Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/11/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudcov JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Mariana Hoffmanna PhD., v právnej veci žalobcov 1/ G. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXXX/XX, XXX XX D. - G., 2/ B.. N. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXXX/XX, XXX XX D. - G., právne zastúpených JUDr. Marcelom Mašanom, Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan s.r.o., so sídlom Školská 257, 059 91 Veľký Slavkov, adresa pre doručovanie Hviezdoslavova 2, 058 01 Poprad, proti žalovanému Okresnému úradu, Odbor opravných prostriedkov, so sídlom Námestie mieru č. 3, 080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 18. decembra 2017 Číslo: S na základe podanej správnej žaloby jednohlasne takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I.

1. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný podľa § 5, § 7 ods. 1 a § 58 ods. 1 Zákona o správnom konaní a podľa § 2 ods. 3, § 4 ods. 2 písm. b) a ods. 4 zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v konaní vo veci odvolania účastníkov konania G.. a Ing. N. C., zastúpených advokátskou kanceláriou JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., Školská 257, 059 91 Veľký Slavkov, pobočka a korešpondenčná adresa Hviezdoslavova 2, 058 01 Poprad, proti rozhodnutiu Okresného úradu Poprad, Katastrálneho odboru zo dňa 20.09.2017 č. X XX/XX/XX vo veci opravy chyby v katastrálnom operáte podľa ustanovenia § 59 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiach rozhodol tak, že podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

2. Výrok rozhodnutia odôvodnil žalovaný poukazom na to, že dňa 06.04.2017 bola prvostupňovému správnemu orgánu doručená žiadosť Advokátskej kancelárie JUDr. Marcel Mašan s.r.o. v zastúpení účastníkov konania G. K. a B.. N. C. o opravu chyby v katastrálnom operáte týkajúcu sa opravy priebehu hranice medzi parcelami KN C XXX zapísaná na LV č. XXX k.ú. G. a parcely KN C č. XXX/X, XXX/X, XXX/ X evidovaných na LV č. XXXX v k.ú. G., kde prebieha hranica so zalomením hranice do parc. č. XXX/ X. Toto zalomenie hranice nemá oporu v historickom priebehu tejto hranice a vzniklo iba pri prekreslení máp a pri zanášaní údajov do mapového operátu. Žiadosť bola zaregistrovaná pod č. S Prvostupňový správny orgán pokračoval v konaní tým, že oznámil začatie konania listom zo dňa 16.08.2017 a následne 20.09.2017 vydal rozhodnutie č. X XX/XX/XX DZ, ktorým podľa § 59 ods. 3 Katastrálneho zákona zamietol návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte.

3. V rozhodnutí poukázal prvostupňový správny orgán na dôvody, pre ktoré rozhodol tak, ako bolo uvedené vo výroku rozhodnutia, pričom zdôraznil, že za hranicu susedných pozemkov vymedzenú vlastníckym právom sa považuje hranica podľa skutočnej držby, ak ju vlastníci susedných pozemkov uznávajú a ak nie je medzi nimi sporná. Vykonal miestne zisťovanie o čom bol spísaný protokol. S výsledkom prešetrenia, ktoré boli zaznačené vo vyšetrovacom náčrte č. XX. sporné hranice zistené neboli. Následne po miestnom zisťovaní boli vyznačené lomové body hraníc priamo v teréne zamerané a tieto lomové body boli pri miestnom prešetrovaní odsúhlasené vlastníkmi aj komisiou. Z meraných údajov boli vypočítané súradnice podrobných bodov - lomových bodov hranice. Z týchto súradníc boli následne vypočítané výmery parciel. Pôvodne evidované parcely boli po mapovom prečíslovaní - parc. EN č. XXX/X prečíslovaná na parc. č. XXX, parc. č. XXX/X bola prečíslovaná na parc. č. XXX a parc. č. XXX/X bola prečíslovaná na parc. č. XXX. Z uvedeného vyplýva, že hranica medzi predmetnými nehnuteľnosťami je vo vektorovej katastrálnej mape zakreslená tak, ako bola v teréne zameraná pri technickohospodárskom mapovaní. Následne poukázal prvostupňový správny orgán na to, ako boli rozdelené parcely geometrickým plánom Ing. E. č. XX/XX.

4. Dňa 09.10.2017 bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené odvolanie, ktoré obsahuje identické skutočnosti, ako sú uvádzané v žalobných dôvodov, na ktoré súd poukáže neskôr, o ktorom odvolací orgán rozhodol preskúmavaným rozhodnutím, pričom preskúmal rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v celom rozsahu a zistil skutkový a právny stav. Poukázal na obsah prvostupňového rozhodnutia, pričom citoval príslušné ustanovenia § 14 ods. 1, § 17 ods. 1 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku, ako aj § 25 ods. 1 Správneho poriadku. Poukázal na procesné pochybenia prvostupňového správneho orgánu, ktorými argumentovali žalobcovia v odvolaní a to, že prvostupňový správny orgán zaslal list Oznámenie o začatí správneho konania k veci Advokátskej kancelárii do vlastných rúk s opakovaným doručením. Odvolací orgán mal za to, že prvostupňový správny orgán má zasielať písomnosti Advokátskej kancelárii JUDr. Marcel Mašan s.r.o. do vlastných rúk bez opakovaného doručenia, nakoľko právnym zástupcom účastníkov konania nie je fyzická osoba, ale právnická osoba Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan s.r.o. Táto skutočnosť však nie je dôvodom na zrušenie rozhodnutia samo o sebe.

5. Žalovaný dôvodil ďalej tým, že na základe dohody o zrušení podielového spoluvlastníctva a zmluvy o zriadení vecného bremena zaevidovanej v registri pod V XXXX v roku 2002 nadobudli:

- C. G. a jeho manž. G. rod. L. v celosti parcelu C KN č. XXX spolu s rodinným domom so súp. č. XXXX Zápis vlastníckeho práva bol vykonaný ČZ XXX/XX na LV č. XX k.ú. G.. Následne došlo k ďalšej právnej zmene na základe listiny č. Z XXXX/XXXX.

- H. K. rod. V. v celosti parcelu C KN č. XXX spolu s rodinným domom so súp. č. XXXX. Zápis vlastníckeho práva bol vykonaný ČZ XXX/XX na novozaložený LV č. XXXX v k.ú. G..

6. Darovacou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena zaevidovanou v registri pod V XXXX v roku 2002 nadobudla N. K. v celosti od H. K. rod. V. parc. C KN č. XXX spolu s rodinným domom so súpisným číslom XXXX. Zápis vlastníckeho práva bol vykonaný pod ČZ XX/XX na LV č. XXXX k.ú. G.. Následne osvedčením vyhlásenia o právne významnej skutočnosti a darovacou zmluvou č. N XXX/ XXXX zaevidovanou v registri pod V pod číslom XXXX v roku 2005 bol rodinný dom so súp. č. XXXX rozdelený na dva samostatné byty. Byt na prízemí rodinného domu darovala N. C., rod. K. bratovi G. K. v celosti a byt v podkroví zostal vo vlastníctve N. C., rod. K. v celosti. Ďalej kúpnou zmluvou č. N XX/XXXX zaevidovanou v registri pod V pod číslom XXXX v roku 2011 nadobudli N. C., rod. K. a G. K. v podiele 1 od G. G., rod. L. a G. H., rod. G. novovytvorenú parc. C KN XXX/X a diel „1“ o výmere X m2 od parcely C KN č. XXX zapísanej na LV č. XX. Technickým podkladom k listine bol GP č. XX/XX zo dňa 14.10.2010, ktorým, bol zadefinovaný priebeh hraníc novovytvorených parciel V. č. XXX/X a XXX/X, ktoré boli vytvorené z parcely C KN č. XXX zapísanej na LV č. XX. Q. technickým podkladom k listine bol aj GP č. XXX/XX zo dňa 11.01.2011, ktorým bol odčlenený diel „1“ o výmere X m2 od parcely C KN č. XXX, ktorý bol pričlenený k parcele C KN č. XXX. Zápis vlastníckeho práva bol vykonaný ČZ XXX/XX na LV č. XXXX v k.ú. G.. ČZ XXX/XX bola na LV č. XXXX k.ú. G. parcela C KN č. XXX podlomená na parcelu C KN č. XXX/X o výmere XXX m2 z pôvodných XXX m2 a zároveň bola na LV č. XXXX zapísaná novovytvorená parcela C KN č. XXX/X o výmere X m2, ktorá bola odčlenená z parcely C KN č. XXX na základe rozhodnutia Správy katastra D. č. X XXX/XX/HU zo dňa 25.10.2012 v súlade s záznamom podrobného merania zmien (ďalej len „ZPMZ“) č. XXX.

7. Výsledky miestneho zisťovania v čase THM (lomové body vlastníckych a užívacích hraníc, stavby, hranice druhov pozemkov atď.) boli zamerané geodetickou metódou a z priamo nameraných prvkov bola vyhotovená nová základná technicko-hospodárska mapa. Jej súčasťou bol nový písomný operát, pozostávajúci z nového súpisu nehnuteľností, zoznamu vlastníkov, zoznamu užívateľov atď. Vyhlásením platnosti nového operátu po THM boli predmetné parcely zobrazené do pozemkovej mapy podľa zamerania v teréne. Pred vyhlásením platnosti nového operátu po mapovaní prebiehalo reklamačné konanie, kde bolo možné podať námietky, ktoré bolo stredisko Geodézie povinné riešiť. Vyhlásením platnosti nového operátu sa v tomto prípade stal platný skutočný stav v teréne. Nový súbor popisných informácií KN bol vyhotovený zmenou doterajších údajov na údaje zistené pri miestnom prešetrovaní, ich zameraní a ich ďalšom spracovaní. Po vyhotovení nového súboru geodetických informácií KN a nového súboru popisných informácii KN a po ukončení konania o námietkach bola vyhlásená platnosť obnoveného katastrálneho operátu v k.ú. G. Dňom vyhlásenia platnosti obnoveného katastrálneho operátu sa podľa § 70 ods. 2 Katastrálneho zákona údaje o právach k nehnuteľnostiam, parc. č., geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Po roku 1977 už ďalšie právne úkony boli vykonávané podľa výpisov z platného obnoveného operátu. Zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností je v súlade s listinami uloženými v zbierke listín. Povinnosťou orgánu na úseku katastra nehnuteľnosti je pritom evidovať vlastnícke právo nadobúdateľov v zmysle platných právnych listín.

8. Z uvedeného vyplýva, že správny úsek orgán na úseku katastra nehnuteľností eviduje zápisy vlastníckych práv k dotknutých parcelám na základe došlých, verejných a iných listín, ktoré po preskúmaní spôsobilosti zápisu podľa katastrálneho zákona sú uložené v zbierke listín katastra nehnuteľností. Správne orgány na úseku katastra nehnuteľností sú z hľadiska svojho postavenia evidenčnými orgánmi, pričom po doručení zmluvy, verejnej listiny, alebo inej listiny sa preskúma spôsobilosť jej zápisu do katastra nehnuteľnosti a následne sa vykoná zápis listiny do katastra nehnuteľnosti v celom rozsahu práv a povinností v nej určených. Správne orgány na úseku katastra nehnuteľností sú povinné rešpektovať vlastnícke právo nadobúdateľov a nemajú právomoc rozhodnúť, ktorá verejná listina ostane, resp. neostane zapísaná v údajoch katastra nehnuteľností, keďže toto právo prináleží jedine súdom. Z uvedeného vyplýva, že správne orgány nemajú pravomoc zrušiť riadne evidované vlastnícke právo a to ani postupom podľa § 59 Katastrálneho zákona, ak prešetrením údajov nebol zistený rozpor evidovaných údajov s verejnou listinou, alebo inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra; resp. chybne zakreslené hranice pozemkov, alebo chyby v písaní, počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti. V zmysle § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. V prípade, že priebeh hraníc v teréne nezodpovedá stavu evidovanému v KN je potrebné na zaevidovanie tejto zmeny v KN predložiť geometrický plán a listinu, ktorú preukazujú zmenu vlastníckeho práva. Geometrické plány, ktoré sú podkladom na vykonanie zmeny v katastrálnom operáte a teda sú podkladom pre preukazovanie nepravdivosti údajov vedených v katastrálnom operáte vyhotovujú komerční geodeti na základe objednávky prác, ktorú hradí objednávateľ. Zároveň v závere rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že N. C., rod. K. nadobudla vlastnícke právo darovacou zmluvou č. V XXXX/XXXX a G. K. nadobudol vlastnícke právo darovacou zmluvou č. V XXXX/ XXXX, keď už bol v katastri nehnuteľnosti evidovaný stav THM. Na základe uvedených skutočností preto odvolací orgán prvostupňové rozhodnutie ako správne potvrdil.

II.

9. Včas podanou sa žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu domáhali zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcov proti rozhodnutiu Okresného úradu v Poprade, Katastrálny odbor č. X X/XX/XX/XX/DZ zo dňa 20.09.2017 a zároveň žiadali priznať trovy konania. V žalobe žalobcovia argumentovali tým, že poukázali na priebeh konania, vydané rozhodnutie Okresného úradu D., katastrálny odbor dňa 20.09.2017, na dôvody odvolania, ako aj na rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov, ktoré je predmetom preskúmania. Tvrdenia žalovaného sú podľa žalobcov zjavne nepravdivé a to z dôvodov, že podľa ich zistení hranice medzi parcelami žalobcu a „žalovanými“ boli vytýčené v roku 1973 na základe lomových bodov určených v katastrálnom operáte na základe dohody pôvodných vlastníkov týchto parciel (súd v tomto prípade nevie, čo tým právny zástupca žalobcov myslel, nakoľko označené strany ani parcely medzi žalobcom a žalovanými nie sú identické v tomto konaní, ale v civilnom konaní).

Takto určená hranica prechádzala vo vzdialenosti približne 50cm od zadnej steny rodinného domu postaveného na parcele žalovaných. Nie je zrejmé, kto a kedy do takto vytýčenej hranice zasiahol, ale je zrejmé, že k takémuto zásahu muselo dôjsť a to bez vedomia právnych predchodcov žalobcu alebo žalovaných. Je predsa nelogické, aby bola pôvodná hranica určená tak, aby táto hranica prechádzala čiastočne cez nehnuteľnosť - rodinný dom.

10. Ak v súčasnosti v podkladoch katastra nehnuteľností prechádza hranica čiastočne cez rodinný dom žalovaných, muselo tu dôjsť k zásahu do týchto podkladov, pretože tento rodinný dom bol postavený minimálne pred 150 rokmi a k tomuto bola vykonaná iba nadstavba, nedošlo teda k výstavbe nového objektu, alebo zbúranie pôvodného objektu a prípadne výstavbou nového objektu na mieste objektu, kde by mohlo dôjsť k posunu stavby do pozemku žalovaných resp. žalobcu. Podľa žalobcov je teda zrejmé, že ak by sa vychádzalo z lomových bodov zameraných v roku 1973, nemohlo by k takémuto nezmyselnému rozdeleniu pozemkov a takémuto zalomeniu hranice, aká je v súčasnosti evidovaná v evidencii katastra nehnuteľnosti dôjsť. V roku 1973 bola hranica zameraná tak, ako uviedli vyššie. K zmene mohlo dôjsť teoreticky pri THM v roku 1977, kedy boli chybne prenesené výsledky predchádzajúcich meraní do aktuálnych mapových podkladov.

11. Ďalej žalobcovia poukazujú na to, že o tom, že došlo následne k manipulácii priebehu hranice medzi parcelami žalobcom a žalovanými v katastrálnom operáte nasvedčuje aj to, že oproti zameranej výmere týchto parciel v roku 1973 sa v súčasnosti zmenila výmera týchto parciel. V roku 1973 bola parc. č. XXX/ X zapísaná o výmere XXX mX a parc. XXX/X o výmere XXX m2. V súčasnosti je zapísaná parc. XXX/ X ako KN č. XXX/X na LV XXXX k.ú. G. o výmere XXX m2 tzn. s výmerou menšou o XX m2. Zároveň približne o takúto istú výmeru došlo k zväčšeniu susednej parcely. Zároveň je teda zrejmé, že pôvodný priebeh hranice bol vytýčený ako priamka po celej dĺžke hranice. Z vyššie uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že niekto účelovo manipuloval s hranicou pôvodne vytýčenou medzi pozemkami v katastrálnom operáte a zmenil tak zapísané údaje bez vedomia právnych predchodcov žalovaných, alebo samotných žalovaných. Zmena vo výmere zodpovedá veľkosti zakrivenia a zásahu do vlastníckeho práva žalobcov v 1/ a 2/ rade, ak pripočítame k parcele žalovaných od zlomového bodu 20 m2, potom by hranica prebiehala tak, ako bola vytýčená v roku 1973, tzn. vo vzdialenosti 50 cm od zadnej steny domu po celej dĺžke domu a nie cez roh rodinného domu. Nakoľko katastrálny odbor odmietol sa zaoberať týmito námietkami a tvrdí na svojich záveroch, ktoré sú nelogické z vyššie uvedených dôvodov neostávalo nič iné, ako sa domáhať zo strany žalobcov ochrany súdnou cestou.

III.

12. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 09.04.2018 vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na skutkových a právnych dôvodoch uvedených v preskúmavanom rozhodnutí a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

13. Tak žalobcovia v podanej žalobe, ako aj žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 09.04.2018 súhlasili s tým, aby súd rozhodol bez nariadenia pojednávania na základe skutkového stavu.

IV.

14. Správny súd po preskúmaní splnenia podmienok vecnej a miestnej príslušnosti súdu na rozhodovanie o žalobe dospel k záveru, že Krajský súd v Prešove je príslušný na rozhodovanie. Zároveň súd skúmal procesnú legitimáciu žalobcov na podanie správnej žaloby, pričom dospel k záveru, že žalobcovia splnili procesné podmienky potrebné na podanie správnej žaloby.

15. Správny súd po preskúmaní postupu a rozhodnutia žalovaného v súvislosti s predloženým administratívnym spisom a dôvodmi žaloby, ktorými bol súd viazaný dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná a preto je potrebné žalobu zamietnuť a to z nasledovných dôvodov.

16. Správny súd v prvom rade z obsahu podanej správnej žaloby, ako aj rozhodnutí správnych orgánov konštatoval, že sa stotožnil s dôvodmi uvedenými v rozhodnutiach správnych orgánov, pričom poukázal na príslušné ustanovenia zákona č. 162/1995 Z.z. Katastrálneho zákona.

17. Z ustanovenia § 59 ods. 1 Katastrálneho zákona vyplýva, že Okresný úrad aj bez návrhu: a) opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou, alebo inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra, b) v súčinnosti s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami opraví katastrálnej mape chybne zakreslené hranice pozemkov, c) v súčinnosti so štátnymi orgánmi, obcami, notármi, ako aj vlastníkmi a inými oprávnenými osobami opraví údaje katastra spôsobené chybami v písaní a počítaní a inými zrejmými nesprávnosťami v písomných vyhotoveniach právnych úkonov vo verejných listinách a právnych listinách.

18. Zároveň správny súd argumentuje tým, že správne orgány jednoznačne postupovali v súlade so správnym poriadkom, pričom z ustanovenia § 3 ods. 1 Správneho poriadku vyplýva, že správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločností, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

19. Z ustanovenia § 32 ods. 1 Správneho poriadku vyplýva, že správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

20. Z ustanovenia § 46 Správneho poriadku vyplýva, že rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

21. V tejto súvislosti správny súd dospel po preskúmaní rozhodnutí správnych orgánov, ako aj žalobných dôvodov žalobcov uvedených v žalobe, že predmetné konanie, postup správnych orgánov bol v súlade s príslušnými ustanoveniami tak Katastrálneho zákona, ako aj Správneho poriadku, pričom správne orgány dostatočne a náležitým postupom zistili skutkový stav. Z tohto vyvodili správny právny záver a svoje rozhodnutia aj náležite odôvodnili v zmysle § 46 Správneho poriadku.

22. S dôrazom na tieto skutočnosti, ako aj na existujúcu platnú judikatúru NS SR správny súd poukázal na právny názor NS SR vyslovený v rozsudku 6Sžo/126/2008 zo dňa 18.02.2009, podľa ktorého: „...inštitút opravy chyby v katastrálnom operáte v zmysle ustanovenia § 59 ods. 1 písm. a) Katastrálneho zákona slúži výlučne na zosúladenie údajov katastra nehnuteľnosti s verejnými a inými údajmi katastra nehnuteľnosti. Podľa § 59 ods. 4 Katastrálneho zákona oprava chýb v katastrálnom operáte nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam; to neplatí ak ide o opravu podľa § 59 ods. 1 písm. a) a § 78 ods. 1.“

23. Ďalej správny súd poukázal na právny názor vyslovený v rozsudku NS SR sp. zn. 7Sžo/74/2015 zo dňa 30.11.2016, v ktorom najvyšší súd konštatoval: „Predpokladom vykonania opravy chyby v operáte katastra nehnuteľností okresným úradom odbor katastrálny podľa § 59 ods.1 písm. a) katastrálneho zákona je zistenie, či už na základe návrhu alebo z úradného postupu, že údaje katastra sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinnou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra. Kataster nehnuteľností ako štátny verejný informačný systém poskytuje, resp. by mal poskytovať pravdivé informácie o geometrickom určení, súpise a popise nehnuteľností a o právach k týmto nehnuteľnostiam. Za účelom opravy chýb v katastrálnom operáte zákonodarca v § 59 Katastrálneho zákona upravuje inštitút, ktorý ako osobitný druh katastrálneho konania slúži na odstraňovanie chýb v katastri zaznamenaných a zistených a to najmä za účelom zabezpečenia súladu medzi skutkovým a právnym stavom v katastri zapísanom, čo nepochybne speje k posilňovaniu právnej istoty. Hodnovernosť a záväznosť údajov katastra (tzv. materiálnu publicitu katastra) možno vyvrátiť preukázaním opaku práve v konaní o oprave chyby, kedy v nespornom prípade dôjde k jej odstráneniu na základe rozhodnutia správneho orgánu podľa ustanovenia § 59 katastrálneho zákona, buď z vlastného podnetu správneho orgánu, alebo na návrh alebo v prípade veci spornej na návrh rozhodnutím súdu o určení práva k nehnuteľnosti podľa ustanovenia § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (predtým ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p.).

24. Opravu chýb v katastrálnom operáte podľa vyššie zmieneného ustanovenia možno vykonať za predpokladu, že sa jedná o vec nespornú t.j. dotknutými stranami nespochybňovanú a pokiaľ

nie je dotknutá novou nadväznou do katastra už zapísanou zmenou. Zmyslom vykonania opravy v katastrálnom operáte je teda dosiahnutie súladu medzi evidovanými a skutočnými údajmi, bez toho aby táto okolnosť mohla viesť k založeniu, zmene, či pozbaveniu vlastníckeho, či iného práva k nehnuteľnosti. Konaním o oprave chyby preto zásadne nemožno riešiť spory o zmenu hraníc pozemkov, o existenciu a obsah vlastníckeho práva, či iného práva k nehnuteľnostiam. Je tomu tak preto lebo opravou chyby v katastrálnom operáte nemôžu byť zmenené, či novo založené právne vzťahy k nehnuteľnostiam evidovaným v KN, pretože dochádza iba k nahradeniu chybného údaja, ktorý nezodpovedá skutočnému stavu, údajom správnym teda údajom, ktorý je v súlade so skutočnosťou.“

25. Opravou údajov katastra podľa ustanovenia § 59 ods. 1 písm. a) Katastrálneho zákona však nemožno riešiť spor o vlastníctvo. Rozhodnutie vydané podľa citovaného ustanovenia nemá hmotnoprávne, ale len evidenčné účinky, samo osebe nerieši konečným spôsobom otázku, kto je vlastníkom nehnuteľností resp. kto má vecné právo k nehnuteľnosti. Všetky údaje o právnych vzťahoch k nehnuteľnosti zapísané v katastri, o ktorých oprávnený tvrdí, že alebo nezodpovedajú súčasnému právnemu stavu, že k ich zápisu došlo bez platného právneho dôvodu, že boli zápisom v katastri vo svojich právach ukrátení, zbavení možnosti s nehnuteľnosťou nakladať alebo k nej vykonávateľné právo a vyžadujú preto zmenu zápisu v katastri, nemožno odstrániť opravou chyby nebo zmenou zápisu postupom podľa § 59 Katastrálneho zákona. Právnym prostriedkom k dosiahnutiu zmeny zápisov v katastri nehnuteľností tak, aby zápisy zodpovedali právnemu stavu, je určovacia žaloba podľa § 80 písm. c) O.s.p. (podľa platného právneho stavu ust. § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z.), nie žaloba o výmaz či na zrušenie právneho vzťahu zapísaného v katastri nehnuteľností.

26. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo/93/2009 z 05.11.2009, (publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov 4/2011, rozhodnutie č. 39): Pokiaľ žalobkyňa namietala v priebehu správneho konania nesprávny zápis na základe dedičského rozhodnutia N. na liste vlastníctva č. X., aj podľa názoru odvolacieho súdu správe katastra v konaní o oprave chyb v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 1 Katastrálneho zákona neprináležalo oprávnenie posudzovať spôsobilosť listiny na zápis na základe preskúmavania oprávnenia orgánu na jej vydanie podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Správa katastra nebola oprávnená vykonať opravu chyby v katastrálnom operáte na základe úsudku o nesprávnosti dedičského rozhodnutia ako verejnej listiny, pretože takýmto rozhodnutím by zasiahla do vlastníctva ďalších vlastníkov (zapísaných na uvedenom liste vlastníctva č. X.), čo by bolo v rozpore s účelom opravy údajov v katastri podľa ustanovenia § 59 ods. 1 Katastrálneho zákona. Správa katastra nemá oprávnenie v katastrálnom konaní podľa právnej normy ustanovenej v § 59 ods.1 rozhodovať o súkromnoprávnych vzťahov týkajúcich sa vecných práv účastníkov. Rozhodnutie vo veci opravy chyby v katastrálnom konaní nenahrádza a ani nemôže nahrádzať rozsudok súdu vo veci určenia práva alebo právneho vzťahu k nehnuteľnostiam. Účelom konania o oprave chýb nie je riešiť vlastnícky spor, riešenie ktorého patrí do výlučnej právomoci súdu. Správny orgán si v tomto konaní nemohol urobiť úsudok o otázkach oprávnenia nakladania s majetkom, nesprávnosti dedičských rozhodnutí, nulity právneho aktu, vznik vlastníckeho práva a pod., a tak spochybniť vlastnícke právo vyplývajúce z údajov na aktuálnych listoch vlastníctva a ani riešiť takéto otázky ako predbežnú otázku. Spor o týchto otázkach je len v právomoci súdu v riadnom sporovom konaní. Výklad žalobkyne ustanovenia § 59 ods. 1 písm. a) Katastrálneho zákona je neprípustne extenzívny. Oprava údajov nemôže obsahovo zodpovedať výmazu iného vlastníka.

27. Základným cieľom, resp. poslaním konania v správnom súdnictve je preskúmavať „zákonnosť“ rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy. Inými slovami povedané, treba vziať do úvahy, že správny súd „nie je súdom skutkovým“, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Rozhodnutie správneho súdu je výsledkom preskúmavania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Správny súd nie je správnou inštanciou a nerozhoduje vo veci samej.

28. Za podstatnú skutočnosť, pre ktorú je potrebné žalobu zamietnuť ako nedôvodnú považuje správny súd právnu úvahu, že ak podľa tvrdení žalobcov došlo k uvedenej chybe ohľadom priebehu hraníc medzi spornými parcelami č. XXX a XXX, ako aj XXX k.ú. G., tieto skutočnosti boli v roku XXXX ako je uvedené a vychádza z administratívneho spisu preverované na základe THM v k.ú. G.. Pri uvedenom vyhlásení

platnosti nového operátu THM boli predmetné parcely zobrazené do pozemkovej mapy podľa zamerania v teréne. Uvedené skutočnosti v rámci konania THM v k.ú. G. žalobcovia, resp. ich právny predchodcovia nenamietali.

X9. Čo sa týka námietok žalobcov, že sa zmenili výmery parciel tak, že v roku XXXX bola parc. XXX/X zapísaná o výmere XXX m2 a parc. XXX/X o výmere XXX m2 a v súčasnosti je zapísaná parc. XXX ako parc. KN C č. XXX/X na LV XXXX k.ú. G. o výmere XXX m2, tzn. s výmerou menšou o XX . m2 a približne o takúto istú výmeru došlo k zväčšeniu susednej parcely, správny súd k tejto námietke argumentoval tým, že pokiaľ žalobcovia uvádzajú, že výmera pozemkov je iná, žalovaný správne konštatoval, že výmera pozemkov nie je záväzným údajom katastra a taktiež výmera parciel nebola záväzným údajom katastra ani v období existencie tzv. evidencie nehnuteľnosti v rokoch 1964 až 1992, kedy došlo k viacerým prevodom vlastníckych práv na uvedených nehnuteľnostiach. K nezáväznosti výmer sa vyjadril aj žalovaný v rozhodnutí, pričom poukázal na to, že po novelizáciách Katastrálneho zákona nie sú záväznými údajmi katastra nielen výmera parciel registra E, ba dokonca ani výmera parciel registra C, pričom v minulosti sa výmery získavali rôznymi spôsobmi, ktoré nezabezpečovali dostatočnú presnosť ich výpočtu. V zmysle § 51 pozemnoknižného poriadku pozemková kniha neručila za správnosť uvádzanej výmery.

30. S dôrazom na konanie o oprave chýb je toto konanie nesporové správne konanie a oprava chýb v katastrálnom operáte je špecifický právny inštitút, ktorého cieľom a účelom je zabezpečenie súladu medzi skutkovým a právnym stavom a tým aj zabezpečenie právnej istoty a zákonnosti. Predmetom konania o oprave chyby však nemôže byť skúmanie vecných práv, ak je táto otázka sporná a nemožno rozhodnúť o tom, komu svedčí vecné právo k nehnuteľnosti, preto aj správny súd je toho názoru, že správne orgány sú povinné rešpektovať listiny už zapísané v katastri nehnuteľnosti, následné právne zmeny, dobromyseľnosť nadobúdateľov ako aj princíp právnej istoty. Rozhodnutím v rámci konania o oprave chýb nie sú dotknuté práva účastníkov, či ďalších osôb domáhať sa ochrany v inom konaní; občianskoprávnom konaní na príslušnom súde.

31. Zároveň správny súd poukázal na to, že vyššie citovaný rozsudok NS SR pod sp. zn. 1Sžo/93/2009 z 05.11.2009, z ktorého bezpochyby vyplýva, že správny orgán si v tomto konaní nemohol urobiť úsudok týkajúci sa nesprávnosti predchádzajúcich rozhodnutí, nulity správneho aktu a podobne. Inými slovami povedané, v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte môže správny orgán opraviť chybu, ktorá znamená nesprávne premietnutie zapisovanej listiny do katastra nehnuteľností, nie je oprávnený však obsahovo meniť obsah zapisovanej verejnej listiny v tomto prípade už zapísanej listiny na základe THP vykonanej v roku 1977.

32. Ďalej správny súd argumentuje tiež poukazom na ustálenú judikatúru NS SR s poukazom na rozsudok sp. zn. 1Sžr/101/2011 zo dňa 17.01.2012, v ktorom NS SR vyslovil právny názor: „opravu v katastrálnom operáte podľa § 59 Katastrálneho zákona nemožno vykonať, ak medzi vydaním verejnej alebo inej listiny a žiadosťou o opravu operátu nastali už iné skutočnosti, resp. zapísané zmeny v operáte na základe neskorších listín. “Odvolací súd v tomto prípade zdôraznil, že ak by správa katastra vyhovela návrhu žalobcov o opravu chyby v katastrálnom operáte tak, ako sa toho domáhali, došlo by tak k zásahu do vlastníckych práv vedľajšieho účastníka, ktorý toto právo nadobudol v dobrej viere“. V takejto situácii by došlo aj v preskúmavanom prípade na príslušných listoch vlastníctva XXX., XX a XXXX k.ú. G..

33. Na základe takto zistených skutočností dospel správny súd k záveru, že v predmetnej veci rozhodol žalovaný zákonne a správne, keď potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Okresného úradu, Katastrálny odbor Poprad, pretože neboli splnené zákonné podmienky na opravu chyby v katastrálnom operáte. Z toho dôvodu správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 S.s.p. zamietol.

34. O náhrade trov konania správny súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 167 a nasledujúcich S.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný nárok na náhradu trov konania nepriznal a súčasne ani žalovanému správnemu orgánu, pretože v zmysle ustanovenia § 168 S.s.p. nezistil výnimočné dôvody na to, aby mu bolo možné priznať náhradu trov konania voči žalobcom.

35. Toto rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté senátom v pomere 3:0 hlasov (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak ( ustanovenie § 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovať musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.