Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26P/51/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Medveďom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa

P. M., nar. XX.X.XXXX,

zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom, dieťa rodičov : matka D. M., nar. X.X.XXXX, bytom S. XX/XX, D. nad S., zast. JUDr. Jánom Reptišom, advokátom, AK so sídlom Nám. Matice slovenskej 6, Žiar nad Hronom a otec P. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. hrdinov XXX/XX, D. nad S., maloleté dieťa bytom ako rodičia, o návrhu matky na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému, takto

rozhodol:

I. Maloletý P. M., nar. XX.X.XXXX sa zveruje do osobnej matky s tým, že právo zastupovať maloleté dieťa, ako aj spravovať jeho majetok budú mať obaja rodičia.

II. Otec je povinný platiť výživné na maloletého P. M., nar. XX.X.XXXX, a to vo výške 120,-Eur mesačne počínajúc od právoplatnosti tohto rozsudku, so splatnosťou vždy do každého 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

III. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým synom P. M., nar. XX.X.XXXX každý párny kalendárny týždeň v roku, a to v čase od piatku od 14.30 hod. do nedele do 17.30 hod. nepretržite a každý nepárny kalendárny týždeň v utorok v čase od 14.30 hod. do 17.30 hod. a vo štvrtok v čase od 14.30 hod. do 17.30 hod..

IV. Matka je povinná maloleté dieťa na stretnutia s otcom riadne pripraviť a styk otca s maloletým umožniť. V. Otec je povinný maloleté dieťa si preberať v stanovenom čase v mieste bydliska matky a po ukončení styku ho aj v stanovenom čase v mieste bydliska matky odovzdať.

VI. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 20P/31/2016-64 zo dňa 29.11.2016, právoplatným dňa 12.12.2016 v časti osobnej starostlivosti rodičov o maloletého P. M., nar. XX.X.XXXX.

VII. Súd zrušuje výrok, ktorým bolo rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 20P/31/2016-64, zo dňa 29.11.2016, právoplatným dňa 12.12.2016 nariadené výchovné opatrenie vo forme povinnosti rodičov maloletého podrobovať sa odbornému psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko- psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica.

VIII. Otec je povinný zaplatiť štátu náhradu trov konania, a to vo výške 451,24,-Eur na účet Okresného súdu Žiar nad Hronom, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IX. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.

Matka maloletého P. M., nar. XX.X.XXXX sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 7.11.2017 domáhala, aby súd rozhodol o zrušení rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 20P/31/2016-64 zo dňa 29.11.2016, právoplatného dňa 12.12.2016, ktorým bol mal. P. zverený do striedavej osobnej starostlivosti rodičov v týždenných intervaloch a zveril ho do jej osobnej starostlivosti s tým, že otcovi bude upravený styk s maloletým každý párny týždeň v čase od piatku 17.00 hod. do soboty 17.00 hod.. Výživné zo strany otca navrhla určiť vo výške 270,-Eur mesačne počínajúc od právoplatnosti rozsudku, so splatnosťou vždy do každého 15-teho dňa v mesiaci vopred k jej rukám.

2.

Otec sa k návrhu matky písomne nevyjadril.

3.

Uznesením č.k. 26P/51/2017-14 zo dňa 22.11.2017 súd maloletému dieťaťu pre konanie ustanovil kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom.

4.

Matka na pojednávaniach zotrvala na podanom návrhu. Vypovedala, že podľa nej sa SOS neosvedčila. Je pravdou, že v tom období, keď maloletý bol zverený do SOS sa vedeli s otcom dieťaťa dohodnúť. Myslí si však, že SOS nevplýva dobre na maloletého, najmä čo sa týka výsledkov v škole. Chodí do 3. triedy na ZŠ s tým, že pokiaľ je u nej, tak sa s ním učí, venuje sa mu, pripravuje ho do školy. Všetko mu vysvetľuje a robí si s ním domáce úlohy. Otec sa maloletému takto nevenuje, neučí sa s ním, nevysvetlí mu. SOS na syna nevplýva dobre, čo bolo potvrdené aj v škole. Pokiaľ ide o otca, tento si z maloletého urobil poskoka, chodieva tam na nákupy, kedy otec je doma, takisto napr. im chodieva vyhadzovať smeti a pod.. Keď maloletý príde od otca, nedodržiava hygienické návyky, musí ho upozorňovať, aby si išiel umyť ruky, zuby a iné. Problémy s hygienou mal i v škole, na čo ju upozorňovala triedna učiteľka. Maloletý sa potom vyjadril, že napr. u otca sa kúpe len 2 krát do týždňa. U nej sa kúpe každý deň. Dieťa má i nejaké kožné problémy, boli u lekára MUDr. H., ktorý sa vyjadril, že to je kvôli tej hygiene. Ak by maloletý bol zverený do jej starostlivosti, súhlasila by s úpravou styku otca napr. každý druhý víkend s tým, že pokiaľ maloletý bude chcieť, tak mu nebráni, aby išiel k otcovi, aby sa s ním stretával. Nehucká ho proti otcovi. Syn povedal, že otec ho ovplyvňoval tak, že má povedať u psychologičky, že chce byť takto týždeň u nej a týždeň u neho, inak že ho vyťahá za uši. Maloletý dobre neposlúcha, nepríde napr. na čas, keď mu povie, výsledky vyučovania sa u neho nezlepšili. Väčšinou má známky 3, 4, 5, iba sem tam dostane nejakú 2. Na vysvedčení bude mať čisté trojky. Aj triedna učiteľka si všimla, že pokiaľ je u otca, tak domáce úlohy má dosť katastrofálne. Myslí, že maloletý má naviac, ako dostávať len trojky. Snaží sa ho viesť k tomu, aby sa zlepšil. Pokiaľ je maloletý u nej, tak spolu si pripravujú nielen domáce úlohy, ale sa učí aj na ďalšie predmety, na rozdiel od otca. Otec mu len povie, že aj trojky sú dobré a nevedie ho k tomu, aby si zlepšil prospech. Keď ešte na začiatku hovorila otcovi o tom aký má mať maloletý režim, ako sa má s ním do školy pripravovať, on v podstate si z toho robil srandu. Pozitíva SOS podľa nej nie sú žiadne. Keď maloletý je u otca, otec je doma, kde leží a maloletý príde zo školy na obed o 13.00 hod. a potom je celý deň vonku, na bicykli, príde domov večer o 18.30 - 19,30 hod.. Potom si rýchlo urobí domácu úlohu, aj to mu radí otec, alebo priateľka a riadne sa do školy nepripravuje. Trávi čas mimo domácnosti, vonku. Je pravdou, že pokiaľ ju maloletý neuposlúchne alebo neplní svoje povinnosti, tak mu dá aj po zadku vareškou. Je to vždy opodstatnené, ako výchovný prostriedok. Určite ho neudrie papučou po hlave ako tvrdí otec. Myslí si, že ju maloletý viac rešpektuje ako otca. Nedovolí si používať ani rôzne vulgárne slová. Vie, že maloletý má otca rád, takisto ako aj ju. Od podania návrhu došlo ku zmene bydliska, keďže od 1. júla bývajú v 3-izbovom prenajatom byte na Ul. S. č. XX/XX v D. nad S.. Býva s priateľom a maloletou dcérou. Stále je na materskej dovolenke. Mal. P. nastúpil t.č. do 4. triedy základnej školy. V prípade vyhovenia jej návrhu navrhuje upraviť styk otca s dieťaťom každý druhý víkend od piatku do nedele. So stretávaním počas pracovných dní v týždni nesúhlasí. Pokiaľ si však maloletý splní školské povinnosti, pripraví si úlohy, naučí sa do školy, nebude mu brániť, aby potom išiel k otcovi. Vyživovaciu povinnosť navrhuje určiť vo výške 150,-Eur mesačne.

