Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29Sa/1/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Vargovou, v právnej veci žalobkyne: A.. A. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX/XX, XXX XX Y., právne zast. Advokátskou kanceláriou ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, IČO: 47 238 232, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 39379-3/2017-BA zo dňa 13.11.2017, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. 39379-3/2017-BA zo dňa 13.11.2017 z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.

Žalobkyňa m á voči žalovanej právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa včas podanou žalobou domáhala preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovanej č. 39379-3/2017-BA zo dňa 13.11.2017, ktorým podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení o odvolaní žalobkyne rozhodla tak, že zmenila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina č. 334-5/2017-ZA zo dňa 10.04.2017, tak, že vypustila z výroku text: „ ...zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2008" a nahradila ho textom: „ ...nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.marca 2006, ale zaniklo dňa 30. júna 2008“. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaná uviedla, že žalobkyňa mala aj po 31.03.2006 postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, pretože bola držiteľom licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, na základe ktorej bola oprávnená vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť a v rozhodujúcom období mala príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako je zákonom stanovená hranica príjmu, samostatne zárobkovo činnej osobe - lekárovi.

2. Žalobkyňa v podanej žalobe napadnuté rozhodnutie považovala za nesprávne a nezákonné z dôvodu, že rozhodnutie žalovanej vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Poukázala na ust. § 5, § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.07.2006 a uviedla, že k 31.03.2006 zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia jej zaniklo postavenie SZČO. Dôkazom toho, že žalobkyňa mala za to, že jej postavenie SZČO zaniklo, je skutočnosť, že žalobkyňa požiadala o zrušenie registrácie pre daň z príjmu u príslušného správcu dane a oznámila Štatistickému úradu SR skutočnosti potrebné pre zrušenie identifikačného čísla organizácie. Žalobkyňa si nebola vedomá toho, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekára je oprávnením zakladajúcim status SZČO. Žalobkyňa predmetnú licenciu nikdy nevyužívala a to ani pred 31.03.2006, ani potom; na predmetnú licenciu

