Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/20/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci navrhovateľa: U. N., nar. XX. XX. XXXX, t. č. v ÚVV a ÚVTOS X. XXHX, O., XXX XX W. W., proti dcére ako osobe z vyživovacej povinnosti oprávnenej: G. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. W. XX, XXX XX T. A., zastúpená matkou G. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., M. W. XX, o návrhu otca na zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, o odvolaní osoby z vyživovacej povinnosti oprávnenej a o odvolaní otca, ako osoby z vyživovacej povinnosti povinnej, proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 17Pc/1/2018 - 23 zo dňa 11. 05. 2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 17Pc/1/2018 - 23 zo dňa 11. 05. 2018 p o t v r d z u j e .

II. Odvolanie U. N. o d m i e t a .

III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Zvolen (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k G. P., nar. XX. XX. XXXX, určenú rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 5P 482/2008 - 59 zo dňa 09. 02. 2009 (výrok I. rozsudku). Osobitným výrokom rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II.). V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľ - U. N. sa svojím návrhom zo dňa 23. 01. 2018 domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči dcére, stanovenou rozsudkom Okresného súdu Zvolen 5P/482/2008 vo výške 30 Eur mesačne. Uviedol, že dcéra nadobudla dňa XX. XX. XXXX plnoletosť a vybavuje si invalidný dôchodok. Ďalej uviedol, že súhlasí s výškou príjmu tak, ako uviedol Ústav na výkon trestu odňatia slobody W. W. vo výške 79,13 Eur, pričom doplnil, že nemá iný príjem, nevlastní nehnuteľnosti, ani hnuteľné veci väčšej sumy. V ďalšom obsahu odôvodnenia súd prvej inštancie uviedol, že mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že navrhovateľovi bola uložená povinnosť na svoju dcéru G. P. prispievať výživným v sume 30 Eur mesačne, a to rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 5P/482/2008 - 59 zo dňa 09. 02. 2009. Ďalej mal súd za preukázané, že v súčasnej dobe navrhovateľ je umiestnený v Ústave na výkon trestu odňatia slobody W. W., kde je pracovne zaradený od 10. 01. 2018 a jeho čistá pracovná odmena za mesiac január 2018 bola vo výške 79,13 Eur. Nemá iný príjem, nevlastní nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej sumy. Takisto bolo preukázané, a to správou od Sociálnej poisťovne, že dcéra G. P., nar. XX. XX. XXXX, poberá invalidný dôchodok od XX. XX. XXXX v sume 343,60 Eur a od 01. 01. 2018 v sume 350,80 Eur. Zástupkyňa dcéry takisto potvrdila, že tejto bol priznaný invalidný dôchodok. Tiež uviedla, že nemá iný príjem a nevlastní nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej sumy. Súd prvej inštancie tak skonštatoval, že nakoľko dcéra G. P. má priznaný invalidný dôchodok, ktorý je v súčasnej dobe vo výške 350,80 Eur, a teda má vlastný príjem a je schopná sama sa živiť, súd zrušil vyživovaciu povinnosť otca

voči dcére. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenie § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Proti predmetnému rozsudku podala v zákonnej stanovenej lehote odvolanie osoba z vyživovacej povinnosti oprávnená G. P., nar. XX. XX. XXXX, zastúpená svojou matkou G. P., nar. XX. XX. XXXX. Uviedla, že s rozsudkom súdu prvej inštancie nesúhlasí z dôvodu závažného zdravotného stavu dcéry G., ktorá si vyžaduje neustále nové životné potreby. Vyššie nároky sú kladené aj na jej životné podmienky, ktoré majú skromné. Pre lepší komfort pri hygiene museli zrekonštruovať kúpeľňu, priviesť vodu do časti domu, zrekonštruovať v izbe podlahy, spraviť nové nátery stien. Z dôvodu kúrenia pevným palivom sa často vykonáva maľovka. Zvýraznila tiež, že otec dcéry dlhuje na výživnom určitú čiastku, pričom platenie výživného zanedbal, toto neplatil pravidelne. Ďalej uviedla, že komunikácia s dcérou je veľmi zložitá, nakoľko táto neuvažuje o položenej otázke, jej IQ je nízke, je P. H.. Neuvedomuje si podstatu otázky položenej aj inými osobami, a preto na otázku sudcu len súhlasne prikyvovala. Na súde tak nebola dodržaná podmienka o zastupovaní dcéry, o ktorú požiadala sudcu. V tomto konaní rieši „právoplatnosť jej zastupovania vo všetkých úkonoch“. S poukazom na tieto dôvody navrhla, aby odvolací súd „priznal mesačné výživné G. P. a uložil otcovi U. N. povinnosť platiť mesačné výživné pravidelne k rukám matky a uložil U. N. povinnosť doplatiť zameškané výživné“.

3. Dňa 18. 06. 2018 bolo doručené súdu prvej inštancie podanie U. N., datované dňom 14. 06. 2018 a nazvané ako „Odvolanie voči rozsudku zo dňa 11. 05. 2018 a podanie námietky voči odvolaniu v zastúpení matkou G. P., ktoré mi bolo doručené dňa 11. 06. 2018“. V uvedenom písomnom podaní navrhovateľ uviedol, že stále trvá na zrušení vyživovacej povinnosti voči svojej dcére. Matka už dospelej dcéry G. sa ohrádza zdravotným stavom, no podľa jeho zistení sa o ňu vôbec nestará a počas pracovných dní ju necháva v opatere druhých osôb, nakoľko matka sa od rána 7.00 h až do cca 14.00 h zdržuje v meste. Navrhovateľ má za to, že peniaze, ktoré dostáva od Sociálnej poisťovne, celý invalidný dôchodok nemíňa na navrhovateľovu dcéru G., ale platí si z toho svoje dlžoby a tiež stravuje ďalšie dve dcéry a vnučku O.. V máji jej sociálna poisťovňa vyplatila zameškaný invalidný dôchodok na G. P.. Pokiaľ sa týka zrekonštruovania domu, tak podľa jeho zistení tento dom vlastní priateľ matky F. S., na ktorého je dom písaný a ktorý si na prerábku domu bral úver. Nie je pravdou, že by sa maľovka v dome realizovala tak často, ako uvádza matka. Pokiaľ sa týka dcéry G., túto by mohla matka dávať na 4 hodiny denne do Domova sociálnych služieb X. N., kde jedného času aj chodila, pokiaľ matka neprestala platiť mesačný poplatok, z čoho jej vznikol voči T. X. aj ďalší dlh. Matka sa ohrádza v odvolaní tým, že z jej strany nebola dodržaná podmienka o zastupovaní dcéry, no bola si plne vedomá zdravotného stavu dcéry a aj toho, že ju jedného času bude musieť zastupovať. Navrhol, aby odvolací súd zrušil vyživovaciu povinnosť U. N. voči G. P. odo dňa nadobudnutia plnoletosti dcéry, t. j. odo dňa XX. XX. XXXX.

4. K písomnému podaniu nazvanému ako „odvolanie a zároveň vyjadrenie“ navrhovateľa sa dňa 06. 08. 2018, doručenému Okresnému súdu Zvolen totožného dňa, vyjadrila G. P., nar. XX. XX. XXXX ako zástupkyňa G. P., nar. XX. XX. XXXX. Uviedla, že bezo zmeny trvá na odvolaní voči rozsudku. Odporca (správne navrhovateľ) vo svojom odvolaní spomína medzi dôvodmi i to, že zanedbáva starostlivosť o dcéru G.. Matka uviedla, že okrem G. má povinnosť aj voči mladšej dcére T.. Cez školský rok ju sprevádza na vyučovanie a je pravda, že o 6.55 h odchádza z domu autobusom do N., kde mladšia dcéra navštevuje základnú školu. G. je zatiaľ v opatere staršej dcéry N., ktorá má ukončené trojročné vzdelanie so zameraním na E.. V rámci rodiny si navzájom pomáhajú. Majú dobré rodinné puto, čo dcére G. veľmi prospieva k udržaniu zdravotného stavu. Spomínané dlžoby obcí a aj ostatným subjektom uhradila, nie však všetky z doplatku invalidného dôchodku. Počas obdobia, za ktoré mala dcéra priznaný invalidný dôchodok, avšak tento ešte neprišiel, musela z rodinného rozpočtu hradiť všetky nevyhnutné výdavky na stravu, ošatenie, hygienu, cestovné, náklady na lieky a podobne. Kúrenie, ktoré je zabezpečené palivovým drevom, musela tiež nakúpiť. Dom, v ktorom bývajú, je síce vo vlastníctve inej osoby, ale náklady na vodu, opravu, údržby a rekonštrukciu časti domu, ktorú obývajú, musí hradiť z vlastného rozpočtu. V dome nebola zavedená voda, nebola vybudovaná kúpeľňa. Záverom doplnila, že umiestnenie dcéry G. v sociálnom zariadení neprichádza do úvahy. V rodine je spokojná, zlepšuje sa jej zdravotný stav, má možnosť vyvíjať reč, pričom ona sama sa dcére venuje 24 hodín denne, navštevujú spolu lekárov špecialistov. Odvolanie, ktoré podal navrhovateľ, sa javí ako špekulatívne. Navrhla, aby vyživovacia povinnosť U. N. voči svojej dcére G. P. zostala tomuto uložená i naďalej.

