Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/149/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členov senátu JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Terézie Mecelovej v spore žalobcov: 1/ C. R., nar. XX. Z. XXXX, trvalo bytom R., 2/ Z. R., nar. X. B. XXXX, trvalo bytom R., obaja zastúpení JUDr. Alenou Arbetovou, advokátkou so sídlom Námestie sv. Martina 3A, 908 51 Holíč, proti žalovanej: MAXA REALITY s. r. o., so sídlom Svätoplukova 99/37, 971 01 Prievidza, IČO: 44 548 982, zastúpenej JUDr. Petrom Petríkom, advokátom so sídlom Ruttkaya Nedeckého 5321/12, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 2.900 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Skalica z 1. decembra 2016 č. k. 7C/233/2014-109, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti veci samej a v časti trov prvoinštančného konania r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ sumu 2.900 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % zo sumy 2.900 eur od 21.6.2014 až do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku; II. vo zvyšku žalobu zamietol; o trovách konania rozhodol tak, že III. žalobca 1/ a žalobkyňa 2/ majú nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 40a, § 49a, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3 a ods. 5, § 53 ods. 4 písm. e/, k/, § 145 ods. 1, § 451 ods. 1 a 2, § 517, § 774 až § 777 O. z. (zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy), § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase vzniku omeškania. Vecne dôvodil, že medzi žalobcom 1/ ako záujemcom a žalovanou prostredníctvom realitnej maklérky bola dňa 6.6.2014 uzavretá zmluva o rezervácií nehnuteľností, predmetom ktorej bol záväzok žalovanej vyvíjať podľa pokynov žalobcu 1/ po dobu trvania zmluvy činnosť smerujúcu k tomu, aby mal žalobca 1/ príležitosť uzavrieť s vlastníkom nehnuteľnosti sprostredkúvanú zmluvu. Jednalo sa o nehnuteľnosť špecifikovanú v žalobe s kúpnou cenou 67.900 eur. Výška rezervačnej zálohy bola 2.900 eur, doba rezervácie od 6.6.2014 do 20.6.2014. Dňa 6.6.2014 žalobca uhradil rezervačnú zálohu. Súd zmluvný vzťah medzi stranami sporu posúdil podľa ustanovení § 774 až § 777 O. z., napriek tomu, že vo formulárovej štandardne žalovanou používanej zmluve je uvedené, že bola uzatvorená podľa § 269 ods. 2 Obch. z. ( č. 513/1991 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a zároveň aj podľa ust. § 52 a nasl. ako zmluvu spotrebiteľskú. Súd sa zaoberal platnosťou zmluvy o rezervácii a namietanou relatívnou neplatnosťou (pre chýbajúci podpis žalobkyne 2/, manželky žalobcu 1/) a dospel k záveru, že zmluva bola uzatvorená platne. Ako platné súd vyhodnotil aj odstúpenie od zmluvy žalobcami 1/ a 2/ z dôvodu, že údaje, ktorými bola predávaná nehnuteľnosť charakterizovaná na internetovej stránke žalovanej, teda údaje na základe ktorých sa rozhodovali, boli v rozpore so skutočným stavom a týmito údajmi boli fakticky uvedení do omylu. Nehnuteľnosť, o ktorej kúpu mali záujem, mala podľa špecifík uvedených na internetovej stránke žalovanej mať garáž, pričom dom mal byť napojený na verejný vodovod. Tieto vlastnosti však uvedená nehnuteľnosť nemala, o čom informovala maklérka

žalobcov až o pár dní neskôr po podpise zmluvy a po uhradení rezervačnej zálohy. Aj samotná svedkyňa D. I., vtedajšia vlastníčka domu, ktorá žalobcom ukazovala nehnuteľnosť, pri výsluchu potvrdila, že v tom čase nebola garáž zapísaná na liste vlastníctva a vodovod bol mimo domu a bolo možné sa naň pripojiť až po úpravách a realizovaní prípojky mimo uvedenú nehnuteľnosť. Tvrdenia svedkyne, že pri obhliadke nehnuteľností oboznámila žalobcov s uvedenými skutočnosťami ešte pred podpísaním zmluvy (čo žalobcovia popreli) považoval súd za účelové vzhľadom na jej priateľský vzťah s bývalou maklérkou Mgr. R. D.. Tvrdenia svedkyne boli vyvrátené aj výpoveďou maklérky, z ktorej vyplynulo, že táto žalobcov oboznámila so skutočným stavom nehnuteľností až v pondelok 9.6.2014, teda tri dni po podpise zmluvy. Všetky údaje, na základe ktorých sa žalobcovia rozhodovali pri uzatvorení zmluvy o rezervácii tak neboli naplnené. Žalobcovia boli uvedení zo strany žalovanej do omylu a z toho dôvodu oprávnene odstúpili od rezervačnej zmluvy, čím im v zmysle § 451 ods. 1, 2 O. z. vznikol nárok na vrátenie rezervačnej zálohy ako majetkový prospech z právneho dôvodu, ktorý odpadol a preto súd zaviazal žalovanú na vrátenie zálohy - rezervačného poplatku žalobcom vo výške 2.900 eur. Čo sa týka čl. 7.2.4 zmluvy, na ktorý žalovaná odkazovala a v ktorom žalobca 1/ vyhlásil a svojim podpisom na zmluve potvrdil, že sa oboznámil s právnym, technickým a faktickým stavom rezervovaných nehnuteľností, pričom mu je predmet kúpy známy, pozná jeho stav z ohliadky a v tomto si ho rezervuje, súd dospel k záveru, že zmluva je zmluvou formulárovou, vopred pripravenou pre spotrebiteľa a žalobca nemal možnosť ovplyvniť obsah tohto ustanovenia. Čo sa týka čl. 7.3.5 zmluvy, v zmysle ktorého, ak nedôjde do uplynutia doby rezervácie k uzavretiu kúpnej zmluvy za účasti žalovanej a k zaplateniu kúpnej ceny v plnej výške z akéhokoľvek dôvodu na strane žalobcu 1/, má žalovaná nárok na zmluvnú pokutu vo výške rezervačnej zálohy a je oprávnená jednostranným zápočtom započítať si ju oproti zloženej rezervačnej zálohe, mal súd za to, že ide o zmluvnú podmienku, ktorej obsah nemohol žalobca 1/ ovplyvniť, a teda ide podľa § 53 ods. 2 O. z. o zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne dojednaná a súčasne ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k/ O. z. Keďže žalovaná žalobcom nevrátila sumu 2.900 eur, súd žalobe v tejto časti vyhovel a nakoľko sa žalovaná s plnením dostala do omeškania, súd priznal žalobcom aj úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 1 O.z. a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vo výške 5,15% ročne a nie vo výške podľa žaloby t.j. 0,02% denne, pretože výška uplatňovaného úroku z omeškania bola v rozpore s ust. § 517 ods. 2 O. z. a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., preto žalobu v časti úrokov z omeškania nad 5,15% ročne zamietol a tiež ju zamietol vo vzťahu ku dňu 20.6.2014, nakoľko dobe rezervácie bola platná do 20.6.2014. V časti trov konania rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok) a žalobcom z dôvodu úspechu vo veci priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku iba v jeho vyhovujúcej časti veci samej a v časti trov prvoinštančného konania (výroky I. a III.) podala včas odvolanie žalovaná s návrhom na jeho zrušenie v napadnutej časti podľa § 389 ods. 1 písm. c/ eventuálne na jeho zmenu zamietnutím žaloby. Odvolanie odôvodnila ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, h/ CSP. Poukázala na to, že žalobca 1/ sa pred uzavretím zmluvy oboznámil so stavom nehnuteľností (čl. 7.2.4 zmluvy). Z vykonaného dokazovania, najmä z výsluchu svedkyne D. I. vyplynulo, že prvotná ohliadka sa vykonala na základe „tabule na dome“ a že podnetom na záujem nebol inzerát, ale tento pútač na dome. Svedkyňa oboznámila pri ohliadke žalobcov so stavom nehnuteľností, t. j. že dom je napojený na studňu ako zdroj vody, ako i s tým, že dom nie je napojený na vodovodnú prípojku, uviedla právnu situáciu ohľadom garáže a potrebu a snahu zapísať ju na list vlastníctva, žalobcovia s týmto stavom minimálne konkludentne súhlasili, nevyslovili výhrady a stav sa im stal na základe obhliadky nehnuteľnosti známy. Na tomto základe žalobca 1/ podpísal zmluvu so žalovanou a zložil rezervačnú zálohu. Javí sa ako nevieryhodné, že by žalobca podpísal zmluvu a zložil zálohu pokiaľ by mu nebol stav nehnuteľností známy. Súd zamietol návrh na výsluch svedkyne maklérky D., z ktorého by bolo možné zistiť, z akého dôvodu boli v inzeráte uvedené skutočnosti, ktoré nekorešpondovali so záverom ohliadky, či ide o pisársku chybu alebo chybu v systéme. Spochybnila, že odstúpenie spĺňa všetky náležitosti právneho úkonu - odstúpenia od zmluvy uzavretej so žalovanou. Poukázala na to, že odstúpenie od zmluvy nesmerovalo žalovanej ako spoločnosti ale konateľovi spoločnosti. Žalovaná bola tiež názoru, že pre odstúpenie od zmluvy nie sú splnené zákonné podmienky, ak by dôvodom mala byť skutočnosť, že na internetovom portáli nie sú pravdivé informácie ohľadom pripojenia nehnuteľností na verejný vodovod, odpad a neevidovanie garáže na LV, keďže tento dôvod nie je pravdivý s poukazom na výpoveď svedkyne I., nakoľko ešte pred uzavretím zmluvy bolo z obhliadky nehnuteľnosti známe aký je stav s napojením domu na vodovod, odpad a právny stav garáže. Tento dôvod na odstúpenie od zmluvy nie je dôvodný a nemá oporu ani v O. z. ani v zmluve. Žalovaná splnila v zmysle zmluvy všetky svoje povinnosti a má teda nárok na vyplatenie provízie. K naplneniu účelu zmluvy nedošlo kvôli postupu žalobcov 1/ a 2/, ktorí predstierali dôvody na odstúpenie od zmluvy a podľa názoru žalovanej

ani riadne od zmluvy do dnešného dňa neodstúpili. Rozhodnutie je nepreskúmateľné ohľadom záveru súdu, že mali uviesť žalobcov do omylu uvedením nesprávnych údajov na inzeráte. Dané tvrdenie by bolo dôvodné, ak by si žalobcovia nehnuteľnosť rezervovali bez obhliadky, len na základe inzerátu, resp. nebola by vlastníčka na daný skutkový a právny stav pri osobnej obhliadke poukazovala. Pokiaľ pred podpisom zmluvy stav nehnuteľnosti žalobcovia poznali, nemôže byť tvrdenie o ich uvedení do omylu preukázané ani pravdivé. Záver o spochybnení hodnovernosti svedkyne I. je nepodložený, nie je zrejmé o akú výpoveď maklérky opiera súd svoje rozhodnutie - ak takýto dôkaz bol vykonaný, ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, je nejasné a nepreskúmateľné o akú výpoveď maklérky súd opiera svoje tvrdenia. Naopak výpovede žalobcov 1/ a 2/ sú rozporné a pôsobia nedôveryhodne. Záver súdu, že vzťah medzi svedkyňou a maklérkou bol priateľský je nepodložený. Žalovaná v odvolaní vytkla aj nevykonanie ňou navrhovaného výsluchu svedkyne Mgr. R. D. k okolnostiam uzavretia zmluvy a možnosti žalobcu ovplyvniť zmluvnú podmienku v zmluve. Rozhodnutie súdu je podľa názoru žalovanej arbitrárne a tendenčné.

3. Žalobcovia 1/ a 2/ sa k odvolaniu žalovanej vyjadrili tak, rozsudok súdu prvej inštancie navrhli v napadnutej časti potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti. S tvrdeniami uvedenými v odvolaní nesúhlasili, odvolanie považujú za tendenčné a nedôvodné. Uviedli, že žalovaná na pojednávaní 1.12.2016 ponechala na úvahe súdu, či doplní dokazovanie výsluchom svedkyne Mgr. D., preto sa nemôže domáhať zrušenia rozhodnutia na základe nevykonania dôkazu, ktorý ani nenavrhla vykonať. Žalovaná platnosť odstúpenia od zmluvy počas konania nerozporovala, nikdy neuviedla, že odstúpenie od zmluvy považuje za neplatné a z akého dôvodu. To, že zrazu považuje odstúpenie za neplatné uviedla prvý krát až v odvolaní, v ktorej súvislosti žalobcovia poukázali na § 151 CSP. Odvolanie žalovanej je účelové s cieľom oddialiť vyplatenie finančnej čiastky, s ktorou žalovaná neoprávnene nakladá, žalovaná pokračuje vo vytváraní zbytočných prieťahov.

Žalobcovia sa stotožnili s vyhodnotením výpovede svedkyne I. ako účelovej, žalovaná nepreukázala, že by žalobcom niekedy poskytla iné údaje ako tie v inzeráte, nevysvetlila ani prečo došlo k zmene údajov v inzeráte na portáli po ich odstúpení od zmluvy, a následne aj k zápisu garáže na list vlastníctva, poukázali na § 8 zákona č. 250/2007 Z. z.. Žalovaná dodnes neuviedla, z akého zákonného alebo zmluvného dôvodu nevrátila žalobcom rezervačnú zálohu, najskôr uvádzala, že si od sumy 2900 eur odrátala náklady, ktoré jej mali za víkend vzniknúť, keď žalobcovia žiadali ich preukázanie, nevedela žiadne relevantné uviesť, naviac z dôvodu, že zmluva je zjavne sprostredkovateľskou zmluvou, nárok na náklady v nej musí byť výslovne dohodnutý, čo nebolo. Ako ďalší dôvod nevrátenia rezervačného poplatku uviedla žalovaná úverovanie súdneho konania a až v odvolaní prvý raz uviedla, že išlo o jej províziu, na ktorú však má podľa zmluvy nárok výhradne vtedy, keď príde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy za účasti žalovanej, k čomu neprišlo. Skutočný dôvod ponechania si rezervačnej zálohy žalovanou ostáva neznámy a žalovaná 2 roky disponuje s peniazmi žalobcov. Žalovaná sa v odvolaní nevyjadrila ani k porušeniu tzv. spotrebiteľskej legislatívy (ako to v rozhodnutí hodnotí súd) a to priamo v ustanoveniach ním pripravenej adhéznej zmluvy. Poukázali na § 53 ods. 4 písm. e/ a v/ O.z. s tým, že ponechanie si tzv. rezervačnej zálohy, hoci neprišlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a teda ani k protiplneniu je rovnako neprijateľnou podmienkou. Žalovaná však konala aj v rozpore s ňou vyhotovenou zmluvou, ktorá jej umožňuje si ponechať tzv. rezervačnú zálohu len v prípade uzatvorenia kúpnej zmluvy, a to ako odmenu alebo v prípade neuzatvorenia kúpnej zmluvy z dôvodov výhradne na strane záujemcu, a to ako neprimeranú zmluvnú pokutu, pričom výkladom a contrario platí, že v každom ďalšom prípade si žalovaná tzv. rezervačnú zálohu nemôže ponechať. Žalovaná bola opakované vyzývaná na predloženie dôkazu, že žalobcom predložila kúpnu zmluvu ako jej to vyplýva zo zmluvy a jej povinností. K neuzavretiu kúpnej zmluvy tak prišlo (ak by aj žalobcovia od zmluvy neodstúpili) výhradne z dôvodov na strane žalovanej, ktorá nepredložila dôkaz, že žalobcom akúkoľvek kúpnu zmluvu predložila. Žalobcovia vzhľadom na ich uvedenie do omylu od zmluvy riadne odstúpili, čo žalovaná nikdy nespochybnila, dodnes im však nevrátila rezervačnú zálohu, a to hoci jej uvedené vyplýva zo zákona aj zo zmluvy, nepredložila žiaden relevantný dôvod nevrátenia rezervačnej zálohy.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení CSP, účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej aj „O.s.p.“), keďže podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 a § 356 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 , preskúmal rozsudok v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , teda len v napadnutej vyhovujúcej časti veci samej, s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 , ktoré ale odvolací súd nezistil, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti (výrok I a III) je dôvodné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Podľa § 52 ods. 1 až 4 O.z. v znení účinnom k 6.6.2014: (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 40a O. z. ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá. Podľa § 49a O. z. právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným. Podľa § 774 O.z. sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. Podľa § 775 O. z. sprostredkovateľovi patrí odmena v dohodnutej výške; odmenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a. Podľa § 776 O. z. sprostredkovateľovi patrí okrem odmeny náhrada nákladov iba vtedy, ak je to výslovne dohodnuté; pri pochybnostiach, len ak mu vznikol nárok na odmenu. Podľa § 777 O.z. záujemca a sprostredkovateľ sú povinní oznamovať si navzájom všetky dôležité okolnosti súvisiace so sprostredkovaním, najmä okolnosti, ktoré môžu ovplyvniť rozhodnutie záujemcu uzavrieť sprostredkúvanú zmluvu. Sprostredkovateľ je oprávnený za záujemcu konať alebo prijímať čokoľvek, len ak bol na to splnomocnený písomným plnomocenstvom. Podľa § 451 ods. 1 a 2 O. z.: (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 220 ods. 2 účinného v čase vyhlásenia rozsudku, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

6. Odvolací sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v predmetnej veci sa v prípade Zmluvy o rezervácii nehnuteľností a s tým spojených služieb súvisiacich s kúpou nehnuteľnosti zo 6.6.2014, uzavretej medzi stranami, jedná o zmluvu sprostredkovateľskú a zároveň o zmluvu spotrebiteľskú.

7. Je však potrebné vytknúť súdu prvej inštancie, že v predmetnej veci úplne absentuje vo vzťahu k odstúpeniu od zmluvy právne posúdenie, súd prvej inštancie neuviedol zákonné ustanovenie, z ktorého vychádzal a neposkytol ani jeho výklad. Dôvodnou preto bola námietka odvolateľky, že z odôvodnenia nevyplýva, či sa malo v predmetnej veci jednať o zákonný alebo zmluvný dôvod na odstúpenie od zmluvy. Podľa § 48 ods. 1 a 2 O.z.: (1) Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.(2) Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Odstúpenie od zmluvy je jednostranný, adresovaný právny úkon, ktorý sa stáva účinným tým, že dôjde do dispozičnej sféry adresáta. V zmysle § 48 ods. 1 O. z. možno odstúpiť od zmluvy, len ak je to v zákone (v O. z. alebo v inom zákone) pre konkrétny prípad stanovené, alebo ak bolo odstúpenie dohodnuté medzi účastníkmi zmluvy. Zo zrušenej zmluvy (alebo neplatnej) je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo na základe nej dostal (§ 457 O. z.). Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných v konaní. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Iba takéto rozhodnutie je preskúmateľné a stranám umožňuje poznať postup súdu. Požiadavky na právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a smerujú k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby strana sporu nemusela hľadať odpoveď na nastolenú problematiku v rovine dohadov. Všeobecný súd vo svojej argumentácií obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, aby jeho závery boli zrozumiteľné, spravodlivé a presvedčivé. Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok súdu, ktorý svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 154/2005 z 28. februára 2006). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Georgiadis v. Grécko, z roku 1997), pričom stačí, aby súd reagoval na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho konania považované za rozhodujúce (napr. rozhodnutie Ruiz Torija v. Španielsko, rozsudok z roku 1994, Kraska v. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, seria A č. 254-B, s. 49). Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č.1/2016), podľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne ak písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (odňatie možnosti konať pred súdom). Odvolací súd po preskúmaní veci v napadnutej vyhovujúcej časti veci samej dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti nezodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia a to najmä vzhľadom na úplnú absenciu právneho posúdenia odstúpenia od zmluvy. Je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, hoci sa v spise nachádzajú dve listiny Žiadosť o vrátenie rezervačného poplatku 9.6.2014 (č. l. 70) a Odstúpenie od zmluvy - doplnenie podania zo 17.6.2014 (č. l. 67), ktoré odstúpenie od zmluvy mal súd prvej inštancie na mysli, či ich súd posudzoval ako jeden právny úkon alebo každú listinu jednotlivo. Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že podľa právnej úpravy účinnej v rozhodnom období omyl nie je zákonným (a ani zmluvným) dôvodom na odstúpenie od zmluvy. Možnosť odstúpenia od zmluvy pre omyl bola zakotvená do 31.12.1991 v ust. § 49 O.z., jeho znenie v rozhodnom období a aj v súčasnosti však takúto možnosť už nepripúšťa. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcov, že žalovaná nenamietala odstúpenie od zmluvy, tu odvolací súd poukazuje na vyjadrenie žalovanej prostredníctvom jej právneho zástupcu na pojednávaní 1.12.2016, kde poukazuje na to, že žalobcovia od zmluvy neodstúpili.

8. Súd prvej inštancie je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti (skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami strán sporu alebo iným zákonom predpísaným spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení) musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru - záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 191 až § 194 hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom na vykonanie dôkazov (v predmetnej veci nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí poukazuje na výpoveď svedkyne, pričom jej výsluch nebol uskutočnený), a svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci - do tzv. skutkovej vety, ktorá stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav veci (§ 215 , ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci po právnej stránke treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav), ako ho vyložil a výklad o tom, aké majú strany na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je rozsudok, v ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe ktorých sa to ktoré skutkové zistenie robí. Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v prípade, že z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia nevyplývajú. Súd prvej inštancie v danom prípade žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo nevykonal dôkaz navrhnutý žalovanou (výsluch svedkyne Mgr. R. D.), z čoho vychádzal, keď vzťah svedkyne I. a Mgr. D. považoval za priateľský, a ako už bolo vyššie uvedené z akého ustanovenia zákona, príp. zmluvy vyvodil dôvod na odstúpenie od zmluvy pre omyl žalobcov. Výsluch svedkyne Mgr. D. žalovaná navrhla v jej písomnom podaní zo dňa 5.9.2016, predloženom súdu prvej inštancie na pojednávaní dňa 6.9.2016, na pojednávaní dňa 1.12.2016 neuviedla, že by na uvedenom návrhu netrvala, zo spisu sa nepodáva, že by súd zamietol návrh na vykonanie tohto dôkazu, naopak v odôvodnení súd mylne uvádza, že výsluch bol vykonaný (viď bod 40 odôvodnenia napadnutého rozsudku). Výsluch svedkyne Mgr. D. bol navrhovaný žalovanou vo vzťahu k „podmienkam predaja“, možno sa však stotožniť s tým, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia nevykonal výsluch svedkyne Mgr. D., ktorá by mohla objasniť okolnosti uzavretia zmluvy o rezervácii a individuálneho vyjednania zmluvných podmienok (pre účely posúdenia platnosti zmluvy a zmluvných dojednaní, ktoré predchádza posudzovaniu platnosti odstúpenia od zmluvy).

9. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti veci samej a v časti trov prvoinštančného konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 . Nesprávnym procesným postupom totiž súd prvej inštancie znemožnil strane, aby uskutočňovala svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok vzhľadom na úplnú absenciu argumentačného základu, ktorý by odvolací súd mohol preskúmať, nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom (ktorý nenahrádza postup súdu prvej inštancie).

10. Súd prvej inštancie je v ďalšom konaní viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 , bude rešpektovať základné princípy o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanoveniami a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery pri rozhodovaní o nároku žalobcov. Súd prvej inštancie vypočuje navrhnutú svedkyňu Mgr. R. D., v nadväznosti na to posúdi platnosť jednotlivých právnych úkonov a ich účinky (od ktorých závisí titul nároku žalobcov), vysporiada sa s argumentami strán sporu a na základe toho následne vo veci rozhodne (v rozsahu v akom táto zostala predmetom konania).

11. Podľa § 396 ods. 3 ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania.

12. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§ 426 Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1 Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods.2 V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods.2 Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.(§ 430 Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (§ 431 ods. 1 Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (§ 432 ods.1 Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods.2 Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435