5.

Otec na pojednávaniach vypovedal, že s návrhom na zrušenie striedavej osobnej starostlivosti nesúhlasí. Nie je pravdou, že by sa s maloletým nepripravoval do školy. Učí sa s ním, niekedy aj 3 a pol hodiny s tým, že mu to tak dlhšie trvá, problémy má hlavne s diktátmi. Pokiaľ dostane horšiu známku, tak sú za to zodpovední ako rodičia obaja. Maloletý je v jeho domácnosti spokojný, má tam aj kamarátov. S maloletým chodieva vo voľnom čase na výlety, na hory, napr. na Skalku sánkovať sa alebo boli v Poltári, kde má svokru. S priateľkou sa im narodilo dieťa - syn F., nar. XX.XX.XXXX. Spoločne chodievajú do mesta prechádzať sa s kočíkom. Okrem toho má priateľka ďalšie dieťa, ktoré chodí do školy. Vyjadrenia matky sú klamstvá. Nevie odkiaľ má, že sa maloletý u neho nekúpe. Má u neho všetko potrebné. Chodieva i na rodičovské združenia. Za to, že má zhoršený prospech môže podľa neho matka. Je pravdou, že t. č. prospech v škole nemá dobrý, ale to sa zhoršilo od obdobia ako prestali žiť v spoločnej domácnosti, ako maloletý začal striedavo bývať u jedného a druhého rodičia. Nie je pravdou, že by sa o maloletého nestaral, kupuje mu veci, oblečenie, kúpil i bicykel. Maloletý mu hovoril, že keď mal ten problém ohľadne hygieny v škole, matka ho cestou domov trieskala papučou. Komunikácia s matkou je veľmi zlá. Keď napríklad matka chcela, aby jej umožnil, aby bola s maloletým, tak jej to umožnil. Naopak, keď on chcel byť s maloletým trochu dlhšie, tak telefonovala, kričala do telefónu, nadávala. Komunikáciu s mal. dieťaťom má veľmi dobrú. Zamestnávateľ mu tiež umožnil niektoré dni nastúpiť do práce až o 8.00 hod. s tým, aby ráno maloletého mohol vyprevadiť do školy. Čo sa týka poradenstva, ktoré bolo nariadené súdom na referáte poradensko-psychologických služieb, chodili tam, ale podľa neho to nič neprinieslo, iba hádky. Je pravdou, že vyučovacie výsledky v škole išli u maloletého rapídne dole. Predtým v 1. a 2. triede mal jednotky, dvojky. Pokiaľ maloletý príde zo školy a on je v práci, ide ku jeho matke a keď príde z práce, tak si ho tam prevezme Keď príde domov, najprv sú domáce úlohy, príprava do školy, až potom môže ísť von alebo ku počítaču. Maloletý nejako moc von nechodí, viac sedí doma. Stravu mu pripravuje spoločne s priateľkou, ale väčšinou priateľka. Maloletého fyzicky netrestá, nebije ho. Keď niečo nespraví, neposlúchne, tak mu dohovorí, upozorní alebo mu vypne počítač. Je pravdou, že maloletý máva často poznámky zo školy, napr. že útočil na spolužiačky, ale nerieši to, či je vtedy u matky alebo u neho. Na SOS vidí len pozitíva. Bývajú neďaleko od seba, maloletý môže byť týždeň u neho, vidí aj svojho brata, otca a ďalší týždeň matku. Negatíva nevidí žiadne a je to tiež moderné. Návrh matky navrhuje zamietnuť. V prípade pokiaľ by došlo k úprave styku, tento by si predstavoval napr. od piatku od 15.00 hod. do nedele do 15.00 hod.. Pokiaľ by bol maloletý zverený jemu, takto by styk umožnil matke. S navrhovanou výškou výživného nemôže súhlasiť. Doteraz platil 50,-Eur mesačne. Má ďalšie maloleté dieťa a výdavky na bývanie, pôžičky a podobne. Súhlasil by s výživným najviac do 70,-Eur mesačne.

6.