nemala žiaden príjem. Žalobkyňa ukončila prevádzkovanie ambulancie, ako fyzická osoba z dôvodu, že od 01.04.2006 zdravotnícke zariadenie začala prevádzkovať obchodná spoločnosť Praktik KNM, s.r.o., IČO: 36 440 108, ktorej bola žalobkyňa zamestnancom. Od 01.04.2006 žalobkyňa riadne a včas odvádzala odvody sociálneho poistenia z titulu postavenia zamestnanca predmetnej obchodnej spoločnosti. Žalobkyňa považuje dôsledok, ktorý vzhľadom na napadnuté rozhodnutie, bude musieť znášať - predpísanie dlžného poistného a penále za príliš prísny a nespravodlivý, osobitne za situácie, keď žalobkyňa: a) nemala žiadne príjmy z výkonu povolania lekára na základe predmetnej licencie a naďalej si riadne a včas plnila odvodové povinnosti z titulu výkonu povolania lekára už ako zamestnanec obchodnej spoločnosti, v ktorej je spoločníkom, b) vykonala úkony, z ktorých vyplýva, že nemala záujem ďalej vykonávať činnosť SZČO - zrušenie registrácie pre daň z príjmu, zrušenie IČO. Poukázala na obdobné rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp.zn. 2Sa/4/2017 zo dňa 07.07.2017 a Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 18Sa/1/2017 zo dňa 02.10.2017 s tým, že je presvedčená, že formalistický výklad zákona č. 461/2003 Z.z. žalovanou je vo vzťahu k žalobkyni nespravodlivý a žalovaná vec nesprávne právne posúdila. Žalobkyňa si vždy plnila odvodové povinnosti riadne a včas. Žalobkyňa nevedela, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je oprávnením zakladajúcim jeho povinnosť, ale nie je možné, aby táto nevedomosť žalobkyňu s ohľadom na vyššie uvedené úkony žalobkyne, mala pre ňu extrémne negatívny dopad v podobe predpísania dlžného poistného a penále. Zároveň je žalobkyňa presvedčená, že vzhľadom k tomu, že po 31.03.2006 reálne nevykonávala činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, nespadá ako poistenec pod režim povinného poistenia podľa § 21 ods. 1 v spojení s ust. § 5 písm. c), resp. § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.. Ďalej namietala, že vzhľadom k tomu, že od právoplatného rozhodnutia o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia uplynul viac ako rok, Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina nemohla nariadiť obnovu konania vo veci zániku týchto poistení, a preto žalobkyňa považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Z výroku rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina nie je zrejmé, na základe ktorého právneho predpisu rozhodla tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Žalobkyňa namietala aj voči tomu, že ju Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina neupovedomila o začatí predmetného nedávkového konania a neposkytla jej príležitosť vyjadriť sa k začatému konaniu, čím jej znemožnila vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť jej návrhy. Domáhala sa preto zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovanej a aby jej vec bola vrátená na ďalšie konanie, pričom žiadala, aby jej žalovaná zaplatila trovy právneho zastúpenia vo výške 390,50 € v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 13.02.2018 žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Okrem iného uviedla, že do 31. decembra 2010 je skutočnosťou rozhodujúcou na nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia výkon určenej činnosti alebo udelenie oprávnenia na výkon takejto určenej činnosti. Zákon o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010 nevymedzuje žiadne iné podmienky na nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Ak fyzická osoba spĺňa právnu kvalifikáciu samostatne zárobkovo činnej osoby, t.j. ak napríklad má oprávnenie prevádzkovať živnosť, má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, vykonáva činnosť obchodného zástupcu, nadobúda táto fyzická osoba v zmysle právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2010, status samostatne zárobkovo činnej osoby. Vzhľadom na vyššie uvedené je námietka žalobkyne, že si zrušila registráciu pre daň z príjmu u príslušného správcu dane, a preto nemohla mať na účely sociálneho poistenia v období po 31.03.2006 status samostatne zárobkovo činnej osoby, právne irelevantná. Registrácia podľa osobitného predpisu (t.j. podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov) v súvislosti so zárobkovou činnosťou bola rozhodujúca pre nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby v období od 1. januára 2011 do 30. júna 2014. Za osobitný predpis sa v súvislosti s posudzovaním statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia považuje aj zákon č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 578/2004 Z. z.), ktorý upravuje podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti fyzickými osobami a právnickými osobami. Ďalej poukázala na ust. § 3 ods. 4, § 12 ods. 2, § 68, § 10 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z. a § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 s tým, že žalobkyni bolo rozhodnutím Žilinského samosprávneho kraja udelené povolenie na poskytovanie zdravotnej

starostlivosti. V čase, kedy bolo žalobkyni zrušené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, bola držiteľkou aj ďalšieho oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. L1A/ZA/0133/05, ktorej existenciu nespochybňuje ani samotná žalobkyňa. Na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, označovanej ako licencia L1A, môžu samostatnú zdravotnícku prax vykonávať zdravotnícki pracovníci, napr. v povolaní lekár, logopéd, psychológ. Tento typ licencie sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá držiteľovi tejto licencie status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Podľa platnej právnej úpravy vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. V § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nie je uvedená bližšia špecifikácia dosiahnutých príjmov. Ak samostatne zárobkovo činná osoba dosiahne v predchádzajúcom kalendárnom roku príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou vyšší ako ustanovuje zákon o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, vzniká jej od 1. júla kalendárneho roka povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ktoré trvá až do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, kedy dochádza k opätovnému posudzovaniu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosov súvisiacich s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou. Žalobkyňa bola od 01.07.2005 do 30.06.2006 povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistená na základe príjmu z podnikania, ktorý dosiahla za rok 2004 (868 323,00 Sk), od 01.07.2006 do 30.06.2007 bola žalobkyňa povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistená na základe príjmu z podnikania, ktorý dosiahla za rok 2005 (969 415,00 Sk), vzhľadom na príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý žalobkyňa dosiahla za rok 2006 (433 832,00 Sk) vzniklo žalobkyni povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie aj od 01.07.2007 do 30.06.2008.. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa bola držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia L1A), ktorá ju oprávňovala na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 písm. a) bod 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 aj po 31.03.2006, kedy žalobkyni Žilinským samosprávnym krajom bolo zrušené povolenie na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti, žalobkyni dňom 31.03.2006 nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z.. V zmysle zákona č. 578/2004 Z.z. licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licenciu L1A), teda oprávnenie na výkon činnosti podľa osobitného predpisu, na základe ktorého sa žalobkyňa považovala za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010 aj v období po 31.3.2006, nepotrebovala pre výkon činnosti v pracovnom pomere. Pokiaľ žalobkyňa v žalobe namieta, že nemala vedomosť o tom, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, tzv. licencia L1A, zakladá jej držiteľovi status samostatne zárobkovo činnej osoby, táto nevedomosť žalobkyne nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia. V Slovenskej republike platí nevyvrátiteľná právna domnienka znalosti právnych predpisov, upravená v ust. § 15 zákona č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vyjadrenie žalobkyne, že na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe nevykonávala zárobkovú činnosť, je podľa žalovanej právne irelevantná. Poukázala pritom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/16/2016 zo dňa 27.06.2017. Pri posudzovaní príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, relevantných na vznik, resp. na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nie je rozhodujúce, či samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla tento príjem na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, resp. na základe iného právneho vzťahu, ktorý tejto osobe zakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby. Pri posudzovaní trvania povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia je rozhodujúca len skutočnosť, že samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla tento príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov (tzn. nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia žalobkyňa dosiahla príjem, ale skutočnosť, že príjem dosiahla ako samostatne zárobkovo činná osoba). Žalobkyňa dňa 15.03.2006 predložila Sociálnej poisťovni Registračný list fyzickej osoby - odhlášku, s dátumom zániku povinného poistenia 31.03.2006. Avšak z dôvodu, že žalobkyňa pri predložení predmetného registračného listu neuviedla pobočke Sociálnej poisťovne všetky skutočnosti relevantné pre posúdenie, či jej ako samostatne zárobkovo činnej osobe v tento deň skutočne zaniklo, resp. nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina Registračný

list fyzickej osoby - odhlášku prijala. V opačnom prípade, ak by žalobkyňa uviedla, že disponuje aj ďalším oprávnením na výkon samostatnej zárobkovej činnosti, pobočka by ju informovala, že k zániku jej povinného poistenia nemohlo v deň 31.03.2006 dôjsť. Skutočnosť, že žalobkyňa je držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. L1A/ZA/0133/05, zistila Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina až z údajov poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou. Následne rozhodnutím č. 334-5/2017-ZA zo dňa 10.04.2017 podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o sociálnom poistení rozhodla o zániku sociálneho poistenia žalobkyne k 30.6.2008, ako o spornom prípade. Zákon o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov neukladá Sociálnej poisťovni lehotu, v ktorej je povinná rozhodnúť o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká, resp. zaniká len z dôvodov taxatívne ustanovených v § 21 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, t.j. až po naplnení dôvodov ustanovených zákonom. Vznik, resp. zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nezávisí od podania Registračného listu fyzickej osoby. Ďalej poukázala na § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a skutočnosť, že zánik povinných poistení Sociálna poisťovňa vyznačí v spise len v tom prípade, ak zánik sociálneho poistenia nie je sporný. V takomto prípade sa rozhodnutie nevydáva, keďže z ust. § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia rozhoduje pobočka Sociálnej poisťovne len v sporných prípadoch. Konanie vo veci vzniku, prerušenia a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch je nedávkové konanie, ktoré vzhľadom na ust. § 184 ods. 8 zákona o sociálnom poistení môže začať aj z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Zároveň žalovaná poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/20/2010 zo dňa 24.02.2011, sp. zn. 1Sžso/81/2014 zo dňa 31.05.2016, z ktorých citovala a poukázala na rozdielne rozhodovania krajských súdov v obdobných veciach.

