Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/120/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I pred samosudkyňou JUDr. Annou Kašajovou v spore žalobcu: ŠTART, spol. s.r.o., so sídlom Mukačevská 59, Prešov, IČO: 31 693 504, zastúpený JUDr. Tibor Šafárik, advokát, Štúrova 20, 040 01 Košice proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o zaplatenie 810 000 Eur s príslušenstvo, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 15.04.2015 sa žalobca domáhal proti žalovanému v 1. rade - Ministerstvu spravodlivosti SR a v 2. rade - C.. A. F., aby spoločne a nerozdielne mu nahradili sumu vo výške 810.000 Eur s 5,5% úrokom z omeškania a náhradu trov konania. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že je subjektom zameraným na televýchovu a šport. V minulosti pre svoje potreby postavil s čiastočným spolufinancovaním iných subjektov športovú halu. Po spoločenských zmenách sa na základe príslušných predpisov „mapoval“ nehnuteľný majetok telovýchovných jednôt, ku ktorým vtedy patril žalobca. Čo v minulosti nebolo dôležité a ako také mierne zanedbané, vyvolalo súdny spor. Druhou stranou bol Slovenský zväz telesnej kultúry (SZTK), ktorý sa snažil nehnuteľnosť získať. V období, kedy bol podľa vtedajších rozsudkov vlastníkom športovej haly na G. XX SZTK, začala za málo prehľadných okolností séria prevodov na iné subjekty. Žalobca sa obrátil na Ústavný súd. Ten nálezom skonštatoval porušenie jeho základných práv. Po vrátení veci na ďalšie konanie vyslovil Ústavný súd názor, ktorý vyznel v prospech žalobcu. Po právnej stránke to znamenalo, že SZTK previedol na iného vec, ktorá mu nepatrila. Na základe časovej postupnosti všetkých úkonov skupiny, stojacej v opozícii voči žalobcovi, možno bez akejkoľvek pochybnosti vysloviť názor, že pri zneužití prechodného obdobia po náleze ÚS SR, kedy žalobca nemal de iure aktívnu legitimáciu na všetky potrebné právne kroky, sa dá vydedukovať rozhodujúci podiel mimoprávnych elementov na ďalšom vývoji veci. Žalobca sa domáha náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Žalobca ďalej uvádza, že z jednou základných zásad exekučného konania je zásada, podľa ktorej oprávnený má byť uspokojený výlučne z majetku povinného. Z pripojenej dokumentácie vyplýva, že prvá námietka bola adresovaná dňa 31.10.2007 C.. I., zasielaná v čase pred nálezom ÚS SR, druhá adresovaná C.. F., však už potom, čo Ústavný súd rozhodol, ako bolo uvedené, prakticky v prospech žalobcu. Návrh na odloženie exekúcie je z 28.01.2008, pričom súd bol povinný zareagovať na poslednú vetu podania, čo napokon aj urobil. Napriek podaniu z 28.01.2008 exekúcia nerušene prebiehala. Dňa 04.04.2008 obdržal súd návrh exekútora na schválenie nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu. O 5 dní, súd nadobudnutie (09.04.2008) schvaľuje. Bez povšimnutia necháva spomínaný návrh, aj vlastnú výzvu, limitovanú 10 dňami. Pritom, ak je k zavŕšeniu tohto spôsobu exekúcie podľa § 166 ods. 3 Exekučného poriadku povinné schválenie súdom, je ešte v tomto štádiu možné exekúciu zastaviť.

Spor po náleze Ústavného súdu SR II ÚS 260/2007 vrátil do štádia, ktorom bola SZTK žalobcom, žiadajúcim určenie vlastníctva k hale v jeho prospech. Oficiálnym vlastníkom a preto v spore žalovaným bol terajší žalobca. Tento stav bol povinný akceptovať nielen exekútor, ale predovšetkým dohliadajúci súd. Namiesto toho protizákonne a najmä celkom zámerne doviedli exekúciu až k § 61 Exekučného poriadku. Za nehnuteľnosť bolo v rámci dražby zaplatené 6.800 000 Sk. Pre potreby tohto konania možno tento obnos považovať za realite nezodpovedajúci. Jeho výška bola určovaná, či skôr dohodnutá aktérmi dražby a to napriek znaleckému posudku. Hala stojí oveľa viac. Nejde o náhradu podľa § 443 OZ, prichádza do úvahy náhrada skutočnej škody (a ušlého zisku), rozsah ktorej je daný sumou, za akú by bolo možné získať rovnaký a tiež rovnako lokalizovaný objekt. Žalobca predbežne požaduje 800 000 Eur s tým, že konečnú sumu určí súdom stanovený znalec. Rovnako tak výška ušlého zisku za čas, po ktorý bolo jej užívanie znemožnené. Kapitalizovaný príjem z tohto titulu odhadol minimálne na 10.000 Eur. S poukazom na uvedené žalobca požaduje, aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy vo výške 810 000 Eur s príslušenstvom.

2. Podaním doručeným súdu dňa 21.09.2015 žalobca na základe uznesenia súdu č.k. 20C/120/2015-58 zo dňa 31.08.2015 súdu oznámil, že žaloba smeruje proti Slovenskej republiky - zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR a žaloba sa opiera po právnej stránke o zákon č. 514/2003 Z.z.

3. Podaním doručeným súdu dňa 30.12.2015 sa žalovaný v 2. rade vyjadril k žalobe. Žalovaný v 2. rade uviedol, že v predmetnom spore nie je pasívne vecne legitimovaný. V zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci zodpovedá štát. V danom prípade teda len žalovaný v 1. rade. Skutočnosť, že v zmysle § 21 citovaného zákona má žalovaný v 1. rade možnosť uplatniť si v prípade úhrady škody regresnú náhradu voči orgánu verejnej moci, nezakladá medzi týmito subjektmi pasívnu solidaritu. Žalovaný v 2. rade poukázal na ustálenú judikatúru NSSR, ktorý napr. rozsudkom zo dňa 21.08.2008, sp. zn. 4Cdo 185/2007 jednoznačne vyjadril, že štát ako zodpovedný subjekt nezodpovedá za seba, ale za subjekt, ktorý škodu či nemajetkovú ujmu zapríčinil. Žalovaný v 2. rade taktiež poukázal na skutočnosť, že pri škode vzniknutej pri inej činnosti exekútora podľa § 193 a nasl. Exekučného poriadku sa uplatňuje zodpovednosť za škodu podľa ust. § 33 Exekučného poriadku. Žalovaný v 2. rade ďalej uviedol, že v priebehu exekúcie nedošlo k žiadnemu porušeniu povinnosti mu uloženej Exekučným poriadkom, resp. iným predpisom, ktorý by zakladali jeho nesprávne úradný postup. Namietaný nesprávny úradný postup žalobca uplatnil v priebehu exekučného konania aj formou sťažnosti na Slovenskú komoru exekútorov, pričom táto žiadne jeho pochybenie v rámci vykonávania exekúcii nezistila. K priebehu exekučného konania uviedol, že do dňa schválenia nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu žiaden z účastníkov konania ani žiadna z tretích osôb nevyužili zákonné možnosti, ktoré poskytuje Exekučný poriadok, aby exekúciu zastavili (§57 EP), aby bol výkon exekúcie odložený (§ 56 EP) resp. nebolo uplatnené právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúcia ( § 55 EP). Na základe uvedeného navrhol, aby bola žaloba voči nemu zamietnutá.

4. Podaním doručeným súdu dňa 02.05.2016 sa žalovaný v 1. rade vyjadril k žalobe zo dňa 08.04.2015 v ktorom žalovaný v 1. rade uvádza, že žalobca sa v konaní domáha škody, ktorá mu mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdu, zrejme Okresného súdu Prešov a súdneho exekútora C.. A. I. a súdneho exekútora C.. A. F.. Štát zodpovedá za škodu podľa zákona č. 514/2004 Z.z. za súčasného, t.j. kumulatívneho splnenia zákonných podmienok, ktorými mali byť: - nesprávne úradný postup resp. nezákonné rozhodnutie orgánu štátu (tzv. titul), vznik a existencia škody na strane žalobcu a príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím orgánu štátu ( t.j. právnym titulom). Existencia týchto podmienok musí byť v súdnom konaní preukázaná a nestačí len pravdepodobnostný záver o splnení niektorej z nich. Dôkazné bremeno v tomto smere leží na žalobcovi. Žalovaný v 1. rade poukázal na § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Ďalej žalovaný v 1. rade uviedol, že zákona bližšiu definíciu nesprávneho úradného postupu neobsahuje. Vychádza však z ustálenej judikatúry, môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie, alebo cieľov tejto činnosti. Správnosť úradného postupu treba posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu súdneho exekútora žalovaný v 1. rade uviedol, že v prvom rade je potrebné skúmať, či súdny exekútor porušil v rámci výkonu verejnej moci pravidlá ustanovené právnymi normami upravujúcimi exekučné konanie. K uvedenému by bolo nutné zo strany žalobcu presne špecifikovať ustanovenia zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ktoré mali byť postupom

súdneho exekútora v rámci výkonu exekučnej činnosti porušené. Obdobná špecifikácia v žalobnom návrhu absentuje. Žalovaný v 1. rade poukázal na podanie žalobcu označenom ako „Sťažnosť na postup exekútorov C.. A. I. a C.. A. F.“ zo dňa 31.03.2008. Slovenská komora exekútorov vyrozumela žalobcu podaním zo dňa 05.08.2008 označeným ako „VEC: Oznámenie k sťažnosti č. 213-4345/08“, že sťažnosť žalobcu na uvedených exekútorov posúdila komora ako neopodstatnenú, keď obaja exekútori postupovali pri vykonávaní exekúcii v súlade s ustanoveniami zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. Žalobca neuviedol konkrétne ustanovenia Exekučného poriadku, ktoré by mali zostať súdnym exekútorom nepovšimnuté, z dôvodu, ktorého sa k jeho údajnému pochybeniu nevie vyjadriť. Žalovaný v 1. rade ďalej uviedol, že mu zo žaloby nie je zrejmé v čom konkrétne má resp. mala tkvieť nesprávnosť úradného postupu Okresného súdu Prešov. Konkrétne, ktoré súdne konanie Okresného súdu Prešov a postup súdu v jeho rámci je poznačené nesprávnosťou a z akého dôvodu. Ustanovenia, ktorého právneho predpisu, ktoré mali byť postupom Okresného súdu Prešov v tom - ktorom súdnom konaní porušené. S poukazom na uvedené žalovaný v 1. rade navrhol, aby súd žalobu zamietol. Žalovaný v 1. rade v podaní navrhol, aby súd uložil žalobcovi povinnosť zložiť preddavok na trovy konania v súlade s § 141a Občianskeho súdneho poriadku.

5. Uznesením č.k. 20C/120/2015-98 zo dňa 25.01.2017 súd návrh žalovaného v 1. rade na uloženie povinnosti žalobcovi zložiť preddavok na trovy konania zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.05.2017.

6. Súd v spore vykonal dokazovanie exekučným spisom 6Er/2252/2007, nálezom ÚS SR 493/2013, listom zo dňa 31.10.2007, návrhom na odloženie exekúcie zo dňa 28.01.2008, sťažnosťou na exekútorov zo dňa 31.03.2008, oznámením k sťažnosti č. 213-4345/08 zo dňa 08.08.2008, vyjadrením žalovaného zo dňa 02.05.2016, výsluchom svedka C.. F., vyjadrením právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a ďalším spisovým materiálom výsluchom žalobcu, a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Žalobca sa žalobou domáha náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť exekučným konaním vedenom na Okresnom súde v Prešove pod sp. zn. 6 Er 2252/2007. Nesprávneho úradného postupu sa mal dopustiť exekútor ako aj súd, ktorý vykonával „dohľad“ nad exekúciou formou dražby nehnuteľnosti. Exekútor sa nesprávneho úradného postupu dopustil tým, že napriek upozorneniu z 13.02.2008, napriek vedomosti o tom, že predmet dražby nepatrí povinnému v dražbe pokračoval. Žalobca v podaní poukázal na § 56 ods. 2 Exekučného poriadku. Ďalej v podaní uviedol, že dňa 28.01.2008 je súdu adresovaná žiadosť , resp. návrh na odloženie exekúcie. Dňa 1. apríla 2008 súd žalobcu vyzýva na doplnenie návrhu. Žiada predložiť nález Ústavného súdu SR III. ÚS 260/07, ktorý tvorí podklad návrhu. Žalobca súdu vyhovie - napriek tomu návrh na schválenie nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu zo 04.04.2008, podaný C.. F. akceptuje a 09.apríla 2008 vydal o tom uznesenie. Súd teda od 28.01.2008 do 04. apríla 2008, kedy u exekútora využil svoje údajne právo spoluvlastník podľa § 166 ods. 2 EP, nedokázal konať, ako to mu prikazuje § 56 ods. 2 Exekučný poriadok. V tom spočíva súčasne porušenie tohto ustanovenia.

