Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoKR/2/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu W. W., bytom X. XXX/XX, F. W., zast. JUDr. Ludmila LORENCOVÁ s.r.o., Metodova 7, Bratislava, IČO 36 809 047 proti žalovanému JUDr. Martina Poláčková, Smetanova 1655/7, Trenčín, správca konkurznej podstaty úpadcu AUTOMAX s.r.o. v konkurze so sídlom Sládkovičova 127/632, Považská Bystrica, IČO 31 573 681, o vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. 36Cbi/29/2016-98, zo dňa 8. novembra 2017 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. vylúčil pohľadávka z účtu č. IBAN: X. vedeného v S., v sume 4 025,83 Eur (súpisová položka č. 39) sa zo súpisu majetku všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu AUTOMAX s.r.o. v konkurze so sídlom Sládkovičova 127/632, Považská Bystrica, IČO 31 573 681, v konkurze vyhlásenom uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 40K/36/2015 zo dňa 30.09.2015 a výrokom II. priznal žalobcovi proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Uviedol, že žalobca sa v žalobe proti žalovanému domáhal vylúčenia pohľadávky z účtu peňažných prostriedkov v sume 4 025,83 Eur, zapísaných pod položkou K007569, pod súpisovou položkou č. 39, zo súpisu majetku všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu AUTOMAX s.r.o. v konkurze so sídlom Sládkovičova 127/632, Považská Bystrica, IČO 31 573 681, v konkurze vyhlásenom uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 40K/36/2015 zo dňa 30.09.2015. Uviedol, že uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 40K/36/2015-411 zo dňa 11.07.2016 mu bola určená lehota 30 dní na podanie žaloby proti žalovanému o vylúčenie majetku zo súpisu všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu AUTOMAX s.r.o. v konkurze, zverejneného v Obchodnom vestníku č. 65/2016 dňa 06.04.2016 pod položkou K007569 pod súpisovou položkou č. 39 ako peňažné prostriedky v sume 4 025,83 Eur. Dňa 07.03.2014 uzavrel s veriteľom VOLKSWAGEN Finančné služby, s.r.o., Vajnorská 98, Bratislava, IČO 31 341 439 v zastúpení AUTOMAX s.r.o., Sládkovičova 127/632, Považská Bystrica, IČO 31 573 681 - finančným agentom veriteľa uzatvoril Zmluvu o Autokredite č. 827591, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru na financovanie motorového vozidla Škoda Rapid Spaceback Active v cene 11 940,- Eur. Na základe faktúry č. 1 40069 finančného agenta žalobca uhradil prvú splátku v sume 3 980,- Eur dňa 07.03.2014 na jeho účet. Na základe Zmluvy

