Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/72/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek senátu Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: Prima banka, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, proti žalovanému: F.. I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. pod G., E. rad XXX/X, o zaplatenie 162,26 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 12C/258/2015-42 zo dňa 25. februára 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal zo zistenia, že žalobca so žalovaným uzavreli dňa 31.08.2006 Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb č. 4602432001, na základe ktorej žalobca pre majiteľa účtu - žalovaného zriadil a viedol bežný účet č. 4602432001 a dňa 15.02.2006 Zmluvu č. 4602430030, na základe ktorej žalobca pre majiteľa účtu - žalovaného zriadil a viedol bežný účet č. 4602430030. Poukázal na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 48 ods. 1, 2, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 54 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, 2, 3,, § 101, § 107 a § 451, § 457 Občianskeho zákonníka. Právny vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb s poukazom na charakter účastníkov posudzoval ako spotrebiteľský vzťah bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka) a na predmetný právny vzťah medzi stranami aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka. Upozornil na to, že keďže žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy bol, v zmysle § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, povinný prihliadnuť na premlčanie ex offo aj bez toho, aby sa žalovaný premlčania dovolával v zmysle Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie považoval uplatnenú pohľadávku žalobcu vo výške 66,84 eur za premlčanú z dôvodu, že ju bolo možné prvýkrát uplatniť dňa 14.07.2012 (t.j. deň nasledujúci po odstúpení od zmluvy o uzatvorení účtu). Žalobný návrh bol podaný na súde prvej inštancie dňa 17.10.2014 teda po márnom uplynutí 2-ročnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto žalobný návrh, v časti o zaplatenie sumy 66,84 eur zamietol bez toho, že by ďalej posudzoval vecnú správnosť a opodstatnenosť uplatňovaného premlčaného práva. Súčasne žalobca odstúpil i od zmluvy o vkladovom účte č. 4602430030, a preto podľa súdu prvej inštancie nastal režim bezdôvodného obohatenia v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva a účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zachovávajú právo aj z iných poplatkov aj napriek odstúpeniu od spotrebiteľskej zmluvy zhoršujú postavenie spotrebiteľa, pretože ho zaväzujú nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k dojednaniam, ktoré nemohol spotrebiteľ ovplyvniť mal súd prvej inštancie za to, že dojednania týkajúce sa účinkov odstúpenia od zmluvy sú jednoznačne dojednané v neprospech spotrebiteľa, a preto žalobný návrh v uplatnenej časti vo výške 95,42 eur zamietol. O trovách konania rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 OSP (v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia) tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal aj keď mal vo veci plný úspech, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnil.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, s poukazom na § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Tvrdenie, že v prípade odstúpenia od zmluvy nemá veriteľ nárok na žiadne plnenia od spotrebiteľa, okrem peňažných prostriedkov, ktoré boli spotrebiteľovi poskytnuté považoval za nesprávne. Ďalej poukázal na to, že Občiansky zákonník dohodu o účinkoch odstúpenia od zmluvy umožňuje, takáto dohoda nemôže odporovať zákonu alebo dobrým mravom a určite nemá za následok zhoršenie postavenia spotrebiteľa. V tejto súvislosti upozornil na § 6 ods. 1 zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku. Mal za to, že aj v prípade zániku zmluvy na základe odstúpenia od zmluvy jednou zo zmluvných strán, banka má nárok na odplatu za poskytnuté služby. Zmluvu o bežnom účte považoval za zmluvný typ upravený v Obchodnom zákonníku, v zmysle ktorého účinky odstúpenia od tejto zmluvy nastávajú ex nunc, t.j. zmluva zanikne doručením odstúpenia druhej zmluvnej strane. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenia § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 33 ods. 4 zákona o platobných službách a § 714 ods. 1 Obchodného zákonníka. K tvrdeniu, že podmienky týkajúce sa účinkov odstúpenia od zmluvy nie sú individuálne dojednané, nakoľko sú obsahom VOP a nie samotnej zmluvy o účte uviedol, že ani zákon č. 129/2010 Z.z. nestanovuje, že všetky náležitosti zmluvy musia byť uvedené v jednom dokumente a tento výklad potvrdil aj rozsudok Súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci C-42/15, ktorý ustálil, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument. Na základe vyššie uvedených argumentov dospel k záveru, že jeho nárok nemal byť posudzovaný v režime bezdôvodného obohatenia, a teda k premlčaniu jeho nároku nedošlo. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu v plnom rozsahu.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 .

5. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si v konaní uplatnil dva samostatné nároky, jeden vyplývajúci zo zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 31.08.2006, na základe ktorej žalobca zriadil a viedol pre žalovaného účet č. 4602432001 a poskytoval mu ďalšie bankové služby s účtom spojené a druhý zo zmluvy o vkladovom účte zo dňa 15.02.2006, na základe ktorej žalobca zriadil a viedol pre žalovaného účet č. 4602430030 a poskytoval mu ďalšie bankové služby. Zo zmluvy zo dňa 31.08.2006 si žalobca uplatňoval v konaní nárok na zaplatenie 41,34 eur s prísl. a zo zmluvy zo dňa 15.02.2006 sumu 94,99 eur s prísl.. 6. Pokiaľ ide o napadnutý rozsudok v časti, ktorou bol zamietnutý nárok žalobcu na zaplatenie sumy 41,34 eur s príslušenstvom z dôvodu premlčania, odvolací súd uvádza:

7. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného od 01.05.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

8. V preskúmavanej veci je zrejmé, že súd prvej inštancie ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku (25.02.2016) vziať na zreteľ § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa a prihliadnuť tak na zákonný dôvod, ktorý bránil priznať plnenie požadované žalobou.

9. Dňa 07.02.2018 však Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci PL. ÚS 11/2016 vyhlásil nález, podľa ktorého ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ustanovenie, ktoré nie je v súlade s ústavou, stráca účinnosť dňom uverejnenia nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (čl. 125 ods. 3, ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky).

10. V čase vyhlásenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie bolo ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinné a súd prvej inštancie bol povinný toto ustanovenie aplikovať. Napriek tomu nález Ústavného súdu SR treba vnímať tak, že ním bol vyhlásený od počiatku existujúci nesúlad napadnutého ustanovenia s Ústavou SR. Nález ústavného súdu - okrem toho, že je právnym dôvodom neúčinnosti nesúladného ustanovenia zákona (ex nunc, od publikovania nálezu v Zbierke zákonov SR) - predstavuje tiež interpretáciu dotknutých ustanovení ústavy (v tomto prípade čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) v tom zmysle, že ich treba vykladať inak než ich vyložil zákonodarca pri prijímaní nesúladného ustanovenia zákona (v tomto prípade to znamená, že prihliadanie na premlčanie bez námietky strany je v rozpore s týmito ustanoveniami ústavy). Súdy sú pri rozhodovaní viazané nielen zákonom, ale aj ústavou (čl. 144 ods. 1 Ústavy SR). Podľa zjednocujúceho stanoviska pléna Ústavného súdu SR z 11. októbra 2006 sp. zn. PLz. ÚS 1/06, v ktorom bola riešená otázka okamihu hmotnoprávnych účinkov nálezu ústavného súdu, ústavný súd okrem iného konštatoval, že hmotnoprávne účinky nálezu vo vzťahu ku konaniam, ktoré ešte neboli právoplatne skončené, nastávajú ex tunc, teda na ustanovenie zákona, ktoré bolo v nesúlade s ústavou, sa hľadí, akoby nebolo nikdy súčasťou právneho poriadku.

11. Aplikácia protiústavného ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. súdom prvej inštancie v danej veci, aj keď išlo o postup v zmysle zákona, predstavuje porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, a teda nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým bolo znemožnené strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Aj keď žalobca v odvolaní priamo nenamietal nesprávnosť tohto postupu súdu prvej inštancie (netvrdil, že ex offo prihliadanie na premlčanie je v rozpore s ústavou), namietal nesprávne právne posúdenie jeho nároku ako premlčaného. Pokiaľ by súd prvej inštancie neaplikoval ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., bez vznesenia námietky premlčania druhou stranou by musel vec posúdiť de facto rovnako, ako keby k premlčaniu nedošlo. Tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, pretože aj keď súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie, toto vyhodnocoval len v rozsahu potrebnom pre posúdenie platnosti vzniku predmetnej zmluvy a následného premlčania nároku z nej. Bol preto daný dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v príslušnej časti, týkajúcej sa nároku žalobcu na zaplatenie 41,34 eur s príslušenstvom a vrátenie veci v zodpovedajúcej časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b/, § 391 ods. 1 CSP.