4. Žalobkyňa v replike zo dňa 14.03.2018 poukázala na súdnu prax, uviedla najmä, že súd nie je viazaný doslovným znením zákonného ustanovenia absolútne. Môže, ba dokonca sa musí, od neho odchýliť v prípade ak to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov. Idea spravodlivosti preto musí byť prípustná aj v oblasti verejného práva. Ďalej poukázala na ustanovenia § 1 ods. 1, § 3 ods. 2 Správneho poriadku, rezolúciu č. (77) 31 Výboru ministrov Rady Európy o správnom konaní v zmysle ktorých sa majú zásady správneho konania aplikovať aj na tie správne procesy, na ktoré sa nevzťahuje. Neupovedomenie žalobkyne o začatí konania je závažným porušením práva na obhajobu. Žalovaná dupliku v stanovenej lehote nepodala.

5. Právny zástupca žalobkyne sa na súdne pojednávanie konané na Krajskom súde v Žiline dňa 25.09.2018 nedostavil, doručenie predvolania mal riadne vykázané, lehota na prípravu na pojednávanie bola zachovaná, neúčasť na súdnom pojednávaní neospravedlnil a ani nežiadal o jeho odročenie. Žalovaná, ktorá vo vyjadrení k žalobe zo dňa 13.02.2018 žiadala, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie, sa na súdne pojednávanie nedostavila, podaním zo dňa 21.09.2018 požiadala o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a súhlasila s tým, aby súd rozhodol vo veci bez účasti jej zástupcu. S poukazom na uvedené súd podľa § 114 SSP vec prejednal a rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti účastníkov konania a ich zástupcov.

6. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle § 203, § 199 ods. 3 v spojení s § 177 SSP a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. 7. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Predmetom konania v posudzovanej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správnych orgánov v konaní, v ktorom Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina, ako správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. 334-5/2017-ZA zo dňa 10.04.2017 rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe A. zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30.06.2008. Žalovaná na podklade odvolania žalobkyne zmenila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu keď do textu výroku

doplnila: ...nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.marca 2006, ale zaniklo dňa 30. júna 2008“.

9. Z obsahu administratívneho spisu žalovanej a správneho orgánu prvého stupňa a nesporných tvrdení účastníkov vyplýva, že ukončenie poistenia žalobkyňa deklarovala na základe odhlášky Registračný list fyzickej osoby - odhlásenie povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby k 31.03.2006 z dôvodu zrušenia rozhodnutia o povolení na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení v odbore praktický lekár pre dospelých, vydaného Žilinským samosprávnym krajom, odborom zdravotníctva v Žiline č. 00324/2006/OZ zo dňa 30.01.2006.

10. Žalobkyňa má za to, že k 31.03.2006 zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia jej zaniklo postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Dôkazom toho, že žalobkyňa má za to, že jej postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby zaniklo je aj tá skutočnosť, že žalobkyňa požiadala o zrušenie registrácie pre daň z príjmu u príslušného správcu dane a oznámila Štatistickému úradu SR skutočnosti potrebné pre zrušenie identifikačného čísla organizácie. Žalobkyňa si nebola vedomá toho, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár je oprávnením zakladajúcim status samostatne zárobkovo činnej osoby. Predmetnú licenciu nikdy nevyužívala, a to ani pred 31.03.2006, ani potom a na predmetnú licenciu nemala nikdy žiaden príjem. Žalobkyňa ukončila prevádzkovanie ambulancie ako fyzická osoba z dôvodu, že od 01.04.2006 zdravotnícke zariadenie začala prevádzkovať obchodná spoločnosť Praktik KNM, s.r.o., so sídlom, IČO: 36 440 108, ktorej bola žalobkyňa zamestnancom. Od 01.04.2006 žalobkyňa riadne a včas odvádzala odvody sociálneho poistenia z titulu postavenia zamestnanca predmetnej obchodnej spoločnosti.

11. Podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.08.2006 do 31.12.2010 samostatne zárobkovo činná osoba je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu19) okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu21).

Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b) citovaného zákona povinne nemocensky poistení sú samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9. 34)§ 7 ods. 1 až 3, 5 a 6 zákona č. 366/1999 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

Podľa § 15 ods. 1 písm. b) citovaného zákona povinne dôchodkovo poistení sú samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená.

Podľa § 21 ods. 1 citovaného zákona povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 01. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10, ak tento zákon neustanovuje inak. 34)§ 7 ods. 1 až 3, 5 a 6 zákona č. 366/1999 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

Podľa § 21 ods. 4 písm. b) v znení účinnom od 01.08.2006 do 31.12.2010 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činností je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu,21) ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c).

12. Základnou otázkou, ktorú bolo potrebné v konaní vyriešiť, bola otázka, či žalobkyňa vykonávala v čase od 31.03.2006 činnosť lekára ako samostatne zárobkovo činná osoba. Správne orgány tejto

otázke nevenovali dostatočnú pozornosť a napriek odvolacím námietkam žalobkyne, nezaoberali sa podstatnou námietkou, a to že žalobkyňa v čase od 31.03.2006, ku ktorému dňu podala odhlášku do Sociálnej poisťovne, nevykonávala činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba. Túto skutočnosť bolo potrebné dôkladne zisťovať ešte predtým, ako Sociálna poisťovňa, ústredie, ako odvolací orgán dospela k záveru, že poistenie u žalobkyne nezaniklo k 31.03.2006, z toho dôvodu, že žalobkyňa mala príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2004 (868 323,00 Sk), za rok 2005 (969 415,00 Sk), za rok 2006 (433 832,00 Sk), t.j. príjem vyšší, ako umožňoval osobitný predpis. Ak teda príjem žalobkyne v rozhodujúcom období bol vyšší ako zákonom stanovená hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu, bolo povinnosťou Sociálnej poisťovne, pobočky Žilina, ako prvostupňového správneho orgánu, aj v súčinnosti so žalobkyňou, ako účastníkom konania, zistiť, z čoho vlastne príjmy za rok 2004, 2005, 2006 pozostávali. Pokiaľ by mala pobočka Sociálnej poisťovne bezpochyby preukázané, že tento príjem žalobkyňa dosahovala v období, keď vykonávala činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba a vykonávala tieto úkony lekárskej praxe podľa ustanovenia § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. účinného do 31.12.2010, bolo by namieste konštatovanie, že povinné poistenie u žalobkyne k 31.03.2006 neskončilo.

13. Na základe vyššie uvedeného je správny súd toho názoru, že rozhodnutia správnych orgánov, ktoré sú predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní, boli vydané v rozpore so zákonom z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. Pokiaľ ide o aplikáciu ustanovenia § 21 zákona o sociálnom poistení, správny súd poukazuje na to, že ustanovenie § 21 ods. 1 upravuje vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia u samostatne zárobkovo činnej osoby. Pre vznik tohto poistenia ku dňu 01.07. zákon predpokladá jednak status samostatne zárobkovo činnej osoby a jej príjem, ktorý je v zákone špecifikovaný podľa druhu, výšky a relevantného obdobia, pre zánik tohto poistenia k 30.06. Predpokladá rovnako status samostatne zárobkovo činnej osoby a nedostatočný príjem. Z uvedeného možno potom vyvodiť záver, že k zániku poistenia podľa § 21 ods. 1 u samostatne zárobkovo činnej osoby dochádza len v prípade, ak by status samostatne zárobkovo činnej osoby bol zachovaný, čo ale nie je v posudzovanom prípade, pretože žalobkyňa v čase od 31.03.2006 už nevykonávala činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby a na vykonávanie tejto činnosti sa vyžaduje oprávnenie, pričom z dokazovania vyplýva, že takéto oprávnenie na výkon samostatne zárobkovo činnej osoby žalobkyňa už v čase od 31.03.2006 nemala.

15. Podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) dňom zániku týchto oprávnení. Ustanovenie § 21 ods. 4 je ustanovením špeciálnym vo vzťahu k ustanoveniu § 21 ods. 1, ktoré je ustanovením všeobecnej povahy upravujúcim vznik a zánik sociálneho poistenia u samostatne zárobkovo činnej osoby v súvislosti s výškou príjmu v rozhodnom období. Zákon pre vznik poistenia k 01.07. predpokladá existenciu statusu samostatne zárobkovo činnej osoby a požadovaný príjem a pre zánik k 30.06. status zárobkovo činnej osoby a nedostatočný príjem. Pre zánik sociálneho poistenia v zmysle § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení je relevantný zánik statusu samostatne zárobkovo činnej osoby a na príjem sa neprihliada. V takomto prípade poistenie zaniká dňom právnych skutočností vymenovaných v § 21 ods. 4, v danom prípade v zmysle § 21 ods. 4 písm. b) dňom zániku oprávnenia.

16. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne v súvislosti s oneskoreným rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa, túto vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Zákon č. 461/2003 Z.z. neukladá Sociálnej poisťovni lehotu, v ktorej je povinná rozhodnúť o vzniku, zániku alebo o prerušení sociálneho poistenia v sporných prípadoch. Správny súd nemá preukázané, že prvostupňový správny orgán disponoval informáciami o platnej licencii žalobkyne už rok pred vydaním prvostupňového rozhodnutia. Správny orgán nemal dôvod považovať vec za sporný prípad, ktorým sa stal až získaním informácie, že žalobkyňa je držiteľom licencie L1A, z ktorého dôvodu následne prvostupňový správny orgán rozhodol o nezániku povinného poistenia SZČO ako v spornom prípade podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z., a nie v konaní o obnove konania, ako nesprávne uvádza žalobca.

17. Pokiaľ ide o námietku, že správny orgán prvého stupňa neupovedomil žalobkyňu o začatí predmetného nedávkového konania, čím jej neposkytol možnosť vyjadriť sa k začatému konaniu, správny súd aj túto vyhodnotil ako nedôvodnú. Posudzovaná vec predstavuje nedávkové konanie, ktoré

sa v súlade s § 184 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Konanie, ktoré sa začalo na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ako tomu je i v posudzovanom prípade, je podľa § 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon. Zákon č. 461/2003 Z.z. nekonkretizuje o aký úkon má ísť, a preto za prvý úkon je možné považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Sociálna poisťovňa nemá v danej veci podľa zákona č. 461/2003 Z.z. ani povinnosť, aby o začatí konania upovedomila všetkých známych účastníkov konania, ako to ukladá . Tak isto zákon č. 461/2003 Z.z. neukladá povinnosť Sociálnej poisťovni pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Sžso/20/2010 zo dňa 24.02.2011). Žalobkyňa mala možnosť v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa uplatniť svoje námietky, čo v danej veci využila, žalovaná sa s jej námietkami v rozhodnutí vysporiadala, a preto podľa názoru správneho súdu nedošlo k porušeniu zákonných práv žalobkyne.

18. V súvislosti s námietkou žalobkyne týkajúcou sa absencie zákonného ustanovenia v prvostupňovom rozhodnutí, správny súd uvádza, že predmetné rozhodnutie obsahuje všetky zákonné náležitosti uvedené v § 209 zákona č. 461/2003 Z.z., t.j. jasný, určitý a zrozumiteľný výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. V prvostupňovom rozhodnutí je zároveň uvedené, že o povinnom sociálnom poistení bolo rozhodnutie podľa § 178 ods. 1 písm. a) prvý bod zákona č. 461/2003 Z.z..

19. Na základe vyššie uvedeného preto správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

20. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná, súd náhradu účelne vynaložených trov konania priznal v plnom rozsahu. O ich výške rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.