o Autokredite č. 867399 zo dňa 03.03.2015 (Dodatok k Zmluve o Autokredite č. 827591 zo dňa 07.03.2014) bol žalobca povinný uhradiť ďalšiu splátku úveru v sume 3 980,- Eur na účet veriteľa, ktorú uhradil dňa 03.03.2015. Poslednú splátku úveru v sume 3 980,- Eur a poistenie v sume 45,83 Eur, spolu v sume 4 025,83 Eur, mal žalobca veriteľovi zaplatiť podľa splátkového kalendára č. 867399 zo dňa 03.03.2015 dňa 08.03.2016. Predmetnú sumu však žalobca nedopatrením zaplatil na účet úpadcu cez internetbanking, keďže použil nesprávny platobný vzor. Túto skutočnosť žalobca zistil na základe upomienky veriteľa zo dňa 21.03.2016 na zaplatenie poslednej splátky, vrátane poistenia motorového vozidla. Žalobca bezodkladne listom zo dňa 24.03.2016 požiadal žalovaného o vrátenie sumy 4 025,83 Eur. Žalovaný výzvou pod sp. zn. 40K/36/2015-S1691 vyzval žalobcu na uvedenie dôvodov a predloženie dôkazov. Listom zo dňa 11.04.2016 žalobca zaslal všetky doklady žalovanému a opätovne uviedol, že zo strany žalobcu došlo k poukázaniu peňažných prostriedkov na účet úpadcu omylom použitím nesprávneho platobného vzoru. Podľa názoru žalobcu, bezdôvodne prijaté peňažné prostriedky na účet úpadcu sú bezdôvodným obohatením, a preto nemali vyť doplnené do súpisu majetku úpadcu AUTOMAX s.r.o. v konkurze a mali byť bezodkladne vrátené žalobcovi. K žalobe žalobca pripojil listiny: žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov zo dňa 11.04.2016, 24.03.2016, Výzva na uvedenie dôvodov a predloženie dôkazov zo dňa 06.04.2016, potvrdenia banky zo dňa 11.04.2016 a 10.08.2016 o zrealizovaní príkazu na úhradu, výzva na úhradu dlhu zo dňa 21.03.2016, formulár o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 03.03.2015, prehľad pohybov na účte, splátkový kalendár k Zmluve o Autokredite č. 867399 zo dňa 03.03.2015, Zmluva o Autokredite č. 867399 (Dodatok k Zmluve o Autokredite č. 827591 zo dňa 07.03.2014) zo dňa 03.03.2015, Zmluva o Autokredite č. 827591 zo dňa 07.03.2014, faktúra č. 40069 zo dňa 07.03.2014.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. V písomnom vyjadrení zo dňa 23.01.2016 uviedol, že ako správca konkurznej podstaty úpadcu AUTOMAX, s.r.o. obdržal od žalovaného žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov v sume 4 025,83 Eur, ktoré boli zaslané na bankový účet úpadcu. Peňažné prostriedky v sume 4 025,83 Eur zapísal do všeobecnej podstaty s poznámkou spornosti, pričom tento sporný zápis bol zverejnený v Obchodnom vestníku č. 65/2016 pod položkou K007569. V zmysle § 78 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov vyzval žalobcu na uvedenie dôvodov a predloženie dôkazov, ktoré by mali dôvodne preukazovať, že finančné prostriedky v sume 4 025,83 Eur, zaplatený na bankový účet úpadcu, nepatria do súpisu majetku všeobecnej podstaty úpadcu. Vzhľadom k tomu žalovaný trval na spornom zápise finančných prostriedkov v sume 4 025,83 Eur v súpise majetku všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu. Žalovaný poukazoval na to, že žaloba bola podaná na súde až dňa 17.08.2016, pričom uznesenie, ktoré uložilo žalobcovi povinnosť podať žalobu o vylúčenie sporných finančných prostriedkov, bolo vydané dňa 11.07.2016, a preto existuje dôvodná pochybnosť, či žaloba bola podaná včas. Taktiež zo Zmluvy o Autokredite č. 827591 vyplýva, že táto bola podpísaná úpadcom, ktorý zastupoval veriteľa ako jeho finančný agent. Na základe tejto zmluvy žalobca zaplatil prvú časť kúpnej ceny na účet, ktorý je uvedený na faktúre č. 1. Žalovaný predpokladal, že tento účet tam bol uvedený preto, lebo platobné miesto bolo určené dohodou zmluvných strán, t.j. medzi žalobcom a úpadcom, ktorý zastupoval veriteľa. Z Dodatku k Zmluve o Autokredite č. 827591 zo dňa 07.03.2014 vyplýva, že predmetom zmeny bola výška splatnosť, ktoré sú uvedené v splátkovom kalendári. V tomto dodatku je jednoznačne uvedené, že týmto dodatkom nedotknuté ustanovenia zmluvy o Autokredite zostávajú v platnosti. Z uvedeného je zrejmé, že predmetom dodatku nebola zmena bankového účtu, na ktorý sa majú platiť splátky, s ktorou by žalobca vyjadril svoj súhlas. Z Dodatku vyplýva, že tento mal byť podpísaný zo strany obchodnej spoločnosti AUTOMAX PLUS s.r.o.. V tomto smere je však sporné, či táto obchodná spoločnosť bola oprávnená podpísať tento dodatok a či nejde o preklep v písaní pri uvedenej obchodnej spoločnosti, a to z dôvodu, že obchodná spoločnosť AUTOMAX PLUS s.r.o. je zapísaná v registri finančných agentov až od 31.03.2015, pričom k podpisu dodatku došlo dňa 03.03.2015. taktiež osoba, ktorá mala konať v mene AUTOMAX PLUS s.r.o. bola v danom čase zamestnancom úpadcu. Žalovaný podotkol, že úpadca bol v danom čase riadne zapísaný ako finančný agent v registri finančných agentov a jedine úpadca mohol taký dodatok, ktorý sa týkal spotrebiteľského úveru, podpísať. Žalovaný trval na tom, že žalobca vykonal úhrady v súlade s pôvodne dojednanými obchodnými podmienkami, a preto na strane úpadcu nemohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie.

3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín: žaloba, žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov zo dňa 11.04.2016, 24.03.2016, Výzva na uvedenie dôvodov

a predloženie dôkazov zo dňa 06.04.2016, potvrdenia banky zo dňa 11.04.2016 a 10.08.2016 o zrealizovaní príkazu na úhradu, výzva na úhradu dlhu zo dňa 21.03.2016, formulár o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 03.03.2015, prehľad pohybov na účte, splátkový kalendár k Zmluve o Autokredite č. 867399 zo dňa 03.03.2015, Zmluva o Autokredite č. 867399 (Dodatok k Zmluve o Autokredite č. 827591 zo dňa 07.03.2014) zo dňa 03.03.2015, Zmluva o Autokredite č. 827591 zo dňa 07.03.2014, faktúra č. 40069 zo dňa 07.03.2014, písomné vyjadrenie žalovaného zo dňa 23.01.2016, oznámenie o splnení záväzkov zo zmluvy zo dňa 30.05.2016, výpis z účtu zo dňa 26.05.2016, 12.03.2014, osvedčenie o evidencii vozidla, písomné vyjadrenie žalobcu zo dňa 23.06.2017, uznesenia Okresného súdu Trenčín sp. zn. 40K/36/2015 zo dňa 30.09.2015, č.k. 40K/36/2015-411 zo dňa 21.07.2016, výpis AUTOMAX s.r.o. v konkurze z obchodného registra, splátkový kalendár k Zmluve o Autokredite č. 827591, Všeobecné zmluvné podmienky Zmluvy o Autokredite č. 827591, potvrdenie o zrealizovanej SEPA platbe, písomné vyjadrenie VOLKSWAGEN FINANCIAL SERVICES k Zmluve 827591 a 867399 zo dňa 22.06.2017, Zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. 827591. Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 40K/36/2015 zo dňa 30.09.2015, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 191/2015 dňa 06.10.2015, bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu AUTOMAX s.r.o. v konkurze so sídlom Sládkovičova 127/632, Považská Bystrica, IČO 31 573 681, pričom do funkcie správcu konkurznej podstaty bol ustanovený žalovaný. Z doplnenia súpisu majetku všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu AUTOMAX, s.r.o. v konkurze o novú súpisovú zložku majetku, zverejneného v Obchodnom vestníku č. 65/2015 dňa 06.04.2016, je zrejmé, že ako položka č. 39 súpisu sú zapísané peňažné prostriedky na účte úpadcu v peňažnom ústave S. v súpisovej hodnote: 4 025,83 EUR, dátum zapísania: 31.03.2016, poznámka: sporný zápis, dôvod sporného zápisu: prijatá platba s v.s. 14069, od W. X. XXX/XX, XXX XX F. W. na účet úpadcu. V súlade s § 78 ods. 1 správca zapísal poznámku sporného zápisu na základe doručenej žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov. Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 40K/36/2015-411 zo dňa 11.07.2016, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 136/2016 dňa 15.07.2016, bola žalobcovi určená lehota 30 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia na podanie žaloby na Okresný súd Trenčín proti správcovi JUDr. Martine Poláčkovej so sídlom kancelárie Smetanova 1655/7, 911 01 Trenčín, značka správcu S1691, o vylúčenie majetku zo súpisu úpadcu zapísaného do všeobecnej podstaty, zverejneného v Obchodnom vestníku č. 65/2015 zo dňa 06.04.2016 pod položkou K007569 pod súpisovou položkou č. 39 ako peňažné prostriedky vo výške 4 025,83 Eur. Žalobca bol, okrem iného, poučený o tom, že lehota na podanie vylučovacej žaloby začína plynúť, odo dňa faktického doručenia súdneho rozhodnutia oprávnenej osobe.

4. Ďalej v rozhodnutí uviedol, že dňa 07.03.2014 uzavrel žalobca ako dlžník s veriteľom VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko, s.r.o., IČO 31 341 438, zastúpeným obchodnou spoločnosťou (finančným agentom) AUTOMAX, s.r.o., IČO 31 573 681, Zmluvu o Autokredite č. 827591, ktorej predmetom financovania bolo osobné motorové vozidlo Škoda Rapid Spaceback Active, pričom kúpna cena predmetu financovania bola 11 940,- Eur, klientom vopred zaplatená časť kúpnej ceny 3 980,- Eur, výška úveru 7 960,- Eur. Veriteľ splnomocnil finančného agenta na všetky úkony voči klientovi, najmä na odovzdanie podkladov a informácií, kalkulácie, prevzatie všetkých podkladov, vrátane žiadosti o úver, kontrolu uhradenia dohodnutých čiastok.