5. Vyjadrenie k vyjadreniu osoby z vyživovacej povinnosti oprávnenej podané nebolo.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom ustanovením § 65a § 66 Zákona č. 161/2015 Z. z. - Civilný mimosporový poriadok bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a tento v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 potvrdil ako vecne správny. Pokiaľ sa týka odvolania otca - U. N., o tomto odvolací súd rozhodol podľa § 386 psím. A) a odvolanie odmietol ako podané oneskorene.

7. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Podľa § 386 písm. a/ odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.

10. Podľa § 362 ods. 1 odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

11. Odvolací súd uvádza, že rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 17. 05. 2018 bol napadnutý odvolaním osobou z vyživovacej povinnosti oprávnenou G. P., nar. XX. XX. XXXX, zastúpenou matkou G. P., nar. XX. XX. XXXX. Odvolanie bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 28. 05. 2018, teda v zákonom stanovenej lehote (rozsudok doručený dňa 21. 05. 2018) . Rozsudok súdu prvej inštancie bol U. N., ako osobe z vyživovacej povinnosti povinnej doručený dňa 21. 05. 2018. Nasledujúcim dňom, t. j. 22. 05. 2018 začala menovanému plynúť 15-dňová lehota na podanie odvolania, pričom táto mu uplynula dňom 05. 06. 2018. U. N. doručil písomné podanie označené ako „Odvolanie voči rozsudku zo dňa 11. 05. 2018 a podanie námietky voči odvolaniu v zastúpení matkou G. P.“ súdu prvej inštancie dňa 18. 06. 2018; z pečiatky pošty vyplýva, že toto bolo odovzdané na poštovú prepravu dňa 15. 06. 2018. Pokiaľ teda bolo uvedené písomné podanie U. N. mienené ako odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 11. 05. 2018 č. k. 17Pc/1/2018 - 23, uvedené bolo podané zjavne po uplynutí zákonnej 15 - dňovej lehoty a teda oneskorene. Preto o ňom odvolací súd rozhodol postupom podľa § 386 ods. 1 písm. a/ a uvedené odmietol ako oneskorene podané. Písomné podanie U. N. zo dňa 14. 06. 2018, doručené súdu prvej inštancie dňa 18. 06. 2018, odvolací súd v ďalšom, podľa obsahu, považoval za vyjadrenie osoby z vyživovacej povinnosti povinnej k odvolaniu osoby na vyživovaciu povinnosť oprávnenej. Odvolací súd teda v rámci odvolacieho konania vecne prejednal a rozhodol o odvolaní osoby z vyživovacej povinnosti oprávnenej - G. P., nar. XX. XX. XXXX, zastúpenej svojou matkou G. P., nar. XX. XX. XXXX.

12. Odvolací súd uvádza, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí, ako aj s jeho dôvodmi sa stotožňuje a na tieto v plnom rozsahu poukazuje. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci zrušenia výživného pre plnoletú osobu na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a dospel k správnym skutkovým aj právnym záverom. Námietky odvolateľky ako osoby na vyživovaciu povinnosť oprávnenej, obsiahnuté v odvolaní, odvolací súd nepovažoval za prijateľné a odôvodnené práve z dôvodu, že okresný súd vo veci vykonal náležité dokazovanie, vec správne posúdil, pričom odvolateľka neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé ovplyvniť alebo zvrátiť výsledky doterajšieho dokazovania. Odvolateľka vo svojom odvolaní zároveň neuviedla žiadnu takú podstatnú skutočnosť, ktorá by mala za následok úvahu o prípadnej vade v procesnoprávnom postupe súdu prvej inštancie alebo o prípadnej nesprávnosti rozhodnutia, pričom odvolací súd preskúmaním veci takúto vadu ani nezistil.

13. Okresný súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu za účelom zistenia skutočného stavu veci, pričom svoje rozhodnutie aj náležite podľa ustanovenia § 220 ods. 2 odôvodnil. Dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie sú výstižné, zrozumiteľné a jasné. Súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu správne aplikoval ustanovenia § 62 ods. 1, 2 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Odvolací súd uvádza, že právny rámec veci tvoria právne ustanovenia § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, v zmysle ktorých plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia

obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

14. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom časovo končí vtedy, keď sú tieto samé schopné sa živiť. Veková hranica 18 rokov má význam len z procesného hľadiska v tom zmysle, že do dosiahnutia plnoletosti možno začať konanie vo veciach výživného aj bez návrhu, po dovŕšení plnoletosti iba na návrh. Kedy nastane takýto právny stav závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené potreby a záujmy, majetkové pomery a podobne. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Z hľadiska posúdenia zániku vyživovacej povinnosti je jednoznačnejšia situácia, keď dieťa získa pravidelný príjem či už zo závislej činnosti, podnikateľskej činnosti a podobne.

15. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie, z ktorého z oznámenia Sociálnej poisťovne, ako aj zhodne z výpovede matky zastupujúcej G. P., nar. XX. XX. XXXX, vyplynulo, že G. P., nar. XX. XX. XXXX, ako osobe na vyživovaciu povinnosť oprávnenej v predmetnej veci bol priznaný invalidný dôchodok, a to dňom XX. XX. XXXX v sume 343,60 Eur a následne od 01. 01. 2018 v sume 350,80 Eur (invalidný dôchodok priznaný rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. XXXXXXXXXXX zo dňa 18. 04. 2018). Dňom nadobudnutia plnoletosti bol tak G. P. priznaný nárok na vyplácanie invalidného dôchodku v uvedenej sume a v tom dôsledku G. P., plnoletá dňom XX. XX. XXXX, získala samostatný príjem v uvedenej výške, a teda má vlastné zdroje na uspokojovanie svojich životných nákladov. Je tak naplnený predpoklad pre rozhodnutie o zrušení vyživovacej povinnosti rodiča - otca U. N. voči svojej už plnoletej dcére, keďže táto má zabezpečený príjem vo výške 350,80 Eur, z ktorého je schopná uhradiť svoje životné potreby a náklady. Súd prvej inštancie tak správne rozsudkom rozhodol o zrušení vyživovacej povinnosti U. N. voči svojej plnoletej dcére G. P., určenej rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 5P/482/2008 - 59 zo dňa 09. 02. 2009.

16. V podanom odvolaní odvolateľka neuviedla žiadnu takú okolnosť, ktorá by mohla viesť k inému rozhodnutiu vo veci, nakoľko ani odvolaciemu súdu bez pochybností nepreukázala, že oprávnené potreby či nevyhnutné náklady na živobytie a na uspokojovanie životných potrieb G. P. by značne prevyšovali sumu priznanú invalidným dôchodkom vo výške 350,80 Eur, a preto nie je dôvod, aby vyživovacia povinnosť otca voči svojej plnoletej dcére, ktorej bol priznaný príjem, trvala i naďalej, napríklad z dôvodov hodných osobitného zreteľa prameniacich v zdravotnom stave plnoletej dcéry. Žiadna takáto okolnosť nebola v konaní pred súdom prvej inštancie a ani v odvolacom konaní preukázaná. Odvolateľka zastúpená svojou matkou síce tvrdila zvýšené náklady na bývanie, resp. rekonštrukciu nehnuteľností, tieto však ani v konaní pred súdom prvej inštancie, ani v odvolacom konaní nepreukázala žiadnymi dôkazmi. Pokiaľ sa týka odvolacej námietky, že pre lepší komfort pri hygiene museli zrekonštruovať kúpeľňu, zaviesť do určitej časti domu vodu, zrekonštruovať v izbe podlahy a spraviť nové nátery, k tejto odvolací súd uvádza, že odvolateľka nepreukázala priamy súvis vykonávanej rekonštrukcie nehnuteľnosti so zhoršeným zdravotným stavom G. P.. Taktiež nepreukázala vlastníctvo domovej nehnuteľnosti, kde uvedená rekonštrukcia bola vykonávaná bola a tú okolnosť, že túto odvolateľka oprávnene užíva na bývanie a nepreukázala a ani nekonkretizovala výšku, nákladov na vykonanie rekonštrukcie nehnuteľnosti, z ktorej by bolo zrejmé, že takéto náklady prekračujú/prekročili výšku priznaného invalidného dôchodku. Uvedenú odvolaciu námietku odvolateľky tak súd vyhodnotil ako neodôvodnenú.

17. Odvolateľka zastúpená svojou matkou (resp. matka v podanom odvolaní) namietala: „na súde nebola splnená podmienka o mojom zastupovaní dcéry, o ktorú som požiadala sudcu. V priebehu tohto obdobia riešim právoplatnosť jej zastupovania vo všetkých úkonoch.“. K uvedenému odvolací súd uvádza, že pojednávanie bolo vo veci vykonané dňa 11. 05. 2018, pričom na uvedené pojednávanie boli riadne predvolaní účastníci konania, t. j. U. N. ako osoba na vyživovaciu povinnosť povinná a G. P., nar. XX. XX. XXXX, ako osoba na vyživovaciu povinnosť oprávnená. Uvedená sa na pojednávanie dostavila v sprievode svojej matky G. P., nar. XX. XX. XXXX. G. P., nar. XX. XX. XXXX bola v čase vykonania pojednávania plnoletá a jej spôsobilosť na právne úkony nebola obmedzená ani čiastočne. Zo zápisnice na strane 2 (č. l. 21 p. v.) vyplýva, že plnomocenstvo G. P., nar. XX. XX. XXXX, na zastupovanie v predmetnom konaní bolo udelené do zápisnice dňa 11. 05. 2018. Uvedené je obsahom zápisnice na č. l. 2 v časti: G. P., nar. XX. XX. XXXX, ktorá uvádza, že dcéra síce nevie H., ale rozumie jej.

Opýtala sa, či súhlasí, aby ju v tomto konaní zastupovala, na čo dcéra prikývla, že áno.“. Následne mala možnosť vyjadriť sa ako G. P., nar. XX. XX. XXXX, tak aj jej zástupkyňa - matka dcéry na základe udeleného plnomocenstva do zápisnice, keď táto na pojednávaní uviedla i okolnosti ohľadom poberania invalidného dôchodku a taktiež sa vyjadrila k samotnému návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti, a to tým spôsobom, že so zrušením vyživovacej povinnosti nesúhlasila. Odvolací súd v rámci odvolacieho konania dopytom na Okresný súd Zvolen zistil, že návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony G. P., nar. XX. XX. XXXX, bol podaný na Okresný súd Zvolen dňa 22. 06. 2018 matkou G. P., nar. XX. XX. XXXX a v konaní doposiaľ nebolo meritórne rozhodnuté. Z uvedeného vyplýva, že v čase konania pojednávania pred súdom prvej inštancie, ako aj v čase vyhlásenia rozsudku vo veci samej súdom prvej inštancie G. P., nar. XX. XX. XXXX, ako osoba na vyživovaciu povinnosť oprávnená bola plnoletá, neobmedzená na spôsobilosti na právne úkony, ktorá udelila plnomocenstvo na zastupovanie v konaní do zápisnice svojej matke. Možno teda konštatovať, že v konaní pred súdom prvej inštancie nedošlo k vadám, týkajúcim sa riadneho zastúpenia strany sporu (fyzickej osoby), tak ako to uvádzala odvolateľka, resp. jej zástupkyňa v podanom odvolaní. Ani uvedenú odvolaciu námietku odvolací súd nevyhodnotil ako dôvodnú.

18. S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd konštatoval správnosť odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a tento postupom podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil ako vecne správny. Odvolací súd preskúmal i výrok o náhrade trov konania ako výrok závislý na rozhodnutí vo veci samej, hoci tento priamo odvolaním odvolateľky napadnutý nebol a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzhľadom na charakter konania správne aplikoval ustanovenie § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd z rovnakého dôvodu rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a to s poukazom na ustanovenie § 52 CMP, keď nebol dôvod v predmetnom konaní na postup podľa § 55 CMP.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .