Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Er/1467/2013

Uznesenie

Okresný súd Trebišov v exekučnej veci na návrh oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zast.: AK TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36613843, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti povinnému: W. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX/ XX, XXX XX I. J., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolf Krutý, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp.zn. EX 26202/13, o vymoženie 6 041,65 Eur s prísl., o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, t a k t o

rozhodol:

I. Súd exekučné konanie z a s t a v u j e.

II. O trovách exekúcie súd rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným rozhodnutím.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom zo dňa 18.10.2013 domáhal vykonania exekúcie voči povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp.zn-. SR 07170/12 zo dňa 18.04.2013. Súd poveril súdneho exekútora poverením na vykonanie exekúcie sp.zn. 13Er/1467/2013 - 11 číslo 5811 109283 zo dňa 08.11.2013.

2. Dňa 17.05.2018 bolo súdu doručené podanie povinného, ktorým žiada zastaviť exekučné konanie. Svoj návrh povinný oprel o tvrdenia, podľa ktorých je predmetné exekučné konanie vykonávané na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Právomoc rozhodcu bola daná rozhodcovskou doložkou uvedenou v Obchodných podmienkach pre úver, pričom povinný namieta to, že poskytovateľ úveru od neho ako od spotrebiteľa požadoval v rozpore s ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, aby spory vzniknuté z predmetnej úverovej zmluvy boli riešené výlučne v rozhodcovskom konaní. V danom prípade sa preto jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá činí rozhodcovskú zmluvu, resp. doložku neplatnou, a preto nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, resp. neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Exekučný titul je takto neplatný, a je tu preto dôvod na zastavenie exekučného konania v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. a), b) a l) Exekučného poriadku.

3. K podaniu povinného sa vyjadril aj oprávnený, a to podaním zo dňa 06.06.2018. Podľa názoru oprávneného, súd pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie už preskúmal exekučný titul a keďže nezistil žiaden rozpor so zákonom, poveril súdneho exekútora na vykonanie exekúcie. oprávnený je toho názoru, že exekučný titul už nie je možné preskúmať a povinný sa môže domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde. Oprávnený poukazuje na to, že rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, čo je prekážkou opätovného prejednania veci, pričom povinný toho času vyjadril súhlas s uzatvorením rozhodcovskej doložky svojim vlastnoručným podpisom. Na základe týchto skutočností preto oprávnený navrhuje, aby súd návrh povinného zamietol.

4. Podľa § 243d ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

5. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

6. V danom prípade sa exekučné konanie začalo dňa 18.10.2013, a to na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní dňa 18.04.2013, súd teda pri svojom rozhodovaní postupoval podľa Exekučného poriadku v platnom znení a v rozsahu ustanovení týkajúcich sa exekučných konaní vedených na podklade rozhodcovských rozhodnutí podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. decembra 2014.

7. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. decembra 2014 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu možno vykonať aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

8. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. decembra 2014 (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) je tuzemský rozhodcovský rozsudok, rozhodcovský rozsudok vydaný na území Slovenskej republiky.

9. Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

10. Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

11. Z citovaných ustanovení § 45 zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva súdu možnosť a povinnosť preskúmať exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, a zastaviť exekučné konanie, ak tento vykazuje vady, t.j. zaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom. Je teda zrejmé, že táto povinnosť súdu nie je časovo limitovaná len na obdobie preskúmania exekučného titulu a vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ale sa vzťahuje na celé exekučné konanie, ktoré v danom prípade môže byť vykonávané na podklade nespôsobilého exekučného titulu. Takto nie je namieste tvrdenie oprávneného v podaní zo dňa 06.06.2018, podľa ktorého ak by exekučný súd preskúmaval rozhodcovský rozsudok, ktorý je v danom prípade exekučným titulom, pôsobil by ako súd konajúci o opravnom prostriedku, čo zákon nepripúšťa.

12. Z podania povinného zo dňa 10.05.2018, vyjadrenia oprávneného zo dňa 06.06.2018, rozhodcovského rozsudku, Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru a Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom, súd zistil nasledovné:

13. Pôvodný veriteľ, a to Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31320155, Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, a povinný uzavreli dňa 11.05.2006 zmluvu o úvere, na základe ktorej bol povinnému

poskytnutý úver vo výške 140 000,00 Sk ( 4 647,15 Eur), ktoré mal povinný splácať po 3 444,27 Sk (114,33 Eur) po dobu 60 mesiacov, a to až do splatenia celého úveru, t.j. do 11.05.2011. V zmysle článku III. bod 6. tejto zmluvy o úvere: „Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Obchodné podmienky, ktorými sa riadia zmluvné strany o veciach, ktoré nie sú osobitne upravené v tejto úverovej zmluve.“ V zmysle článku IX. bod. 3 Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom: „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré by v budúcnosti medzi nimi vznikli z tejto zmluvy budú rozhodované v rozhodcovskom konaní v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk podľa zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku. Rozhodcovské konanie sa koná v sídle rozhodcu a rozhodca rozhoduje vo veci bez ústneho pojednávania, iba na základe písomných materiálov predložených stranami v lehote rozhodcom stanovenej. Rozhodca môže nariadiť ústne pojednávanie, ak nebude považovať predložené listiny za dostačujúce. Písomnosti v rozhodcovskom konaní zasiela rozhodca stranám na adresu, ktorú strana uviedla alebo jej zvolenému právnemu zástupcovi. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak adresát písomnosť odmietol prevziať, alebo ak aj napriek oznámeniu pošty si ju ako poštovú zásielku nevyzdvihol. Rozhodcovský rozsudok je konečný a záväzný a dňom doručenia nadobúda účinky právoplatného súdneho rozhodnutia. Banka a dlžník vyhlasujú, že sa dobrovoľne podriadia rozhodnutiu rozhodcu. Táto rozhodcovská doložka je súčasťou zmluvy a zaväzuje právnych nástupcov obidvoch zmluvných strán. Zánik zmluvy sa nedotýka tejto rozhodcovskej doložky, ktorá je jej súčasťou.“

14. Nakoľko povinný neplnil riadne a včas svoje povinnosti zo zmluvy o úvere a bol v omeškaní so splácaním poskytnutých peňažných prostriedkov, oprávnený sa pred rozhodcovským súdom domáhal vydania rozhodcovského rozsudku, v ktorom by rozhodcovský súd zaviazal povinného zaplatiť jej pohľadávku s príslušenstvom a trovami konania. Následne bol v konaní vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom v tomto konaní.

15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31. decembra 2014, t.j. v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

16. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

17. Ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch sú lex specialis k ustanoveniam § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorý upravuje zmluvu o úvere. Keďže neobsahuje osobitnú úpravu o právach a povinnostiach v spotrebiteľských vzťahoch, treba na prípady spotrebiteľských úverov podporne použiť ustanovenia piatej hlavy zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, t.j. ustanovenia § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.

18. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2014, t.j. v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

19. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 53 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

22. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

23. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

24. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

25. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

26. Súd zistil, že vyššie uvedená zmluva medzi pôvodným veriteľom a povinným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Pôvodný veriteľ má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda pri poskytovaní peňažných prostriedkov postupoval v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Povinný vystupuje v zmluve ako fyzická osoba, nepodnikateľ, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti.

27. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné podmienky na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú Občiansky zákonník zaručuje spotrebiteľom, odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a dodávateľom.

28. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom na obsah § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je potrebné prijať záver, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával.

29. Ochrana, ktorú Občiansky zákonník poskytuje spotrebiteľom, umožňuje aj exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo. Neplatnosť takejto podmienky však nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy. Cieľom takejto úpravy je dosiahnuť, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali.

30. Zo zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru zo dňa 11.05.2006 je evidentné, že povinný reálne nemal možnosť zmeniť jej obsah, ako ani obsah Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s., na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom, ktoré tvoria neoddeliteľnú časť uzatvorenej zmluvy. Povinný teda mal možnosť len akceptovať, alebo neakceptovať zmluvu ako celok.

31. Súd preskúmal vyššie uvedenú rozhodcovskú doložku uvedenú v článku IX bod 3 Všeobecných obchodných podmienok, či nie je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovská doložka tvorí súčasť zmlúv a obchodných podmienok dodávateľa - pôvodného veriteľa, nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale

vyplýva zo štandardnej zmluvy, neumožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom v majetkových sporoch z úverovej zmluvy. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený, pričom len ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Zároveň je potrebné poukázať na skutočnosť, že doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. V dôsledku takéhoto postupu bola spotrebiteľovi v rozhodcovskom konaní odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia na ochranu spotrebiteľa (napríklad uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 20CoE/94/2012 zo dňa 11.07.2012). Rozhodcovská doložka navyše splýva s ostatnými štandardnými podmienkami, je napísaná malým písmom a je veľmi ťažko čitateľná. Povinný - spotrebiteľ

- mal možnosť len odmietnuť zmluvu o úvere, alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam určeným oprávnenou - dodávateľom. Preto neobstojí argument oprávneného o tom, že povinný mal možnosť odmietnuť podpísanie úverovej zmluvy, resp. oznámiť, že neakceptuje rozhodcovskú doložku uvedenú vo Všeobecných obchodných podmienkach.

32. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom ak oprávnená podá žalobu na rozhodcovský súd. Súd má za to, že predmetná rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa uplatňovať, či brániť svoje práva výhradne pred jediným, v zmluve vopred určeným rozhodcovským súdom. Predmetná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ nemohol ovplyvniť jej obsah, čím napĺňa znaky neprijateľnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je v súlade s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Povinný preto správne uviedol v podaní zo dňa 10.05.2018, že v danom prípade nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, a teda v konaní neexistuje spôsobilý exekučný titul, na podklade ktorého by sa mohla vykonávať exekúcia.

33. Keďže rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, je neprijateľnou a absolútne neplatnou, aj výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje zákonu a dobrým mravom. Exekučný titul vydaný na základe takejto doložky nemá legitimitu a je materiálne nevykonateľný. Keďže právomoc Stáleho rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekučné konanie zastavil, nakoľko je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

34. Podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

35. Súd o trovách exekúcie rozhodne až po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným rozhodnutím tak, ako je to uvedené v II. výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajší súd ( § 362 ods. 1 .V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie( § 364 .