12. Pokiaľ ide o napadnutý rozsudok v časti, ktorou bol zamietnutý aj nárok žalobcu na zaplatenie sumy 94,99 eur s príslušenstvom, odvolací súd konštatoval, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v tejto časti nepreskúmateľné. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia bola už dávnejšou judikatúrou najvyššieho súdu (R 111/1998, R 2/2016 ) považovaná za procesnú vadu („inú vadu konania“), ktorá v zmysle aktuálne účinného predstavuje odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/.

13. Podľa § 220 ods. 2 v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

14. Citované zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „“) vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie súdu musí obsahovať dôvody, na základe ktorých je založené. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je teda aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením

nárokov a obranou proti takému uplatneniu (k tomu pozri bližšie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS/115/03, či sp. zn. III. ÚS/60/04).

15. Súd prvej inštancie v rozsudku pokiaľ ide o zamietnutie nároku žalobcu na zaplatenie sumy 94,99 eur uviedol, že dojednania, týkajúce sa účinkov odstúpenia od zmluvy sú jednoznačne v neprospech spotrebiteľa, pretože zachovávajú právo aj z iných poplatkov aj napriek odstúpeniu od spotrebiteľskej zmluvy. Vzhľadom k týmto dojednaniam, ktoré nemohol spotrebiteľ ovplyvniť, žalobný návrh v uplatnenej časti zamietol.

16. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si zo zmluvy o vkladovom účte zo dňa 15.02.2006 uplatňoval nárok na zaplatenie poplatkov za vedenie exekúcie a za upomienky, učtovaných na ťarchu účtu žalovaného dňa 30.05.2014, 19.06.2014, 30.06.2014, 09.07.2014, 31.07.2014, 13.08.2014, 28.08.2014, 30.09.2014, 08.10.2014, pričom listom zo dňa 24.09.2014 odstúpil od zmluvy o vkladovom účte z dôvodu vykazovaného debetného zostatku na účte ku dňu doručenia listu. V konaní nebolo zistené, kedy bol list žalovanému doručený.

17. V súvislosti s uvedeným je zrejme predčasný záver súdu prvej inštancie o neprijateľnosti zmluvných dojednaní, týkajúcich sa účinkov odstúpenia od zmluvy, keďže v konaní doposiaľ nebolo zistené, či vôbec došlo k účinnému odstúpeniu od zmluvy zo strany žalobcu ako veriteľa a ku ktorému dňu sa tak stalo. Súd prvej inštancie sa naviac vôbec nezaoberal skutočnosťou, že väčšia časť nároku žalobcu na poplatky, vznikla pred vyhotovením (a teda zrejme i pred prípadným doručením) odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu. Je pravdou, že odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti zmluvných strán vyplývajúce zo zrušenej zmluvy, avšak v prípade, že bolo už podľa zrušenej zmluvy plnené, sú účastníci zmluvy povinní takéto plnenie vzájomne vyporiadať. Pokiaľ poplatok účtovaný na ťarchu účtu žalovaného zodpovedal službe, ktorú pre žalovaného ako majiteľa účtu žalobca vykonal, je potrebné, aby sa takéto plnenie medzi stranami vyporiadalo v zmysle ustanovenia podľa § 457 Občianskeho zákonníka. Uvedenými otázkami sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nezaoberal, a preto nie je možné vykonať odvolací prieskum jeho rozhodnutia v tomto smere. Z tohto dôvodu odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok i v tejto časti podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.

18. V ďalšom konaní súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 , vyvodí z vykonaného dokazovania skutkové zistenia v takom rozsahu, aby mohli byť po ich právnom posúdení podkladom pre rozhodnutie o predmete sporu v zmysle podanej žaloby žalobcu, v súlade s vyššie popísanými závermi odvolacieho súdu, pričom sa vyporiada aj s námietkami žalobcu, ktoré uviedol v odvolaní. 19. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie znova rozhodne o trovách prvoinštančného konania, ako aj o trovách odvolacieho konania /§ 396 ods. 3 CSP/.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .