Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29Sa/4/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Vargovou, v právnej veci žalobcu: M. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, právne zast. JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom so sídlom J. XX, B., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.12.2017, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.12.2017 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.09.2017 z r u š u j e a v e c v r a c i a Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava na ďalšie konanie.

Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

1. Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.09.2017 s poukazom na ust. § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len zákon č. 461/2003 Z.z.) zamietla žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 18. júla 2017. V dôvodoch rozhodnutia poukázala na ust. § 65 ods. 1, 2, § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. a ust. § 124 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 328/2002 Z. z.) konštatujúc, že žalobca dosiahol dôchodkový vek v zmysle ust. § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. 26.10.2010. K uvedenému dňu získal 3 752 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 10 rokov a 102 dní. Žalobca nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok. Prvostupňový správny orgán poukazuje na potvrdenie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky z 03.01.2017 a na skutkové zistenie, že žalobcovi bol od 01.12.1999 priznaný výsluhový príspevok podľa zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (ďalej len zákon č. 200/1998 Z. z.), pričom v zmysle ust. § 124 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z.z. sa výsluhový príspevok od 1. júla 2002 považuje za výsluhový dôchodok. Na účely priznania výsluhového dôchodku bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu štátnej služby potvrdená Colným úradom Žilina dňa 30.11.1999 nasledovne: 1. doba trvania služobného pomeru v colnej správe - od 01.09.1974 do 30.11.1999, 2. doba výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu - od 02.10.1967 do 25.09.1969. Na vznik nároku na starobný dôchodok prvostupňový správny orgán do celkového obdobia dôchodkového poistenia uvedenú dobu služobného pomeru vo funkcií colník zaradenej do III. pracovnej kategórie nezapočítal.

2. O odvolaní žalobcu proti vyššie citovanému prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu rozhodoval žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.12.2017, ktorý odvolanie žalobcu

v celom rozsahu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu s poukazom na ust. § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.. V dôvodoch svojho rozhodnutia sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi správneho orgánu prvého stupňa, pričom na dôvažok uviedol, že pri hodnotení doby služby profesionálnych vojakov je potrebné postupovať podľa ustálenej judikatúry v konaní o dôchodkovej dávke u poistencov, ktorí vykonávali zamestnanie v služobnom pomere vo funkcií zaradenej do I. alebo II. kategórie funkcií a nebol im priznaný, resp. im nevznikol nárok na starobný dôchodok podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení alebo VII. časti zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení. Žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, ale v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. nie je možné toto obdobie hodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia pre nárok na starobný dôchodok. Podľa ustálenej judikatúry NS SR nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. zachovať na nárok a určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia. Doba služby colníka nebola zaradená do I. ani do II. kategórie funkcií, ale bola zaradená do III. pracovnej kategórie. Žalobca teda nevykonával zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii a ani dobu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií, preto pri hodnotení doby služby colníka nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry a sumu dôchodku krátiť podľa článku 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach.