Kolízny opatrovník sa na pojednávaní pridržiaval písomne podaných správ o prešetrení pomerov. Poukázal, že maloletý je v SOS obidvoch rodičov, a to v týždenných intervaloch. Obidvaja rodičia bývajú v samostatných domácnostiach, majú už nových partnerov a obaja majú vytvorené dobré sociálne podmienky. Čo sa týka citových väzieb maloletého k rodičom, tak tieto sú vytvorené, takisto obaja rodičia majú vytvorené dobré citové väzby k maloletému dieťaťu. V danom prípade je problematická komunikácia medzi rodičmi, pričom ani výchovné opatrenie, ktoré bolo súdom v minulosti nariadené, svoj účel v zmysle zlepšenia komunikácie nesplnilo. Maloletý sa vyjadril, že chce byť i naďalej v SOS oboch rodičov. Z výsledkov znaleckého dokazovania vyplynulo, že maloletý má vytvorený intenzívnejší vzťah ku matke. Rodičia majú odlišné výchovné prístupy s tým, že maloletý je z tohto dôvodu preťažovaný, čo sa prejavuje okrem iného aj jeho slabšími školskými výsledkami. Uvedené má negatívny vplyv na budúci vývin dieťaťa a mohlo by viesť k tomu, že klesne jeho osobnostný potenciál. Vzhľadom na preukázané okolnosti navrhol rozhodnúť o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti matky s tým, že právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú mať obidvaja rodičia. Výšku vyživovacej povinnosti navrhol určiť vo výške 110,-Eur. Zároveň upraviť styk otca s maloletým s prihliadnutím na doterajšiu úpravu aj pracovné zmeny otca, každý párny kalendárny týždeň vždy do piatku 14.30 hod. do nedele do 17.30 hod. a tiež počas nepárnych týždňov v utorok a vo štvrtok v čase od 14.30 hod. do 17.30 hod. a na polovicu jarné, veľkonočné, letné a zimné prázdniny.

7.

Mal. P. M. pri rozhovore s kolíznym opatrovníkom v podstate uviedol, že má deväť rokov. Býva týždeň u otca aj u mamy. Chodí do tretej triedy, do školy chodí rád a niekedy nerád. Má rád niekedy matematiku, telesnú výchovu a to je všetko. V škole má kamarátov, nemá kamarátky. Do družiny nechodí, no chcel by chodiť. V škole nemá záujmový krúžok. Vo štvrtom ročníku ho mama prihlási do Lego krúžku. Keď je u maminy a príde zo školy domov, spraví si úlohy a trochu sa naučí. Keď bude pondelok, naučí sa na nasledujúci deň prírodovedu, angličtinu, matematiku, slovenčinu. Učí sa s mamou. Mama sa ho spýta, či má napísané domáce úlohy, aj ho skúša, dáva mu otázky. Keď je u mamy, býva doma s V. a so sestrou. V. je mamin priateľ, tento je na neho dobrý, milý. Mamina je na neho dobrá. Keď je u otca, je vonku. Vonku je dovtedy, pokiaľ ho oco nezavolá domov. U otca býva F. ( taký maličký chlapec ), on - M., oco a C. ( priateľka otca ). Učí sa niekedy s C.. Učí sa so starkou, s C. a s otcom. Jedlo mu varí C.. Keď je ocino z roboty doma, spolu chodievajú s F. napr. na prechádzky, pred tržnicu a už nič. Ocinovi nepomáha, iba pomáha priateľke otca. U maminy i u ocina nemá rád „nič“. Len chodí rád von. Zmeniť školu by nechcel, ale do inej triedy by chcel ísť. V triede iba sedí, lebo tam nemá žiadnych kamarátov a on ich chce. Chcel by, aby sa zlepšil v matematike i vo všetkých predmetoch. Najradšej na svete má otca, mamu i starkú. Týždeň je u ocina a týždeň u maminy. Zmenu nechce. Chce to tak, ako je to teraz. Sedem dní u otca a sedem dní u mamy. Nechcel by, aby mama niečo zmenila. Nechcel by, aby ocino niečo zmenil. Chodí aj k starkej - mame otca. Mal. P. poznamenal, že okrem bicyklovania niekedy si rád kope loptou s V., maminým priateľom. U otca sa rád hrá s otcom. Od budúceho školského roka by chcel chodiť na záujmový krúžok - Lego technik. Na koncoročnom vysvedčení bude mať zo správania jednotku. Zo slovenčiny, matematiky a angličtiny bude trojka, z prírodovedy asi tiež trojka. Nie je so známkami spokojný. Keď niečo nespraví, alebo niečo urobí zle, mama reaguje tak, že mu dá „zaracha“ a to je všetko. Keď je u ocina a niečo neurobí, ocino nereaguje a niekedy zakričí. Prísni sú na neho obaja rodičia. Keď neposlúcha, zbije ho mama alebo aj oco.

8.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov; šetrením pomerov na strane rodičov a mal. dieťaťa, vrátane zisťovania názoru maloletého prostredníctvom kolízneho opatrovníka; znaleckým posudkom vypracovaným znalkyňou z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí a Klinická psychológia dospelých PhDr. V. A. ako i výsluchom súdnej znalkyne; prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a spisu tunajšieho súdu sp. zn. 20P/31/2016.

9. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine ( ďalej len "ZR" ), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. Podľa § 24 ods. 1,2 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Podľa § 25 ods. 1, 2 ZR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku ( ďalej len "CMP" ), rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

10.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia ( § 28 ods. 2 Zákona o rodine ), ktorí sú si pri ich výkone rovní. Súčasťou výkonu rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa. Pokiaľ rodičia maloletého spolu nežijú, súd upraví rozsudkom výkon ich rodičovských práv a povinností resp. schváli rodičovskú dohodu. V danom prípade boli rodičovské práva a povinnosti k mal. P. M., nar. XX.X.XXXX upravené rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 20P/31/2016-64 zo dňa 29.11.2016, právoplatným dňa 12.12.2016, ktorým bol maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti ( ďalej "SOS" ) rodičov tak, že matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa v nepárnych týždňoch a otec v párnych týždňoch, vždy od nedele 15.00 hodiny. Právo zastupovať mal. dieťa a spravovať jeho majetok majú obaja rodičia. Zo strany otca bola určená i povinnosť platiť na maloletého výživné vo výške 50,-Eur mesačne od právoplatnosti rozsudku, so splatnosťou vždy do každého 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Súd zároveň rodičom uložil výchovné opatrenie vo forme povinnosti podrobovať sa odbornému psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko

- psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica. Matka návrh na zrušenie rozsudku o zverení maloletého P. do SOS odôvodňovala v podstate tým, že u dieťaťa došlo od obdobia ako bol zverený do SOS k podstatnému zhoršeniu prospechu v škole, takisto sa k horšiemu zmenilo i jeho správanie v škole, kde má problémy a zaostáva. Uvedené potvrdzuje i správa triednej učiteľky ( č.l. 30 spisu ), podľa ktorej maloletý v škole vyrušuje, chodí nedostatočne pripravený, na vyučovaní je nesústredený, vo veciach má neporiadok, nemá pomôcky, zabudne si poznačiť domáce úlohy a pod.. Naviac máva konflikty so spolužiakmi, napr. spolužiaka udrel do brucha, uhryzol do ruky, berie im veci, potom to zapiera. Podľa matky SOS maloletému v žiadnom ohľade neprospieva, nakoľko otec má odlišný výchovný prístup, maloletému sa dostatočne nevenuje, nepripravuje sa s ním riadne do školy, umožní mu byť dlho vonku, maloletý u neho nedodržiava hygienické návyky, čo viedlo i ku zdravotným problémom dieťaťa a podobne. Otec s návrhom matky nesúhlasil a jej tvrdenia považoval za nepravdivé. Potvrdil, že u maloletého sa skutočne výrazne zhoršili vyučovacie výsledky v škole a tiež má vedomosť, že maloletý má v škole problémy so správaním, napr. útočí na spolužiačky, mal problém s hygienou. Podľa neho za to môžu obaja rodičia. Matka maloletého aj fyzicky potrestá, on ho nebije, len mu dohovorí, alebo zakáže, aby bol pri počítači, na internete. Napriek týmto skutočnostiam na SOS vidí len pozitíva. Vo svojej domácnosti má vytvorené všetky podmienky na starostlivosť o dieťa a sám maloletý chce bývať striedavo u obidvoch rodičov tak ako doposiaľ.

11.

Pokiaľ ide o výsledky uloženého výchovného opatrenia vo forme povinnosti rodičov podrobovať sa odbornému psychologickému poradenstvu na RPPS Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, súd z písomne podanej správy psychologičky Mgr. Z. A. zistil, že spolupráca s rodičmi bola nadviazaná od 14.3.2017 s cieľom zlepšiť komunikáciu medzi rodičmi v súvislosti s potrebami dieťaťa. Do dnešného dňa ( 8.1.2018 pozn. ) bolo zrealizovaných osem stretnutí. Konzultácie prebiehali spoločným rozhovorom a v prípade potreby individuálne. Otec dieťaťa od začiatku spolupráce mal pocit zaujatosti z jej strany voči jeho osobe a v prospech matky. Každú navrhnutú dohodu, každý návrh, prípadne vysvetlenie vnímal ako zásah do jeho integrity. Informácie neprijímal racionálne, cítil sa tlačený vyhovieť matkiným požiadavkám. Aj matka mala tendenciu dať sa vyprovokovať k rýchlym reakciám. Komunikácia medzi rodičmi bola zo začiatku výrazne útočná, vyčítavá, obviňujúca, urážajúca, riešiaca ešte pretrvávajúci vzťahový problém. Postupne sa podarilo mierne napätie uvoľniť a viac sa sústrediť na dieťa a jeho potreby. Rodičia sa dohodli na výnimočných situáciách styku ( oslavy, návštevy, výlety, sviatky ), vychádzajú si v ústrety pri uvoľnení dieťaťa druhému rodičovi, informujú sa o zdravotnom stave dieťaťa, nevyjadrujú sa ako v začiatku spolupráce tak negatívne na seba. Otec návrh matky na zmenu výchovného prostredia vníma skôr cez výživné alebo tak, že ho chcela matka „naštvať“. Matka však tento návrh podľa jej vyjadrenia sa rozhodla podať z iného dôvodu. Upozorňovala, že je to z toho dôvodu, že otec nerešpektuje jej opakované upozornenia na zmenu prístupu vo výchove, školskému prospechu a príprave na vyučovanie, ale aj na zmenu v správaní sa syna. Mal. P. v rozhovore pôsobil roztržito, váhavo, no o matke a jej rodine rozprával viac ako o otcovi a jeho rodine. Ľúbi obidvoch rodičov, striedavú osobnú starostlivosť chce nechať tak ako je. Nechce sa rozhodnúť alebo si vybrať. Otec ho upozornil, že si má vybrať striedavú osobnú starostlivosť, lebo nedostane MP3, mama ničím nepodmieňuje jeho rozhodnutie. S mamou sa viac učí, aj ho viac kontroluje, vysvetľuje mu, ale aj viac chodia spolu von. U otca má voľnosť, príde zo školy a ide von, kontroluje mu pomôcky. S otcom chodili na výlety, ale ako sa narodil brat, nechodia. Matka má svoju predstavu o výchove syna, ktorú chce dosiahnuť aj zmenou výchovného prostredia, je zástancom výchovy s pravidlami. Otec je vo výchove benevolentnejší a hlavne čo sa týka školy, chýba mu precíznosť kontroly a spolupráca na dosahovaní lepších výsledkov v škole s matkou. Mal. P. vníma postoj rodičov skôr v rozdielnosti čo „musí u mamy a čo nemá u otca“. Jednotnosť výchovy alebo dohoda o prístupe na prípravu syna na vyučovanie je viac rušená zo strany otca. V záujme dieťaťa je dôležité zjednotenie výchovy a prístupu k dieťaťu v čo najväčšej miere. Výchovné zručnosti matky sú na vyššej úrovni ako u otca.

12.

Súd ďalej vykonal dokazovanie znalkyňou z odvetvia klinickej psychológie detí a dospelých PhDr. V. A.. Zo záverov znaleckého posudku č. 13/2018 ako i výsluchu súdnej znalkyne na pojednávaní mal preukázané, že SOS má na mal. P. výrazne viac negatívny ako pozitívny vplyv. Výchovné prístupy rodičov sú rozdielne a ani po dlhodobejšej spolupráci s psychologičkou Mgr. A. rodičia neboli schopní zefektívniť vzájomnú komunikáciu, čo je základnou podmienkou úspešnej aplikácie SOS. Striedanie domácností je pre dieťa náročné. Rodičia mu to môžu uľahčiť tým, ak spolupracujú, komunikujú a výchovný prístup je jednotný. Ak to tak nie je, tak na dieťa sú kladené značné nároky na adaptáciu. Musí sa adaptovať v dvoch domácnostiach, v dvoch výchovných prostrediach. Ak to nie je zjednotené jednotným výchovným postupom a komunikáciou rodičov, je to pre dieťa náročné a môže to dôjsť do takej úrovne, že dieťa ako keby nenapredovalo a všetku energiu, ktorú má na vývin, použije na adaptáciu v tých dvoch rozličných prostrediach. Nedostatočná koncentrácia u maloletého môže byť výsledkom jeho preťažovania, a to aj odlišnými výchovnými prístupmi rodičov, čo sčasti môže podmieňovať aj slabší výkon v škole. K tomu ešte prispieva situácia nesystematickej domácej prípravy, kedy sa na jeho príprave do školy podieľa striedavo až niekoľko výchovných autorít ( matka, otec, stará matka z otcovej strany, otcova partnerka ). Nie je tam kontinuita a systematickosť, ako keď to robí jedna osoba. Tým pádom si dieťa stále musí zvykať na niekoho iného, ktorý mu to inak podá, má na neho iné nároky a pod., čo je pre dieťa náročné. Neschopnosť začleniť sa do školského kolektívu, ako aj problémové prejavy správania v podobe krádeží, zatajovania vecí, klamstiev, vymýšľania si, pramenia z viacerých zdrojov. Na jednej strane sú to nízke sociálne kompetencie oboch rodičov, čím túto oblasť nevedia dostatočne rozvíjať ani u maloletého. Ďalej je to nízke sebavedomie maloletého, podmienené pocitom nespokojnosti rodičov s ním. Jeho nízke sociálne kompetencie, nízke sebavedomie a pocit neúspešnosti, pri málo rozvinutej záujmovej sfére, mu potom bránia adekvátnemu zaradeniu medzi úspešnejších rovesníkov. Toto potom kompenzuje neprimeranými prejavmi pútania pozornosti v kolektíve, ktoré majú vylepšovať jeho vlastný sebaobraz, ale efekt je práve opačný. Ak by bola SOS zachovaná pri neschopnosti rodičov dostatočne komunikovať a výchovne spolupracovať, tak by sa na maloletého prenášala ďalej neprimeraná záťaž, a jeho kapacita na vlastný vývin by ďalej klesala. Aktuálne neboli popísané také výsledky praktickej aplikácie SOS, ktoré by svedčili o zlepšovaní fungovania maloletého v ktorejkoľvek oblasti. Zverenie maloletého do výlučnej osobnej starostlivosti jednému z rodičov by prinieslo stabilnejšie výchovné prostredie, so stabilnými pravidlami a režimom a súčasne nižšie nároky na adaptáciu. Ak bude zabezpečený dostatočný výchovný priestor aj pre druhého rodiča, potom by maloletý nemusel trpieť ani pocitom straty druhého rodiča tak, ako svoju obavu opísal pri vyšetrení. Je pozitívnejšie, vzhľadom na ďalší vývin dieťaťa, zveriť dieťa do starostlivosti jedného z rodičov a rozdeliť ich rodičovské kompetencie tak, aby sa aj druhý rodič mohol podieľať na výchove a starostlivosti o dieťa, ale zároveň si tento model nevyžadoval úroveň spolupráce rodičov, ktorej nie sú aktuálne schopní. U oboch rodičov boli zistené osobnostné deficity. Najoptimálnejší sa javí model podelenia kompetencií obom rodičom, kedy by bolo dieťa zverené do starostlivosti matke, ktorá by sa prioritne venovala s dieťaťom školským povinnostiam a otec by v dostatočnom styku s dieťaťom zabezpečoval jeho rozvoj v záujmovej sfére a poskytol dieťaťu aktívny identifikačný model muža s dôrazom na rozvoj interpersonálnych zručností. Ako najintenzívnejší sa javí vzťah dieťaťa k matke. Matka mu venuje viac pozitívnych emócií ako jej on vracia. On jej dôveruje, ona ho rešpektuje a počúva, často ho chváli, má rád od nej nežnosti, má pocit, že si skutočne rozumejú. Matka vo výchove viac podnecuje slovný prejav u dieťaťa, pravdepodobne s ním viac komunikuje, hrá sa s ním, aj učí. Vo výchove presadzuje väčšiu rovnocennosť medzi rodičmi a deťmi. Matka sa aj viac obáva, že dieťaťu ublíži, snaží sa byť v prístupe kľudnejšia, ale menej podnecuje samostatnú aktivitu dieťaťa. Matka sa javí ako aktívnejšia a úspešnejšia pri starostlivosti o maloletého, snaží sa spolupracovať so školou, pomáhať maloletému s prípravou do školy a rozvíjať jeho vedomosti. Jej väzba so synom sa javí ako citovo intenzívnejšia a maloletý vo vzťahu k nej pociťuje väčšiu istotu. Preto je pravdepodobné, že dieťa by mohlo z jej starostlivosti viac profitovať. S otcom by však mal zostať kontakt intenzívny, a to minimálne v rozsahu každého druhého víkendu od piatku do nedele a stretávania sa v týždni v podobe aspoň dvoch popoludní, kedy by mal otec priestor aktívne rozvíjať záujmovú sféru maloletého i jeho interpersonálne zručnosti, najlepšie umožnením nejakej kolektívnej aktivite s rovesníkmi. Maloletý by veľmi potreboval, aby sa u neho rozvinula záujmová sféra, v ktorej by mohol byť úspešný a vzrástlo by mu sebavedomie, ktoré je u neho veľmi nízke. Dieťa má určité deficity sociálnych zručností, má preto problém v škole sa zaradiť. Zdá sa, že toto ani jeden z rodičov mu celkom nevie dať. Bolo by optimálne, ak by v tomto smere rodičia spolupracovali s psychológom, aby dieťa mohlo napredovať. 13. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh matky na zverenie mal. dieťaťa do jej osobnej starostlivosti je dôvodný. V zmysle článku 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Nepochybne je v najlepšom záujme dieťa zachovanie vzťahu k obidvom rodičom, nakoľko úloha matky i otca je pri výchove nezastupiteľná. Pri rozhodovaní o konkrétnom modely osobnej starostlivosti je prioritný záujem dieťaťa, nie záujem rodičov resp. jedného z nich. V prípade, ak nie sú splnené podmienky na zverenie dieťaťa do SOS, je v súlade s najlepším záujmom dieťaťa, aby bolo zverené do starostlivosti toho rodiča, ktorý má pre zabezpečenie starostlivosti lepšie predpoklady. Otázku "najlepšieho záujmu dieťaťa" je nutné hodnotiť nie len z hľadiska aktuálnych pomerov, ale i z hľadiska dlhodobejšieho tak, aby boli vytvorené predpoklady pre budúci úspešný vývin dieťaťa, jeho rozvíjanie a nie stagnáciu či úpadok. Je pravdou ako tvrdil aj otec, že maloletý sa vyjadroval, aby bol ponechaný v SOS, nakoľko má oboch rodičov rád a cíti sa u nich dobre. Súd však považuje za potrebné doplniť, že je nutné rozlišovať medzi názorom dieťaťa a jeho želaniami. Želaním dieťaťa v prípade rozchodu rodičov býva často napr. to, aby sa nerozchádzali a žili naďalej ako rodina, hoci je to i reálne nemožné. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má dieťa právo byť vypočuté. Maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Názoru dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti ( § 43 ods. 1 ZR ). Vo všeobecnosti možno za vek, odkedy je dieťa z psychologického hľadiska schopné samostatne vyjadrovať a formulovať svoje vlastné názory považovať vekovú hranicu okolo 12 rokov. Pri posúdení spôsobilosti dieťaťa relevantne vyjadriť svoj názor je pritom vždy potrebné prihliadať okrem samotného veku i na celkovú úroveň rozumovej a emocionálnej vyspelosti dieťaťa. Tiež je nutné zohľadniť i prípadné ovplyvňovanie ( manipuláciu či už vedomú alebo nevedomú ) dieťaťa niektorým z rodičov. K otázke vyjadrení maloletého, že chce zostať v SOS oboch rodičov znalkyňa PhDr. V. A. poukázala, že dieťa nie je kompetentné posúdiť čo je pre jeho vývin a budúcnosť najlepšie, aký model. Neodkáže posúdiť dopady aktuálnych rodičovských postojov a vplyv vo vzťahu k svojej budúcnosti. Takto to chce, lebo sa mu zdá, že rodičom na polovicu podelí čas ako je s nimi. Psychologička T. V.. A. popísala v spisovom materiály, prečo by maloletý chcel SOS, že je to strach z toho, že ak to nebude takto, tak o vzťah s otcom príde. Je teda určitý tlak na neho, aby chcel niečo, lebo si chce zachrániť vzťah s otcom, po ktorom veľmi túži. Ak sa dieťa presvedčí, že napriek tom bude ten vzťah veľmi dobrý a môže byť ešte intenzívnejší a vyššej kvality, tak to bude pre neho len dobre. Keď bude mať pevné výchovné prostredie a podarí sa mu zlepšiť v škole, pričom bude mať súčasne dostatočný kontakt s otcom, tak sám ocení toto napredovanie a bude spokojnejší. Z osobnostnej charakteristiky mal. P. i jeho veku je nepochybné, že tento ešte nie je dostatočne vyspelý, aby bol schopný primerane zhodnotiť, ktoré aspekty SOS sú pre neho prospešné a ktoré naopak na neho vplývajú negatívne. Je zrejmé, že maloletý vo svojich vyjadreniach skôr preberá názory otca, ktorým je viac ovplyvňovaný v prospech zachovania SOS. Jedná sa o vyjadrenia, že príde o vzťah so otcom, pokiaľ nebude zachovaná SOS, nechce si vybrať, lebo ľúbi oboch rodičov, otec ho upozornil, že si má vybrať striedavú osobnú starostlivosť, lebo nedostane MP3 a podobne. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti sa však z pohľadu budúceho vývinu mal. dieťaťa ďalšie trvanie SOS javí ako nevhodné a rozporné s jeho najlepším záujmom. Nepochybne bolo preukázané, že maloletý od obdobia ako bol zverený do SOS oboch rodičov neprosperuje, skôr naopak, jeho správanie najmä v školskom prostredí i vzdelávacie výsledky sa zhoršujú. Dlhodobá adaptačná záťaž môže u neho viesť ku stagnácii až regresii vo vývine. Podľa odborného hodnotenia znalkyne, maloletý z osobnostného a intelektového hľadiska má potenciál k úspešnému zvládnutiu aktuálnych nárokov vzdelávania v ZŠ, ak mu budú zabezpečené optimálne výchovné podmienky. Pokiaľ sa maloletý v škole výrazne zhoršil, je zjavné, že tieto podmienky v súčasnosti u rodičov vytvorené nemá. Okrem skutočnosti, že maloletý trávi na polovicu čas s obidvomi rodičmi nebola zistená žiadna konkrétna skutočnosť, ktorá by svedčila o prospešnosti SOS vo vzťahu k mal. dieťaťu. V súvislosti so striedaním domácností rodičov v kombinácii s ich neschopnosťou konštruktívne komunikovať a spolupracovať pri výchove dieťaťa, či už z hľadiska jednotného výchovného prístupu, ako i príprave do školy, dochádza k neprimeranému zaťažovaniu dieťaťa, čím jeho kapacita na vývin v iných oblastiach klesá. Prejavuje sa to najmarkantnejšie práve v školskom prostredí. Ponechanie mal. dieťaťa v striedavej osobnej starostlivosti podľa záveru súdu preto nie je v prospech dieťaťa. Je dôvodný predpoklad, že zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti matky prinesie pre dieťa stabilnejšie výchovné prostredie, s pravidelným a jednotným režimom, čím dôjde tiež k zníženiu resp. odstráneniu nadmernej záťaže dieťaťa v súvislosti s neustálymi zmenami výchovného prostredia. Z uvedených dôvodov súd vyhovel návrhu matky a mal. P. M. zveril do jej osobnej starostlivosti. Zastupovanie a správa majetku mal. dieťaťa je podľa § 28 ods. 1 ZR súčasťou rodičovských práv a povinností. Súd pri rozhodnutí o zverení mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti matky rozhodol, že tieto práva budú i naďalej prináležať každému z rodičov, s čím obaja rodičia súhlasili. Súd ešte poznamenáva, že rodičovské práva a povinnosti rodičovi, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti nezanikajú. Druhý z rodičov má naďalej právo i povinnosť podieľať sa na výchove mal. dieťaťa, právo stýkať sa s ním, povinnosť vyživovať ho, právo na podávanie informácií o jeho pomeroch a pod..

