Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/61/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, vo veci vyhlásenia za mŕtveho: I. D., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom W., v konaní zastúpený . opatrovníčkou Mgr. S. B., vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Trnava, o návrhu navrhovateľov: 1. K. D. H., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. I. XX, D. G., XXXXX, Izraelský štát, štátna občianka Izraelského štátu a 2. C. C., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. X, D. G., XXXXX, Izraelský štát, obe zastúpené advokátom : JUDr. Ľubomír Hnát, Guothova 20, Bratislava 3, na odvolanie navrhovateľov proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany, č.k. 13P/149/2014-65 zo dňa 03.novembra 2017, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie prvej inštancie r u š í a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie zastavil a o trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil s použitím ust. § 221 ods. 1,§223 ods.2,§ 225 ods.1a ods.2, §225 ods.3, § 228 ods.1 a ods. 2 Civilného mimosporového poriadku (CMP) a vecne tým, že navrhovateľky svojim návrhom žiadali, aby súd vyhlásil za mŕtveho I. D., nar. XX.XX.XXXX v W. s tým, že za deň, ktorý platí za deň smrti nezvestného sa považuje deň XX.XX.XXXX. Uviedli, že I. D. bol príslušníkom židovskej náboženskej obce N., bol príbuzným (bratrancom) ich matky O. C., rod. D., nar. XX.XX.XXXX v N.. O bratrancovi ich matky nemajú oni ani zvyšok ich rodiny od konca 2. svetovej vojny žiadne správy, a preto ho možno považovať za nezvestného. Matkin bratranec bol v priebehu 2. sv. vojny odvlečený do koncentračného tábora, existuje dôvodný predpoklad, že momentálne už nežije, presný dátum jeho smrti nevedia určiť, avšak nakoľko sú presvedčené, že už nežije, navrhujú deň, ktorý bude platiť za deň jeho smrti, určiť dátum XX.XX.XXXX. Ich právny záujem na veci súvisí s možnosťou zdedenia nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Piešťany, obci W. v k. ú. W., ktorých podielovým spoluvlastníkom je I. D., zapísaných na LV č. XXXX, XXX, XXX. Nakoľko mamin bratranec nezanechal závet, nebol ženatý a nemal deti, právna úprava dedičského práva (dedenie v 3. dedičskej skupine) by im a ich príbuzným umožňovala nadobudnúť vyššie špecifikované nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva. Z dikcie ustanovenia § 460 ale vyplýva, že dedičstvo sa nadobúda až okamihom smrti poručiteľa. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že na vyhlásení I. D. za mŕtveho majú právny záujem.

2. Z rodného listu I. D. vyplynulo, že dňa XX.XX.XXXX v W. sa otcovi S. D. a matke W. , rod. Z. narodil syn I. D..

3. Zo správy od obce W. vyplynulo, že obec W. nemá žiaden doklad o tom, či niekedy v ich obci žil I. D., v ich archíve sa meno tejto osoby nenachádza, nemajú žiadne informácie o uvedenej osobe.

4. Súd vyhláškou súdu zo dňa 04.04.2016 vyzval nezvestného, aby sa prihlásil, ak je nažive, pričom zároveň vyzval každého, kto má o ňom vedomosť, aby podal o ňom správu, s tým, že lehota na prihlásenie sa nezvestného alebo podanie správy o tom, že je nažive končí dňom 04.04.2017. Vyhláška bola zvesená z úradnej tabule po uplynutí 1 roka dňa 04.04.2017, pričom lehota stanovená vyhláškou k podaniu správy o nezvestnom uplynula bezvýsledne. Zo správy od obce W. vyplynulo, že obec W. nemá žiaden doklad o tom, či niekedy v ich obci žil I. D., v ich archíve sa meno tejto osoby nenachádza, nemajú žiadne informácie o uvedenej osobe.

5. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za to, že nezvestný už nežije, keď t.č. by mal už 124 rokov. Podľa vyjadrenia navrhovateliek bol I. D. odvlečený do koncentračného tábora, nevrátil sa k ukončeniu 2. sv. vojny a vznikla tu domnienka, že zahynul v koncentračnom tábore, pričom oni ani nikto z rodiny nemá vedomosť od priebehu 2. sv. vojny o I. D.. To, že by mal byť dátumom úmrtia I. D. deň XX.XX.XXXX navrhovateľky súdu nevedeli preukázať, uviedli, že je to právna domnienka. Podľa LV č. XXXX, XXX, XXX k.ú. W. je I. / C./ D. podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na predmetných LV. Súdom bolo zistené, že navrhovateľky podali návrh, pričom uviedli, že ich právny záujem na veci súvisí s možnosťou zdedenia nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Piešťany, obci W. , v k.ú. W., ktorých podielovým spoluvlastníkom je I. D., zapísaných na LV č. XXXX, XXX, XXX, právny záujem tiež videli v etickej a morálnej rovine, keď majú záujem vyriešiť administratívny doklad o úmrtí ich príbuzného I. D..

6. Podľa § 221 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku návrh na začatie konania môže podať ten, kto má na veci právny záujem, t.j. legitimácia na podanie návrhu na začatie konanie o vyhlásenie za mŕtveho je determinovaná právnym záujmom na veci, teda na vyhlásení fyzickej osoby za mŕtvu. Právny záujem je iba taký záujem, s ktorým spája právny poriadok určité práva, a ktoré by určitá osoba nemohla realizovať bez toho, aby fyzická osoba bola vyhlásená za mŕtvu. Osobou s právnym záujmom môžu byť aj napr. potenciálni dedičia , pričom medzi hmotnoprávne následky rozsudku súdu o vyhlásení za mŕtveho patrí napríklad aj to, že dochádza k dedičskej sukcesii. Súd skúma materiálne podmienky vyhlásenia za mŕtveho, stanovené ustanovením § 7 ods. 2 O.z., vrátane právneho záujmu na strane navrhovateľa, súd rozhoduje na základe výsledkov svojho šetrenia. Ak súd po uskutočnenom šetrení dospeje k záveru, že chýba niektorá zo zákonných podmienok vyhlásenia za mŕtveho v zmysle ustanovenia §7 ods. 2 O.z., alebo že nie je splnená podmienka právneho záujmu u navrhovateľa návrh nezamietne, ale uznesením konanie zastaví .

7. V danom prípade navrhovateľky súdu právny záujem na veci nepreukázali, pričom súd dospel k záveru, že navrhovateľky nemajú na veci právny záujem, nakoľko by neprichádzali do úvahy ako dedičky v žiadnej dedičskej skupine, čo v konečnom dôsledku súdu aj oni samotné potvrdili. Pokiaľ navrhovateľky žiadali za dátum úmrtia I. D. stanoviť deň XX.XX.XXXX uvádzajúc, že dedenie by sa malo viesť podľa vtedy platných zákonov, ktoré boli iné ako toho času , tu je potrebné uviesť, že domnienka navrhovateliek o tom, že I. D. bol odvlečený do koncentračného tábora, v ktorom zrejme zahynul sa ničím v konaní nepreukázala, nemožno vylúčiť možnosť, že 2. sv. vojnu prežil, i keď sa s príbuznými neskontaktoval a preto by ani nebolo dôvodné v danom prípade označiť deň, ktorý neprežil dátumom XX.XX.XXXX ako žiadali navrhovateľky. Súd poukazujúc na súdnu prax (viď napríklad rozsudok Okresného súdu Piešťany č.k. 5P/53/2014-45 zo dňa 07.12.2015) uvádza, že v takomto prípade sa stanovuje za deň, ktorý nezvestný neprežil deň, kedy by bol dovŕšil 100 rokov veku, v danom prípade by to bol deň XX.XX.XXXX, pričom ani v tomto prípade by navrhovateľky neprichádzali do úvahy ako potenciálni dedičia. Vyjadrenie navrhovateliek, že právny záujem vidia tiež v etickej a morálnej rovine, keď majú záujem vyriešiť administratívny doklad o úmrtí ich príbuzného I. D., súd vzhľadom na vyššie uvedené nepovažoval za právny záujem na veci.

