Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-8Csp/90/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník sudkyňou JUDr. Annou Frigovou v spore žalobcu Z. H., a.s., Z. I, R.: XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, R.: 50 361 368, konajúcou prostredníctvom JUDr. Veroniky Kubrikovej, PhD., advokátky a konateľky proti žalovanému JT. nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX N. XX, štátny občan SR, o zaplatenie 323,51 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 0,76 eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 18.5.2008 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovanému nepriznáva proti žalobcovi náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 28.12.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 325,51 eura s príslušenstvom a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca Poštová banka, a.s. (ďalej len pôvodný veriteľ) uzatvoril so žalovaným dňa 21.9.2007 zmluvu o úvere číslo 859325607, súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky pre úver. Na základe Zmluvy bol žalovanému poskytnutý zo strany žalobcu úver, a to vo výške podľa Zmluvy. Žalovaný sa podľa Zmluvy zaviazal vrátiť poskytnuté prostriedky v splátkach s lehotou splatnosti tej - ktorej splátky dohodnutou v Zmluve. V dobe od uzatvorenia Zmluvy po vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru Žalovaný splatil svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú uvedené v listine „Aktuálny stav úveru". Uvedená listina je vyhotovená z bankového informačného systému žalobcu, ktorý je vedený v súlade s ustanovením § 40 ods. 8 a 9 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v platnom znení. V zmysle Obchodných podmienok

8Csp/90/2016

-2-

pre úver (ďalej aj ako „OP") ak sa žalovaný dostal do omeškania s platením splátok, veriteľovi - Poštová banka, a.s. vznikol nárok požadovať od dlžníka - žalovaného, predčasné splatenie úveru vrátane príslušenstva. Veriteľ - Poštová banka, a.s. si právo požadovať predčasné splatenie istiny úveru v súlade s Obchodnými podmienkami uplatnil, a to na základe výzvy na úhradu dlžnej sumy adresovanej žalovanému, následkom čoho sa stal celý úver vrátane príslušenstva predčasne splatným.

Žalovaný ani napriek zaslanej výzve zo strany banky nezaplatil dlžnú pohľadávku. Pohľadávka voči žalovanému so všetkými právami s ňou spojenými bola postúpená nasledovnými zmluvami: Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014 uzavretá medzi spoločnosťou PRO ClVITAS,s.r.o. ako postupcom a Bencont lnvestments, s.r.o ako postupníkom. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014 uzavretá medzi spoločnosťou Bencont Investments, s.r.o., ako postupcom a spoločnosťou BENCONT COLLECTION a.s. ako postupníkom. Aktuálnym veriteľom pohľadávky je žalobca. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené.

2. Pohľadávka bola voči žalovanému súdne uplatňovaná, a to na rozhodcovskom súde, ktorý žalobe vyhovel v celom rozsahu a vo veci rozhodol rozhodcovským rozsudkom zo dňa 23.9.2011, sp. zn. IIB1010093, právoplatným dňa 17.10.2011, vykonateľným dňa 21.10.2011. Dňa 17.10.2011 bol podaný návrh na vykonanie exekúcie, žiadosť o vydanie poverenia bola zamietnutá (ako je zrejmé zo spisu Okresný súd Svidník, sp. zn. 4Er/42/2012). Po právoplatnosti uznesenia o zamietnutí poverenia na vykonanie exekúcie Okresný súd Svidník zastavil exekučné konanie. Legislatívne zmeny, ktoré sa premietli do rozhodovacej praxe súdov pri zastavení exekučného konania, v ktorom sa veriteľ domáhal výkonu rozhodcovského rozsudku na základe dohodnutej rozhodcovskej doložky, aplikáciou § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka spôsobili, že veriteľ, napriek tomu, že postupoval pri uplatnení a vymáhaní svojej pohľadávky podľa platných právnych noriem a právne aprobovaným spôsobom, dostal sa do situácie, v ktorej sú popreté jeho legitímne očakávania, že exekučný titul bude možné vykonať, čo je v príkrom rozpore s princípom právnej istoty. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na znenie čl. 20 ods. I ústavy SR, podľa ktorého má každý právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje, ako aj na čl. 46 ods. I Ústavy SR, podľa ktorého, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republík). Žalovaný k dnešnému dňu svoj dlh voči žalobcovi, ako ani voči jeho právnym predchodcom nevyrovnal, preto sa žalobca domáha svojich nárokov súdnou cestou. K posúdeniu plynutia premlčacej doby vychádza z nasledovných skutočností: Dátum vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru nastal dňa 7.5.2008, žaloba na rozhodcovský súd bola podaná vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe a do času podania žaloby na rozhodcovský súd trojročná premlčacia doba v celej svojej dĺžke trvania neuplynula. Podaním žaloby na rozhodcovský súd prestala premlčacia doba plynúť, a to počas vedeného rozhodcovského konania a následne v období, keď veriteľ - oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie až do času, keď z dôvodu posúdenia neprijatcľnosti a neplatnosti rozhodcovskej doložky exekučným súdom, došlo k zastaveniu exekučného konania. Účinky zastavenia exekučného konania je potrebné na účely ďalšieho vymáhania pohľadávky v zásade prirovnať k stavu zrušenia rozhodcovského rozsudku, keďže fakticky dochádza k prelomeniu materiálnej vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, vychádzajúc z tej skutočnosti, že pri zrušení rozhodcovského rozsudku, ako aj pri zastavení exekučného

8Csp/90/2016

-3-

konania na podklade rozhodcovského rozsudku sa pre veriteľa znemožňuje vynútiteľnosť plnenia voči svojmu dlžníkovi na podklade rozhodcovského rozsudku. Na obe situácie je potrebné nazerať analogicky a veriteľovi nemožno odopierať súdnu ochranu a nepriznanie jeho nároku v konaní na štátnom súde, ktoré bude viesť po zastavení exekučného konania len z toho dôvodu, že nedošlo k zrušeniu rozhodcovského rozsudku, ktoré na rozdiel od zastavenia exekučného konania výslovne v zákone dáva veriteľovi možnosť pokračovania v konaní o zaplatenie po jeho zrušení rozhodcovského rozsudku, ktorého iniciovanie je závislé výlučne na vôli dlžníka. Premlčacia doba v prípade žalovanej pohľadávky ešte neuplynula (spočívala od podania žaloby na rozhodcovskom súde po zastavenie exekučného konania) a po zastavení exekučného konania opätovne začala plynúť nasledujúci deň po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekučného konania, kedy si veriteľ mohol opätovne uplatniť svoje právo voči dlžníkovi na súde. Pri zaujatí týchto záverov vychádzame z Uznesenia Krajského súdu v Žiline zo dňa 29.3.2016, č. k. 1 ICo/92/2016-88, v ktorej veci súd zaujal právny názor, že už podaním žaloby na rozhodcovský súd bez ohľadu na platnosť alebo neplatnosť rozhodcovskej doložky prestala plynúť premlčacia doba, ktorá neprestala plynúť ani právoplatnosťou rozhodcovského rozsudku, ani

právoplatnosťou rozsudku o zrušení rozhodcovského rozsudku a neplynie ani v súčasnosti, a to až do právoplatného meritórneho rozhodnutia vo veci.

3. Súd v spore vydal platobný rozkaz č. k. 8Csp/90/2016-54 zo dňa 1.3.2018. 4. Podľa § 266 ods. 1 platobný rozkaz spolu so žalobou súd doručuje žalovanému do vlastných rúk.

5. Podľa § 267 ods. 3 a 4 ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením, súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie. To neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/20160701>. Uznesenie o zrušení platobného rozkazu doručuje súd do vlastných rúk; žalobcovi spolu s uznesením doručí aj odpor.

6. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, ktorý odôvodnil tým, že úver, ktorý si zobral od Poštovej banky, považuje za dávno splatený. Z aktuálneho stavu úveru Poštovej banky vydaného ku dňu 1.12.2010 sú veľké nezrovnalosti v evidencii jednotlivých splátok na prvej a druhej strane relevantného dokladu. Aby sa dopracoval k výsledku, vytvoril dva stĺpce. V prvom stĺpci sú v časovom slede splátky na prvej strane spomínaného výpisu a v druhom stĺpci sú splátky v časovom slede z druhej strany výpisu. V závere zistil podľa počtu riadkov, koľko zaplatil splátok a dopracoval sa k číslu 20. Znamená to, že zaplatil 20 splátok. 19 splátok v hodnote po 40,30 eur a jednu splátku zo dňa 7.5.2008 v sume 324,51eura. Ak to spočítal, tak 19 splátok po 40,30 eura = 765,70 eura, ak k tomu prirátal splátku zo dňa 7.5.2008 v hodnote 324,50 eura, dopracoval sa k celkovej platenej sume pôžičky, t.j. 1 090,21 eura. Po prepočítaní konverzným kurzom 30,126 Sk za 1 euro sa dopracoval k výsledku, že za požičaných 20 000,- SK zaplatil Poštovej banke v prepočte 32 863,66 Sk, to znamená, že podľa výpisu Poštovej banky úver splatil. V zmluve o úvere bolo dohodnuté na 20 splátok po 1 293,- Sk vždy k 21. dňu v mesiaci. Okrem iného úver bol poistený voči neschopnosti ho splácať. Na základe uvedených skutočností žiada, aby súd rozhodol takto, že zruší platobný rozkaz a zaviaže žalobcu na zaplatenie trov konania.

8Csp/90/2016

-4-

7. Uznesením č. k. 8Csp/90/2016- 62 zo dňa 17.4.2018 súd platobný rozkaz zo dňa 1.3.2018 č. k. 8Csp/90/2016-62 zrušil a nariadil pojednávanie. 8. Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že žalovaný úver považuje za dávno splatený, pričom uvádza rozpis jednotlivých platieb. Žalobca už v liste zo dňa 19.5.2017 zaslal súdu listinu „aktuálny stav úveru“, z ktorého jasne vyplýva, ktoré platby žalovaný realizoval na úhradu svojho dlhu. Žalobca opätovne zaslal súdu listinu „aktuálny stav úveru“, v ktorom farebne vyznačil všetky platby, ktoré žalovaný realizoval. Tieto platby sa nachádzajú pod položkou „zaplatené splátky“. Ide o všetky platby, ktoré boli žalovaným realizované bez ohľadu na započítavanie (poplatky, úroky a istina). Celkovo ide o sumu vo výške 663,12 eura. Právny predchodca žalobcu, Poštová banka, a. s. platby započítala tak, ako je uvedené pod položkou „zaplatené splátky“, výsledkom čoho bola zostávajúca istina úveru 323,51eura. Tento údaj je uvedený na 1. strane listiny „aktuálny stav úveru“ pod položkou celková istina úveru, pričom táto suma bola postúpená žalobcovi a túto sumu aj žalobca žaloval na Okresnom súdu Svidník sp. zn. 8Csp/90/2016. Zároveň vo vzťahu k námietke žalovaného, žalobca detailne preštudoval platby, ktoré uvádza žalovaný, avšak platby, ktoré uvádza žalovaný vo svojom liste pod položkou „2. strana výpisu“ tieto žalobca neeviduje a nie sú uvedené ani v listine „aktuálny stav úveru“. V prípade, ak tieto platby žalobca skutočne realizoval, požaduje, aby predložil na podporu svojich tvrdení výpis zo svojho účtu, potvrdenie o vykonaní vkladu alebo pokladničný doklad. Žalobca trvá na tom, že poslednú platbu, ktorú realizoval žalovaný, bola vykonaná dňa 30.7.2009 vo výške 40,30 eura, pričom po tomto dátume žalovaný nerealizoval žiadnu ďalšiu platbu. V zmysle vyššie uvedených skutočností žalobca trvá na podanej žalobe v plnom rozsahu.

9. Žalovaný v replike uviedol, že splátky úveru realizoval poštovými poukážkami, z ktorých ústrižky už nemá, nakoľko 10 rokov si ich neodkladal a tak nemá ako dokázať svoju pravdu, len na základe

aktuálneho výpisu Poštovej banky. Aj naďalej trvá na tom, že úver má splatený. Ak by pripustil, že sa mýli, tak z hľadiska dĺžky trvania sporu ho považuje za premlčaný. 10. Žalobca v duplike uviedol, že už listom zo dňa 20.04.2018 sa detailne vyjadril k listine „aktuálny stav úveru“, pričom na tomto vyjadrení trvá. Zároveň považuje za potrebné vyjadriť sa aj k plynutiu a spočívaniu premlčacej doby. Právny predchodca žalobcu, Poštová banka, a. s. vyhlásila úver za predčasne splatný dňa 07.05.2008, pričom premlčacia doby začala prvýkrát plynúť 8.7.2008. Následne právny predchodca žalobcu podal žalobu na Rozhodcovský súd sp. zn. IIB1010093, ktorá bola doručená dňa 19.10.2010, pričom táto skutočnosť vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia rozhodcovského súdu. Žalobca teda vyčerpal zo zákonnej trojročnej premlčacej doby 2 roky 5 mesiacov a 14 dní. Právny predchodca žalobcu podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade Rozhodcovského rozsudku sp. zn. IIB1010093, avšak exekučný súd Uznesením sp. zn. 4Er/42/2012 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom toto Uznesenie nadobudlo právoplatnosť v spojení s Uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21CoE/46/2012. Následne exekučný súd zastavil exekučné konanie Uznesením zo dňa 14.07.2016 sp. zn. 4Er/42/2012. O tejto skutočnosti sa žalobca dozvedel dňa 22.7.2016, pričom dátum právoplatnosti bude spravidla neskorší. Následne podal žalobca žalobu o zaplatenie na Okresný súd Svidník sp. zn. 8Csp/90/2016. A teda odo dňa, ako sa žalobca dozvedel o zastavení exekučného konania, t. j. od 22.7.2016 až do podania žaloby na Okresný súd Svidník t. j do 28.12.2016, žalobca vyčerpal zo zákonnej trojročnej premlčacej doby ďalších 5

8Csp/90/2016

-5-

mesiacov a 6 dní. A teda žalobca vyčerpal spolu zo zákonnej trojročnej premlčacej doby 2 roky 10 mesiacov a 21 dní. Žalobca má za to, že počas konania na rozhodcovskom súde a počas exekučného konania premlčacia doba neplynula, ale spočívala v zmysle ust. § 112 Občianskeho zákonníka. Žalobca na túto situáciu aplikuje ten stav, keď súd na podklade žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku zruší rozhodcovský rozsudok a následne pokračuje v konaní na podklade pôvodnej žaloby alebo vzájomnej žaloby v zmysle § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Je pritom jasné, že tak pri zrušení rozhodcovského rozsudku súdom na podklade žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku ako aj pri zastavení exekučného konania na podklade rozhodcovského rozsudku dochádza k prelomeniu materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku), avšak pri zrušení rozhodcovského rozsudku súdom súd pokračuje v konaní v zmysle § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, pričom ak dôjde k zastaveniu exekučného konania na podklade rozhodcovského rozsudku, súd v konaní nepokračuje a pohľadávka sa stáva nevymožiteľná. Je potom nepochybné, že Veriteľ napriek tomu, že postupoval pri uplatnení a vymáhaní svojej pohľadávky podľa platných právnych noriem a právne aprobovaným spôsobom, dostal sa do situácie, v ktorej sú popreté jeho legitímne očakávania, že exekučný titul bude možné vykonať, čo je v príkrom rozpore s princípom právnej istoty. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 13Csp/119/2016, rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš, rozsudok Okresného súdu Partizánske sp. zn. 3Csp/150/2016 a ďalšie právoplatné rozhodnutia okresných súdov, ktoré sa stotožnili s argumentáciou žalobcu v súvislosti s plynutím a spočívaním premlčacej doby. V zmysle vyššie uvedeného žalobca trvá na podanej žalobe, zároveň však je pripravený uzatvoriť so žalovaným zmier.

11. Na pojednávanie dňa 25.9.2018 sa nedostavil žalovaný, u ktorého mal súd doručenie predvolania riadne vykázané dňa 26.6.2018 a ktorý svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Súd v zmysle § 180 spor prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného. 12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to Zmluvou o úvere č. 8529325607, Obchodnými a všeobecnými obchodnými podmienkami pre úver, listinou - aktuálnym stavom úveru, výzvou na úhradu dlžnej sumy, zmluvou o postúpení pohľadávok a zistil tento skutkový stav:

13. Zo Zmluvy o úvere č.8529325607 súd zistil, že pôvodný veriteľ uzavrel dňa 21.9.2007 so žalovaným písomnú zmluvu, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru žalovanému vo výške 663,88 eura (20 000 Sk). Z písomného vyhotovenia zmluvy vyplýva, že žalovaný sa zaviazal splatiť úver v 20-tich

pravidelných mesačných splátkach po 42,92 eura (1 293,- Sk) s dátumom prvej splátky 21.10.2007, s dátumom každej splátky k 21. dňu v mesiaci, RPMN 29,62 %, úroková sadzba 23 % a celková výška nákladov 158,30 eura (4 769,04 Sk). V zmluve nie je uvedený rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky, adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platná k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti úveru. Z aktuálneho stavu úveru je zrejmé, že žalovaný do podania žaloby uhradil pôvodnému veriteľovi sumu 663,12 eura, z toho na istinu úveru sumu 340,37 eura. Celá zmluva je písaná drobným písmom, v dôsledku čoho je ťažko čitateľná a veľmi drobným písmom sú písané aj pripojené Všeobecné obchodné podmienky.

8Csp/90/2016

-6-

14. Pôvodný veriteľ listom zo dňa 7.5.2008 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy 19 163,66 Sk, upozornil žalovaného, že úver sa stáva splatným v celom rozsahu ku dňu 7.5.2008 a žiadal žalovaného uhradiť dlžnú sumu do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Nespornou skutočnosťou bolo, že pohľadávka voči žalovanému so všetkými právami s ňou spojenými bola postúpená nasledovnými zmluvami: Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014 uzavretá medzi spoločnosťou PRO CIVITAS, s. r. o., ako postupcom a Bencont Investments, s. r. o., ako postupníkom. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014 uzavretá medzi spoločnosťou Bencont Investments, s. r. o., ako postupcom a spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a. s., ako postupníkom.

15. Súd zistený skutkový stav takto právne uzavrel:

16. Pôvodný veriteľ poskytol žalovanému úver na základe uzavretej úverovej zmluvy. Na tento úverový vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia ObZ, ale len pokiaľ neodporujú Smernici Rady č. 93/13 EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ustanoveniam § 53-54 Občianskeho zákonníka (ďalej len o spotrebiteľských zmluvách, ustanoveniam zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a ustanoveniam zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoSÚ), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, keďže úver bol poskytnutý žalovanému ako fyzickej osobe - spotrebiteľovi na osobnú potrebu a nie na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a preto úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou.

17. Zmluva o úvere je upravená v § 497 ObZ, podľa ktorého zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

18. Náležitosti zmluvy o úvere v čase uzavretia zmluvy o úvere upravoval zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako lex specialis a v súčasnej dobe je to zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 25 ods. 1 prechodného a záverečného ustanovenia zák. č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Podľa § 25 ods. 2 prechodného a záverečného ustanovenia zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

19. Podľa § 2 písm. a/ ZoSÚ, účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Podľa § 2 písm. b/ ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

8Csp/90/2016

-7-

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

20. Podľa § 4 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

21. Podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ, účinného v čase podpísania zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere(okrem všeobecných náležitostí) musí obsahovať: d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

22. Podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Podľa § 4 ods. 4 ZoSÚ od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

23. Podľa § 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len ZoOS)a) spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti, b) predávajúcim je podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby.

24. Vstupom Slovenskej republiky do Európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho zákonníka zák. č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v Smernici Rady č. 93/13/ EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

25. Podľa ust. § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

26. Podľa ust. § 53 ods. 1,2,3 a 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná

8Csp/90/2016

-8-

podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

27. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

28. Súd sa zaoberal aplikáciou ustanovení právnych predpisov uvedených vyššie. V zmysle citovaných ustanovení ZoSÚ Poštová banka, a.s., Bratislava ako pôvodný veriteľ je právnická osoba, ktorá okrem iného poskytuje spotrebiteľské úvery z vlastných zdrojov v rámci svojej činnosti tak, ako to vyplýva z výpisu z obchodného registra a súčasne vystupuje v pozícii dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 a žalovanému ako dlžníkovi poskytla spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a súčasne je ho potrebné aj v zmysle ustanovenia § 52 ods. 4 považovať za spotrebiteľa. Vzhľadom na to, že uzatvorenou úverovou zmluvou sa pôvodný veriteľ zaviazal poskytnúť peňažné prostriedky na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou úveru a žalovaný ako spotrebiteľ sa zaviazal tieto vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, úverová zmluva spĺňa fundamentálne náležitosti spotrebiteľského úveru podľa ustanovenia § 2 písm. a), písm. b) ZoSÚ. Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah je nevyhnutné posudzovať podľa ZoSÚ ako vzťah spotrebiteľský, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna úprava, a to ustanovenia ZoSÚ a ustanovenia § 52 - § 54 OZ, účinné v čase uzatvorenia zmluvy, majú prednosť pred ObZ.

29. Po preskúmaní zmluvy o spotrebiteľskom úvere z pohľadu § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, podľa stavu platného a účinného ku dňu uzavretia zmluvy, súd dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere v tomto konkrétnom prípade neobsahuje obligatórne náležitosti podľa § 4 ods. 2 uvedeného zákona, a to adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť (§ 4 ods. 2 písm. d), výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. i) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 2 písm. k). V zmluve je uvedená len výška celkovej splátky 42,92 eura, počet splátok 20, schválená výška úveru 663,88 eura, celková výška nákladov 158,30 eura, RPMN 29,62 %, a ročná úroková sadzba 23 %. Zmluva neobsahuje splátkový kalendár, ktorým by sa mal riadiť žalovaný pri riadnom a včasnom splácaní úveru. V zmluve je uvedená len suma mesačnej splátky, ale nie je uvedené, koľko z tejto splátky bude splátka istiny, koľko splátka úroku z úveru a koľko splátka poplatkov. Uvedená skutočnosť nevyplýva ani z VOP. Zo zmluvy musí byť zrejmé, aká je výška splátky istiny, aká je výška splátky úroku a aká je výška splátky

8Csp/90/2016

-9-

poplatkov. Splátkový kalendár, z ktorého by bolo zrejmé takéto rozloženie splátok, nebol súčasťou zmluvy, keďže a ani v zmluve, ani vo VOP nie je uvedené, aby splátkový kalendár bol žalovanému odovzdaný najneskôr pri podpísaní zmluvy. Aj keď zmluva o úvere neobsahuje podstatné náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 písm. d/ i/ a k/, ale na jej základe žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský

úver a ten ho čerpal, zmluva o spotrebiteľskom úvere je v zmysle § 4 ods. 3 ZoSÚ platná, avšak v zmysle § 4 ods. 3 posledná veta ZoSÚ poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný je preto povinný zaplatiť žalobcovi iba sumu, ktorú mu pôvodný veriteľ vyplatil. Z predložených listinných dôkazov (zmluvy o úvere a prehľadu splátok a úhrad), ako aj z vyjadrení žalobcu vyplýva, že pôvodný veriteľ schválil žalovanému úver vo výške 663,88 eura, ktorý mu aj skutočne vyplatil. Žalovaný uhradil do podania žaloby sumu vo výške 663,12 eura, ako to uvádza aj žalobca vo svojich vyjadreniach. Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia žalobca má nárok len na rozdiel medzi vyplatenou sumou úveru a uhradenou sumou, teda na sumu 0,76 eura (663,88 - 663,12), na úhradu ktorej súd zaviazal žalovaného a zvyšok žalobcom uplatneného nároku ako nedôvodný zamietol.

30. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

31. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 586/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

32. Pretože žalovaný svoj dlh žalobcovi včas nezaplatil, dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu a preto súd žalobcovi priznal v zmysle citovaných zákonných ustanovení aj požadovaný 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 0,74 eur od 18.5.2008 (od nasledujúceho dňa po doručení výzvy zo dňa 7.5.2008 + 10 dní) do zaplatenia. Žalobca žiadal priznať aj úroky vyčíslené ku dňu 16.12.2016 vo výške 764,35 eura a úroky zo zostatku nesplatenej istiny vo výške 23 % p. a. zo sumy 323,51 eura od 16.12.2016 do zaplatenia. Keďže súd ustálil, že úver poskytnutý žalovanému pre absenciu obligatórnych náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere je bezúročný a bez poplatkov, žalobca nemá právo na zmluvné úroky, ktoré si uplatnil v úrokovej sadzbe 23 % ročne. Navyše zmluvné úroky patria žalobcovi len do mimoriadneho zosplatnenia úveru, ku ktorému došlo dňom 7.5.2008. Tento názor vyplýva z ustálenej súdnej praxe a súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 59/1998, z ktorých vyplýva, že veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. Na základe uvedeného súd zamietol žalobu v časti žalobcom uplatneného nároku na priznanie úroku vyčísleného ku dňu 16.12.2016 vo výške 764,35 eura a úroku zo zostatku nesplatenej istiny vo výške 23 % p. a. zo sumy 323,51 eura od 16.12.2016 do zaplatenia.

8Csp/90/2016

-10-

33. Súd neprihliadol na námietku premlčania vznesenú žalovaným, nakoľko sa stotožnil s argumentáciou žalobcu v súvislosti s plynutím a spočívaním premlčacej doby.

34. Podľa § 255 ods.1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa § 255 ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

36. O trovách konania súd rozhodol podľa citovaných zákonných ustanovení. Žalovanému, ktorý mal vo veci prevažujúci úspech, trovy konania proti žalobcovi nepriznal, nakoľko žalovaný si žiadne trovy konania neuplatňoval a zo spisu nevyplýva, aby mu nejaké trovy konania vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

8Csp/90/2016

-11-

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.