Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31Cob-114-2017.pdf
PDF · 163.7 KB
No categories available
31Cob/114/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov JUDr. Boženy Husárovej a Mgr. Michala Novotného, v sporovej veci žalobcu: LOCALSTAV, s.r.o., IČO: 36 223 441, so sídlom Horné Saliby 1099, 925 03, zastúpený: Advokátska kancelária Kucek & Partners, s.r.o., IČO: 36 865 192, so sídlom Mickiewiczova 9, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: THERMAL TOUR, s.r.o., IČO: 36 246 000, so sídlom Horné Saliby 1203, 925 03, zastúpený: Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s.r.o., IČO: 36 806 498, so sídlom Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, o povinnosti umožniť nahliadnutie do dokladov spoločnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 29. júna 2017, č. k. 5Cb/19/2015-166, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný predložiť žalobcovi v sídle žalovaného k nahliadnutiu ročné účtovné závierky (v rozsahu súvaha, výkazy ziskov a strát, poznámky) spoločnosti ARICSTONE, s.r.o., so sídlom 1203, 925 03 Horné Saliby, IČO: 36 644 714 za roky 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, 2015, 2016 a zápisnice o riadnom a mimoriadnom valnom zhromaždení spoločnosti ARICSTONE, s.r.o., so sídlom 1203, 925 03 Horné Saliby, IČO: 36 644 714 z roky 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, 2015, 2016, všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo zvyšnej zamietajúcej časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania v rozsahu 50%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 19.3.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného predložiť žalobcovi dokumenty ohľadne spoločnosti THERMAL TOUR, s.r.o. : účtovné a daňové doklady, zmluvy, vyúčtovania, výpisy z bankových účtov, zápisnice z valného zhromaždenia za roky 2010 až 2015 podrobnejšie špecifikované v žalobe, a aby žalovaného zaviazal poskytnúť žalovanému písomné informácie o záležitostiach spoločnosti ARICSTONE, s.r.o. (IČO: 36 644 714, so sídlom Horné Saliby 1203, 925 03, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Trnava, oddiel Sro, vložka č. 34418/T) ohľadne minulých aj budúcich valných zhromaždení a mimoriadnych valných zhromaždení, počnúc rokom 2006, ohľadne pohľadávok a záväzkov, zmlúv od 2006, ohľadne majetku (podrobnejšie špecifikované v žalobe). Žalobu žalobca odôvodnil tým, že spoločníkmi žalovaného sú žalobca a spoločnosť D.A.D.M., s.r.o. (IČO: 36 243 710, so sídlom Športová 29, 925 03 Horné Saliby, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Trnava, oddiel Sro, vložka č. 12799/T). Žalobca má obchodný podiel, ktorý predstavuje 45 % k celkovému základnému imaniu žalovaného. Dňa 10.3.2006 sa žalovaný stal majoritným spoločníkom obchodnej spoločnosti ARICSTONE, s.r.o., keď obchodný podiel žalovaného v uvedenej spoločnosti predstavuje 95 % k celkovému základnému imaniu spoločnosti. V súvislosti s právom žalobcu kontrolovať činnosť žalovaného a byť informovaný
o záležitostiach žalovaného s poukazom na § 40 ods. 1, 135 ods. 1 Obchodného zákonníka, žalobca požiadal dňa 14.10.2013 príslušný registrový súd o vyhotovenie kópií písomností zo zbierky listín a to individuálnych účtovných závierok za rok 2010 až 2012, ako aj súvisiacich zápisníc z valného zhromaždenia. Registrový súd žalobcu písomne informoval, že požadované listiny sa v zbierke listín nenachádzajú. Dňa 18.10.2013 žalobca vyzval žalovaného na oznámenie termínu, kedy žalobca môže nahliadnuť do uvedených dokumentov, na ktorú výzvu žalovaný nereagoval. Nakoľko žalobca mal o platnosti valného zhromaždenia konaného v roku 2010 až 2014, resp. o tom, či sa takéto valné zhromaždenie vôbec konalo oprávnené pochybnosti, a to z toho dôvodu, že žalobca nebol na valné zhromaždenie žalovaného pozvaný spôsobom podľa § 129 Obchodného zákonníka, žalobca opätovne vyzval žalovaného na predloženie zápisníc za rok 2010 až 2014 a to listom zo dňa 24.11.2014 a listom zo dňa 23.2.2015. Žalobca vyzval žalovaného aj na predloženie pozvánok na predmetné valné zhromaždenie, ako aj na predloženie všetkých účtovných daňových a mzdových dokladov a zmlúv uzatvorených žalovaným, ktorých predmet plnenia presahuje sumu 5.000 Eur, ako aj ďalších dokladov týkajúcich sa obchodných záležitostí žalovaného za roky 2010 až 2014. Žalovaný ani na tieto výzvy žalobcu nereagoval. Keďže žalovaný je majoritným spoločníkom spoločnosti ARICSTONE, s.r.o., žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 28.11.2014 a listom zo dňa 23.2.2015 na predloženie dokladov týkajúcich sa spoločnosti ARICSTONE, s.r.o. Žalovaný na túto žiadosť žalobcu nereagoval. Žalobca sa odvoláva na ustanovenia § 122 ods. 1 a 2, § 128, § 135 ods. 1 a § 135 a ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca ďalej uviedol, že konateľ žalovaného si povinnosti zvolať valné zhromaždenie najmenej raz za rok, resp. povinnosť zvolať valné zhromaždenie postupom podľa Obchodného zákonníka, neplní viac ako 4 roky neposkytuje žalobcovi žiadne informácie. Sústavným porušovaním svojich povinností bráni realizácii práva žalobcu na riadenie a kontrolu činnosti žalovaného, ako jej realizácii práva žalobcu na informácie o záležitostiach žalovaného. Žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu Nitra, zo dňa 16.1.2014, sp. zn. 26 Cob/86/2013, rozsudok Krajského súdu Košice, zo dňa 16.12.2011, sp. zn. 19Cb/239/2001, rozsudok Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 6.2.2013, sp. zn. 26Cb/35/2012, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 1.11.2002, sp. zn. 2 Obo/88/2002, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 5.4.2002, sp. zn. 2 Obo/222/2001, uznesenie Vrchného súdu v Prahe zo dňa 10.6.2010, sp. zn. 7 Cmo/384/2009. Žalobca má zato, že právo spoločníkov požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti, ako aj právo nahliadať do dokladov spoločnosti je neodňateľným právom spoločníka, prostredníctvom ktorého vykonáva kontrolu spoločnosti. Obchodný zákonník ani žiadny iný zákon nekladie žiadne obmedzenia s prihliadnutím na charakter dokladov spoločnosti, do ktorých má spoločník právo nahliadať. Obmedzenie práva spoločníka na informácie práva nahliadať do dokladov spoločnosti spoločenskou zmluvou či stanovami by bolo neplatné pre rozpor so zákonom. Obdobnú úpravu ako uvádza Obchodný zákonník v § 122 ods. 2 ustanovuje aj spoločenská zmluva žalovaného v článku 4 bod 4, podľa ktorého spoločníci majú právo požadovať od konateľa informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať dokladov spoločnosti vrátane účtovnej evidencie.
2. Súd prvej inštancie uznesením číslo konania 5Cb/19/2015 - 143 z 8.3.2017 zastavil (právoplatné v časti zastavenia dňa 12.4.2017) konanie v časti povinnosti žalovaného od právoplatnosti rozsudku a počas trvania účasti žalobcu ako spoločníka na spoločnosti žalovaného predložiť žalobcovi alebo jeho splnomocnenému zástupcovi každý prvý pracovný deň v mesiaci v čase od 08.00 do 16:00 hod. v sídle žalovaného dokumenty žalovaného k nahliadnutiu, ktorými sú: účtovné doklady za roky 2010, 2011,2012,2013,2014,2015 a 2016, ktorými sú: vystavené a prijaté faktúry, účtovný denník, hlavná účtovná kniha, kniha pohľadávok a záväzkov, kniha majetku, daňové doklady za roky 2010, 2011,2012,2013,2014,2015 a 2016, ktorými sú: ročné účtovné závierky (v rozsahu súvaha, výkazy ziskov a strát, poznámky) a evidencia DPH, výročnú správu za rok 2010, 2011,2012,2013,2014,2015 a 2016, zmluvnú dokumentáciu, ktorou sú akékoľvek dvojstranné alebo viacstranné písomné právne akty uzavreté žalovaným ako jednou zo zmluvných strán v roku 2010 až 2016, ktorých predmet plnenia presahuje sumu 5.000 Eur, vyúčtovania z kreditných kariet za roky 2010, 2011,2012,2013,2014,2015 a 2016, mzdové vyúčtovania, výkazy do poisťovní a odvody dane zo závislej činnosti za roky 2010, 2011,2012,2013,2014,2015 a 2016, vyúčtovania z pokladne za roky 2010, 2011,2012,2013,2014,2015 a 2016, výpisy z bankových účtov za roky 2010, 2011,2012,2013,2014,2015 a 2016, zápisnice o riadnom a mimoriadnom valnom zhromaždení z roku 2010, 2011,2012,2013,2014,2015 a 2016 vrátane potvrdení o doručených pozvánkach adresovaných spoločníkom na predmetné riadne alebo mimoriadne valné zhromaždenie.
Súd prvej inštancie predmetným uznesením zároveň pripustil zmenu žaloby (právoplatné v časti zmeny žaloby dňa 27.3.2017) nasledovne:
I. Žalovaný je povinný od právoplatnosti tohto rozsudku a počas trvania účasti žalobcu ako spoločníka na spoločnosti žalovaného predložiť k nahliadnutiu žalobcovi alebo jeho splnomocnenému zástupcovi každý prvý pracovný deň v mesiaci v čase od 8:00 do 16:00 hod. v sídle žalovaného dokumenty žalovaného, ktoré boli vyhotovené alebo boli podpísané za obdobie od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku do posledného dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca, a ktorými sú:
- účtovné doklady, ktorými sú: vystavené a prijaté faktúry, účtovný denník, hlavná účtovná kniha, kniha pohľadávok a záväzkov, kniha majetku
- daňové doklady, ktorými sú: ročné účtovné závierky (v rozsahu súvaha, výkazy ziskov a strát, poznámky) a evidencia DPH,
- výročné správy,
- zmluvná dokumentácia, ktorou sú akékoľvek dvojstranné alebo viacstranné písomné právne akty uzavreté žalovaným ako jednou zo zmluvných strán, ktorých predmet plnenia presahuje sumu 5.000 EUR (slovom päťtisíc eur),
- vyúčtovania z kreditných kariet,
- mzdové vyúčtovania, výkazy do poisťovní a odvody dane zo závislej činnosti vyúčtovania z pokladne,
- výpisy z bankových účtov žalovaného,
- zápisnice o riadnom a mimoriadnom valnom zhromaždení vrátane potvrdení o doručených pozvánkach adresovaných spoločníkom odporcu na predmetné riadne alebo mimoriadne valné zhromaždenia.
II. Žalovaný je povinný od právoplatnosti tohto rozsudku a počas trvania účasti žalobcu ako spoločníka na spoločnosti žalovaného a zároveň počas trvania účasti žalovaného ako spoločníka na spoločnosti ARICSTONE, s.r.o., so sídlom 1203, 925 03 Horné Saliby, IČO: 36 644 714 predložiť žalobcovi alebo jeho splnomocnenému zástupcovi každý prvý pracovný deň v mesiaci v čase od 8:00 do 16:00 hod. v sídle žalovaného dokumenty žalovaného k nahliadnutiu, ktorými sú: účtovné doklady spoločnosti ARICSTONE, s.r.o., so sídlom 1203, 925 03 Horné Saliby, IČO: 36 644 714 za roky 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, 2015 a 2016, ktorými sú:
- vystavené a prijaté faktúry, účtovný denník, hlavná účtovná kniha, kniha pohľadávok a záväzkov, kniha majetku, daňové doklady spoločnosti ARICSTONE, s.r.o., so sídlom 1203, 925 03 Horné Saliby, IČO: 36 644 714 za roky 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, 2015 a 2016,
- ročné účtovné závierky (v rozsahu súvaha, výkazy ziskov a strát, poznámky) a evidencia DPH, výročnú správu spoločnosti ARICSTONE, s.r.o., so sídlom 1203, 925 03 Horné Saliby, IČO: 36 644 714 za rok 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, 2015 a 2016,
- zmluvnú dokumentáciu spoločnosti ARICSTONE, s.r.o., so sídlom 1203, 925 03 Horné Saliby, IČO: 36 644 714, ktorou sú akékoľvek dvojstranné alebo viacstranné písomné právne akty uzavreté spoločnosťou ARICSTONE, s.r.o., so sídlom 1203, 925 03 Horné Saliby, IČO: 36 644 714 ako jednou zo zmluvných strán v roku 2010 až 2016, ktorých predmet plnenia presahuje sumu 5.000 EUR (slovom päťtisíc eur),
- vyúčtovania z kreditných kariet spoločnosti ARICSTONE, s.r.o., so sídlom 1203, 925 03 Horné Saliby, IČO: 36 644 714 za roky 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, 2015 a 2016,
- mzdové vyúčtovania, výkazy do poisťovní a odvody dane zo závislej činnosti spoločnosti ARICSTONE, s.r.o., so sídlom 1203, 925 03 Horné Saliby, IČO: 36 644 714 za roky 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, 2015 a 2016,
- všetky vyúčtovania z pokladne spoločnosti ARICSTONE, s.r.o., so sídlom 1203, 925 03 Horné Saliby, IČO: 36 644 714 za roky 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, 2015 a 2016, všetky výpisy z bankových účtov spoločnosti ARICSTONE, s.r.o. so sídlom 1203, 925 03 Horné Saliby, IČO: 36 644 714 za roky 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, 2015 a 2016,
- zápisnice o riadnom a mimoriadnom valnom zhromaždení spoločnosti ARICSTONE, s.r.o., so sídlom 1203, 925 03 Horné Saliby, IČO: 36 644 714 z roku 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, 2015, 2016.
III. Žalovaný je povinný od právoplatnosti tohto rozsudku a počas trvania účasti žalobcu ako spoločníka na spoločnosti žalovaného a zároveň počas trvania účasti žalovaného ako spoločníka na spoločnosti ARICSTONE, s.r.o., so sídlom 1203, 925 03 Horné Saliby, IČO: 36 644 714 predložiť žalobcovi alebo jeho splnomocnenému zástupcovi k nahliadnutiu každý prvý pracovný deň v mesiaci v čase od 8:00 do 16:00 hod. v sídle žalovaného dokumenty žalovaného, ktoré boli vyhotovené alebo boli podpísané za
obdobie od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku do posledného dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca, a ktorými sú:
- účtovné doklady spoločnosti ARICSTONE, s.r.o., so sídlom 1203, 925 03 Horné Saliby, IČO: 36 644 714, ktorými sú: vystavené a prijaté faktúry, účtovný denník, hlavná účtovná kniha, kniha pohľadávok a záväzkov, kniha majetku,
- daňové doklady spoločnosti ARICSTONE, s.r.o., so sídlom 1203, 925 03 Horné Saliby, IČO: 36 644 714, ktorými sú: ročné účtovné závierky (v rozsahu súvaha, výkazy ziskov a strát, poznámky) a evidencia DPH,
- výročné správy spoločnosti ARICSTONE, s.r.o., so sídlom 1203, 925 03 Horné Saliby, IČO: 36 644 714,
- zmluvná dokumentácia spoločnosti ARICSTONE, s.r.o., so sídlom 1203, 925 03 Horné Saliby, IČO: 36 644 714, ktorou sú akékoľvek dvojstranné alebo viacstranné písomné právne akty uzavreté odporcom ako jednou zo zmluvných strán, ktorých predmet plnenia presahuje sumu 5.000 EUR (slovom päťtisíc eur),
- vyúčtovania z kreditných kariet spoločnosti ARICSTONE, s.r.o., so sídlom 1203, 925 03 Horné Saliby, IČO: 36 644 714,
- mzdové vyúčtovania, výkazy do poisťovní a odvody dane zo závislej činnosti spoločnosti ARICSTONE, s.r.o., so sídlom 1203, 925 03 Horné Saliby, IČO: 36 644 714,
- vyúčtovania z pokladne spoločnosti ARICSTONE, s.r.o., so sídlom 1203, 925 03 Horné Saliby, IČO: 36 644 714,
- výpisy z bankových účtov spoločnosti ARICSTONE, s.r.o., so sídlom 1203, 925 03 Horné Saliby, IČO: 36 644 714,
- zápisnice o riadnom a mimoriadnom valnom zhromaždení spoločnosti ARICSTONE, s.r.o., so sídlom 1203, 925 03 Horné Saliby, IČO: 36 644 714 vrátane potvrdení o doručených pozvánkach adresovaných spoločníkom odporcu na predmetné riadne alebo mimoriadne valné zhromaždenia.
3. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol výrokom I. tak, že žalobu zamietol a výrokom II. tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, oboznámením sa s listinnými dôkazmi: žiadosť o vyhotovenie fotokópie písomnosti zo zbierky listín zo dňa 14.10.2013 od právneho zástupcu žalobcu adresovaná Okresnému súdu Trnava, výzva - povinností na úseku účtovníctva, povinnosti vo vzťahu k valnému zhromaždeniu, výzva na predloženie dokladov spoločnosti zo dňa 18.10.2013 adresované právnym zástupcom žalobcu žalovanému, spolu s doručenkou, výzva na zvolanie valného zhromaždenia spoločnosti THERMAL TOUR, s.r.o., na predloženie dokladov spoločnosti THERMAL TOUR, s.r.o., na predloženie dokladov spoločnosti ARICSTONE s.r.o. zo dňa 28. 11. 2014 adresované právnym zástupcom žalobcu konateľovi žalovaného, spolu s doručenkou, výzva na predloženie dokladov spoločnosti THERMAL TOUR, s.r.o. a ARICSTONE, s.r.o. zo dňa 23.2.2015, spolu s doručenkou, výpis obchodného z registra spoločnosti ARICSTONE, s.r.o. zo dňa 18.3.2015, výpis obchodného registra spoločnosti THERMAL TOUR, s.r.o. zo dňa 18.3.2015, výpis obchodného registra spoločnosti LOCALSTAV, s.r.o. zo dňa 18.3.2015, zápisnica zo zasadnutia mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti THERMAL TOUR, s.r.o. zo dňa 23.6.2015, stanovisko adresované právnym zástupcom žalovaného adresované právnemu zástupcovi žalobcu zo dňa 25.3.2015, pozvánka zo dňa 14.5.2015 na mimoriadne valné zhromaždenie na deň 23.6.2015, ktoré zvolal spoločník LOCALSTAV, s.r.o. a ktorá je adresovaná spoločnosti THERMAL TOUR, s.r.o., výpis obchodného registra spoločnosti D.A.D.M., s.r.o. zo dňa 30.10.2015, výpis obchodného registra spoločností ARICSTONE, s.r.o. zo dňa 30.10.2015, prezenčná listina z rokovania valného zhromaždenia spoločnosti THERMAL TOUR, s.r.o., zo dňa 9.11.2016, zápisnica z rokovania valného zhromaždenia spoločnosti THERMAL TOUR, s.r.o., zo dňa 9.11.2016. Súd neprihliadol na dôkazy predložené žalobcom po uplatnení koncentračnej zásady a to žiadosť o predloženie dokladov, resp. podanie správy o hospodárení spoločnosti ARICSTONE s.r.o. zo dňa 20.2.2017 adresovaná právnym zástupcom žalobcu konateľa žalovaného a žiadosť o predloženie dokladov, resp. podanie správy o hospodárení spoločnosti ARICSTONE s.r.o. zo dňa 20.2.2017 adresovaná právnym zástupcom žalobcu žalovanému. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že spoločníkmi žalobcu sú Ing. O. N. a F. K. a konateľom žalobcu je Igor Panyik. Žalobca je spoločníkom spoločnosti žalovaného s obchodným podielom 45% k imaniu spoločnosti. Druhým spoločníkom žalovaného s obchodným podielom 55% k imaniu spoločnosti je spoločnosť D.A.D.M s.r.o. Spoločnosť žalovaného je spoločníkom v spoločnosti ARICSTONE s.r.o. s 95% obchodným podielom k imaniu spoločnosti a druhým spoločníkom je pani Mgr. M. E. s 5% obchodným podielom k imaniu spoločnosti. Konateľom žalovaného je od 4.5.2010 Ing. Alexandra Andrés Szabó, PhD. Spoločníkmi druhého spoločníka žalovaného sú Ing. O. N., S. N., M. N., O. N., všetci s
rovnakým bydliskom. Žalobca tvrdí, že spoločníkmi spoločnosti D.A.D.M., s.r.o. (druhého spoločníka žalovaného) sú okrem konateľa žalovaného tri blízke osoby konateľa žalovaného. Žalobca svoj nárok odvodzuje od § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého spoločníci majú najmä právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti. Svoje práva vykonávajú spoločníci predovšetkým (nie však výlučne) na valnom zhromaždení. Žalobca tvrdí, že obdobnú úpravu ako uvádza Obchodný zákonník ustanovuje aj spoločenská zmluva žalovaného v čl. IX. bod 4, podľa ktorého „spoločníci majú právo požadovať od konateľa informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadnuť do dokladov spoločnosti, vrátane účtovnej evidencie.“ Nemajetkové práva spoločníkov upravené v predmetnom ustanovení možno v zásade rozdeliť do troch skupín; ide najmä o právo spoločníkov a) podieľať sa na riadení spoločnosti, b) vykonávať kontrolu spoločnosti, t.j. napríklad právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti, t.j. najmä do účtovných dokladov a obchodných kníh, zmlúv, ako aj do ostatných dokumentov, súvisiacich s činnosťou spoločnosti a c) uplatňovať nároky v mene spoločnosti voči konateľovi alebo spoločníkovi v prípade, keď nedôjde k uplatneniu uvedených nárokov zo strany spoločnosti samej. Právo spoločníkov požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti je obsahom práva „vykonávať kontrolu spoločnosti“. Právo na informácie je právom nekvantifikovateľným, čo znamená, že ho má každý spoločník bez rozdielu a bez ohľadu na to, aký je jeho obchodný podiel v spoločnosti. Slúži aj ako kontrolný mechanizmus v prípade, že v spoločnosti nebola zriadená dozorná rada, alebo jej obdobný orgán. Predstavuje ho právo dostávať informácie o spoločnosti, resp. možnosť klásť otázky a dostávať vysvetlenia o záležitostiach, ktoré sú prediskutovávané na valnom zhromaždení, právo nahliadať do dokumentov spoločnosti, robiť si kópie na náklady spoločníka, či kontrolovať údaje v týchto dokumentoch obsiahnuté. K tomuto môže spoločník zmocniť aj napríklad audítora alebo daňového poradcu. S právom na informácie je bezprostredne spätá povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach, ktoré sa spoločník dozvedel, čo platí aj pre zástupcu spoločníka. Súd prvej inštancie mal za to, že zákon priznáva spoločníkovi právo, ktorého sa žalobca voči žalovanému domáha a rozsah požadovanej realizácie je primeraný a nemožno ho považovať za šikanózny, pokiaľ sa preukáže, že spoločníkovi je toto právo spoločnosťou odopierané, resp. je toto právo ohrozené. Pre úspech žaloby je nevyhnutné, aby žalobca preukázal, že právo je porušované alebo ohrozené. Žalobca na základe odpovede z registrového súdu žalovaného na žiadosť žalobcu o poskytnutie kópií účtovných závierok za 2010 až 2012 zistil, že tieto sa v zbierke listín nenachádzajú. Na to, výzvami z 18.10.2013, z 28.11.2014, z 23.2.2015 žiadal žalovaného k predloženiu dokladov spoločnosti žalovaného žalobcovi. Vo výzve z 28.11.2014 žalobca vyzval žalovaného k zvolaniu valného zhromaždenia do 2 mesiacov od doručenia výzvy. V poslednej výzve z 23.2.2015 žiadal žalobca predložiť pozvánky na valné zhromaždenia a zápisnice z valných zhromaždení za roky 2010 až 2014. Na výzvu žalobcu z 23.2.2015 žalovaný odpovedal listom z 25.3.2015 tak, že podľa žalovaného má spoločník právo vykonávať kontrolu spoločnosti a činnosť štatutárneho zástupcu spoločnosti prostredníctvom valného zhromaždenia a v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve. Súd prvej inštancie považoval túto právnu argumentáciu žalovaného za nesprávnu a stotožnil sa s právnou argumentáciou, na ktorú poukázal žalobca (Rozsudok Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 26Cb/35/2012 z 6.2.2013, potvrdený Krajským súdom Bratislava, sp. zn. 3Cob/120/2013, z 3.7.2013): „Právom spoločníka je právo byť informovaný o záležitostiach spoločnosti a nahliadania do dokladov spoločnosti. Spoločníci realizujú toto právo osobne a priamo, jednak ako právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti, a jednak ako právo nahliadať do dokladov spoločnosti. Realizácia tohto práva nie je podmienená povinnosťou spoločníka požiadať o zvolanie valného zhromaždenia.“ V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Krajského súdu V Bratislave, sp. zn. 3Cob/120/2013 z 3.7.2013: „zákon č. 513/1991Zb. v platnom znení v ods. 1 § 122 uvádza, že spoločníci vykonávajú svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení ale nie výlučne na valnom zhromaždení. Kontrolu spoločnosti môže spoločník vykonávať i sám (t.j. osobne) tak, ako mu to umožňuje ods. 2 cit. ustanovenia resp. prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu.“ Právo, ktoré je možné realizovať iba na valnom zhromaždení, je právo riadenia (výnimku predstavuje hlasovanie per rollam), pričom právo kontroly podľa § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka je podľa súdu prvej inštancie realizovateľné tak na valnom zhromaždení, i mimo neho. Súd prvej inštancie vo vzťahu k odpovedi žalovaného na výzvu žalobcu, v ktorej uviedol, že konateľ žalovaného v dohľadnej dobe (po podaní daňového priznania za 2014) zvolá valné zhromaždenie, na ktorom si bude môcť žalobca uplatniť svoje práva, konštatoval, že žalovaný nepredložil žiadne dôkazy o splnení toho, na čo sa vo svojej odpovedi žalobcovi odvolával. Žalobca zvolal mimoriadne valné
zhromaždenie (MZV) na 23.6.2015, na ktorom sa zúčastnili obaja spoločníci v zastúpení právnych zástupcov. Pozvánka na predmetné MZV bola doručená žalovanému 3.6.2015, v ktorej bol riadne opísaný program MZV v bodoch 1 až 9. Žalobca v pozvánke vyslovene pozval konateľa k účasti na predmetnom MZV, aby si tento splnil svoju zákonnú informačnú povinnosť voči spoločníkovi. Konateľ sa na MZV nezúčastnil, a tak došlo k vypusteniu bodov 5 až 8 programu MZV z dôvodu neprítomnosti konateľa. Druhý spoločník (spoločnosť D.A.D.M. s.r.o.) uviedol, že od momentu doručenia pozvánky, t.j. od 3.6.2015, bola evidencia spoločnosti sprístupnená. Tento spoločník navrhol hlasovať o tom, že konateľ si plní povinnosti riadne a výkonom svojej funkcie nespôsobil spoločnosti žiadne škody. Žalobca hlasoval proti uzneseniu a druhý spoločník hlasoval za toto uznesenie s prevahou hlasov (55% hlasov). Vzhľadom na personálne prepojenie spoločníkov druhého spoločníka žalovaného s konateľom žalovaného, uvedené rozhodovanie nevzal súd prvej inštancie pri posudzovaní veci do úvahy. Žalobca sa bránil, že žalovaný mu nijakým spôsobom neoznámil, že sú pripravené dokumenty k jeho nahliadnutiu. Súd prvej inštancie skonštatoval, že je pravdou, že uvedenú skutočnosť súdu žalovaný nijako nepreukázal. Dňa 9.11.2016 sa však uskutočnilo valné zhromaždenie spoločnosti žalovaného, na ktorom sa zúčastnili obaja spoločníci, ktorí zhodne konštatovali, že mali k dispozícii k nahliadnutiu celú účtovnú dokumentáciu žalovaného od 2010, ktorá sa nachádzala v sídle žalovaného a od momentu zaslania pozvánky na valné zhromaždenie, v sídle právneho zástupcu žalovaného. Konateľ nebol prítomný na valnom zhromaždení z dôvodu čerpania materskej dovolenky. Na pojednávaní dňa 8.12.2016 právny zástupca žalovaného uviedol, že žalobca opätovne nevyužil možnosť nahliadnuť do evidencie žalovaného. Právny zástupca žalobcu uviedol, že tento nemal vedomosť o tom, kde sa evidencia nachádza. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti konštatoval, že vzhľadom na vyhlásenia spoločníkov na valnom zhromaždení, mal za to, že najneskôr od 9.11.2016, mal žalovaný možnosť nahliadnuť do dokumentácie žalovaného od 2010 na mieste, o ktorom mal mať podľa súdu vedomosť a to na základe vyhlásenia oboch spoločníkov žalovaného na pojednávaní. Dňa 2.3.2017 vzal žalobca žalobu v časti späť, t.j. v časti ohľadom práva na nahliadnutie do dokumentácie od roku 2010 po 2016, nakoľko požadované dokumenty mu žalovaný sprístupnil od roku 2010. Súd prvej inštancie s poukazom n aust. § 217 ods. 1 C.s.p. uviedol, že je viazaný stavom v čase vyhlásenia rozsudku. V zmysle čl. 1 C.s.p., súd poskytne ochranu nielen právu porušovanému, resp. porušenému, ale aj ohrozenému. Súd prvej inštancie mal za to, že právo ktoré si uplatňuje žalobca vo výroku I nie je za súčasného stavu porušené, ale ani ohrozené, a preto žalobu vo vzťahu k pripustenej zmene žalobného návrhu v bode I. zamietol.
4. Vo vzťahu k právu žalobcu na nahliadanie do dokumentov spoločnosti ARICSTONE, s.r.o., súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie žalobcu. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane žalobcu alebo pasívnej existenciou tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009). Podľa § 2 ods. 3 OZ, účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť. Patakyová, M. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. 3. vydanie. Praha: C.H. Beck, 2010, 4 s. „Nakoľko Obchodný zákonník neobsahuje osobitnú úpravu, ako riešenie sa použije ustanovenie § 2 ods. 3 OZ. Ustanovenia druhej časti (pozn. súdu Občianskeho zákonníka) sú potom v zmysle uvedeného pravidla z väčšej časti imperatívne, a to s prihliadnutím na ich povahu. Len tie z nich, ktoré umožňujú odchylnú úpravu formuláciou „ak spoločenská zmluva neurčuje inak“ a pod., sú dispozitívne.“ Podľa § 122 ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločníci vykonávajú svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách. Podľa § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka, spoločníci majú najmä právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti. Žalobca nie je spoločníkom spoločnosti ARICSTONE s.r.o. Žalobca nepreukázal, že právo jeho kontroly sa v zmysle uvedených ustanovení vzťahuje aj na spoločnosť, ktorého spoločníkom je žalovaný. Súd ďalej súhlasí s argumentáciou žalovaného v tom ohľade, že žalobcom na uplatňovaný postup žalobca nemá právo, nevyplýva mu zo žiadneho právneho predpisu a ani zo spoločenskej zmluvy, pričom v prvom rade je potrebné poukázať na to, že žalobca nie je spoločníkom spoločnosti ARICSTONE, s.r.o. Prípadný úspech vo veci by mal za následok nevykonateľnosť takéhoto rozhodnutia, pretože ani po zaviazaní spoločnosti THERMAL TOUR, s.r.o. súdom v zmysle požadovaného petitu, tento nie je schopný bez súčinnosti iných osôb zabezpečiť splnenie povinnosti, ku ktorej by ho zaviazal súd. Na
základe uvedeného súd vo vzťahu k pripustenej zmene žalobného návrhu v bodoch II. a III. žalobu zamietol.
5. Súd uznesením číslo konania 5Cb/19/2015-143 z 8.3.2017 zastavil konanie v časti žaloby, avšak nerozhodol o práve na náhradu trov konania. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Súd má za to, že žalovaný zavinil zastavenie konania v uvedenej časti vzhľadom k tomu, že až v priebehu súdneho konania umožnil žalobcovi nahliadnuť do požadovanej dokumentácie, ku ktorej k nahliadnutiu mal žalobca podľa záverov súdu právo. Súd po zastavení časti konania, zamietol zmenenú žalobu. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Vzhľadom na čiastočný úspech oboch strán konania, súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
6. Žalobca podal proti rozsudku odvolanie, ktoré odôvodnil s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) zák. č. 160/2015 Z.z. C.s.p., nakoľko sa domnieva, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ namietal, že odôvodnenie rozsudku v ods. 15., v ktorom súd prvej inštancie uviedol „že zákon priznáva spoločníkovi právo, ktorého sa žalobca voči žalovanému domáha a rozsah požadovanej realizácie je primeraný a nemožno ho považovať za šikanózny, pokiaľ sa preukáže, že spoločníkovi je toto právo spoločnosťou odopierané, resp. je toto právo ohrozené“ a následne uviedol, že „právo, ktoré si uplatňuje žalobca vo výroku I. nie je za súčasného stavu porušené ani ohrozené“ je zmätočné a zakladá dôvodné pochybnosti o legitímnosti úvah, ktorými sa súd prvej inštancie riadil v procese rozhodovania o dôvodnosti žaloby v časti uloženia povinnosti žalovanému predkladať žalobcovi na nahliadnutie dokumenty spoločnosti (žalovaného) od právoplatnosti tohto rozsudku a počas trvania účasti žalobcu ako spoločníka na spoločnosti žalovaného. Žalobca má za to, že pokiaľ sa súd prvej inštancie ohľadom predmetného nároku stotožnil s argumentáciou žalobcu, pričom argumentáciu žalovaného niekoľkokrát označil v odôvodnení rozsudku ako nesprávnu, nie je zrejmé, na základe akých dôvodov zamietol žalobu v časti uloženia povinnosti žalovanému predkladať žalobcovi na nahliadnutie dokumenty spoločnosti (žalovaného) od právoplatnosti tohto rozsudku a počas trvania účasti žalobcu ako spoločníka na spoločnosti žalovaného. V tejto súvislosti žalobca poukazuje najmä na skutočnosť, že v rámci súdneho konania žalobca dostatočne preukázal, že mu zo strany žalovaného bolo odopierané jeho zákonné právo nahliadať do dokumentov spoločnosti žalovaného počas obdobia od roku 2010 po rok 2016. Zároveň je zrejmé, že procesná obrana žalovaného vo vzťahu k možnosti žalobcu využiť svoje právo vykonávať kontrolu spoločnosti (žalovaného) prostredníctvom valného zhromaždenia bola irelevantná a nesprávna, čo v rámci odôvodnenia rozsudku konštatoval aj súd prvej inštancie (ods. 15, str. 14 rozsudku). Nerešpektovanie zákonného práva žalobcu nahliadať do dokumentov počas šiestich rokov zo strany žalovaného za daných okolností vyvoláva nepochybne obavu ohrozenia výkonu tohto práva v budúcnosti. Zároveň žalobca poukazuje na to, že čiastočné späťvzatie žaloby na pojednávaní dňa 02.03.2017 v časti uplatneného práva na nahliadnutie do dokumentácie od roku 2010 po rok 2016 žiadnym spôsobom neovplyvňuje dôvodnosť ohrozenia tohto práva od právoplatnosti rozsudku a počas trvania účasti žalobcu ako spoločníka na spoločnosti žalovaného.
- Súd prvej inštancie zamietol žalobu aj v časti uloženia povinnosti žalovanému predkladať žalobcovi na nahliadnutie dokumenty spoločnosti ARICSTONE, s.r.o. z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie žalobcu, pričom súhlasil s argumentáciou žalovaného v tom ohľade, že žalobca nemá právo na uplatňovaný postup, nevyplýva mu zo žiadneho právneho predpisu a ani zo spoločenskej zmluvy, nakoľko žalobca nie je spoločníkom spoločnosti ARICSTONE, s.r.o. (viď odsek 16, s. 15 a 16 rozsudku). Súd prvej inštancie sa pri posúdení dôvodnosti predmetnej časti žalobou uplatneného nároku vôbec nevysporiadal s argumentáciou žalobcu. Tento nedostatok odôvodnenia Rozsudku za daných okolností nemožno označiť inak ako prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti). Potreba riadneho odôvodnenia rozhodnutí pritom vychádza z konštantnej (judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (rozsudok zo dňa 21.10.1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, rozsudok zo dňa 9.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, rozsudok zo dňa 19.4.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90), ako aj z judikatúry Ústavného súdu SR (sp. zn. l. ÚS 226/03 zo dňa 12.5.2004, III. ÚS 209/04 zo dňa 23.6.2004, sp. zn. III. ÚS 95/06 zo dňa 15.3.2006, sp. zn. III. ÚS 260/06 zo dňa 23.8.2006, sp. zn. III. ÚS 36/2010 zo dňa 4.5.2010, sp. zn. l. ÚS 114/08 zo dňa 12.6.2008).
V tejto súvislosti žalobca poukazuje najmä na skutočnosť, že hospodárenie a fungovanie spoločnosti ARICSTONE s.r.o. (ako osoby ovládanej žalovaným) je jednoznačne záležitosťou žalovaného a má priamy vplyv na zisk a stratu žalovaného a tým pádom aj vplyv na zisk a stratu žalobcu ako spoločníka žalovaného. Vytesnenie ovládanej osoby z dosahu kontroly spoločníka žalovaného podľa žalobcu odporuje zmyslu ustanovenia § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka. Zároveň s poukazom na ustanovenie § 180 ods. 1 Obchodného zákonníka má žalobca za to, že jeho právo na informácie týkajúce sa záležitostí osoby ovládanej žalovaným ako aj právo na nahliadnutie do dokladov týkajúcich sa ovládanej osoby je jednoznačne obsahom práva žalobcu na informácie o záležitostiach žalovaného, resp. práva žalobcu na nahliadnutie do dokladov žalovaného, ktorej žalobcovi priznáva ustanovenie § 122 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka. Rozsah kontroly spoločnosti s ručením obmedzeným spoločníkom a spôsob jej realizácie je v ustanovení § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka upravený iba všeobecne. V prípade, že nie sú jednotlivé práva spoločníka na informácie, resp. práva na nahliadnutie do dokladov spoločnosti upravené priamo v spoločenskej zmluve alebo v stanovách, konkrétny rozsah práva na informácie, na ktoré je spoločník spoločnosti oprávnený, je tak možné dovodiť výlučne výkladom vyššie citovaného ustanovenia § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka. Výklad ustanovenia § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka spôsobom, že spoločník má právo od spoločnosti požadovať informácie týkajúce sa záležitostí osôb ovládaných spoločnosťou len v prípade výslovného zákonného dovolenia (uvedeného v ustanovení § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka), by bol podľa názoru žalobcu voči nemu ako spoločníkovi spoločnosti s ručením obmedzeným zjavne reštriktívne a nedôvodný. Zmyslom a účelom ustanovenia § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka nebolo podľa názoru žalobcu toto právo spoločníkovi spoločnosti s ručením obmedzeným obmedziť. K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona. a to ani v prípade. keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Právo spoločníka nahliadať do dokladov spoločnosti podľa § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka je materiálne neobmedziteľné. Podľa tohto ustanovenia totiž spoločníci spoločnosti s ručením obmedzeným majú právo nahliadať do dokladov spoločnosti, pričom zákon v tomto a ani v žiadnom inom zo svojich ustanovení nekladie žiadne obmedzenie s prihliadnutím na konkrétny charakter dokladov spoločnosti. Ak teda ustanovenie § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka priznáva spoločníkom právo nahliadať do dokladov spoločnosti bez akéhokoľvek obmedzenia, vyplýva z toho jediný logický záver, že toto právo umožňuje spoločníkom nahliadať aj do dokladov obsahujúcich obchodné tajomstvo spoločnosti, prípadne aj iné skutočnosti, o ktorých je potrebné zachovávať mlčanlivosť. V uvedenom sa toto právo spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným odlišuje od obmedzeného práva akcionára akciovej spoločnosti, pričom takýto postup logicky plynie z odlišného postavenia spoločníka od postavenia akcionára v spomenutých typoch spoločností. Zatiaľ ,čo väzby akcionára akciovej spoločnosti sú len väzbami kapitálovými. v právnej úprave spoločnosti s ručením obmedzeným je možné vybadať niektoré osobné väzby. prejavujúce sa mimo iného spravidla práve väčším zapojením spoločníkov do činnosti spoločnosti a taktiež úpravou ich práv vo vzťahu k spoločnosti. ktorá sa v niektorých prípadoch skôr blíži úprave práv spoločníkov osobných spoločností. Uvedené platí aj pre úpravu práva na informácie podľa § 122 Obchodného zákonníka. ktorého úprava zodpovedá skôr úprave práv spoločníkov osobných spoločností, než úprave v prípade akciovej spoločnosti. Podľa § 180 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, akcionár je oprávnený zúčastniť sa na valnom zhromaždení, hlasovať na ňom, požadovať na ňom informácie a vysvetlenia týkajúce sa záležitostí spoločnosti alebo záležitostí osôb ovládaných spoločnosťou. ktoré súvisia s predmetom rokovania valného zhromaždenia, a uplatňovať na ňom návrhy. než úprave v prípade akciovej spoločnosti. Žalobca má za to, že pokiaľ Obchodný zákonník výslovne dovoľuje akcionárovi akciovej spoločnosti požadovať od akciovej spoločnosti informácie ohľadne osoby ovládanej akciovou spoločnosťou, o to viac musí uvedené platiť aj vo vzťahu k spoločníkovi spoločnosti s ručením obmedzeným (a to aj bez výslovného uvedenia), ktorý je do činnosti spoločnosti zapojený spravidla viac ako akcionár v akciovej spoločnosti. Odopretie práv na informácie ohľadne spoločnosti ARICSTONE, s.r.o. ako ovládanej osoby, resp. práv na nahliadanie do dokladov ovládanej osoby resp. do dokladov žalovaného bráni žalobcovi riadne vykonávať jeho vlastnícke právo a nakladať s jeho obchodným podielom, ku ktorému žalobca nepochybne potrebuje kompletné informácie o stave žalovaného a jeho činnosti, ktoré sú nevyhnutné ako podklad pre jednotlivé rozhodnutia týkajúce sa obchodného podielu a práv s ním spojených. Odvolateľ žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a vyhovel žalobe v zmysle pripustenej zmeny žalobného návrhu.
7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje si to ani verejný záujem (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), po jeho preskúmaní v medziach odvolacích a vád, na ktoré je potrebné prihliadať z úradnej povinnosti ( § 380 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti zamietajúcemu rozhodnutiu vo vzťahu k žalobnému návrhu špecifikovanému vo výroku I. uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 8.3.2017 č.k. 5Cb/19/2015-143, nie je dôvodné, a preto rozsudok v tejto časti ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
9. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
10. Súd prvej inštancie zamietnutie žalobného návrhu vo vzťahu k žalobnému návrhu špecifikovanému vo výroku I. uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 8.3.2017 č.k. 5Cb/19/2015-143 odôvodnil tým, že je viazaný stavom v čase vyhlásenia rozsudku, čo vyplýva z ust. § 217 ods. 1 prvá veta C.s.p., ktorý v odôvodnení napadnutého rozsudku citoval ako aj s poukazom na čl. 1 C.s.p., keď mal za to, že právo, ktoré si žalobca uplatnil v zmysle výroku I. nie je v čase vyhlásenia rozsudku porušené ale ani ohrozené, keď žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť predložiť k nahliadnutiu žalobcovi dokumenty žalovaného, ktoré budú vyhotovené alebo podpísané v budúcnosti, teda v období od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorého vydania sa domáhal žalobca, a preto odvolací súd posúdil ako neopodstatnenú námietku odvolateľa, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, na základe čoho súd dospel k záveru, že žalobný návrh v tejto časti je nedôvodný, a preto ho zamietol. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že v zmysle ust. § 217 ods. 1 C.s.p., nie je možné vyhovieť tej časti žalobného návrhu, ktorou sa žalobca ako spoločník žalovaného domáha uloženia povinnosti žalovanému do budúcnosti predkladať žalobcovi doklady žalovaného v zmysle ust. § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 217 ods. 2 C.s.p., ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti, čo však nie je daný prípad. Plnenie od žalovaného ako opakujúce sa dávky možno žalobcovi v civilnom sporovom konaní priznať len za predpokladu, že ide o plnenie, ktorá sa pravidelne opakuje bez toho, aby musela nastať (pristúpiť) ďalšia právna skutočnosť alebo o také plnenie, ktoré výslovne stanovuje zákon; k takémuto názoru dospela aj súdna prax, ktorý vyjadrila v závere, že plnenie v budúcnosti splatných opakujúcich sa splátok nemôže súd uložiť, ak je táto povinnosť závislá na tom, či dôjde k ďalšej skutočnosti, ktorá je podľa hmotného práva predpokladom vzniku priznávaného nároku (R 7/1977). Odvolací súd dáva v tejto súvislosti do pozornosti prvú vetu ust. § 217 ods. 1 C.s.p., vo vzťahu ku ktorému je potom odsek 2. („ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti“) výnimkou, podmienenou existenciou právneho dôvodu plnenia v čase vyhlásenia rozsudku, splatnosťou aspoň časti plnenia v čase vyhlásenia rozsudku a postupný vznik nároku na jednotlivé plnenia podľa hmotného práva, alebo spravodlivosť umožnenia plnenia, ktoré už je podľa hmotného práva splatné v celej výške, v splátkach. Postup súdu v prípade vyslovenia autoritatívneho názoru o povinnosti plnenia umožniť spoločníkom nahliadať do dokladov spoločnosti do budúcna, je závislý od jeho poznania budúceho stavu veci, inak povedané ak súd v čase vyhlásenia rozsudku nedisponuje vedomosťou o budúcom stave veci. Z uvedeného existujú výnimky prípustnosti určenia splátok splatných do budúcnosti, v prípadoch výslovne predvídaných zákonom, ako je tomu napr. v prípade platenia výživného. Právo spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti do budúcna, sa takému rámcu ale vymyká.
Povahu opakujúcich sa dávok typicky majú najmä úroky z omeškania, poplatok z omeškania, výživné, náhrada za stratu na zárobku a obdobné plnenia; naopak ako opakujúce sa dávky nemôže byť priznaná náhrada mzdy, zmluvná pokuta alebo nájomné, keď tieto nároky, ktoré nemajú povahu opakujúceho sa plnenia, je možné priznať len v takej výške, v akej sa stali splatné v okamihu vyhlásenia rozhodnutia. Tento záver vyplýva zo skutočnosti, že napríklad pri úrokoch (poplatku) z omeškania k trvaniu omeškania v čase vyhlásenia rozsudku nemusí pristúpiť žiadna ďalšia právna skutočnosť, rovnako k existencii vyživovacej povinnosti v čase vyhlásenia rozsudku nemusí pristúpiť žiadna ďalšia právna skutočnosť; naopak napríklad pri nájomnom okrem trvania nájomného vzťahu a omeškaní s platením nájomného v čase vyhlásenia rozsudku musí na vznik nového nároku na nájomné pristúpiť ďalšia právna skutočnosť, napr. ďalšie užívanie prenajatej veci. V praxi často dochádza k zamieňaniu opakujúcich sa dávok v zmysle § 217 ods. 2 C.s.p. s opakujúcim sa plnením, ktoré je pojmom teórie občianskeho práva hmotného; ide pritom o právne inštitúty s rozdielnym obsahom. Odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ ide o povinnosť konateľov informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti ( § 135), v nadväznosti na § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka, konatelia ani nemajú pravidelnú oznamovaciu povinnosť voči spoločníkom, teda nemajú povinnosť opakovane v pravidelných intervaloch informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti, ale na požiadanie sú povinný poskytnúť informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadnuť do dokladov spoločnosti. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu pokiaľ ide o uloženie povinnosti žalovanému predložiť žalobcovi alebo jeho splnomocnenému zástupcovi k nahliadnutiu doklady žalovaného o záležitostiach spoločnosti žalovaného, ktoré budú vyhotovené alebo podpísané v budúcnosti, teda za obdobie od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku je nedôvodná, nakoľko nejde ani o opakujúcu sa dávku, ani o opakujúce sa plnenie a naviac na vznik tohto nároku by musela pristúpiť ďalšia právna skutočnosť, t.j. ďalšia účasť žalobcu ako spoločníka v spoločnosti žalovaného, ako aj vyhotovenie žalobcom požadovaných dokladov, ktoré v čase rozhodovania súdu ešte ani neexistujú, a preto potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý návrh žalobcu v tejto časti ako nedôvodný zamietol. Tvrdenia žalobcu, že zo strany žalovaného došlo v minulosti k porušeniu povinnosti predložiť žalobcovi ako spoločníkovi spoločnosti žalovaného k nahliadnutiu doklady spoločnosti žalovaného, nemá žiaden vplyv na posúdenie predmetnej časti žalobného návrhu.
11. Predmetom odvolacieho prieskumu bolo aj rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobný návrh špecifikovaný vo výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 8.3.2017 č.k. 5Cb/19/2015-143 a to s odôvodnením nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, keď odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je v tejto časti čiastočne dôvodné. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého konania. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca ako spoločník žalovaného ešte pred podaním predmetnej žaloby žiadal žalovaného ako majoritného spoločníka spoločnosti ARICSTONE, s.r.o. (obchodný podiel žalovaného predstavuje 95% k celkovému základnému imaniu spoločnosti ARICSTONE, s.r.o.) listami zo dňa 28.11.2014 ( č.l. 15-18) a 23.2.2015 ( č.l. 26 - 29), aby mu umožnil nahliadnuť do dokladov týkajúcich sa spoločnosti ARICSTONE, s.r.o., ktoré sú totožné s dokladmi špecifikovanými vo výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 8.3.2017 č.k. 5Cb/19/2015-143, keď žalovaný mu neumožnil nahliadnuť do týchto dokladov, čo nebolo ani v konaní sporné. Pokiaľ ide o povinnosť žalovaného umožniť žalobcovi ako spoločníkovi žalovaného nahliadnuť do dokladov žalovaného týkajúcich sa záležitostí žalovaného v súvislosti s jeho účasťou ako majoritného spoločníka v spoločnosti ARICSTONE, s.r.o. za minulé obdobie ( roky 2010 až 2016), odvolací súd sa nestotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že žalobca nie je v tejto časti sporu aktívne legitimovaný, nakoľko žalobca nepožaduje doklady od spoločnosti ARICSTONE, s.r.o., ktorej spoločníkom nie je žalobca ale žalovaný, ale domáha sa ako spoločník žalovaného voči žalovanému v zmysle ust. § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka predloženia dokladov týkajúcich sa záležitostí žalovaného vo vzťahu k spoločnosti ARICSTONE, s.r.o. a to z dôvodu výkonu kontroly spoločnosti žalovaného, ktorá je majoritným spoločníkom spoločnosti ARICSTONE, s.r.o. ako aj z dôvodu, aby bol informovaný pre účely rozhodovania sa v súvislosti s riadením spoločnosti žalovaného. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom odvolateľa, že aby mohol žalobca ako spoločník žalovaného vykonávať jeho vlastnícke právo a nakladať s jeho obchodným podielom v spoločnosti žalovaného, k
tomu potrebuje informácie o stave žalovaného a jeho činnosti, ktoré informácie sú nevyhnutné pre prijatie rozhodnutí týkajúcich sa jeho obchodného podielu a práv s ním spojených. Aj keď ust. § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka žiadnym spôsobom neupravuje, do ktorých dokladov spoločnosti s ručením obmedzeným má právo spoločník nahliadať, odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci za doklady, do ktorých má právo žalobca ako spoločník žalovaného nahliadať, možno objektívne považovať len účtovné závierky a zápisnice o riadnom a mimoriadnom valnom zhromaždení spoločnosti ARICSTONE, s.r.o., ktoré sú bližšie špecifikované vo výroku I. tohto rozsudku, ktoré žalovaný odmietol predložiť žalobcovi k nahliadnutiu, a ktoré sa podľa názoru odvolacieho súdu priamo týkajú záležitostí žalovaného a teda ide o doklady potrebné na realizáciu práv žalobcu v súvislosti s jeho obchodným podielom v spoločnosti žalovaného, nakoľko cieľom účtovnej závierky je poskytnúť informácie o finančnej situácii, finančnej výkonnosti a peňažných tokoch účtovnej jednotky, ktoré sú užitočné pri prijímaní ekonomických rozhodnutí, keď na dosiahnutie tohto cieľa poskytuje účtovná závierka informácie o majetku, pohľadávkach a záväzkoch, vlastnom imaní, výnosoch, nákladoch vrátane ziskov a strát, o peňažných tokoch. Informácie z účtovnej závierky taktiež pomáhajú predvídať budúce peňažné toky obchodnej spoločnosti. Naviac ods. 1 ust. § 40 ods. 1 Obchodného zákonníka ustanovuje pre spoločnosť s ručením obmedzeným povinnosť uložiť riadnu účtovnú závierku a mimoriadnu účtovnú závierku do zbierky listín. Pokiaľ ide o zápisnice z valných zhromaždení spoločnosti ARICSTONE, s.r.o., v ktorej je žalovaný majoritným spoločníkom, žalovaný má právo ako spoločník spoločnosti ARICSTONE, s.r.o. aby mu boli zápisnice z valného zhromaždenia predložené v listinnej podobe, keď z ust. § 127a ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka vyplýva, že zápisnica z rokovania valného zhromaždenia musí mať písomnú formu a nakoľko žalovaný prostredníctvom valného zhromaždenia rozhoduje o najdôležitejších otázkach týkajúcich sa jeho ako spoločníka v spoločnosti ARICSTONE, s.r.o., medzi ktoré patria napr. schvaľovanie účtovnej závierky, rozhodovania o znížení alebo zvýšení základného imania, žalobca ako spoločník žalovaného má právo požadovať od žalovaného k nahliadnutiu aj zápisnice z valného zhromaždenia spoločnosti ARICSTONE, s.r.o., ktoré sa priamo týkajú záležitostí žalovaného, nakoľko poskytujú informácie o výkone práva žalovaného ako spoločníka spoločnosti ARICSTONE, s.r.o. riadiť spoločnosť ARICSTONE, s.r.o. a kontrolovať jej činnosť rozsahom a spôsobom určeným v spoločenskej zmluve. Žalobca spolu s účtovnými závierkami žiadal predložiť k nahliadnutiu aj výročné správy spoločnosti ARICSTONE, s.r.o. za roky 2010 až 2016, avšak nakoľko žalobca v konaní ani netvrdil, že by spoločnosť ARICSTONE, s.r.o. mala povinnosť vyhotovovať výročnú správu, a ani z vykonaného dokazovania takáto povinnosť spoločnosti ARICSTONE, s.r.o. nevyplývala, nebolo možné v tejto časti žalobnému návrhu vyhovieť. Čo sa týka ďalších dokladov špecifikovaných vo výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 8.3.2017 č.k. 5Cb/19/2015-143, ktorých predloženia k nahliadnutiu sa žalobca ako spoločník žalovaného domáhal, odvolací súd vyhodnotil ako doklady, ktoré sa netýkajú priamo žalovaného a teda nie sú nevyhnutne potrebné na prijatie rozhodnutí v súvislosti s riadením a kontrolou spoločnosti žalovaného zo strany žalobcu, a preto zamietnutie žaloby vo zvyšnej časti tohto žalobného návrhu považoval za dôvodné, aj keď z iných dôvodov ako uviedol súd prvej inštancie. Lehota na plnenie je v zmysle § 232 ods. 3 C.s.p. tri dni, avšak v odôvodnených prípadoch možno určiť aj dlhšiu lehotu a to podľa okolností daného prípadu. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd uložil v rozsudku žalovanému povinnosť plniť a nejde o opakujúce sa plnenie v zmysle ust. § 232 ods. 4 C.s.p., odvolací súd určil 30 dňovú lehotu na plnenie, nakoľko považoval trojdňovú lehotu na plnenie za krátku lehotu a to vzhľadom na rozsah dokladov, ktoré má žalovaný povinnosť predložiť žalobcovi k nahliadnutiu. Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd v zmysle ust. § 388 C.s.p. zmenil v odvolaním napadnutej časti rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani zrušenie a vo zvyšnej zamietajúcej časti napadnutý rozsudok potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p.
12. Predmetom odvolacieho prieskumu bolo aj rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobný návrh špecifikovaný vo výroku III. uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 8.3.2017 č.k. 5Cb/19/2015-143, ktorým sa žalobca ako spoločník žalovaného domáhal uloženia povinnosti žalovanému do budúcnosti predkladať žalobcovi doklady žalovaného vo vzťahu k spoločnosti ARICSTONE s.r.o. v zmysle ust. § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka, keď odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v tejto časti nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v tejto odvolaním napadnutej časti ako vecne správny potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p. s poukazom na právnu argumentáciu odvolacieho súdu uvedenú v odseku 10. odôvodnenia tohto rozsudku, na ktorú v podrobnostiach odkazuje.
13. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).
14. Odvolací súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie, v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane a v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. Žalobca sa podanou žalobou v zmysle jej pripustenej zmeny domáhal uloženia povinností žalovanému špecifikovaných v štyroch petitoch a po čiastočnom späťvzatí žaloby zostali predmetom sporu len tri petity špecifikované v bodoch I., II. a III. predmetného uznesenia č.k. 5Cb/19/2015-143. V zmysle ust. § 255 ods. 1 C.s.p. má žalobca vo veci plný úspech vtedy, keď súd vyhovie jeho žalobe v plnom rozsahu a žalovaný má vo veci plný úspech vtedy, keď súd žalobu v plnom rozsahu zamietne. Ak nejde ani o prípad, kedy bolo žalobe v celom rozsahu vyhovené a ani o prípad, že by bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá, musí byť v zmysle ust. § 255 ods. 2 C.s.p.. náhrada trov konania pomerne rozdelená. Preto je nutné určiť pomer úspechu oboch sporových strán vo veci a od úspechu úspešnej sporovej strany odčítať jeho neúspech (t.j. mieru úspechu druhej sporovej strany). Vo výške rozdielu má strana sporu právo, aby mu druhá strana sporu nahradila pomernú časť trov, ktoré vynaložil pri účelnom uplatňovaní alebo bránení práva. V prípade, ak bolo konanie aj sčasti zastavené z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby, súd najskôr posúdi v zmysle ust. § 256 ods. 1 C.s.p., ktorá strana procesne zastavila konanie a s prihliadnutím k tomuto záveru potom vyhodnotí v zmysle ust. § 255 ods. 2 C.s.p. celkovú otázku, v akom rozsahu bola tá ktorá strana úspešná. Vzhľadom k tomu, že čiastočné späťvzatie žaloby procesne zavinil žalovaný, ktorý až po podaní žaloby umožnil žalobcovi nahliadnuť do dokladov žalovaného špecifikovaných v prvom petite žaloby, v zmysle § 255 ods. 2 C.s.p. bolo nutné dovodiť, že v rozsahu 25% nemal žalovaný vo veci úspech. Vždy platí, že kto procesne zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu. Žaloba bola zamietnutá vo vzťahu k ďalším dvom petitom špecifikovaným v bodoch I. a III. predmetného uznesenia v celom rozsahu a vo vzťahu k petitu návrhu v zmysle bodu II. uznesenia odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti tak, že len v nepatrnej časti vo vzťahu k tomuto petitu vyhovel žalobnému návrhu a vo zvyšku zamietnutie žaloby potvrdil, teda žalovaný bol úspešný v rozsahu 75%. V danom prípade súd teda dospel k záveru, že žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 50% (75 % - 25%), ktoré v súvislosti s konaním účelne vynaložil. Z uvedených dôvodov musel odvolací súd napadnuté rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania podľa § 388 C.s.p. zmeniť tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %. Neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať ( § 257 C.s.p.). O výške náhrady trov prvoinštančného konania a aj odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 C.s.p.).
15. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 C. s. p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.