8. Súd vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, v zmysle § 223 ods. 2 konanie zastavil.

9. O náhrade trov konania účastníkov bolo rozhodnuté v zmysle § 52 CMP.

10. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie navrhovatelia I. a II. prostredníctvom svojho právneho zástupcu s odôvodnením, že súd prvej inštancie rozhodol po vyše tri a pol roku, keďže návrh bol podaný ešte 21.07.2014 a konanie zastavil. Rozhodnutie o zastavení konania s odôvodnením, že na podanom návrhu nie je právny záujem považujú za nesprávne, pretože súd prvej inštancie dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na úpravu obsiahnutú v § 221 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, zdôrazňujúc aký postup je v konaní o vyhlásení za mŕtveho. Súd prvej inštancie sa touto úpravou riadil len čiastočne a tak po márnom uplynutí lehoty určenej vo vyhláške nerozhodol o vyhlásení za mŕtveho dňom, ktorý nezvestný neprežil. Právny záujem na vyhlásení nezvestného za mŕtveho je okrem príbuzenského stavu i v právach garantovaných Ústavným poriadkom SR. Jednotlivec je východiskom štátu. Štát a všetky jeho orgány sú ústavne zaviazané na ochranu práv jednotlivca. Poňatie ústavnosti sa pritom neobmedzuje na ochranu základných práv jednotlivcov, to znamená práva na život, zaručenie právnej subjektivity, ale v súlade s povolenou zmenou chápania ľudských práv, ktoré sú vyjadrené napríklad v Charte OSN, či vo všeobecnej deklarácii ľudských práv, sa stáva základnou bázou, z ktorej vychádza interpretácia všetkých základných práv, ľudská dôstojnosť, ktorá okrem iného vylučuje, aby sa s človekom zachádzalo ako s predmetom. Do obsahu výrazu ľudská dôstojnosť patrí právo na uznanie nezvestnej osoby za mŕtvu. Tieto úvahy potvrdzuje preambula Ústavy, ktorá deklaruje ľudskú dôstojnosť ( druhá hlava, I. oddiel článok 11 Ústavy SR ), pričom za neoddeliteľnú hodnotu stojacu na základe ústavného poriadku a rovnako na základe ústavného poriadku a rovnako listiny základných práv a slobôd garantuje rovnosť ľudí dôstojnosti a garantuje subjektívne právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti. Vzhľadom na uvedené navrhli, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a návrhu v plnom rozsahu vyhovel.

11. Opatrovníčka osoby majúcej sa vyhlásiť za nezvestnú odvolanie nepodal a k doručenému odvolaniu sa písomne nevyjadril.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom

- účastníkom § 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku v spojení s § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie nie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Návrh na vyhlásenie za mrtvého I. D. bol podaný na súd 22.07.2014 tzn v čase účinnosti občianskeho súdne poriadku, ale V čase rozhodovania prvoinštančného i odvolacieho súdu o odvolaní navrhovateľov boli od 01.07.2016 účinné nové civilné kódexy - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a Civilný mimosporový poriadok, ktorý je v zmysle ustanovenia § 395 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku tiež potrebné aplikovať na daný prípad.

14. Podľa § 221 ods. 1 návrh na začatie konania môže podať ten , kto má na veci právny záujem. 15. Podľa § 223 ods. 2 ak súd zistí, že nie sú splnené predpoklady na vyhlásenie za mŕtveho, uznesením konanie zastaví. 16. Podľa § 225 ods. 1 CMP, ak je vzhľadom na všetky okolnosti pravdepodobné, že fyzická osoba nežije, súd vydá verejnú vyhlášku, ktorou vyzve toho, kto má byť vyhlásený za mŕtveho, aby sa prihlásil do jedného roka. 17. Podľa § 225 ods. 2 CMP, súd vo verejnej vyhláške vyzve každého, kto má o fyzickej osobe správy, aby ich podal súdu alebo procesnému opatrovníkovi. 18. Podľa § 225 ods. 3 CMP, súd vo verejnej vyhláške uvedie podstatné okolnosti prípadu a poučenie, že po márnom uplynutí lehoty môže byť fyzická osoba vyhlásená za mŕtvu. 19. Podľa § 228 ods. 1 CMP, ak aj po uplynutí lehoty podľa § 225 ods. 1 je vzhľadom na všetky okolnosti pravdepodobné, že fyzická osoba nežije, súd vyhlási fyzickú osobu za mŕtvu. 20. Podľa § 228 ods. 2 CMP, vo výroku rozsudku súd uvedie presnú identifikáciu fyzickej osoby a deň predpokladanej smrti, prípadne deň, ktorý fyzická osoba pravdepodobne neprežila.

21. Základné právo na súdnu ochranu zohráva v demokratickej spoločnosti natoľko závažnú úlohu, že pri rozhodovaní o podmienkach jeho uplatnenia neprichádza zo strany súdov do úvahy zužujúci výklad a ani také interpretačné postupy pri výklade procesných predpisov, ktorých následkom by mohlo byť jeho neodôvodnené, prípadne svojvoľné obmedzenie alebo odňatie (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. apríla 2010 sp. zn. 5 Cdo 171/2009). 22. Smrť fyzickej osoby sa spravidla preukazuje zákonným spôsobom, t.j. úradným zistením smrti. Ak nemožno smrť preukázať takýmto prirodzeným spôsobom, fyzickú osobu za mŕtvu môže vyhlásiť súd.

23. Podľa § 7 ods. 2 súd Občianskeho zákonníka môže vyhlásiť osobu za mŕtvu vtedy, keď zistí jej smrť inak (napr. v prípade leteckej katastrofy sa zistí, že určitá osoba bola na palube lietadla, ale túto osobu sa nepodarilo identifikovať). Rovnako súd vyhlási za mŕtvu nezvestnú osobu. O nezvestnosť osoby pritom ide vtedy, ak je jeho neprítomnosť a nedostatok správ o ňom sprevádzaný takými okolnosťami, ktoré sú spôsobilé vyvolať presvedčenie o tom, že táto osoba už nežije alebo že je veľmi pravdepodobné, že nežije. V oboch prípadoch má určovací výrok súdu rovnaké právne následky ako smrť. To znamená, že po takejto osobe možno dediť, zanikajú práva a povinnosti viazané na túto osobu (§ 579 O.z.), zaniká manželstvo, rodičovské práva a pod.

24. Návrh na vyhlásenie za mŕtveho môže podať ten, kto má na tom právny záujem (napr. pozostalý manžel, deti, súrodenci a pod.). Postup súdu a podmienky vyhlásenia za mŕtveho upravujú ustanovenia 221 až 229 CM P predtým 195 až 200 O.s.p. Súd v rozsudku o vyhlásení za mŕtveho uvedie predpokladaný (prezumptívny) deň smrti. Ak by dodatočne vyšlo najavo, že osoba vyhlásená za mŕtvu zomrela v iný deň, súd v rozsudku opraví deň smrti.

25. Predpokladom vykonania opravy dňa, ktorý je uvedený v rozhodnutí súdu ako deň smrti nezvestného v zmysle ustanovenia, je okrem iného i zistenie, že nezvestný sa dňa, ktorý je uvedený v rozhodnutí rozhodne nedožila, nie je však známe, kedy zomrela. V takomto prípade síce súd nezistil deň smrti, ale nezvestný zomrel skôr, ako v deň uvedený v rozsudku. Dôvodom vykonania opravy je uvedené zistenie bez ohľadu na to, ako k chybe v určení dňa smrti nezvestného došlo; súd vykoná opravu aj vtedy, ak nesprávne určil deň smrti nezvestného vlastnou chybou alebo nedôslednosťou. Ako to už bolo uvedené vyššie, určenie dňa smrti nezvestného, resp. určenia dňa, ktorý nezvestný neprežil, je určením skutkovým, ktoré súd musí ustáliť na základe svojich skutkových zistení v konaní, nie na základe návrhu účastníka konania.

26. Súd konanie v danom prípade zastavil s odôvodnením, že nie sú splnené predpoklady na vyhlásenie za mŕtveho s poukazom na ust. § 223 ods. 2 c/, m/ p/, pričom konštatoval, že v danom prípade navrhovatelia nepreukázali právny záujem na danom návrhu. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že právna úprava o priebehu konania o vyhlásenie za mŕtveho je bezprostredne ovplyvnená predmetom konania. V nadväznosti na systematiku zákona možno diferencovať konanie o vyhlásenie za mŕtveho a konanie o zmenu alebo o zrušenie rozhodnutia o vyhlásenie za mŕtveho. Zákon umožňuje, aby konanie o vyhlásenie za mŕtveho prebiehalo dokonca bez nariadenia pojednávania a je na zváženie súdu, či pojednávanie nariadi, aj dokazovanie počas plynutia tzv. ediktálnej doby, je identifikované tak, že ten kto má relevantné informácie, má ich podať súdu. V zásade sa vychádza z neformálnosti, informácie môžu byť sprostredkované akoukoľvek formou. Významnou okolnosťou pre úvodné fázy konania a ich priebeh je ako sa konanie začalo. Ak sa konanie začalo podaním návrhu na začatie konania s týmto dispozičným procesným úkonom, navrhovateľa zákon spája povinnosť substancovania skutkových okolností a unesenie dôkaznej povinnosti. Pôjde o procesnú situáciu, keď možno prezumovať, že súd po podaní návrhu smerujúceho k iniciovaniu tohto konania bude disponovať základnými informáciami o osobe, ktorá má byť vyhlásená za mŕtvu, okolnosťami a dôkazmi odôvodňujúcimi tento procesný postup a z hmotno-právneho hľadiska podmieňujúcimi vyvolanie konania. Konanie je ovládané vyšetrovacím princípom, ktorý znamená povinnosť súdu vykonať aj iné dôkazy, hoci ich účastníci nenavrhovali. Priebeh konania však v každom prípade bezprostredne ovplyvní preukázanie hmotno-právnych podmienok pre vyhlásenie fyzickej osoby za mŕtvu. Ak tieto, v ktorejkoľvek fáze konania neexistujú, súd konanie uznesením zastaví. Predpokladmi v danom prípade, zákon má na mysli neexistenciu hmotno- právnych predpokladov, ktoré vyplývajú z ustanovenia § 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorými sú nemožnosť preukázať smrť fyzickej osoby predpísaným spôsobom. Zistenie o smrti fyzickej osoby iným spôsobom a nezvestnosť fyzickej osoby, ak s ohľadom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije. Môže ísť o situácie, keď šetrenie v úvodných fázach konania, ale aj vykonaným dokazovaním počas konania sa negujú hmotnoprávne predpoklady, napr. sa zistí, že osoba je nažive alebo bola videná resp.

sa sama prihlási alebo napríklad bola účastná udalosti, ktorá zakladala domnienku, že nie je nažive resp. bol podaný šikanózny návrh na jej vyhlásenie za mŕtvu.

27. Podstatnou okolnosťou je, že uznesenie o zastavení konania pre neexistenciu predpokladov pre vyhlásenie fyzickej osoby za mŕtvu z procesného hľadiska je špecifickým rozhodnutím, na jednej strane ho treba vnímať ako rozhodnutie procesné, ktorým súd konanie zastavuje, na strane druhej súd rozhoduje o skutkových okolnostiach vyplývajúcich z hmotného práva, teda prejednáva aj vec samú. Uvedené smeruje k tomu, že toto uznesenie má potom povahu aj meritórneho rozhodnutia a vytvorí prekážku res judicata pre opätovné prejednanie veci za rovnakých skutkových okolností.

28. Ak predpokladyna vyhovenie návrhu sú splnené, súd vo veci postupuje podľa zákonom stanoveného spôsobu a ak aj po uplynutí lehoty podľa § 225 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, kde je zakotvená povinnosť vydania verejnej vyhlášky, je vzhľadom na všetky okolnosti pravdepodobné, že fyzická osoba nežije, súd vyhlási za fyzickú osobu za mŕtvu. Vo výroku rozsudku súd uvedie presnú identifikáciu fyzickej osoby a deň predpokladanej smrti, prípadne deň, ktorý fyzická osoba pravdepodobne neprežila.

29. K naliehavému záujmu na začatie konania treba uviesť, že navrhovateľ, ktorý takýto návrh podáva, musí spĺňať jednak procesné podmienky, musí mať procesnú subjektivitu a tiež procesnú spôsobilosť. Okrem procesných podmienok zákon spája legitimáciu navrhovateľa s preukázaním právneho záujmu veci. Na podanie návrhu na začatie konania je legitimovaný len ten, kto má o vec právny záujem, preto musí uviesť tvrdenia o právnom záujme a príslušné dôkazné návrhy. Právny záujem možno vyvodiť od jeho právneho postavenia, keď medzi nimi a osobou, o ktorej vyhlásenie za mŕtvu sa bude konať existuje odvodený právny vzťah, ktorý bude výrokom súdu o vyhlásenie za mŕtvu dotknutý, resp. v negatívnom zmysle slova môže byť neistý, ohrozený. Podmienka preukázania právneho záujmu smeruje k vylúčeniu šikanóznych podaní na základe výlučne inej motivácie alebo na strane druhej smeruje k naplneniu právnej istoty vo vzťahu k tým subjektom, ktoré budú rozhodnutím súdu bezprostredne dotknuté.

30. Vzhľadom na vyššie uvedený výklad ( obsiahnutý vo Veľkom komentári Civilného mimosporového poriadku Šmyčková, Števček, Tomašovič, Kotrecová a Kol str. 758 a nasledujúce) jednoznačne vyplýva, že súd v danom prípade neposudzoval podmienky konania, pre nesplnenie ktorých by mohlo byť konanie zastavené, ale posudzoval právny záujem navrhovateľov na predmetnom konaní a zamieňajúc predpoklady konania resp. dôvodnosti návrhu s právnym záujmom, konanie nesprávne zastavil.

31. Vzhľadom na takéto zmätočné rozhodnutie je nesporné, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, konanie zastavil bez toho, že by dôsledne posudzoval podmienky konania a takisto i právny záujem navrhovateľov na začatie konania, nakoľko z odôvodnenia rozhodnutia tieto dôvody nesporne nevyplývajú. Nakoľko neboli splnené podmienky na zastavenie konania resp. z obsahu napadnutého uznesenia tieto nevyplývajú, nebolo dôvodným sa potom zaoberať dňom, ktorý pravdepodobne už osoba, ktorá má byť vyhlásená za mŕtvu neprežila. V prípade nedostatku právneho záujmu na veci neprichádza do úvahy zastavenie konania, ale zamietnutie návrhu voči tomu navrhovateľovi, ktorý tento právny záujem nepreukázal a potom vo vzťahu k iným prípadne budúcim možným navrhovateľom tento rozsudok nepredstavuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci, pričom naopak právoplatné zastavenie konania pre nesplnenie podmienok takouto prekážkou rozhodnutej veci je.

32. Okrem nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací súd upriamuje pozornosť, že každé rozhodnutie súdu musí obsahovať riadne odôvodnenie, nakoľko rozhodnutie bez náležitého odôvodnenia sa môže javiť ako nepreskúmateľné, rozhodnutie, ktoré má snahu vyhnúť sa kontrole, prípadne vykazuje prvky ľubovôle. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je katalóg jednotlivých čiastkových práv. Jedným z nich je nepochybne aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, čím dochádza ku skutočnej realizácii práva na súdnu ochranu a ku garancii základnej právnej istoty. Odôvodnenie predstavuje najmä objasnenie základných dôvodov, ktoré viedli k prijatiu rozhodnutia a ktoré sú spôsobilé výrok rozhodnutia rozumne a preskúmateľným spôsobom vysvetliť. Uvedené tak predstavuje základné formulačné pravidlo, kde z osobitostí konkrétneho prípadu budú vyplývať i osobitosti odôvodnenia rozhodnutia v intenciách právneho posúdenia, t. j. prečo súd na konkrétne skutkové okolnosti aplikoval zvolenú právnu normu a tento úsudok o naplnení predpokladov jej aplikácie v odôvodnení rozhodnutia náležite uviesť. Rozhodnutie, ktoré nerešpektuje zásady uvedené v predchádzajúcom odseku je nepreskúmateľné. Dôvody rozhodnutia uvedené v jeho odôvodnení musia

byť jasné a presvedčivé. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i s jeho špecifickými námietkami. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane, sa účastníkovi odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Túto požiadavku (vyplývajúcu vo všeobecnej rovine z práva na spravodlivý proces) je treba uplatniť aj pri rozhodovaní aj v rozhodnutiach s predmetom mimosporového konania, pričom napadnuté uznesenie týmto požiadavka nevyhovuje.

33. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie, vrátane závislého výroku o náhrade trov konania zrušil podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) a c) Civilného sporového poriadku a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keďže nedostatok spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení a nevykonaní potrebného a zákonom požadovaného dokazovania súdu prvej inštancie nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku), bude opätovne rozhodnúť o návrhu navrhovateľov, pričom prednostne treba posúdiť splnenie podmienok pre takéto konanie vo vzťahu k osobe majúcej byť vyhlásenou za mŕtvu a potom posúdiť jeho dôvodnosť s prihliadnutím na požadovaný naliehavý záujem ktorý má byť navrhovateľmi preukázaný, napokon rozhodnúť o náhrade trov konanie a rozhodnutie odôvodniť v súlade s požiadavkami uvedenými v § 220 Civilného sporového poriadku .

34. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

35. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 .

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .