Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21Co-133-2017.pdf
PDF · 124.25 KB
Case nature
Area
Subarea
21Co/133/2017
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobkyne: M. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., P. XXXX/XX, zastúpená M.. Petrom Čurillom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 11, proti žalovanému: O. Benkovi, nar. XX. XX. XXXX, bytom A., P. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Lukášom Polákom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 137, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 12C/195/2014
- 383 zo dňa 29.06.2017takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
Predmet konania
1. Predmetom konania je vyrovnanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) po jeho zániku.
Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Určuje, že predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov, účastníkov konania, tvoria: A: 1. dom súpisné č. XXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. P., stojaci na parcele č. KN C č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 57 m2 (nepatriaci do BSM), zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. P., 2.záhradná chatka, vonkajšie úpravy pozostávajúce z oporného múra a dlažby, 3. byt č.XX nachádzajúci sa na 5. poschodí vo vchode č. XX bytového domu súp. č. XXXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. A., pozostávajúci z troch obytných miestností a príslušenstva spolu s ideálnym podielom XX/XXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súpisné č. XXXX, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. A., ideálny podiel XX/XXXX na nehnuteľnosti, na parcele č. KN C XXXX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. A., 4. motorové vozidlo zn. Citroen Xsara Picasso, evidenčné č. PO XXX DS, 5. finančná hodnota XXX,- Eur z predaja motorového vozidla zn. Škoda Felícia,6.chladnička zn. Zanussi, 7.práčka zn. Bosch, 8.zostatok na účte vo Všeobecnej úverovej banke a.s. (č. účtu XXXXXXX-XXX) ku dňu 3. 1. XXXX v sume 525,57 Eur, 9. zostatok na účte OTP banka Slovensko a.s. (č. Z XXXXXXXXXXXXXXXXXX) ku dňu 03. 01. 2013 v sume 71,89 Eur. B: Vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo tak, že: do výlučného vlastníctva žalobkyne prikazuje: 1.dom súpisné č. 284, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. P. stojaci na parcele č. KN C č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 57 m2 (nepatriaci do BSM ), zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. P., 2.záhradnú chatku, vonkajšie úpravy pozostávajúce z oporného múra a dlažby, 4. motorové vozidlo zn. Citroen Xsara Picasso, 6.chladničku zn. Zanussi, 7.práčku zn. Bosch, 8. zostatok na účte vo Všeobecnej úverovej banke a.s. (č. účtu XXXXXXX-XXX) dňu 03. 01. 2013 v sume 525,57 Eur, 9. zostatok na účte OTP banka Slovensko a.s. (č. Z XXXXXXXXXXXXXXXXXX) ku dňu 03. 01. 2013 v sume 71,89 Eur. Do výlučného vlastníctva odporcu prikazuje 3. byt č.15 nachádzajúci sa na 5. poschodí vo vchode č. XX bytového domu súp. č. XXXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. A., pozostávajúci z troch obytných miestností a príslušenstva spolu s ideálnym podielom XX/XXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súpisné č. XXXX, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. A., ideálny podiel 66/2710 na nehnuteľnosti, na parcele č. KN C XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 476 m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. A., 5. finančnú hodnotu 400,- Eur z predaja motorového vozidla zn. Škoda Felícia.II. Pre úplné vyrovnanie je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni 6.182,19 Eur v lehote do šesťdesiatich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.III. Žalobkyňa sa stáva preberateľom zostatkov úveru Štátneho fondu rozvoja bývania, vo výške istiny a nesplatených úrokov č. XXX/XXXX/ XXXX zo dňa 19. 11. 2002, ktorý bol ku dňu 3. 1. 2013 vo výške 21.610,32 Eur. IV. Žalobu vo vzťahu k uplatnenému nároku na vydanie veci: počítač, monitor, telefón s faxom, počítač č. 486 Pentium, satelitnú parabolu, konvektor monoblok, jedálenskú súpravu tanierov v počte 3 sady a kufríkový písací stroj, zamieta. V. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. VI. Štát má vo vzťahu k žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %“.
3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že po vykonanom dokazovaní a jednotlivých vyjadreniach žalobkyne a žalovaného bolo možné ustáliť masu bezpodielového spoluvlastníctva tak, že do nej patrí byt č. 15,. nachádzajúci sa v bytovom dome súpisné č. XXXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX spolu sa podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spolu s podielom k parcele, na ktorej tento bytový dom stojí, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. A., rodinný dom súpisné č. XXX nachádzajúci sa v k.ú. P., zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, záhradná chatka, vonkajšie úpravy a dlažba, motorové vozidlo zn. Citroen Xsara Picasso, záväzok vo vzťahu k Štátnemu fondu rozvoja bývania vo výške 21.610,32 Eur (č.l. sp. 20 súčtom zostatku nesplatenej istiny a nesplatených úrokov ku dňu 03. 01. 2013, t.j. právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva), chladnička zn. Zanussi, práčka zn. Bosch, zostatok na účte vo Všeobecnej úverovej banke a.s. (č. účtu XXXXXXX-XXX č.l. sp. 246) ku dňu 03. 01. 2013 vo výške 525,57 Eur, zostatok na účte OTP banka Slovensko a.s. č. Z XXXXXXXXXXXXXXXXXX so zostatkom ku dňu 03. 01. 2013 v sume 71,89 Eur, finančná náhrada 400,- Eur z predaja motorového vozidla zn. Škoda Felícia.