3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote žalobu žalobca navrhujúci zrušenie rozhodnutia žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vrátenie veci prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie, dôvodiac nesprávnym právnym posúdením veci, ako aj nesprávne zisteným skutkovým stavom nemajúcim oporu v administratívnom spise. Žalobca tvrdí, že splnil všetky zákonné podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z., ktorá skutočnosť nepochybne plynie z listinných dôkazov obsiahnutých v dávkovom spise. Žalobca dosiahol dôchodkový vek 62 rokov dňa 26.10.2010 a jeho celková doba poistenia je 37 rokov a 187 dní a nie ako uvádza poisťovňa 10 rokov a 102 dní. Žalobca zdôrazňuje, že právny názor žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa je v rozpore s ust. § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. aj s ustálenou judikatúrou. Ak žalovaný s poukazom na citované ustanovenie tvrdí, že nemôže vychádzať z judikatúry, pretože táto sa vzťahuje len na výsluhových dôchodcov, ktorí boli zaradení v I. alebo II. kategórii činností, žalobca zdôrazňuje, že pri podaní žiadosti neodvodzoval svoj nárok na dôchodok tým, že dosiahol dôchodkový vek podľa ust. § 274 citovaného zákona, ale svoju žiadosť na dôchodok podal potom, čo dosiahol dôchodkový vek podľa § 65 ods. 1 citovaného zákona. V ďalšej časti žaloby žalobca v podrobnostiach cituje z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (najmä vo veciach vedených pod sp.zn. 7So/138/2011, 10So/59/2014) a rozhodnutia Ústavného súdu SR (najmä ÚS SR I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, IV. ÚS 481/2011-19 z 10.11.2011). Zdôrazňuje, že súčasťou princípu právnej istoty je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach, dávala rovnaká odpoveď, teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované, pretože inak dochádza aj k porušeniu zásady právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. Žalobca zdôrazňuje, že judikatúra NS SR v obdobne posudzovaných veciach je akceptovaná všeobecnými súdmi a všeobecné súdy sa ňou riadia. Žalovaný odlišnosť stavia na pracovných kategóriách, pričom okrem poukazu na cit. § 274 nepredložil žiadny právny argument, ktorý by zdôvodnil odlišný spôsob posudzovania celkovej doby dôchodkového poistenia u výsluhových dôchodcov zaradených do I. a II. kategórie a nezaradených do týchto kategórií. Rozhodnutie žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa považuje žalobca za arbitrárne, pretože skutkové zistenia a právne závery sú v extrémnom rozpore s právnymi predpismi ako aj s ustálenou súdnou praxou. Žalovaný cituje ust. § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., avšak závery, ktoré z nich vyvodzuje, svedčia o tom, že pri aplikácii týchto ustanovení neberie do úvahy celé ustanovenia, aj len jeho časť, aj keď z dikcie jednoznačne vyplýva, že citované ustanovenia obsahujú kumulatívne podmienky, ktoré musia byť splnené.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, doručenom správnemu súdu 12.03.2018, navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Vo vyjadrení okrem iného uviedol, že dobu poistenia, ktorá bola žalobcovi zhodnotená na výsluhový dôchodok, nemožno hodnotiť na nárok na starobný dôchodok zo všeobecného systému podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.. Ďalšie skutočnosti, ktoré obsahuje vyjadrenie žalovaného v podrobnostiach vychádzajú z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a sú s nimi totožné.

5. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného, doručenej správnemu súdu 12.04.2018, zopakoval právne a skutkové argumenty obsiahnuté v žalobe. Zdôraznil, že žalovaný odmieta rešpektovať rozhodnutia krajských súdov aj NS SR v obdobných veciach. Poukázal na rozsudok NS SR 9So/15/2015 zo dňa 28.02.2018, z ktorého cituje: „Daná judikatúra Najvyššieho súdu SR nie je viazaná len na prípady, kedy vojaci a policajti získali zamestnanie (dobu služby) v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenia v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z..“

6. Krajský súd v Žiline na nariadenom pojednávaní dňa 25.9.2018 (§ 107 ods. 1 písm. a) SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle § 203, § 199 ods. 3 v spojení s § 177 SSP a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.

7. Z obsahu administratívneho spisu - potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 2569/2017 zo dňa 3. januára 2017 mal správny súd preukázané, že žalobca je od 1. decembra 1999 poberateľom výsluhového príspevku podľa zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (od 01.07.2002 v intenciách ust. § 124 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z.z. poberateľom výsluhového dôchodku). V zmysle uvedeného potvrdenia bola žalobcovi pre nárok na výsluhový dôchodok započítaná doba výkonu základnej vojenskej služby od 02.10.1967 do 25.09.1969 v III. pracovnej kategórii a doba služobného pomeru v colnej správe od 01.09.1974 do 30.11.1999 v III. pracovnej kategórii. Žalobca dôchodkový vek 62 rokov dosiahol dňom 26.10.2010. Obdobia dôchodkového poistenia boli uvedené v osobnom liste, ktorý tvoril prílohu rozhodnutia.

8. Predmetom konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorý potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zamietnutí žiadosti žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 18.07.2017.

9. Podľa 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

Podľa § 202 ods. 2 veta prvá SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.

Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

Podľa § 1 ods. 3 zákona č.461/2003 Z.z. tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov 1a) (ďalej len "policajt"), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, 1b) vojakov mimoriadnej služby 1c) (ďalej len "profesionálny vojak"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, 2) ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 65 ods. 1 a ods. 2 zákona č.461/2003 Z.z. v znení platnom ku dňu 18. júla 2017, t.j. ku dňu, ku ktorému žalobca žiadal priznať starobný dôchodok poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak.

Podľa § 60 ods. 2 zákona č.461/2003 Z.z. obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 55)

Podľa § 255 ods. 5 zákona č.461/2003 Z.z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v

rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 55)

10. Žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový príspevok (výsluhový dôchodok) colníka z osobitného systému sociálneho zabezpečenia od 01.09.1974 do 30.11.1999 a od 02.10.1967 do 25.09.1969, ktorý od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení má charakter starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia.

11. Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby colníka nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len v prípade priznania invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa § 40 až § 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z.z., takáto skutková situácia však v prípade žalobcu nenastala.

12. Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o starobný dôchodok zohľadnila len prvú časť z citovaných ustanovení § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, neprihliadla už na to, že žalobcovi nebol priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok ani čiastočný invalidný dôchodok podľa § 40 až § 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z.z..

13. Správny súd nemal dôvod odchýliť sa od ustálenej súdnej praxe. V súvislosti s posudzovaným prípadom poukazuje na právny názor vyslovený aj v rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 7So/138/2011 <http://merit.slv.cz/7So/138/2011> z 15.8.2012, ktoré bolo zverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SR č. 6/2013, pričom vyslovený právny názor sa týkal skutkovo obdobnej veci z hľadiska nutnosti započítania celého obdobia dôchodkového poistenia poistenca, ktorý bol poberateľom výsluhovej dávky podľa zák.č. 328/2002 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/> Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a dovŕšil dôchodkový vek podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení za účelom rozhodnutia o vzniku jeho nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení a určenie jeho výšky. Takto určenú sumu starobného dôchodku je možné v zmysle uvedeného právneho názoru len krátiť o sumu, ktorá zodpovedá obdobiu jeho dôchodkového poistenia, ktoré bolo zhodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky, plniacej po dovŕšení dôchodkového veku funkciu starobného dôchodku z osobitného systému dôchodkového poistenia. Skutočnosť, že v uvedenom prípade išlo o poistenca, ktorý vykonával zamestnanie vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nebola pre tento záver rozhodujúca ani podstatná, pretože nároky vyplývajúce zo zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. kategórii funkcií súvisia len s možnosťou zníženia dôchodkového veku (a iné), uvedené však nemá vplyv na zistenie obdobia dôchodkového poistenia poistenca zo všetkých systémov dôchodkového poistenia, v ktorých tieto doby získal.

14. Je potrebné dodať, že zámerom zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení výsluhový dôchodok priznaný podľa zákona č. 328/2002 Z.z. plnil funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia ako dávka existujúca či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení).

15. Zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by sa poistencovi, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, nemali pre nárok na starobný dôchodok hodnotiť ostatné doby dôchodkového poistenia.

16. S argumentáciu žalovaného, že žalobca nezískal dobu služby v I. alebo II. kategórii funkcií, a preto sa doba služobného pomeru colníka od 02.10.1967 do 25.09.1969 a obdobie od 01.09.1974 do 30.11.1999 nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, z ktorého dôvodu neboli tieto doby na nárok na starobný dôchodok zhodnotené, sa správny súd nestotožnil nakoľko nemá oporu v citovaných zákonných ustanoveniach. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovi bol od 01.12.1999 priznaný a vyplácaný výsluhový príspevok podľa zákona č. 200/1998 Z.z., ktorý po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia (poistenia) má charakter dávky v starobe, je potrebné postupovať v súlade s článkom 33 Dohovoru č. 128

o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb..

17. Podľa § 191 ods. 1 písm. c), f) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi, alebo v nich nemá oporu.

18. Podľa § 191 ods. 3 SSP ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

19. S poukazom na vyššie uvedené správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil, keďže vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia nemá oporu v administratívnom spise, pričom v súlade so žalobným návrhom žalobcu vec vrátil Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava na ďalšie konanie. S poukazom na ust. § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

20. Žalobca mal v konaní úspech, a preto pri aplikácii ust. § 175 ods. 1 vo väzbe na ust. § 167 ods. 1 SSP súd priznal žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní, právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. V zmysle ust. § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.