Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Csp-73-2018.pdf
PDF · 159.19 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/73/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO 35 792 752, právne zastúpený : Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti žalovanej: Dobroslava N., nar. XX.XX.XXXX, bytom H.. Sv. B. XXX/XX, R., právne zastúpená Z.. K. R., advokátka, so sídlom T. XXXX/XX, S. C., o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e po v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1631,15 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1631,15 eur od 25.05.2018 do zaplatenia všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a. III. Žalobca m á v o č i žalovanému nárok na náhradu trov konania vo rozsahu 83,48 %.
odôvodnenie:
1.Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.04.2018 domáhala súdneho výroku, v ktorom by súd žalovaného zaviazal k povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 1.631,15 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy od 26.07.2016 do zaplatenia ako aj nahradiť trovy konania.
2. Žalobu skutkovo žalobkyňa odôvodnila tým, že ako dlžníčka požiadala žalovaného ako veriteľa o poskytnutie spotrebiteľského úveru, pričom žalovaný jej predložil na podpis formulár - žiadosť o poskytnutie úveru / zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorý žalobkyňa podpísala dňa 11.09.2012 s podmienkami úveru - úverový limit 1.170,- eur, splatnosť 42 mesiacov, mesačná splátka 62,69 eur, celková čiastka k zaplateniu 2.632,98 eur, predpokladaná RPMN 70,02%, úroková sadzba 70,02%, priemerná hodnota RPMN 45,60%. Žalovaný následne úver schválil za podmienok uvedených v bode 6 žiadosti. Súčasťou žiadosti bol aj bod 8, ktorý obsahuje dohodu o poskytnutí služby spočívajúcej v možnosti odkladu maximálne troch splátok úveru za odplatu vo výške 168,17 eur. Žalobkyňa tvrdí, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 zák.č. 129/2010 Z.z., a to dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru, celkovú výšku a menu spotrebiteľského úveru, úrokovú sadzbu, RPMN a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Splátka nie je rozpísaná na splátku istiny, splátku úrokov a splátku poplatkov, v zmluve absentuje údaj o presnej výške úveru, keď žalovaný sa zaviazal poskytnúť úver v sume 1.150,- eur, ale poskytol žalobkyni len 1.001,83 eur, keďže si žalovaný započítal proti úveru poplatok za poskytnutie služby vo výške 168,17 eur. Dohoda v bode 8.1 je podľa žalobkyne neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže požaduje od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorá mu reálne nie je ani poskytnutá a slúži záujmom veriteľa. Žalovaný týmto bodom sa snažil len navodiť situáciu, že bod 8 predstavuje službu v prospech žalobkyne, no v skutočnosti zakrýva podstatu, že nikdy nemal záujem poskytnúť žalobkyni úver v dohodnutej výške a snažil sa len nájsť prostriedok k tomu, aby mohol žalobkyni účtovať skryté poplatky za poskytnutie úveru. Aj dohoda
o započítaní predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko odporuje inštitútu úveru tým, že žalovaný poskytuje žalobkyni nižší úver, než bol dojednaný. V žiadosti je ďalej nesúlad ohľadom výšky RPMN v bode 5, ktorý predstavuje návrh zmluvy a v bode 6 žiadosti, ktorý predstavuje jeho akceptáciu. Okrem toho RPMN nebola vypočítaná správne, keďže je nižšia, než je výška úrokovej sadzby. Poukázala tiež na neprimeranosť úrokovej sadzby. Úver je podľa žalobkyne bezúročný a bez poplatkov, pričom konštatovala, že jej bol poskytnutý úver v sume 1.001,83 eur, žalobkyňa splatila celkovo sumu 2.632,98 eur, a teda rozdiel, o ktorý sa žalovaný bezdôvodne obohatil činí 1,631,15 eur. Úroky z omeškania si žalobkyňa uplatnila odo dňa nasledujúceho po dni poslednej úhrady žalovanému.
3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že podstatnými náležitosťami zmluvy o úvere sú dohoda o úvere, záväzok prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Medzi náležitosťami v bode 5 a 6 zmluvy nie je žiadny rozdiel, okrem údaja o RPMN, ktorý údaj ale stranami nie je dohodnuteľný, nakoľko do vstupných údajov pre jeho výpočet vstupujú aj údaje, na ktoré strany nemajú vplyv (napr. dátum vyplatenia úveru) a ktoré v čase podania žiadosti nie sú známe. Ak má byť údaj o RPMN určený tak, že je vypočítaný na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy, potom to znamená, že pri jeho určení sa vychádza z údajov jestvujúcich v danom čase. Medzi tieto údaje patrí aj dátum prvého čerpania úveru, ktorý je ale známy v čase uzavretia zmluvy a nie v čase podania žiadosti. Úprava určenia RPMN svojím textom a spôsobom určenia vychádza z toho, že nejde o údaj dohodnutý, ale o určený presne stanoveným výpočtom. Ak by žalovaný neurčil RPMN postupom podľa vzorca uvedeného v zákone, ale uviedol by údaj RPMN zhodný s predpokladanou hodnotou RPMN podľa bodu 5 žiadosti, potom by porušil zákon č. 129/2010 Z.z., keďže by hodnota RPMN nebola vypočítaná podľa zákona č. 129/2010 Z.z. Podľa žalovaného ohľadom uvedenia konečnej splatnosti úveru, zmluva má aj túto náležitosť. Zmluva je totiž tvorená nie len ustanoveniami nachádzajúcimi sa v listine označenej ako žiadosť o poskytnutie úveru, ale aj zmluvnými dojednaniami, ktoré sú súčasťou zmluvy. V nich sa v bode 4.5 uvádza, že deň splatnosti poslednej splátky úveru je dňom konečnej splatnosti úveru, pričom deň splatnosti poslednej splátky úveru je uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Preto i tieto náležitosti sú riadne uvedené. Poukázal na potrebu eurokonformného výkladu vo svetle rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C- 42/2015 a na to, že bezúročnosť úveru môže spôsobiť len absencia takej náležitosti, ktorej neuvedenie je spôsobilé objektívne spochybniť rozsah záväzku spotrebiteľa. Podľa žalovaného splátky nemusia byť rozčlenené na istinu, úroky a poplatky. K dohode o poskytnutí služby uviedol, že táto je samostatným právnym úkonom, ktorého vznik nie je podmienkou pre vznik zmluvy o úvere a má povahu individuálneho dojednania. Rovnako poprel tvrdenia o tom, že by nebola riadne uvedená výška úveru, keďže suma úveru vo výške 1.170,- eur bola v prospech žalobkyne poskytnutá tak, že časť z tejto sumy bola súčasťou vzájomného vysporiadania pohľadávok a časť bola vyplatená v prospech žalobkyne. Poskytnutím úveru sa rozumie nielen vyplatenie úverových prostriedkov, ale aj každá zákonom uznaná forma splnenia záväzku, a teda aj započítanie. Poskytnutím úveru sa teda rozumie úkon, ktorým sa splní záväzok poskytovateľa úveru uvoľniť peňažné prostriedky spôsobom a vo forme dohodnutej medzi stranami. Dohoda o poskytovaní služby je samostatne podpisovaná, a teda dlžník podpisom úverovej zmluvy automaticky neuzatvára aj dohodu o poskytovaní služieb, táto je aj rozlíšená od ostatného obsahu zmluvy. Poprel tiež, že by odplata nebola primeraná, žalobkyňa porovnáva údaje iných poskytovateľov úverov za iných podmienok, pričom zákonodarca v čase uzavretia zmluvy reguloval celkovú odplatu v súvislosti so spotrebiteľským úverom, nielen jeho jednu zložku - úrokovú sadzbu, porovnávanie s úrokmi bánk je nenáležité, keďže banka si v danom období účtovala zisk aj za vedenie úverového účtu, spracovanie platieb, čiže úrok pre ňu nebol jediný výnos za požičanie peňazí. Obvyklá odplata bola pritom 45,60%, a táto nebola podstatne prevýšená, keďže za podstatné prevýšenie sa považuje prevýšenie o viac ako 25-27%. Primeranosť treba posudzovať nielen vo vzťahu k bankám, ale k celému finančnému trhu ako takému.
4. V replike žalobkyňa doplnila svoju argumentáciu tak, že zmluva vzniká na základe návrhu na uzavretie zmluvy a jeho prijatia, pričom len ak tieto zodpovedajú náležitostiam vyžadovaným zákonom a skutočnej vôli konajúcich osôb, dochádza k platnému uzavretiu zmluvy. Podstatnou náležitosťou zmluvy je aj dohoda o výške RPMN, nie však v zmysle vyjednávania o jej výške, ale v zmysle akceptácie RPMN ako takej, ktorá bola určená v zmysle zákonných pravidiel jej určenia, ktoré vychádzajú z iných konsenzuálne dohodnutých parametrov úveru. Výška RPMN je iná v návrhu a iná v akceptácii, pričom je jedno, či zmena je pre spotrebiteľa výhodná alebo nie. Dojednanie o RPMN nie je platné zmluvné dojednanie, keďže chýba bezvýhradná akceptácia návrhu a k zmluvnému konsenzu ohľadom neho nedošlo. Neplatné dojednanie RPMN predstavuje jeho absenciu v zmluve. Žalovaný nemôže tvrdiť, že uviedol termín konečnej splatnosti úveru, keď zmluva neobsahovala ani len rubriku s pojmom
termín konečnej splatnosti úveru, účelové je tvrdenie, že túto náležitosť žalovaný uviedol v oznámení veriteľa o schválení úveru, ktoré netvorí súčasť zmluvy. Žalobkyňa trvala na to, že v zmluve musí byť rozlíšená splátka na istinu, úroky a poplatky, pričom pokiaľ sa žalovaný dovoláva znenia smernice, táto nie je priamo aplikovateľná na jednotlivcov. Podľa žalobkyne nie je legitímne započítanie pohľadávky z úveru voči pohľadávke z dohody o poskytnutí služby, čo je v rozpore s ochranou spotrebiteľa. Žalovaný strhol žalobkyni z úveru poplatok za to, že si snáď v budúcnosti požiada o odklad splátok, a to za splnenia ďalších podmienok. Spotrebiteľ má platiť za to, čo mu nie je dodané, a to navyše za neadekvátny poplatok. Pokiaľ je dohoda o poskytnutí služby neprijateľná zmluvná podmienka, potom ani započítanie nemôže obstáť, nemožno totiž započítať fiktívnu pohľadávku z neplatného právneho úkonu voči existujúcej pohľadávke z úveru. Žalobkyňa dohodu nemala možnosť odmietnuť a nepodpísať, nakoľko zmluva možnosť tejto voľby ani neposkytovala, dohoda bola súčasť hlavnej formulárovej zmluvy. Uviedla tiež, že nemôže byť RPMN nikdy nižšia než je výška úrokovej sadzby, pretože ak množina RPMN je tvorená podmnožinou úroku, tak logicky podmnožina nemôže byť nikdy vyššia ako je množina, maximálne tak rovná, ak ostatné podmnožiny sa rovnajú nule. Takisto podľa žalobkyne nie je možné, aby sa do odplaty obvykle požadovanej na finančnom trhu zahrňovali aj údaje od subjektov finančného trhu, ktoré poskytujú neprimerané až úžernícke úroky. Úroky považuje za úžernícke, ustálený a akceptovateľný odklon je max 20%, v prejednávanej veci je odklon od priemernej sadzby neakceptovateľne vysoký.
5 V duplike žalovaný zdôraznil, že pokiaľ sa v bode 5 žiadosti uvádza že ide o údaj o predpokladanej RPMN, nejde o synonymum s pojmom RPMN za úver. Oznámenie o schválení úveru dlžníkovi predstavuje dokument, ktorý ma informatívnu povahu a je už iba potvrdením dojednaných náležitostí zmluvy, cieľom tejto písomnosti je zhrnutie zmluvných údajov, kde je uvedený aj termín konečnej splatnosti, a tento bol vymedzený zrozumiteľným spôsobom. Žalobkyňa podľa žalovaného nepredložila dôkaz, z ktorého by vyplynulo, že výpočet RPMN je nesprávny. Odplata na finančnom trhu pripúšťala výšku RPMN dohodnutú v zmluve, pričom bolo vecou zákonodarcu a nie žalovaného, aby sa vysporiadal s tým, že obvyklá odplata na finančnom trhu nemá obsahovať neprimerané až úžernícke úroky niektorých subjektov na trhu. Poprel absenciu osobitnej podpisovej doložky na dohode o poskytnutí služby.
6. Súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa strany sporu nedostavili. Obe strany sporu písomne ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasili, aby súd vec prejednal v ich neprítomnosti. Súd preto pojednával v neprítomnosti žalobkyne a žalovaného.
7. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
8. Z písomnosti označenej ako ,,Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere“ (žiadosť/zmluva) č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako mal súd preukázané, že žalobkyňou v žiadosti je uvádzaný žiadaný úver vo výške 1.170,- eur, ktorý by bola povinná splatiť v 42 mesačných splátkach splatných k 12. dňu v mesiaci vo výške 62,69 eur s celkovou čiastkou k zaplateniu 2.632,98 eur, pri RPMN 70,02 % a úroku 70,02 % ročne, priemernej hodnote RPMN 45,60 %. Podľa žalovaného v časti „údaj o schválenom revolvingovom úvere“ sa úver poskytol vo výške 1.170,- eur, ktorý bola žalobkyňa povinná splatiť v 42 mesačných splátkach platných k 12.dňu v mesiaci vo výške 62,69 eur s celkovou čiastkou k zaplateniu 2.632,98 eur, pri RPMN 65,03 % a úroku 70,02 % ročne, priemernej hodnote RPMN 45,60 %. Žiadosť podpísala žalobkyňa dňa 11.09.2012 a žalovaný ju potvrdil dňa 14.09.2012. Následným oznámením veriteľa zo dňa 14.09.2012 o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere boli stanovené údaje o výške úveru 1.170,- eur, ďalej splatnosť úveru 42 mesačných splátok, výška splátky 62,29 eur, dátum splatnosti prvej splátky od 12.11.2012 do splatnosti poslednej splátky 12.04.2016, splatnosť mesačných splátok k 12.dňu v mesiaci. Ročná úroková sadzba úveru 70,02 %, RPMN 65,03% a priemerná hodnota RPMN bola 45,60%. Žalovaný predložil aj formulár pre štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere podpísaný žalobkyňou dňa 11.09.2012, kde sú zhrnuté všetky parametre úveru vrátane výšky úveru 1.170,- eur, úrokovej sadzby 70,02% a RPMN 70,02%.
9. V bode 8 listiny označenej ako ,,Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere“ (žiadosť/zmluva) č. XXXXXXXXXX nazvanom ako Dohoda o poskytnutí služby je uvedené, že predmetom tejto dohody je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek
splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe žiadosti/ zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 168,17 eur, za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok revolvingu vo výške 87,36 eur v prípade, ak dlžníkovi bude revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu dlžník udeľuje veriteľovi svoj súhlas. Na základe tejto dohody dlžník bol oprávnený, nie však povinný požiadať o odklad splatnosti splátok úveru/revolvingu po splatení prvých troch splátok úveru /revolvingu za podmienky, že je dlhodobo práceneschopný, pričom dlhodobou práceneschopnosťou sa rozumie pracovná neschopnosť začatá najskôr v deň uzavretia tejto dohody a trvajúca dlhšie ako 3 týždne, alebo pokiaľ s ním bol skončený pracovný pomer. Dlžník je povinný toto svoje právo veriteľovi doložiť kópiou lekárskeho potvrdenia, ktoré preukazuje dobu trvania jeho pracovnej neschopnosti alebo kópiou potvrdenia o vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie, alebo výpoveďou, alebo dohodou o skončení pracovného pomeru alebo iného dokumentu, ktorý preukazuje skončenie pracovného pomeru, pričom odo dňa vyhotovenia ktoréhokoľvek z uvedených dokumentov do dňa ich doručenia veriteľovi nesmie uplynúť doba dlhšia ako 2 mesiace. Účinnosť odkladu splácania nastáva okamihom doručenia žiadosti veriteľovi vrátane všetkých príslušných dokladov, ktoré sú potrebné pre naplnenie tohto práva. Dlžník je oprávnený požiadať o odloženie splátok poskytnutého úveru aj v iných prípadoch ako je uvedené vyššie, ale tento odklad splátok je podmienený schválením zo strany veriteľa. Na odloženie splátok v týchto iných prípadoch dlžník nemá právny nárok. Žiadosť musí byť písomná, musí obsahovať meno, priezvisko dlžníka, číslo zmluvy o revolvingovom úvere, počet a označenie splátok úveru /revolvingu, ktorých splatnosť dlžník požaduje odložiť, žiadosť musí byť dlžníkom podpísaná a datovaná. Právo dlžníka na odklad splatnosti splátok úveru /revolvingu podľa splátkového kalendára v jednotlivom prípade zaniká, pokiaľ bude žiadosť vrátane príslušných dokladov dokazujúcich toto právo dlžníka doručená veriteľovi v deň nasledujúcom po dni, v ktorom omeškanie dlžníka s úhradou akejkoľvek splátky úveru /revolvingu dosiahlo 30 dní. V zmysle bodu 8.4 odplata za poskytnutú službu je splatná dňom uzavretia tejto dohody a veriteľ s dlžníkom sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok, a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie tejto odplaty.
10. Z karty klienta evidovanej na meno žalobkyne k zmluve č. XXXXXXXXXX vyplýva, že žalobkyňa uhradila celkovo sumu vo výške 2.633,32 eur
11. Z listiny predloženej žalovaným „príklad výpočtu RPMN XXXXXXXXXX vyplýva, že RPMN bola žalovaným vypočítaná podľa vzorca na 65,03%. Žalobkyňa súdu predložila výpočet RPMN podľa internetovej finančnej kalkulačky RPMN s tým, že výška ňou vypočítanej RPMN činí 92,98%.
12. Žalobkyňa žiadala a žalobca jej schválil (okrem klasického splátkového úveru v sume 1.170,- eur, ktorý mala splatiť v 42 mesačných splátkach) aj revolvingový úver v zmysle bodu 4 zmluvných podmienok, avšak zo skutkového vymedzenia žaloby vyplýva, že z titulu tohto úveru nie je uplatnené v tomto konaní žiadne plnenie, a preto sa skúmaním tejto časti zmluvy súd nezaoberal.
13. Zákonné ustanovenia:
Podľa § 52 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa ustanovenia § 2 písmeno a/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania
Podľa ustanovenia § 2 písmeno b/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
Podľa ustanovenia § 2 písmeno d/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r)výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20111201.html> a podmienky ich uplatnenia, t)právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20111201.html>, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20111201.html>, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20111201.html>, y)priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201.html> za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou
hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a)zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201.html> a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201.html>, r) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201.html> a y) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20111201.html> a § 10 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20111201.html>, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
14. V konaní nebolo sporné, že žalovaný ako veriteľ so žalobkyňou ako dlžníkom uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver. Žalobkyňa zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania alebo povolania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi stranami sporu je vzťahom občianskoprávnym a na predmetnú zmluvu sa hľadí ako na spotrebiteľskú zmluvu.
15. V konaní bolo sporným to, či uvedená zmluva o úvere má alebo nemá všetky náležitosti vyžadované § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a či sa v dôsledku ich prípadnej absencie považuje úver podľa § 11 tohto zákona za bezúročný a bez poplatkov. V súvislosti s náležitosťou podľa § 9 ods. 2 písm. k) cit. zákona, a to výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, vo vzťahu ku ktorej žalobkyňa tvrdila, že nebola správne v zmluve uvedená, nakoľko nebolo uvedené rozlíšenie splátky na istinu, úroky a poplatky, súd poukazuje na najnovšie rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018. V ňom bolo konštatované, že ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej - ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky. Najvyšší súd SR tak konštatoval, že uvedené ustanovenie zákona treba vykladať eurokonformne s poukazom na výklad podaný v rozsudku Súdneho dvora EÚ
vo veci C - 42/15 z 09.11.2016. Žalobkyňou vytýkaný nedostatok preto nespôsobuje bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru. 16. Súd preto skúmal, či v zmluve prípade neabsentuje iná zo zákonom stanovených náležitostí. Súd pritom dospel k záveru, že zmluva neobsahuje povinnú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f/ cit. zákona, a to vymedzenie konečnej splatnosti. Zo zmluvy vyplýva iba to, že splátky sú splatné k 12.dňu v mesiaci. Zo zmluvy však nie je vôbec zrejmé, počnúc ktorým mesiacom je dlžník povinný začať splátky splácať, či prvá splátka má byť uhradená už v mesiaci poskytnutia úveru, alebo až v nasledujúci mesiac a nie je možné ani len vyvodiť, dokedy má dlžník splátky splácať, teda kedy je splatná posledná mesačná splátka. Konečnú splatnosť nie je možné zo zmluvy ustáliť ani odpočtom dní či mesiacov, nakoľko z predloženej zmluvy nie je jasné, odkedy má byť 42 mesiacov, počas ktorých sú splatné splátky úveru, počítaných - či od uzavretia zmluvy, resp. až mesiaca nasledujúceho po uzavretí zmluvy, alebo od okamihu čerpania úveru, alebo či sa 42 mesiacov viaže na inú skutočnosť. Absencia tejto náležitosti má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. 17. Okrem toho súd konštatuje, že v žiadosti žalobkyne o poskytnutie úveru (bod 5 zmluvy) je uvedená hodnota RPMN v sadzbe 70,02 %, pričom táto žiadosť žalobkyne sa považuje za písomný návrh na uzatvorenie zmluvy, a to podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Následne žalovaný úver schválil, ale v časti údaju o RPMN uviedol inú sadzbu (65,03 %), a teda možno konštatovať, že čo sa týka povinnej náležitosti - uvedenia RPMN, vzhľadom na to, že žalovaný uviedol inú, než žalobkyňou uvádzanú hodnotu RPMN, nedošlo k ustáleniu tohto parametra úveru, a teda medzi účastníkmi zmluvy nebola riadnym spôsobom ani v zmluve písomne zakotvená hodnota RPMN. Schválenie úveru žalovaným (bod 6 zmluvy) totiž predstavuje v časti údaja o RPMN prijatie návrhu, ktoré obsahuje zmeny ( § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Takéto prijatie návrhu so zmenou v časti RPMN je podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka odmietnutím návrhu, pretože podľa tohto ustanovenia prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Tým, že žalovaný síce schválil úver, ale so zmenenou hodnotou RPMN, takéto schválenie so zmenou je odmietnutím návrhu žalobkyne v časti RPMN a považuje sa za nový návrh, ktorý opätovne vyžaduje schválenie zo strany dlžníka - žalobkyne. Keďže však k takémuto schváleniu zmenenej hodnoty RPMN zo strany žalobkyne už následne písomne nedošlo, nemožno hovoriť o tom, že by si boli strany písomne v zmluve jednoznačne ustálili a zakotvili RPMN, a teda súd uzavrel, že tento údaj predložená zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala. Keďže teda v zmluve nebola riadne písomne dohodnutá výška RPMN úveru, treba konštatovať, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala ani túto povinnú náležitosť zmluvy vyžadovanú v § 9 ods. 2 písm. j/ zák.č. 129/2010 Z.z., čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a/ zák.č. 129/2010 Z.z. Absencia údaju o RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere pritom spôsobuje bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru aj za použitia výkladu podaného v rozhodnutí Súdneho dvora EÚ sp.zn. C -42/15 z 09.11.2016, ktorý sa týkal výkladu smernice 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere. Podľa neho neuvedenie, resp. nesprávne uvedenie výšky RPMN spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, pretože súd konštatoval to, že porušenie povinnosti veriteľa, ktorá má podstatný význam v kontexte smernice 2008/48, môže byť sankcionované podľa vnútroštátnej právnej úpravy zánikom nároku tohto veriteľa na úroky a poplatky. Takýto podstatný význam má povinnosť uviesť v zmluve o úvere najmä náležitosti, ako je ročná percentuálna miera nákladov, resp. bezúročnosť a bezpoplatkovosť by spôsobila absencia takej náležitosti, ktorá svojou povahou môže mať vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku. 18. Podľa názoru súdu nepostačuje ak by tieto údaje boli prípadne uvedené len v dodatočne žalovaným vyhotovenom oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi tak, ako to uvádza žalovaný. Oznámenie je dlžníkom odosielané až po vyplnení a podpísaní žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere. Aj z obsahu tohto oznámenia je celkom zrejmé, že pokiaľ je žiadosť/ zmluva o revolvingovom úvere žalobkyňou podpísaná dňa 11.09.2012 a oznámenie je datované dňom 14.09.2012, oznámenie bolo vyhotovené až po tom, čo žalobkyňa podpísala žiadosť/zmluvu o revolvingovom úvere a oznámenie až následne malo byť žalobkyni doručené, a to už s údajmi o úvere, ktoré ňou podpísaná žiadosť/zmluva o revolvingovom úvere neobsahovala (tu už je napríklad uvedená aj konečná splatnosť úveru). Okrem toho aj z čl. 2.2 zmluvných dojednaní žalovaného možno vyvodiť, že toto oznámenie žalovaný posiela dlžníkom dodatočne až po predchádzajúcom vyplnení a podpísaní žiadosti/zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník sa teda dozvie niektoré z podstatných povinných náležitostí zmluvy o úvere až po tom, čo z jeho strany dôjde k podpisu listiny označenej ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere, pričom zákon vyžaduje, aby
už pri podpise zmluvy boli zmluvnými stranami dohodnuté a ustálené všetky povinné náležitosti zmluvy, čo v tomto prípade nebolo dodržané. Dlžník sa nemôže dozvedieť niektoré z parametrov úveru až po podpise zmluvy, tieto mu musia byť známe už pri podpise zmluvy, a to preto, aby sa mohol objektívne rozhodnúť, či využije služby žalovaného alebo iného poskytovateľa úverov. Nie je preto prípustné, aby dlžníkovi akákoľvek náležitosť zmluvy, ktorú zákon vyžaduje, aby bola známa už pri uzatvorení zmluvu a ktorá má vplyv na jeho rozhodnutie uzavrieť či neuzavrieť zmluvu, bola oznámená až dodatočne, po uzatvorení zmluvy. V takomto prípade sa teda dlžník - spotrebiteľ dozvedá podstatnú náležitosť, ktorá mala byť zakotvená v zmluve, až po uzatvorení zmluvy, avšak nemá viac možnosť ani prípadne prehodnotiť svoje rozhodnutie uzatvoriť alebo neuzatvoriť zmluvu. 19. Rovnako tak nie je postačujúce, aby akékoľvek náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere boli zakotvené len v zmluvných podmienkach, na ktoré odkazuje žalovaný, ktoré majú charakter všeobecných obchodných podmienok. Všeobecné obchodné (zmluvné) podmienky majú slúžiť len bližšiemu vysvetleniu, konkretizácii náležitostí uvedených priamo v zmluve, ako aj k tomu, aby nebolo potrebné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Každá zákonom vyžadovaná náležitosť musí byť dohodnutá priamo v úverovej zmluve tak, aby bol spotrebiteľ preukázateľne a zreteľne informovaný o všetkých parametroch úveru (vrátane konečnej splatnosti úveru). Naviac, pokiaľ by aj bolo v zmluvných podmienkach uvedené, že konečnou splatnosťou úveru je splatnosť poslednej splátky úveru (ako to tvrdí žalovaný), potom takáto definícia konečnej splatnosti úveru je úplne bez výpovednej hodnoty. Je úplne logické, že konečná splatnosť úveru musí pripadnúť len na deň splatnosti poslednej splátky úveru a nie na žiadny iný skorší ani neskorší deň, pričom však ani z tejto definície by nebolo možné dovodiť, kedy konkrétne konečná splatnosť má nastať, resp. ani z nej nevyplývajú žiadne bližšie informácie, na základe ktorých by sa dlžník mohol čo i len odpočtom dní a mesiacov k termínu konečnej splatnosti úveru dopátrať. 20. Tiež sa súd nestotožnil s argumentáciou žalovaného ohľadom riadneho uvedenia RPMN v zmluve, túto argumentáciu súd považuje za účelovú. Výška RPMN nepochybne musí byť riadne určená a predostretá spotrebiteľovi najneskôr v čase, kedy vstupuje do zmluvného vzťahu. V opačnom prípade by sa minulo účinku ustanovenie § 9 ods. 2 zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v rozhodnom čase, ktorého cieľom bolo zabezpečiť, aby bol spotrebiteľ v potrebnom rozsahu informovaný o základných skutočnostiach týkajúcich sa zmluvného vzťahu už v čase jeho vzniku. Údaj o RPMN nech aj je výsledkom výpočtu vzorcom preto nemôže byť zmenený jednostranným úkonom zo strany žalovaného. Žalovanému nič nebránilo, aby svoj nový návrh ohľadom RPMN predostrel žalobkyni za účelom písomného vyjadrenia súhlasu žalobkyne s takýmto novým návrhom. Podľa názoru súdu zmluva neobsahuje riadne a pre spotrebiteľa jednoznačné uvedenie údaju o RPMN, keďže obsahuje pre laika čítajúceho túto zmluvu dve rôzne hodnoty RPMN a za takejto situácie nemožno mať za to, že by zmluva riadny a jednoznačný konečný údaj o RPMN obsahovala, hoci je nespochybniteľné, že údaj o RPMN má byť v zmluve uvedený spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti v čase uzatvárania zmluvy zmluvnými stranami, a to z dôvodu predovšetkým právnej istoty spotrebiteľa, ktorý s prihliadnutím aj na tento údaj má možnosť rozhodnúť sa, či zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavrie, alebo takúto zmluvu neuzavrie. Okrem toho, súd sa oboznámil aj s formulárom o štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere ( čl. 23), kde žalovaný ako veriteľ zhrnul všetky parametre poskytovaného úveru. Tento formulár teda slúži k tomu, aby mal spotrebiteľ prehľad v tom, za akých podmienok sa úver poskytuje. V tejto listine je pritom uvedená hodnota RPMN vo výške 70,02%, čo je v rozpore s konečnou veriteľom určenou hodnotou RPMN (65,02%), a teda aj v kontexte tejto listiny potom je uvedenie RPMN pred dlžníka zmätočné, keď i formulár uvádza hodnotu RPMN, ktorá v dôsledku následnej jednostrannej zmeny zo strany veriteľa ani neplatí. 21.Odhliadnuc aj od týchto okolností, súd konštatuje, že aj keby vzal ako výslednú RPMN tú, ktorá je uvedená v bode 6 zmluvy (aj v oznámení o schválení úveru), teda vo výške 65,03%, táto logicky nemôže byť vypočítaná správne, čo má v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov za následok ako keby RPMN nebola uvedená. Ak RPMN vyjadruje náklady, ktoré vzniknú spotrebiteľovi v súvislosti s poskytnutím úveru, medzi ktoré patrí aj zmluvný úrok reprezentujúci výšku odplaty za poskytnutie úveru, možno logickým výkladom dospieť k záveru, že údaj o RPMN (celkové náklady) nemôže byť nižší, ako zmluvný úrok reprezentujúci výšku odplaty za poskytnutie úveru, ku ktorému je nutné pripočítať aj ďalšie náklady spotrebiteľa spojené s poskytnutím úveru. V danom prípade v zmluve o revolvingovom úvere je RPMN úveru vo výške 65,03 % a ročná úroková sadzba úveru 70,02 %, čo je v logickom rozpore s týmto výkladom. 22. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd vyhodnotil úver z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 11 ods. 1 písm. a/ cit. zákona za úver bezúročný a bez poplatkov.
23. Súd sa ďalej vysporiadal aj s dohodou o poskytnutí služby, ktorá je obsiahnutá v samotnej úverovej zmluve, keďže posúdenie jej platnosti je potrebné pre posúdenie dôvodnosti nároku. Podľa názoru súdu je táto dohoda neplatná z dôvodu, že táto dohoda už v samom počiatku zhoršuje zmluvné postavenie spotrebiteľa, nakoľko sa týmto od neho požaduje už na začiatku zmluvného vzťahu uhradiť formou zápočtu oproti sume dohodnutého úveru poplatok za poskytnutie možnosti odkladu splatnosti maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, pričom tento poplatok je stanovený v striktnej výške (bez ohľadu na to, či vôbec k odkladu splatnosti počas zmluvného vzťahu dôjde aspoň u jednej splátky), jeho výška je neprimeraná i hodnote súčtu troch prípadne čo do splatnosti odložených splátok podľa zmluvy ( 3 splátky po 62,69 eur činia 188,07 eur, pričom odplata za samotný odklad je 168,17 eur, čo je takmer toľko, koľko je súčet všetkých troch odložených splátok). V neprospech spotrebiteľa je i to, že odplata za túto službu je platená vopred zápočtom oproti sume úveru, teda nie až po skutočnom poskytnutí takej služby, pričom o sumu tohto poplatku sa znižuje skutočná výška poskytnutého úveru, avšak spotrebiteľ by musel (v prípade, že by zmluva mala všetky náležitosti a úver by teda nebol bez poplatkov a bezúročný) uhrádzať úroky z úveru i z tej časti úveru, ktorá mu reálne poskytnutá nebola, ale bola priamo započítaná na uvedený poplatok. Ak veriteľ umožňuje dlžníkovi prípadný odklad splátky úveru, nie je dôvod na to, aby uvedené riešil kvázi samostatnou zmluvou, zapracovanou do textu samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Niet dôvodu, aby takáto dohoda bola zapracúvaná do formuláru zmluvy o spotrebiteľskom úvere paušálne vopred (ako je to súdu známe z jeho činnosti, že táto dohoda sa uzatvára v totožnom znení vo viacerých opakujúcich sa prípadoch), keď je možné si dohodnúť túto službu aj osobitne len s tým, kto skutočne o ňu požiada. Takto spotrebiteľ dopredu platí za niečo, čo ani využiť nikdy nemá v úmysle. Zakomponovaním uvedenej dohody do vopred predtlačeného formulára zmluvy pripraveného veriteľom si však dlžník - spotrebiteľ nepochybne zhoršuje svoje zmluvné postavenie a vzdáva sa práva na vyplatenie celej dojednanej sumy úverových prostriedkov, a to formou vopred vyplatenej odplaty za službu, ktorú nemusí využiť. Pri dohode sú síce samostatné podpisy, ale je otázne, do akej miery bola žalobkyňa informovaná o následkoch podpísania tejto dohody (krátenie úverových prostriedkov). Uvedenú dohodu súd vyhodnotil na základe vyššie uvedeného ako neprijateľnú zmluvnú podmienku (§ 53 ods. 1 OZ) a teda podmienku neplatnú (§ 53 ods. 5 OZ), pričom ju nepovažoval za individuálne dojednanú. Už len jej samotné zakotvenie v rámci formulárovej zmluvy do súvislého textu nevyvoláva žiadne pochybnosti o tom, že nejde zo strany spotrebiteľa o osobitne vyjednanú zmluvnú podmienku. Žalovaný nepreukázal, že v danom prípade išlo o zmluvnú podmienku, ktorú si vymienila, výslovne vyžiadala žalobkyňa, resp. že žalobkyňa mala možnosť výberu, či predmetnú dohodu podpíše, alebo nepodpíše, ak chcela, aby jej bol zo strany žalovaného poskytnutý úver v žiadanej výške za dojednaných podmienok. Zámerom dlžníka požadujúceho úver nepochybne nie je uzavrieť úverovú zmluvu s veriteľom a súčasne pritom súhlasiť so službou, ktorá mu hneď (v dôsledku zápočtu) poníži úver, o ktorý žiada. 24. Súd súčasne konštatuje, že zmluvná podmienka v bode 8.1 v znení „predmetom tejto dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe žiadosti zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 367,44 Eur“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.“ Za neprijateľnú zmluvnú podmienku ju určil Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 10C/291/2014-36 zo dňa 05.12.2014,ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 15Co/70/2015 zo dňa 27.05.2015. 25. Zmluvná podmienka, ktorá bola takto vyhlásená za neprijateľnú, je zmluvnou podmienkou s rovnakým znením, významom a obsahom ako zmluvná podmienka uvedená v bode 8.1 zmluvy uzatvorenej so žalobkyňou. Táto zmluvná podmienka bola teda už právoplatne judikovaná ako neprijateľná zmluvná podmienka a podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, dodávateľ ani jeho právny nástupca nesmie používať túto podmienku alebo podmienku s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Účelom takejto právnej úpravy je, aby aj ostatní spotrebitelia boli chránení pred takým konaním dodávateľa, v dôsledku ktorého by mohla vzniknúť nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Je nelogické, aby súd opakovane uvádzal vo výroku rozhodnutia neprijateľnosť zmluvného dojednania uvedeného v tej istej formulárovej zmluve, ktoré dojednanie už bolo právoplatne súdom určené ako neprijateľná zmluvná podmienka. Žalovaný sa mal zdržať jej používania v zmluvách, čo ale nedržal, hoci mu takýto príkaz ukladá zákon, a preto súd aj s poukazom na túto skutočnosť a vzhľadom na to, že totožná zmluvná podmienka bola už vyhlásená za neplatnú pre jej neprijateľnosť (z dôvodov, s ktorými sa súd tiež stotožnil), súd rovnako konštatuje, že táto podmienka musí byť považovanú za neplatnú i v tomto konaní.
26. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené žalobkyňa bola povinná zaplatiť len čistú istinu bez úrokov a poplatkov a všetko ostatné, čo nad rámec istiny plnila, je plnením, na ktoré od počiatku žalovaný nárok nemal, nakoľko sa na uvedenú úverovú zmluvu vzťahuje fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Súd konštatuje, že bezúročnosť a bezpoplatkovosť nemusí byť konštatovaná samostatným rozsudkom v súdnom konaní, ale pre účely žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia splnenie podmienok na aplikáciu zákonnej fikcie bezúročnosti a bezpoplatkvosti úveru vyhodnocuje prejudiciálne. Fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru sa pritom uplatní od uzatvorenia zmluvy, čiže nárok na úroky a poplatky žalovaný nemal od počiatku. Aj plnenie, ktoré žalovaný získal od žalobkyne na základe zmluvy o poskytovaní služby titulom „odmeny “ za službu, nebola vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie neprijateľnosti takejto podmienky žalobkyňa povinná platiť, a pokiaľ ho plnila, ide o plnenie z neplatného právneho úkonu.
27. Výška bezdôvodného obohatenia bola potom vypočítaná nasledovne:
- žalobkyni poskytnutý úver 1.170,- eur - odmena z dohody za poskytnutie služby 168,17 eur - úhrady (podľa karty klienta) 2.633,32 eur : rozdiel, o ktorý bola istina úveru preplatená, predstavuje 1.631,49 eur, pričom uplatnený bol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia len vo výške 1.631,15 eur.
28.Žalovaný nerozporoval žalobkyňou vykonanú výšku úhrad, a tieto sa teda považovali v konaní za nesporné. Navyše, výška úhrad vyplynula z karty klienta. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný žalovanú sumu 1.631,15 eur čo i len čiastočne žalobkyni uhradil, súd žalobe ako skutkovo a právnej dôvodnej v tejto časti vyhovel. Vzhľadom na to, že nárok na úroky a poplatky vôbec nevznikol pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, bolo nadbytočné sa zaoberať primeranosťou výšky úrokov.
29. Úroky z omeškania boli uplatnené zo žalovanej sumy vo výške 5% ročne od 26.07.2016 (ako odo dňa po vykonaní poslednej úhrady žalobkyne) až do zaplatenia. S takýmto začiatkom určenia omeškania dlžníka sa však súd nestotožnil, podľa názoru súdu dňa 26.07.2016 nebol žalovaný ešte v omeškaní s vydaním bezdôvodného obohatenia. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je nárokom, kde by si boli strany dohodli, resp. kde by bola inak určená splatnosť, preto treba splatnosť a okamih omeškania posudzovať v kontexte § 563 Občianskeho zákonníka. V prejednávanej veci nebola doba splnenia (splatnosť) náhrady škody dohovorená (ani výslovne, ani mlčky) žalobkyňou a žalovaným, ďalej nevyplýva ani z povahy záväzku a ani ju neustanovuje právny predpis, ani rozhodnutie súdu. V takom prípade má právo určiť čas splnenia dlhu veriteľ, teda žalobkyňa. Potom podľa § 563 Občianskeho zákonníka len čo veriteľ požiada dlžníka o plnenie, dlžník je povinný dlh splniť nasledujúci deň po oznámení, ktoré obsahuje výzvu (upomienku) na plnenie. V konaní však nebolo preukázané, že by žalobkyňa takúto výzvu pred podaním žaloby žalovanému adresovala. Oznámenie veriteľa sa však môže uskutočniť i podaním žaloby. Ak veriteľ namiesto výzvy (jej adresovanie žalovanému v konaní nevyšlo najavo) podá žalobu na plnenie, považuje sa za deň oznámenia dlžníkovi ten deň, kedy mu bola doručená žaloba veriteľa. V takom prípade je dlžník povinný plniť nasledujúci deň. Žaloba bola žalovanému doručená dňa 23.05.2018, v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu na druhý deň, teda dňa 24.05.2018, a pokiaľ tak žalovaný neučinil, dňa 25.05.2018 sa dostal do omeškania. Preto súd mohol úroky z dlžnej sumy priznať žalobkyni až od 25.05.2018. K tomuto dňu úroky z omeškania podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. predstavovali 5% ročne (súčet základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky - 0% + 5%), a preto bolo možné žalobkyni priznať úroky z omeškania najviac v tejto výške, keďže takto stanovenú hranicu prekročiť nemožno. Vo zvyšku žiadaných úrokov z omeškania súd z vyššie uvedených dôvodov žalobu zamietol.
30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
31. V prejednávanej veci žalobkyňa sa domáhala celkovo priznania sumy 1.631,15 eur a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu vyhlásenia rozsudku na sumu 176,96 eur, a teda 100%ným úspechom žalobkyne by bolo priznanie sumy 1.808,11 eur. Žalobkyňa bola len čiastočne úspešná, keď jej súd priznal sumu 1.631,15 eur a úroky z omeškania podľa výroku rozsudku vyčíslené ku dňu vyhlásenia rozsudku na sumu 27,70 eur, a teda úspech žalobkyne predstavuje priznanie sumy 1.658,85 eur. Úspech žalobkyne predstavuje 91,74%, úspech žalovaného je 8,26%. V prejednávanej veci bola úspešnejšia žalobkyňa, ktorej čistý úspech (úspech - neúspech) predstavuje 83,48%, a teda v tomto rozsahu má
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.