Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6Co-82-2018.pdf
PDF · 143.28 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/82/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne : R. Q., narodená XX.X.XXXX, bytom v Š., H. XXX, zastúpená JUDr. Ivetou Višňovskou, advokátkou, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Radničné námestie 4, proti žalovanému : PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, o určenie, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 10. mája 2017 sp.zn. 12 Csp 18/2016
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým : -súd určil, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.10.2013, uzavretej medzi stranami sporu, je bezúročný a bez poplatkov, -určil za neprijateľné podmienky uvedené vo vyššie uvedenej zmluvy v časti bodu 13.2. zmluvných dojednaní k vyššie uvedenej zmluve v znení : „V prípade omeškania dlžníka so splácaním úveru alebo akéhokoľvek peňažného záväzku podľa tejto zmluvy o revolvingovom úvere je veriteľ ďalej oprávnený predložiť platiteľovi mzdy dlžníka, spoludlžníka 1 a spoludlžníka 2 dohodu o zrážkach zo mzdy a domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky zrážkami zo mzdy“, -uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.410,14 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
M e n í rozsudok vo výroku, ktorým súd určil za neprijateľné podmienky uvedené vo vyššie uvedenej zmluve : -v časti zmluvnej podmienky o údaji ročnej úrokovej sadzby úveru 70,01% a RPMN 68,86% v článku 6 vyššie uvedenej zmluvy o revolvingovom úvere, -v časti bodu 14.1. zmluvných dojednaní k vyššie uvedenej zmluve v znení : „V prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru alebo jej časti je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,065% z dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 23,725% p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania dlžníka s úhradou splátky o viac ako tri mesiace stali podľa článku 13. ods. 13.1 písm. a/ tejto zmluvy o revolvingovom úvere okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka, je dlžník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,065% dlžnej sumy za každý deň omeškania“,
tak, že žalobu v tejto časti z a m i e t a.
Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1.Okresný súd Rožňava (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 10.5.2017 č.k. 12 Csp 18/2016-110 rozhodol tak, že : I. určil, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.10.2013, uzatvorenej medzi spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 924 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752 a R. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX, XXX XX Š., je bezúročný a bez poplatkov,
II. určil za absolútne neplatné neprijateľné podmienky uvedené v zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.10.2013, uzatvorenej medzi spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 924 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752 a R. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX, XXX XX Š.: a.) v časti zmluvnej podmienky o údaji ročnej úrokovej sadzby úveru: 70,01 % a RPMN: 68,86 % v článku 6 zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.10.2013, b.) v časti bodu 13.2. zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.10.2013 v znení: "V prípade omeškania dlžníka so splácaním úveru alebo akéhokoľvek peňažného záväzku podľa tejto zmluvy o RÚ je veriteľ ďalej oprávnený predložiť platiteľovi mzdy dlžníka, spoludlžníka 1 a spoludlžníka 2 dohodu o zrážkach zo mzdy a domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky zrážkami zo mzdy.", c.) v časti bodu 14.1. zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.10.2013 v znení: "V prípade omeškania dlžníka (spoludlžníka 1, spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru alebo jej časti je dlžník (spoludlžník 1, spoludlžník 2) povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 23,725 % p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania dlžníka (spoludlžníka 1, spoludlžníka 2) s úhradou splátky o viac ako tri mesiace stali podľa článku 13. ods. 13.1 písm. a.) tejto zmluvy o RÚ okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka (spoludlžníka 1, spoludlžníka 2) podľa tejto zmluvy, je dlžník (spoludlžník 1, spoludlžník 2) povinný zaplatiť zmluvnú pokutu v výške 0,065 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 23,725 % p.a.).".
III. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.410,14 €, a to v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
IV. Vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamietol.
V. Priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 75 %, ktorú bude povinný zaplatiť žalovaný s tým, že o výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.
2. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere medzi stranami sporu dňa 18.10.2013 (správne dňa 25.10.2013-poznámka odvolacieho súdu), v zmysle ktorej bola dohodnutá čiastka úveru 1.500 €, splatnosť úveru v 48 mesačných splátkach po 77,05 €, celková suma, ktorú mala žalobkyňa zaplatiť, predstavovala 3.698,40 €, RPMN predstavovala 68,86% a ročná úroková sadzba úveru 70,01%. Súčasťou zmluvy bola aj dohoda o poskytnutí služby, na základe ktorej vznikol záväzok žalovanej zaplatiť odplatu za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok úveru vo výške 367,49 €, ktorá suma bola odpočítaná od dohodnutého úverového limitu 1.500 € a žalobkyni bola poskytnutá suma 1.132,51 €. V zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., ktoré mali byť súčasťou vyššie uvedenej zmluvy, bola v bode 13.2. dojednaná možnosť žalovaného v prípade omeškania žalobkyne predložiť jej zamestnávateľovi dohodu o zrážkach zo mzdy a domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky zrážkami zo mzdy a v bode 14.1. bola pre prípad omeškania žalobkyne s úhradou splátok úveru dohodnutá zmluvná pokuta. Zmluvné dojednania neboli podpísané stranami sporu.
3. Uzavretú zmluvu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona 129/2010 Z.z. a skúmal, či táto zmluva obsahuje náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 2 zákona 129/2010 Z.z. a dospel k záveru, že zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ a k/ zákona 129/2010 Z.z., pretože absentuje dojednanie týkajúce sa splatnosti splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, keďže splátka úveru je dojednaná iba jednou sumou bez členenia na istinu, úroky a iné poplatky a absentuje tiež dojednanie o konečnej splatnosti úveru. V zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b/ zákona 129/2010 Z.z. uzavrel, že spotrebiteľský úver sa preto považuje za bezúročný a bez poplatkov. Konštatoval ďalej, že dojednaná ročná úroková sadzba vo výške 70,01% je neprimeraná, pretože presahuje dvojnásobok priemerných úrokových mier úverov
poskytovaných bankami a uverejnených Národnou bankou Slovenska pri nových obchodoch v roku 2013, kedy priemerná úroková sadzba predstavovala 15,10%. V zmluve dohodnutá úroková sadzba 70,01% teda niekoľkonásobne túto úrokovú mieru prekročila. Dojednanie o úrokoch súd považoval za neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že toto je v rozpore s dobrými mravmi, ale zároveň aj pre rozpor s ust. § 9 od. 2 písm. i/ zákona 129/2010 Z.z., lebo žalovaný neoboznámil riadne spôsob výpočtu úrokovej sadzby. Zároveň konštatoval, že toto dojednanie predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorej použitia sa má žalovaný vyvarovať a z toho dôvodu určil túto podmienku ako neprijateľnú, a preto neplatnú vo výroku svojho rozhodnutia.
4. Z vykonaného dokazovania ďalej uzavrel, že v zmluve bol nesprávne uvedený údaj o výške RPMN v neprospech žalobkyne, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyni, hoci bol dohodnutý úver 1.500 €, bola jej fakticky poskytnutá suma 1.132,51 €. Vychádzajúc z tejto sumy poskytnutého úveru pri dohodnutých splátkach 77,05 € a ich počte 48 predstavuje RPMN 112,13%, pričom v zmluve bola RPMN uvedená vo výške 68,86%. V zmysle § 11 ods. 1 písm. d/ zákona 129/2010 Z.z. má uvedenie nesprávneho údaju o RPMN v neprospech spotrebiteľa za následok, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Zároveň vo výroku rozsudku určil, že dojednanie o RPMN vo výške 68,86% je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a teda neplatnou.
5. Za neprijateľnú podmienku určil aj dojednanie o možnosti vykonávať zrážky zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy, obsiahnuté v bode 13.2 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere. Žalobkyňa obsah dohody nepoznala, a teda absentoval jej prejav vôle uzavrieť takúto dohodu, a teda táto nebola individuálne dojednaná. Dojednanie možnosti splácať dlh zrážkami zo mzdy, zahrnuté do zmluvných dojednaní, podľa názoru súdu nespĺňa povinnosť individuálneho dojednania, pretože nebolo súčasťou zmluvy a úprava zmluvných podmienok odkazom na všeobecné podmienky v zmysle Občianskeho zákonníka nie je možná, pretože takáto možnosť je daná len podľa ust. § 273 Obchodného zákonníka. Keďže predmetná dohoda spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení v neprospech spotrebiteľa, súd určil, že ide o neprijateľnú podmienku postihnutú neplatnosťou.
6. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku súd určil aj dojednanie o zmluvnej pokute rovnako vychádzajúc zo záveru, že nebola individuálne dojednaná, nebola súčasťou zmluvy a vzhľadom na absenciu vôle žalobkyne uzavrieť takúto dohodu ide o neplatný právny úkon v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák. a takéto dojednanie predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.
7. Vychádzajúc zo záveru, že úver je bezúročný a bez poplatkov a žalobkyni bol v skutočnosti poskytnutý úver vo výške 1.132,51 €, pričom žalobkyňa uhradila sumu 2.542,65 €, zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia sumu 1.410,14 € (2.542,65 € - 1.132,51 €) v zmysle ust. § 451 a § 456 Obč. zák.
8. Žalobu v časti o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 1.000 € zamietol s odôvodnením, že v zmysle § 3 ods. 5 zákona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa podmienkou priznania primeraného zadosťučinenia je úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti spotrebiteľom, pričom táto úspešnosť bude zrejmá až na základe právoplatného rozhodnutia súdu, z ktorého dôvodu uplatnenie predmetného nároku považoval za predčasné. Aj v prípade jeho včasného uplatnenia konštatoval, že žalobkyňa neprodukovala relevantné dôkazy preukazujúce diskomfort, vznik konkrétnych výdavkov spojených s reparáciou daného stavu, prípadne iné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie finančného zadosťučinenia.
9. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP. Vychádzal zo záveru, že žalobkyňa uplatňovala v konaní štyri rôzne nároky, pričom v troch nárokoch bola úspešná a v jednom neúspešná, teda celkový jej úspech predstavuje 3/4, t.j. 75% a v tomto rozsahu jej priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanej.
10. Proti tomuto rozsudku, okrem výroku o zamietnutí žaloby, podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/ a h/ CSP a v napadnutých vyhovujúcich výrokoch I., II., III. navrhol zmeniť rozsudok tak, že súd žalobu zamietne a prizná mu náhradu trov celého konania, alternatívne navrhol zrušiť rozsudok vo vyhovujúcich výrokoch a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie proti výroku I., ktorým súd určil, že úrok je bezúročný a bez poplatkov, odôvodnil žalovaný nesprávnym výkladom vzťahu únijného práva a vnútroštátneho práva, keď sa súd mylne domnieva, že
na smernicu 2008/48/ES a rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Home Credit Slovakia, a.s. c/a Z. M. nemôže prihliadať, lebo by jej priznal priamy účinok v horizontálnych vzťahov. Význam smernice a jej aplikovateľnosti pritom spočíva v nepriamom účinku tak, že súd nesmie vnútroštátne pravidlo vykladať v rozpore so smernicou. V prípade, že sa členský štát v rámci vnútroštátnej úpravy implementácie odchýli od smernice, prichádza do úvahy nepriamy účinok. Jeho rešpektovanie je povinnosťou vnútroštátneho súdu a podstata nepriameho účinku je daná tým, že súd mal povinnosť vykladať vnútroštátne právo v súlade so smernicou. Výklad ustanovenia čl. 10 ods. 2 písm. h/ smernice 2008/48/ES, ktorému by vo vnútroštátnom poriadku malo zodpovedať ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z., podaný Súdnym dvorom Európskej únie vo vyššie citovanom rozsudku, súd prvej inštancie odmietol rešpektovať neoprávnene, keďže rešpektovanie výkladu podaného Súdnym dvorom EÚ je povinnosťou každého súdu členského štátu. Skutočnosť, že postup súdu je nesprávny a význam rozhodnutia C-42/15 je akceptovaný dokumentuje aj fakt, že pod vplyvom uvedeného rozhodnutia bolo novelizované ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. 129/2010 Z.z. a podľa dôvodovej správy to bolo z dôvodu, aby došlo k zosúladeniu právnej úpravy so smernicou. Súd teda dospel k nesprávnemu záveru o náležitosti týkajúcej sa uvádzania výšky, počtu a termínov splátok. Za nezákonný považuje aj záver o nesprávnom údaji RPMN, pretože súd ako podklad pre tento záver nepoužil zákonný vzorec výpočtu RPMN. Výrok o určení, že úver je bezúročný a bez poplatkov je teda nezákonný.
11. Odvolanie proti výroku o určení, že je absolútne neplatná neprijateľná podmienka v časti údaja o ročnej úrokovej sadzbe úveru 70,01 % a RPMN 68,86 % v čl. 6 zmluvy o revolvingovom úvere žalovaný odôvodnil tým, že pokiaľ súd vychádzal z priemerných úrokových mier platných v období poskytnutia úveru podľa zmluvy, nie je zrejmé, ktorá právna norma dáva súdu podklad pre takýto postup, a teda legitimitu. Rovnako v právnom poriadku SR nie je žiadna právna norma, v zmysle ktorej najvyššia prípustná úroková miera nesmie prekročiť dvojnásobok úrokových mier platných v období poskytnutia úveru. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, tento výrok odporuje § 53 ods. 1 druhej vety Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého neprijateľnými podmienkami nemôžu byť dojednania o hlavnom predmete plnenia a primeranosti ceny. Vyjadrenie ceny plnenia v podobe úrokovej sadzby znamená, že úroková sadzba a rovnako RPMN, ktorá je vyjadrením tejto ceny iným spôsobom, vylučuje, aby išlo o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Pokiaľ súd určil za neprijateľné podmienky zmluvné dojednania týkajúce sa ročnej úrokovej sadzby úveru a RPMN, je toto rozhodnutie v rozpore so zákonom.
12. K dojednaniu možnosti použitia dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný uviedol, že bod 13.2. zmluvných dojednaní o možnosti použitia dohody o zrážkach zo mzdy nepredstavuje žiadnu inú úpravu znevýhodňujúcu žalobcu oproti zákonnému právu veriteľa predložiť dohodu o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy.
13. Nesúhlasil ani s určením, že dohoda o zmluvnej pokute je neprijateľnou zmluvnou podmienkou iba z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná. Nie je totiž splnený predpoklad, že spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa. Je v súlade s § 53b ods. 1 Obč. zák., pokiaľ ide o výšku sankcie za omeškanie aj v nadväznosti na § 3a ods. 1 nar. vl. č. 87/95 Z.z.. Nesúhlasil ani so záverom súdu o nedostatku písomnej formy zmluvnej pokuty iba z dôvodu, že žalobkyňa podpísala zmluvu a zmluvné dojednania sa nachádzajú až za podpisom. Uviedol, že ak je zmluva tvorená viacerými listami, potom podpis stačí len raz. Zmluva alebo jej časť pritom môže byť tvorená aj zmluvnými dojednaniami v zmysle § 273 Obch. zák..
14.Nesúhlasil ani s uložením povinnosti zaplatiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie, a to z dôvodu, že súd vychádzal z nesprávneho predpokladu o bezúročnosti úveru. Nakoniec namietal aj nepreskúmateľnosť rozsudku.
15. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Argumentovala tým, že Súdny dvor EÚ vykladá výlučne právo Európskej únie a nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho, pričom žalobkyňa argumentuje výlučne platnými právnymi predpismi SR. Práve vnútroštátny súd musí skúmať, či môže podľa vnútroštátnych výkladových metód vykladať vnútroštátne právo eurokonformne. Eurokonformný výklad zákona však nie je absolútny. Poukázala na to, že vnútroštátne súdy v zmysle konštantnej judikatúry potvrdili výklad zákona napriek jednoznačnému ustanoveniu smernice tak, že sa vyžaduje členenie splátok na splátky istiny, úrokov a poplatkov. Zároveň podľa jej argumentácie obchodnú podmienku používanú v zmluvách, spočívajúcu v nečlenení splátok na splátky istiny, úrokov a iných
poplatkov, je potrebné hodnotiť ako neprijateľnú podmienku. Bez takéhoto členenia spotrebiteľ od samého počiatku nevie, koľko má hradiť na istinu úveru a koľko má hradiť na odplatu veriteľa úroky a poplatky, pričom veriteľ takúto vedomosť od samého začiatku má. Takto nekontrolovane priraďuje splátky spotrebiteľa a určuje, aká časť sa použije na splátky istiny a aká na splátky odmeny veriteľa, pritom spotrebiteľ nemá žiadnu moc skontrolovať, podľa akého kľúča to veriteľ robí. Ak tento postup veriteľ v zmluvách spotrebiteľom neoznámi, jedná sa o nekalú obchodnú praktiku v zmysle ust. § 7 ods. 2 písm. b/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Z týchto dôvodov je potrebné vyhodnotiť nečlenenie splátok na istinu, úroky a poplatky ako neprijateľnú spotrebiteľskú podmienku. Zdôraznila tiež neuvedenie termínu konečnej splatnosti úveru, čo je ďalším dôvodom na vyslovenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverovej zmluvy. Nesprávne je podľa žalobkyne určená aj RPMN. Nakoniec zdôraznila, že žalovaný dlhodobo využíval tieseň, ľahkomyseľnosť a dôveryhodnosť spotrebiteľa na to, aby mu poskytol spotrebiteľský úver za nevýhodných podmienok. Zo všetkých týchto dôvodov navrhla rozsudok potvrdiť.
16. Ďalšie vyjadrenia vo veci neboli podané.
17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/,d/ a h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.
18. Predmetom odvolacieho prieskumu nebol výrok rozsudku IV., ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol, pretože žalobkyňa ako osoba oprávnená na podanie odvolania proti tomuto výroku odvolanie nepodala a rozsudok v tomto výroku nadobudol právoplatnosť.
19. Predmetom odvolacieho prieskumu teda boli vyhovujúce výroky rozsudku I.,II.,III. a súvisiaci výrok o nároku na náhradu trov konania V.
20. Rozsudok je vo vyhovujúcich výrokoch I., II. písm. b/ a III. vecne správny, preto ho odvolací súd v týchto výrokoch v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
21. Pokiaľ ide o vyhovujúci výrok II. písm. a/ a c/, v tejto časti neboli splnené podmienky ani na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie, preto odvolací súd rozsudok v týchto výrokoch v zmysle ust. § 388 CSP zmenil tak, že žalobu v tejto časti zamietol, ako je to špecifikované vo výroku tohto rozsudku.
22. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 25. septembra 2018 o 9.40 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 18. septembra 2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1,3, § 378 ods. 1 a § 385 ods. 1 CSP a contrario.
23. Žalovaný v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/,d/ a h/ CSP.
24. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP (t.j. súd nesprávnym procesným postup znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
25. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci) odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide
predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/ CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.
26. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (t.j. rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
27. Odvolací súd dospel k záveru, že v zmenenom výroku rozsudku je naplnený odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP a v ostatnej časti namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené.
28. K jednotlivým žalobou uplatneným nárokom odvolací súd uvádza nasledovné :
29. Zmluva o spotrebiteľskom úvere bola medzi stranami sporu uzavretá dňa 25.10.2013, a preto súd správne posudzoval (ne)splnenie podmienok pre určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, v zmysle ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, t.j. v znení účinnom do 30.4.2014 a náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.5.2014 (ďalej len zákon 129/2010 Z.z.).
30. V zmysle ust. § 11 ods. 1 cit. zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ (§ 11 ods. 1 písm. b/) alebo v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávna ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa (§ 11 ods. 1 písm. d/).
31. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že zmluva neobsahovala náležitosti v zmysle § 9 ods. 1 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z., t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a ani náležitosť v zmysle § 9 ods. 1 písm. f/ citovaného zákona, t.j. termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a zároveň v zmluve bola uvedená nesprávna ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, z ktorých dôvodov určil poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.
32. S týmto záverom súdu sa stotožňuje aj odvolací súd, a to aj napriek tomu, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, ak ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. nevyložil eurokonformne, vychádzajúc zo smernice 2008/48/ES.
33. Pokiaľ ide o eurokonformný výklad ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z., v zmysle ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, riešením tejto otázky sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp.zn. 3 Cdo 146/2017 zo dňa 22.2.2018 (a následne aj 3 Cdo 56/2018 zo dňa 17.4.2018).
34. Z vyššie citovaného rozhodnutia vyplýva, že zákon 129/2010 Z.z. je úplnou transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS do slovenského právneho poriadku. Smernica ako špecifický prameň práva Európskej únie vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli smer sledovaný smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku. Členský štát musí transpozíciu smernice uskutočniť spôsobom plne zodpovedajúcim potrebám jasnosti a určitosti. Na tento účel musia byť ustanovenia smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva Európskej únie transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice nie je absolútny - eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť výslovné znenie zákona; v opačnom prípade by išlo o výklad contra legem. To však nič nemení na tom, že zásada konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii
vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť (odkaz na rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/07, bod 110).
35. Z vyššie citovaného rozhodnutia ďalej vyplýva, že rozsudok konštatoval, že smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 smernice. Vychádzajúc zo záveru, že zákonom 129/2010 Z.z. bola transponovaná smernica 2008/48/ES v celom rozsahu, zámerom zákonodarcu teda bezpochyby nebolo, aby ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2 smernice. To je skutočnosť, na ktorú musí vziať zreteľ vnútroštátny súd pri aplikácii ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. Eurokonformným výkladom ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z., ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky. Pokiaľ ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“ alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu potrebné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Z dôvodovej správy k zákonu 129/2010 Z.z. v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ust. § 9 ods. 2 písm. k/ tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v smernici, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Podľa presvedčenia najvyššieho súdu zohľadňujúceho aj účel zákona, ktorý je vyjadrený v dôvodovej správe, teda ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. neupravuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje článok 10 ods. 2 písm. h/ smernice (viď bližšie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo 146/2017 zo dňa 22.2.2018).
36. Aplikujúc závery vyššie uvedeného rozhodnutia najvyššieho súdu v prejednávanej veci a vychádzajúc z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 25.10.2013 nie je možné ani pri eurokonformnom výklade ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zák. 129/2010 Z.z. dospieť k záveru, že zmluva má náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/ cit. zák., a to z dôvodu, že v zmluve je síce dohodnutá výška mesačných splátok v sume 77,05 € a dohodnutý je aj počet splátok 48, avšak nie je určený termín splatnosti jednotlivých splátok, a to ani konkrétnym časovým údajom, ani iným nepochybným spôsobom umožňujúcim identifikovať dátumy splátok, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že v zmluve nie je určená ani splatnosť prvej splátky.
37.Zároveň z uzavretej zmluvy nie je zrejmá doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f/ cit. zák., keď chýba konkrétne určenie dátumu a ani podmienky zmluvy neumožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátum poslednej splátky a aj konečnej splatnosti úveru.
38. Uvedená skutočnosť vyplýva už z vyššie konštatovaného zistenia o chýbajúcom údaji o splatnosti prvej splátky a následne splatnosti každých ďalších splátok.
39. V dôsledku týchto chýbajúcich náležitostí zmluvy je spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona 129/2010 Z.z..
40. Pokiaľ ide o záver súdu o nesprávne uvedenej ročnej percentuálnej miere nákladov v neprospech spotrebiteľa, odvolací súd ohľadne tohto záveru odkazuje v celom rozsahu na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie a s dôvodmi v tejto časti sa stotožňuje. Žalobkyni bol v skutočnosti poskytnutý úver vo výške 1.132,51 € a pri výške splátok 77,05 € a dobe splácania 48 mesiacov RPMN predstavuje 112,13 % oproti v zmluve uvedenej v 68,86 %.
41. V dôsledku nesprávne uvedenej výšky RPMN je úver bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b/ zákona 129/2010 Z.z..
42. Vychádzajúc zo správneho záveru súdu prvej inštancie, že úver poskytnutý žalobkyni je bezúročný a bez poplatkov, tento jej bol poskytnutý vo výške 1.132 € a na jeho úhradu doposiaľ zaplatila 2.542,65 €, vzniklo žalovanému na úkor žalobkyne bezdôvodné obohatenie vo výške 1.410,14 € ako rozdiel medzi poskytnutou sumou úveru a uhradenou zo strany žalobkyne.
43. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku I. o určení, že úver je bezúročný a bez poplatkov a vo výroku III. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia sumu 1.410,14 € ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.
44. Vecne správne rozhodol súd prvej inštancie, aj pokiaľ určil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku dojednanie v časti bodu 13.2. zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.10.2013, v zmysle ktorých v prípade omeškania žalobkyne so splácaním úveru podľa vyššie uvedenej zmluvy je žalovaný oprávnený predložiť platiteľovi mzdy žalobkyne dohodu o zrážkach zo mzdy a domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky zrážkami zo mzdy.
45. Na zdôraznenie správnosti rozsudku v tejto časti k dôvodom uvedeným súdom odvolací súd dopĺňa, že táto podmienka nebola individuálne dojednaná, bola súčasťou zmluvných dojednaní, písaných drobným písmom, ktoré žalobkyňa žiadnym spôsobom nemohla ovplyvniť a ktoré tvoria osobitnú listinu k zmluve, ktorá nebola stranami sporu podpísaná (podpísaná bola iba zmluva o revolvingovom úvere, ktorá je taktiež zmluvou formulárovou bez možnosti žalobkyne ovplyvniť jej obsah) a zároveň táto zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože na základe tejto zmluvnej podmienky žalovaný môže vymáhať svoj dlh od žalobkyne, ktorého výšku si sám určí, bez možnosti súdnej kontroly prípadných neprijateľných zmluvných podmienok. Predložením dohody o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi žalobkyne a oznámením výšky jeho dlhu podľa vlastného uváženia žalovaného je zamestnávateľ povinný vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne bez toho, aby žalovaným požadovaná pohľadávka voči žalobkyni prešla súdnym prieskumom jej oprávnenosti. V rámci takto žalovaným určenej výšky pohľadávky sa môžu ocitnúť aj nároky, ktoré sú sporné a ktorých spornosť je takto vyňatá zo súdneho prieskumu. Žalovaný teda sám rozhoduje o celkovej výške dlhu žalobkyne ako spotrebiteľa a výkon zrážok zo mzdy je tak súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej kontrole primeranosti.
46. Z vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku v tejto časti odvolací súd potvrdil rozsudok vo výroku II. písm. b/ o určení, že zmluvné dojednanie v časti bodu 13.2., týkajúce sa možnosti uskutočňovania zrážok zo mzdy, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.
47. Vecne nesprávne však rozhodol súd prvej inštancie vo výroku II. písm. a/ a písm. c/, pokiaľ určil za neprijateľné podmienky uvedené v zmluve o revolvingorom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.10.2013 dojednanie ročnej úrokovej sadzby úveru vo výške 70,01 % a RPMN vo výške 68,86 % a pokiaľ určil za neprijateľnú podmienku vo vyššie uvedenej zmluve dojednanie o zmluvnej pokute v časti bodu 14.1. zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere, a to z nasledujúcich dôvodov:
48. V zmysle ust. § 53 ods. 1 Obč.zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, t.j. znení účinnom do 31.5.2014 (ďalej len OZ) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
49. Citované zákonné ustanovenia je transpozíciou článku 4 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle ktorého: „Hodnotenie nekalej povahy podmienok sa nevzťahuje ani k definícii hlavného predmetu zmluvy, ani na primeranú cenu a úhradu na jednej strane, ako aj tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom na druhej strane, pokiaľ tieto podmienky sú zrozumiteľné“.
50. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky v časti o inom ako hlavnom predmete zmluvy sa bude rovnať absolútnej neplatnosti zmluvy v uvedenom rozsahu. Pokiaľ však ide o hlavný predmet zmluvy a primeranosť ceny, tieto budú vylúčené spod ochrany inštitútom neprijateľnej zmluvnej podmienky, ak boli vymedzené jasne a zrozumiteľne.
51. Citované ustanovenie § 53 OZ obsahuje úpravu neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, pričom ide o také podmienky, s ktorými sa spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2 citovaného Občianskeho zákonníka).
52. V ust. § 53 ods. 1 OZ zákonodarca vymedzil všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zákon ich označuje za neprijateľné podmienky a sankcionuje ich absolútnou neplatnosťou. Zakazuje v spotrebiteľských zmluvách ustanovenia, ktoré spôsobujú v neprospech spotrebiteľa značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach.
53. Druhá veta citovaného ustanovenia § 53 ods.1 OZ predstavuje výnimku z prvej vety o neprijateľných podmienkach a určuje, že ustanovenie prvej vety o neprijateľných podmienkach neplatí, ak ide o predmet plnenia a primeranosť ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky dojednané individuálne.
54. Druhá veta citovaného ustanovenia § 53 ods. 1 OZ teda v súlade s vyššie citovaným článkom 4 ods. 2 Smernice 93/13/EHS vylučuje aplikáciu všeobecného zákazu dohodnutia neprijateľných podmienok v zmysle prvej vety § 53 ods. 1 OZ na dohody týkajúce sa predmetu plnenia a ceny plnenia, ak sú zrozumiteľné.
55. Dojednania spotrebiteľskej zmluvy, týkajúce sa predmetu plnenia a ceny plnenia, nebudú neplatné aj za predpokladu, že budú obsahovať neprijateľné podmienky, avšak iba ak boli dohodnuté určito, jasne a zrozumiteľne.
56. Tieto dojednania však môžu byť neplatné buď pre rozpor so zákonom (napr. rozpor dojednanej odplaty s § 53 ods. 6 citovaného Občianskeho zákonníka) alebo môžu byť neplatné aj pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
57. Neprijateľné podmienky podľa § 53 ods. 1 prvej vety OZ sa teda nemôžu týkať predmetu a ceny plnenia, pokiaľ sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, pričom predmet plnenia a cena sú vždy aj podstatnými náležitosťami každej spotrebiteľskej zmluvy. Predmet plnenia a cenu sami osebe nemožno posudzovať z toho hľadiska, že by spôsobovali nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Ide o zabezpečenie právnej istoty aj na strane dodávateľov, že nebude spochybňovaný výslovne dojednaný predmet zmluvy a jeho cena.
58. Pokiaľ ide o primeranosť ceny, tá priamo súvisí aj s inými podmienkami upravujúcimi rozsah poskytovaných služieb. S tým súvisí aj znenie § 53 ods. 4 písm. j/ Občianskeho zákonníka, kde sa zakotvuje možnosť odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je v čase splnenia podstatne prekročená.
59. Úroky z úveru nepochybne predstavujú odplatu (cenu) za poskytnutý úver a rovnako vyjadrením ceny je aj ročná percentuálna miera nákladov, ktorá predstavuje celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento celkovej výšky spotrebiteľského úveru. Dojednanie o cene nemôže predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku.
60. Tak, ako bolo vyššie uvedené, tieto dojednania môžu byť neplatné pre rozpor so zákonom, ako je to v prípade ročnej úrokovej sadzby v prejednávanej veci (70,01 %), ktorá podstatne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, ako to správne uzavrel aj súd prvej inštancie.
61. Dohoda o úrokoch z úveru je teda neplatná pre rozpor so zákonom ( § 53 ods. 6 OZ) v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka, nejde však o neprijateľnú zmluvnú podmienku a touto nie je ani RPMN, hoci táto bola určená v nesprávnej výške, z ktorých dôvodov odvolací súd rozsudok vo výroku II. písm. a/ zmenil tak, že žalobu o určenie neprijateľnosti podmienok v časti dojednania úroku a RPMN zamietol.
62. Pokiaľ ide o dojednania zmluvnej pokuty, súd dospel k správnemu záveru, že zmluvná pokuta nebola dojednaná v písomnej forme, pretože nie je súčasťou zmluvy podpísanej sporovými stranami, ale iba súčasťou zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré stranami sporu podpísané neboli. Tým nie je naplnená povinná písomná forma dohody o zmluvnej pokute v zmysle § 544 ods. 2 Obč.zákonníka, z ktorého dôvodu je táto dohoda neplatná v zmysle ust. § 40 Obč.zákonníka.
63. Vzhľadom na skutočnosť, že dohoda o zmluvnej pokute je neplatná, je z podstaty veci vylúčené posudzovať, či ide o zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a nie je možné ju určiť za neprijateľnú zmluvnú podmienku, z ktorého dôvodu odvolací súd zmenil rozsudok aj vo výroku II. písm. c/ tak, že žalobu o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok v časti bodu 14.1 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere ako nedôvodnú zamietol.
64.O nároku na náhradu trov celého konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1,2 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 2 CSP a § 262 ods. 1 CSP.
65. Po rozhodnutí (čiastočne zmeňujúcom) odvolacieho súdu bola žalobkyňa zo štyroch uplatnených nárokov úspešná v celom rozsahu ohľadne dvoch nárokov, a to pokiaľ ide o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a pokiaľ ide o uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť jej sumu 1.410,14 € titulom bezdôvodného obohatenia (výroky I. a III. rozsudku). Žalovaná bola úspešná v celom rozsahu ohľadne jedného nároku, a to nároku na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, ktorý súd zamietol (výrok IV.) a zároveň bola žalovaná v prevažnom rozsahu úspešná aj v časti určenia neprijateľných zmluvných podmienok(výrok II.,v tejto časti bola žalobkyňa úspešná v rozsahu 1/3-iny, žalovaná v rozsahu 2/3-ín, a teda celkový úspech žalovanej ohľadne tohto nároku predstavuje 1/3-inu).
66. Vychádzajúc z tohto výpočtu odvolací súd dospel k záveru, že pomer (ne)úspechu oboch sporových strán je takmer rovnaký (v dvoch nárokoch bola v plnom rozsahu úspešná žalobkyňa, v jednom nároku bola v plnom rozsahu úspešná žalovaná a v jednom nároku bola v prevažnom rozsahu úspešná žalovaná), z ktorého dôvodu v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov (celého) konania právo.
67. Odvolací súd pritom pri výpočte trov konania vychádzal zo záveru, že pri uplatnení viacerých samostatných nárokov sa musí ich samostatnosť prejaviť aj pri rozhodovaní o trovách konania (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7 Cdo 39/2011). To znamená, že aj otázku úspechu a neúspechu v konaní toho ktorého účastníka treba hodnotiť vo vzťahu ku každému uplatnenému nároku samostatne. Pri číselnom vyjadrení náhrady trov konania (t.j. peňažnou sumou) treba celkový náklad týkajúci sa celého nároku, ktorý tomu ktorému účastníkovi vznikol, rozdeliť v pomere k výške uplatňovaných dielčich nárokov a v rámci týchto dielčich nárokov posúdiť mieru úspechu a podľa nej priznať náhradu úspešnému účastníkovi (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 2. marca 2011, sp. zn. 30 Cdo 5210/2009).
68. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).