenie odklad do skončenia konania vo veci samej, pretože môže vyvolať ťažko napraviteľné následky. Predovšetkým z týchto dôvodov je potrebný okamžitý zásah zo strany súdu, aj keď len dočasného charakteru, ak dôvodné podozrenie z násilia je osvedčené tak, ako tomu bolo aj v danom prípade. Uvedené neodkladné opatrenie je prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia.
31. Odvolaciemu súdu sa žiada poznamenať, že pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú i duševnú ujmu.
32. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich však aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického nátlaku a podobne. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím.
33. Odvolací súd zdôrazňuje, že právo na ochranu života a zdravia, ktoré je násilníkom ohrozované, má absolútnu povahu, a teda je silnejšie ako vlastnícke právo násilníka. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je irelevantné, či v prospech povinnej osoby svedčí vlastnícke alebo iné subjektívne právo vo vzťahu k dotknutému domu.
34. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia je to, že povinná osoba je dôvodne podozrivá z násilia, predovšetkým fyzického násilia, hoci sa nedá vylúčiť ani psychické násilie. Ako už bolo vyššie konštatované, dôvodnosť podozrenia nemusí mať kvalitu podozrenia potrebného na začatie trestného stíhania alebo priestupkového konania, a preto podľa názoru odvolacieho súdu súd nemusí uvažovať vo vzťahu podozrenia k prípadnému trestnému alebo nejakému inému postihu povinnej osoby.
35. Tento inštitút nadväzuje aj na správanie policajta vykázať osobu zo „spoločného“ obydlia a zakázať vstup doň v zmysle § 27a a zák. č. 171/1993 Z.z. Účelom tohto inštitútu je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou.
36. Z týchto dôvodov, ako aj dôvodov, ktoré obsahuje uznesenie súdu prvej inštancie odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku, ktorým súd zakázal žalovanému vstupovať do rodinného domu a dvora v L., ul. Š. XXX/X až do právoplatného skončenia konania o vylúčení žalovaného z užívania nehnuteľnosti ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
37. Týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nie je prejudikované rozhodnutie vo veci samej o vylúčení žalovaného z užívania predmetných nehnuteľností.
38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP za použitia § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol žalobca úspešný, a preto mu súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k neúspešnému žalovanému. O výške tejto náhrady trov
konania rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).