14.

Ako vyplýva z ust. § 25 ods. 1 Zákona o rodine, zákon na prvom mieste dáva možnosť rodičom dohodnúť sa na úprave styku s mal. dieťaťom, ktorá dohoda sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode resp. rozhodnutia podľa § 36 ods. 1 ZR. Takáto zákonná úprava rešpektuje vôľu oboch rodičov a dáva im priestor pre dohodnutie úpravy styku s mal. dieťaťom takým spôsobom, ktorý im bude vyhovovať i s ohľadom na rôzne pomery rodičov, ich prácu, voľný čas, vzdialenosť bydliska, voľný čas dieťaťa a podobne. Súd takúto dohodu schváli pokiaľ nie je v rozpore so záujmom mal. dieťaťa. Pokiaľ sa však rodičia nedohodnú, o úprave styku rodiča s maloletým dieťaťom rozhodne súd ( § 25 ods. 2 ZR ). V danom prípade došlo len k čiastočnej zhode rodičov, pokiaľ ide o úpravu styku počas párnych kalendárnych týždňov v čase od piatku od 14.30 hod. do nedele do 17.30 hod., s čím obaja súhlasili ( otec však prioritne trval na zachovaní SOS ). Súd taktiež upravil styk otca s maloletým počas nepárnych kalendárnych týždňov v utorok a vo štvrtok v čase od 14.30 hod. do 17.30 hod. s čím nesúhlasila matka, avšak takúto úpravu styku doporučil kolízny opatrovník i znalkyňa. Hoci súd zrušil SOS, neznamená to, že je potrebné obmedzovať stretávanie otca s maloletým. Úprava súdnym rozhodnutím predstavuje len určitý minimálny rámec, teda styk, ktorý je v prípade jeho nerešpektovania vynútiteľný. Zásadnejšie obmedzenie či zákaz styku rodiča s mal. dieťaťom možno uskutočniť len pokiaľ sú na to vážne dôvody a zároveň je to v záujme mal. dieťaťa. Právo na stretávanie oboch rodičov s mal. dieťaťom upravuje aj Dohovor o právach dieťaťa, kde podľa článku 9 ods. 3, zmluvné štáty musia rešpektovať právo dieťaťa, ktoré je oddelené od jedného alebo oboch rodičov, udržiavať pravidelne osobný kontakt s oboma rodičmi, okrem prípadov, ak by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. Jednoznačne je v záujme mal. P., aby sa s otcom pravidelne stretával, keďže nie len matka, ale aj otec je osobou, ktorá sa zásadným spôsobom podieľa i v budúcnosti bude podieľať na osobnostnom vývine dieťaťa. Ako vyplýva zo záverov znaleckého dokazovania, otec by mal zamerať svoj prístup najmä k rozvíjaniu záujmovej sféry u dieťaťa, v ktorej by sa dokázalo úspešne realizovať a presadiť, viesť ho k rozvoju interpersonálnych vzťahov a sociálnych zručností a byť pre neho pozitívnym mužským vzorom. Stretávanie počas obdobia školských prázdnin či sviatkov súd osobitne neupravoval, nakoľko rodičia žiadnu konkrétnu úpravu tomto smere nenavrhovali, pričom matka sa vyjadrovala, že v styku s maloletým otcovi nebude brániť a tento mu umožní, pokiaľ si maloletý riadne splní školské povinnosti. Ak v budúcnosti rodičia nebudú schopní dohodnúť sa, môže súd upraviť styk otca i samostatným rozhodnutím.

15.

Podľa § 62 ods. 1,2 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4, 5 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 ods. 1, 3 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

16.

Základným východiskom pri určovaní výšky výživného v zmysle ust. § 62 a nasl. Zákona o rodine je povinnosť oboch rodičov podieľať sa na výžive dieťaťa podľa pomeru svojich možností a schopností, zárobkových a majetkových pomerov, pričom sa prihliada i na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné zo strany otca na mal. P. bolo doposiaľ určené vo výške 50,-Eur mesačne, a to i napriek zvereniu dieťaťa do SOS. Zo spisu sp. zn. 20P/31/2016 vyplýva, že obaja rodičia boli v čase rozhodovania súdu zamestnaní v spol. Finalcast, s.r.o., Žiar nad Hronom, pričom otec dosahoval priemerný čistý príjem 811,57,-Eur mesačne a matka 428,69,-Eur mesačne ( potvrdenia v pripojenom spise na č.l. 32 - 33 ). Matka však mala uzavretý pracovný pomer na dobu určitú do 30.9.2016. Matka bývala v spoločnej domácnosti s priateľom V. V., a to v jednoizbovom byte na Ul. N., D. nad S.. Za bývanie platili nájomné 270,-Eur mesačne. Otec býval v 2-izbovom byte na Ul. F. hrdinov XX/X, D. nad S., spoločne s priateľkou C. M. a jej mal. synom C., nar. XX.XX.XXXX. Výdavky na byt uvádzal okolo 200,-Eur spolu s inkasom, splátky hypotéky 124,-Eur a splátky pôžičky na prerobenie bytu 283,85,-Eur mesačne ( spoločná pôžička s matkou dieťaťa ). Mal. P. navštevoval 2. triedu II. D. školy v D. nad S.. V škole chodil na obedy a tiež do školskej družiny.

17.

V súčasnosti býva matka so svojím partnerom V. V. a mal. dcérou V. V., nar. XX.X.XXXX v 3 -izbovom byte na Ul. S. v D. nad S.. Matka je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 214,70,-Eur mesačne a prídavky na dieťa. Iné príjmy nemá. Jej partner je zamestnaný v spol. Nemak Slovakia, s.r.o. a dosahuje priemerný čistý príjem 1.118,-Eur mesačne. Mal. P. chodí od septembra tohto roku do 4. triedy ZŠ v D. nad S.. Zatiaľ nenavštevuje záujmové krúžky, avšak má byť prihlásený na krúžok Lego technik. V škole na obedy chodil, pokiaľ ich mal zaplatené. Vo voľnom čase sa vozí na bicykli, hrá na počítači, chodieva von. Vážnejšie zdravotné problémy nemá, navštevuje kožnú ambulanciu a nosí okuliare. Otec býva v spoločnej domácnosti s partnerkou C. M. a ich mal. synom F. M., nar. XX.XX.XXXX, a to v rovnakom mieste bydliska ako predtým. Zamestnaný je naďalej v spol. Finalcast, s.r.o., Žiar nad Hronom, pričom jeho súčasný priemerný čistý príjem dosahuje cca. 912,-Eur mesačne. Partnerka otca je na rodičovskej dovolenke s mal. F.. Ďalšie vyživovacie povinnosti rodičia nemajú.

18.

V konaní bolo preukázané, že od predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom výdavky na mal. P. M. vzrástli z dôvodu vyššieho veku, s ktorým súvisí nárast nákladov na stravovanie, obliekanie, hygienické potreby, školu či voľnočasové aktivity. Čiastočne sa zvýšili i výdavky súvisiace so zdravotnou starostlivosťou, keďže maloletý má kožné problémy a má i zvýšené nároky na hygienické potreby. Súd pripomína, že v zmysle ustanovení Zákona o rodine sa na výžive dieťaťa musia podieľať obidvaja rodičia, pričom sa zohľadňuje aj celková životná úroveň rodičov, na ktorej má dieťa právo primerane sa podieľať. Doposiaľ bolo mal. dieťa v SOS oboch rodičov, takže narovnako trávilo čas v domácnosti otca ako aj matky. Podiel na osobnej starostlivosti o dieťa zo strany oboch rodičov bol rovnocenný. Výživné vo výške 50,-Eur, ktorým bol zaviazaný otec, tejto úprave osobnej starostlivosti zodpovedalo. Po zverení mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti matky sa však situácia podstatne zmení, keďže prevažnú dobu bude maloletý tráviť u matky resp. v jej starostlivosti. Priame finančné náklady spojené s výživou dieťaťa u matky pochopiteľne vzrastú, a to najmenej dvojnásobne. Matka okrem osobnej starostlivosti bude zabezpečovať aj prevažnú časť ďalších potrieb dieťaťa, ako sú bývanie, stravovanie, obliekanie, veci súvisiace so školskou dochádzkou, zdravotnou starostlivosťou a iné. Osobná starostlivosť rodiča o dieťa je pritom postavená na roveň finančným plneniam. Od predchádzajúceho rozhodnutia sa zmenili i pomery u rodičov, keďže im pribudli vyživovacie povinnosti k mal. deťom, ktoré majú s novými partnermi. U otca došlo k zvýšeniu zárobku zo zamestnania v priemere o 100,-Eur mesačne, u matky naopak k zníženiu príjmov, nakoľko nastúpila na rodičovskú dovolenku. Po zohľadnení všetkých uvedených skutočností súd rozhodol o určení výživného na mal. dieťa vo výške 120,-Eur mesačne, ktoré podľa záveru súdu zodpovedá zmeneným pomerom, možnostiam, schopnostiam, príjmovým pomerom rodičov, ako aj odôvodneným potrebám a veku mal. dieťaťa.

19.

Uznesením OS Žiar nad Hronom č.k. 26P/51/2017-41 zo dňa 28.2.2018, právoplatným dňa 14.3.2018 bolo nariadené znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru psychológie PhDr. V. A. a súčasne bola rodičom podľa § 49 ods. 2 uložená povinnosť zložiť na účet súdu preddavky na trovy znaleckého dokazovania v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, a to matke vo výške 100,-Eur a otcovi vo výške 300,-Eur. Matka preddavok uhradila v plnej výške, avšak otec preddavok na účet súdu nezaplatil. Uznesením č.k. 26P/51/2017-92 zo dňa 10.5.2018, právoplatným dňa 9.6.2018 súd rozhodol o vyplatení peňažných prostriedkov - trov znaleckého dokazovania, ktorým priznal znalkyni PhDr. V. A. znaleckú odmenu a náhradu hotových výdavkov za písomne podaný znalecký posudok vo výške 551,24,-Eur. Táto suma bola uhradená v čiastke 100,-Eur z preddavku zloženého matkou a vo zvyšnej časti 451,24,- Eur zo štátnych prostriedkov.

20.

V zmysle § 57 CMP, súd rozhoduje o náhrade trov konania štátu aj bez návrhu. Vzhľadom k tomu, že v priebehu konania boli uhradené trovy konania z rozpočtových prostriedkov štátu, vzniklo štátu voči účastníkom právo na ich náhradu, keďže v zmysle § 49 ods. 1 CMP, účastník si platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát. Štát pritom platí trovy konania len v zákonom špecifikovaných prípadoch ( napr. trovy tlmočného, trovy v konaní o spôsobilosti na právne úkony, odmenu notára pri likvidácii dedičstva a i. ). V tomto konaní teda nejde o prípad, kedy trovy konania znáša štát, ale účastníci konania. V konaní však trovy štátu vznikli vo výške 451,24,-Eur, keďže odmena a náhrada výdavkov súdnej znalkyne nebola v celej výške pokrytá preddavkami na trovy dôkazov. Po zvážení všetkých rozhodujúcich skutočností, najmä výsledku konania, pomerov účastníkov a vychádzajúc zo základných zásad civilného súdneho konania, súd uložil povinnosť nahradiť štátu trovy konania otcovi. Súd pri rozhodnutí o náhrade trov štátu zohľadňoval i skutočnosť, že návrh na začatie konania podávala matka, ktorá bola v konaní úspešná v tom zmysle, že súd jej návrhu v podstatnej časti vyhovel. Otec s návrhom na zmenu osobnej starostlivosti o mal. dieťaťa nesúhlasil a z tohto dôvodu bolo nevyhnutné nariadenie znaleckého dokazovania, keďže medzi rodičmi boli zásadné rozpory ohľadne prospešnosti resp. nevhodnosti SOS o maloletého, ktoré sa nepodarilo odstrániť ani odborným poradenstvom na Referáte PPS ÚPSVaR Žiar nad Hronom. Výsledky znaleckého dokazovania potvrdili dôvodnosť argumentov matky vo vzťahu k negatívnemu vplyvu SOS na vývin mal. dieťaťa. U matky by tiež boli splnené podmienky pre čiastočné oslobodenie od súdnych poplatkov z dôvodu nízkeho príjmu počas materskej dovolenky. Podľa súdu je potom spravodlivé, aby trovy znaleckého dokazovania, ktoré boli zaplatené zo štátnych prostriedkov znášal otec. Časť trov znaleckého dokazovania vo výške 100,- Eur pritom znáša i matka, ktorá uhradila preddavok, ale náhradu týchto trov priznať nežiadala.

21.

Podľa § 52 žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v civilnom mimosporovom konaní účastníci v zásade nemajú nárok na náhradu trov konania. Výnimku z toho pravidla predstavuje § 55 CMP, podľa ktorého súd môže náhradu trov konania priznať, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Takáto okolnosť však vo vzťahu medzi účastníkmi konania nebola preukázaná, pričom žiaden z účastníkov náhradu trov konania ani nežiadal priznať. Súd preto účastníkom nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 prvá veta zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku /ďalej len „CSP“/).

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 62 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 62 ods. 2 odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 63 v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Podľa § 64 zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. .