4. Poukázal na ustanovenie § 143, § 148 ods.1, § 149 ods.1,3, § 150 Občianskeho zákonníka, § 255 ods.1,2 Civilného sporového poriadku.
5. Prijal záver, že je potrebné vyporiadať BSM, k dohode po jeho zániku nedošlo. Pokiaľ ide o byt č. XX nachádzajúci sa v bytovom dome súpisné č. XXXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spolu s podielom na parcele, na ktorej tento bytový dom stojí zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. A., vzhľadom na rozpory o hodnote bytu súd ustanovil znalca, ktorý stanovil hodnotu bytu v znaleckom posudku č. 197/2015 (č.l. 161) na sumu 46.200,- Eur, z ktorej súd aj vychádzal majúc zato, že ide o najobjektívnejšie vyhotovený znalecký posudok. Ďalšou vyporiadavanou nehnuteľnosťou bol rodinný dom. Vzhľadom k existujúcim rozporom súd ustanovil znalca L.. O. O., ktorý v znaleckom posudku č. XXX/XXXX vyčíslil hodnotu rodinného domu na sumu 44.561,48 Eur plot sumou 715,15 Eur, vonkajšie úpravy - vodovodná prípojka zo studne 1.526,52 Eur (nie hodnota studne), kanalizačná prípojka 791,09 Eur, plynová prípojka 46,35 Eur, prípojka NN 313,78 Eur, oporný múr garáž v sume 95,50 Eur, žumpa 1.485,92 Eur, vonkajšie schodisko 329,36 Eur, spolu t.j. 49.865,15 Eur. Z tejto hodnoty vychádzal.
6. Najspornejšou z hľadiska hodnoty bola vyporiadavaná záhradná chatka stojaca na parcele zapísanej na liste vlastníctva XXX č. XXX/X, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, ktorej hodnotu žalobkyňa stanovila na sumu 1.010,- Eur, určenou znalcom L.. S. (č.l. 215). Žalobkyňa argumentovala tým, že nejde o nehnuteľnosť v právnom slova zmysle. Uviedla, že sa jedná o hnuteľnú vec. Rozporovala hodnotu vyčíslenú v znaleckom posudku L.. M. B. č. XXX/XXXX, ktorý bol výške 3.076,68 Eur (č.l. sp. 62 a nasledujúce), pretože v predmetnej drevenej chatke nie je zabezpečený prívod vody ani nie je reálne urobená predpríprava, absentuje napojenie na prívod vody, odpad a zariadenie chatky spočíva len v jednej posteli a jednom plastovom stolíku a nemožno ju hodnotiť ako letné bývanie. Ocenenie drevenej chatky vykonal aj súdom ustanovený znalec L.. O. O. v znaleckom posudku č. XXX/XXXX, ktorý stanovil cenu z viacerých položiek, čistú cenu záhradnej chatky vo výške 2.344,43 Eur, spevnenú plochu pri krbe 108,35 Eur a spevnenú plochu pred chatkou a prístreškom vo výške 708,91 Eur, spolu 3.161,69 Eur. Vzhľadom na námietky žalobkyne, a to k nielen záhradnej chatke, znalec sa písomne vyjadril (č.l. sp. 265) a uviedol, že pri miestnom šetrení boli prítomné sporné strany, namerané hodnoty boli zakreslené v prílohe znaleckého posúdenia. Bola vykonaná vonkajšia vizuálna obhliadka. Pre ocenenie záhradnej chatky boli použité rozpočtové ukazovatele publikované v Metodike výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti a stavieb (ISBN 80-7100-827-3). Pre ocenenie položky č. 4 murivo - bola použitá najbližšia vhodná položka s najnižším bodovým ohodnotením. Z predloženej fotodokumentácie je zrejmá spevnená plocha pod prístreškom - zámková dlažba pre prístrešok so spevnenou plochou, použil rozpočtový ukazovateľ pre drevený altán, ktorý konštrukčne viac vyhovuje danej konštrukcii.
7. Pokiaľ išlo o námietky zo strany žalobkyne vo vzťahu k vodovodnej a kanalizačnej prípojke, pri výpočte použil rozpočtové ukazovatele publikované v Metodike výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti a stavieb (ISBN 80-7100-827-3). Uviedol, že domáca vodáreň vo výpočte nie je počítaná. V zmysle metodiky je domáca vodáreň samostatná položka a táto nebola v znaleckom posudku počítaná. Informácie o žumpe mu boli poskytnuté pri miestnom šetrení, t.j. že sa jedná o oceľovú nádrž a v čase obhliadky bola využívaná ako nádrž na zrážkovú vodu. V zmysle metodiky, základná životnosť žumpy je 80-100 rokov. V jeho znížení životnosti na 30 rokov zohľadnil vek nádrže, ktorý bol používaný ako silo, kde výsledný technický stav bol stanovený na 63,33 %. V zmysle uvedeného teda opotrebenie je cca 2/3 veku nádrže. Podstatným údajom pre výpočet hodnoty bol technický stav a ten bol stanovený na 63,33 %. Uviedol, že ceny plastových nádrží na vodu o objeme 12 m3 sa pohybujú na úrovni cca 1.500,- Eur a viac. Znalec priznal pochybenia pri položke sporák na propán bután a čo sa týka obkladu pod kuchynskou linkou, uviedol, že tento pôsobil ako keramický obklad. Uviedol však, že v definícii všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti sa jedná o hodnotu, ktorá je výsledná objektivizovaná hodnota nehnuteľností a stavieb, a je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou. Podľa jeho názoru, cena rodinného domu z jeho pohľadu je dosiahnuteľná v podmienkach voľného obchodu. Súd započítal zostatkovú hodnotu záhradnej chatky vo výške 3.161,69 Eur.
8. Vo vzťahu k pôžičke vo výške 3000. Eur, ktorá by mala patriť do masy BSM, súd nezahrnul pôžičku s odôvodením, že žalobkyňa na preukázanie skutočnosti, že finančné prostriedky vo výške 3.000,- Eur boli použité na spotrebu domácnosti neoznačila žiadne dôkazy, predložená zmluva o pôžičke ešte nepreukazuje tú skutočnosť, že práve tieto konkrétne finančné prostriedky boli použité na spotrebu počas trvania manželstva.
9. Pri vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd vychádzal z predpokladu, že podiely oboch bývalých manželov na mase BSM sú rovnaké. Podľa názoru súdu každý z účastníkov konania má nárok na polovicu majetku patriaceho do BSM. Neboli zistené skutočnosti, ktoré by odôvodňovali, aby sa súd pri vyporiadaní odchýlil od zásady rovnosti podielov oboch účastníkov na spoločnom majetku. Žalovaný síce poukazoval na to, že sa pričinil o nadobudnutie vlastníckeho práva k bytu, avšak súdu nepredložil žiadne relevantné dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti (aj keď žalovaná jeho tvrdenia nepoprela), bolo na žalovanom tvrdené skutočnosti preukázať ako to vyplýva z vyššie uvedenej právnej vety rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky.
10. Súd určil celkovú hodnotu masy BSM nehnuteľností, hnuteľných vecí a finančných prostriedkov a hodnotu vyčíslil na sumu 102.445,94 Eur. Záväzky vo vzťahu k Štátnemu fondu rozvoja bývania ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva predstavovali sumu 21.610,32 Eur. Pristúpil k vyrovnaniu BSM účastníkov.
11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p., Súd mal pritom za to, že obe strany sporu boli v konaní porovnateľne úspešné. Súd priznal štátu nárok na úhradu účelne vynaložených prostriedkov, a to od každého účastníka v rozsahu 50 % s poukazom na to, že podiel účastníkov na mase BSM bol rovnaký.