Dňa 03.03.2015 uzavrel žalobca ako dlžník s veriteľom VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko, s.r.o., IČO 31 341 438, zastúpeným obchodnou spoločnosťou (finančným agentom) AUTOMAX PLUS, s.r.o., IČO 31 341 438, Zmluvu o Autokredite č. 867399 (Dodatok k Zmluve o Autokredite č. 827591 zo dňa 07.03.2014), ktorou bola dohodnutá zmena podmienok Zmluvy o Autokredite č. 827591, pričom nesplatená istina zo Zmluvy o Autokredite č. 827591 bola 7 960,- Eur, klientom jednorazovo hradená časť istiny (50%) v sume 3 980,- Eur, zostatok istiny úveru 3 980,- Eur. Veriteľ splnomocnil finančného agenta na všetky úkony voči klientovi, najmä na odovzdanie podkladov a informácií, kalkulácie, prevzatie všetkých podkladov, vrátane žiadosti o úver, kontrolu uhradenia dohodnutých čiastok. Zároveň bol dohodnutý Splátkový kalendár k Zmluve o Autokredite č. 867299, podľa ktorého sa stala posledná čiastka istiny úveru v sume 3 980,- Eur splatnou 08.03.2016. Rozhodnutie odôvodnil § 78 ods. 1, 2, 3, 4, 5 a § 28 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov.

5. Poukázal na to, že veriteľ VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko, s.r.o.,

IČO 31 341 438 uzavrel so žalobcom ako dlžníkom dňa 07.03.2014 v zmysle § 269 ods. 2 Obch. zák. Zmluvu o Autokredite č. 827591, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi úver v sume 7 960,- Eur, ktorý sa žalobca zaviazal vrátiť dňa 07.03.2015. Žalobca uhradil na účet veriteľa dňa 03.03.2015 splátku úveru v sume 3 980,- Eur. Zároveň dňa 03.03.2015 uzavrel veriteľ s dlžníkom Zmluvu o Autokredite č. 867399 (Dodatok k Zmluve o Autokredite č. 827591 zo dňa 07.03.2014), ktorou bola, okrem iného, dohodnutá zmena splatnosti úveru poskytnutého dlžníkovi na základe Zmluvy o Autokredite č. 827591, a to tak, že dlžník sa zaviazal vrátiť zostatok úveru v sume 3 980,- Eur dňa 08.03.2016. Dlžník uhradil dňa 08.03.2016 na účet úpadcu sumu 4 025,83 Eur (splátka úveru v sume 3 980,- Eur + poistné v sume 45,83 Eur) a dňa 26.05.2016 na účet veriteľa sumu 3 980,- Eur. Z uvedeného vyplýva, že žalobca ako dlžník vrátil úver v sume 7 960,- Eur, ktorý mu bol poskytnutý na základe Zmluvy o Autokredite č. 827591 v znení Zmluvy o Autokredite č. 867399 (Dodatok k Zmluve o Autokredite č. 827591 zo dňa 07.03.2014), v dvoch splátkach (uhradených na účet veriteľa), a to dňa 03.03.2015 v sume 3 980,- Eur a dňa 26.05.2016 v sume 3 980,- Eur.

6. Súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca uhradil na účet úpadcu AUTOMAX, s.r.o. v konkurze dňa 08.03.2016 sumu 4 025,83 Eur. V konaní nebol preukázaný právny dôvod tejto úhrady, keďže predmetný úver bol vrátený žalobcom v splátkach zrealizovaných dňa 03.03.2015 a dňa 26.05.2016 na účet veriteľa. Je potrebné tiež vziať na zreteľ, že žalobca uhradil splátku dňa 26.05.2016 na účet veriteľa na základe žiadosti (upomienky) veriteľa zo dňa 21.03.2016, z ktorej zároveň vyplýva, že úpadca sumu 4 025,83 Eur, uhradenú mu žalobcom 08.03.2016, neuhradil veriteľovi. Taktiež je pravdou, že veriteľ uzavrel Zmluvu o Autokredite č. 827591 v zastúpení úpadcom ako finančným agentom, ktorého zároveň v uvedenej zmluve splnomocnil na všetky úkony voči klientovi, avšak v konaní nebolo preukázané oprávnenie úpadcu prevziať splátku úveru, ktorá mala byť uhradená žalobcom dňa 08.03.2016, teda trvanie uvedeného plnomocenstva pre úpadcu aj v čase úhrady splátky dňa 08.03.2016, čo popiera aj žiadosť veriteľa (upomienka) zo dňa 21.03.2016, v ktorej samotný veriteľ vyzval dlžníka na vrátenie úveru. Taktiež na splátkových kalendároch k zmluve, ako aj v jej dodatku, sú uvedené iba čísla účtu veriteľa, číslo účtu úpadcu tam uvedené nie je, z čoho taktiež možno vyvodiť záver, že dlžník (žalobca) mal poskytnutý úver vrátiť na účet veriteľa, a nie úpadcu. Tvrdenie žalovaného o povinnosti dlžníka vrátiť poskytnutý úver na účet úpadcu v konaní preukázané nebolo. Takéto tvrdenie žalovaného nebolo preukázané ani faktúrou č. 1 40069, ktorú vystavil žalobcovi ako kupujúcemu predmetného motorového vozidla úpadca ako predávajúci a ktorou bola žalobcovi ako kupujúcemu vyfakturovaná kúpna cena vozidla v sume 11 940,- Eur, z ktorej bola odpočítaná úhrada 1. splátky kúpnej ceny vozidla v sume 3 980,- Eur, uhradená žalobcom na účet úpadcu dňa 07.03.2014. Skutočnosť, že na tejto faktúre je uvedený účet úpadcu ako predávajúceho vozidla pre účely úhrady kúpnej ceny vozidla predávajúcemu zo strany kupujúceho v rámci ich zmluvného vzťahu, založeného kúpnou zmluvou, teda nie je dôkazom toho, že by žalobca ako dlžník v rámci úverového vzťahu mal povinnosť uhrádzať splátky úveru v rámci úverového vzťahu na účet úpadcu. Vo vzťahu k uvedenému je právne irelevantné, či bol dodatok k Zmluve o Autokredite, v dôsledku toho, že bol uzavretý veriteľom v zastúpení AUTOMAX PLUS, s.r.o., uzavretý platne, keďže týmto dodatkom nedošlo k zmene účtu, na ktorý mal byť predmetný úver vrátený dlžníkom. Vzhľadom k tomu v konaní nebolo preukázané, že by účet úpadcu mal byť platobným miestom podľa Zmluvy o Autokredite č. 827591, a ani podľa Zmluvy o Autokredite č. 867399 (Dodatku k Zmluve o Autokredite č. 827591). Z doplnenia súpisu všeobecnej konkurznej podstaty pod súpisovou položkou 39, zverejneného v Obchodnom vestníku č. 65/2016 dňa 06.04.2016 pod K007569 je zrejmé, že žalobcom zrealizovaná úhrada v sume 3 980,- Eur zo dňa 08.03.2016 bola žalovaným ako majetok zapísaná do súpisu všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu ako pohľadávka u účtu č. IBAN: X XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedeného v S. banke, a.s., M. námestie 3, XXX XX W., v sume 4 025,83 Eur. Vzhľadom k tomu, že v konaní nebol preukázaný právny dôvod úhrady v sume 3 980,- Eur zrealizovanej žalobcom dňa 08.03.2016 na účet úpadcu, mal súd za preukázané vlastnícke právo žalobcu k predmetnej pohľadávky z účtu, teda že žalobca je veriteľom tejto pohľadávky, a nie úpadca.

7. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam v zmysle § 78 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov súd prvej inštancie rozhodol, že pohľadávka z účtu č. IBAN: X., M. v sume 4 025,83 Eur (súpisová položka č. 39) sa zo súpisu majetku všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu AUTOMAX s.r.o. v konkurze

so sídlom Sládkovičova 127/632, Považská Bystrica, IČO 31 573 681, v konkurze vyhlásenom uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 40K/36/2015 zo dňa 30.09.2015, vylučuje. Majetok zapísaný pod súpisovou položkou 39 v súpise všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu AUTOMAX s.r.o. v konkurze súd prvej inštancie posúdil ako pohľadávku z účtu v zmysle § 67 a nasl. Zák. č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov a vyhlášky MS SR č. 235/2010 Z.z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 665/2005 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. Mal za preukázané, že žalobca uhradil žalovanému dňa 08.03.2016 finančné prostriedky v sume 3 980,- Eur na účet úpadcu bez právneho dôvodu. Peniaze sú nesporne zastupiteľnými vecami, momentom pripísania na účet sa stávajú vlastníctvom banky, ktorá účet spravuje, preto finančné prostriedky na účte nie sú vecou patriacou majiteľovi účtu (úpadcovi), ani žalobcovi, ktorý ich bezdôvodne na účet uhradil. Zostatok na účte predstavuje len nárok osoby, pre ktorú sa účet vedie, na vyplatenie aktívneho zostatku. Oprávnenie (nároky) majiteľa účtu spočívajúce v tom, aby jemu alebo ním určeným osobám boli na jeho žiadosť alebo písomný príkaz, prípadne po splnení dohodnutých podmienok, vyplatené peňažné prostriedky z účtu alebo zostatok účtu, predstavuje „pohľadávku z účtu v peňažnom ústave“. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 MCdo 2/2009 zo dňa 30.11.2010. Vzhľadom k tomu, že žalovaný spísal predmetné finančné prostriedky na účte úpadcu ako pohľadávku z účtu (majetok) do súpisu konkurznej podstaty úpadcu, vznikol žalobcovi nárok domáhať sa vylučovacou žalobou v zmysle § 78 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov jeho vylúčenia so súpisu konkurznej podstaty. Okrem toho, úhradou sumy 3 980,- Eur dňa 08.03.2016 ako plnením bez právneho dôvodu tiež v zmysle § 451 ods. 2 Obč. zák. vzniklo na strane úpadcu AUTOMAX s.r.o. v konkurze bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu.

8. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi náhradu 100% trov konania podľa § 255 ods. 1 s tým, že podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), písm. f) a písm. h) CSP. Uviedla, že nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva, a to z dôvodu, že zo zmluvy o Autokredite č. 827591 vyplýva, že táto bola podpísaná úpadcom, ktorý zastupoval veriteľa ako jeho finančný agent. Na základe tejto zmluvy žalobca zaplatil prvú časť kúpnej ceny na účet, ktorý je uvedený vo faktúre č. 1. Žalovaný predpokladá, že tento účet tam bol uvedený preto, lebo platobné miesto bolo určené dohodou zmluvných strán, t.j. medzi žalobcom a úpadcom, ktorý zastupoval veriteľa. Z dodatku k zmluve o Autokredite č. 827591 zo dňa 07.03.2014 vyplýva, že predmetom zmeny bola výška a splatnosť, ktoré sú uvedené v splátkovom kalendári. Z tohto dodatku jednoznačne vyplýva, že týmto dodatkom zostávajú v platnosti ďalšie nedotknuté ustanovenia zmluvy o Autokredite. Do pozornosti dala tú skutočnosť, že predmetom dodatku nebola zmena bankového účtu, na ktoré sa majú platiť splátky a s ktorou by žalobca vyjadril súhlas. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia vyplýva, že v súdnom konaní údajne nebolo preukázané oprávnenie úpadcu na prevzatie časti kúpnej ceny resp. časti zodpovedajúcej úveru. Pokiaľ súd prvej inštancie túto skutočnosť považoval za spornú mal dať žalovanému možnosť sa k tomuto názoru vyjadriť, prípadne dať priestor, aby predložil dôkazy na podporu danej argumentácie. Týmto postupom súd prvej inštancie podľa názoru žalovaného odňal procesné práva brániť sa účinným spôsobom s práve tento procesný postup súdu prvej inštancie vyústil do nezákonného rozhodnutia. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, súdom prvej inštancie nebol zistený úplne s právne skutkový stav veci a táto skutočnosť mala vplyv na nesprávne právne posúdenie. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konania a rozhodnutia.

