Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Cpr/8/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcu O. K., nar. XX.X.XXXX, adresa pobytu S. K., B. XXX, zastúpený JUDr. Júliou Tomaškovičovou, advokátkou so sídlom Levoča, Okružná 20, IČO: 50 280 902, proti žalovanému Slovenská autobusová doprava, akciová spoločnosť, so sídlom Poprad, Wolkerova 466, IČO: 36 479 560, v spore o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobcovi oznámením žalovaného zo dňa 27.8.2017 je neplatné a pracovný pomer žalobcu u žalovaného trvá.

II. Súd konanie o nároku na náhradu mzdy v y l u č u j e na samostatné prejednanie.

III. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd určí neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru dané mu žalovaným, a to listom zo dňa 27.8.2017 a súčasne určenia, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného trvá. Dôvodom podania žaloby je skutočnosť, že žalobca pracoval u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.6.2016 ako vodič cestných motorových vozidiel kat. M2 a M3 s viac ako 9 miestami na sedenie, a to od 30.6.2016 na dobu určitú do 30.11.2016. Listom zo dňa 27.8.2017 žalovaný žalobcovi oznámil okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Dôvodom je neospravedlnená absencia žalobcu v práci odo dňa 21.8.2016, hoci nemal schválenú dovolenku a ani svoju neprítomnosť nijako neospravedlnil. Žalobca uviedol, že dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedený v oznámení sa nezakladá na pravde, nakoľko svoju absenciu oznámil svojmu zamestnávateľovi vopred, pričom ju odôvodnil nevyhnutnou potrebou absolvovať potrebné lekárske vyšetrenia z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu. Za toto závažné porušenie pracovnej disciplíny žalovaný považuje absencie žalobcu od 21.8.2017, avšak pred týmto dňom, to znamená 21.8.2017 sám žalobca mal za to, že boli dohodnutí, že si vyčerpá dovolenku, nakoľko mal objednané lekárske prehliadky, práve z dôvodu už zhoršujúceho sa zdravotného stavu u žalobcu. Žalobca pred 21.8.2017 odišiel z práce s tým vedomím, že najbližším 5 pracovných dní mal mať voľno. Nebol si vedomý toho, že mal nastúpiť do práce, nakoľko mal so žalovaným dohodnuté pracovné voľno a presne týchto 5 dní využil a zúčastnil sa lekárskych prehliadok, o čom doložil lekárske potvrdenia. Na doručené okamžité skončenie pracovného pomeru reagoval tým, že jednoducho uviedol, že bol na lekárskej prehliadky, na čom bol vopred dohodnutý so zamestnávateľom.

Pokiaľ ide o žalobcov zdravotný stav, je dlhodobo vážne chorý, má potvrdenú diagnózu sklerózu multiplex začínajúcu a ten stav sa u neho začína zhoršovať. V jeseni absolvoval niekoľko sedení u špecialistu - neurológa, dlhodobo sa lieči, v čase absencií už začínali u neho vážne zdravotné problémy. V zahraničí nebol. Potvrdenia zamestnávateľovi doložil dodatočne a listom zo dňa 3.10.2017 žalovanému oznámil, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a trvá na ďalšom zamestnávaní. Žalobca má za to, že nedošlo k preukázateľnému závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, teda nebola naplnená intenzita konania, pre ktoré je možné okamžite skončiť pracovný pomer. Nakoľko s okamžitým skončením pracovného pomeru daného jej žalovaným žalobca nesúhlasí, domáha sa určenia neplatnosti podanou žalobou. Predložil lekársku správu, v zmysle ktorej stratil pracovnú spôsobilosť k 23.3.2018. Za obdobie od 4.10.2017 do marca 2018, kedy stratil spôsobilosť na výkon práce, si žalobca uplatnil nárok na náhradu mzdy vo výške 3.505,45 eur.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne vyjadril a uviedol, že v období od 21.8.2017 do 25.8.2017, kedy došlo k absencii, nemohol byť vážne chorý. Uviedol, že formality vo vzťahu k riadne ohláseným dovolenkám musí dodržiavať, pretože pri 400 zamestnancoch by sa to nedalo ustriehnuť ústnou formou ani technicky. Podľa žalovaného bol jeho postup pri okamžitom skončení pracovného pomeru legislatívne správny a v zmysle zákona, čo konštatoval aj inšpektorát práce, ktorý vykonal kontrolu v deviatom a desiatom mesiaci roku 2017, kontrola bola konkrétne zameraná na ukončenie pracovného pomeru so žalobcom. Žalovaný prerokoval stanovisko aj s odborovou organizáciou, ktorá sa taktiež stotožnila s vyjadrením žalovaného, že sa jedná o hrubé porušenie pracovnej disciplíny a v súhlasnom stanovisku schválila skončenie pracovného pomeru v zmysle § 68 Zákonníka práce. Dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru bolo závažné porušenie pracovnej disciplíny, nenastúpenie do práce v dňoch 21.8.2017 až 25.8.2017. Žalobca pred týmto uvedeným dátumom požiadal žalovaného o dovolenku, avšak žalovaný žalobcovi nemohol vyhovieť z dôvodu potreby a nevyhnutnosti plnenia pracovných úloh v danom termíne. Napriek uvedenému žalobca dňa 21.8.2017 nenastúpil do práce, čo malo za následok výpadok linky autobusu. Kontaktoval ho telefonicky dispečer s tým, že žalobca mu povedal, že on je na nejakej rekreácii resp. dovolenke, a že z tohto dôvodu do práce nemôže nastúpiť. Po doručení okamžitého skončenia pracovného pomeru k rukám žalobcu sa žalobca vyjadril, že v dňoch od 21.8.2017 do 25.8.2017 sa zúčastnil na lekárskych prehliadkach a po výzve zamestnanca z personálneho oddelenia tieto doklady nedoložil. Žalovaný sa o potvrdeniach o účasti na lekárskych prehliadkach dozvedel až s odstupom jeden a pol mesiaca prostredníctvom právnej zástupkyne z prílohy listu o oznámení na zotrvaní v pracovnom pomere, kde potvrdenia o účasti na lekárskych prehliadkach boli ich prílohou. Žalovaný má za to, že žalobca porušil § 114 Zákonníka práce, teda bezodkladne neoznámil zamestnávateľovi prekážku v práci a jej predpokladané trvanie bez zbytočného odkladu. Taktiež žalovanému ako zamestnávateľovi v rozhodnom čase nedoručil doklad o existencii prekážky, resp. potvrdenie o účasti na týchto vyšetreniach. Čiže žalovaný sa nemal možnosť o týchto skutočnostiach v dostatočnom čase dozvedieť. Podľa žalovaného konzultoval návštevu žalobcu u jeho ošetrujúcej lekárky a MUDr. Böhmerová sa mala vyjadriť, že dňa 22.8.2017 sa žalobca k nej skutočne dostavil, avšak žiadal od nej potvrdenie o lekárskom vyšetrení aj na 21.8.2017. V ten deň, t.j. 21.8.2017 sa žalobca u nej reálne nenachádzal, ale toto potvrdenie chcel, aby mu vydala z toho dôvodu žalobca ju informoval o tom, že 21.8.2017 nachádzal u dermatovenerologičky MUDr. Vargovej, že od nej to potvrdenie nemá. Podľa žalovaného MUDr. Vargová žalobcovi toto potvrdenie z 21.8.2017 nedala, pretože sa nejednalo o celodenné vyšetrenie. Tvrdenie, že v danom čase sa mal žalobca nachádzať na dovolenke v Chorvátsku mal telefonicky uviesť sám žalobca. Poukázal na nemožnosť zotrvať so žalobcom v pracovnom pomere, nakoľko žalobca dňa 23.3.2018 stratil zdravotnú spôsobilosť vykonávať túto pracovnú činnosť. Navrhol žalobu zamietnuť.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, svedkov W. L. a B. W. a listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:

4. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že vzhľadom na svoj zhoršený zdravotný stav bol nútený absolvovať nevyhnutné lekárske vyšetrenia, pričom návštevu lekára oznámil dispečerovi zodpovednému za prideľovanie služieb. Poprel, že by bol v rozhodnej dobe v zahraničí.

5. Z výsluchu svedkyne W. L., súd zistil, že naďalej je zamestnankyňou žalovaného ako personalistka. Žalobcu videla v pondelok 28.8.2017, keď prišiel ku svedkyni do kancelárie a uviedol, že musel ísť do Chorvátska, lebo že kvôli firme sa so ženou nerozvedie. Usadila ho a keď videl, že nevybrala dovolenkový lístok, že mu dodatočne vypíše dovolenku, ale dala mu oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru, povedal, že klamal. Na otázku kedy klamal žalobca uviedol, že v Chorvátsku nebol. Svedkyňa zavolala do kancelárie aj dispečera nech potvrdí, že žalobca povedal, že v pondelok nenastúpi do práce lebo manželkina kolegyňa má v Chorvátsku apartmán, ktorý je v tom týždni voľný, takže oni pôjdu do toho apartmánu a do práce nepríde. Pokiaľ žalobca dovolenku nedostane, tak donesie doklad o pracovnej neschopnosti. Doklad neposlal, v stredu svedkyni dispečer povedal, že žalobca stále do práce nechodí, tak svedkyňa žiadala odborovú organizáciu o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru. Po tom, ako odborová organizácia dala súhlas na okamžité skončenie pracovného pomeru svedkyňa pripravila doklady na okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré potom na pracovisku žalobcovi odovzdala. Čo sa týka potvrdení o lekárskych prehliadkach, žalobca uviedol, že ich má v „motore“, na čo mu svedkyňa povedala, že nech do toho „motora“ zájde a tie potvrdenia donesie alebo s ním bude skončený pracovný pomer. Do skončenia pracovnej doby žalobca potvrdenia nepredložil.

6. Z výsluchu svedka B. W. súd zistil, že svedok v rozhodnej dobe pracoval u žalovaného ako dispečer autobusovej dopravy. K veci uviedol, že pravdepodobne v piatok žalobca žiadal o dovolenku. Nakoľko žalovaný nemal dostatok vodičov, svedok žalobcovi dovolenku neodsúhlasil. Napriek tomu žalobca v pondelok do práce nenastúpil a autobusová linka nebola zabezpečená. Keď svedok telefonicky kontaktoval žalobcu, tento mu oznámil, že je v Chorvátsku, že sa vrátiť nemôže. Svedok vedeniu ohlásil, že nemá k dispozícii vodiča a musel prerušiť dovolenku inému zamestnancovi na zabezpečenie spoja. Následne v stredu sa žalobca ozval, že ak svedok chce, v piatok by sa vrátil a mohol by nastúpiť do práce. Viac svedok uviesť nevedel.

7. Z oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru (č.l. 8) zo dňa 27.8.2017 súd zistil, že uvedeným oznámením žalovaný žalobcovi oznámil okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Dôvodom je neospravedlnená absencia žalobcu v práci odo dňa 21.8.2016, hoci nemal schválenú dovolenku a ani svoju neprítomnosť nijako neospravedlnil.

8. Z pracovnej zmluvy zo dňa 30.6.2016 (č.l. 4) súd zistil, že žalobca u žalovaného pracoval ako vodič cestných motorových vozidiel kat. M2 a M3 s viac ako 9 miestami na sedenie, a to od 30.6.2016 na dobu určitú do 30.11.2016.

9. Z oznámenia o trvaní na ďalšom zamestnávaní (č.l. 14) zo dňa 3.10.2017 súd zistil, že uvedeným oznámením žalobca žalovanému oznámil, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné, nakoľko svojmu zamestnávateľovi vopred oznámil neprítomnosť v práci z dôvodu potreby absolvovania nevyhnutných lekárskych vyšetrení, o čom predložil potvrdenia ošetrujúcich lekárov. Súčasne žalobca žalovanému oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní a prideľovaní práce.

10. Zo žiadosti o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru (č.l. 41) zo dňa 23.8.2017 súd zistil, že uvedenou žiadosťou žalovaný žiadal ZO KOVO Poprad o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom z dôvodu neospravedlnenej absencie v práci s tým, že sa mal žalobca vyjadriť, že do práce nenastúpi, nakoľko cestuje na dovolenku do Chorvátska. Uvedené považoval žalovaný za neospravedlnenú absenciu a žiadal, aby odborová organizácia prerokovala zámer okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu.

11. Zo stanoviska KOVO (č.l. 42) zo dňa 25.8.2017 súd zistil, že odborová organizácia prerokovala žiadosť žalovaného a zámer žalovaného okamžite skončiť pracovný pomer žalobcu schválila.

12. Z protokolu Inšpektorátu práce Prešov (č.l. 43) zo dňa 13.10.2017 súd zistil, že Inšpektorát práce u žalovaného vykonal kontrolu a zistil, že žalovaný porušil svoju povinnosť zamestnávateľa vydať žalobcovi potvrdenie o zamestnaní, výstupný a zápočtový list.

13. Zo zápočtového listu (č.l. 48) súd zistil, že žalobca bol práceneschopný od 4.10.2016 do 21.11.2016 a následne od 13.6.2017 do 31.7.2017. Zamestnaný bol u žalovaného od 30.6.2016 do 28.8.2017.

14. Z lekárskych potvrdení o účasti na lekárskom vyšetrení (č.l. 9-13, 53-54) súd zistil, že dňa 21.8.2017 žalobca absolvoval vyšetrenie u MUDr. Bohmerovej, všeobecnej lekárky pre dospelých, dňa 22.8.2017 žalobca opätovne absolvoval vyšetrenie u MUDr. Bohmerovej, dňa 23.8.2017 žalobca absolvoval vyšetrenie u MDDr. Martina Čičilu, stomatológa, dňa 24.8.2017 žalobca absolvoval vyšetrenie u MUDr. Bežillovej, oftalmologičky a dňa 25.8.2017 žalobca absolvoval vyšetrenie u MDDr. Martina Čičilu, stomatológa.

15. Z odpovede žalovaného na oznámenie o trvaní žalobcu na ďalšom zamestnávaní (č.l. 55) zo dňa 17.10.2017 súd zistil, že žalovaný nesúhlasil s ďalším zamestnávaním žalobcu, nakoľko potvrdenia o lekárskych vyšetreniach predložil s omeškaním dvoch mesiacov a potrebu lekárskych vyšetrení neoznámil vopred v zmysle ust. § 144 ods. 1 Zákonníka práce.

16. Z posudku o zdravotnej spôsobilosti na výkon činnosti (č.l. 56) zo dňa 23.3.2018 súd zistil, že žalobca vzhľadom na svoj zdravotný stav stratil spôsobilosť na výkon pracovnej činnosti ako vodič autobusu.

17. Zo zápisnice z ústneho pojednávania Sociálnej poisťovne (č.l. 78) zo dňa 26.4.2018 súd zistil, že šetrením Sociálnej poisťovne bolo zistené, že žalobca v dňoch 21.8.-25.8.2017 skutočne absolvoval lekárske vyšetrenia. Dňa 21.8.2017 žalobca navyše absolvoval vyšetrenie u MUDr. Vargovej, dermatovenerologičky.

18. Z výplatného lístka (č.l. 80) súd zistil, že za mesiac august roku 2017 dosiahla čistá mzda žalobcu sumu 599,04 eur.

19. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

20. Podľa § 42 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z., Zákonníka práce, pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

21. Podľa § 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

22. Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

23. Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

24. Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

25. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

24. Podľa § 81 Zákonníka práce, zamestnanec je povinný najmä a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu, b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času, c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený, d) v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu

zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, f) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, g) písomne oznamovať zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré sa týkajú pracovného pomeru a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, adresy na doručovanie písomností, zdravotnej poisťovne, a ak sa so súhlasom zamestnanca poukazuje výplata na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, aj zmenu bankového spojenia.

26. Podľa čl. 6 ods. 1 C.s.p. strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.

27. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

28. Podľa § 137 C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

29. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca pracoval u žalovaného v pracovnom pomere, a to na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.6.2016 v znení dodatkov. Dňa 21.8.-27.8.2017 pracovný pomer stále trval a dňa 27.8.2017 bolo žalobcovi doručené okamžité skončenie pracovného pomeru pre závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré spočívalo v neospravedlnenej absencii žalobcu v práci odo dňa 21.8.2016, hoci nemal schválenú dovolenku a ani svoju neprítomnosť nijako neospravedlnil.

30. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že pre okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré dal žalovaný žalobcovi neboli splnené zákonné podmienky. pripúšťa skončiť pracovný pomer okamžitým skončením len v dvoch prípadoch, a to ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, alebo závažne porušil pracovnú disciplínu. Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru a ak má byť porušenie pracovnej disciplíny postihnuteľné ako dôvod okamžitého zrušenia pracovného pomeru, musí byť porušenie pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca zavinené a musí dosahovať intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny. V prejednávanej veci sa mal žalobca dopustiť závažného porušenia pracovnej disciplíny tým, že v dňoch 21.8.-25.8.2017 nenastúpil do práce a túto svoju absenciu neospravedlnil.

31. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy, prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj so zásadou rovnosti účastníkov konania. Podľa § 215 ods. 1, 2 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje procesným postupom podľa cit. zákona. V zmysle týchto ustanovení skutkovým základom súdneho rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým zisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi, predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním. Civilný sporový proces sa, okrem iného, zásadne riadi princípom dispozičným a prejednacím, princípom kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy. V sporovom konaní, ako v danom prípade, žalobca uplatňuje na základe existujúceho právneho vzťahu na súde svoje práva, resp. právom chránené záujmy, vyplývajúce z hmotného práva, vo vzťahu k žalovanému, ktorým sú tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v sporovom konaní následne v rámci procesných ustanovení vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku poskytne rozhodujúce skutočnosti na svoju

obranu, na preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. navrhne dôkazy. V ustanovení § 185 C.s.p. je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach, a to prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana.

32. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti. Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV.ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04).

33. Zákon č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ani iný právny predpis pojem pracovná disciplína nevymedzuje. Možno ju charakterizovať ako súhrn právnych noriem upravujúcich pracovnú disciplínu, ako aj súhrn povinností zamestnanca, a v neposlednom rade dodržiavanie povinností zamestnancom. Vo všeobecnosti možno uviesť, že obsahovou náplňou pojmu pracovná disciplína sú povinnosti zamestnanca. Čo sa týka pracovných povinností zamestnanca, pracovný pomer je špecifický v tom, že zamestnanec je okrem povinností dohodnutých v pracovnej zmluve viazaný aj tými povinnosťami, ktoré sú priamo zakotvené v mnohých všeobecne záväzných pracovnoprávnych predpisoch ako aj interných predpisoch zamestnávateľa, prípadne povinnosťami, ktoré mu zadá pokynom vedúci zamestnanec. Ak zamestnanec poruší pracovnú disciplínu, zamestnávateľ má len niekoľko možností, ako riešiť takéto nežiaduce správanie zamestnanca. Vo všeobecnosti môže zamestnávateľ so zamestnancom skončiť pracovný pomer výpoveďou (prípadne aj okamžite, ak pôjde o závažné porušenie pracovnej disciplíny). rozlišuje dva stupne intenzity porušenia pracovnej disciplíny, a to menej závažné a závažné porušenie pracovnej disciplíny. Stupeň intenzity/závažnosť porušenia pracovnej disciplíny posudzuje zamestnávateľ v závislosti od konkrétnych okolností, za ktorých zamestnanec porušil pracovnú disciplínu. Zamestnávateľ by mal hodnotiť každé porušenie pracovnej disciplíny osobitne. Mal by pri určovaní závažnosti prihliadať na osobu zamestnanca, na funkciu, ktorú zastáva, na jeho doterajší postoj k plneniu pracovných úloh, na čas a situáciu, v ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, na mieru zavinenia zamestnanca, na spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnanca, na dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa, na to, či svojím konaním zamestnanec spôsobil škodu a súčasne je potrebné vziať do úvahy aj konkrétne pomery u zamestnávateľa (t. j. ustálené zvyklosti u zamestnávateľa, napr. v akom rozsahu je tolerované porušovanie pracovnej disciplíny a pod.).

34. Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer v prípade, ak ide o skutočne závažné porušenie pracovnej disciplíny. Na základe ustálenej judikatúry je zo strany zamestnávateľa okamžité skončenie pracovného pomeru akceptovateľné v situáciách, keď nie je možné od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca zamestnával až do uplynutia výpovednej doby. Ide napr. o situácie, kedy v dôsledku konania, prípadne nekonania zamestnanca je vážne narušená dôvera medzi účastníkmi pracovného pomeru, správanie sa zamestnanca negatívne ovplyvňuje dodržiavanie pracovnej disciplíny na pracovisku, alebo ak hrozí alebo je spôsobená väčšia škoda či škoda na zdraví.

35. Pri posudzovaní uvedenej otázky sa súd riadil ustálenou judikatúrou, podľa ktorej základné povinnosti zamestnanca vyplývajú z pracovnoprávneho vzťahu, a teda závadné konanie zamestnanca,

ktorým neboli porušené povinnosti z pracovnoprávneho vzťahu nemožno považovať za porušenie pracovnej disciplíny (R50/1997).

36. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná a skončenie pracovného pomeru zo dňa 27.8.2017, je neplatné. V danom prípade nebolo riadne žalovaným preukázané naplnenie pojmového znaku porušenia pracovnej disciplíny závažným spôsobom.

37. Na okamžité skončenie pracovného pomeru vyžaduje v ust. § 68 ods. 1 písm. b) porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom. Zákon nedefinuje závažné porušenie pracovnej disciplíny a preto je toto hodnotenie ponechané v každom konkrétnom prípade na úvahe súdu. Okamžité skončenie pracovného pomeru je výrazný zásah do pracovného pomeru a zákon ho pripúšťa v prípade, ak sa zamestnanec dopustí konania, ktoré musí dosahovať intenzitu porušenia pracovných povinností závažným spôsobom. Zákon neustanovuje, z akých hľadísk má súd vychádzať pri posúdení otázky intenzity porušenia pracovnej disciplíny. Súd preto preskúmal dôvody uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru.

38. Posúdenie negatívneho vplyvu porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom na stav pracovnej disciplíny bezprostredne na pracovisku môže byť len jedným (nie jediným) z kritérií pri hodnotení stupňa intenzity porušenia pracovnej. Pri hodnotení stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom, súd nie je viazaný tým, ako zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku alebo inom internom predpise alebo pokyne vedúceho zamestnanca hodnotí určité konanie zamestnanca, ktoré predstavuje porušenie pracovnej disciplíny. Na okamžité skončenie pracovného pomeru sa vyžaduje, aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca a musí dosahovať intenzitu porušenia pracovných povinností závažným spôsobom. V tomto prípade bol so žalobcom rozviazaný pracovný pomer z dôvodov, ktoré možno kvalifikované ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Dôvody uvedené v skončení pracovného pomeru svojím charakterom sú závažným porušením pracovnej disciplíny a takéto dôvody obstoja v zmysle ust. § 68 ods. 1 Zákonníka práce, a zamestnávateľa oprávňujú k tak výnimočnému spôsobu zrušenia pracovného pomeru, akým je jeho okamžité skončenie.

39. V konaní súd zistil, že žalobca bol zamestnancom žalovaného, a to vo funkcii vodiča autobusu. V zmysle ust. § 81 Zákonníka práce bol žalobca ako zamestnanec povinný najmä pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi. Z vykonaného dokazovania, predovšetkým lekárskych potvrdení o absolvovaných vyšetreniach a zápisnice o šetrení Sociálnej poisťovne mal súd za preukázané, že žalobca v dňoch 21.8.-25.8.2017 absolvoval lekárske vyšetrenia y dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, i keď tieto vopred zamestnávateľovi neoznámil. Pokiaľ teda v daných dňoch riadne do práce nenastúpil, avšak absolvoval lekárske vyšetrenia, nejednalo sa evidentne o neospravedlnenú absenciu, a jeho neprítomnosť v práci nemožno považovať za hrubé či závažné porušenie pracovnej disciplíny. V takom prípade teda žalovaný nebol oprávnený pracovný pomer so žalobcom skončiť. Je pravdou, že žalobca vopred neoznámil žalovanému potrebu absolvovania lekárskych vyšetrení a tiež potvrdenia o vyšetreniach nepredložil bezodkladne, je však tiež pravdou, že žalovaný i svedkovia potvrdili vedomosť o tom, že sa o lekárskych vyšetreniach žalobca vyjadril verbálne. Minimálne tak mal žalovaný formálne vyzvať žalobcu na doloženie dôvodu neprítomnosti v práci a až následne situáciu riešiť. Navyše je na zamyslenie, prečo je oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru datované 27.8.2017, t.j. v nedeľu, ešte pred vykonaním šetrenia dôvodov neprítomnosti žalobcu na pracovisku, ku ktorému malo podľa svedkyne L. dôjsť osobne so žalobcom až v nasledujúci deň. Žalovaný konal neštandardne a došlo tým k ujme na právach žalobcu ako zamestnanca.

40. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobe v časti o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a určenie trvania pracovného pomeru vyhovel. Taktiež s prihliadnutím na podaný žalobný návrh a na procesnú rýchlosť a hospodárnosť konania v zmysle § 166 ods. 2 C.s.p. súd vylúčil nárok žalobcu v časti o určenie náhrady mzdy na samostatné konanie. Súd má za to, že nie je možné určiť, že samotným konštatovaním ošetrujúceho lekára pracovný pomer zanikol a je pre toto nevyhnutné vykonať zo strany žalobcu či žalovaného úkony v zmysle ust. § 59 ods. 1 písm. a), c) Zákonníka práce.

41. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a v konaní úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením v zmysle ust. § 262 ods. 2 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.