Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13C-462-2014.pdf
PDF · 97.75 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/462/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v spore žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, v konaní zastúpený advokátom JUDr. Alanom Strelákom, so sídlom Na vŕšku 12, Bratislava proti žalovanej: S. O., nar. X.XX.XXXX, bytom Š., Š. XXXX/ XX, v konaní zastúpená advokátom JUDr. Jaroslavom Patákom, so sídlom F. Rákócziho č. 60, Štúrovo, o zaplatenie 800 eur s príslušenstvom a iné
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 230 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 430 eur od 25.8.2012 do 18.10.2013 a s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 230 eur od 19.10.2013 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobu v časti prevyšujúcej sumu 230 eur ako aj v prevyšujúcej časti úroku z omeškania a v časti zmluvnej pokuty vo výške 99 eur zamieta.
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej 48,84 % náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, o ktorej súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca si voči Márii Galvez Vazguez ako žalovanej v 1. rade a Terézii Kišvinceovej ako žalovanej v 2. rade uplatnil nárok na zaplatenie sumy 800 eur s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 800 eur od 30.3.2012 do zaplatenia, na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 99 eur a náhrady trov konania. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že dňa 18.10.2011 uzatvoril s oboma žalovanými Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 120112325 na sumu 1.500 eur za odplatu vo výške 570 eur. Uvedenou zmluvou sa žalované zaviazali celkovú sumu vo výške 2.070 eur uhradiť 13 mesačnými splátkami, z toho prvé tri splátky po 7,50 eur mesačne a zostávajúcich 10 splátok po 204,75 eur, pričom prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia, až do úplného zaplatenia, bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Žalované si svoju zmluvnú povinnosť neplnili včas, lebo úhrnom zaplatili sumu vo výške 1.270 eur, pričom posledná úhrada vo výške 200 eur bola realizovaná 18.10.2013. Keďže žalované boli v omeškaní s platením viac ako tri mesiace, žalobca bol oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi. V predžalobnej upomienke z 23.2.2012 žalobca upozornil žalované na uplatnenie práva na zaplatenie celého dlhu a podaním z 4.5.2012 žalovaným oznámil zosplatnenie úveru dňom 29.3.2012. Žalované po zosplatnení úveru realizovali úhradu vo výške 1.254,50 eur. Žalobca si po započítaní úhrad žalovaných vo výške 1.270 eur uplatnil nárok na zaplatenie sumy 800 eur (2.070 - 1.270). Žalobca za dôkaz označil Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predžalobnú upomienku a oznámenie o zosplatnení.
2. Po tom ako súd žalobcovi oznámil, že na majetok žalovanej v 1. rade bol vyhlásený konkurz, žalobca zobral žalobu voči žalovanej v 1. rade späť, a tak súd konanie v časti vedenej proti žalovanej v 1. rade zastavil v súlade s § 96 ods. 1 O.s.p., v dôsledku čoho sa zmenilo aj procesné postavenie žalovanej v 2. rade, keď táto zostala jedinou žalovanou.
3. Žalovaná vo svojom vyjadrení z 3.4.2017 namietala platnosť zmluvy z 18.10.2011, ktorú za žalobcu na základe Zmluvy o obchodnom zastúpení mal uzavrieť zástupca Ing. Fer. Ondruš. Poukazovala aj na obchodný register, podľa ktorého žalobca nemal v čase uzavretia úverovej zmluvy v predmete podnikania uvedené poskytovanie spotrebiteľských úverov. Taktiež poukazovala na bod 3. a bod 7. Obchodných podmienok, ktoré považuje za neprijateľné zmluvné podmienky.
4. Žalobca vo svojom vyjadrení zo 17.5.2017 oznámil, že žalobca mal v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy zapísaný ako predmet podnikania aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. V prílohe uvedeného vyjadrenia doručil súdu aj Zmluvu o obchodnom zastúpení, ktorú dňa 12.6.2009 uzavrel s podnikateľom Ing. Ferdinandom Ondrušom ako obchodným zástupcom.
5. Žalovaná vo vyjadrení z 18.7.2017 namietala nesprávnosť označenia obchodného zástupcu v úverovej zmluve a namietala, že pokiaľ podľa zmluvy o obchodnom zastúpení mal obchodný zástupca oprávnenie v mene žalobcu uzatvárať úverové zmluvy podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, toto nie je kompatibilné so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Opätovne namietala, že žalobca nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a poukázala na skutočnosť, že žalobca zobral žalobu voči pôvodne žalovanej v 1. rade späť, pričom táto bola adresátom a prijímateľom finančnej sumy. Navrhla žalobu vo veci voči nej zamietnuť.
6. Krajský súd v Nitre, na základe odvolania žalobcu, uznesením z 25.7.2018 č.k. 25Co/95/2018-107 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie z 19.9.2017, ktorým súd žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu premlčania. Odvolací súd súčasne vrátil vec na nové konanie a rozhodnutie.
7. Súd vo veci, okrem prednesov právnych zástupcov strán sporu a žalovanej, vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu.
8. Na pojednávaní vo veci dňa 25.9.2018 právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca trvá na podanej žalobe a právny zástupca žalovanej uviedol, že trvá na svojich vyjadreniach. Ďalej uviedol, že žalovaná má naďalej za to, že zmluva strán sporu je absolútne neplatná, lebo žalobca nemal oprávnenie poskytovať úvery a zmluvu za žalobcu podpisovala osoba, ktorá nebola oprávnená. Žalovanej neboli poskytnuté informácie v zmysle zákona a žalobca si nesplnil ani povinnosť podľa § 7 ods. 1, a preto nemohol úver vo vzťahu k žalovanej predčasne zosplatniť. Uviedol, že súhlasí s názorom súdu zaujatým v zrušenom rozsudku, podľa ktorého zmluva neobsahuje základné náležitosti, keďže neobsahuje údaj o dobe trvania zmluvy, o konečnej splatnosti úveru. Taktiež uviedol, že žalovaná neobdržala ani predžalobnú upomienku, ani oznámenie o zosplatnení úveru. Žalobu navrhol v celom rozsahu zamietnuť.
9. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 120112325 z 18.10.2011 na formulárovom tlačive žalobcu, označenom aj ako KEŠOVKA vyplýva, že žalobca zastúpený Ing. Fer. Ondrušom na základe plnej moci obsiahnutej v Zmluve o obchodnom zastúpení (z 12.6.2009 - poznámka súdu - č.l. 68 súdneho spisu), sa ako veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi, ktorým bola pôvodná žalovaná v 1. rade ako aj spoludlžníkovi, ktorým je žalovaná, úver vo výške 1.500 eur. Dlžník a spoludlžník sa podľa zmluvy zaviazali zaplatiť celkovú dlžnú sumu na úhradu vo výške 2.070 eur, v ktorej je popri istine vo výške 1.500 eur zahrnutá aj odplata vo výške 570 eur, 13 mesačnými splátkami tak, že prvé tri splátky mali byť vo výške po 7,50 eur a nasledujúcich 10 splátok malo byť vo výške po 204,75 eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Priemerná RPMN ku dňa podpisu zmluvy bola podľa zmluvy vo výške 45,11 %. Podľa bodu 1 Obchodných podmienok bola RPMN pri splatnosti 13 mesiacov vo výške 67,70%. Podľa bodu 3 Obchodných podmienok, pokiaľ dlžník/spoludlžník nesplní svoj záväzok podľa čl. II zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka/spoludlžníka zároveň zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3% z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov, a to za každý začatý mesiac omeškania až do zaplatenia.
Žalobca predžalobnou upomienkou z 23.2.2012 vyzval pôvodnú žalovanú v 1. rade na úhradu dlžnej sumy po splatnosti vo výške 211,75 eur, kým žalovanú (pôvodne v 2. rade) predžalobnou upomienkou z 23.2.2012 vyzval na úhradu dlžnej sumy po splatnosti vo výške až 800 eur, a to do 5 dní od obdržania výzvy v hotovosti obchodnému zástupcovi, resp. do pokladne spoločnosti, resp. na špecifikovaný bankový účet, pričom žalobca každú z nich súčasne v súlade s § 53 ods. 8 OZ upozornil, že po márnom uplynutí 15 dňovej lehoty bude žiadať zaplatenie celej pohľadávky so zmluvne dojednanými sankciami. Prípisom zo 4.5.2012 žalobca nielen pôvodnej žalovanej v 1. rade, ale aj žalovanej oznámil zosplatnenie úveru (spätne) k 29.3.2012 z dôvodu omeškania, pričom každú z pôvodne žalovaných vyzval na úhradu sumy vo výške 2.453,50 eur.
10. Súd na danú právnu vec aplikoval ustanovenia § 1 ods. 2, § 2, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z., § 52 a nasl. OZ, § 544 ods. 1, 2 OZ, § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.
V danom prípade žalobca odvodzuje svoj nárok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pri uzatváraní ktorej bola nielen pôvodná žalovaná v 1. rade ako dlžníčka, ale aj žalovaná (pôvodne v 2. rade) ako spoludlžníčka, s poukazom na § 511 ods. 1 OZ, v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu, ale aj z výpisu z obchodného registra žalobcu (č.l. 54) je známe, že spoločnosť žalobcu mala v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 129/2010 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv predpisom lex specialis a podľa názoru konajúceho súdu ide aj v prípade spotrebiteľského úveru o spotrebiteľskú zmluvu. Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 129/2010 Z.z. použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nakoniec aj podľa § 54 ods. 1 OZ veta prvá Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona (Občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa. Súd teda úverový vzťah zmluvných strán posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. OZ ako aj podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z., keď zmluvu strán sporu považoval za platný právny úkon uzavretý žalobcom prostredníctvom obchodného zástupcu, na základe Zmluvy o obchodnom zastúpení v zmysle § 652 a nasl. Obchodného zákonníka.
11. Súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi spoločnosťou žalobcu a (aj) žalovanou ako spoludlžníčkou bola dňa 18.10.2011 uzavretá zmluva o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol (aj) žalovanej ako spoludlžníčke úver vo výške 1.500 eur, s odplatou vo výške 570 eur. Podľa zmluvy dlžníčka a žalovaná ako spoludlžníčka mali poskytnutý úver splatiť 13 mesačnými splátkami, a to počnúc 10. dňom po uzavretí zmluvy. Každá ďalšia splátka bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom žalobca odporučil ako termín úhrady 26. deň v mesiaci. Prvé tri splátky mali byť uhradené vo výške po 7,50 eur mesačne a nasledujúcich 10 splátok po 204,75 eur mesačne. Zmluvné strany sa v súlade s § 565 OZ v bode 1 Obchodných podmienok dohodli na predčasnom zosplatnení úveru po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky.
12. Žalobca v danom prípade preukázal vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru k 29.3.2012, ako aj jej dovolenosť, keď žalobca preukázal existenciu dohody zmluvných strán podľa citovaného ustanovenia § 565 OZ ako aj žiadosť veriteľa žalovaných o zaplatenie celej pohľadávky a preukázal existenciu upozornenia oboch spotrebiteľov podľa § 53 ods. 8 OZ na uplatnenie práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti.
13. Podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. f/, k/, zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy je aj údaj o f) dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona v znení účinnom do 31.12.2012 Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
Písomné vyhotovenie úverovej zmluvy z 18.10.2011, na rozdiel od údaju o výške, počte a termíne splátok, neobsahuje údaj o dobe trvania zmluvy a ani údaj o termíne konečnej splatnosti úveru, keď
tieto sú v bode 2. obchodných podmienkach označené ako „uhradenie poslednej splátky veriteľovi, pričom doba trvania úveru je od uzatvorenia zmluvy o úvere do konečnej splatnosti úveru“. Teda aj doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru nie sú v zmluve uvedené konkrétne a zrozumiteľne, zákonom predpokladaným spôsobom, vychádzajúc z čl. 5 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorého V prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne [jasne a zrozumiteľne - neoficiálny preklad]. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2.
Pre absenciu podstatných údajov (§ 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z.) zmluvy o spotrebiteľskom úvere je úverová zmluva uzavretá stranami sporu dňa 18.10.2011 bezúročná a bez poplatkov s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012.
14. V danom prípade žalovaná čerpala úver vo výške 1.500 eur, z ktorého podľa tvrdení žalobcu bola uhradená sumu 1.270 eur, a tak dlh žalovanej na čerpanej sume istiny (bezúročného a bezpoplatkového) úveru predstavuje sumu 230 € (1.500 - 1.270 ). Súd v tejto časti považoval žalobu za dôvodnú a v prevyšujúcej časti do sumy 800 eur súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
Splatnosť poslednej splátky bezúročného a bezpoplatkového úveru, vzhľadom na dojednanú výšku splátok a termíny ich splatnosti, by prebehla dňa 24.8.2012, keď splatnosť 1. splátky nastala 28.10.2011. Pritom (3 x 7,50) + (7 x 204,75) + 44,25 = 1.500 eur, teda úhradou v poradí 11. splátky bezúročného a bezpoplatkového úveru, avšak už len vo výške 44,25 eur, by suma bezúročného a bezpoplatkého úveru čerpaného vo výške 1.500 eur bola veriteľovi žalovanej vrátená.
15. Pokiaľ si žalobca uplatnil aj nárok na zmluvnú pokutu v úhrnnej výške 99 eur, a to po 49,50 eur mesačne za 2 mesiace tvrdeného omeškania s úhradou (podľa žaloby od mesiaca marec 2013 do apríla 2013), pričom bezpoplatkový a bezúročný úver žalobca vyhlásil predčasne splatným k 29.3.2012 a zmluvná pokuta podľa bodu 3. obchodných podmienok bola splatná v okamihu, keď sa dlžník dostal do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky, je vylúčené, aby žalobcovi za tvrdené omeškanie žalovanej s úhradou splátok splatných údajne v marci a apríli 2013 vznikol nárok na zmluvnú pokutu, najmä keď podľa súdu konečná splatnosť bezúročného a bezpoplatkového úveru pripadla na 24.8.2012. Žalobca nepreukázal existenciu povinnosti žalovanej plniť dohodnuté splátky v mesiacoch marec a apríl 2013, a tak nepreukázal porušenie zmluvnej povinnosti žalovanou v zmysle § 544 ods. 1 OZ.
Navyše, žalobca individuálnosť dohody o zmluvnej pokute a jej výške vo formulárovom tlačive žalobcu nepreukázal. S poukazom na § 53 ods. 3 OZ v znení účinnom od 1.7.2011, je aj v tejto spotrebiteľskej veci daná zákonná domnienka, že zmluvné dojednania dohodnuté medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovanou ako spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané, pokiaľ dodávateľ nepreukáže opak. Žalobca v danom prípade opak nepreukázal, a tak súd konštatuje, že žalovaná štandardný formulár žalobcu, ako dodávateľa v spotrebiteľských zmluvách, podpísala dňa 18.10.2011 bez možnosti ovplyvniť vopred pripravený text na predtlači štandardného formulára žalobcu, s vopred určenými podrobnými podmienkami a nemožnosťou ich zmeny žalovanou, čo nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z činnosti súdu je známe, že žalobca podmienku, na základe ktorej je spotrebiteľ povinný zaplatiť zmluvnú pokutu používa vo všetkých Obchodných podmienkach zmlúv o úvere uzavretých so spotrebiteľmi.
Žalobca v tomto sporovom konaní žiadny dôkaz preukazujúci skutočnosť, že neprijateľná zmluvná podmienka (povinnosť žalovanej zaplatiť zmluvnú pokutu v prípade omeškania) bola so žalovanou dohodnutá prejavením vôle žalovanej, teda, že žalovaná mala možnosť ovplyvniť dojednania o zmluvnej pokute v Obchodných podmienkach zmluvy o úvere. Vzhľadom na nemožnosť žalovanej ovplyvniť text zmluvných dojednaní v žalobcom vopred formulovanom tlačive Obchodných podmienok, súd zmluvné dojednanie o povinnosti spotrebiteľa - žalovanej - zaplatiť zmluvnú pokutu považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku aj podľa § 53 ods. 4 písm. k/ OZ v znení účinnom od 1.7.2011, ktorá je s poukazom na § 53 ods. 5 citovaného zákona neplatnou ako celok, preto je vylúčené prípadné moderovanie zmluvnej pokuty súdom podľa ustanovenia § 545a OZ, ktoré nadobudlo účinnosť od 1.1.2008. Zo všetkých uvedených dôvodov súd žalobu v časti zmluvnej pokuty zamietol.
16. Žalobca sa domáhal aj zaplatenia 9 % úroku z omeškania ročne zo sumy 800 eur od 30.3.2012 až do zaplatenia. Žalobca si právo podľa § 565 OZ, teda predčasné zosplatnenie úveru pre omeškanie s úhradou splátok, uplatnil voči žalovanej prípisom z 4.5.2012, odoslaným dňa 9.5.2012, v ktorom oznamoval žalovanej zosplatnenie úveru spätne k 29.3.2012, teda v rozpore s § 565 in fine OZ, podľa ktorého toto právo môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Teda nie spätne, k splátkam, ktorých splatnosť už uplynula. Keďže tento právny úkon - oznámenie u zosplatnení úveru - svojim obsahom a účelom odporuje zákonu, je s poukazom na 39 OZ neplatným právnym úkonom. Pokiaľ konečná splatnosť daného úveru uplynula dňa 24.8.2012 a podľa žaloby, ostatná úhrada vo výške 200 eur bola realizovaná dňa 18.10.2013, od prvého dňa nasledujúceho po konečnej splatnosti úveru, teda od 25.8.2012 až do 18.10.2013 bola žalovaná v omeškaní s úhradou sumy 430 eur (1.500
- 1.070) a po úhrade sumy 200 eur zostala od 19.10.2013 v omeškaní s úhradou prísudku vo výške 230 eur, a to až do jeho zaplatenia. Žalobcovi s poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ, v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vznikol nárok na úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Súd žalobu aj v prevyšujúcej časti úroku z omeškania zamietol.
17. Žalobca bol v konaní len čiastočne úspešný (25,58%), pričom neúspech žalobcu v časti istiny, v časti úroku z omeškania, ale aj v časti zmluvnej pokuty je úspechom žalovanej (74,42%), ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu. Súd o náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 CSP podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že v konaní procesne úspešnejšej žalovanej priznal 48,84% náhradu účelne vynaložených trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6, Komárno, na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.