Obsah odvolaní strán sporu a vyjadrení k odvolaniu
12. Proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. Odvolanie odôvodnila tým, že namieta závery súdu vo vzťahu k znaleckému ohodnoteniu nehnuteľnosti a to záhradnej chatke, vonkajších úprav pozostávajúcich z oporného múra a dlažby, plotu a ulice, ďalej zo zostatku na účte vo Všeobecnej úverovej banke a vylúčenie záväzku vo výške 3.000,- Eur z bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vo vzťahu k záveru súdu k prijatej hodnote záhradného domčeka uviedla, že súd nevzal do úvahy, že podobné záhradné domčeky sa dajú kúpiť nové v priemere za 1.900,- Eur. Súdom určený znalec L.. A. O. bol v danej veci predvolaný, avšak pojednávania sa nezúčastnil a nedošlo k vysvetleniu nezrovnalosti pri vypracovaní jeho ocenenia záhradného domčeka. Podľa jej názoru prehliadol, že pod celým záhradným domčekom, ktorý je súčasťou celého záhradného domčeka nie je žiadna zámková dlažba a že celý záhradný domček je voľne uložený na zemi, v hlinenom povrchu a nie je spojený so zemou žiadnymi oceľovými konzolami. Celkový stav v čase rozvodu manželstva bol taký, že drevené dosky si vyžadovali výmenu a žiadala, aby bola určená hodnota záhradného domčeku vo výške 851,93 Eur podľa ocenenia Ing. O. S.. Ďalej nesúhlasila s tým, aby bol plot - ulica vyčíslený Ing. O. v znaleckom posudku na sumu 715,15 Eur zahrnutý do BSM a následne prikázaný do výlučného vlastníctva žalobkyne. Plot z ulice sú vlastne múriky zo šalovacích tvárnic, nesúhlasí so zameraním. Poukazuje na to, že predmetné dielo nie je na jej pozemku, nie je jej majetkom a nie je ňou ani deťmi nijako využívaný. Nesúhlasí s vyčíslením všeobecnej hodnoty záhradného domčeka, pretože je hnuteľnou vecou a nemôže byť ocenený podľa metodiky výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti a stavieb. Vo vzťahu zostatku na účet vo VÚB v sume 525,27 Eur uviedla, že všetkými finančnými prostriedkami na tomto účte disponoval počas trvania manželstva, ale aj po rozvode výlučne odporca, ona žiadne finančné prostriedky z tohto účtu nevyberala, napriek tomu súd prikázal túto hotovosť jej, pričom súd uvádza, že nepoprela svoje nakladanie s finančnými prostriedkami. Nesúhlasí takisto s vylúčením záväzku vo výške 3.000,- Eur, ktorý mal vzniknúť na základe pôžičky uzatvorenej 21.08.2012 a nesúhlasí s tým, že je to záväzok výlučne žalobkyne, pretože finančné prostriedky použila na potrebu domácnosti, potrieb detí. Navrhuje za týmto účelom vypočuť detí pochádzajúce z manželstva strán sporu.
13. Odvolanie proti rozsudku podal aj žalovaný. Za nesprávne považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie a nesprávne právne posúdenie veci. Tvrdí, že nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a znemožnil mu, aby uplatňoval svoje procesné práva. Navrhol zrušiť rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukazuje na to, že súd sa nesprávne vyrovnal s jeho návrhom, aby pri vyporiadaní BSM použil spôsob nerovného vyporiadania. Poukazuje na to, že byt, ktorý by mal pripadnúť jemu nadobudli strany počas manželstva za zostatkovú cenu a to práve z dôvodov na strane žalovaného a vďaka žalovanému. Nebolo bez významu, že investoval do rodinného domu, ktorý má nadobúdať žalobkyňa množstvo práce v podobe manuálnej práce, čo je bez pochýb jeho aktívom. Ďalej poukazuje na to, že tieto skutočnosti súd nevzal do úvahy a nekvalifikovane uviedol, že žalobca tieto skutočnosti síce tvrdil, avšak súdu nepredložil žiadne relevantné dôkazy, aj keď žalobkyňa jeho tvrdenia nepoprela. To znamená, že odkazuje na ust.§ 151 ods.1 C.s.p., kedy nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojí ako skutkový stav zistený a vychádza z neho v meritórnom rozhodnutiu, a preto je nepochopiteľné prečo odignoroval žalobcom tvrdené skutočnosti zakladajúce oprávnenosť disparity podielov. Ďalšou skutočnosťou je, že nesprávne súd konštatoval, že žalobkyňa nadobudla obchodný podiel na základe darovacej zmluvy, pričom zmluva o prevode obchodného podielu je osobitný typ zmluvy a znamená, že nemôže byť uzatvorená kúpna a ani darovacia zmluva. Ďalej podľa jeho názoru tak súd nepresvedčivo odôvodnil svoje rozhodnutie a považuje ho za svojvoľné, neobhájiteľné, prijaté bez opory v práve. Podľa jeho názoru samotné rozhodnutie súdu nezohľadnilo všetky skutočnosti. Považuje ho za nezrozumiteľné a nemajúce oporu v práve, najmä v časti týkajúcej sa disparity podielov a zahrnutia obchodného podielu do masy BSM.
Hodnotenie odvolacieho súdu
14. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané(§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal(§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 C.s.p.) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre jeho potvrdenie alebo zmenu.
15. Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 prvej vety C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
16. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie vo vzťahu k zisteniu masy patriacej do BSM účastníkov konania. Odvolatelia namietajú závery súdu prvej inštancie, skutkové, ako aj prijaté právne závery. Odvolací súd považuje odvolania za čiastočne dôvodné z nasledovných dôvodov.
17. Závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k zisteniu hodnoty vyporiadavaných nehnuteľnosti považuje sa dostatočné a vyčerpávajúco odôvodnené, poukazujúc na konkrétne dôkazy, z ktorých súd prvej inštancie vychádzal.
18. Žalobkyňa namieta nesprávne skutkové zistenia, ktoré súd akceptoval vychádzajúc z vykonaného dôkazu a to znaleckého posudku znalca Ing. O. vo vzťahu k určeniu hodnoty záhradného domčeka a vo vzťahu k zahrnutiu muriva označeného ako podulica do masy BSM.
19. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd hodnotí vykonané dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (§ 191 C.s.p.). Súd prvej inštancie uviedol vyhodnotenie vykonaných dôkazov, ako aj vyhodnotenie záverov znaleckého posudku L.. A. O. v odôvodnení svojho rozsudku v súlade s ust.§ 220 ods.2 CSP. Tento dôkaz hodnotil v súvislosti aj s iným predloženým dôkazom, na ktorý poukazuje žalobkyňa vo svojom odvolaní a to ňou predložený znalecký posudok L.. O. S.. Podľa názoru odvolacieho súdu postupom pri hodnotení dôkazov nedošlo k nesprávnym skutkovým zisteniam a k nesprávnemu vyhodnoteniu pravdivosti alebo dôležitosti týchto dôkazov, nedošlo k porušeniu pravidiel formálnej logiky, ktorá sa vyžaduje pri voľnom hodnotení dôkazov. Dôkaz, ktorý je vykonaný znalcom sa hodnotí ako každý iný dôkaz v súdnom konaní. Pri vyhodnocovaní dôkazu, ktorým je znalecký posudok, súd musí skúmať, či posudok vychádza zo zistených skutočností, či z hľadiska pravidiel logického myslenia je presvedčivý. Ak ho považuje za rozporný svoje dôvody pri vyhodnotení dôkazu uvedie. Súd pri hodnotení výsledkov dokazovania svoj postup a dôvody pre ktoré akceptoval závery práve znaleckého posudku L.. A. O. presvedčivo odôvodnil. Odvolací súd považuje jeho závery za správne a námietky žalobkyne za nedôvodné.
20. Ďalšia námietka žalobkyne sa dotýka nesprávneho vyporiadania spoločných finančných prostriedkov, ktoré ostali ku dňu zániku BSM na účte v peňažnom ústave vo VÚB. Namieta správnosť postupu súdu, keďže prikázal jej tieto finančné prostriedky napriek tomu, že v priebehu konania tvrdila, že nemala možnosť disponovať s týmito finančnými prostriedkami a výlučne s nimi disponoval žalovaný. Popiera prijatý záver súdu, že by v priebehu konania uviedla, že s týmito finančnými prostriedkami nakladala. Zotrváva na tom, že nemala možnosť disponovať s týmito finančnými prostriedkami a podľa jej názoru zostatok týchto finančných prostriedkov požil žalovaný pre svoju osobnú potrebu.
21. Prikázanie vkladu alebo peňažných prostriedkov na účte v peňažnom ústave niektorému z manželov prichádza do úvahy, ak ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva, ak takýto vklad resp. finančné prostriedky na účte uložené boli. Preukázateľne finančné prostriedky na účte v spomínanom peňažnom ústave ku dnu zániku BSM boli, išlo o spoločné prostriedky, ktoré môže každý z manželov vyberať z účtu a používať pre bežnú spotrebu. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že účet bol zriadený pre oboch manželov, zostatok sporný nie je. Žalovaný sa v priebehu konania nevyjadroval k spotrebe týchto financií po zániku BSM ním samým. Je treba súhlasiť s odvolateľkou, že v priebehu konania popierala, aby s touto finančnou hotovosťou akokoľvek disponovala po zániku BSM. Súd nesprávne vyhodnotil jej tvrdenia, pokaľ konštatuje, že nepoprela svoje nakladanie s finančnými prostriedkami. V tejto časti je odvolanie dôvodné. Závery súdu neobstoja.
22. Právna úprava síce výslovne neustanovuje presné kritéria pre rozhodnutie o tom, ktoré časti majetku majú v rámci vyporiadania pripadnú tomu - ktorému manželovi. Je vecou úvahy súdu, aké riešenie zvolí a ktorému z manželov konkrétnu vec z bezpodielového spoluvlastníctva prikáže. Určujúcim je zásadne hľadisko účelného využitia veci, rozdelenie jednotlivých častí majetku medzi manželov tak, aby suma, ktorú je jeden z manželov povinný zaplatiť druhému na vyrovnanie podielov, bola pokiaľ možno čo najnižšia, prípadne prikázať do výlučného vlastníctva jedného z manželov spoločnú vec, o ktorej získanie či udržanie sa tento manžel prevažnou mierou zaslúžil, aj keď sa tým zvýši suma, ktorú bude treba na vyporiadanie podielov zaplatiť. Do istej miery možno prihliadať aj na to, ktorý z manželov vec po zániku BSM užíva. Dôvody pre ktoré súd sa rozhodol prikázať predmetnú sumu žalobkyni sa javia ako predčasne.
23. Podľa názoru žalobkyne nesprávne sa súd vyrovnal so záväzkom vo výške 3.000,- Eur, ktorý vznikol počas trvania BSM, pokiaľ ho nezaradil do BSM. Z tvrdenia žalobkyne a listinného dôkazu vyplýva, že záväzok mal vzniknúť počas trvania BSM, zmluvu uzatvorila samotná žalobkyňa. Súdu neviedla, či záväzok bol aspoň v časti splatený, ale vychádzajúc z jej tvrdení, zrejme ku dňu zániku BSM mal trvať a bol vo výške 3.000,- Eur. Súd prvej inštancie postupoval správne, pokiaľ záväzok neučinil predmetom BSM strán sporu.
24. Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
Podľa § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.
25. Citované ustanovenie § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka upravuje vzájomné vzťahy manželov a tretích osôb s ohľadom na dispozičné úkony bezpodielových spoluvlastníkov, t.j. na právne úkony, ktorými manželia disponujú so spoločnými vecami ako predmetom bezpodielového spoluvlastníctva. Vo vzťahu k tretím osobám zakladá aktívnu alebo pasívnu solidaritu manželov, z platných právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí. Tento dôsledok nastáva bez ohľadu na to, či právny úkon týkajúci sa spoločných vecí urobil jeden z manželov alebo obaja manželia spoločne a či išlo o bežnú vec (záležitosť) alebo o inú než bežnú vec. V zmysle tohto ustanovenia sa na platnosť právneho úkonu týkajúceho sa spoločných vecí a urobeného len jedným z manželov (teda úkonu, pri ktorom manželia nevystupujú spoločne ako účastníci), vyžaduje súhlas druhého manžela, ak ide o inú než bežnú záležitosť. Nedostatok tohto súhlasu má za následok neplatnosť právneho úkonu, pričom v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka ide o relatívnu neplatnosť. To znamená, že právny úkon, ktorý nemožno považovať za vybavovanie bežnej záležitosti, uskutočnený iba jedným z manželov bez súhlasu druhého manžela, sa považuje za platný, pokiaľ sa ten, kto je ním dotknutý, nedovolá jeho neplatnosti. Základnou podmienkou aplikácie ustanovenia § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka na konkrétny prípad je však existencia právneho úkonu týkajúceho sa spoločných vecí. Pokiaľ táto podmienka nie je splnená, sú úvahy o tom, či v konkrétnych okolnostiach išlo o bežnú alebo nie bežnú záležitosť a teda či k právnemu úkonu bol alebo nebol potrebný súhlas druhého manžela, bezpredmetné. Za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí treba považovať tie, pri ktorých dochádza k dispozícii s predmetom bezpodielového spoluvlastníctva alebo k výkonu jeho správy. Týmto predmetom podľa platnej právnej úpravy (§ 143 Občianskeho zákonníka) môže byť len to, čo môže byť predmetom vlastníctva, teda iba veci v právnom zmysle, t.j. ovládateľné hmotné predmety a ovládateľné prírodné sily, ktoré slúžia potrebám ľudí. Za predmet vlastníctva a teda ani bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa preto nepovažujú pohľadávky a záväzky (dlhy), ktoré sa riadia všeobecným právnym režimom záväzkových vzťahov. Na tomto závere nič nemení to, že pri zániku bezpodielového spoluvlastníctva sa vykonáva aj vyporiadanie spoločných pohľadávok a záväzkov manželov (dopadajúce len na vzťah medzi manželmi a nie aj na ich vzťah k tretím osobám) podľa zásad platných pre vyporiadanie tohto spoluvlastníctva (vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva v širšom zmysle). Podľa súdnej praxe sa za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí nepovažujú napr. zmluva o pôžičke uzavretá len jedným z manželov (rozsudok Najvyššieho súdu ČSR z 21. decembra 1973 sp. zn. 3 Cz 57/73 publikovaný v Zborníku stanovísk správ o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí najvyšších súdov ČSSR, ČSR a SSR, vydanom Najvyšším súdom ČSSR, SEVT Praha 1986), ručiteľský záväzok jedného z manželov (R 61/1973) alebo zmluva o výpožičke uzavretá len jedným z manželov (R 71/1994). V preskúmavanej veci bolo zo skutkového hľadiska zistené, že žalobkyňa a žalovaný v čase uzavretia právneho úkonu boli manželia, že žalobkyňa uzavrela zmluvu o pôžičke. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu súd dospel k správnemu právnemu záveru, že uzavretím tejto zmluvy nevznikol spoločný záväzok manželov, pretože nešlo o vybavovanie záležitosti týkajúcej sa spoločných vecí, a z tohto dôvodu k takémuto právnemu úkonu nebol ani potrebný súhlas žalovaného. Uzavretím zmluvy o pôžičke iba jedným z manželov nevzniká spoločný záväzok manželov, ale iba individuálny záväzok toho manžela, ktorý zmluvu sám uzatvoril (Najvyšší súd ČR, sp. zn. 3 Cz 57/73, Najvyšší súd SR, sp. zn. 3 Cdo 143/2008). Závery súdu prvej inštancie o tom, že nevznikol predmetný záväzok v súvislosti s potrebami vychádzajúcimi z ich hospodárskeho a spotrebného spoločenstva sú správne. Žalobkyňa ako konštatoval súd prvej inštancie nepreložila na svoje tvrdenia, dôkazy, napriek tomu, že bolo súdom prvej inštancie aj vyzvaná (č.l. 240 súdneho spisu).
26. Žalovaný v podanom odvolaní namieta, že súd prvej inštancie nesprávne postupoval, pokiaľ nezahrnul obchodný podiel obchodnej spoločnosti Redwal, s.r.o. do masy BSM. Nesprávne konštatoval, že obchodný podiel nadobudla na základe darovacej zmluvy. Poukazuje na to, že zmluva o prevode obchodného podielu je osobitný zmluvný typ, čo znamená, že o prevode obchodného podielu nemožno uzatvoriť ani kúpnu, darovaciu a ani inú inominantnú zmluva. Hoci bol prevod bezpodplatný, nenadobudla ju žalobkyňa darovaním. Poukázal v tejto súvislosti na uznesenie ÚS SR III. ÚS 399/2015 str. 13. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný nepreukázal aby bol zaplatený obchodný podiel zo spoločných prostriedkov teda nevyvrátil, že mohla ho nadobudnúť žalovaná aj na základe darovacej zmluvy. Žalovaný počas konania namietal, že nešlo o darovanie. Zo súvisiacich zákonných ustanovení Obchodného zákonníka, upravujúcich prevod obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným (§ 115) je dostatočne zrejmé, že spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným môže previesť obchodný podiel v tejto spoločnosti alebo jeho časť (§ 117) na ďalšieho spoločníka, ale aj na inú osobu za splnenia príslušných zákonných podmienok. V danej veci správne súd prvej inštancie prijal správny právny záver , pokiaľ zhodnotil, že zo skutkových zistení nevyplýva, že zo spoločných prostriedkov patriacim obidvom manželom by bol obchodný podiel platený.
27. Žalovaný namieta nesprávne závery súdu pokiaľ vychádzal pri vyporiadaní BSM v prejednávanej veci zo základnej právnej domnienky platnej pre vyporiadanie a to, že podiely oboch manželov na majetku patriacom do ich spoločného majetku sú rovnaké. Poukazuje na to, že sa nesprávne vyrovnal s jeho tvrdením, že sa viac pričinil o nadobudnutie spoločného bytu, keďže byt ešte pred uzavretím manželstva užívala on ako nájomca po svojich rodičoch a práve v dôsledku tejto okolnosti následne došlo k uzavretiu zmluvy o prevode vlastníctva bytu ktorou obaja nadobudli byt za kúpnu cenu cca 530,- Eur a do rodinného domu investoval množstvo svojej práce.
28. Odvolací súd k predmetnej námietke zaujal nasledovné. 1.Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 OZ. Vyporiadanie BSM podľa § 150 Občianskeho zákonníka pozostáva jednak zo stránky kvalitatívnej, t.j. usporiadania vlastníctva k jednotlivým veciam patriacich do BSM, jednak zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka hodnotových podielov účastníkov - bývalých manželov. Pre vyporiadanie je preto podstatná cena jednotlivých vecí patriacich do BSM. Podľa uvedeného ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. V tejto veci súd prvej inštancie aplikoval najmä ustanovenia § 148 ods. 1, § 149 ods. 1 až 4 a § 150 Občianskeho zákonníka a vo veci konal a rozhodol vychádzajúc z toho, že po rozvode manželstva účastníkov títo neuzavreli dohodu o vyporiadaní BSM.
29. Občiansky zákonník pri vyporiadaní BSM vychádza z toho, že podiely manželov na spoločnom majetku sú rovnaké, dáva však súdom možnosť, aby ich výšku určili aj v inom pomere. Hľadiská, z ktorých majú súdy pri určovaní veľkosti podielu vychádzať, podrobnejším spôsobom nevymedzuje. Preto je vecou úvahy súdov, aby na základe riadne zisteného skutkového stavu v rámci vymedzenom ustanovením § 150 Občianskeho zákonníka určili výšku týchto podielov a svoje rozhodnutie vhodným spôsobom odôvodnili.
30. Pre rozhodnutie súdu o určení výšky podielov je významné hľadisko zásluhovosti na nadobudnutí a udržaní spoločného majetku. Súdna prax odklon od princípu rovnosti podielov tzv. disparitu podielov označuje za postup mimoriadny a výnimočný, a preto je nutné vychádzať z toho, že parita podielov predstavuje východisko a disparita odklon od východiska parity podielov. Prípady kedy disparita prichádza do úvahy možno rozdeliť v zásade na tri skupiny a to: negatívne okolnosti v manželstve, princíp zásluhovosti a ďalšie okolnosti ovplyvňujúce výšku podielov pri vyporiadaní. Negatívnymi okolnosťami prejavujúcimi sa v manželstve sú, ak jeden z manželov vôbec nepracuje alebo sa práci vyhýba, nevedenie spoločnej domácnosti a oddelenie hospodárenia manželov, gamblerstvo, používanie návykových látok, nevera jedného z manželov, príčiny rozvratu manželstva, alkoholizmus jedného z manželov, zavinené zadlžovanie BSM, úmyselné alebo nedbanlivostné konanie manžela, ktoré viedlo k zániku alebo k zničeniu veci, problematika tzv. domáceho násilia, výkon trestu odňatia slobody a ďalšie okolnosti. Princíp zásluhovosti prichádza do úvahy vtedy, pokiaľ sa niektorý z manželov mimoriadne zaslúžil o získanie spoločného majetku, pričom judikatúra vychádzala z tézy podľa ktorej odklon od princípu rovnosti podielov na majetku je namieste iba za situácie, keď zvýšené úsilie jedného z manželov zabezpečilo nadobudnutie a udržanie majetku značnej hodnoty, nadobudnutie členského podielu spôsobom všeobecne zakladajúcim výluku zo spoločného BSM, a ďalšie okolnosti ovplyvňujúce výšku podielov pri vyporiadaní, potreby detí zverených do výchovy jedného z manželov, spôsobenie škody, platenie výživného na dieťa z predchádzajúceho vzťahu, čiastky vynaložené na veci osobnej potreby jedného z manželov a platby na poistenie manžela. Zákon explicitne neupravuje spôsob nerovného vyporiadania, a disparita môže byť tak vyjadrená nie iba percentom či zlomkom, ale aj prikázaním veci jednému z manželov bez toho, aby bol zaviazaný finančne sa s druhým manželom, pokiaľ ide o túto vec vyporiadať (porov. nález Ústavného súdu SR z 13. 03. 2013, sp. zn. I. ÚS 537/2013-37).
31. Odvolací súd zastáva názor, že dôvody tvrdené žalovaným súd nevyhodnotil správne pokiaľ poukazuje, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia. Žalovaný počas konania uvádzal dôvody, pre ktoré žiadal súd o aplikáciu výnimky odôvodňujúcej prelomenie zásady rovnosti pri vyporiadavaní majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Žalovaný predložil súdu zmluvu o prevode bytu, súd ju nevyhodnotil ako aj žiadnym spôsobom nevyrovnal sa s tým, že žalovaná nepopiera predmetné tvrdenia.
32. Pokiaľ žalovaný poukazoval na príčiny rozvratu manželstva, je treba uviesť, že samotné príčiny rozvratu manželstva, pokiaľ zároveň nemali priamy dopad na hospodárenie so spoločným majetkom alebo na starostlivosť o rodinu, nie sú pre rozhodnutie súdu významné. Podiel na vyporiadaní spoločného majetku preto nemožno znížiť iba preto, že príčinou rozvratu manželstva bol mimomanželský vzťah jedného z manželov.
33. Dôsledkom neposúdenia vyššie uvedených okolnosti je neúplnosť a teda i predčasné právne posúdenie veci súdom prvej inštancie vo vzťahu k možnosti aplikácie disparity podielov, vyrovnania sa s zostatkom na účte vo VÚB a jeho prikázaním vzhľadom na predčasne tvrdenia súdu o tom, že žalobkyňa nepopiera, že nimi disponovala. Z týchto dôvodov odvolací súd tak postupom podľa § 389 ods. 1 písm.b/, c/ C.s.p. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1C.s.p.).
34. Úlohou súdu bude opätovne rozhodnúť o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ostáva posúdiť možnosť aplikácie disparity podielov, zdôvodnenie postupu pri prikázaní financií vo VÚB. Súd pri vyporiadaní prihliadne na všetky kritéria dôležité pri vyporiadaní BSM. Až po vyriešení týchto otázok bude môcť súd znovu o vyporiadaní BSM rozhodnúť.
35. Súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
36. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3: 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).