Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/2/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Mareka Košča a JUDr. Viery Zoľákovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: L. U.J.Č., M.. XX.X.XXXX, F. Č..XXXXX/ XX, XXX XX U., o zaplatenie 132,91 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 11Csp/143/2017-120 zo dňa 8.11.2017, takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie a vracia mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu v predmetnom spore a žalovanému, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli, nepriznal nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 (zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016).

2. Súd vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 132,91 eur s úrokmi v sadzbe 28 % ročne od 1.6.2017 do zaplatenia na základe nedovoleného prečerpania účtu v zmysle podmienok zo zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 26.4.2013, ktorou bol žalovanému zriadený osobný účet č. XXXXXXXXXX.

3. Citujúc ustanovenia § 708 ods. 1, 2 a § 710 Obchodného zákonníka, ďalej § 52 a nasl., § 451 a § 456 v spojení s § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a napokon § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a vychádzajúc z vykonaného dokazovania, okresný súd vyhodnotil zmluvný vzťah strán sporu v danom prípade, založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere ako spotrebiteľský podľa § 290 na základe typovej zmluvy upravenej v § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) a nárok žalobcu uplatnený v predmetnom spore ako premlčaný.

4. Súd prvej inštancie vyslovil názor, že pri spotrebiteľských zmluvách nie je možné výšku úrokovej sadzby a poplatkov upraviť len v sadzobníku, zvlášť ak sadzobník nebol odovzdaný spotrebiteľovi ešte pred uzavretím zmluvy, poukazujúc na záver vyplývajúci aj z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 zo dňa 9.11.2016. Žalobca v danom prípade nepreukázal, že by si so žalovaným dohodol poplatok za vedenie účtu 3,90 eur mesačne a nepreukázal, že by tento poplatok bol uvedený v sadzobníku poplatkov, ktorý by odovzdal žalovanému ešte pred uzavretím zmluvy.

5. Žalobcovi neprislúcha nárok na požadovaný úrok v sadzbe 28 % ročne, ktorý bol uplatnený ako zmluvný úrok započítaný k istine, ale aj samostatným výrokom za obdobie od 1.6.2017 do zaplatenia, keďže úrok predstavuje príslušenstvo pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Právny poriadok Slovenskej republiky tento umožňuje priznať len na základe dohody účastníkov, či už úverovej zmluvy (§ 497 Obchodného zákonníka) alebo pri zmluve o pôžičke (§ 657 Občianskeho zákonníka), prípadne pri povolenom prečerpaní na bežnom účte podľa § 710 Obchodného zákonníka. Dohoda účastníkov sa pritom vzťahuje nielen na základ tohto nároku, ale aj výšku úrokovej sadzby. V danom

prípade nielenže nedošlo k dohode strán o výške úroku ako dvojstranného zmluvného konsenzu, ale absentuje právny základ pre takúto dohodu, keďže nepochybne žiadny úver, ani pôžička, ani povolené prečerpanie žalovanému poskytnuté neboli.

6. Súd nárok žalobcu z nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte žalovaného právne posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré môže predstavovať len sumu, ktorú žalovaný reálne prečerpal bez toho, aby mal na účte finančné prostriedky na jej pokrytie. V danom prípade došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného, ktoré predstavuje jeho majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, avšak tento nárok podlieha premlčaniu, upravenému v § 107 Občianskeho zákonníka.

7. Súd prvej inštancie následne konštatoval, že aj keď žalovaný nevzniesol námietku premlčania, súd sa musel posúdením tohto zaoberať ex offo podľa § 5b z.č. 250/2007 Z.z., pričom dospel k záveru, že dvojročná subjektívna premlčacia lehota uplynula 1.4.2017. Žalobca mohol prvýkrát tento nárok uplatniť dňa 1.4.2015, a to nasledujúci deň po poslednom čerpaní žalovaného a keďže žaloba bola podaná až 19.6.2017, súd uplatnený nárok vyhodnotil ako premlčaný, preto žalobu žalobcu zamietol.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote v celom rozsahu odvolanie žalobca písomným podaním zo dňa 22.11.2017, ktorým navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 388 rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel, pričom v plnom rozsahu zaviaže žalovaného na náhradu trov celého konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.

9. Žalobca sa s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie nestotožnil a považuje rozsudok za nesprávny, vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Poukážuc na § 708 a nasl. Obchodného zákonníka, § 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch, v zmysle všeobecných obchodných podmienok v bode 3.4, 3.8 a 3.12, odvolateľ považuje za zrejmé, že súd prvej inštancie nesprávne nazerá na nepovolené prečerpanie, nakoľko ho neposudzuje ako spotrebiteľský úver formou prekročenia v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Nepovolené prečerpanie je prekročením v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. a ako vyplýva z bodu 3.12 všeobecných obchodných podmienok žalobcu, iba reflektuje ustanovenia relevantných právnych predpisov, upravujúcich vedenie bežného účtu bankou a vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy o bežnom účte. S oprávnením banky - žalobcu požadovať úroky za prečerpanie účtu počíta aj zákon č. 129/2010 Z.z. v ustanovení § 18 ods. 1. Keďže súd nesprávne nazerá na povahu nepovoleného prečrpania, toto nemožno považovať za bezdôvodné obohatenie, a teda nepripadá do úvahy jeho premlčanie.

10. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 prejednal odvolanie, podané v zákonnej lehote žalobcom, v zmysle ustanovení § 378 a nasl. CSP. Žiada sa osobitne zdôrazniť, že odvolací súd pri prieskume napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie bol v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 viazaný rozsahom odvolania i uplatnenými odvolacími dôvodmi (s výnimkou v § 380 ods. 2 tak, ako boli uplatnené v zákonnej odvolacej lehote. Na základe takéhoto prieskumu uvedeného rozhodnutia súdu prvej inštancie, i konania ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že na základe podaného odvolania je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Žalobca v odvolaní tvrdil, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) .

13. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery

14. Tak, ako je uvedené vyššie, súd prvej inštancie privodil záver o tom, že nároky uplatnené žalobcom ako nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia sú premlčané a hoci námietku premlčania žalovaný

neuplatnil, na oslabenie práva žalobcu z dôvodu uplynutia 2- ročnej subjektívnej premlčacej doby súd prihliadol ex offo s odkazom na ust. § 5b zákon č. 250/2007 Z.z.

15. Z obsahu podanej žaloby a súdu prvej inštancie predložených listinných dôkazov (najmä výpisov z predmetného pre žalovaného zriadeného účtu) je nepochybným, že predmetom tohto konania sú nároky, ktoré žalobca žalovanému účtoval titulom úrokov a poplatkov za obdobie od júna 2015 do mája 2017. Ak žalobný návrh, ktorým žalobca uplatnil proti žalovanému predmetné nároky, bol podaný na súde dňa 19.6.2017, nemožno ani pri alternatíve právneho posúdenia nárokov podľa § 451 ods. 1, 2 Obč. zák. a § 456 Obč. zák. urobiť záver, že do doby uplatnenia práva na súde uplynula dvojročná subjektívna premlčacia doba (daná aplikáciou ust. § 107 ods. 1 Obč. zák.) na uplatnenie týchto nárokov na súde. Dôvody podaného odvolania tak, ako ich vyžaduje ust. § 365 ods. 1 písm. h) sú tak dané.

16. Po odvolaním napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie nastala aj novú skutočnosť majúca vplyv na právne posúdenie predmetnej veci, ktorá súvisí s Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 11/2016-60 zo dňa 7. februára 2018, podľa ktorého ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ústavný súd SR derogoval celé uvedené ustanovenie zákona.

17. Pri omyle pri právnom posúdení veci - nedôvodný a skutkovému stavu nezodpovedajúci záver o premlčaní - odvolací súd vyvinul snahu, aby nemusel vo veci privodiť kasačné rozhodnutie tým, že nedostatok vzniknutý v konaní pred súdom prvej inštancie napraví sám aj iniciatívou pri zhromaždení relevantných skutkových okolnosti potrebných pre rozhodnutie o podanej žalobe.

18. Odvolací súd v rámci odvolacieho konania vyzval preto žalobcu v stanovenej lehote na doplnenie skutkových tvrdení a na vyjadrenie sa v zmysle § 382 CSP. Odvolací súd v uvedenej výzve žalobcovi konštatoval, že :

18.1. Z obsahu predloženého spisu, i z podaného odvolania vyplýva, že v rámci prostriedkov procesného útoku poukazoval žalobca na aplikáciu ustanovenia § 710 Obchodného zákonníka, na ustanovenia bodov 3.4, 3.8, 3.12 Všeobecných obchodných podmienok a § 18 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z.. Pred súdom prvej inštancie bol výzvou zo 4.7.2017 upovedomený, že z predložených listinných dôkazov, najmä výpisov z účtu, vyplynulo, že od júla 2015 transakciami na účte boli len úroky a poplatky za vedenie účtu. Podľa výpisu č. 6 z účtu 155 354 0001 za obdobie 30.5.2015 - 30.6.2015 predchádzajúci výpis z 29.5.2015 mal zostatok -540,23 eur. Dňa 11.6.2015 žalovaný realizoval vklad na účet 540,- eur a z ďalších výpisov až do 31.5.2017 vyplýva len to, že žalovanému stav na účte ovplyvňovali len žalobcom účtované úroky a poplatky za vedenie účtu. Súdu prvej inštancie, napriek jeho výzve, žalobca neoznámil, akým spôsobom došlo k ukončeniu uzavretej zmluvy zo dňa 26.4.2013. V odpovedi na výzvu súdu, realizovanej podaním žalobcu z 19.7.2017, zdôvodňuje tento účtovanie poplatkov i úrokov a poukazuje na možnosti „zatvorenia“ účtu len pokiaľ je na ňom nulový zostatok. V zmysle ustanovenia § 215 ods. 1, 2 skutkovým základom súdneho rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým zisteniam súd dospieva posúdením, resp. vyhodnotením skutkových poznatkov.

18.2. Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení o relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach. Relevantné a rozhodujúce skutkové tvrdenia žalobcu by mali byť obsiahnuté v jeho žalobe, resp. v replike a duplike. Skutkové tvrdenia žalobcu v zmysle ustanovenia § 150 ods. 1 sú prostriedkami procesného útoku. Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti sa v právnej teórii označuje ako povinnosť substancovane tvrdiť, resp. uviesť substancované tvrdenia. Súd má v zmysle ustanovenia § 150 ods. 2 (resp. odvolací súd aj s použitím ustanovenia § 378 ods. 1 , právo realizovať výzvu pre stranu sporu na doplnenie skutkových tvrdení bez ohľadu na to, či má strana sporu bremeno tvrdenia k predmetnej skutočnosti alebo či má toto bremeno protistrana. Súd vyzýva stranu sporu, ktorá má bremeno tvrdenia na doplnenie tvrdení najmä vtedy, keď strana sporu predložila nedostatočne substancované tvrdenia. Žalobca v predmetnom konaní uplatňuje nároky zo zmluvy o bežnom účte. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že trvanie a ukončenie zmluvy upravuje čl. II Zmluvy a aj úprava pojatá do Všeobecných obchodných podmienok do článku T. Povolené prečerpanie na účte -

občania, bod 13 písmena a - f, či bodu 15. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozsudku, ktorý je napadnutý odvolaním, urobil záver o tom, že žalobca „neuviedol“, že zmluvu ukončil.

18.3. V nadväznosti na predložené listinné dôkazy považoval odvolací súd za žiadúce, aby v zmysle ustanovenia § 150 ods. 2 žalobca svoje skutkové tvrdenia doplnil nielen tvrdením o „zatvorení“ účtu, ale aby skutočnosti týkajúce sa tvrdeného ukončenia zmluvného vzťahu doplnil tak, že uvedie konkrétne skutkové tvrdenia o spôsobe zániku zmluvného vzťahu a najmä o tom, z akého dôvodu realizoval úkony ku zániku zmluvného vzťahu napriek nepovolenému prečerpaniu až s odstupom 2 kalendárnych rokov po tom, čo žalovaný realizoval vklad 540,- eur, ktorý by mohol byť posúdený ako zaplatenie účtovného dlhu vo výpise ku 29.5.2015, a následne banka účtovala len poplatky za vedenie účtu a úroky.

18.4. Z uvedeného dôvodu odvolací súd s použitím ustanovenia § 378 ods. 1 a ustanovenia § 150 ods. 2 vyzval žalobcu, aby svoje skutkové tvrdenia, či skutkové okolností, od ktorých odvádza žalobou uplatnený nárok doplnil skutkovými tvrdeniami, z ktorých bude zrejmé a to korešpondujúco ním predloženým listinným dôkazom, akým spôsobom a kedy boli realizované právne úkony, ktorých dôsledkom bolo ukončenie zmluvy. Za žiaduce považoval odvolací súd oznámiť aj dôvod, pre ktorý banka napriek tomu, že žalovaný podľa nej porušil svoje povinnosti zo zmluvy, ponechala stav trvania záväzkového vzťahu ďalšie 2 roky, počas ktorých účtovala spotrebiteľovi poplatky za vedenie účtu a úroky, hoci žalovaný zjavne už svojimi úkonmi dispozície s účtom nerealizoval. V tejto súvislosti odvolací súd zdôraznil aj potrebu zaujať stanovisko k možnej aplikácii ustanovenia § 3 ods. 1 Obč. zák., t.j. či takýto postup banky nie je v rozpore s dobrými mravmi. Súd poučil pri tom v závere výzvy žalobcu o tom, že nesplnenie výzvy odvolacieho súdu môže mať za následok záver o nesplnení procesného bremena skutkových tvrdení žalobcu.

19. Na výzvu odvolacieho súdu sa žalobca vyjadril písomným podaním zo dňa 25.4.2018. Uviedol, že účet klienta je možné zatvoriť len pokiaľ je na ňom nulový zostatok, preto banka pred zatvorením účtu robí internú účtovnú transakciu (prevod), ktorou debetný zostatok na účte klienta prevedie na vnútorný účet banky - táto transakcia má spravidla popis „Bezhotovostný prevod - prevedenie dlhu klienta" alebo „ Dlh ku dňu zrušenia účtu“. Ide o internú transakciu banky, nie o transakciu zo strany klienta, t.j. najmä neznamená úhradu dlžnej sumy zo strany klienta. V tomto prípade žalobca preúčtoval debetný zostatok dňa 31.5.2017, po zaslaní „odstúpenia od zmluvy zo dňa 16.5.2017“, v ktorom bol žalovaný vyzvaný na vyrovnanie nepovoleného prečerpania na účte do 7 dní od doručenia. K tvrdeniu súdu, že úhrada vo výške 540,- eur by mohla byť chápaná ako vyplatenie dlhu, a teda žalobca nemal nárok na účtovanie ďalších poplatkov a úrokov uviedol žalobca, že tento vklad nevyrovnal účet žalovaného na 0,- eur, nakoľko predchádzajúci zostatok na účte bol vo výške 540,23 eur, následne bol dňa 11.6.2015 zúčtovaný poplatok 0,30 eur - debetný zostatok bol teda ku dňu úhrady vo výške 540,53 eur. Čo sa týka nároku na účtovanie jednotlivých poplatkov a úrokov uviedol žalobca, že v zmysle § 31 ods. 2 Zákona o platobných službách poskytovateľ platobných služieb poskytuje platobné služby používateľovi platobných služieb na základe a) zmluvy o poskytnutí jednorazovej platobnej služby alebo b) rámcovej zmluvy. V zmysle § 31 ods. 4 sú neoddeliteľnou súčasťou rámcovej zmluvy obchodné podmienky o poskytovaní platobných služieb. V zmysle § 31 ods. 5 písm. d) rámcová zmluva obsahuje o. i. informácie o poplatkoch a úrokoch. Zákon o platobných službách výslovne nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané. V zmysle 25.5 sú VOP súčasťou zmluvy o vkladovom účte. V zmysle VOP je Sadzobník neoddeliteľnou súčasťou VOP, teda aj rámcovej zmluvy. Zároveň, v bode 25.4 VOP sú uvedené dôvody, z ktorých je banka oprávnená zmeniť VOP, takže nie je naplnená podmienka neprijateľnosti zmluvnej podmienky - a to jednostranná zmena zmluvných podmienok bez dôvodu dohodnutého v zmluve. Zároveň ani zákon 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nestanovuje, že všetky náležitosti zmluvy musia byt' uvedené v jednom dokumente. Tento výklad potvrdil aj Rozsudok Súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci C-42/15 (Home Credit vs. Biróová). Ako vyplýva z úvodných ustanovení, zmluva bola uzatvorená v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka, upravujúcimi zmluvu o bežnom účte, citujúc § 708 a nasl. Obchodného zákonníka a príslušné body 3.4, 3.8, 3.12 Všeobecných obchodných podmienok. Žalobca teda vyslovil záver, že na účtovanie poplatkov a úrokov mal nárok a teda nebolo jeho povinnosťou ukončiť zmluvný vzťah skôr. Citujúc ustanovenie § 48 Občianskeho zákonníka, bod 3.11.5 písm. b) a 3.11.6 všeobecných obchodných podmienok, žalobca uviedol, že ani odstúpenie od zmluvy o bežnom účte v prípade, že sa tento dostane do nepovoleného prečerpania, nie je dôvodom na to, aby banke súdy odmietali priznať akékoľvek ďalšie plnenie nad rámec istiny. Občiansky zákonník umožňuje zmluvne dohodnúť, že zmluva sa odstúpením nezrušuje od počiatku. Uvedené reflektujú VOP. Tvrdenie, že v prípade odstúpenia od zmluvy nemá veriteľ nárok

na žiadne plnenia od spotrebiteľa, okrem peňažných prostriedkov, ktoré boli spotrebiteľovi poskytnuté, nemá oporu v zákone. Oporu v právnych predpisoch nemá ani argument súdu, že dojednanie vo VOP, o tom, že odstúpením zmluva zaniká ku dňu doručenia odstúpenia je neplatné z dôvodu, že odporuje zákonu alebo dobrým mravom v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti upozornil žalobca na ustanovenie § 6 ods. 1 zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Právo veriteľa na odmenu v prípade zrušenia zmluvy na základe odstúpenia od zmluvy nie je v rozpore s ochranou spotrebiteľa a nie je ani špecifickou zmluvnou podmienkou, ktorú by navrhovateľ uplatňoval z dôvodu zvýhodnenia svojho postavenia na úkor spotrebiteľa. Aj v prípade zániku zmluvy na základe odstúpenia od zmluvy jednou zo zmluvných strán, banka má nárok na odplatu za poskytnuté služby. V podmienkach odstúpenia od zmluvy o bežnom účte, je finančnou službou, ktorú banka klientovi poskytovala, vedenie platobného účtu a služba umožnenia prekročenia. Za poskytnuté služby má veriteľ nárok na odplatu, ktorá je tvorená poplatkom za vedenie účtu a poplatku za prostriedky poskytnuté formou prekročenia. Odplatou za úver formou prekročenia sú práve dohodnuté zmluvné úroky. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve. Ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi s poukazom na ustanovenie § 18 ods. 1, 2, 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom na prekročenie sa vzťahujú ustanovenia o najvyššej prípustnej výške odplaty podľa Občianskeho zákonníka. K vyjadreniu žalobca pripojil list adresovaný žalovanému zo dňa 16.5.2017.

20. Rovnopis podania žalobcu odvolací súd doručil, žalovanému dňa 26.7.2018 a žalovaný k nemu súdu neoznámil svoje stanovisko.

21. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca nárok odvodzuje zo zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb uzavretej so žalovaným dňa 26.4.2013. Žalobca zároveň pripojil všeobecné obchodné podmienky s účinnosťou od 1.4.2013, všeobecné obchodné podmienky s účinnosťou od 15.1.2017 (na ich obsah odkazuje v podaniach doručených odvolaciemu súdu), ako aj úrokové sadzby produktov účinné od 1.6.2017, sadzobník poplatkov I. časť - fyzické osoby (občania) účinný od 1.1.2017 a výpisy z účtu žalovaného za obdobie od 31.8.2013 do 31.5.2017, z ktorých bol zrejmý prehľad kreditných a debetných obratov na predmetnom účte.

22. Z predmetných výpisov vyplýva, že od júla 2015 transakciami na účte žalovaného boli len úroky a poplatky za vedenie účtu. Z výpisu č. 6 z účtu XXX XXX XXXX za obdobie 30.5.2015 - 30.6.2015 je zrejmé, že predchádzajúci výpis z 29.5.2015 mal zostatok -540,23 eur. Dňa 11.6.2015 žalovaný realizoval vklad na účet 540,- eur a z ďalších výpisov až do 31.5.2017 vyplýva len to, že žalovanému stav na účte ovplyvňovali len žalobcom účtované úroky a poplatky za vedenie účtu. Takto naúčtoval žalobca výšku debetných položiek na účte žalovaného až ku dňu 31.5.2017, spolu vo výške žalovanej istiny.

23. Ani odvolací súd nemá pochybnosti, že v súdenej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu. Takéto právne posúdenie realizované súdom prvej inštancie nespochybňuje ani žalobca. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je názor, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednanie pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho štátu nie je úplne absolútna, ale je limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany tej osoby, ktorá uzatvárala právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou jej prezentovaný, skutkový stav.

24. Žalovaný uzavrel zmluva ako spotrebiteľ a zo samotnej zmluvy (č.l. 4 spisu) nevyplýva dohoda o povolenom prečerpaní finančných prostriedkov. Vo výpise z účtu za obdobie od 1.10.2013 do 31.10.2013 sa uvádza ponuka na „výhodné produkty“ povolené prečerpanie na účte do 320,- eur, v ďalšom výpise z účtu ponuka na povolené prečerpanie na účte do 480,- eur, neskôr i na vyššie povolené prečerpanie

a v ďalších výpisoch sa už objavuje údaj o povolenom prečerpaní v limite do 400,- eur od 10.2.2014, ktorý sa uvádza vo výpisoch až do marca 2015. Zdá sa, že žalobca žalovanému v priebehu trvania zmluvného vzťahu povolil aj prečerpanie na osobnom účte, ale z obsahu spisu okrem uvedených záznamov vo výpisoch z účtu iné listiny potvrdzujúce túto skutočnosť nevyplývajú. Žalobca ani na výzvu odvolacieho súdu, v ktorej súd poukázal na časť VOP týkajúcu sa ukončenia zmluvy s povoleným prečerpaním (článku T. Povolené prečerpanie na účte - občania, bod 13 písmena a - f, či bodu 15) nezaujal k tomu stanovisko, a preto niet pre potreby tohto konania zatiaľ priestor pre posúdenie, či žalobca pre ukončenie zmluvného vzťahu volil sám postup, s akým počíta v časti III. Účty a vkladné knižky, A. všeobecné ustanovenia, bod 23 alebo T. povolené prečerpanie bod 13 písm. a - f, či bod 15 Všeobecných obchodných podmienok účinných v čase uzavretia zmluvy.

25. Tak, ako je už uvedené vyššie, debetný zostatok uplatňovaný žalobcom pozostáva výlučne z poplatkov za vedenie účtu a úrokov, teda nepredstavuje žiadne peňažné prostriedky, ktoré by boli poskytnuté žalovanému. Samotná zmluva z 26.4.2013 neobsahuje dohodu o výške úroku, ani povinnosť žalovaného platiť úrok.

26. Súd prvej inštancie sa nespochybniteľne pokúsil dať odpoveď na relevantné otázky týkajúce sa právneho posúdenia veci aj aplikáciou ust. § 708, § 709, § 710 Obch. zák. (citovanými v dôvodoch rozhodnutia). Pri už spomenutom omyle v právnom posúdení premlčania, nedal však v dôvodoch rozhodnutia úplnú odpoveď na otázku týkajúcu sa právneho posúdenia uplatneného nároku (či uplatnených nárokov) práve cez aplikáciu týchto ust. Obch. zák., hoci správne (tak, ako bude uvedené ďalej) z listinných dôkazov, ktoré mu boli predložené vyhodnotil absenciu dohody o výške úrokov.

27. Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb uzavretá medzi žalobcom ako bankou a žalovaným ako majiteľom účtu je podľa obsahu zmluvou o zriadení a vedení bežného účtu, o vydaní a používaní platobnej karty, o poskytovaní služieb elektronického bankovníctva, o zriadení služby SMS notifikácie. Tu treba uviesť, tak ako už je uvedené vyššie, že z predmetnej zmluvy z 26.4.2013 nevyplýva údaj o tzv. povolenom prečerpaní. Uzavretie zmluvy o bežnom účte je možné podľa § 708 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka tak, že zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť do určitej doby na určité meno bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma. Banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorý znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa výstavného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je ďalej povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovania alebo uskutočniť platby v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb. Pokiaľ to umožní dohoda s bankou, je možné účet používať ako debetný účet, t.j. v prípade vyčerpania peňažných prostriedkov má majiteľ účtu možnosť čerpať peňažné prostriedky banky tak, ako by si vzal úver bez potreby uzatvárať samostatnú zmluvu o úvere (§ 497 Obchodného zákonníka).

28. V danom prípade, podľa obsahu podanej žaloby, žalobca odvádza uplatnený nárok z tvrdeného nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte. Samotný žalobca však súdu neposkytol spoľahlivý skutkový základ pre záver o dohode o limite povoleného prečerpania, či o absencii takejto dohody, pričom zjavne vychádza pri zdôvodňovaní žalobou uplatnených nárokov z VOP účinných od 1.1.2017, teda nie z tých, ktoré boli účinné v čase uzatvorenia zmluvy o účte.

29. Podľa čl. IV. bod 2. zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu za poskytovanie produktov/služieb je banka oprávnená zúčtovať si poplatky podľa Sadzobníka poplatkov Prima banky Slovensko, a.s. v platnom znení a všetky takéto poplatky účtuje na ťarchu účtu zriadeného na základe zmluvy, ktorého sa poskytnutie produktu/služby týka, resp. na ťarchu akéhokoľvek iného účtu majiteľa účtu vedeného v banke.

30. Súd prvej inštancie urobil záver o absencii individuálne dojednanej dohody o výške poplatkov za vedenie účtu. Možno súhlasiť s tým, že z doterajšieho dokazovania iný skutkový záver naozaj nevyplynul. Treba sa stotožniť so súdom prvej inštancie aj v tom, že ak žalobca pre žalovaného účet zriadil a viedol aj bez výslovnej písomne uzavretej a individuálne dojedanej dohody o výške poplatkov, prichádza do úvahy aj posúdenie nároku žalobcu na účtovanie si náhrady za vedenie účtu ako nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd konštatuje, že odkaz na sadzobník

zverejnený v priestoroch pobočiek banky alebo na webovej stránke nie je dostatočnou informáciou pre spotrebiteľa a nepreukazuje, že žalovaný bol riadnym spôsobom oboznámený o týchto podmienkach. Takéto informácie má totiž obsahovať priamo zmluva, ktorú žalovaný podpisoval. Obsah do spisu zhromaždeného dôkazového materiálu nadáva zatiaľ možnosť pre záver, že by žalovaný pri uzatváraní zmluvy mal možnosť oboznámiť sa s poplatkami a debetnými úrokmi vrátane ich výšky, ktoré si bude voči nemu uplatňovať podľa zmluvy žalobca. Zdá sa, že by mohlo ísť o prekvapivú zmluvnú podmienku, ktorej je spotrebiteľ vystavený bez toho, aby sa s ňou oboznámil a mal možnosť ju namietať a že tieto poplatky neboli so žalovaným individuálne dojednané, ale len jednostranne určené žalobcom mimo uzatvorenej zmluvy.

31. Ak by malo ísť o zmluvu s povoleným prečerpaním, či o nepovolené prečerpanie a teda mala by prísť do úvahy v zmysle ust. § 710 Obch. zák. aj aplikácia právnej úpravy o úvere, odvolací súd konštatuje, že výška úroku z úveru, ako podstatná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, musí byť dohodnutá priamo v zmluve, nie vo všeobecných zmluvných podmienkach, ktorých úlohou je len spresniť a rozvinúť niektoré ustanovenia zmluvy, prípadne upraviť určité technické náležitosti. Úprava podstatnej náležitosti zmluvy akou úrok z úveru nepochybne je, v obchodných podmienkach, ktorých obsah spotrebiteľ nemohol ovplyvniť a pripravil ich výlučne veriteľ, u spotrebiteľa vyvolala nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, bez pochybnosti predstavuje teda neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, na ktorú nemožno prihliadať. Zdá sa preto, že v predmetnej veci na ťarchu účtu v neprospech žalovaného účtované úroky za prečerpanie (povolené, či nepovolené) neboli individuálne dojednané. Pritom z obsahu žaloby by mohlo vyplynúť, že žalobca uplatňuje proti žalovanému 28 % úroky z už vyčíslených a vo výpise premietnutých úrokov. Pozornosti odvolacieho súdu pritom neuniklo to, že žalobca odvodzuje uplatnené nároky od VOP v spojení s výveskou úrokových sadzieb. Uvedená zmluvná podmienka s rovnakým obsahom bola rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 29.11.2013 č.k. 36C/117/2013-55 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 6Co/91/2014 zo dňa 24.3.2015 vyhlásená za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Tento rozsudok je pre žalobcu (účastníka označeného konania ako právneho nástupcu DEXIA banky a.s.) záväzný, a preto bolo jeho povinnosťou jednak zdržať sa ďalšieho uplatňovania tejto neprijateľnej zmluvnej podmienky, ako aj uplatňovania nárokov z nej vychádzajúcich.

32. V zmysle ust. § 389 ods. 1 je v systéme neúplnej apelácie zrušenie odvolaním napádaného rozhodnutia reštriktívnou výnimkou, ktorá prichádza do úvahy iba v taxatívne stanovených prípadoch. V predmetnej veci odvolací súd napriek už vyššie zdôraznenej snahe o meritórne rozhodnutie napokon dospel k záveru, že je potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť. Rozhodnutie súdu prvej inštancie totiž pri mylnom závere o premlčaní nároku nedalo v dôvodoch spoľahlivú odpoveď na relevantné otázky týkajúce sa uplatňovania nárokov za vedenie účtu, ani na uplatňované úroky tak, ako je uvedené vyššie vo vyslovenom názore odvolacieho súdu. Aplikácia ust. § 220 ods. 2 CSP, ani aplikácia ústavou garantovaných práv na spravodlivé súdne konanie nevyžaduje dávať odpoveď na každú otázku, ktorá je v konaní stranami nastolená ale ak ide o otázku, ktorá je zásadnou pre rozhodnutie, žiada sa, aby dôvody rozhodnutia v tomto boli presvedčivé. Sporovej strane pritom musí byť poskytnutý priestor na to, aby sa k uvažovanému právnemu posúdeniu aj vyjadrila. Súd prvej inštancie v predmetnej veci nerealizoval vo veci pojednávanie, postupoval podľa tých pravidiel, ktoré aj v dôvodoch rozhodnutia uviedol. Urobil však záver aj s odkazom na ustanovenie § 151 ods. 1 o nesporných skutkových tvrdeniach strán. Pri zjavnej pasivite žalovaného súd prvej inštancie nemal ani iný priestor, len vychádzať z listinných dôkazov, ktoré predložil žalobca a z ním produkovaných tvrdení v písomnej podobe. Ak však takéto skutkové tvrdenia strany nedávajú spoľahlivý podklad pre rozhodnutie vo veci, je dôvodný postup podľa § 150 ods. 2 tak, ako to napokon realizoval v predmetnej veci aj odvolací súd. Ani táto iniciatíva odvolacieho súdu však neprivodila stav, ktorý by umožnil odvolaciemu súdu rozhodnúť meritórne v predmetnej veci. Ak súd prvej inštancie už pri vyššie spomenutom omyle v právnom posúdení nároku, čo sa týka jeho premlčania, nedal spoľahlivú odpoveď na relevantné otázky, ktoré vyplývajú aj z aplikácie ust. § 708 až 710 Obchodného zákonníka, nevyhodnotil žiaducim spôsobom trvanie zmluvy, či záväzkového vzťahu dlhšie obdobie bez iniciatívy ktoréhokoľvek zo strán záväzkového vzťahu bez toho, aby žalovaný ako spotrebiteľ realizoval dispozičné kroky so zriadeným účtom, bolo aj namieste vyžiadať skutkové tvrdenia od samotného žalovaného spotrebiteľa. Postup daný aplikáciou § 295 sa javí byť aj v tejto veci dôvodným.

33. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. b), c) a § 391 ods. 1, 2 .

34. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

35. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

36. Úlohou súdu prvej inštancie bude teda v zmysle vyššie uvedených právnych názorov odvolacieho súdu posúdiť uplatnený nárok pokiaľ sa týka náhrady za vedenie účtu, aj vrátane doby trvania záväzkového vzťahu tak, ako to bolo naznačované aj vo výzve odvolacieho súdu zo dňa 12.4.2018 (č.l. 138 spisu), vyhodnotiť skutočnosti týkajúce sa buď záveru o povolenom prečerpaní alebo nepovolenom prečerpaní prostriedkov na bežnom účte, po závere o prípadnom zmluvnom dohodnutí povoleného prečerpania vyporiadať sa s otázkou platnosti takejto dohody a s tým spojených nárokov uplatňovaných v tomto konaní, vrátane prípadných nárokov z toho plynúcich pre banku ako subjekt umožňujúci pre žalovaného zriadenie bežného účtu s dohodnutými podmienkami.

37. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

38. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP, § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 .