Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_29Sa-9-2018.pdf
PDF · 125.64 KB
No categories available
29Sa/9/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Vargovou, v právnej veci žalobkyne: T.. T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom P.. XXXX/XX, G., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č.: XXX XXX XXXX X z 15.01.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X z 15.01.2018 z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.
Súd p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
1. Sociálna poisťovňa, ústredie na základe žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 26.07.2017 rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 28.08.2017 podľa § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len zákon č. 461/2003 Z.z.) zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok dôvodiac, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš z 26.07.2017 žalobkyňa nie je invalidná v zmysle § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., nakoľko pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
2. Na základe odvolania žalobkyne voči vyššie citovanému prvostupňovému správnemu rozhodnutia rozhodovala žalovaná, ktorá rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 15.01.2018 odvolanie žalobkyne zamietla a prvostupňové správne rozhodnutie potvrdila. Na základe podaného odvolania žalobkyne bol opätovne posúdený jej zdravotný stav posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš z 25.10.2017, pričom posudkový lekár zotrval na svojom pôvodnom stanovisku z 26.07.2017. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade (poznámka súdu: zrejmý omyl v písaní, zdravotný stav žalobkyne posudzoval posudkový lekár SP, ústredie pracovisko Žilina) posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 10.01.2017 (poznámka súdu: zrejmý omyl v písaní, zdravotný stav žalobkyne bol posudzovaný posudkovým lekárom dňa 10.01.2018). Žalovaná v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia poukazuje na závery posudkového lekára a z nich cituje. Uvádza, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobkyne je naďalej ochorenie osového aparátu, pri verifikovaných deformačno - degeneratívnych zmenách a verifikovanej skolióze hrudnej chrbtice doprava s Cobbovým uhlom 22 stupňov, jedná sa o ľahkú skoliózu I. stupňa bez srdcovo pľúcnej nedostatočnosti. Podľa všeobecného posudkového hľadiska samotným RTG vyšetrením zistené zmeny nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti, tá sa určuje podľa funkčného postihnutia postihnutého orgánu. U žalobkyne, z funkčného hľadiska, sa jedná o mierne postihnutie s prejavmi
nervového dráždenia krčného nervu C7 s poruchami citlivosti prstov pravej ruky s obmedzenou statodynamikou a bolestivosťou osového aparátu mierneho stupňa pri degeneratívnych zmenách na chrbtici a medzistavcových platničkách verifikovaných zobrazovacími metódami. Okrem toho má žalobkyňa zistené chybné zakrivenie hrudnej chrbtice ľahkého stupňa bez postihnutia miešnych koreňov, bez poškodenia miechy. Mieru poklesu schopnosti vykonávať' zárobkovú činnosť vzhľadom na vyššie uvedený funkčný nález pri degeneratívnych zmenách na chrbtici so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí osového aparátu - skolióza I. stupňa hodnotil posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre poškodenie osového aparátu na hornej hranici daného rozpätia 35 %. Ostatné ochorenia žalobkyne pri osobitnom hodnotení svojou mierou neprevyšujú rozhodujúce zdravotné postihnutie, pri hodnotení vzájomných súvislostí nemajú vplyv na schopnosť vykonávania zárobkovej činnosti. Zraková ostrosť zodpovedá stupňu ľahkej slabozrakosti pri zakalení sklovca. Artróza bedrových kĺbov s ľahkým obmedzením hybnosti, by zodpovedala miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 %, ľahké obmedzenie pravého kolena s pevným väzivovým aparátom by v porovnaní zodpovedala asi 10 %, ľahké obmedzenie pravého ramenného kĺbu na dominantnej končatine by zodpovedala 15 %. Znížená funkcia štítnej žľazy pri autoimúnnom poškodení je hranične kompenzovaná, bez vedľajších kardiovaskulárnych komplikácií, zodpovedala by miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 10 %. Porucha funkcie predsiení srdca v anamnéze je toho času dlhodobo kompenzovaná, bez známok recidívy poruchy rytmu srdca. Ošiaľový syndróm so spolupodielom atlantoaxiálnej subluxácie s ľahkou neistotou stoja s prejavmi závratov s intermitentným zvracaním by zodpovedala miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 15 %. Ľahká krátkozrakosť s miernym zakalením sklovca zodpovedá 5 %, Tiezov syndróm je posudkovo nevýznamný. Syndróm dráždivého kašľa a častejšie infekcie dýchacích ciest sú bez dôkazu poruchy imunitného systému. Pretože iné zdravotné postihnutia svojou mierou neprevyšujú rozhodujúce zdravotné postihnutie a posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne má za to, že svojou záväznosťou pri hodnotení vzájomných súvislosti u žalobkyne nemajú ďalší vplyv na mieru poklesu pracovnej schopnosti a preto mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú za rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. nezvýšil. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne je 35 %. V odvolacom konaní bolo lekárskymi správami z neurologických vyšetrení ÚVN Ružomberok zo dňa 31. mája 2016 a zo dňa 12. júna 2017, z MR vyšetrenia C chrbtice ÚVN Ružomberok zo dňa 30. júna 2016, z ortopedických vyšetrení ÚVN Ružomberok zo dňa 11. júla 2016, zo dňa 20. januára 2017, zo dňa 20. februára 2017, zo dňa 6. marca 2017, zo dňa 14. apríla 2016, zo dňa 30. mája 2016, zo dňa 5. augusta 2016, zo dňa 9. septembra 2016, zo dňa 26. októbra 2016, zo dňa 4. novembra 2016, zo dňa 8. februára 2016, zo dňa 15. februára 2016 a zo dňa 29. februára 2016, z kardiologických vyšetrení ÚVN Ružomberok zo dňa 26. apríla 2017 a zo dňa 14. júna 2017, lekárskou správou z Národného endokrinologického a diabetologického ústavu Ľubochňa zo dňa 16. februára 2017, lekárskou správou z USG vyšetrenia štítnej žľazy zo dňa 16. februára 2017, doloženými odbornými nálezmi z RTG vyšetrenia zo dňa 8. septembra 2003, lekárskou správou z imunoalergologického vyšetrenia zo dňa 7. apríla 2014, lekárskou správou z očného vyšetrenia zo dňa 1. decembra 2014, lekárskymi správami z rehabilitačných vyšetrení zo dňa 21. apríla 2011, zo dňa 19. mája 2011, zo dňa 30. júla 2012, zo dňa 7. augusta 2012, zo dňa 8. novembra 2017 a zo dňa 22. novembra 2017, lekárskymi správami z vyšetrenia praktickým lekárom zo dňa 12. januára 2017, zo dňa 16. januára 2017, zo dňa 23. mája 2017, zo dňa 29. mája 2017, zo dňa 8. júna 2017, zo dňa 10. augusta 2017, zo dňa 24. augusta 2017, zo dňa 10. novembra 2017, zo dňa 30. novembra 2017 a zo dňa 7. decembra 2017 preukázané, že rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu žalobkyne choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napríklad syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny, a syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, ktoré posudkový lekár sociálneho poistenia zaradil do kapitoly XV., oddielu E, položky 3, písmena b) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %. Za iné zdravotné postihnutia, obojstranná koxartróza s ľahkým obmedzením hybnosti, omartróza vpravo s miernym obmedzením hybnosti, gonartróza vpravo s miernym obmedzením hybnosti, skolióza hrudnej chrbtice, uhol podľa Cobba 22 stupňov, hypotyreóza pri AIT, stav po flutteri predsiení v minulosti, bez recidívy, vertiginózny (ošiaľový) syndróm, iná recidivujúca subluxácia atlantoaxiálna, myopia levis, opacitates corp. vitrei, Tiezov syndróm III. - V. spoja vpravo, častejšie infekcie dýchacích ciest, zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť posudkový lekár sociálneho poistenia podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. neurčil. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne je 35 %. Záverom žalovaný uvádza, že po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne podľa preukázaných lekárskych správ posudkový lekár žalovanej vyhodnotil zdravotný stav a určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 35 %, a preto žalobkyňa nie je podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
3. Proti vyššie citovanému rozhodnutiu generálneho riaditeľa žalovanej podala v zákonnej lehote žalobu žalobkyňa navrhujúc zrušenie daného rozhodnutia a vrátenie veci žalovanej na ďalšie konanie. Žalobkyňa považuje rozhodnutie žalovanej za nezákonné. Žalovaná neodstránila nedostatky obsiahnuté aj v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, ktoré nie je odôvodnené v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu. Posudkový lekár v Liptovskom Mikuláši v posudku nevyhodnotil a neodôvodnil, prečo ďalšie zdravotné postihnutia žalobkyne nepodmieňujú pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, keď iba uviedol, že nie sú posudkovo závažné. Uvedený nedostatok neodstránila žalovaná, napriek tomu, že žalobkyňa dňa 10.01.2018 predložila ňou spísaný zoznam všetkých diagnóz uvedených v lekárskych správach, ktoré mal posudkový lekár k dispozícii a predložila aj lekárske správy potvrdzujúce ďalšie zdravotné postihnutia spolu s dátumami preukazujúcimi, že ide o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav: Kĺby M77.1 - laterálna epikondilitída - pravý lakeť 29.01.2015 20.02.2015 M 16.0 - primárna artróza bedrového kĺbu obojstranná III. stupeň 20.01.2017 od roku 2013 M19.11 - poúrazová artróza iných kĺbov - kľúčna kosť 20.01.2017 M75.0 - adhezívna kapsulitída pleca -pravé rameno 05.08.2016 30.05.2016 06.03.2017 M17.1 - iná primárna artróza kolenného kĺbu II. stupeň 08.02.2016 M21.4 - Plochá noha - získaná 21.12.215 M19.07 - primárna artróza iných kĺbov členka a nohy (predpriehlavok, priehlavok) Chrbtica M50.1 - poškodenie krčnej medzistavcovej platničky M54.12 - radikulopatia v krčnej oblasti 654.2 - poškodenie krčných nervových koreňov H8.02 - vertiginózne (ošialové) syndrómy pri chorobách nezatriedených
- od 21.04.2011 -
08.11.2017
H81.8 - Iná porucha vestibulárnej funkcie M41.35 - hrudníková skolióza v hrudníkovo driekovej oblasti - výrazná esovitá skolióza M42.14 - Osteochondróza chrbtice v hrudníkovo driekovej oblasti M43.4 - iné deformujúce dorzopatie - iná recidivujúca atlantoaxiálna subluxácia
- 30.07.2012
M43.4 - iná habituálna atlantoaxiálna subluxácia - 08.11.2017 M62.55 - Zmenšenie a atrofia svalu, nezatriedené inde susp. Tiezov syndróm napriamenie lordózy sponyloartrotické zmeny -v úseku 05 -7s redukciou výšky IV priestorov so známkami diskopatií, sek. zužovanie spinálneho kanála vo výške (6 - 7 akcentovaná TH kyfóza vychýlená celotelová os doprava 0 5 cm výrazná hrudná sin. konvexná skolióza vyhladená hrudná kyfóza Interné I48.09 - Stav po RFLA pre flutter predsieni E78 - mierna hypercholesterolémia R42 - vertiginózny syndróm pri cervikopatii s cefalopathiou pri blokáde v C segmente
148.9 - Fibrilácia a flater predsiení bližšie neurčené Štítna žľaza - autoimúnna tyreoitída t. č. hranične kompenzovaná 27.02.2017 Priedušky - syndróm dráždivého kašľa
- chronická atrofická bronchitida
- recidivujúce zápaly horných dýchacích ciest rok 2017 12.01. - Tracheitis acut4 - Zinat 06.01. - Tracheobronchitis - Zinat 04.05 - Pharyngitis - Zinat 29.05 - pretrváva - Zinat 10.08 - Tracheitis acuta - Amoksiklav 24.08 - Tracheitis acuta - Zinat 10.11 - Bronchitis acuta - Klacid 30.11.- Broncgitis acuta - Amoksiklav 07.12. - stav po Tracheitis - Doxybene Dňa 16.03.2018 žalobkyňa z dôvodov opätovných stupňujúcich sa bolestí krčnej chrbtice a nedokrvenia mozgu navštívila T.. W., ktorý na požiadanie žalobkyne túto skutočnosť - kompenzácia dolných končatín uviedol do lekárskej správy. Žalobkyňa namieta, že posudkový lekár žalovanej nebral do úvahy ani návrh žalobkyne na vykonanie nových dôkazov, a to vyšetrenia štítnej žľazy, na ktoré bola žalobkyňa objednaná, nakoľko mal k dispozícii iba správu z Národného endokrinologického ústavu z 16.02.2017, teda rok starú, ignoroval zdravotné problémy uvádzané žalobkyňou - chronická únava až záchvaty spánku, vyčerpanosť, nervozita, atď.. Správa z vyšetrenia dňa 26.02.2017 potvrdila - autoimúnnu tyreoiditídu na substitučnej liečbe - nedostatočne kompenzovanú. Žalobkyňa žiadala tiež vykonať vyšetrenie hrudnej chrbtice, na ktoré bola objednaná z dôvodu zhoršujúceho sa zdravotného stavu a stupňujúcich sa bolestí pri sedení, státí a chôdzi, čo správa z lekárskeho vyšetrenia zo dňa 23.01.2018 potvrdila. Posudkový lekár mal k dispozícii však takmer rok staré výsledky. Žalobkyňa má za to, že rozhodnutie je nezákonné aj v časti určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vzhľadom na funkčný nález pri degeneratívnych zmenách na chrbtici so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí osového aparátu - skolióza prvého stupňa určil posudkový lekár na hornej hranici rozpätia 35 %. Žalobkyňa udáva, že skolióza ako zdravotné postihnutie je uvedená v samostatnej položke prílohy č. 4 kapitola XV., oddiel E, položka 5. Uvedeným konaním žalovaná porušila aj ust. § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Posudkový lekár ďalej neodôvodnil záver, prečo ďalšie zdravotné postihnutia neodôvodňujú zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v zmysle § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z.. Žalobkyňa považuje rozhodnutie žalovanej za nepreskúmateľné, pričom poukazuje aj na právne závery obsiahnuté v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR v konaniach vedených pod sp.zn. 9So/19/2010 a 1So/111/2010.
4. Vo vyjadrení doručenom správnemu súdu dňa 31.05.2018 žalovaná navrhla žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Pochybnosti žalobkyne o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní posúdený správny je nedôvodné a vyvolané len subjektívnym presvedčením žalobkyne. K námietke žalobkyne o porušení ust. § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. žalovaná udáva, že podľa vyjadrenia posudkového lekára žalovanej ostatné ochorenia žalobkyne pri osobitnom hodnotení svojou mierou neprevyšujú rozhodujúce zdravotné postihnutie a pri hodnotení vzájomných súvislostí nemajú vplyv na schopnosť vykonávania zárobkovej činnosti. Zraková ostrosť zodpovedá stupňu ľahkej slabozrakosti pri zakalení sklovca. Artróza bedrových kĺbov s ľahkým obmedzením hybnosti, by zodpovedala miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 %, ľahké obmedzenie pravého kolena s pevným väzivovým aparátom by v porovnaní zodpovedala asi 10 %, ľahké obmedzenie pravého ramenného kĺbu na dominantnej končatine by zodpovedala 15 %. Znížená funkcia štítnej žľazy pri autoimúnnom poškodení je hraničné kompenzovaná, bez vedľajších kardiovaskulárnych komplikácií, zodpovedala by miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 10 %. Porucha funkcie predsiení srdca v anamnéze je toho času dlhodobo kompenzovaná, bez známok recidívy poruchy rytmu srdca. Ošiaľový syndróm so spolupodielom atlantoaxiálnej subluxácie s ľahkou neistotou stoja s prejavmi závratov s intermitentným zvracaním by zodpovedala miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 15 %. Ľahká krátkozrakosť s miernym zakalením sklovca zodpovedá 5 %, Tiezov syndróm je posudkovo nevýznamný. Syndróm dráždivého kašľa a častejšie infekcie dýchacích ciest sú bez dôkazu poruchy imunitného systému. K žalobnej námietke, v zmysle ktorej žalobkyňa v rámci odvolacieho konania predložila viaceré
lekárske správy žalovaná udáva, že uvedené žalobkyňou označené lekárske správy mal posudkový lekár žalovanej k dispozícii, avšak nešlo o dôkazy, ktorými by žalobkyňa preukázala nesprávnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jej nároku na invalidný dôchodok. K odborným lekárskym správam z ortopedických a endokrinologického vyšetrenia, ktoré žalobkyňa absolvovala až po vydaní rozhodnutia, žalovaná uviedla, že zhorenie zdravotného stavu môže žalobkyňa riešiť opakovaným podaním žiadosti o priznanie invalidného dôchodku.
5. K vyjadreniu žalovanej doručila žalobkyňa repliku správnemu súdu dňa 21.06.2018. Žalobkyňa v replike v podrobnostiach opätovne poukazuje na pochybenia v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu a posudkového lekára prvostupňového správneho orgánu, ktoré prevzala do svojho rozhodnutia aj žalovaná a posudkový lekár žalovanej. Nesúhlasí s vyjadrením žalovanej, v zmysle ktorého odborné lekárske správy z ortopedického a endokrinologického vyšetrenia, ktoré absolvovala po vydaní rozhodnutia žalovanej, má riešiť opakovaným podaním žiadosti o priznanie invalidného dôchodku. O skutočnosti, že na uvedené vyšetrenia je objednaná žalobkyňa posudkového lekára informovala a nakoľko rozhodnutie má vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, posudkový lekár mal na výsledky vyšetrení počkať.
6. Žalovaná k replike žalobkyne dupliku nepodala.
7. Správna žaloba žalobcu je špecifickou správnou žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej hlave, tretej časti Správneho súdneho poriadku. Z koncepcie právnej úpravy správnych žalôb v sociálnych veciach vyplýva, že k správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 Správneho súdneho poriadku. Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba (v zmysle § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi). Vychádzajúc z uvedeného preto potom správny súd preskúmaval rozhodnutie žalovaného nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne v celom rozsahu.
8. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v ust. § 107 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. a contrario (Správny súdny poriadok, ďalej len SSP) a ust. § 137 ods. 4 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25.9.2018.
9. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu s poukazom na ust. § 203 ods. 2 SSP má za to, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) a § 191 ods. 1 písm. e) SSP, nakoľko je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nedostatočne zistený skutkový stav.
10. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
Podľa § 195 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.
Podľa § 195 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.
Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.
Podľa § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
Podľa § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
Podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
Podľa § 199 ods. 1 SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie a) Sociálnej poisťovne, b) Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, c) Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, d) Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny,
e) zdravotných poisťovní, f) Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, g) Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ministra obrany Slovenskej republiky a nadriadeného určeného podľa osobitného predpisu, h) príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia, i) obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov v oblasti sociálnych služieb.
Podľa § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.
Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
11. Jedným z imanentných predpokladov činnosti súdu je danosť atribútu preskúmateľnosti správneho aktu (jazykovej aj logickej) a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých. Je potrebné mať na pamäti, že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občana v správnosť rozhodovania správnych orgánov. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenia správny akt orgánu verejnej správy nenapĺňa, potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu rozhodnutia resp. opatrenia) preskúmať, nemôže si správny súd na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci a ani účastníci proti nemu nemôžu náležite formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť správneho aktu orgánu verejnej správy je predpokladom predovšetkým preto, aby sa účastník mohol domáhať svojich práv na správnom súde; ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto dôvodu správny akt obstáť.
12. V intenciách uvedeného považoval správny súd za nepreskúmateľné odôvodnenie žalovanej v časti, v ktorej žalovaná konštatuje absenciu podmienok pre aplikáciu ust. § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. pre zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 zákona o najviac 10 %. Z citovaného ust. § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. je zrejmé, že zákonodarca za účelom ustálenia uvedenej otázky ukladá správnemu orgánu povinnosť vychádzať z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti účastníka, dosiahnutého vzdelania, skúseností a schopností rekvalifikácie. V odôvodnení žalovanej však absentujú skutkové zistenia osvetľujúce uvedené kritéria, t.j. aké povolanie žalobkyňa vykonávala, výšku dosiahnutého vzdelania a skúseností a jej osobné predpoklady pre ďalšiu možnú rekvalifikáciu. Pri absencii takýchto skutkových zistení a zhodnotenia vplyvu ostatných zdravotných postihnutí žalobkyne na takto zistený konkrétny skutkový stav, potom nemohol posudkový lekár a následne žalovaný ani dospieť k záveru o celkovej závažnosti súhrnu „iných zdravotných postihnutí“ (endokrinologického, kardiovaskulárneho a iného charakteru) na pokles schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť, teda posúdiť naplnenie hypotézy citovaného ust. § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z.. Bolo potrebné posúdiť, v čom konkrétne vo svojich nepriaznivých následkov obmedzuje pracovnú schopnosť žalobkyne každá z uvedených ďalších jednotlivých iných zdravotných postihnutí ako aj ako žalobkyňu tieto zdravotné postihnutia obmedzujú vo svojom súhrne. Závery žalovanej o tom, že neboli splnené podmienky pre aplikáciu ust. § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z., a to pre zvýšenie percentuálnej miery funkčnej poruchy sú preto nepreskúmateľné.
13. V konaní nebolo ďalej sporu o tom, že žalobkyňa v odvolacom konaní predložila ďalšie dôkazy - lekárske správy. Žalovaná vo vyjadrení konštatuje, že uvedené lekárske správy mal posudkový lekár k dispozícii, avšak neboli spôsobilé preukázať nesprávnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jej návrhu. V samotnom rozhodnutí žalovanej, ktoré žalobkyňa napadla žalobou, však absentuje akékoľvek (aspoň stručné) zhodnotenie dôvodnosti dôkazných návrhov žalobkyne s ohľadom na posudzovaný skutkový stav. K uvedenému správny súd udáva, že správny orgán pri rozhodovaní o odvolaní účastníka musí rešpektujúc vyššie citovaný atribút preskúmateľnosti správneho aktu aspoň stručne reagovať na relevantné odvolacie námietky účastníka tak, aby mohol byť účastník objektívne pripravený vysloviť svoju nesúhlasnú argumentáciu a nemusel konkrétne dôvody vedúce k nevyhoveniu jeho žiadosti iba odhadovať. Takéto zhodnotenie je rovnako nevyhnutné pre prieskumnú činnosť
správneho súdu, ktorý nie je oprávnený preskúmavať odborné závery vzťahujúce sa k posudzovaniu zdravotného stavu účastníka konania, avšak jeho povinnosťou je u hodnotiť ucelenosť, koherentnosť, presvedčivosť záveru lekárskych posudkov a následne právnych a skutkových záverov správneho orgánu.
14. Ďalej v súdnom konaní nebolo sporu o tom (uvedené tvrdenie žalobkyne obsiahnuté v žalobe žalovaná vo vyjadrení k žalobe nijak nerozporovala), že žalobkyňa vzniesla v administratívnom konaní návrhy na doplnenie dokazovania - doplnenie vyšetrenia štítnej žľazy a hrudnej chrbtice. Na tomto mieste považuje správny súd za potrebné podotknúť, že v zmysle citovaného ust. § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. nie je správny orgán povinný vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy. Je však jeho povinnosťou, opätovne z dôvodu naplnenia atribútu preskúmateľnosti správneho aktu, aspoň stručne v odôvodnení rozhodnutia reagovať na vznesený dôkazný návrh a zhodnotiť jeho relevanciu vo vzťahu k aplikovaným právnym predpisom. V tomto smere je rozhodnutie žalovanej rovnako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
15. Žalobkyňa ďalej namietala, že žalovaná porušila ust. § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z., keď k percentuálnej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vzťahujúcej sa k posudkovým lekárom stanovenej rozhodujúcej príčine dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu bolo priradené aj ďalšie zdravotné postihnutie, a to skolióza, ktorá je však uvedená v samostatnej položke prílohy č. 4 zákona, a to kapitola XV., oddiel E, položka 5. Správny súd mal z obsahu rozhodnutia žalovanej preukázané, že žalovaná priradila skoliózu hrudnej chrbtice žalobkyne k tzv. „iným zdravotným postihnutiam“ žalobkyne. Z nálezu posudkového lekára žalovanej však plynie, že posudkový lekár v lekárskom posudku zo dňa 10.01.2018 uvedené zdravotné postihnutie žalobkyne - skoliózu nepriradil k tzv. „ostatným zdravotným postihnutiam“ žalobkyne. Skutkové závery žalovanej tak nemajú oporu v podkladoch rozhodnutia (lekárskom posudku T.. Pokiaľ mala žalovaná v tejto časti odôvodnenia závery lekárskeho posudku za nejasné, mohla vyzvať posudkového lekára k odstráneniu nejasností. Uvedenú nezrovnalosť pritom bolo potrebné odstrániť, aby nedošlo k porušeniu citovaného ust. § 71 ods. 7 v nadväznosti na cit. ust. § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z., ako aj vzhľadom na skutočnosť, že pokiaľ uvedené zdravotné postihnutie (skolióza) malo byť priradené k tzv. „iným zdravotným postihnutiam žalobkyne, malo byť ako také na účely aplikácie ust. § 71 ods. 8 aj zohľadňované spolu s ďalšími inými zdravotnými postihnutiami“ a vyhodnotené z hľadiska kritérií určených v ust. § 71 ods. 8 veta druhá zákona č. 461/2003 Z.z. na účely prípadného zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6.
16. Naostatok je potrebné poznamenať, že správnemu súdu boli spolu so žalobou doručené aj lekárske posudky dotýkajúce sa relevantných otázok posudzovaného zdravotného stavu žalobkyne zo dňa 23.01.2018 a 24.01.2018 T.. Y. U. (t.j. správy z obdobia po vydaní rozhodnutia žalovanej súčasne však z obdobia pred právoplatnosťou rozhodnutia žalovanej - 25.1.2018). Podľa ust. § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci zdravotný stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Z dôvodu, že správnemu súdu neprináleží posudzovať odborné otázky vzťahujúce sa k zdravotnému stavu žalobkyne a vyhodnocovať relevanciu zistených skutočností z odborných lekárskych nálezov na účely aplikácie citovaného ust. § 71 ods. 4, 6 a 8 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení musí konštatovať nedostatočne zistený skutkový stav žalovanou.
17. Ostatné žalobné námietky správny súd vyhodnotil ako predčasné vzhľadom na konštatovanú nepreskúmateľnosť ako aj nedostatočne zistený skutkový stav.
18. Z uvedených dôvodov dospel správny súd k záveru, že rozhodnutie žalovanej je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, ako aj nedostatočne zistený skutkový stav, a preto rozhodnutie žalovanej zrušil s poukazom na ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP a § 191 ods. písm. e) SSP a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie a rozhodnutie.
19. V ďalšom konaní žalovaná doplní dokazovanie o nové posúdenie zdravotného stavu žalobkyne posudkovým lekárom v intenciách vysloveného záväzného právneho názoru správneho súdu. V novom posudku bude potrebné dbať o to, aby bolo dostatočne presvedčivo zdôvodnené prečo to ktoré zdravotné postihnutie žalobkyne je považované za rozhodujúce (súčasne prečo uvedené kritérium nespĺňajú iné zdravotné postihnutia žalobkyne), ďalej priradiť k rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu
v zmysle prílohy č. 4 percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri súčasnom dodržaní ust. § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z.. Je potrebné zrozumiteľne zdôvodniť, či iné zdravotné postihnutia žalobkyne nezdôvodňujú zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v zmysle § 71 ods. 8 citovaného zákona ako aj doplniť dokazovanie o zistenie kritérií, ktoré má na mysli ust. § 71 ods. 8 veta druhá citovaného zákona (predchádzajúci výkon zárobkovej činnosti žalobkyne, dosiahnuté vzdelanie, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie). Až na tomto celkovom základe žalovaná vo veci znova rozhodne, pričom svoje rozhodnutie náležite odôvodní.
20. Žalobkyňa mala v konaní úspech. Pri aplikácii ust. § 175 v konaní ods. 1 vo väzbe na ust. § 167 ods. 1 SSP súd priznal žalobkyni, ktorá mala plný úspech v konaní právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanej. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia správny súd s poukazom na ust. § 175 ods. 2 SSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.