Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Co-36-2018.pdf
PDF · 90.6 KB
Case nature
Area
Subarea
21Co/36/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: M. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXXX/X, XXX XX T., zastúpeného: PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., Kmeťova 24, 040 01 Košice, IČO: 36 860 930 proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému: JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 947,84 eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 16. 08. 2017, č. k. 9C/75/2016 -63, jednohlasne takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Obsah napadnutého rozhodnutia
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 947,84 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 01. 03. 2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Priznal žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok zo žaloby v sume 56,50 eura na účet Okresného súdu Poprad do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
2. Súd prvej inštancie právne odôvodnil svoj rozsudok ust. § 52, § 53 ods. 1 a 2 a 5 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len ZoSÚ).
3. V odôvodnení uviedol, že žalobca so žalovaným uzavrel Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mal žalovaný poskytnúť žalobcovi spotrebiteľský úver vo výške 1.500 eur. Uvedenú zmluvu posúdil ako formulárovú, pričom žalobca ako spotrebiteľ nemohol žiadnym spôsobom zmeniť a ovplyvniť jej obsahové náležitosti. Za obligatórnu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere považoval v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Zistil, že udaj o konečnej splatnosti úveru nie je uvedený v zmluve o úvere, ktorou je Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 26. 08. 2013. Oznámenie veriteľa nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože nejde o dvojstranný právny úkon medzi veriteľom a spotrebiteľom, ale je iba jednostranným prejavom vôle veriteľa o schválení úveru, čo potvrdzuje aj to, že je podpísané iba osobou veriteľa, t.j. žalovaným, a žalobca s ním neprejavil svoj súhlas. Taktiež dospel záveru, že Zmluva
o úvere uzavretá medzi žalobcom a žalovaným neobsahuje určenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom na základe údajov uvedených v zmluve o úvere nie je zrejmé aká časť splátky sa započítava na istinu, úroky a iné poplatky. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ totiž v zmluve musia byť rozlíšené splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, teda nepostačuje, ak je uvedená len suma predstavujúca súhrn splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Žalovaný v zmluve o úvere nesprávne uviedol údaj o RPMN, nakoľko do celkových nákladov spotrebiteľského úveru nezapočítal náklad spočívajúci v poplatku (odplate) za poskytnutie služby. Ide o poplatok vo výške 367,49 eura podľa bodu 8.1 zmluvy o úvere, ktorej súčasťou je aj Dohoda o poskytnutí služby. Dôsledkom nesprávne uvedenej RPMN v zmluve o úvere, ktorá je obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ZoSÚ, je bezúročnosť a bezpoplatkovosť tejto zmluvy, ktorý dôsledok je rovnaký ako v prípade, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje vymedzenie RPMN. Dohodu o poskytnutí služby upravenú v bode 8.1 a 8.4 Zmluvy považoval za neplatnú nielen z dôvodu, že predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ale aj z dôvodu jej rozporu s ustanovením § 39 OZ, v zmysle ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Dospel aj k záveru, že ročná úroková sadzba vo výške 70,01 % v zmluve o úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným je neprimeraná a v rozpore s ustanovením § 39 OZ. Na základe vyššie uvedeného je Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX v zmysle ZoSÚ bezúročná a bezpoplatková. Žalovaný nadobudol prijatím plnenia nad sumu vo výške 1.132,51 eura, t.j. nad sumu reálne poskytnutú žalobcovi na základe zmluvy o úvere, bezdôvodné obohatenie a to vo výške 947,84 eura. Pokiaľ ide o premlčanie nároku žalobcu, súd prvej inštancie konštatoval, že jedná sa o splátky za obdobie december 2014 až december 2015, žaloba bola podaná dňa 09. 03. 2016, v zmysle § 107 ods. 2 OZ je námietka premlčania nedôvodná. Na základe zisteného skutkového stavu a citovanej právnej úpravy súd žalobe žalobcu v celosti vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 947,84 eura s príslušným úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 01. 03. 2016 do zaplatenia.
4. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 a § 261 ods. a 2 Civilného sporového poriadku.
Obsah odvolania
5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Považoval závery súdu prvej inštancie o tom, na základe akých skutkových záverov vlastne dospel k existencii žalovaného nároku v rozpore so zákonom, zmätočné a nedôvodné. Súd uviedol, že úver poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX je bezúročný a bez poplatkov, avšak v konaní nebola dokázaná žiadna skutočnosť, na základe ktorej by mohol byt' prijatý takýto záver. Závery súdu prvej inštancie o tom, že úroky sú neprimerané a v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka považoval za odporujúce ustanoveniu § 502 Obchodného zákonníka. Úverová zmluva, kam patrí aj zmluva uzavretá medzi sporovými stranami, sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka a v otázkach, ktoré neupravuje Obchodný zákonník, ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Prednostné použitie Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské vzťahy bolo totiž do Občianskeho zákonníka zavedené zákonom č. 102/2014 Z.z. a účinné od 01.04.2015. Na uzavretú zmluvu sa preto môžu použiť len tie predpisy z Občianskeho zákonníka, ktoré v roku 2007 osobitne upravili otázky neregulované Obchodným zákonníkom. To potvrdila aj Národná banka Slovenska prostredníctvom stanoviska útvaru dohľadu, ktoré sa zaoberá aplikáciou ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka na a) všeobecnú úpravu záväzkov podľa Obchodného Zákonníka, b). zmluvu o úvere, c). použitie ustanovení Obchodného zákonníka ako zmluvných ustanovení, d). všeobecné obchodné podmienky (§ 273 Obchodného zákonníka), e). vzťahu k osobitným sektorovým normám finančného trhu a f). časovú pôsobnosť tohto ustanovenia. Prednostné použitie Občianskeho zákonníka v zmysle označeného ustanovenia (§ 52 ods. 2 posledná veta) je prípustné len pre vzťahy založené po jeho účinnosti. Uvedené zákonné ustanovenie teda reguluje otázku platnosti dohody o úrokoch a právne dôsledky spojené s tým, ak je dohodnutý úrok vyšší než určuje zákon. Nevyplýva z nej, že úroková sadzba je neplatná alebo že zmluva je neplatnou. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o neplatnosti úrokovej sadzby. Na základe vyššie uvedených skutočností preto žalovaný tvrdil, že súdom uvádzané dôvody a posúdenie vzniku bezdôvodného obohatenia sú v rozpore so zákonnou úpravou. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok a žalobu o zaplatenie sumy 947,84 eura zamietol, alebo aby vrátil celú vec na ďalšie konanie súdu prvej inštancie.
Hodnotenie odvolacieho súdu
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len ,,C.s.p.“) vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.
7. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (§ 52 ods. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30. 04. 2014).
8. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva (§ 52 ods.2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 01. 05. 2014).
9. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka).
10. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka).
11. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedali vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza.
12. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie mal na posúdenie výšky úrokov použiť ust. § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka.
13. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne ustálil, že medzi žalobcom a žalovaným ide o spotrebiteľský vzťah. Na predmetný právny vzťah je potrebné aplikovať všetky ustanovenia vzťahujúce sa na ochranu spotrebiteľa v zmysle ustanovenia § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka a nasl. ako aj smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Je nepochybné, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorená medzi stranami sporu dňa 28. 08. 2013 je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, keďže žalovaný vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobca je spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetná zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
14. Odvolacia námietka žalovaného týkajúca sa nesprávnej aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka a potreby aplikácie ustanovení Obchodného zákonníka, nie je dôvodná.
15. Vo vzťahu k novelizovanému ust. § 52 ods. 2 tretia veta OZ, odvolací súd uvádza, že v prípadoch aplikácie tohto ustanovenia aj na právne vzťahy vzniknuté pred 01. 04. 2015 ide síce o retroaktivitu, ktorá je však „nepravá“, ktorú na rozdiel od retroaktivity „pravej“ náš právny poriadok pripúšťa. K tomuto ustanoveniu zákonodarca nepripojil osobitné prechodné ustanovenia. Uvedené následne znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Podľa záverov rozsudkov Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 12/2014 z 21. 04. 2015, 3MCdo 14/2014 z 25. 04. 2015 novelizované znenie ustanovenia § 52 ods. 2 veta tretia OZ sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené
pred týmto dňom. Predmetné ustanovenie poníma výkladový status a jeho cieľom je iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné pravidlo prednostného použitia režimu OZ na spotrebiteľské záväzky. Je potrebné zdôrazniť, že súdna prax vyšších súdov, zohľadňujúca nadradenosť komunitárneho práva, ako rozhodujúceho súboru právnych noriem pri výklade národného práva v súvislosti s konaním, v ktorom sa uplatňuje právo proti spotrebiteľovi, ustálila aj do uvedenej doby prednostnú aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/218/2012, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/126/2012, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/716/2014). Námietka žalovaného o nutnosti favorizovať Obchodný zákonník neobstojí, pretože všetky režimy a opatrenia určené na ochranu spotrebiteľa platia bez ohľadu na typ štandardnej formulárovej zmluvy, a teda platili a platia aj vo vzťahu k úverom ako tzv. obchodnoprávnym vzťahom (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/95/2010 z 27. januára 2011)
16. Nič na tom nemení skutočnosť, že samotný zmluvný vzťah založený medzi pôvodným veriteľom a žalovaným je tzv. absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi režimom OBZ bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným zmluvných typom, ale ide o osobitný druh zmluvy, ktorý môže byť prítomný tak v občianskoprávnych ako aj obchodnoprávnych vzťahoch. Nemožno opomenúť ani ustanovenie § 54 ods. 1 OZ, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie, a preto je v legitímnom očakávaní použitia pre neho priaznivejšej právnej úpravy (porov. rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 5Co/716/2014-63 zo 16. decembra 2014). Pravidlo prednostnej aplikácie ustanovení OZ, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie, bolo odobrené aj Ústavným súdom Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 402/2013 z 19. júna 2013 konštatoval, že prednostným uplatnením OZ na prospech spotrebiteľa, na úver ako absolútny obchod upravený v OBZ, nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.
17. Z vyššie uvedených dôvodov správne postupoval súd prvej inštancie, ak na zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie normy obchodného práva.
18. Vecne správny bol aj postup súdu prvej inštancie, ak náležitosti zmluvy podrobil skúmaniu súladnosti a prijateľnosti so zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ustanoveniu § 39 Občianskeho zákonníka o dobrých mravoch a § 53 ods. 1,2 a 5 Občianskeho zákonníka o neprijateľných podmienkach.
19. Aj odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že úrok vo výške 70,01 % je neprimeraný a dohoda o výške úrokov sa prieči dobrým mravom, a preto ide o rozpor s ust. § 39 Občianskeho zákonníka.
20. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil prihliadajúc aj na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).
21. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania, ktorý odvolací súd, stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí o trovách konania, postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 C.s.p., potvrdil.
22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 C.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobca bol úspešný, no v priebehu odvolacieho konania mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalovanému ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov C.s.p. zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.
23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p., v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).