8. Podaním doručeným súdu dňa 14.03.2018 žalobca vzal voči žalovanému v 2. rade žalobcu späť.

9. Podaním doručeným súdu dňa 14.05.2018 žalobca opravil petit žaloby, a to tak, aby súd zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy 810 000 Eur s príslušenstvom Slovenskú republiku, zastúpenú Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky.

10. Na pojednávaní dňa 14.06.2018 uznesením súd vylúčil žalobu voči žalovanému v 2. rade na samostatné konanie. 11. Na pojednávaní dňa 14.06.2018 uznesením súdu upravil petit žaloby v zmysle procesného návrhu žalobcu doručeného súdu dňa 14.05.2018.

12. Z pripojeného spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 6Er/2252/2007 súd zistil, že Okresný súd Prešov poveril exekútora C.. A. I. na vykonanie exekúcie na základe notárskej zápisnice v prospech oprávneného D. W. proti povinnému SQUASH CLU 45 na vymoženie povinnosti 5.000 000 Sk. Dňa 13.11.2007 bol súdu doručený návrh na zmenu súdneho exekútora. Uznesením č.k. 6 Er/2252/2007-8 zo dňa 15.11.2007 súd povolil zmenu v osobe exekútora z C.. I. na exekútora C.. F. a poveril ho vykonaním exekúcie. Dňa 29.11.2007 postúpil C.. I. návrh na zastavenie exekúcie, a to na základe

oznámenia - VEC: Uplatnenie práva nepripúšťajúce dražbu 449/2007. Žalobca žiadal o zastavenie exekúcie a vykonania dražby z dôvodu konania a prijatia sťažnosti na Ústavnom súde vo veci vlastníctva k nehnuteľností, ktorá tvorí predmet dražby. Zároveň uviedol, že ak Ústavný súd ich sťažnosť zamietne, môže z nehnuteľnosťou voľne nakladať. Listom zo dňa 28.01.2008 žalobca doručil súdu dňa 28.01.2008 návrh na odloženie exekúcie, v ktorej okrem iného uviedol, že ak, by súd považoval za vhodnejší postup aplikáciu § 55 Exekučného poriadku, žiadali o vylúčenie veci z exekúcie, pretože je exekúcia neprípustná na vec, ktorá nepatrí povinnému. Podaním doručeným súdu dňa 20.02.2008 C.. F. doručil súdu návrh na pripustenie zmeny účastníka konania. Podaním doručeným súdu dňa 27.02.2008 C.. F. doručil súdu oznámenie, že došlo k dobrovoľnému plneniu povinného oprávnenému. Uznesením č.k. 6Er/2252/2007-24 súd exekúciu v časti o vymoženie sumy 1.500 000 Sk zastavil a náhradu trov exekučného konania účastníkom v časti o vymoženie sumy 1.500 000 Sk nepriznal. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.02.2008. Dňa 20.02.2008 podal súdny exekútor C.. A. F. na súd návrh na pripustenie zmeny účastníka konania z dôvodu postúpenia pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu oprávneného D. W. na B.. A. E. oznámenú exekútorovi písomne dňa 11.02.2008. Uznesením č.k. 6 Er/2252/2007-25 súd pripustil, aby z exekučného konania vystúpil oprávnený D. W. a na jeho nastúpil B.. A. E.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.02.2008. Okresný súd Prešov výzvou zo dňa 01.04.2008 vyzval žalobcu - ŠTART, spol. s.r.o., aby súdu doručili rozhodnutie Ústavného súdu sp. zn. III ÚS 260/07. Dňa 07.04.2008 žalobca doručil súdu kópiu Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III ÚS 260/07-29. Súdny exekútor podal dňa 04.04.2008 na súd návrh na schválenie nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti - stolnotenisovej haly v spoluvlastníckom podiele 49/50 v prospech Gasto s.r.o. z dôvodu, že predtým ako sa mala dňa 15.05.2008 konať dražba sa dostavil B.. A. E. a zložil do pokladne exekútorského úradu sumu vo výške podielu na nehnuteľnosti, ktorá sa mala dražiť a to vo výške 6.800 000 Sk a tým v súlade s § 166 ods. 2 Exekučného poriadku zabránil predaju nehnuteľnosti. Uznesením č.k. 6Er/2252/2007-46 zo dňa 09.04.2008 súd schválil nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti - STAVBA (stolnotenisová hala) v spoluvlastníckom podiele 49/50 spoluvlastníkovi GASTO, s.r.o. Uznesenie odôvodnil § 166 ods. 1,2,3 Exekučného poriadku. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.04.2008. Podaním zo dňa 18.04.2008 podal súdny exekútor na súd návrh na zastavenie exekúcie a priznanie trov exekúcie. Uznesením č.k. 6Er/2252/2007-52 zo dňa 22.04.2008 súd exekúciu zastavil. Dňa 09.05.2008 súdny exekútor vrátil poverenie na vykonanie exekúcie. 13. Z nálezu Ústavného súdu SR I ÚS 493/2013-38 súd mal preukázané, že základné právo žalobcu rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8 Co 95/2012 z 25.marca 2013 porušené neboli. Ústavný súd taktiež v náleze uviedol, „že ak exekučné konane prebehne v súlade s účinnou právnou normou, t.j. ak exekučný súd ako aj exekučným súdom poverený exekútor pri nútenom výkone súdneho alebo iného rozhodnutia predajom (dražbou) nehnuteľných vecí vychádzajú z aktuálnych záznamov o vlastníkoch predávaných nehnuteľností vedených v katastri nehnuteľností, a osoba, ktorá má voči týmto nehnuteľnostiam právo spochybňujúce právo vlastníka zapísaného v katastri nehnuteľností, sa nedomáha tohto svojho práva včas (pred predajom nehnuteľnosti) podaním vylučovacej žaloby, nič nebráni tomu, aby vydražiteľ, ktorý zaplatil najvyššie podanie a ktorému bol súdnym exekútorom udelený a exekučným súdom schválený príklep, stal sa vlastníkom vydraženej nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu bez ohľadu na „pravdivosť“ vlastníctva povinného z exekúcie, ktorý bol do okamihu vedenia príklepu vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník. Skutočný vlastník exekuovanej nehnuteľnosti, ktorý sa voči povinnému z exekúcie nedomáhal ochrany svojho vlastníckeho práva pred jej predajom, sa môže od oprávneného v exekúcii domáhať vydania výťažku z predaja tejto veci ako náhrady za odňatie jej práva k vydraženej veci. Táto osoba sa však nemôže domôcť samotného vydania exekuovanej veci od vydražiteľa, ktorý sa stal jej vlastníkom zákonným spôsobom, navyše odobreným rozhodnutím štátu. Ak sa skutočný vlastník exekuovanej veci nemohol domôcť svojho vlastníckeho práva k nej v dôsledku nesprávneho postupu exekučnéhoo súdu alebo súdneho exekútora, môže sa domáhať proti týmto subjektom náhrady škody podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku“.

14. Listom zo dňa 31.03.2008 žalobca podal na Slovenskú komoru exekútorov sťažnosť na postup exekútorov C.. A. I. a C.. A. F..

15. Z oznámenia k sťažnosti č. 213-4345/08 súd mal preukázané, že bola sťažnosť žalobcu na postup exekútora C.. I. a C.. F. vyhodnotená ako neopodstatnená.

16. Na pojednávaní dňa 14.06.2018 právny zástupca žalobu uviedol, že podľa neho nemusí byť nesprávny úradný postup konštatovaný osobitným rozhodnutím.

17. Žalovaný na pojednávaní dňa 14.06.2018 uviedol, že žalobca nepreukázal uplatnenie svojho nároku. Žalovaný uviedol, že právnym titulom nároku žalobcu má byť nesprávny úradný postup súdneho exekútora C.. F. v exekúcii vedenej pod sp. zn. EX 791/2007 resp. nesprávny úradný postup Okresného súdu Prešov ako exekučného súdu v konaní vedenej pod sp. zn. 6Er/2252/2007, ktoré majú spočívať v údajne neoprávnenom vydražení spornej nehnuteľnosti športovej haly, vlastníctvo ku ktorej si žalobca nárokoval. Žalovaný na pojednávaní vzniesol námietku premlčania a to s poukazom na § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003. Gro právneho základu žalobcom uplatneného nároku má spočívať v pochybení exekútora a exekučného súdu pri dražbe spornej nehnuteľnosti uskutočnenej v roku 2008. Právoplatnosť uznesenia Okresného súdu Prešov z 09.04.2008 číslo konania 6Er/2252/2007-46, ktorým súd schválil nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu spornej nehnuteľnosti v prospech spoločnosti GASTO s.r.o. nastala dňom 14.04.2008. Žalovaná má za to, že žalobca o uvedených skutočnostiach vedel v čase v roku 2008, pričom svoj nárok si voči žalovanej uplatnil žiadosťou doručenou Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky dňa 11.09.2014. Žalovaný považuje uplatnený nárok žalobcom za nedôvodný a zároveň uviedol, že nebola preukázaná ani akákoľvek škoda.

18. V podaní doručenom súdu dňa 31.08.2018 žalobca uviedol, že konanie exekútora a súdu nemožno považovať za zákonné postupy. Dňa 28.01.2008 navrhol žalobca odloženie exekúcie s poukazom na § 55 ods. 1, § 56 ods. 2 a § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. Ďalším prejavom angažovanosti exekútora je ignorovanie § 135 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku, keď je povinný z exekúcie poruší zákonný zákaz s nehnuteľnosťou nakladať. Bez odozvy je list Štartu C.. F. s upozornením na nezákonnosť dražby zo dňa 13.02.2008. Žalobca opäť dňa 19.03.2008 podal súdu návrh na vylúčenie veci z exekúcie a vydanie predbežného opatrenia. Exekútor vyhlásil dražbu s termínom 15.05.2008. Uvedený návrh nebol nikdy prejednaný (nakoľko žalobcovi nebolo zo súdu nič doručené). Súd reagoval na návrh z 28.01.2008 výzvou zo dňa 21.04.2008. Dňa 04.04.2008 JUDr. F. podáva a uznesením, prijatým o päť dní 09.04.2008 súd schválil návrh na schválenie spoluvlastníckeho podielu pre firmu Gastro, ktorá dlh zaplatila. Okresný súd Prešov porušil zákon v § 79 od. 1 a § 82 ods. 1 bývalého OSP, platných v aktuálnej dobe. Ani o jednom z podaných návrhov nerozhodol. Rozsudok Okresného súdu Prešov, potvrdený rozsudkom KS Prešov 8Co 183/2008 skonštatoval, že SZTK predal vec, ktorá mu nepatrila. Aj Squasch Club dal do zálohy vec, ktorá mu nepatrila. Minimálne od 13.12.2007, kedy bol na svete nález Ústavného súdu vedeli všetci, že predmetom exekúcie je vec, ktorá nepatrí povinnému. Každý úkon exekútora a súdu od uvedeného dátumu je v rozpore nielen so zákonom, ale aj s Ústavou , jej článkom 20.

19. Z výpovede JUDr. F. súd zistil, že po rozhodnutí o zmene exekútora mu bol následne doručený exekučný spis. List zo dňa 13.02.2008 mu bol doručený dňa 14.02.2008, ktorým žalobca upozornil na rozhodnutie Ústavného súdu . Predmetný list nemal náležitosti ani návrhu veci na vylúčenie z exekúcie, nakoľko sa takýto návrh podáva na príslušnom súde. Exekučný poriadok má ustanovenia na základe ktorých je možné, resp. kde sú uvádzané veci vykonať exekúciu, avšak predmetný list takéto dôvody neuvádzal. Svedok na údaje uvádzané v liste nereagoval, nakoľko to bola exekúcia na predaj nehnuteľnosti V civilnom konaní bolo vydané predbežné opatrenie, zákaz nakladať s nehnuteľnosťou. Takéto opatrenie bráni vykonať exekúciu, avšak v čase keď konal on, bolo toto predbežné opatrenie zrušené Krajským súdom, takže mu nič nebránilo v veci konať. V prípade, ak by bolo predbežné opatrenie platné, exekúcia by sa nevykonávala. Exekúciu vykonával na základe exekučného titulu. V exekučnom konaní je viazaný rozhodnutím exekučného súdu, jedno konanie bolo vedené ako exekučné okrem toho bolo vedené aj ďalšie konanie, jediné čo mohlo zabrániť exekúcii bolo predbežné opatrenie

- zákaz nakladania s nehnuteľnosťou, ktoré však v tom čase nebolo a on vykonal exekúciu na základe exekučného titulu.

20. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 25.09.2018 poukázal na výzvu Okresného súdu Prešov zo dňa 01.04.2008, v ktorej súd vyzval žalobcu, aby doplnil svoj návrh na odklad exekúcie a to priložením rozhodnutia Ústavného súdu. Z toho vyplýva, že súd, ktorý mal povinnosť podľa Exekučného poriadku konať o tomto návrhu - v prípade tak, že ho odmietne - pričom k žiadnemu konaniu nedošlo. Súd mal povinnosť podľa exekučného poriadku postupovať podľa neho a v návrhu o odklad exekúcie rozhodnúť a to bez ohľadu na to, či dôvody boli alebo neboli patrične. V prípade neakceptovateľnosti dôvodov mohol, návrh odmietnuť až potom odmietnutí podľa exekučného poriadku mohol exekútor v konaní pokračovať. Základným pravidlom exekučného konania je pravidlo, že oprávnený má byť uspokojovaný iba z majetkom plnenia.

21. Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona (1.7.2004) a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi,

22. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (účinného do 31.12.2008), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci: a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c)rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. 23. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.,(účinného do 31.12.2008) zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. 24. Podľa § 4 ods. 1 písm.a) zákona č. 514/2003 Z.z.,(účinného do 31.12.2008) vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2003/514/20130101>, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak: 1.škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,1) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/20130101> 3.škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu,2) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2003/514/20130101>. 25. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.,(účinného do 31.12.2008), štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. 26. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (účinného do 31.12.2008), právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. 27. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.(účinného do 31.12.2008), nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2003/514/20130101> a 11 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/20130101>. 28. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z (účinného do 31.12.2008), ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. 29. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (účinného do 31.12.2008), uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.1a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2003/514/20070901.html>. 30. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (účinného do 31.12.2008), právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia. 31. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.(účinného do 31.12.2008), najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/20070901.html>. 32. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. (účinného do 31.12.2008), lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2003/514/20070901.html> odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov. 33. Podľa § 56 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20080101.html>). 34. Podľa § 56 ods. 5 zákona č. 233/1995 Z.z., do rozhodnutia súdu o odklade exekúcie môže exekútor vykonávať len úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného.

35. Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.

36. Žalobca sa žalobou domáhal náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu exekučného súdu a exekútora v konaní vedenom na Okresnom súde v Prešove pod. sp. zn. 6Er/2252/2007. Súd mal v konaní preukázané, že žalobca listom zo dňa 28.01.2008 doručil Okresnému súdu Prešov návrh na odloženie exekúcie, prípadne žiadal aplikáciu §55 Exekučného poriadku. Okresný súd Prešov výzvou zo dňa 01.04.2008 vyzval žalobcu, aby doručil rozhodnutie ÚS SR sp. zn. III ÚS 260/07. Dňa 07.04.2008 žalobca súdu doručil žiadané rozhodnutie Ústavného súdu. Uznesením č.k. 6Er/2252/2007-52 zo dňa 22.04.2008 súd exekúciu zastavil. Žalobca listom zo dňa 31.03.2008 podal na Kanceláriu Slovenskej komory exekútorov sťažnosť na postup exekútorov JZ. Z oznámenia zo dňa 05.08.2008 k sťažnosti č. 213-4345/08 mal súd preukázané, že sťažnosť žalobcu na exekútorov bola vyhodnotená ako nedôvodná.

37. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa jedná o objektívnu zodpovednosť, čo znamená, že zo strany oprávneného subjektu ( poškodeného ) nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu, resp.nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu, v danom prípade exekučného súdu, jeho nesprávnym úradným postupom.

38. Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné splnenie troch podmienok : ( 1. ) porušenie právnej povinnosti orgánom verejnej moci, ktoré spočíva v nesprávnom úradnom postupe, ( 2. ) vznik a existencia škody a ( 3 ) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti, ktorá spočíva v nesprávnom úradnom postupe a škodou, ktorá porušením povinností vznikla. Pri absencii čo i len jednej z nich, nie je daný nárok na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení a náhradu škody nie je možné priznať. Dôkazné bremeno - preukázať podmienky náhrady škody, spočíva na poškodenom, v danej veci žalobcovi.

39. Pojem „nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“ nie je zákonodarcom v citovanom ust. § 9 zák. č. 514/2003 Z.z. výslovne definovaný. Je uvedený len príkladmo. Ide však o taký úradný postup, ktorý má vadu, ktorá nie je v súlade s príslušnou právnou úpravou. Ide o postup, pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie orgánu verejnej moci alebo porušenie poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľa tejto činnosti, teda postup nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup taktiež určuje fakt, že musí ísť o úradný postup priamo súvisiaci s výkonom právomocí orgánu verejnej moci. Nesprávnym úradným postupom je aj porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, prípadne nečinnosť pri výkone verejnej moci. Uvedené vyplýva aj z ustálenej judikatúry.

40. Pri posudzovaní nárokov žalobcu sa súd musel prvotne zaoberať existenciou predpokladov zodpovednosti štátu za škodu, pričom na vyvodenie zodpovednosti štátu je potrebné ich kumulatívne splnenie. Neexistencia čo len jednej z podmienok zodpovednosti má za následok zamietnutie celého nároku.

41. Vychádzajúc z vykonaného dokazovanie dospel súd k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal zákonnú existenciu nesprávneho úradného postupu. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že súd konajúci o nároku na náhradu škody nie je oprávnený preskúmavať v tomto konaní postup iného orgánu štátu z hľadiska zákonnosti jeho postupu. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu. Všeobecný súd na ktorom si žalobca uplatnil svoj nárok má právomoc rozhodovať o nároku na náhradu škody nemá však právomoc preskúmavať postup exekučného súdu. Tým je potrebné uviesť, že výsledok tohto konania nedeklaruje, že postup exekučného súdu bol správny ale, to že nesprávny úradný postup nebol žalobcom v zmysle § 514/2003 Z.z. preukázaný. Žalobca neoznačil ani nepredložil dôkaz o tom, že by niektorý z príslušných orgánov konštatoval nesprávny úradný postup v namietanom exekučnom konaní.

Ako bolo konštatované vyššie, podmienky na priznanie nároku na náhradu škody musia byť splnené súčasne. Podmienka existencie nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v danej veci splnená nie je. Žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno ( povinnosť tvrdenia ) o existencii nesprávneho úradného postup ako prvej z troch zákonných podmienok. Preto nemôže byť splnená ani podmienka existencie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, lebo ak neexistuje v danej veci nesprávny úradný postup, nemôže medzi prípadnou škodou žalobcu vzniknúť súvislosť s nesprávnym úradným postupom, ktorý neexistuje. Nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom existencie údajného nesprávneho úradného postupu, súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

42. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že predmetná žaloba bola podaná po uplynutí premlčacej lehoty v zmysle § 19 zákona č. 514/2003 Z.z., nakoľko žalobca sa o vzniku škody dozvedel už v roku 2008, a žalobu podal v roku 2015.

43. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa § 262 ods.1 C.S.P., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

45. Podľa § 262 ods. 2 C.S.P., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

46. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario i za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Súd žalobu zamietol, žalovaný bol teda v konaní plne úspešný. Žalovanému však súd nepriznal náhradu trov konania, nakoľko možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že mu v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručeniana podpísanom súde, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 363 a 364 Civilného sporového poriadku)

Podľa § 365 ods. 1 až 3 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.