10. Odvolanie žalovaného bolo doručené žalobcovi, ktorý sa k odvolaniu písomne vyjadril a navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok podľa § 387 ako vecne správny potvrdil. Vo vyjadrení žalobca uviedol, že s argumentáciou žalovanej nesúhlasí. Zmluva o Autokredite č. 827591 zo dňa 07.03.2014 sa týkala poskytnutého úveru na financovanie motorového vozidla, kde zmluvnými stranami boli spoločnosť Volkwagen FS Slovensko, s.r.o. a žalobca. Žalovaný - úpadca tu vystupoval iba ako zástupca poskytovateľa úveru. Na objasnenie žalobca zdôraznil, že si kúpil od úpadcu AUTOMAX s.r.o. motorové vozidlo v cene 11 940 Eur, pričom prvá časť kúpnej ceny vo výške 3 980 Eur bola žalobcom zaplatená dňa 07.03.2014 prevodom z účtu XXXXXXXXXX/XXXX vedenom v ČSOB a.s. na účet spoločnosti AUTOMAX s.r.o.

č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX vedenom v S. banke, a.s. a zvyšok kúpnej ceny bol uhradený z úveru poskytnutého spoločnosťou Volkwagen FS Slovensko, s.r.o. vo výške 7 960 Eur. Táto suma bola dňa 12.03.2014 spoločnosťou Volkwagen FS Slovensko, s.r.o. poukázaná na účet úpadcu č. X.Zaplatením kúpnej ceny bol záväzok žalobcu voči žalovanému - úpadcovi splnený a splnený záväzok žalobcu voči úpadcovi zanikol. Tak ako pred súdom prvej inštancie aj vo vyjadrení žalobca uviedol, že žalovaný nemal a nemá voči žalobcovi žiadnu pohľadávku, na základe ktorej by mohol prijať plnenie vo výške 4 025,83 Eur a túto sumu zapísal do súpisu neoprávnene. Suma 4 025,83 Eur bola omylom poukázaná na jeho účet, je majetkom žalobcu, ku ktorému si uplatňuje vlastnícke právo a žiadal o vylúčenie zo súpisu a jeho vydanie. Dal do pozornosti odvolaciemu súdu, že žalovaná počas celého konania nepreložila žiaden relevantný dôkaz, z ktorého by vyplýval opak a tento dôkaz nepredložila ani k odvolaniu.

11. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len , ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.) v znení neskorších predpisov.

12. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 aj náležitosti podľa § 363 s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

13. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Vychádzal zo skutkových zistení ustálených v konaní súdom prvej inštancie (§ 383 .

14. Podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.

15. Podľa § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

16. Odvolací súd postupoval v odvolacom konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 podľa tohto zákona, pričom v súlade s § 470 ods. 2 posudzoval procesné podmienky úkonov súdu a strán sporu vykonané do 30.6.2016 za platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.). Odvolací súd tak rešpektuje základné princípy o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 .

17. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov žalobe vyhovel a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 .

18. Za aplikácie § 380 ods. 2 posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach a o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci.

19. V súlade s § 387 ods. 3 druhá veta odvolací súd posudzoval podstatné odvolacie tvrdenie žalovaného, že ak nebolo preukázané oprávnenie úpadcu na prevzatie časti kúpnej ceny resp. časti zodpovedajúcej úveru, mal dať možnosť žalovanému sa k tomuto vyjadriť a prípadne v tejto veci predložiť dôkazy na podporu tejto argumentácie a dospel k záveru, že na toto tvrdenie nemohol prihliadnuť, pretože dôkazné bremeno bolo na žalovanom a nie na súde prvej inštancie.

20. Podľa § 149 prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

21. Žalovanému bola dňa 18.11.2016 doručená žaloba, ku ktorej podal vyjadrenie dňa 23.01.2016 (správne má byť 2017), doručené súdu prvej inštancie dňa 26.01.2017, v ktorom nepredložil žiadny dôkaz o tom, že žaloba je nedôvodná. Zo strany žalovaného tak nebol účinne v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, ani v odvolacom konaní predložený dôkaz o svojich tvrdeniach. Tak, ako to vyplýva z citovaného ustanovenia § 149 strana sporu má predložiť skutkové tvrdenia protistrane pravdivo a úplne. Pokiaľ tak nespraví súd nemôže na takéto tvrdenia prihliadnuť. Odvolací súd konštatuje, že nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych názorov súdom prvej inštancie, ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad pre potvrdenie výrokov I. a II. rozsudku. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu veci.

22. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie za aplikácie § 255 ods. 1 vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok a miery úspechu. Úspešnému žalobcovi súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 CSP, keď žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za dodržania zásad podľa § 251 CSP.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 . Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .