Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cob/76/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov JUDr. Boženy Husárovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: Caparol Slovakia s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská 1894/27, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 35 684 992, zastúpený: AK Mikolaj s.r.o., so sídlom Košická 56/5590, Bratislava, IČO: 36 855 049, proti žalovanému: STAVHIT, s.r.o., v likvidácii, so sídlom M. Bela 61/2, Hlohovec, IČO: 44 743 050, zastúpený: BEDNÁR & Partners, s. r. o., so sídlom Rajská 7, Bratislava, IČO: 46 817 701, o zaplatenie 696,85 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 21. februára 2017, č.k. 25Cb/238/2016-50, takto

rozhodol:

I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobným návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 09.06.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 696,85 eur s príslušenstvom titulom neuhradeného nájomného v zmysle zmluvy o nájme hnuteľných vecí zo dňa 08.01.2014.

2. Súd prvej inštancie platobným rozkazom č.k. 25Cb/238/2016-16 zo dňa 30.08.2016 vyhovel návrhu žalobcu v celom rozsahu, ktorý platobný rozkaz bol zrušený uznesením č.k. 25Cb/238/2016-23 zo dňa 3.10.2016 v súlade s ust. § 267 ods. 3 C.s.p, nakoľko žalovaný podal proti platobnému rozkazu včas odôvodnený odpor.

3. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodol výrokom I. tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 696,85 eur, 0,05 % úrok z omeškania denne zo sumy 260,27 eur od 11.12.2015 do zaplatenia, 0,05 % úrok z omeškania denne zo sumy 260,27 eur od 11.01.2016 do zaplatenia, 0,05 % úrok z omeškania denne zo sumy 176,15 eur od 11.02.2016 do zaplatenia, to všetko do troch dní a výrokom II. priznal žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 663, § 676 ods. 1, 2, § 671 ods. 1, § 677 ods. 2, § 678, § 572 ods. 2,3, § 723 ods. 1, § 43a ods. 1,2, § 43c ods. 1, 2, § 44 ods. 1, 2, § 45, § 46 ods. 1,2 , § 721 - 723, § 572 ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 365 ods. 1, 2, § 369 os. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 C.s.p. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením so zmluvou o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí zo dňa 08.01.2014, splátkovým kalendárom zo dňa 31.01.2014, predávacím protokolom zo dňa 31.01.2014, upomienkou č.3, výpoveďou zmluvy zo dňa 21.12.2015 ako aj s obsahom celého spisového materiálu.

Súd prvej inštancie dospel k záveru, že skutkové tvrdenia strán boli nesporné v tom, že bola uzatvorená zmluva o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí, žalobcovi bola doručená výpoveď žalovaného zmluvy o podnikateľskom nájme, žalovanému bola doručená tretia upomienka a k vráteniu predmetu nájmu žalobcovi došlo 21.01.2016 a sporným zostalo medzi stranami uzavretie dohody u ukončení nájmu ku dňu 22.12.2015. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že dňa 08.01.2014 uzavrel žalobca ako prenajímateľ so žalovaným ako nájomcom podľa § 663 a 721 Občianskeho zákonníka zmluvu o nájme, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu prenechať žalovanému do užívania dávkovacie zariadenie H 400/32, ev. č. DS 72, v. č. 826198 v hodnote 3 900 eur bez DPH a miešací stroj SK 450 ev. č. MS 54, v. č. 941 802 v hodnote 3 080 eur bez DPH a záväzok žalovaného platiť za užívanie predmetu nájmu dohodnuté nájomné. K zmluve bol pripojený splátkový kalendár, kde boli uvedené jednotlivé splátky nájomného aj s uvedením splatnosti. Žalobca prenechal žalovanému predmet nájmu na užívanie pričom sa zmluvné strany dohodli, že nájomca má právo na uzavretie kúpnej zmluvy, podľa ktorej odkúpi predmet nájmu za kúpnu cenu vo výške 5 % z celkovej nadobúdacej ceny predmetu nájmu najskôr 08.01.2017. V článku III. zmluvy o prenájme sa strany dohodli, že v prípade omeškania nájomcu - žalovaného s úhradou akejkoľvek čiastky, ktorú je povinný zaplatiť prenajímateľovi - žalobcovi je prenajímateľ oprávnený požadovať od nájomcu zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. V článku IV. zmluvy o prenájme sa strany dohodli, že nájom zaniká uplynutím doby, na ktorú bol dojednaný, písomnou dohodou zmluvných strán, zánikom predmetu nájmu, výpoveďou niektorej zmluvnej strany alebo odstúpením od zmluvy. Výpovedná lehota predstavuje 1 mesiac a začína plynúť nasledujúceho dňa potom, kedy bola výpoveď doručená druhej strane. Výpoveďou môže túto zmluvu ukončiť ktorákoľvek strana i bez udania dôvodu. V bode 6. sa strany dohodli, že ak vráti nájomca predmet nájmu prenajímateľovi až po dohodnutej dobe na vrátenie, je povinný až do momentu vrátenia platiť nájomné podľa tejto zmluvy. Dňa 21.12.2015 bola žalobcovi doručená e-mailová správa, v ktorej bola „Výpoveď zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí“, podľa ktorej nájom uvedených vecí nájomca vypovedá ku dňa 22.12.2015 bez udania dôvodu. Ustanovenia § 721 až 723 upravujú niektoré stránky podnikateľského nájmu hnuteľných vecí, ktorý je osobitným druhom nájmu. Účelom týchto osobitných ustanovení je umožniť podnikateľským subjektom v rámci svojej podnikateľskej činnosti prenechávať iným osobám na dočasné užívanie a za odplatu hnuteľné veci, a preto musí mať spoločné znaky nájmu a to dočasnosť a odplatnosť vzťahu, ako aj to, že jeho predmetom je hnuteľná vec určená individualizujúcimi znakmi. Prenajímateľovi sa musí vrátiť tá istá vec, a preto neprichádza do úvahy, aby spolu s prenechaním veci prešlo na nájomcu aj vlastnícke právo k tejto veci. Zmluva nemusí mať písomnú formu. Na jej vznik stačí konsenzus zmluvných strán o podstatných obsahových zložkách, ktorými sú dohoda o predmete, dobe nájmu a o nájomnom. Pred uplynutím dohodnutej doby nájmu môže dôjsť ku skončeniu nájmu dohodou zmluvných strán. Ak bola nájomná zmluva uzavretá písomne, písomnú formu musí mať aj dohoda o skončení nájmu podľa § 572 ods. 3 OZ. Ustanovenia § 721 a nasl. sú osobitnými ustanoveniami, ktoré upravujú len niektoré špecifické otázky podnikateľského nájmu. Preto na všetky ostatné stránky tohto vzťahu možno použiť všeobecné ustanovenia o nájme (§ 663 až 684 . Napokon povinnosťou nájomcu je vrátiť tú istú vec prenajímateľovi v dobe, ktorá sa v nájomnej zmluve dohodla. Ak nájomca vráti vec po dohodnutej dobe, je povinný platiť nájomné až do vrátenia veci. Ako dôsledok toho, že sa nájomca dostal s vrátením veci do omeškania, mu vzniká nová zodpovednostná povinnosť spočívajúca v tom, že musí zaplatiť aj poplatok z omeškania (§ 723 ods. 1). Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 08.01.2014 platne zmluvu o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí. Keďže v zmluve bola dostatočne určito stanovená cena nájomného, ako aj splatnosť a spôsob platenia nájomného, súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu, ktorá predstavovala výšku dohodnutého mesačného nájomného za hnuteľné veci za obdobie november 2015 až január 2016, presnejšie do 21.01.2016, kedy došlo k vráteniu vecí žalobcovi. Žalobca je povinný zaplatiť nájomné za dobu trvania nájmu a to je do 21.01.2016, nakoľko žalovaný nepreukázal skončenie nájomnej zmluvy iným spôsobom ako výpoveďou žalovaného s jednomesačnou výpovednou lehotou, ktorá začala plynúť nasledujúci deň po doručení výpovede žalobcovi. Nájomná zmluva bola dojednaná písomne, riadne boli v zmluve dohodnuté i spôsoby ukončenia nájmu. Žalovaný riadne podal výpoveď z nájmu listom zo dňa 21.12.2015, v ktorej uviedol, že nájom hnuteľných vecí vypovedá ku dňa 22.12.2015 bez udania dôvodu. Z obsahu listu nie je možné zistiť, že žalovaný mal vôľu týmto listom navrhnúť dohodu o skončení nájmu hnuteľných vecí,

keď v liste nie je nikde uvedené, že sa jedná o návrh, že žiada ukončiť nájom inak ako výpoveďou a bez výpovednej lehoty alebo so skrátenou výpovednou lehotou. Uvedenie „ku dňu 22.12.2015“ je v obchodnom styku obvyklým spôsobom označenia začiatku plynutia výpovednej lehoty, teda od dňa 22.12.2015. Okrem toho žalobca nedal žiadnym obvyklým spôsobom na známosť svoju vôľu ukončiť nájom dňom 22.12.2015, naopak komunikoval so žalovaným tak, že mu ponúkol možnosť odkúpenia vecí po zaplatení zostávajúcich splátok a ďalej sa dohadovali strany o odovzdaní a prevzatí vecí a to na deň skončenia výpovednej lehoty, pričom žalovaný vôbec nenamietal, že nájom mal skončil skôr. Tvrdenie žalovaného o akceptácii dohody o skončení nájmu žalobcom neboli preukázané, keď nie je možné považovať dohodu o skončení nájmu za uzatvorenú, keď na prijatie návrhu (kvalifikovaného, čo v danej veci nebolo) je potrebné jasné akceptovanie návrhu na dohodu žalobcom a to písomnou formou, nakoľko zmluva o nájme bola uzatvorená písomne a tiež v zmluve je výslovne uvedené, že nájom zaniká písomnou dohodou zmluvných strán. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu a v prejednávanej veci zamestnankyňa žalobcu uviedla v e-mailovej komunikácii dňa 21.12.2015, že ak nedôjde k dohode o odkúpení vecí, ostane v platnosti žalovaného výpoveď zmluvy a budú ju akceptovať, čo však nie je akceptácia návrhu na uzavretie dohody o skončení nájmu, ale naopak potvrdenie, že došlo k doručeniu výpovede zmluvy o nájme. Ak žalovaný chcel, aby jeho úkony boli posudzované tak ako uvádza v odpore , mal svoju vôľu vyjadrovať vo svojich úkonoch tak, aby bola jeho vôľa zrejmá, zrozumiteľná a jasná, v súlade s obvyklým spôsobom obchodovania. Súd prvej inštancie zdôraznil, že ak by aj došlo k dohode o ukončení nájmu, tak ako uvádza žalovaný, teda dňa 22.12.2015, čo však nebolo v konaní preukázané, je povinný zaplatiť žalobcovi nájom do dňa odovzdania vecí žalobcovi, to je do 21.01.2016 v zmysle ustanovenia § 723 ods. 1 a podľa ustanovenia bodu 6. článku IV. zmluvy o nájme zo dňa 08.01.2014. Ak by totiž došlo k dohode o skončení nájmu dňom 22.12.2015, žalovaný veci užíval po skončení tejto doby a vznikla by mu povinnosť platiť nájomné z tohto dôvodu. Súd prvej inštancie žalobe v plnom rozsahu vyhovel a nakoľko zistil, že žalovaný je v omeškaní s platením nájomného za 3 mesiace, pričom v zmluve bol riadne dohodnutý aj úrok z omeškania s platením nájomného vo výške 0,05 % denne, pričom splatnosť jednotlivých mesačných splátok nájomného bola dohodnutá stranami v zmluve o nájme.

4. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a priznal žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu, v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p., keďže žalobca mal vo veci plný úspech.

5. Žalovaný podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne. Odvolateľ svoje odvolanie odôvodnil, tým že súd nesprávne zistil skutkový stav veci a vzhľadom na vykonané dokazovanie dospel k nesprávnym právnym záverom. Tak ako už žalovaný uviedol v odpore voči platobnému rozkazu, každé podanie v zmysle § 124 ods. 1 C.s.p. sa posudzuje podľa obsahu a v takomto prípade žalovaný síce označil písomnosť ako výpoveď Zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí podľa § 663 a § 721 Obč. zák. zo dňa 21.12.2015, avšak jeho úmyslom bolo ukončenie predmetnej zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí dohodou, vzhľadom na čo teda mala byť predmetná písomnosť posudzovaná podľa obsahu a nie označenia. Žalovaný nepredpokladal, že takouto nesprávnou formuláciou označenia písomnosti bude uvedená písomnosť zo strany žalobcu považovaná za výpoveď , a že si žalobca bude voči žalovanému uplatňovať s ňou súvisiace nároky, nakoľko jeho úmysel smeroval k uzavretiu Dohody o ukončení predmetnej zmluvy so žalobcom. Vzhľadom na doterajší dlhodobý obchodno-záväzkový vzťah existujúci medzi žalobcom a žalovaným mal žalovaný za to, keďže už dávkovacie zariadenia miešací stroj nepotrebuje a nevyužíva niekoľko mesiacov je z jeho strany zmluva ukončená, čo uvedenou písomnosťou dal na vedomie žalobcov s tým, že práve na základe dlhodobého obchodno-záväzkového vzťahu dôjde k vzájomnému ukončeniu zmluvy Dohodou. Vzhľadom na dlhodobý obchodno-záväzkový vzťah mal žalovaný za to, že si žalobca voči nemu nebude uplatňovať nájomné za mesiac november a december 2015, ako aj pomerné nájomné za čas do odovzdania dávkovacieho zariadenia a miešacieho stroja do 21.01.2016, nakoľko žalovaný i dané zariadenie v uvedených mesiacoch nevyužíval. Žalobca neadresoval žalovanému žiadne výhrady voči predmetnej písomnosti, považoval ju za akceptovanú s tým, že uvedená zmluva ak aj samotné obchodno-záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným zanikol. Žalovaný o záväzkoch voči žalobcovi nemal vedomosť aj s radom na vyššie uvedené skutočnosti, pričom zároveň prvá upomienka zo strany žalobcu bola žalovanému doručená až dňa 10.05.2016, t.j. 5 mesiacov po ukončení zmluvy a to upomienka č. 3, pričom žalobca v konaní tvrdil, že žalovanému zaslal upomienky dňa 10.02.2016 a dňa 10.03.2016, čo preukázal poštovým podacím

hárkom, avšak nijakým spôsobom nepreukázal a jej doručenie žalovanému, resp. skutočnosť, že žalovaný ich reálne prevzal a že mal vedomosť o uvedených záväzkoch, ak aj o prípadnej skutočnosti, že sa voči žalobcovi dostal do omeškania. Súd dospel k nesprávnemu záveru, nakoľko k ukončeniu obchodno-záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ktorý vznikol na základe zmluvy zo dňa 08.01.2014 došlo zo strany žalovaného zaslaním písomnosti, ktorú považoval za ukončenie uvedenej zmluvy Dohodou zmluvných strán, nakoľko uvedené zariadenie už niekoľko mesiacov nevyužíval, teda k ukončeniu nedošlo výpoveďou, vzhľadom na čo je žalobcom uplatňovaný nárok neoprávnený.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že zo spisu je absolútne zrejmé, že na základe zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľných veci zo dňa 08.01.2014 a jej výpovede v nadväznosti na plynutie jednomesačnej výpovednej doby žalobcovi prináleží nájomné zo dňa 21.01.2016 suma 696,85 eur s prísl. Keďže žalovaný sa snaží navodiť dojem ako by predmetom konania boli len nároky žalobcu po podaní výpovede, žalobca zdôrazňuje, za aké obdobie vznikla uplatnená pohľadávka. splátka č. 22 zdaniteľné plnenie z 30.11.2015 to je za november 2015 splatná 10.12.2015 v sume 260,27 eur, zmluva plantá, prenajaté zariadenie v užívaní žalovaného, splátka č. 23 zdaniteľné plnenie z 31.12.2015, t.j. za december 2015, splatná dňa 10.01.2016, v sume 260,27 eur, zmluva platná, prenajaté zariadenie v užívaní žalovaného začala plynúť výpovedná lehota. Splátka č. 24 zdaniteľné plnenie 31.01.2016, t.j. za január 2016, splatná 10.02.2016, v sume 176,31 eur, zmluva platná do 22.01.2016, prenajaté zariadenie v užívaní žalovaného do 21.01.2016, uplatnená alikvotná časť. Skutočnosť, či žalovaný prenajaté hnuteľné veci reálne využíval alebo nevyužíval je irelevantná. Bez pochyby je žalovaný povinný uhradiť nájomné do 22.01.2016, t.j. do dňa, kedy končila výpovedná doba a žalovaný mal prenajaté veci v držbe, mohol ich využívať. Na základe uvedeného žiadal žalobca, aby súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a contrario a dospel k záveru, že odolanie žalovaného nie je dôvodné.

9. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanému sporu, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery dostatočne zrozumiteľne vysvetlil. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku.

11. V prípade podaného odvolania dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ uviedol v odvolaní do uplynutia lehoty na podanie odvolania je súd viazaný, čo znamená, že prítomnosť iných odvolací dôvodov, než

ktoré odvolateľ uviedol, odvolací súd pri prieskume rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie nebude zisťovať, a ak aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nemôže na ne prihliadať.

12. Odvolací súd viazaný odvolacími námietkami dospel k záveru, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré neboli predmetom posúdenia súdom prvej inštancie, všetky ním produkované tvrdenia, ktorými argumentoval v odvolacom konaní boli známe už v konaní pred súdom prvej inštancie a ani žiadnym iným spôsobom nevyvrátil právne názory súdu prvej inštancie, a preto považoval odvolanie za nedôvodné. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza, že sú neopodstatnené tvrdenia odvolateľa, že nebol povinný platiť žalobcovi nájomné za rozhodné obdobie, za ktoré si žalobca uplatnil voči žalovanému nájomné predmetným žalobným návrhom s odôvodnením, že predmet nájmu v tomto rozhodnom období neužíval, pretože ako správne uzavrel súd prvej inštancie, nakoľko predmet nájmu mal žalovaný v držbe až do jeho odovzdania žalobcovi dňa 21.1.2016, bol žalovaný ako nájomca povinný platiť žalobcovi ako prenajímateľovi nájomné až do vrátenia predmetu nájmu žalobcovi v zmysle § 723 ods. 1 Občianskeho zákonníka a podľa bodu 6 článku IV. predmetnej zmluvy o nájme zo dňa 8.1.2014 a to bez ohľadu na to, či predmet nájmu užíval alebo nie.

13. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07). Ustanovenie § 387 ods. 2 C. s. p., dáva odvolaciemu súdu možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Tá je podmienená stotožnením sa so skutkovými, aj právnymi dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu v plnom rozsahu. V takomto prípade je postačujúce v odôvodnení skonštatovať správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody.

14. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vrátane závislého výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p.

15. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania odvolacieho súdu podľa § 378 ods. 1 C.s.p, § 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý bol úspešný v konaní, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania pred odvolacím súdom v plnom rozsahu. Neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať ( § 257 C.s.p.). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 C.s.p.).

16. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 C. s. p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.